Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210583
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3116210583.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,

občan SR, bytom D. E. - F. X, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik , s r.o. so sídlom
v Trenčíne, Horný Šianec 3137, IČO: 47 251 913 proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovesnej republiky, so sídlom Bratislava, Račianska 71 o zaplatenie
náhrady škody 5.024,50€ takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 564,30€ ( 17.000,-Sk) sa z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 3.361,84€, a to do 30

dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému titulom priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 100%, o ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

V. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania titulom náhrady škody na trovách obhajoby.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.6.2016 domáhal zaplatenia náhrady škody 30.853,78€ (z toho 20.250€
titulom nemajetkovej ujmy a 10.353,78€ trov právnych služieb ( správny výpočet je 30.603,78€) a
náhradytrovkonania. Listomzodňa20.9.2013adresovanýmMinisterstvuspravodlivostiSRsadomáhal
predbežného prerokovania náhrady škody podľa § 17 ods.1,2 zák.č. 514/2003 Z.z. spolu vo výške
1.006.762€ s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že Uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej
a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica ČVS: KRP-8/OEK-BB-2004 zo dňa

21.7.2004 mu bolo spolu s ďalšími osobami vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania ,
podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.1 Tr. Zákona a za účastníctvo
na trestnom čine krátenia dane, poistného podľa § 148 ods.5 Tr. Zákona formou pomoci podľa § 10 ods.1
písm. c/ Trest. Zákona. Na návrh Krajského prokurátora v Banskej Bystrici zo dňa 23.7.2004 rozhodol
Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 1Tp 61/04 zo dňa 24.7.2004 tak, že ho vzal spolu s
ďalšími osobami do väzby z dôvodov uvedených v § 67 ods.1 písm. b/,c/ Tr. Poriadku s tým, že väzba
u neho začala plynúť dňa 21.7.2004 o 9,50 hod. , proti čomu dňa 24.7.2004 podal sťažnosť, ktorá

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.8.2004 sp.zn. 3Tpo 69/04 bola zamietnutá.
Žalobca podal dňa 21.7.2004 sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa ČVS: KRP-9/OEK-BB-2004 zo
dňa 21.7.2004 o vznesení obvinenia, ktorá bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
GP SR zo dňa 4.11.2004 sp.zn. VII GV 159/04-127 zamietnutá. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúryGenerálnej prokuratúry v Pezinku žalobcu uznesením zo dňa 19.1.2006 sp.zn. VII Gv 159/04 -1015
prepustil ihneď na slobodu. Uznesením vydaným povereným riaditeľom odboru ekonomickej kriminality
Úradu špeciálnej prokuratúry GP v Pezinku zo dňa 12.3.2013 sp.zn. VII/1 Gv 239/09-1553 bolo trestné

stíhanie proti žalobcovi zastavené a z neho vyplýva, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie /a
žalobca vzatý do väzby/ žalobca nespáchal a je spoľahlivo a mimo akýchkoľvek pochybností zistené,
že tento skutok, pre ktorý bolo trestné stíhanie vedené nie je trestným činom. Žalobcovi v zmysle
ust. § 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bola
spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutím súdu o vzatí do väzby.

Žalobca po vznesení obvinenia a vzatí do vyšetrovacej väzby využil služby advokátov a zaplatil : JUDr.
Petrovi Kočičkovi , Horná 32, Banská Bystrica sumu 2.719,18€ (81.918,-Sk); Mgr. Marošovi Uhaľovi ,
Advokátska kancelária ABELOVSKY-UHAĽ, Tehelná 189, Zvolen sumu 1.327,76€ (40.000,-Skň a JUDr.
Ján Havlát, HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám.1, Bratislava sumu 6.306,84€ (190.000,-Sk). Za
poskytnutéprávneslužbyvsúvislostisjehoobhajoboucelkovezaplatilsumu10.353,78€,čopredstavuje
náhradu skutočnej škody, ktorú žiadal od žalovaného uhradiť. Žalobca sa ďalej domáhal podľa § 17

ods.2 v spojení s § 17 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z. zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
20.250€, ktorú odôvodnil neoprávneným zásahom do práva na osobnú slobodu. Žalovaný listom zo
dňa 4.4.2014 oznámil, že žiadosť bola predbežne prerokovaná a návrhu nebolo vyhovené. Svoj nárok
odôvodnil nasledovnými dôkazmi: dôvody sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 24.7.2004 sp.zn. TP 61/04,
spis KRPZ v Banskej Bystrici ČVS: KRP-9/OEK-BB, spis OS Banská Bystrica Kv 23/04, spis OS Banská

Bystrica Tp 61/04, spis ÚŠP GP SR VII Gv 159/04, spis KS Banská Bystrica Pš 75/04, spis ŠS Pezinok
Pš 8/05-BB, spis NS SR 2Toš 4/2005, spis KS Banská Bystrica 3Tpo 120/05, spis ÚŠP GP SR VII/1Gv
239/09, výzvou na zaplatenie zo dňa 9.7.2007, faktúrami č. XXX G. zo dňa 10.8.2004, č. XXXXXXX zo
dňa 8.9.2004, XXXXXXX zo dňa 30.9.2004, podnetom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 20.9.2013 a oznámenie o výsledku predbežného prejednania nároku na náhradu škody.

