Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623215273
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623215273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C. XXX, zastúpenej JUDr. Lukášom Schvarcom, advokátom so sídlom
Slnečná 3817/42, Banská Bystrica, proti žalovanej v 1. rade D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
C. XXX, zastúpenej Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom Podhora 49, Ružomberok, v 2. rade
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, v 3. rade G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
C. XXX, zastúpenej I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C. XXX, o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Darovacia zmluva zo dňa 28. 09. 2022 uzatvorená medzi žalovanými,

prevedená v katastri nehnuteľností Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, pod číslom
V-4349/2022 dňa 24. 10. 2022, na základe ktorej žalovaná v 2. rade ako darkyňa bezodplatne previedla
na žalovanú v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným
úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, ako parcela registra KN-E č. 174/1, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 262 m2 a parcela registra KN-E č. 174/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11
m2 a žalovaná v 3. rade ako darkyňa bezodplatne previedla na žalovanú v 1. rade spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 40/1440 na nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym

odborom, ako parcela registra KN-E č. 174/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 262 m2 a parcela
registra KN-E č. 174/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, v katastrálnom území C. C., obec
C. C., okres Ružomberok, j e n e p l a t n á .

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %,
o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
III. Súd žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovaným v 2. a 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 23. 08. 2023 sa žalobkyňa domáhala neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 28.

09. 2022, ktorou žalovaná v 2. rade previedla na žalovanú v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/10 k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C. C., obec C. C., okres Liptovský Mikuláš ako zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 262 m2, parcela registra KN-E č. 174/1 a na liste vlastníctva č. XXXX, pre
katastrálne územie C. C. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parcela registra KN-E č.
174/2 a ktorou zároveň žalovaná v 3. rade previedla na žalovanú v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel
k predmetným nehnuteľnostiam o veľkosti 40/1440. Vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

na základe darovacej zmluvy bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Ružomberok pod
č. V-4349/2022 v prospech žalovanej v 1. rade dňa 24. 10. 2022 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
23/180. Žalované v 2. a 3. rade bez toho, aby pred uzatvorením darovacej zmluvy, ponúkli svoje
spoluvlastnícke podiely žalobkyni z titulu jej zákonného predkupného práva, tieto previedli na žalovanúv 1. rade. Žalobkyňa si pred podaním žaloby uplatnila u žalovanej v 1. rade nárok z dôvodu porušenia
predkupného práva a žiadala ju, aby jej nadobudnuté podiely previedla. Nakoľko k mimosúdnej dohode
nedošlo, žalobkyňa sa dovoláva neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 28. 09. 2022.

2. Žalovaná v 1. rade potvrdila, že medzi ňou a žalobkyňou neúspešne prebehli mimosúdne rokovania.
Účelom prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných v 2. a 3. rade predovšetkým bolo to, aby mala
časť výmery za parcely registra KN-E č. 174/2, ktorá sa nachádza medzi verejnou cestnou komunikáciou
a jej oploteným pozemkom. Na druhej strane, žalobkyňa býva vo vzdialenosti približne 150 metrov

od rodinného domu žalovanej a teda aj od parcely registra KN-E č. 174/2. Pre žalobkyňu nemá táto
parcela, ako ani parcela registra KN-E č. 174/1 žiadny hospodársky a ani iný význam. Nemá tak ani
dôvod brániť žalovanej v 1. rade, aby sa stala podielovou spoluvlastníčkou tejto parcely, ktorej časť
využíva na prechod a prejazd z verejnej cestnej komunikácie na svoj pozemok. Nakoľko žalobkyňa
nekúpila od žalovanej v 1. rade časť ňou nadobudnutých spoluvlastníckych podielov zodpovedajúcu jej
spoluvlastníckemu podielu za dohodnutú kúpnu cenu, resp. kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom,

došlo k zániku práva žalobkyne tieto spoluvlastnícke podiely nadobudnúť. Podľa žalovanej v 1. rade je
podstatné,žežalobkyňapodalažalobuourčenieneplatnostidarovacejzmluvyažpotom,akosiprimárne
uplatnila zákonné právo zakotvené v ustanovení § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa v prípade porušenia predkupného práva môže oprávnený domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec
ponúkol na predaj. Navyše, žalobkyňa podala túto žalobu iba preto, že sa so žalovanou nedohodla

na kúpnej cene, hoci táto mohla byť určená ňou navrhnutým znaleckým posudkom. Vzhľadom na túto
skutočnosť má žalovaná v 1. rade za to, že výkon práva žalobkyne je šikanózny a preto v rozpore
s dobrými mravmi.

