Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823220976
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:3823220976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: AKVAHELP METAL spol. s r.o., so sídlom Oldřichovice 789, 739 61 Třinec, IČ: 25870084,
Česká republika, zastúpený: JUDr. Alexandra Šumichrast Vicová, advokátka, so sídlom Družstevná
1363/10, 900 27 Bernolákovo, IČO: 50 118 617 a JUDr. Igor Šumichrast, advokát, so sídlom Družstevná
1363/10, 900 27 Bernolákovo, IČO: 42 417 953 ako účastníci združenia advokátov s názvom VICOVÁ
& ŠUMICHRAST advokátska kancelária, so sídlom Družstevná 1363/10, 900 27 Bernolákovo, proti
žalovanému: Kúpele Bojnice, a.s., so sídlom Bojnice 972 01, IČO: 31 638 694, zastúpený: Advokátska

kancelária JUDr. Ivan Žilík, PhD. spol. s r. o., so sídlom Pod pánskym lesom 846/13, Nitrianske
Hrnčiarovce 951 01, IČO: 36 869 121, o zaplatenie 36.268,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/102/2023-134 zo dňa 28. októbra 2024
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/102/2023 - 134 zo dňa 28. októbra 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške 36.268,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy
36.268,39 Eur od 19.10.2022 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur. Vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy vo výške 36.268,39 Eur spolu s príslušenstvom titulom uplatneného nároku zo zmluvy

o dielo, a to nezaplatenej ceny diela z dôvodu neuhradenia čiastkovej faktúry za dodávku nerezového
bazénu a vírivky, podľa objednávky z 27.10.2021.

3. V spore bol vydaný európsky platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor.
Žalovaný v odpore uviedol, že je so žalobcom v právnom vzťahu na základe zmluvy uzatvorenej
na montáž nerezových bazénov a víriviek do Liečebného domu Kozlišov, Bojnice. Cena diela bola
dohodnutá v celkovej výške 475.000,- Eur, pričom zhotoviteľ - žalobca navrhoval uzatvorenie dohody

o zmene diela, s čím žalovaný nesúhlasil. Žalobca napriek nesúhlasu žalovaného prerušil realizáciu
diela a pristúpil k čiastkovej fakturácii, a to faktúrou č. FV2210186 na sumu 36.268,39 Eur. Žalovaný
poukázal na to, že takýto spôsob čiastkovej fakturácie diela nebol dohodnutý a postupom žalobcu hrozí
spoločnosti žalovaného vznik škody, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu tejto zákazky, s čím bolžalobca viackrát oboznámený. Žalovaný považoval podanie žaloby za danej situácie za zneužitie práva
na súdnu ochranu, nakoľko sa spoločnosť žalobcu snaží týmto vyhnúť zodpovednosti za nemožnosť
zrealizovať dielo podľa vopred dohodnutých zmluvných podmienok.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné,
že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ, uzatvorili zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 21.10.2021 a jej akceptácie zo
strany žalovaného na základe objednávky č. 296/21 zo dňa 27.10.2021. Dielo bolo následne rozšírené

v zmysle objednávky žalovaného zo dňa 09.05.2022 o nosnú nerezovú konštrukciu podlahy vrátane
montáže v hodnote 7.890,- Eur. Medzi žalobcom a žalovaným je sporné, či má žalobca nárok na úhradu
faktúry č. FV2210186 zo dňa 11.10.2022 vo výške 36.268,39 Eur. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že
dielovymedzenévponukepozostávalozviacerýchsamostatnýchkomponentov,boloznačnéhorozsahu
a v rámci ponuky bolo rozdelené do 8 samostatných bodov. Medzi stranami sporu bola zavedená taká
obchodná prax, že žalobca ako zhotoviteľ dodal na miesto realizácie diela (Liečebný dom Kozlišov)

jednotlivékomponentyatechnológie,kuktorýmbol vždyvystavenýmedzinárodnýnákladnýlistadodací
list. Následne žalobca vykonal montáž a žalovaný (konkrétne jeho stavebný dozor A. B. C.), overil
súlad jednotlivých dodaných plnení (komponentov a prác) a túto skutočnosť potvrdil stavebný dozor
žalovaného, ako aj technický vedúci žalobcu, na protokoloch. Po každom spísaní protokolu vystavil
žalobca faktúru, ktorá obsahovala odkaz na príslušné dodacie listy, obdobie zhotovovania príslušnej

časti diela v súlade s príslušným protokolom a žalobca fakturoval dodanú časť diela žalovanému. Zo
stranyžalovanéhonáslednedošlokúhradevystavenejfaktúry.Akovyplývazuvedenejobchodnejpraxe,
žalobca zhotovoval dielo po častiach, žalovaný vždy vykonané časti diela skontroloval, odsúhlasil a
vystavené faktúry uhradil. Takýmto spôsobom strany sporu spolupracovali niekoľko mesiacov, pričom
žalobca celkovo vystavil 6 faktúr nadväzujúcich na 6 protokolov podpísaných žalobcom a žalovaným.

5. Zo strany žalovaného došlo k celkovej úhrade prvých 5 faktúr, pričom 6. faktúru neuhradil. Žalobca
žalovaného opakovane vyzýval na úhradu faktúry, avšak žalovaný to odmietal a podmieňoval úhradu
danej faktúry vykonaním diela „en bloc“. Zo strany žalobcu došlo následne k prerušeniu prác na diele
vzhľadom na skutočnosť, že na mieste realizácie diela existovala prekážka, ktorá mu bránila v jeho

dokončení - na stavenisku sa nachádzalo veľké množstvo iných dodávateľov, ktorí sa podieľali na
výstavbe Liečebného domu Kozlišov, čo znemožňovalo realizáciu diela zo strany žalobcu. Žalobca mal
za to, že mu vznikol nárok na úhradu faktúry č. FV2210186 v nadväznosti na dispozitívny charakter
právnej normy obsiahnutej v § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom smere poukázal na to, že
nakoľko absentuje samotné vymedzenie práv a povinností účastníkov zmluvy o dielo v písomnej forme,

je potrebné zistiť zhodnú vôľu strán zmluvy ohľadne splatnosti ceny za dielo jednotlivými výkladovými
pravidlami v súlade s ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal aj na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že zhodná vôľa účastníkov zmluvy má prednosť pred doslovným
významom textu zmluvy: „Z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu
preto treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie

účastníkov po podpise zmluvy (m. m. I.ÚS 242/07).“ Žalobca uzavrel, že je nepochybné, že medzi
žalobcom a žalovaným bola zavedená taká obchodná prax, v zmysle ktorej sa dohodli na postupnom
hradení ceny za zhotovované dielo v nadväznosti na jednotlivé etapy zhotovovania diela zachytené v
protokoloch podpísaných stranami sporu.

6. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný uhradil až 5 vystavených faktúr žalobcu, čo nemožno
považovať za náhodné alebo nedbanlivostné konanie zo strany žalovaného, ale naopak, to potvrdzuje
zavedenú obchodnú prax. Úhrada ceny diela po častiach bola taktiež objektívne daná samotnou
hodnotou diela vo výške 475.000,- Eur bez DPH + dodatočné navýšenie o sumu 7.890,- Eur bez DPH.
Žalobcavdanomsmerepoukázalnato,žejenepochybné,žedodaniedielavtakejtohodnotesivyžaduje

jeho priebežné financovanie, či už formou preddavkov, alebo prostredníctvom faktúr vystavovaných
priebežne, ako to bolo aj v danom prípad. Ust. § 548 ods. 1 Obch. zák. má dispozitívnu povahu.
Rozhodujúca skutočnosť pre posúdenie okamihu splatnosti ceny diela je dohoda zmluvných strán v
zmluve o dielo. Pokiaľ ide o zložitejšie diela, ktorých zhotovenie si vyžaduje dlhšie časové obdobie, sú
obvyklé dohody o postupnom platení ceny diela v závislosti od dokončovania jednotlivých etáp diela.

7. Žalobca upozornil, že úhrada faktúr nepredstavovala úhradu preddavku, resp. „zálohy“ na cenu diela,
tak ako to tvrdí žalovaný. Uvedené tvrdenie žalovaného považuje žalobca za účelové. Žalovaný dané
faktúry vedie vo svojom účtovníctve a čerpá z nich príslušné daňové výhody. Žalobca poukázal na túskutočnosť, že žalovaný odmietol uhradiť faktúru č. FV2210186 v čase, keď sa dostal do omeškania s
úhradami aj voči ďalším dodávateľom prác a výkonov na Liečebnom dome Kozlišov. Žalobca za účelom
preukázania zavedenej obchodnej praxe predložil súdu e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že dielo bude priebežne vykonávané
žalobcom, avšak jeho nárok na úhradu ceny za dielo mu vznikne až vykonaním diela v zmysle ust. § 548
ods. 1 Obch. zák., čo v zmysle ust. § 554 ods. 1 Obch. zák. znamená riadnym ukončením a odovzdaním.

Iný spôsob vzniku nároku na cenu za dielo nebol medzi nimi, ako zmluvnými stranami, dohodnutý. Pokiaľ
aj boli žalobcovi boli uhradené nejaké plnenia, išlo o preddavky na cenu za dielo v zmysle ust. § 546 ods.
2 OBZ. Žalovaný poukázal na to, že medzi zmluvnými stranami zmluvy o dielo nebol dohodnutý postup,
na základe ktorého by bolo možné zo strany žalobcu pristúpiť k čiastkovej fakturácii. Žalovaný poukázal
nato,žebolvosvojichtvrdeniach,takvpredsúdnejkomunikácii,akoajvkomunikáciivpriebehukonania,
konzistentný a popieral, že by bol medzi stranami dohodnutý akýkoľvek iný spôsob financovania, resp.

vyplatenia ceny za dielo, než postup v zmysle ust. § 548 ods. 1 OBZ v spojitosti s ust. § 554 ods. 1 OBZ,
tzn. vykonaním diela, a teda riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela. Vo vzťahu k tomu, že
na pracovisku sa malo nachádzať viacero dodávateľov, ktorých prítomnosť mala predstavovať prekážku
v riadnom dokončení diela zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že táto prekážka neexistuje a popiera,
že by vôbec existovala v čase, kedy žalobca prerušil vykonávanie diela, preto je možné sa dohodnúť na

pokračovaní vo vykonávaní diela, za modifikácie podmienok zmluvného vzťahu. Na základe uvedeného
žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.

9. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že v uvedenom prípade bolo
nesporné, že medzi stranami bola uzatvorená ústna zmluva o dielo na základe písomnej objednávky

žalovaného č. 296/21, ktorej predmetom bola dodávka a montáž nerezových bazénov a víriviek do
Liečebného domu Kozlišov Bojnice. Objednávka bola vystavená na základe cenovej ponuky s výslednou
cenou 475.000,- Eur bez DPH. V uvedenom prípade mal súd za preukázané platné uzatvorenie zmluvy o
dielo, predmet diela nebol medzi stranami sporný a ani skutočnosť, že k jej uzatvoreniu ústnou formou aj
došlo. Žalobca pritom vystupoval ako zhotoviteľ diela a žalovaný ako objednávateľ diela. Medzi stranami

bola sporná dohoda o platbách za cenu diela a účel poskytnutých platieb, od ktorých následne strany
odvodzovali dôvodnosť/nedôvodnosť uplatneného nároku.

10. Okresný súd konštatoval, že splatnosť ceny diela pri uzatvorení zmluvy o dielo je na dohode
zmluvných strán. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny za dielo pred jeho dokončením

alebo po jeho dokončení a odovzdaní objednávateľovi. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ sa zmluvné
strany v zmluve nedohodnú na splatnosti ceny za dielo, platí zákonná úprava obsiahnutá v § 554
Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa strany dohodnú na inej splatnosti ceny diela ako po zhotovení diela,
je vecou dohody strán, aby si dohodli náležitosti faktúr, priebežného účtovania časti ceny diela, či
preddavkov a jeho formy.

11. Okresný súd poukázal na to, že žalobca v spore tvrdil, že vždy zhotovil pre žalovaného určitú časť
diela, za ktorú následne vystavil faktúry a tieto boli uhradené žalovaným. Naopak, žalovaný poprel
akúkoľvek dohodu o úhrade ceny diela pred zhotovením diela ako celku a tvrdil, že k platbám z jeho
strany síce došlo, avšak uvedené platby sú preddavkami na cenu diela.

12. Okresný súd považoval z vykonaného dokazovania za preukázané, že faktúra č. FV2210186 na
sumu 36.268,39 Eur bola vystavená ako jedna z mnohých faktúr (celkovo 6), ktoré vystavil žalobca
žalovanému. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v uvedenom prípade
vždy došlo najskôr k zhotoveniu určitej časti diela, následne sa žalobca a žalovaný stretli na úrovni

dohodnutých zástupcov (za stranu žalovaného to bol A. B. C.), ktorí skontrolovali rozsah uskutočnených
prác a o spísali protokol uskutočnených prác. Až po spísaní uvedeného protokolu o uskutočnení prác na
dielepristúpilžalobcakvystaveniufaktúryprežalovaného.Tátofaktúrasavždytýkalaužuskutočnených
ažalovanýmodsúhlasenýchprácnadiele,tedaišlooakúsičiastkovúfakturáciu.Okresnýsúduviedol,že
uvedené jednoznačne vyplýva z predložených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedka D. E., ktorý

uvedený postup žalobcu výslovne vo svojej výpovedi potvrdil. V danom smere okresný súd poukázal
na znenie § 1 ods. 2 OBZ, v zmysle ktorého súd prihliada aj na obchodné zvyklosti, pričom pravidlo
správania sa strán v uvedenom prípade vyplýva práve zo zaužívanej a stranami vytvorenej obchodnej
zvyklosti. Okresný súd iný význam konania strán uvedeným spôsobom nevidel s poukazom na to, žepotom by unikal dôvod takéhoto konania strán sporu a význam písomného zachytenia uskutočnených
prác a súhlasu žalovaného s rozsahom, ako aj kvalitou uskutočnených prác. Na základe súhlasného
prejavu oboch zmluvných strán tak dochádzalo k platbám za zhotovené dielo, pričom došlo k zaplateniu

značnej časti ceny diela, a to cez 330.000,- Eur. Okresný súd poukázal na to, že pokiaľ aj medzi stranami
nebola výslovne dohodnutá splatnosť ceny diela postupne po vykonaní častí prác na diele, tak takáto
prax jednoznačne zavedená bola správaním strán. Okresný súd mal na základe uvedeného za to, že
faktúrač.FV2210186bolavystavenádôvodneadôvodnýjeajžalobcomuplatnenýnárok,atominimálne
s odkazom na § 1 ods. 2 OBZ.