2. Žalovaný poukázal na ust. § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že pri uplatnení
nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Dňa 15.10.2013 sa žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody domáhal náhrady škody za vynaložené trovy právneho zastúpenia vo výške 6.762€ a náhradu

nemajetkovej ujmy 1.mil. €, pričom za základ nároku v tomto o podaní označil len uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 24.7.2004, sp.zn. Tp 61/2004 o vzatí do väzby. Žalobou si uplatňuje
nárok vo vyššej výške, než bola predbežne prerokovaná, nad sumu 6.762€. Vzhľadom k tomu,
že žalobca si na súde uplatnil okrem náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe aj nárok na
náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia, čo predstavuje samostatný

nárok, žalobu možno považovať v tejto časti za zmätočnú, pretože v tejto časti náhrada škody nebola
predbežne prerokovaná ako nárok na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Žalobu
je preto potrebné v časti prevyšujúcej rámec predbežného prerokovania nároku zamietnuť už z týchto
dôvodov ( prípadne konanie v tejto časti zastaviť, ak by súd neprerokovanie nároku považoval za
procesnú podmienku konania). Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania s poukazom na ust. §

19 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. Z opatrnosti sa žalovaná vyjadrila aj k veci samej a poukázala na
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci v prípade naplnenia nasledovných
predpokladov: rozhodnutie o väzbe, vznik škody a príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a
vzniknutou škodou za splnenia niektorej z hypotéz predpokladaných v ust. § 8 ods.5 zák.č. 514/2003
Z.z. a súčasného nenaplnenia žiadneho z negatívnych predpokladov podľa § 8 ods.6 cit. Zákona.

Uvedené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne. Poukázala na
to, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.7.2004 sp.zn. 1Tp 61/2004 , ktorým
bolo rozhodnuté o jeho vzatí do väzby, sudca pre prípravné konanie vyhodnotil, že v prípade žalobcu
boli dané dôvody väzby podľa § 67 ods.1 písm.b/ a c/ Tr. Poriadku, čo uznesením zo dňa 25.8.2004
sp.zn. 3Tpo 69/04 potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Po predĺžení väzby dôvodnosť vykonávanej

väzby potvrdil takisto aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 4.8.2005, sp.zn. 2Toš 4/2005. Možno teda
tvrdiť, že označené rozhodnutie o väzbe nadobudlo právoplatnosť a nedošlo k jeho zrušeniu alebo
zmene.Pretožalovaná odmietazáveronezákonnosti tohtorozhodnutia.Žalovanápretospoukazomna
rozhodnutieNajvyššiehosúduSR zodňa20.10.2015 sp.zn.5Cdo/150/2003uvádza,ževprípadeväzby
žalobcu sa jednalo o zásah zákonný a oprávnený. Do väzby bol žalobca vzatý na základe vzneseného

obvinenia a rozhodnutia súdu. Žalovaná sa v tomto smere pridržiava argumentácie uvedenej vo
vyššie označenom rozhodnutí , podľa ktorej " Za predpokladu, že v dôsledku dôkazných skutočností
je trestné stíhanie voči obvinenému zastavené, nemožno rozhodnutie o väzbe následne považovať
za rozhodnutie, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do práv osoby. Je nesporné, že v časerozhodovania o väzbe boli splnené všetky formálne zákonné predpoklady ako i materiálne podmienky
pre uvalenie ako aj predĺženie väzby, keď sa vychádzalo zo vzneseného obvinenia založeného na
dôvodnom podozrení, že skutok mohol spáchať žalobca spolu s ostatnými obvinenými, keďže zistené

skutočnosti nasvedčovali tomu, že : a/ došlo k spáchaniu trestného činu založenia, zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods.1 Tr. Zákona a trestného činu
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.5 Tr. Zákona za účastníctva formou pomoci ; b/ žalobca
sa považoval za jedného z rozhodujúcich členov a organizátorov tejto zločineckej skupiny, ktorý riadil
ďalších členov tejto skupiny ; c/ sa jednalo o rozsiahlu trestnú činnosť, páchanú po dlhší čas a že

