Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35Csp/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125203126
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125203126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 2 640,17 EUR s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.640,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,25%
ročne zo sumy 2.640,17 eur do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 2 640,17 EUR a úroku z omeškania vo výške 12,25 % ročne z dlžnej sumy od 22.10.2024 do
zaplatenia, titulom neuhradenia poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania. Zároveň žiadal
súd, aby mu priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú
žalobu a trovách právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
21.10.2024 medzi postupcom Tatra banka, a. s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku

voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 30.4.2003 Zmluvu č.
XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“ ) postupcu v znení
dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky, podmienky čerpania,
podmienky splácania a podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle

zákonných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek
opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa
zmluvy a tak postupca dňa 9.7.2024 vypovedal Zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2 640,17 EUR, ktorá pozostávala z istiny v tejto
výške. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si
zároveň uplatňuje zákonné príslušenstvo v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s vykonávacím predpisom.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok
spolu s prílohou, Zmluva o bežnom účte zo dňa 30.4.2003, Výpoveď zmluvy o účte a predžalobná výzvazo dňa 9.7.2024, Odpis z podacieho hárku, Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., Platobná
história, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024, Pokus o zmier zo dňa 12.2.2025.

4.Žalobcapoužilnasledovnéprostriedkyprocesnéhoútoku:skutkovétvrdeniauvedenévžalobe,návrhy
na vykonanie vyššie citovaných dôkazov a dôkazov doručených v priebehu konania.

5. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.1.2026, na ktoré sa strany sporu
neustanovili.Právnyzástupcažalobcupredpojednávanímdoručilelektronickysúdupísomnépodaniezo
dňa 22.12026, ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 29.1.2026 a žiadal, aby
súd v záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci rozhodol o žalobe
na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporových strán. Žalovaný sa na pojednávanie

nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Vzhľadom na uvedené súd
pojednával v neprítomnosti strán sporu.

7. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty

sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje
za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti

nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného
popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Podľa CSP súd môže zásadne vykonať iba
tiedôkazy,ktorénavrhlistranysporu.ProcesdokazovaniajetedavCSPvybudovanývýlučnenaprincípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu a táto sa v CSP presúva na procesné strany.

11. Výnimočne súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu
princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to
zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu

obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu
ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd
sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať
dôkaznú iniciatívu sám.

12. Súd primárne pristúpil k otázke skúmania vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

13. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

14. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

16. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

17. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe
účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust.
§ 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho

oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá

pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

21. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa
predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie,

alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať
spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať
spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.22. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky.
Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného

predpisu.

23. Zásadná otázka, ktorú súd riešil, bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie
tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá
postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková

činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä
pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo k platnému
postúpeniupohľadávkypodľaustanovení§92ods.8zák.č.438/2001Z.z.(ďalejlen„Zákonobankách“).
Zákon o bankách umožňuje postúpiť bankovú pohľadávku iba v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba
po písomnej výzve na splnenie, výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Súd dospel k záveru, že v zmysle Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia

pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť, ktorá je už splatná. V odseku 7 § 92 Zákona o
bankách sa upravuje možnosť použitia inštitútu postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému
dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého
úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami
po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť

bankového úveru je totiž výlučne oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky na nebankový subjekt. Podľa názoru súdu pôsobenie bánk, na ktoré dohliada Národná
banka Slovenska opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať
nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad Centrálnej
banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený

používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Národná banka Slovenska
neudelila povolenie na vykonávanie bankových činností spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.

24. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý musí vyhovovať
zákonným podmienkam platnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky pre svoju platnosť vyžaduje písomnú

formu a splnenie zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a prejavu a nesmie svojim účelom alebo
obsahom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom ( § 37 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Zároveň, musí ísť o postupiteľnú pohľadávku, t.j. takú, ktorej postúpenie
nevylučuje § 525 Občianskeho zákonníka a musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.
Zmluva o postúpení pohľadávky je teda absolútne neplatná, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej

forme vyžadovanej zákonom, ďalej pre absenciu náležitostí vôle a prejavu, alebo, ak jej predmetom
je nepostupiteľná pohľadávka podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo iná pohľadávka, ktorej
postúpenie zákon výslovne zakazuje (napr. predkupné právo podľa § 604 alebo právo na dôchodok
podľa ust. § 844 Občianskeho zákonníka).

25. V danej veci nebolo sporné a nikto nespochybňoval, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky
je platná z hľadiska dodržania formy ako aj zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a jej prejavu a tiež
z hľadiska zrozumiteľnosti, určitosti, identifikovateľnosti a existencie postúpenej pohľadávky. Spornou
bola otázka, či pohľadávka bola postupiteľná.

26. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 na spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. bola splatná, teda existujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie platné. Žalobca a jeho právny
nástupca, teda súčasný žalobca, je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby.
Banka musí splniť výslovne stanovené podmienky v zmysle zákona o bankách (§ 92 ods. 8) a tento
postup pôvodný veriteľ - banka dodržala. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v čase

postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní (tvrdenie žalobcu žalovanou
nerozporované) a veriteľ ešte pred postúpením pohľadávky zaslal žalovanému výpoveď zmluvy a vyzval
ho na zaplatenie dlžnej sumy.

27. Po tom ako súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný, pristúpil k posúdeniu

podstatných skutkových tvrdenia strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:

28. Dňa 30.4.2003 právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o bežnom
účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, číslo účtu:2617010689, na základe ktorej sa zaviazal pre žalovaného zriadiť a viesť osobný účet, vydať mu
platobnú kartu k účtu a poskytnúť povolené prečerpanie.

29. Písomným podaním zo dňa 9.7.2024 označeným ako Výpoveď zmluvy o účte právny predchodca
žalobcu upozornil žalovaného, že napriek jeho predchádzajúcim výzvam je žalovaný k 4.7.20242
neustálevnepovolenomprečerpanínaúčteč.:XXXXXXXXXXvedenomvE.F.avyzvalhonazaplatenie
sumy nepovoleného prečerpania, ktoré vzniklo dňa 28.2.2023 a ktoré predstavuje ku dňu 4.7.2024 sumu
2 640,17 EUR do 7 kalendárnych dní od vystavenia tejto výzvy. Zároveň právny predchodca žalobcu

oznámil žalovanému, že využíva svoje právo a vypovedá Zmluvu o bežnom účte a o poskytovaní ďalších
produktov a služieb k účtu, na základe ktorej v banke vedie bežný účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, pričom na základe tejto výpovede banka zruší účet v deň uplynutia výpovednej doby, t.j. po
uplynutí dvoch mesiacov po doručení výpovede. Predmetná výpoveď bola žalovanému odoslaná dňa
9.7.2024.

30. Z výpisu z účtu žalovaného predloženého žalobcom súd zistil, že žalovaný sa dostal do
nepovoleného prečerpania dňa 28.2.2023, pričom z podania žalobcu doručeného súdu dňa 14.4.2025
malzapreukázané,žežalovanýzposkytnutéhoúverovéhorámcavyčerpalpočasexistenciepovoleného
prečerpania sumu 2 833,60 EUR a uhradil sumu 1 180 EUR. Žalovanému boli zároveň počas existencie
povoleného prečerpania vyúčtované poplatky v celkovej výške 216,54 EUR a úroky vo výške 769,92

EUR. Pohľadávka žalobcu tak pozostáva z výberov z účtu vo výške 1 653,60 EUR, z poplatkov vo výške
216,65 EUR a úrokov vo výške 769,92 EUR.

31. Zo Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 súd zistil, že spoločnosť Tatra banka,
a.s. ako postupca postúpila na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka súbor peňažných

pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1 k tejto Zmluve k dátumu 21.10.2024. Z Prílohy k Zmluve o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému vo výške 2 640,17 EUR, ktorá je predmetom tohto konania. Oznámením o
postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky žalobcovi.

32. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platného a
účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo
jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy
( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673),

zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( §
700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

34. Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o bežnom účte sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy

sa vyžaduje písomná forma.

35. Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je v zmluve určené, že banka vykoná
do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

36. Podľa § 711 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za vykonanie platieb je banka
oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažných
prostriedkov na účte.37. Podľa § 713 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, peňažné prostriedky použité
majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila

alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných
prostriedkov.

38. Podľa § 715 ods. 1, 3, 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvu môže majiteľ účtu
kedykoľveksokamžitouúčinnosťoupísomnevypovedať.Zostatokbežnéhoúčtuvyplatíbankamajiteľovi

účtualebopodľajehopríkazuprevedienainýúčetvbankealebopoodpočítanínákladovstýmspojených
na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku
jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

39. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

40. Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytnutie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

41. Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je
dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

42. Podľa § 503 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

43. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len zákon č. 71/1986 Zb.) tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

44. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 71/1986 Zb., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

45. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 71/1986 Zb., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1986 Zb., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

47. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1986 Zb., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

48. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1986 Zb.,zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.49. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
( ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona spotrebiteľským

úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

50. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

51. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prekročením automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného

prečerpania.

52. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.

53. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu
a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej

sadbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej
sadbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokov z
omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

54. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou
obchodnou a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán a záväzkový vzťah, ktorý na jej základe
vznikne je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu Obchodným
zákonníkom. K podstatným častiam zmluvy o bežnom účte patrí záväzok banky zriadiť pre klienta,
ktorý je v prejednávanej veci spotrebiteľ, bežný účet, určenie doby, od ktorej bude bežný účet zriadený,

určenie meny na ktorú má byť zriadený s tým, že peňažné prostriedky uložené na bežnom účte vedenom
bankou na základe zmluvy o bežnom účte nie sú vo vlastníctve majiteľa účtu ani inej osoby, ktorej
peňažné prostriedky prípadne boli vložené či poukázané na účet tak, ako je tomu pri tzv. spotrebiteľských
úveroch, kedy banka poskytuje spotrebiteľovi úver, či pôžičku vo výške na ktorej sa vzájomne dohodnú.
Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o bežnom účte patria banke a majiteľ účtu má

výlučne pohľadávku z účtu peňažného ústavu, ktorá je majetkovou hodnotou.