13. K tvrdeniam žalovaného o tom, že sa jednalo o preddavok na cenu diela o tzv. zálohovú platbu,
okresný súd uviedol, že nárok žalobcu by bolo rovnako potrebné považovať za dôvodný aj v danom
prípade. Aj keby malo ísť o zálohové platby, tak ako to tvrdí žalovaný, išlo by buď o dohodu medzi
stranami o uvedenom spôsobe úhrady ceny za dielo, resp. obchodnú prax, ktorú si strany medzi sebou
zaviedli. V tomto prípade znovu realizáciou diela, teda potvrdením zhotovenia časti diela. Preto postup

faktúra - platba, pokiaľ by aj súd pripustil, že išlo o platby preddavkov, bol stranami zavedený a zo strany
žalobcu preto aj pri vystavení poslednej faktúry dôvodne očakávaný, vzhľadom na predchádzajúce
správanie žalovaného.

14. Záverom okresný súd konštatoval, že na dôvodnosti žaloby nemení nič ani tá skutočnosť, že k

faktickému dokončeniu diela doposiaľ nedošlo a ani tá skutočnosť, že žalobca prerušil práce na diele
(z dôvodu najskôr pracovnej nepripravenosti žalovaného a následne z dôvodu problému s úhradou
poslednej faktúry).

15. Súd prvej inštancie konštatoval, že s poukazom na § 197 CSP nevykonal výsluch žalovaným

navrhovaného svedka F. G., nakoľko žalovaný jeho prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil. Okresný
súd poukázal na to, že pri nariadení pojednávania vyzval strany, aby zabezpečili na pojednávaní
prítomnosť svedkov, ktorých navrhujú v spore vypočuť s poukazom na koncentráciu konania v súlade
s ust. § 179 CSP. Okresný súd pri zdôvodnení nevykonania výsluchu daného svedka poukázal na
samotný prednes právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, ktorý uvedeného svedka označil „pre

istotu“ za účelom ozrejmenia ako sa dielo medzi stranami realizovalo a len záverom súdu oznámil,
že ho nezabezpečil z dôvodu vysokej práceneschopnosti zamestnancov kúpeľov. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, ako sa dielo medzi žalobcom a žalovaným realizovalo,
preto súd nepovažoval za relevantné uvedený výsluch uskutočniť.

16. Okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania účtovaný v súlade s § 369 ods. 2 OBZ
v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 10,25 % ročne, počnúc dňom 19.10.2022,
t.j. nasledujúcim dňom po splatnosti vystavenej faktúry, ako aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v
súlade s ust. § 369c ods. 1 OBZ vo výške 40,- Eur.

17. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

18. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolateľ vzhliadol v tom, že okresný súd nevykonal
navrhovaný dôkaz výsluchom svedka F. G., ktorý bol navrhnutý už vo vyjadrení k žalobe, a to na
úkor riadneho zistenia skutkového stavu, čím bola porušená aj kontradiktórnosť samotného konania.
Odvolateľ argumentoval, že sa ako právny zástupca žalovaného dozvedel o tom, že sa svedok na

pojednávanie nedostaví, telefonicky krátko pred začatím pojednávania, teda nemal ako ináč, iba do
zápisnice uviesť skutočnosti, ktoré boli ním oznámené telefonicky, teda nemožnosť jeho dostavenia sa z
dôvodu veľkej absencie pracovníkov Kúpeľov Bojnice z dôvodu práceneschopnosti. Mal za to, že súdu
nebránilo nič v tom, aby pojednávanie odročil a svedka vypočul. Svedok sa priamo mohol vyjadriť k
tvrdeniam žalobcu, čím malo dôjsť k prerušeniu prác z dôvodov stavebnej nepripravenosti, prípadne aj k

okolnostiam,zaktorýchpodpísalprevzatieprotokoluA.B.C..Výpoveďuvedenéhosvedkajetakdôležitá
z hľadiska riadneho zistenia skutkového stavu, pretože na miesto, kde sa dielo realizovalo, chodil často
spolu s A. C.. S poukazom na to, že právo na spravodlivý súdny proces je tzv. výsledkové právo, bol
žalovaný názoru, že porušenie z dôvodov nevykonania navrhovaného výsluchu svedka malo vplyv aj narozhodnutie vo veci samej, a teda došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania,
teda v konečnom dôsledku k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

20. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolateľ videl v tom, že súdne
rozhodnutie trpí skutkovými vadami, pokiaľ bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená viacerými príčinami, pričom jedna z nich je nevykonanie relevantných
navrhnutých dôkazov. Poukázal na to, že okresný súd jednoznačne pochybil, pokiaľ zamietol návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie podstatné skutkové zistenia a ktorého vykonanie

je prípustné. Žalovaný namietal, že si súd osvojil názor, že strany medzi sebou zaviedli takú prax, že
dochádzalo k fakturácii po čiastočnom zrealizovaní diela, pričom dôkazom toho mala byť aj samotná
fakturácia 5 faktúr v celkovej sume 330.000,- Eur. V danom smere okresný súd poukázal na § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka, teda na zavedené obchodné zvyklosti medzi stranami. Žalovaný zdôraznil, že
jeho stanovisko bolo od začiatku rovnaké, teda že sumu 338.000,- Eur (5 uhradených faktúr) nemožno
považovať za akceptovanie postupného odovzdávania diela tak, ako to súd ustálil, ale za preddavky

na cenu za dielo. Mal za to, že nie je možné zamieňať podpis protokolu, ktorým sa kontroloval priebeh
jednotlivých prác, za čiastočné zhotovenie diela. Nie je možné aplikovať na daný prípad ust. § 1 ods. 2
OBZ, keď každá zo strán považovala jednotlivé platby za niečo iné - žalobca za úhradu časti ceny za
dielo a žalovaný za preddavok. Pokiaľ strany sporne prezentujú význam ich konaní, nemožno hovoriť
o obchodných zvyklostiach, pretože tieto pravidlá nie sú stranami rovnako akceptované, a to najmä

pokiaľ máme k dispozícii zákonnú úpravu uvedenú v ust. § 548 ods. 1 OBZ. Okresný súd svojou úvahou
nahradil vznik údajnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, pretože k takejto dohode o úhrade ceny
za dielo po častiach nedošlo. Túto skutočnosť okresný súd vydedukoval len zo správania sa zmluvných
strán, preto sa javí aplikácia § 1 ods. 2 OBZ ako nesprávna.