táto bola páchaná podľa určitého vnútorného usporiadania, pre ktoré bola typická deľba zadováženého
zisku; d/ pri domovej prehliadke ( prehliadke iných priestorov a pozemkov) boli u žalobcu zaistení stopy
( pamäťové nosiče, pečiatky, komunikácia s ďalšími obvinenými) súvisiace s vyšetrovanou vecou; e/
žalobca prijímal inkriminované doklady od ostatných obvinených ( H. H. D. a H. A. I.), čo vo svojej
výpovedi dňa 22.7.2004 uviedol obvinený H. H. D.. Uvedené dôvody sú zavinené samotným žalobcom,
čím je vylúčený jeho prípadný nárok na náhradu škody podľa § 8 ods.6 písm.a/ zák.č. 514/2003 Z.z.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, žalovaná poukázala na ust. § 151 ods.1 zákč. 141/1961 Zb. , z
ktorého vyplýva, že trovy obhajoby v trestnom konaní znáša žalobca a úmyslom zákonodarcu nebolo
zaväzovať štát na náhradu trov obvineného ( obžalovaného). Nie je možné si osvojiť záver, že by
štát mal zodpovedať za akékoľvek vynaložené trovy obhajoby napr. v rozsahu odmeny za neúčelne
vykonané úkony právnej služby , včítane nesprávne vyúčtovanej odmeny a pod. Nemôže byť na úkor

štátu , že žalobca prípadne uhradil trovy , na ktoré obhajcovi nevznikol nárok. Žalobca si uplatnil
trovy obhajoby 3 obhajcov, ktorí ho mali zastupovať v rôznych štádiách trestného konania. Z obsahu
žaloby a jej príloh však nie je možné vyvodiť , za aké úkony právnej služby (v prípade vyfakturovanej
odmeny za úkony právnej pomoci faktúrou č. XXXXXXX chýba údaj o dátume/čase trvania vykonaného
úkonu) a v akej výške mal žalobca jednotlivé trovy obhajoby zaplatiť. Vzhľadom na uvedené, ako aj

skutočnosť , že si žalobca uplatnil náhradu škody z titulu nezákonnosti väzby , súd by mal posudzovať
nárok žalobcu len v súvislosti s týmto titulom a pri vyčíslení škody , ak by mal základ nároku za daný ,
by mal zahrnúť do tejto škody len trovy obhajoby spojené s obdobím väzby ( t.j. vykonanie úkonov
právnej služby v období , ktoré sú v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe), ktoré sú ako úkony
právnej služby riadne preukázané a účelne vykonané. Žalobca však nijakým spôsobom neosvedčil,

že by úhradu trov , ktoré ani bližšie nešpecifikoval ani nevyčíslil, uskutočnil. Úhradu trov obhajoby
vo výške 6.306,84€ pritom mala vykonať iná osoba, ako žalobca. O škode na strane žalobcu by bolo
možné hovoriť iba v tom prípade, ak by došlo k zmenšeniu jeho majetku , t.j. skutočnej úhrade trov
obhajoby žalobcom. Súčasťou výzvy na zaplatenie odmeny advokáta za vykonané právne služby ,
vyhotovenej JUDr. Petrom Kočičkom zo dňa 9.5.2007 je aj uznanie dlhu, z ktorého je zrejmé, že žalobca

odmenu vo výške 2.719,18€ neuhradil a nepreukázal ani úhradu dohodnutých splátok. V tejto súvislosti
žalovaná namieta do výšky aj položky z vyúčtovania odmeny obhajcu JUDr. Jána Havláta a na to
nadväzujúcunáhraduzastratučasuacestovnévýdavky,ktoréniesúvpríčinnejsúvislostisnamietanými
nezákonnými rozhodnutiami, ale ktorých súvis možno vidieť v zabezpečení chodu firmy, v ktorej žalobca
pôsobil : a/ rokovanie s A. H. D. - zabezpečenie chodu firmy PQM + strata času + cestovné výdavky

( vyúčtovaná suma celkom 4500,-Sk), b/ prípravu podkladov -plnomocenstvá konateľa pre H. I. +
zabezpečenie kontaktu obvineného s notárom + strata času + cestovné ( vyúčtovaná suma celkom
7500,-Sk), c/ úradný záznam -kontakt obvineného s notárom + kópie zápisníc ( vyúčtovaná suma 1000,-
Sk), d/ rokovanie s H. I. ( plnomocenstvá + info) + strata času ( vyúčtovaná suma celkom 3000,-
Sk), e/ rokovanie s H. I. -zabezpečenie chodu firmy PQM ( vyúčtovaná suma celkom 1000,-Sk), f/

korešpondencia s klientom + listy + zabezpečenie chodu firmy PQM ( vyúčtovaná suma celkom 2000,-
Sk), g/ rokovanie s A. H. D. - zabezpečenie chodu firmy PQM + strata času ( vyúčtovaná suma celkom
2000,-Sk). V prípade vyúčtovaného úkonu právnej služby za nazretie do spisu na Krajskom súde v
Banskej Bystrici a Krajskom riaditeľstve PZ BB ( celkom vo výške 6000,-Sk) žalobca doposiaľ nepredložil
úradný záznam spísaný príslušným orgánom , ktorý by preukázal nahliadnutie do spisu. V prípade

nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná poukázala na ust. § 17 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. , v
zmysle ktorého je pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nevyhnutné preukázať
ujmu, ktorá bola spôsobená rozhodnutím o väzbe ( prípadne aj nezákonným rozhodnutím) a v prípade
preukázania jej existencie , je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy formou peňažného plnenia
iba za tých podmienok, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