3. Žalovaná v 2. rade uviedla, že konala nezištne a v dobrej viere, čo dokazuje aj spôsob

prevodu nehnuteľností. Prevádzané parcely nepreverovala a tak nemala vedomie, že by mohli byť
predmetom akéhokoľvek sporu. Nakoľko bol na celé konanie splnomocnený advokát, nemala najmenšie
pochybnosti, že by mohlo dôjsť k spornému momentu a už vôbec nie k žalobe na jej osobu.

4.Žalovanáv3.radevovyjadreníkžalobesúhlasilasurčenímneplatnostidarovacejzmluvy.Vseptembri

2022 za ňou prišla žalovaná v 1. rade spolu so svojím synom J. E. za účelom vysporiadania pozemku
pred ich bránou. Pri podpise zmluvy pred matrikárkou si jej vnučka všimla, že v darovacej zmluve je
okrem čiastky pred bránou uvedený aj ďalší podiel, na čo žalovaná v 1. uviedla, že je to čiastka zo
záhrady, ktorú chcú tiež vysporiadať. Nakoľko už bola prítomná aj matrikárka, žalovaná v 3. rade v dobrej
viere, že im pomôže vysporiadať ich pozemok, zmluvu podpísala. O tom, že čiastka, ktorá sa nachádza

v záhrade, nie je na pozemku žalovanej v 1. rade, ale na susediacej parcele, sa dozvedela asi po pol
roku od podpisu zmluvy. Žalovaná v 1. rade bola za ňou aj v lete 2023 za účelom vysporiadania ďalšej
parcely, avšak po tejto skúsenosti s ňou už ďalšiu zmluvu neuzatvorila a to aj napriek tomu, že sa ku
nej dostavila už aj s matrikárkou.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že parcela registra KN-E č. 174/2 má pre ňu význam, nakoľko má záujem
vlastnícke právo previesť na svojho brata K. L., ktorý dlhé roky býva na adrese C. C. XXX, kde sa
nachádza aj parcela registra KN-C č. 251/1, ktorej je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 2/3
a teda parcelu KN-E č. 174/2 využíva na prechod a prejazd z verejnej cestnej komunikácie. Rovnako
mieni previesť svoje vlastnícke právo na parcele registra KN-E č. 174/1 na brata, ktorý vlastní parcelu

registra KN-C č. 249 a parcela registra KN-E č. 174/1 sa nachádza medzi touto parcelu
a parcelou registra KN-E č. 174/2. Uvedené parcely KN-C č. 251/1, KN-E č. 174/1 a KN-C č. 249
tvoria súvislý pozemok, ktorý dlhé roky užíva brat žalobkyne a taktiež sa tu nachádza jeho rodinný
dom a iné budovy. Z akého dôvodu mala žalovaná v 1. rade potrebu nadobudnúť podiel na parcele
registra KN-E č. 174/1 nevedno, nakoľko žalovaná v 1. rade si je vedomá, že tieto parcely brať žalobkyne

dlhodobo užíva, náležite sa o ne stará a uhrádza aj daň z nehnuteľností. Žalobkyňa sa dôvodne
domnieva, že nadobudnutie vlastníckeho práva bolo účelové, čo možno vyvodiť aj z mimosúdnych
rokovaní. Súčasťou mimosúdnej dohody bolo aj uplatnenie nárokov z predkupného práva, ktoré bolo
porušené uzatvorením kúpnej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností pod V-4659/2022, na základe
ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/30 na pozemku parcely registra KN-

C č. 251/1 a tiež spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/10 na pozemku parcely registra KN-C č.
174/2, v ktorej veci sa vedie samostatné konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
4C/65/2023. Účelovosť nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckych podielom žalovaných
v 2. a 3. rade na parcele registra KN-E č. 174/1 spočíva v určitom finančnom prospechu, nakoľkožalovaná v 1. rade tieto podiely nadobudla darovaním, pričom v rámci mimosúdnej dohody žiadala
neprimeranú kúpnu cenu vo výške 40,- eur/m2 a žiadala nahradiť aj dokázateľné náklady spojené
s darovaním, pričom uviedla ako podmienku predaja aj odkúpenie pozemku parcely registra KN-C

č. 251/9 od brata žalobkyne, pričom táto parcela nijako nesúvisí s porušením predkupného práva.
Žalobkyňa zároveň spochybnila argumentáciu žalovanej v 1. rade, že pozemok na parcele registra KN-
E č. 174/1 používa na prechod a prejazd, nakoľko táto sa nenachádza pri verejnej cestnej komunikácii.
Tvrdenie, že právo žalobkyne zaniklo z dôvodu odmietnutia kúpy časti podielu je nepravdivé. To, že
sú mimosúdne rokovania neúspešné, nijako neznamená, že nároky opomenutého spoluvlastníka pri

porušení predkupného práva zanikajú.