55. Zmluva o bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže ju uzatvárala na jednej strane
banka ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v
pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal

poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý
si žalovaný vkladal svoje peňažné prostriedky z jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky,
pokiaľjejdalpríkaznaúhraduvprospechtretíchosôbapokiaľmalnaúčtedostatokvlastnýchfinančných
prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov nemal,
musela použiť svoje vlastné a tým okamihom žalovanému poskytla úver. Tým istým okamihom došlo

aj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo
neurobil. Súčasťou povinnosti banky je pri vedení tohto účtu prijímať peňažné prostriedky a vykonávať
z neho úhrady v zmysle príkazov majiteľa účtu. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ
môže disponovať s čiastkami , ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania pokiaľ nemá s bankou
dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní denného limitu, čím majiteľ

účtu získava možnosť, tzv. dovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu než ich
v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, ako by si vzal úver, avšak bez potreby
uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere.56. V zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka
prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné
prostriedky (tzv. kontokorentný úver). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s

úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového, debetného zostatku, avšak len v
rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s debetným zostatkom sa uzatvára úverová
zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 až
507 Obchodného zákonníka), ak v samotnej zmluve nie je stanovené inak.

57. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že aj napriek skutočnosti, že úver je absolútnym obchodom
a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda
jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov

súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Ináč povedané, pri právnej úprave
spotrebiteľských vzťahov to znamená, že ak zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá inak spĺňa
predpoklady pre jej kvalifikovanie ako spotrebiteľ, aj vtedy, ak sa vzťah inak posudzuje podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, postavenie špeciálneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa

majú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tie isté závery platia aj vtedy, ak zmluvné strany dohodou
upravia, že ich vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Takéto dojednanie teda nemôže vylúčiť (zmenšiť) práva vyplývajúce pre spotrebiteľa
z právnej úpravy upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie

spotrebiteľa.

58. Hlavný právny vzťah je však založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa
osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha
režimu spotrebiteľských úverov, ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa

Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru)
sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto do úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky
zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento

určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva
všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.To znamená, že úprava
Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v
Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

59. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
vznikol na základe uzavretej zmluvy záväzkový právny vzťah v súlade s § 708 Obchodného zákonníka
pričom právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného peňažný účet. Právny predchodca

žalobcu zároveň poskytol žalovanému možnosť čerpať peňažné prostriedky v rozsahu prevyšujúcom
sumu vlastných prostriedkov žalovaného na bežnom účte, čím mu poskytol kontokorentný úver závislý
na bežnom účte. Povinnosťou žalovaného bolo plniť povinnosti zmluvou dohodnuté, predovšetkým
zabezpečiť na bežnom účte dostatok vlastných peňažných prostriedkov, čo by žalobcovi umožnilo
uhrádzať z nich automaticky splácanie záväzkov zo zmluvy. Žalovaný prekročil debetný limit tým,

že prečerpal peňažné prostriedky nad rozsah dohodnutej výšky úveru, v dôsledku čoho mu právny
predchodca žalobcu vypovedal túto zmluvu písomným podaním zo dňa 9.7.2024.

60. Žalovaný žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval. Vzhľadom na uvedené preto súd
vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami

mal za to, že tento skutkový stav je nesporný a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného
k zaplateniu istiny vo výške 2 640,17 EUR.61. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

62. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

63. 26. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

64. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

65. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

66. Keďže žalovaný nezaplatil svoj záväzok riadne a včas (v lehote splatnosti), má žalobca okrem

nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania. Žalobca v podanej žalobe žiadal o priznanie
úroku z omeškania vo výške 12,25 % ročne od 22.10.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti
postúpeniapohľadávkyprávnympredchodcomžalobcužalobcovi,ajnapriektomu,žežalovanýsadostal
do omeškania už pred týmto dňom. Výšku úroku z omeškania súd priznal na základe vyššie citovaných
ustanovení nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a zaviazal žalovaného k zaplateniu úrokov z omeškania vo

výške 12,25 % ročne zo sumy 2 640,17 EUR od 22.10.2024.

67. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

71. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému

z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo
potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže
dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde
k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré
sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

72. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný aj napriek doručovaniu
písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala
vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jej prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálnepomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného
v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady
trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia

náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade
trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.

73. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2 640,17 EUR a súd mu priznal sumu
2 640,17 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %.

Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

74. Podľa § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon

rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).