Zákon nespája s rozhodnutím o väzbe ( príp. aj nezákonným rozhodnutím) akúsi prezumpciu vzniku
ujmy ; existujú pochybenia orgánov verejnej moci , kde jednoducho žiadna ujma nevznikne. Ani
samotná existencia pochybenia orgánu verejnej moci nemôže znamenať automaticky vznik akéhosi
paušálneho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a to bez potreby jej preukázania. Priznanie náhradynemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zásahu, pričom výšku takejto náhrady
je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za
ktorých k porušeniu práva došlo. Napriek tomu, že súd určuje jej výšku na základe svoje úvahy, aj

tento postup podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy by
malo byť posúdenie takých skutočností ,ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvalitatívnom
posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. V prípade uplatňovaného nároku je treba
dôsledne vziať do úvahy okrem iného vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov , ktoré by mohli
byť v danej veci použité na zmiernenie následkov do postavenia žalobcu a tiež závažnosť vzniknutej

ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd musí brať v rámci voľnej úvahy pri výške
priznávanej nemajetkovej ujmy satisfakčnú funkciu pri priznávaní konkrétnej čiastky , účelom ktorej je
zabezpečiť primerané zmiernenie nemajetkovej ujmy avšak nemožno priznávať premrštené sumy, ktoré
by v konečnom dôsledku viedli k bezdôvodnému obohateniu, a ktoré by pri porovnaní odškodnenia
zásahu do práva na ochranu osobnosti s odškodňovaním zásahov do iných základných práv zaručených
ústavou mohli niektoré ujmy na iných základných právach ( napr. ujmy na zdraví či dokonca na živote)

bagatelizovať. Poukázal na ust. § 17 ods.4 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, z ktorého
vyplýva, že výška náhrady nemajetkovej ujmy podľa ods.2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovanej osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu ( § 5 ods.2
zákona č. 215/2006 Z.z. s poukazom na nariadenia vlády SR upravujúce výšku minimálnej mzdy za
roky 2004-2006). V prípade nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.250€ v súvislosti

s väzobným trestným stíhaním žalobcu značne presahuje (o viac ako 9.148€) výšku, ktorú by súd
mohol priznať v prípade priznania nároku v sume 50-násobku minimálnej mzdy. Žalovaný mal za to,
že nárok žalobcu je premlčaný a náhrada nemajetkovej ujmy v požadovanom rozsahu nepreukázaná
a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu KR PZ v Banskej Bystrici sp.zn. ČVS: KRP-9/EOK-
BB-2004 s výnimkou zväzkov č. X, XI a XII ( ktoré sa stratili), spisu ÚŠP GP SR VII/ 1Gv 239/09,
výzvy na zaplatenie zo dňa 9.7.2007, faktúrami č. XXX G. zo dňa 10.8.2004, č. XXXXXXX zo
dňa 8.9.2004 a č. XXXXXXX zo dňa 30.9.2004, sťažnosti proti uzneseniu vo veci Tp 61/04, podnetu
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.9.2013, oznámenia o výsledku

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 4.4.2014, vypočul žalobcu a svedkov J.
C., A. I. K. a L. I., oboznámil listy od M. M. J. a vypovedanie plnej moci z 19.9.2011 pre M. J., odpoveď
od M. M. N. zo dňa 4.5.2021, od Lion Law Partners zo dňa 5.5.2021 a od G. G. zo dňa 13.5.2021.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd I. inštancie rozsudkom č.k.14C/120/2016-171 zo dňa

4.8.2021 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5.500€ a titulom
náhrady škody sumu 1.737,5€ a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.). Vo zvyšku
žalobu zamietol ( výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške
8%, o ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( výrok
III). Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 5Co/75/2021-230 zo dňa 6.4.2022

rozsudok súdu I. inštancie v časti výroku I. a vo výroku II. o zamietnutí žaloby čo do sumy 14.750€ titulom
náhrady nemajetkovej ujmy potvrdil; v časti zamietnutia žaloby do sumy 5.024,50€ titulom náhrady
škody a trov konania vec zrušil a vrátil súdu I. inštancie na nové rozhodnutie. Proti potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo výroku o priznaní náhrady škody na trovách trestného konania vo
výške 1.737,50€ podal dovolanie žalovaný a dovolanie bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k.