21. Žalovaný sprízvukoval, že cena za dielo bola dohodnutá vo výške 475.000,- Eur bez DPH, pričom
dohodnutý termín ukončenia bol 28.02.2022. Je nepochybné, že k vykonaniu a odovzdaniu diela
nedošlo, hoci objednávateľ uhradil celkom 5 faktúr v sume 338.000,- Eur. Žalovaný dal do pozornosti
tú skutočnosť, že dielo nebolo doposiaľ ukončené a spoločnosti žalovaného vznikla škoda najmenej
1,1 milióna Eur. Táto škoda spočíva v znížení kúpeľného štandardu v LD Kozlišov, a to nedokončením

víriviek a bazénov na termálnu vodu, ktoré mali slúžiť výlučne pre potrebu kúpeľných hostí, teda museli
upraviť spôsob vykonávania jednotlivých procedúr a znižovať ceny jednotlivých pobytov, čo bolo veľmi
neštandardné. Žalobca začal podmieňovať vykonanie diela úhradou spornej faktúry na sumu 36.268,39
Eur napriek tomu, že mu bolo uhradených celkom 338.000,- Eur.

22. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalovaný videl nesprávne právne
posúdenie veci v tom, že okresný súd nesprávne aplikoval interpretovanú právnu normu na daný prípad.
V danom prípade súd nesprávne aplikoval ust. § 1 ods. 2 OBZ o obchodných zvyklostiach, pričom mal
aplikovaťust.§548ods.1OBZozaplatenícenyzadielopojehovykonaní.Dielotedanebolodokončené,
preto mala byť žaloba o zaplatenie sumy 36.268,39 Eur zamietnutá.

23. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b), c) CSP a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, s vysloveným právnym
názorom, na doplnenie dokazovania.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie
sú dané, preto navrhol, aby odvolací súd odvolaniu nevyhovel a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

25. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces nevykonaním navrhovaného výsluchu

svedka žalobca poukázal na § 197 CSP a na to, že bolo primárnou povinnosťou žalovaného zabezpečiť
prítomnosť svedka na pojednávaní. Hoci žalovaný tvrdil, že svedok sa nedostavil z dôvodu pracovnej
neschopnosti, na túto skutočnosť nepredložil žiadny dôkaz, a to ani dodatočne v odvolaní. Z uvedené
dôvodu je neprítomnosť svedka na pojednávaní plne na ťarchu strany, ktorá jeho výsluch navrhla.
Navyše, žalobca poukázal na to, že ani jedna zo skutočností, ku ktorým sa mal svedok vyjadriť, nebola

pre posúdenie a rozhodnutie vo veci samej právne významná. Spor sa netýkal stavebnej nepripravenosti
miesta realizácie diela a žalovaný ani netvrdil, že by svedok bol osobne prítomný pri podpisovaní
protokolov medzi A. B. C. a svedkom žalobcu – p. E.. Žalovaný vo svojom podaní 30.04.2024 iba
všeobecne uviedol, že svedok by mal vypovedať „za účelom ozrejmenia priebehu vykonávania diela zostrany žalobcu“. Z uvedeného dôvodu by jeho výpoveď nemala pre rozhodovanie súdu v merite veci
žiaden význam.

26. Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia súdu z vykonaných dôkazov, žalobca poukázal na tú
skutočnosť, že zmluva o dielo bola medzi stranami sporu uzatvorená na základe cenovej ponuky žalobcu
z 21.10.2021 a jej akceptácie žalovaným v zmysle objednávky č. 296/21 zo dňa 27.10.2021. Dielo bolo
následne rozšírené v zmysle objednávky žalovaného zo dňa 09.05.2022 o nosnú nerezovú konštrukciu
podlahy vrátane montáže v hodnote 7.890,- Eur. Žalobca zdôraznil, že nakoľko medzi stranami sporu

absentovala písomná zmluva bližšie vymedzujúca práva a povinnosti strán, bolo potrebné zistiť zhodnú
vôľu strán zmluvy ohľadne splatnosti ceny za dielo jednotlivými výkladovými pravidlami v zmysle ust.
§ 266 ods. 3 OBZ. V danom smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR m. m. I.ÚS 242/07,
ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I.ÚS 184/2015 z 26.08.2015, podľa ktorých je treba
hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov
po podpise zmluvy.

27. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vykonal riadne dôkazy a na ich základe dospel k správnym
skutkovým zisteniam ohľadne skutočnosti, že medzi stranami sporu bola zavedená taká obchodná
prax, že žalobca ako zhotoviteľ dodal na miesto realizácie diela (Liečebný dom Kozlišov) jednotlivé
komponenty a technológie a následne žalobca vykonal ich montáž. K dodaniu jednotlivých komponentov

bol vždy vystavený medzinárodný nákladný list a dodací list. Následne žalovaný, konkrétne jeho
stavebný dozor (p. A. B. C.), overil súlad jednotlivých dodaných plnení a túto skutočnosť zhodne potvrdil
na protokoloch stavebný dozor žalovaného, ako aj technický vedúci na strane žalobcu. Po každom
spísaní protokolu žalobca vystavil faktúru, ktorá obsahovala odkaz na príslušné dodacie listy, obdobie
zhotovovaniapríslušnejčastidielavsúladespríslušnýmprotokolom,aktoroužalobcafakturovaldodanú

časť diela žalovanému ako objednávateľovi. Zo strany žalovaného došlo následne k úhrade vystavenej
faktúry. Strany sporu tak jednoznačne modifikovali dispozitívne ust. § 548 ods. 1 OBZ v tom zmysle, že
cena diela bola splatná po častiach, čo potvrdzuje aj ich vzájomná obchodná prax. Žalobca poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/384/2010 zo dňa 05.05.2011: „Vôľa strán,
keď zhotoviteľ práce vykonával a objednávateľ predchádzajúce faktúry uhrádzal, svedčí o konkrétnom

spôsobe nielen platenia, ale aj určenia ceny diela po častiach vymedzených jednotlivými faktúrami
a súpismi prác a dodávok.“ Rovnako žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v
rozhodnutí sp. zn. 14Cob/96/2012, kde odvolací súd uviedol: „Ust. § 548 ods. 1 OBZ má dispozitívnu
povahu. Rozhodujúca skutočnosť pre posúdenie okamihu splatnosti ceny diela je dohoda zmluvných
strán v zmluve o dielo. V zmluvách o dielo, obzvlášť v tých prípadoch, keď ide o zložitejšie diela,

ktorých zhotovenie vyžaduje dlhšie časové obdobie, sú preto obvykle dohody o postupnom platení ceny
diela, napr. v závislosti od dokončovania jednotlivých etáp diela, prípadne vykonania určitých prác.“ Z
jednotlivých faktúr v nadväznosti na medzinárodné nákladné listy, dodacie listy a protokoly vyplývalo,
že žalobca ako zhotoviteľ najskôr jednotlivé komponenty dodal, vykonal príslušné montážne práce a
následne cenu dodaných častí diela žalovanému vyfakturoval. Okresný súd preto dospel ku správnym

skutkovým zisteniam, zákonným postupom a ústavne konformným výkladom ustanovení Obchodného
zákonníka.

28. Pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, žalobca poukázal na to, že pre
vznik obchodnej zvyklosti postačuje vžitá obchodná prax pri uskutočňovaní určitých obchodov.

Obchodnézvyklostimožnopovažovaťzazákonompredpokladanúvôľuúčastníkovobchodnéhostyku.Z
uvedeného dôvodu majú obchodné zvyklosti veľký význam ako pomôcka pre výklad vôle strán. Žalobca
mal tak za to, že v konaní riadne preukázal, prečo sa na prejednávanú vec nepoužije § 548 ods. 1 OBZ
v tom zmysle, že splatnosť ceny diela mala nastať až vykonaním diela. S poukazom na výklad vôle
strán žalobca preukázal, že zo zmluvy o dielo medzi stranami sporu vyplynula iná splatnosť ceny diela,

ako okamihom jeho vykonania. Nesúhlasil so žalovaným v tom, že súd prvej inštancie neaplikoval §
548 ods. 1 OBZ. Poukázal na to, že súd prvej inštancie ho naopak aplikoval, a to s dôrazom na úvod
predmetného ustanovenia: „Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné ...“, dospel k
správnemu záveru ohľadom splatnosti ceny diela.

29. Vyjadrenie žalobcu bolo postupom podľa § 374 CSP zaslané na vyjadrenie žalovanému, ktorý mal
možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia danej výzvy, avšak žalovaný sa ďalej k
vyjadreniu žalobcu nevyjadril.30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie

odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd neaplikoval žiadne
nové, doposiaľ nepoužité, ustanovenie právneho predpisu, preto neboli naplnené predpoklady postupu
podľa § 382 CSP a odvolací súd nepovažoval za potrebné zasielať výzvu na vyjadrenie vo vzťahu k
riziku prekvapivého rozhodnutia, keďže strany sporu na ustanovenia, z ktorých odvolací súd vychádzal,
poukazovali v priebehu súdneho konania (konkrétne interpretačné pravidlo uvedené v ust. § 266 ods. 3

OBZ).Odvolacísúdrozhodnutieverejnevyhlásildňa10.02.2026,keďmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378
ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

31. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol v súlade s ust. § 383 CSP viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

32. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo dodávka a montáž nerezových
bazénovdoLiečebnéhodomuKozlišovnazákladeobjednávkyžalovanéhoč.296/21zodňa27.10.2021.

33. Dňa 08.02.2022 bola zo strany žalobcu vystavená žalovanému faktúra č. FV2210016, v rámci ktorej

žalobca uviedol, že na základe cenovej ponuky zo dňa 21.10.2021 a zároveň objednávky č. 296/21
zo dňa 27.10.2021 vystavuje 1. čiastkovú faktúru za výrobu, dodávku a montáž nerezových bazénov
a víriviek vrátane príslušenstva s miestom realizácie diela Novostavba LD Kozlišov - kúpele Bojnice, s
označením dodávky 1. časť za 07.01.2022 - 31.01.2022 v celkovej výške 123.074,13 eur s dátumom
splatnosti 15.02.2022.

34. Dňa 01.03.2022 bola zo strany žalobcu vystavená žalovanému faktúra č. FV2210036, v rámci ktorej
žalobca uviedol, že na základe cenovej ponuky zo dňa 21.10.2021 a zároveň objednávky č. 296/21
zo dňa 27.10.2021 vystavuje 2. čiastkovú faktúru za výrobu, dodávku a montáž nerezových bazénov
a víriviek vrátane príslušenstva s miestom realizácie diela Novostavba LD Kozlišov - kúpele Bojnice,

s označením dodávky 2. časť za 01.02.2022 - 28.02.2022 v celkovej výške 66.111,59 eur s dátumom
splatnosti 08.03.2022. Dňa 01.03.2022 bol vypracovaný protokol uskutočnených prác, protokol č. 2,
ktorý bol podpísaný D. E. ako zástupcom žalobcu a A. B. C. ako zástupcom žalovaného, kde títo potvrdili
cenu prác uskutočnených za obdobie od 01.02.2022 do 28.02.2022 vo výške 66.111,59 eur a objem
prác v súlade s objednávkou č. 296/21.

35. Dňa 31.03.2022 bola zo strany žalobcu vystavená žalovanému faktúra č. FV2210058, v rámci ktorej
žalobca uviedol, že na základe cenovej ponuky zo dňa 21.10.2021 a zároveň objednávky č. 296/21
zo dňa 27.10.2021 vystavuje 3. čiastkovú faktúru za výrobu, dodávku a montáž nerezových bazénov
a víriviek vrátane príslušenstva s miestom realizácie diela Novostavba LD Kozlišov - kúpele Bojnice, s

označením dodávky 3. časť za 01.03.2022 - 31.03.2022 v celkovej výške 142.527,12 eur s dátumom
splatnosti 07.04.2022. Dňa 31.03.2022 bol vypracovaný protokol uskutočnených prác, protokol č. 3,
ktorý bol podpísaný D. E. ako zástupcom žalobcu a A. B. C. ako zástupcom žalovaného, kde títo potvrdili
cenu prác uskutočnených za obdobie od 01.03.2022 do 31.03.2022 vo výške 142.527,12 eur a objem
prác v súlade s objednávkou č. 296/21.

36. Dňa 25.05.2022 bola zo strany žalobcu vystavená žalovanému faktúra č. FV2210090, v rámci ktorej
žalobca uviedol, že na základe cenovej ponuky zo dňa 21.10.2021 a zároveň objednávky č. 296/21
zo dňa 27.10.2021 vystavuje 4. čiastkovú faktúru za výrobu, dodávku a montáž nerezových bazénov
a víriviek vrátane príslušenstva s miestom realizácie diela Novostavba LD Kozlišov - kúpele Bojnice,

s označením dodávky 4. časť za 01.04.2022 - 24.05.2022 v celkovej výške 6.696,- eur s dátumom
splatnosti 01.06.2022. Dňa 26.05.2022 bol vypracovaný protokol uskutočnených prác, protokol č. 4,
ktorý bol podpísaný D. E. ako zástupcom žalobcu a A. B. C. ako zástupcom žalovaného, kde títo potvrdili
cenu prác uskutočnených za obdobie od 01.04.2022 do 24.05.2022 vo výške 6.696,- eur a objem prác
v súlade s objednávkou č. 296/21.

37. Dňa 25.05.2022 bola zo strany žalobcu vystavená žalovanému faktúra č. FV2210091, v rámci
ktorej žalobca uviedol, že na základe objednávky zo dňa 09.05.2022 vystavuje faktúru za výrobu,
dodávku a montáž nerezových konštrukcií s miestom realizácie diela Novostavba LD Kozlišov - kúpeleBojnice, s označením dodávky Nerez. Konštrukcie vrátane montáže v celkovej výške 7.890,- eur s
dátumom splatnosti 01.06.2022. Dňa 26.05.2022 bol vypracovaný protokol uskutočnených prác, nosná
konštrukcia podlahy okolo rekreačného bazénu LD Kozlišov ktorý bol podpísaný D. E. ako zástupcom

žalobcu a A. B. C. ako zástupcom žalovaného, kde títo potvrdili cenu prác uskutočnených za obdobie
od 09.05.2022 do 24.05.2022 vo výške 7.890,- eur.