6. Žalovaná v 1. rade v duplike uviedla, že žalobkyňa sa listom zo dňa 06. 03. 2023 prostredníctvom
pôvodného právneho zástupcu dovolala porušenia predkupného práva nielen vo vzťahu k parcele
registra KN-E č. 174/2, ale i k parcele KN-E č. 174/1. Následne žalobkyňa ohľadom parcely KN-E č.
174/2 informovala vtedajšiu právnu zástupkyňu žalovanej v 1. rade, že spolu s bratom nemajú záujem

odkúpiť spoluvlastnícky podiel na tejto parcele, nakoľko táto slúži ako prístup k jej nehnuteľnosti. Po 19.
06. 2023 žalobkyňa už žiadnym spôsobom porušenie jej predkupného práva vo vzťahu k tejto parcele
neriešila. Spolu s bratom si totiž bola vedomá, že žalovaná v 1. rade túto parcelu nevyhnutne potrebuje.
Žalobkyňa sa tak nepochybne vzdala práva nadobudnúť od žalovanej v 1. rade spoluvlastnícky podiel na
parcele registra KN-E č. 174/2, čím jej zákonné právo domáhať sa prevodu, zaniklo. Predmetná žaloba

je zároveň podľa Civilného sporového poriadku neprípustná.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pred otvorením ktorého sa neúspešne pokúsil o mimosúdne
vyriešenie veci. Žalobkyňa vypovedala, že žalobu podala z dôvodu, lebo bolo porušené jej predkupné
právo. Všetky sporné pozemky vždy užívala jej rodina, žalobkyňa sa tam narodila a po celý ten čas si

nikto neuplatňoval žiadne práva na pozemky. Okrem jej rodiny pozemky nikto iný neobhospodaroval.
Predmetné pozemky chce s bratom vysporiadať, s čím začala už ich mama.

8. Žalovaná v 1. rade vypovedala, že si chcela vysporiadať predovšetkým vstup do dvora. So synom
oslovili žalované v 2. a 3. rade, pričom v darovacej zmluve boli uvedené len tie pozemky, na ktorých sa

s nimi vopred dohodli. So žalovanými nie je v žiadnom blízkom vzťahu. Žalovaným na mape aj ukázali,
kde sa tie pozemky nachádzajú. Po uzavretí zmluvy prebehli medzi ňou a žalobkyňou mimosúdne
rokovania, v rámci ktorých sa žalobkyňa vzdala nárokov na parcelu registra KN-E č. 174/2.

9. Žalovaná v 2. rade poprela, že by jej žalovaná v 1. rade ukazovala nemajú mapu. Po celý čas so

synom tvrdila, že ide o pozemok pri poľovníckej chate.

10. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v 3. rade rovnako poprela tvrdenia, že by žalovanej v 3. rade
ako aj zástupkyni, ktorá pri uzatváraní zmluvy bola, žalovaná v 1. rade na mape ukazovala, kde sa
pozemky nachádzajú. Išlo len o pozemok pred bránou, pričom nebolo ani slovom spomenuté, že by

malo ísť aj o pozemok kdesi vzadu v záhrade.

11. Svedok J. E., syn žalovanej v 1. rade, vypovedal, že kým žil otec, vravel mu, že treba vysporiadať ich
pozemky, konkrétne parcely registra KN-E č. 174/1 a KN-E č. 174/2. Žalovanej v 2. rade
pri predložení zmluvy vysvetlil, že na liste vlastníctva sú štyri parcely, avšak oni majú záujem vysporiadať

len dve z nich. Bola tak o všetkom informovaná, avšak bavila sa o kadečom inom, len nie je tejto veci.
Pozemok na parcele registra KN-E č. 174/2 bol spoločným dvorom, kde jeho otec kosil, stará mama
tam pásla husi a teda ich rodina tie pozemky užívala. Pozemok na parcele registra KN-E č. 174/1 chce
obhospodarovať, nakoľko aj oni sú jej podielovým spoluvlastníkom. Svedok uviedol, že pri mimosúdnych
rokovaniach sa žalobkyňa vyjadrila, že nemá záujme napadnúť nadobudnuté podiely na parcele registra

KN-E č. 174/2, nakoľko ide o pozemok pred bránou a tvorí prístup k ich nehnuteľnostiam. Toto vyjadrenie
žalobkyne mu oznámila ich predchádzajúca právna zástupkyňa a vyplýva aj z emailovej komunikácie
medzi advokátmi. Následne boli naozaj prekvapení, keď sa dozvedeli, že žalobkyňa zmenila názor.