5Cdo /145/2022-276 zo dňa 29.6.2023 zamietnuté a žalobcovi priznaná náhrada trov dovolacieho
konania vo výške 100%. Rozsudok súdu I. inštancie nadobudol právoplatnosť čo do výroku I. a z časti
čo do výroku II. dňom 12.4.2022.

5. Po právoplatnom skončení konania v časti náhrady nemajetkovej ujmy a čiastočných trov právneho

zastúpenia bolo ustálené, že žalobcovi patrí náhrada škody len v súvislosti s vydaním uznesenia o vzatí
žalobcu do väzby po dobu jeho prepustenia z väzby, teda za obdobie od 21.07.2004 do 19.01.2006,
ohraničené odvolacím súdom ( bod 26. zrušujúceho rozsudku) na sumu 5.024,50€ a faktúrou od JUDr.
Havláta č. XXXXXXX, ktorá bola jediným predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní.

6.SúdopätovnevykonaldokazovanieoboznámenímspisuKRPZ vBanskejBystricisp.zn.ČVS:KRP-9/
EOK-BB-2004, tentokrát aj so zväzkami č. X, XI a XII ( ktoré sa pôvodne stratili a znovu našli) s tým,
že stranám dal dostatočný priestor na to, aby sa s týmto spisom oboznámili. Žalobca mal špecifikovať
jednotlivé úkony fakturované JUDr. Havlátom z hľadiska ich účelnosti, čo neurobil ( odvolal sa na ichšpecifikáciu vo faktúre) a vzal žalobu čiastočne späť vo výške 17.000,-Sk (úkonov rozpísaných na č.l.
296 spisu).

7. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Poprel tvrdenia žalobcu, že JUDr. Havlát ako
obhajca žalobcu vykonal pre jeho obhajobu všetko potrebné a nemal dôvod fakturovať úkony, ktoré by
nevykonal. Žalovanýspochybnilrozsahúkonov,uvedenýchvspornejfaktúre stým,že ztrestnéhospisu
nebolo možné identifikovať, v akom právnom vzťahu boli M. N., H. H. a H. O.. Faktúra vystavená M. N.
sama o sebe nepreukazuje skutočnosť, že M. N. fakticky realizoval úkony, náhradu ktorých si žalobca

uplatňuje a za takejto situácie mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
a existenciu svojho nároku nepreukázal. Vzhľadom k tomu, že advokát žalobcu sa nedostavil bez
ospravedlnenia na pojednávanie dňa 2.6.2025, ( doručenie predvolania mal riadne vykázané) žalovaný
sa domáhal vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Vzhľadom k to mu, že v priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 564,30€

(17.000,-Sk), súd konanie za súhlasu žalovaného v tejto časti zastavil.

11. Podľa Čl.17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

12. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na
pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca

neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Podľa Čl.2 ods.1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

14. Podľa Čl.3 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené (ods.1) . Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho

slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1 (ods.2).

15. Súd aplikoval na prejednávaný prípad ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
( napr. uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 4.6.2019), kde bolo uvedené,

že: „ všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v
prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného
výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).
Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu

právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti
alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia
so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno
uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť
štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť

doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy
nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS
341/07). Ústavne konformný výklad je príslušný orgán verejnej moci povinný uplatňovať vo vzťahu ku
všetkým účastníkom konania a zároveň garantovať ich primeranú rovnováhu tak, aby bolo rozhodnutiev predmetnej veci akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj
medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Ústavný súd ( vo bode 30. uznesenia) konštatuje, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného je

skráteným typom rozhodnutia, v jeho odôvodnení súd nie je povinný uvádzať hmotnoprávne posúdenie
veci ani citovať ustanovenia hmotného práva. Ústavný súd v bode 43. uvedeného rozhodnutia dal
do pozornosti, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho
splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe
vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac

pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch
strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku
pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo

odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.

16.Súdmalzato,žeuvedenájudikatúrajevplnomrozsahuanalogickyaplikovateľnáajnaprejednávaný
prípad, aj keď v ňom nešlo o aplikáciu ust. § 274 CSP ( rozsudok pre zmeškanie žalovaného) ale
o prípad uvedený v ust. § 278 CSP ( rozsudok pre zmeškanie žalobcu), kde v oboch ustanoveniach

sú stanovené jasné podmienky na jeho vydanie kogentne, pričom neprítomnosť riadne predvolanej
strany na pojednávaní s doručeným poučením o sankcii za neúčasť bez riadneho ospravedlnenia je
koncipovaná rovnako vydaním rozsudku pre zmeškanie (v skrátenej forme bez odôvodnenia), s rôznymi
následkami pre neprítomného žalobcu ( zamietnutie žaloby) a neprítomného žalovaného ( vyhovenie
žalobe).