38. Dňa 11.10.2022 bola zo strany žalobcu vystavená žalovanému faktúra č. FV2210186, v rámci ktorej
žalobca uviedol, že na základe cenovej ponuky zo dňa 21.10.2021 a zároveň objednávky č. 296/21

zo dňa 27.10.2021 vystavuje 5. čiastkovú faktúru za výrobu, dodávku a montáž nerezových bazénov
a víriviek vrátane príslušenstva s miestom realizácie diela Novostavba LD Kozlišov - kúpele Bojnice,
s označením dodávky 5. časť za 26.05.2022 - 30.09.2022 v celkovej výške 36.268,39 eur s dátumom
splatnosti 18.10.2022. Dňa 30.09.2022 bol vypracovaný protokol uskutočnených prác, protokol č. 5
(označený v samotnom protokole znovu protokol č. 4), ktorý bol podpísaný D. E. ako zástupcom žalobcu
a A. B. C. ako zástupcom žalovaného, kde títo potvrdili cenu prác uskutočnených za obdobie od

26.05.2022 do 30.09.2022 vo výške 36.268,39 eur a objem prác v súlade s objednávkou č. 296/21.

39. Vystavené faktúry č. FV2210091, FV 2210090, FV2210058, FV2210036, FV2210016 v celkovej
súhrnnej výške 346.298,84 eur boli žalovaným žalobcovi uhradené. Neuhradená zostala iba vystavená
faktúra č. FV 2210186, ktorá je predmetom sporu.

40. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

41. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu

dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

42. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

43. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý
zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

44. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, v rozsahu odvolacích námietok
odvolateľa, dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Vzhľadom k tomu, že odvolací
súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na
obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky

a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/95
zo dňa 19.03.2005).

45. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne ustálil, že spornou bola medzi stranami sporu
dohoda o splatnosti odmeny za vykonané dielo. Pokiaľ žalobca tvrdil, že strany sporu medzi sebou

zaviedli prax, že po vykonaní určitej časti diela a jej protokolárnom odovzdaní medzi stranami sporu
došlo následne aj k fakturácii tejto časti diela a poukazoval na to, že takýmto spôsobom došlo k úhrade
5 čiastkových faktúr, žalovaný tvrdil, že takáto dohoda medzi stranami nebola uzavretá a úhrada faktúr
predstavovala preddavky na odmenu.

46. Odvolateľ namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na
spravodlivý proces, pokiaľ nevykonal ním navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka F. G., ktorý navrhoval
už vo vyjadrení k žalobe, a tým nezistil riadne skutkový stav a tiež bola porušená kontradiktórnosť
samotného konania. Odvolací súd nepovažuje uvedenú námietku žalovaného za dôvodnú, a to
predovšetkým s poukazom na to, že výsluch svedka F. G. správne okresný súd nepovažoval za

relevantný vo vzťahu k zisteniu rozhodnej skutočnosti, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ žalovaný navrhoval svedka vypočuť
ku skutočnostiam ohľadne priebehu vykonávania diela zo strany žalobcu (tak ako to vyplýva z
písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.05.2024), uvedená skutočnosť nebola rozhodná vo vzťahuk rozhodnutiu v merite veci. Okresný súd správne skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, akým
spôsobom sa dielo medzi žalobcom a žalovaným realizovalo, keďže skutkové tvrdenia strán boli v tejto
časti nesporné. Sporná bola skutočnosť ohľadne dohody strán sporu ohľadne úhrady odmeny za dielo,

teda splatnosť ceny diela. Žalovaný ani v písomnom vyjadrení, ani v konaní pred súdom, neuviedol, že
chce svedka vypočuť práve k týmto okolnostiam.

47. Odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že okresný súd je v súlade s ust. § 185 ods. 1
CSP oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V prípade, že niektorý z navrhnutých

dôkazov súd nevykoná, je povinný v zmysle § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia vysvetliť, prečo
nevykonal navrhnutý dôkaz. Okresný súd týmto spôsobom postupoval, keď jasne a výstižne vysvetlil,
že navrhovaný výsluch svedka nevykonal, nakoľko právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení
zo dňa 02.05.2024 žiadal vykonať výsluch svedka za účelom preukázania priebehu vykonávania diela
zo strany žalobcu, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná a na pojednávaní právny zástupca
žalovaného ďalej bližšie neozrejmil, akú prípadne ďalšiu spornú skutočnosť chcel uvedeným výsluchom

svedka preukázať. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne skonštatoval, že výsluch svedka F.
G., ktorého výsluch bol navrhovaný stranou žalovaného, nepovažoval za relevantný, nakoľko jeho
výsluchom by nedošlo k objasneniu sporných skutočností medzi stranami sporu. Jeho výsluch tak
zhodnotil ako nadbytočný. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje. Takýto postup súdu nemožno považovať za postup, ktorý by porušoval právo na spravodlivé

prejednanie veci, a to či už v podobe porušenia princípu rovnosti zbraní, či princípu kontradiktórnosti
súdneho konania tak, ako to tvrdil žalovaný v odvolaní. Naopak, súd je oprávnený rozhodnúť, ktorý z
navrhovaných dôkazov vykoná, a to po posúdení dôvodov uvedených stranou sporu. Práve vzhľadom
na kontradiktórnosť konania, súd nie je oprávnený rozširovať dôvody navrhovaného dôkazu, nakoľko
na to, aby dôkaz označený stranami sporu bol v súdnom konaní prejednaný, sa vyžaduje, aby strana

sporu dôkaz nielen označila, avšak súdu aj uviedla, ktoré skutkové tvrdenia mieni daným dôkazom
preukázať a za akým účelom má byť daný dôkaz v konaní vykonaný. Odvolací súd len dodáva, že ani
vyjadrenie svedka k okolnostiam, ktoré uvádzal právny zástupca žalovaného až v odvolaní (či malo
dôjsť k prerušeniu prác z dôvodov stavebnej nepripravenosti, či za ktorých okolností podpísal prevzatie
protokolu A. B. C.), neboli spôsobilé ovplyvniť okresným súdom zistený skutkový stav pre rozhodnutie

v merite veci.

48. Odvolací súd len okrajom poukazuje na to, že nebol správny ani postup žalovaného, ktorý hoci
navrhol výsluch svedka v konaní, avšak nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 197 ods. 1 CSP
a nezabezpečil prítomnosť navrhovaného svedka na pojednávaní (hoci ho súd aj nad rámec svojej

povinnosti o to požiadal). Pokiaľ právny zástupca žalovaného ospravedlnil neprítomnosť svedka ústne
do zápisnice z pojednávania z dôvodu vysokej práceneschopnosti zamestnancov žalovaného, uvedený
dôvod relevantným spôsobom nepreukázal.