12. Darovacou zmluvou zo dňa 28. 09. 2022 mal súd preukázané, že žalované v 2. a 3. rade

bezodplatne previedli na žalovanú v 1. rade spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch. Z
výpisov z listu vlastníctva č. XXXX A. H. XXXX, pre katastrálne územie C. C. a č. XXXX, vyplýva, že
žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcely registra KN-E č. 174/1 o veľkosti podielu
3/10 a podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcely registra KN-E č. 174/2 o veľkosti podielu 3/10.13. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny

úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo
forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

14. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

15. Jedným z práv podielového spoluvlastníka je aj predkupné právo. Spoluvlastník má prednostné

právo na kúpu podielu v prípade, ak sa druhý spoluvlastník rozhodne previesť svoj podiel. S výnimkou
prípadu, ak spoluvlastník prevádza podiel na blízku osobu, musí podiel ponúknuť podiel súčasným
spoluvlastníkomaažkeďtítonemajúokúpuvlehotedvochmesiacovzáujem,môžepodielpreviesťtretej
osobe. Predkupné právo sa uplatňuje aj v prípade darovania. Ponuka podielového spoluvlastníka musí
obsahovať oznámenie všetkých podmienok, za ktorých ponúka svoju vec na kúpu, pričom táto ponuka

musí mať pri nehnuteľnostiach písomnú formu. V predmetnej veci nebolo sporné to, že žalované v 2.
a 3. rade ponuku žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke neurobili a previedli svoj podiel na žalovanú
v 1. rade, ktorá nie je ich blízkou osobou. V takom prípade sa žalobkyňa mohla rozhodnúť, či sa bude
domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu, alebo sa voči žalovanej v 1.
rade bude domáhať, aby jej nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkla za rovnakých podmienok, za

ktorých ich nadobudla alebo si len ponechá predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči žalovanej v 1.
rade. Predmetná žaloba nie je vylúčená žiadnym právnym predpisom a už vôbec nie Civilným sporovým
poriadkom, ale predstavuje jednu z možností, akou sa môže podielový spoluvlastník domôcť svojich
práv v prípade porušenia zákonného predkupného práva, čo koniec koncov vyplýva aj z ustálenej súdnej
praxe.

16. Prakticky jedinou obranou žalovanej v 1. rade ako nadobúdateľky spoluvlastníckych podielov
od žalovaných v 2. a 3. rade bolo to, že pre žalobkyňu nemá pozemok na parcele registra KN-
E č. 174/2 žiadny hospodársky a ani iný význam a navyše, jej právo zaniklo, lebo žalobkyňa sa
v rámci mimosúdnych rokovaní vzdala nárokov na uplatňovanie svojich práv ohľadne tohto pozemku.

Otázka hospodárskeho, resp. iného významu prevádzanej nehnuteľnosti je vo vzťahu k dôvodnosti
uplatňovania zákonného predkupného práva irelevantná, pretože ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka zakotvuje toto právo podielového spoluvlastníka bez akýchkoľvek obmedzení. Preto nie
je rozhodujúce, aký má nehnuteľnosť význam pre spoluvlastníka, akým spôsobom mu slúži, akým
spôsobom je užívaná ako ani to, ako mieni spoluvlastník s touto nehnuteľnosťou naložiť. Strany svoj spor

smerovali k okolnostiam uzatvárania mimosúdnej dohody, pri čom sa podľa žalovanej v 1. rade mala
žalobkyňa vzdať práva nadobudnúť od žalovanej v 1. rade spoluvlastnícky podiel na parcele registra
KN-E č. 174/2. Aj keď je pravdou, že v predloženej emailovej komunikácii medzi právnymi zástupcami
žalobkyne a žalovanej v 1. rade sa predmetná parcela nespomínala, sama o sebe táto skutočnosť
neznamená, že sa žalobkyňa účinne vzdala svojich zákonných nárokov. Tento prejav vôle žalobkyne

nebol žiadnym spôsobom preukázaný, pričom aj žalovaná v 1. rade a svedok – jej syn, to počuli len
sprostredkovane, od pôvodnej právnej zástupkyne. Túto navrhla žalovaná v 1. rade aj v konaní vypočuť,
ktorému návrhu súd nevyhovel, nakoľko svedeckú výpoveď nepovažoval za nevyhnutnú a potrebnú.
Aj pokiaľ by advokátka potvrdila, že z komunikácie s právnym zástupcom žalobkyne vydedukovala,
že žalobkyňa nemá záujem na pozemku parcely registra KN-E č. 174/2, takýto jednostranný právny