17. Z okolností prípadu je zrejmé, že vec napadla na súd 8.6.2016 a advokát žalobcu sa riadne
zúčastňoval pojednávaní a neprišiel len na to, ktoré bolo vytýčené na deň 2.6.2025. Tomuto
pojednávaniu predchádzalo rozsiahle dokazovanie a advokát žalobcu pred pojednávaním, na ktorom
sa nezúčastnil, vzal žalobu čiastočne späť, žiadne dôkazy nenavrhoval vykonať a trval na žalobe, s

tým, že vykonanie dokazovania nenavrhol ani žalovaný a pojednávanie bolo odročené na záverečné
reči a vyhlásenie rozsudku. Súd mal za to, že neprítomnosť žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa
2.6.2025 nemožno označiť za procesnú pasivitu ( so sankciou v podobe rozsudku pre zmeškanie),
ale vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania a písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 3.1.2025
obsahujúce (podľa obsahu) aj záverečnú reč skôr za prejav hospodárnosti konania, smerujúci

k nezvyšovaniu jeho trov zo strany žalobcu. Preto súd nevydal rozsudok pre zmeškanie, ale vec riadne
prejednal. Poukázal v tejto súvislosti na závery Krajského súdu v Trenčíne č.k.5Co/75/2021-230 zo
dňa 6.4.2022 v bode 29. zrušujúceho rozsudku súdu I. inštancie ( ktorými je súd I. inštancie viazaný) ,
kde bola súdu I. inštancie uložená povinnosť odvolacím súdom zaoberať sa faktúrou č. XXXXXXX,
ktorou Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS vyfakturovala jednotlivé úkony právnej pomoci a

posúdiť ich z hľadiska účelnosti a dôvodnosti s prihliadnutím na väzobné stíhanie žalobcu a rozhodnúť
o náhrade škody na trovách právneho zastúpenia už len v čiastke 5.024,50 eur, ktorá zostala predmetom
konania po čiastočnom zrušení veci odvolacím súdom.

18. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 8.9.2004 vyplýva že dodávateľ JUDr. Ján Havlát, HAVLÁT &

PARTNERS so sídlom Bratislava, Rudnayovo nám. 1 fakturoval J. C. sumu 158.903,10-Sk za právne
služby ( zmluvná odmena) za nasledovné úkony : cestovné výdavky Bratislava -Banská Bystrica a späť
3.000,-Sk( § 19) ; strata času Bratislava -Banská Bystrica + zast. vo Zvolene( § 20) 4.000,-Sk; rokovanie
-stretnutie s H. P. -prevzatie spisu 2.000,-Sk ( §16) ; porada s obvineným A. C. v ÚVV Banská Bystrica
2.000,-Sk( § 16); nahliadnutie do spisu Krajský súd Banská Bystrica ( rozh. o väzbe) 1.000,-Sk ( § 16);

nahliadnutie do spisu KR PZ BB ( vyšetrovací spis) 5.000,-Sk ( § 16) ; rokovanie s Ing. H. -zabezpečenie
chodu firmy PQM 2.000,-Sk ( § 16); strata času Banská Bystrica- Bratislava 1.000,-Sk ( §20); cestovné
výdavky ? Bratislava -Banská Bystrica a späť 1.500,-Sk ( § 19); cestovné výdavky ? Bratislava -Banská
Bystrica a späť 1.500,-Sk ( § 20); rokovanie ÚVV Banská Bystrica 3.000,-Sk ( §16); príprava podkladov
plnomocenstvá konateľa pre sl. H. + zabezpečenie kontaktu obvineného s notárom 3.000,-Sk (§16);

cestovné výdavky Bratislava -Banská Bystrica a späť 3.000,-Sk ( § 19), strata času Bratislava -Banská
Bystrica 2.000,-Sk ( § 20); účasť na výsluchu Q., J. 6.500,-Sk( §16); stretnutie s obvineným A. C. (R.
I.) + kontakt obvineného s notárom M. S. M. 3.500,-Sk (§16); účasť na výsluchu H. J. 500,-Sk ( § 16);
úradný záznam kontakt obvineného s notárom + kópie zápisníc 1.000,-Sk ( § 16); rokovanie sl. H.I. ( plnomocenstvá + info) 1.000,-Sk ( §16); strata času Banská Bystrica-Bratislava 2.000,-Sk ( § 20);
podanie sťažnosť -vzatie do väzby 30.000,-Sk ( § 16); podanie sťažnosť - vznesenie obvinenia 2.000,-
Sk ( § 16); strata času Bratislava - Banská Bystrica 2.000,-Sk( §20); strata času -účasť na výsluchoch