49. Ani námietka odvolateľa, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, pokiaľ bol nesprávne

vytvorený jeho skutkový základ z dôvodu nevykonania relevantných navrhnutých dôkazov, nie je
tak správna. Ako už bolo konštatované vyššie, súd je oprávnený autonómne vyhodnotiť, ktorý z
navrhovaných dôkazov vykoná, a ktorý nevykoná. Prihliadne pritom na to, či stranou navrhovaný
dôkaz je spôsobilý preukázať skutkové tvrdenia, ktoré majú rozhodujúci vplyv na vytvorenie skutkového
základu v prejednávanej veci. Okresný súd nevykonanie dôkazu zdôvodnil, pričom poukázal najmä

na to, že uvedený dôkaz nie je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenie v prejednávanej veci.
Rozhodnutie tak netrpí skutkovými vadami, ktoré vplývajú na skutkový základ veci.

50. Dôvodná nie je ani ďalšia námietka žalovaného, že súd svojou úvahou nahradil vznik údajnej
dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorú skutočnosť mal okresný súd vydedukovať len zo správania

zmluvných strán. Okresný súd vo svojom rozhodnutí správne poukázal na to, že splatnosť ceny diela pri
uzatvorení zmluvy o dielo je závislá od dohody zmluvných strán, ktoré sa môžu dohodnúť na zaplatení
ceny za dielo pred jeho dokončením, alebo po jeho dokončení. V prípade, pokiaľ sa zmluvné strany
nedohodnú na splatnosti ceny za dielo, tak platí zákonná úprava obsiahnutá v § 554 Obchodného
zákonníka, ktorá odkazuje na riadne vykonanie diela. Potom v súlade s ust. § 548 ods. 1 Obchodného

zákonníkavznikázhotoviteľovinároknacenudielaažjehovykonaním(pokiaľzozmluvy,resp.zozákona
nevyplýva niečo iné). Argumentácia žalovaného v odvolaní o tom, že okresný súd sám vydedukoval
uzavretie dohody, resp. zavedenie praxe medzi stranami sporu ohľadne čiastkovej úhrady ceny za dielo
na základe faktúr vystavených žalobcom v priebehu vykonávania diela, nie je správna. Okresný súdsvojim postupom nenahradil, či nevydedukoval vznik dohody medzi stranami sporu ohľadne úhrady
ceny diela v častiach, avšak len interpretoval prax, ktorú si strany sporu medzi sebou zaviedli. Správne
okresný súd na viacerých miestach svojho rozhodnutia zdôraznil, že na základe takéhoto súhlasného

prejavu oboch zmluvných strán dochádzalo k platbám za zhotovené dielo, pričom došlo k zaplateniu
značnej časti ceny diela cca vo výške 330.000,- Eur, čo svedčí o tom, že takáto prax medzi stranami
jednoznačne zavedená bola, a to ich správaním a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli, nie dedukciou,
či nahradením prejavu vôle zo strany okresného súdu.

51. Okresný súd správne konštatoval, že predmetná prax vychádza z toho, že v uvedenom prípade
vždy došlo najprv k zhotoveniu určitej časti diela, po čom sa žalobca a žalovaný stretli na úrovniach
dohodnutých zástupcov a skontrolovali rozsah uskutočnených prác, spísali o uskutočnených prácach
protokol a až po spísaní uvedeného protokolu o uskutočnení prác na diele pristúpil žalobca k vystaveniu
faktúry. Táto faktúra sa pritom týkala už žalobcom uskutočnených prác a žalovaným odsúhlasených prác
na diele, či zabudovaných komponentov, teda išlo o čiastkovú fakturáciu ceny diela. Odvolací súd na

danom mieste dodáva, že v danom prípade išlo o vyúčtovacie faktúry, ktorých obsah korešpondoval s
obsahom vykonaných prác a odovzdaných komponentov diela, preto nemožno hovoriť o preddavkových
platbách, ktorých účelom je poskytnutie preddavku v určitej, väčšinou percentuálnej čiastke, vo vzťahu k
dielu. Žalovaný v konaní nerozporoval, že uvedené faktúry predstavovali rozsah uskutočnených prác, či
dodanýchkomponentov,ataktoboližalobcomajfakturované.Vzhľadomktomu,žestranysporusitakýto

spôsob účtovania ceny diela medzi sebou zaviedli, čo je zrejmé z opakovaného postupu v priebehu
vykonávania diela (5 podpísaných protokolov a 5 vystavených faktúr), okresný súd správne vyhodnotil a
uzavrel, že medzi stranami sporu bola zaužívaná prax, ktorá vyplývala z ich správania v priebehu trvania
ich zmluvného vzťahu vo vzťahu k splatnosti odmeny za dielo. Súd prvej inštancie v konaní nepostupoval
v prospech žalobcu a ani si nevytváral vlastné dedukcie či závery (ako na to poukazuje v odvolaní

žalovaný), ale súd prvej inštancie interpretoval dohodu strán sporu v súlade s praxou, ktorú strany medzi
sebou zaviedli po vzniku záväzkového vzťahu. Uvedené skutočnosti tak vyplynuli zo správania strán,
ktoré nebolo ojedinelé, avšak týkalo sa až 5 po sebe vyúčtovaných faktúr, pričom strany týmto spôsobom
postupovali počas dlhšieho časového obdobia trvania záväzkového vzťahu.

52. Uvedené skutkové závery súdu prvej inštancie preto nie sú nesprávne a nevychádzajú z dedukcie
súdu prvej inštancie, avšak okresný súd dospel k takémuto skutkovému záveru na základe vykonaného
dokazovania oboznámením listinných dôkazov, ako aj výsluchom svedka D. E. (bod 16 odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie). Preto odvolacia námietka žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, nie je správna. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie a z vykonaných dôkazov
vytvorilsprávnyskutkovýzáklad,zktoréhoustálil,žemedzistranamisporubolazavedenáichsprávaním
prax týkajúca sa splatnosti ceny diela, na základe čiastkových faktúr. Odvolací súd dodáva, že samotné
faktúry boli vystavené ako čiastkové faktúry „dielčí faktúra“, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa jednalo
o fakturáciu čiastkových prác zo zmluvy o dielo, nie o preddavkové platby, tak, ako to tvrdí žalovaný.

Logická bola aj argumentácia žalobcu v priebehu celého konania, že vzhľadom na objem dohodnutého
diela v rozsahu prác o cene 475.000,- Eur (čo medzi stranami sporné nebolo), bola medzi stranami
dojednaná takáto prax, že vždy po uskutočnení určitých čiastkových prác a ich kontrole zo strany
žalovaného, boli tieto práce vyúčtované čiastkovou faktúrou a následne žalovaným uhradené. Správne
konštatoval súd prvej inštancie v bode 16 odôvodnenia svojho rozhodnutia: „Táto faktúra sa týkala už

uskutočnených a žalovaným odsúhlasených prác na diele, teda išlo o akúsi čiastkovú fakturáciu.“ Aj
uvedené svedčí o tom, že žalovaný žalobcovi hradil za už uskutočnené práce na diele, pričom pokiaľ
ide o preddavkové platby, tieto sa hradia nie v rozsahu celých uskutočnených prác, avšak len v určitej
(väčšinou percentuálne stanovenej) sume.