úkon musí byť perfektný a nakoľko sa týka práva k nehnuteľnosti, musí byť urobený v písomnej forme.
Z dôvodu právnej istoty zákonodarca v Občianskom zákonníku vymedzil, ktoré zmluvy musia mať
písomnú formu. Predovšetkým ide o zmluvy o prevodoch nehnuteľností, čiže aj o darovaciu zmluvu. Ak
zákon vyžaduje písomnú formu pre darovaciu zmluvu, tak logickým výkladom možno dospieť k záveru,
že akýkoľvek prejav vôle odvíjajúci sa od písomnej darovacej zmluvy a týkajúci sa predmetu tejto

zmluvy, by mal mať rovnako písomnú formu, pretože vždy ide o otázku práv k nehnuteľnostiam. Právny
poriadok vyžaduje, aby okrem všeobecných náležitostí tej ktorej zmluvy, boli v jej písomnom vyhotovení
aj riadne označené prevádzané nehnuteľností podľa údajov z katastra nehnuteľností, čo je odôvodnené
potrebou ich jednoznačnej identifikácie. V prípade, ak sa podielový spoluvlastník dovolá neplatnostizmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, musí tak urobiť písomne, rovnako to platí aj v prípade
odstúpenia od takejto zmluvy a zároveň aj v prípade vzdania sa svojich práv z porušeného predkupného
práva. Iba v prípade písomného právneho úkonu je tento totiž určitý a zrozumiteľný, pretože z neho

nepochybne vyplýva vo vzťahu ku akým konkrétnym nehnuteľnostiam sa úkon robí. Odhliadnuc od
uvedeného však v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by tvrdenie žalovanej v 1. rade
nespochybniteľne preukázal, pričom je potrebné dodať, že podielový spoluvlastník sa podľa ustálenej
rozhodovacejpraxenemôževzdaťporušeniapredkupnéhoprávakonkludentne.Zpredloženejemailovej
komunikácie takýto zánik práva nevyplýva. Naviac, žalobkyňa vypovedala, že mimosúdne rokovania

viedol jej právny zástupca, nepotvrdila, že by sa o tejto veci rozprávala s právnou zástupkyňou žalovanej
v 1. rade. Pokiaľ ide o obranu žalovanej v 1. rade týkajúcu sa výkonu práva žalobkyňou v rozpore
s dobrými mravmi, uplatňovanie zákonných nárokov z porušenia predkupného práva, nemôže byť
v žiadnom prípade považované za výkon v rozpore s morálkou. Naopak, v otázke dobrých mravov súd
len okrajovo poukazuje na zistený skutkový stav ohľadne nadobúdania spoluvlastníckych podielov, ako
aj návrhov žalovanej v 1. rade pri mimosúdnych rokovaniach, ktoré pri etickom hodnotení konania strán

sporu nevyznievajú v prospech žalovanej v 1. rade.

17. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel, lebo bolo preukázané, že došlo k porušeniu
predkupného práva žalobkyne, ktorej nebola vopred urobená písomná ponuka na prevod
spoluvlastníckych podielov od žalovaných v 2. a 3. rade, ktoré nie sú v blízkom vzťahu so žalovanou

v 1. rade.

18. Pokiaľ ide o trovy konania, súd žalobkyni priznal ich náhradu v rozsahu 100 % v neprospech
žalovanej v 1. rade, ktorá bola nepochybne jediným strojcom porušenia predkupného práva, nakoľko
prevod iniciovala aj pripravila. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške

náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Žalované v 2. a 3. rade konali v dobrej viere, s úmyslom pomôcť žalovanej v 1. rade vysporiadať
si (iné) nehnuteľnosti, pričom nakoľko bol celý proces zastrešený právnym zástupcom žalovanej v 1.
rade, dôvodne predpokladali, že z ich konania nemôže vzniknúť žiadny spor. Na základe uvedeného ako
aj s poukazom na ich postoj v konaní súd žalobkyni podľa § 257 Civilného sporového poriadku z dôvodov

hodných osobitného zreteľa nepriznal voči žalovaných v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné písomné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.