( J., G.) 2.000,-Sk (§20); účasť na výsluchu A. T. + ukonč .výsluchu G. 3.000,-Sk ( § 16); strata času
Banská Bystrica - Bratislava 2.000,-Sk ( § 20); cestovné výdavky Bratislava -Banská Bystrica a späť
3.000,-Sk ( §19); ); strata času Banská Bystrica - Bratislava 2.000,-Sk ( § 20); účasť na výsluchu A.
T. T. 5.500,-Sk ( §16); rokovanie sl. H. -zabezpečenie chodu firmy PQM 1.000,-Sk ( § 16); účasť na
výsluchu A. T. T. 4.000,-Sk ( §16); cestovné výdavky Banská Bystrica -Poprad a späť 2.000,-Sk ( §19);

strata času Poprad-Banská Bystrica 1.000,-Sk ( §20); účasť na výsluchu A. T. T., H. H. D. 6.000,-Sk
( §16); porada + stretnutie s obvineným žalobcom (ÚVV BB) 1.000,-Sk ( § 16); účasť na výsluchu H.
H. (ukončenie) 2.000,-Sk ( §16); porada s obvineným C. (ÚVV BB) 2.000,-Sk ( §16); korešpondencia
s klientom listy adres. A. B. C. + zabezpečenie chodu firmy PQM + súv.e-maily, súhrnom 27.7.-18.8.
1.500,-Sk ( § 19); cestovné výdavky ? Bratislava -Banská Bystrica a späť 3.000,-Sk ( § 19); porada s
klientom 3.000,-Sk (§ 16); rokovanie A. H. D. -zabezpečenie chodu firmy PQM 1.000,-Sk (§16); strata

času Banská Bystrica-Bratislava 2.000,-Sk (§20). Z uvedenej faktúry vyplýva uhradená záloha 90.000,-
Sk a zostatok platby 68.903,10,-Sk.

19. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.9.2004 vyplýva že dodávateľ JUDr. Ján Havlát , HAVLÁT &
PARTNERS so sídlom Bratislava, Rudnayovo nám. 1 faktúroval J. C. sumu 26.134,50-Sk za právne

služby ( zmluvná odmena) s tým, že bola uhradená zálohová platba vo výške 31.096,90,-Sk.

20. Zo správy ( na čl. 147 spisu) od M. N. vyplýva, že zmluva o právnej pomoci bola uzatvorená s J. C.,
lebo žalobca bol v tom čase vo väzbe. Faktúry za služby ňou boli uhradené, pretože voči nej neevidujú
žiadne pohľadávky. V trestnom spise sa plná moc nenachádza.

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

24. Podľa § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodnutie o zatknutí, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej
slobodyprávonanáhraduškodyspôsobenejrozhodnutímozatknutí,zadržanímaleboinýmpozbavením

osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri
ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

26. Podľa § 8 ods.5 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.

27. Podľa § 17 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného do 31.8.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
(ods.1). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods.2).

28. Podľa § 18 zák.č. 514/2003 Z.z účinného do 31.8.2007 náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbaveníosobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (ods.1). Náhrada škody
zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom (ods.2).
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom (ods.3).

29. Podľa § 37 ods.1 Trestný poriadku č. 141/1961 Zb. ( účinného do 31.8.2004) ak nepoužije obvinený
právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný
v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak
obvinený nie je svojprávny, môžu tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.

30. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005) advokát

poskytuje právne služby za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa spravujú ustanoveniami
tejto vyhlášky. Vyhláška upravuje aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ods.1).
Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú na právne služby poskytované na základe zmluvy s klientom
alebo na základe ustanovenia na to oprávneným orgánom ( ods.2). Výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ") (ods.3)

31. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005) pri
uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku
zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi (ods.1). Ak nedôjde k

dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej
sadzbe tarifnej odmeny (ods.2).

32. Podľa § 4 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)
odmena patrí za jednotlivé úkony právnych služieb alebo úplné vybavenie veci alebo poskytovanie

právnych služieb v určitom rozsahu alebo po určitý čas.

33. Podľa § 15 ods. 1 písm.d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do
1.1.2005) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní
a zastupovaní v konaní o priestupkoch je jedna tretina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý

zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný
trest.

34. Podľa § 15 ods.5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)
za prevzatie obhajoby a za každý ďalší úkon právnej služby vo veciach, v ktorých súd prvého

stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, patrí odmena vo výške jednej dvadsaťštvrtiny výpočtového
základu. Na základné sadzby tarifnej odmeny podľa odseku 1 sa neprihliada.

35. Podľa § 16 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)
odmenapatrízakaždýztýchtoúkonovprávnejslužby:a)prevzatieaprípravazastúpeniaaleboobhajoby

vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri
vyšetrovacomúkone,prioboznámenísvýsledkamivyšetrovania,vyhľadávaniaazakonaniepredsúdom
alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny a za každý úkon osobitne, e) vypracovanie
právnehorozboruveci, f)rokovaniesprotistranou,atozakaždúajzačatúhodinu,g)návrhnapredbežné

opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení,
návrhnaobnovukonania,odvolanie,dovolanie,prípadnesťažnosťprotirozhodnutiuonávrhunaobnovu
konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, h) vypracovanie listiny o právnom úkone
alebo jej podstatné prepracovanie.