53. Ani konštatovanie žalovaného v odvolaní o tom, že dielo nebolo ukončené, čím vznikla žalovanému
škoda najmenej vo výške 1,1 milióna Eur, ktorá spočíva v znížení kúpeľného štandardu, nemá vplyv
na súdom prvej inštancie prijatý záver ohľadne čiastkovej fakturácie ceny diela, ku ktorej okresný súd
dospel interpretáciou ich dohody, ktorá vzišla z praxe zavedenej medzi stranami sporu.

54. Odvolacia argumentácia žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že okresný súd nesprávne
aplikoval ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka o obchodných zvyklostiach, pričom mal aplikovať ust. §
548 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že dielo nebolo dokončené, a preto mala byť žaloba zamietnutá,
nie je správna. Odvolací súd síce prisvedčuje odvolateľovi v tom smere, že obchodné zvyklosti tak,ako sú ponímané v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, predstavujú iný pojem ako pojem
zaužívanej praxe, ktorý vyplýva z ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje jeden
z pojmov, ktoré sa používajú pri interpretačných pravidlách výkladu vôle zmluvných strán. Obchodné

zvyklosti pritom predstavujú systém pravidiel, ktoré sa po dlhšiu dobu vyvíjali v obchodnom styku, čím
sa stali všeobecne akceptované v obchodnom styku a predstavujú jeden z prameňov obchodného
práva. Prax zavedenú medzi zmluvnými stranami v jednotlivom individuálnom prípade nemožno preto
stotožňovať s obchodnými zvyklosťami tak, ako sú tieto ponímané v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ okresný súd poukazoval vo svojom rozhodnutí na obchodné zvyklosti v zmysle ust. § 1 ods.

2 Obchodného zákonníka, v danom smere má odvolateľ pravdu, že toto posúdenie nie je správne.
Odvolací súd však na danom mieste konštatuje, že hoci okresný súd poukazoval na ust. § 1 ods. 2
o obchodných zvyklostiach, z obsahu formulácie právneho zdôvodnenia rozhodnutia okresného súdu
vyplýva, že okresný súd pri posudzovaní dohody medzi stranami ohľadne splatnosti diela vychádzal z
interpretačných pravidiel ohľadne vôle a jej prejavu medzi stranami sporu (§ 266 ods. 3 Obchodného
zákonníka), keď konštatoval, že vychádzal zo zaužívanej praxe medzi stranami, ktorá bola zistiteľná

z ich správania. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to z jeho odôvodnenia, jednoznačne
vyplýva, že okresný súd poukazoval na zaužívanú prax medzi stranami, z ktorej dovodil obsah dohody
medzi nimi ohľadne splatnosti ceny diela (napr. „faktom je, že strany si medzi sebou počas realizácie
diela zaviedli takú prax, že k fakturácii za cenu diela, po zrealizovaní časti diela dochádzalo a to za
súhlasu oboch zmluvných strán“... či “ak aj nebola výslovne dohodnutá splatnosť ceny diela postupne

po vykonaní častí prác na diela, tak takáto prax jednoznačne zavedená správaním strán bola“). Hoci
tak okresný súd poukázal nesprávne na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to na obchodné
zvyklosti, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na zaužívanú prax medzi stranami
sporu, ktorá vyplynula z ich správania, z čoho je zrejmé, že okresný súd dospel k uvedenému záveru na
základe interpretovania vôle strán sporu postupom podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka tak, ako

na to po celý čas poukazoval žalobca vo svojich podaniach. Ide pritom o použitie výkladových pravidiel,
ktoré okresný súd aplikoval na prejavenú vôľu strán sporu, a nie o dedukciu okresného súdu, ako na
to nesprávne poukazoval odvolateľ.

55. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd vychádzal z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej

inštancie, z ktorého je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na správnom skutkovom zistení,
že medzi stranami jestvovala dohoda o splatnosti ceny diela čiastkovými faktúrami, čo predstavovalo
zaužívanú prax medzi nimi. Hoci okresný súd presne necitoval vo svojom rozhodnutí § 266 ods. 3
Obchodného zákonníka, odôvodnenie jeho rozhodnutia z neho jednoznačne vychádza, keď okresný súd
interpretoval vôľu strán sporu pomocou výkladových pravidiel uvedených v tomto ustanovení. Dôležitý

je pritom obsah zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
okresný súd poukázal na zaužívanú prax medzi stranami, ktorá mala vychádzať z ich postupu ohľadne
vykonania časti diela, jeho kontroly stranami sporu, protokolárneho odovzdania diela a následnej
fakturácie odovzdanej časti diela. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že nejde o novo použité ustanovenie
v tomto súdnom konaní, preto nemôže ísť ani o prekvapivé rozhodnutie vo vzťahu k stranám sporu,

nakoľko sám žalobca vo svojom vyjadrení na toto ustanovenie poukazoval a domáhal sa aplikácie
interpretačného pravidla vo vzťahu k interpretovaniu prejavu vôle strán s poukazom na ich zaužívanú
prax. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebný postup v zmysle § 382 CSP, ktorým by
strany sporu vyzval na vyjadrenie sa k aplikácii tohto ustanovenia (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka),
keďže strany sporu boli v priebehu konania s týmto ustanovením oboznámené, sám žalobca sa domáhal

jeho aplikácie a žalovaný mal možnosť na jeho právnu argumentáciu reagovať.

56. Odvolací súd dodáva, že správne okresný súd konštatoval, že v zmysle ust. § 548 ods.1 vzniká
zhotoviteľovi nárok na cenu diela vykonaním diela, pokiaľ nie je medzi stranami dojedaný iný spôsob
splatnosti ceny diela. Tento spôsob pritom okresný súd dovodil zo správania strán a ich postupu

v priebehu zmluvného vzťahu, keď uzavrel, že strany sporu medzi sebou dojednali čiastkový spôsob
fakturáciecenydielapovykonaníčiastkovéhodiela.Okresnýsúddospelksprávnemuprávnemuzáveru,
že medzi stranami jestvovala dohoda ohľadne splatnosti ceny diela, a to čiastkovou fakturáciou na
základeichzaužívanejpraxe,apretoneboladôvodnánámietkažalovaného,žemalpostupovaťvzmysle
ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že žaloba mala byť zamietnutá, keďže cena diela mala

byť uhradená až po vykonaní celého diela. Odvolací súd dodáva, že nárok na cenu diela by vznikol
až vykonaním diela iba v tom prípade, pokiaľ by medzi stranami nejestvovala prax, ktorú medzi sebou
zaviedli. Závery súdu prvej inštancie sú tak správne.57. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
netrpí vadami, ktoré by mali vplyv na nesprávne rozhodnutie okresného súdu, okresný súd nezaťažil
konanie nesprávnym procesným postupom, ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Okresný súd v prejednávanom prípade správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu
záveru, keď žalobe žalobcu vyhovel. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
postupom podľa § 387 ods. 2 CSP, ako vecne správne, potvrdil.

58. Aj keď žalovaný podal odvolanie voči celému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, teda aj voči

rozhodnutiu o trovách konania, voči uvedenej časti neuviedol žiadne odvolacie námietky, čím neumožnil
odvolaciemu súdu prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o trovách konania. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti potvrdil.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov

odvolacieho konania voči žalovanému. O výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

60. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).