36. Podľa § 16 ods. 2 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do
1.1.2005) odmena vo výške jednej polovice patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: odvolanie
proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.37. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)
za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú
im svojou povahou a účelom najbližšie.

38. Podľa § 18 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005) advokát
má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne
vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu

za stratu času (§ 20).

39. Podľa § 19 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)
od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

40. Podľa § 19 ods.4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)
na výšku cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy ( zák.č. 119/1992 Zb. o cestovných
náhradách), ak táto vyhláška neustanovuje inak.

41. Podľa § 20 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)
pri úkonoch právnej služby vykonaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta , za čas strávený cestou
do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/24 výpočtového základu za
každú začatú polhodinu.

42. Podľa § 22 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005) ak
je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu pri určení náhrady trov konania odmena
zvýšená o daň z pridanej hodnoty.

43. Podľa § 1 ods.3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 1.1.2005)

výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskejrepublikyzaprvýpolrokpredchádzajúcehokalendárnehoroka(ďalejlen"výpočtovýzáklad").
Výpočtový základ predstavoval v roku 2004 priemernú mes. mzdu 13.602,-Sk, z toho 1/3 sumu 4.534,-
Sk a režijný paušál 136,-Sk.

44. V prejednávanej veci už bolo právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č.k.
14C/120/2016-171 zo dňa 4.8.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.
5Co/75/2021-230 zo dňa 6.4.2022 ustálený rozsah oprávneného nároku žalobcu na náhradu škody v
súvislosti s vydaním uznesenia OS Banská Bystrica sp.zn. Tp 61/2004 o vzatí žalobcu do väzby vo
výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy 5.500€ a trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti

s vydaním uznesenia OS Banská Bystrica sp.zn. Tp 61/2004 o vzatí žalobcu do väzby po dobu jeho
prepustenia z väzby, teda za obdobie od 21.7.2004 do 19.1.2006 vo výške 1.737,50€ a sporným bola
len jedna faktúra od JUDr. Havláta – nepriznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
trov konania 4.460,2€ ( 5.024,50€ - spätvzatých 564,30€).

45. V súvislosti s predmetným trestným stíhaním žalobca osobne splnomocnil jednotlivých advokátov
z Advokátskej kancelárie HAVLÁT & PARTNERS a to dňa 27.7.2004 H. G. H., dňa 28.8.2004 H. T. O.,
S. a manželka žalobcu splnomocnila aj M. N. ( plná moc sa nezachovala) a všetky plné moci pre AK
Havlát boli odvolané dňa 4.10.2004 ( č.l. 2669, 2675 a 2662 trest. spisu). Je nepochybné, vzhľadom na
okolnosti vyplývajúce z trestného spisu, že H. G. H. a H. T. O.. PhD. ( advokáti) pracovali pre Advokátsku

kanceláriu HAVLÁT ako partneri, pretože mali totožné sídlo ako táto advokátska kancelária – Rudnayovo
nám.č. 2, Bratislava a používali jej hlavičkový papier ( orgány činné v trestnom konaní v pripojenom trest.
spise ich všetkých označovali pod hlavičkou AK Havlát, a tam im aj posielali poštu) a úkony vykonané
v prospech žalobcu advokátmi H. G. H. ( ňou podpísané zápisnice na výsluchoch spoluobvinených )
a H. T. O., S.. ( dôvody sťažnosti proti uzneseniu o začatí trest. stíhania a sťažnosť proti vzatiu do väzby )

sú uvedené aj na faktúre č. XXXXXXX zo dňa 8.9.2004 .

46. Súd po preskúmaní trestného spisu považoval za preukázateľne vykonané, a účelne vynaložené
trovy úkony právnej pomoci, vyplývajúce z trest. spisu : príprava a prevzatie veci dňa 27.7.2004a 28.7.2024, účasť H. G. H. na výsluchu: -spoluoobvinený M. Q. dňa 3.8.2004 v čase od 8,25 hod. do
10,20 hod. ( 1 úkon), účasť na výsluchu spoluobvineného A. M. J. dňa 3.8.2004 v čase od 10,25 hod. –
do 11,30 hod. a od 12,30 hod. -do 13,00 hod. ( 1 úkon), účasť na výsluchu spoluobvinenej A. M. J. dňa

3.8.2004 v čase od 13,20 hod. -do 14,45 hod. a od 13,50 hod- do 14,05 hod. kontakt žalobcu s notárom
S. M. za prítomnosti obhajcu –č.k. 2566 trest. spisu ( 1 úkon); účasť na výsluchu spoluobvinenej A. M.
J. dňa 9.8.2004 v čase od 8,30 hod. -do 10,05 hod. –H. H. prišla až o 9,45 hod. ( 1 úkon) , účasť
na výsluchu spoluobvineného B. G. dňa 9.8.2004 v čase od 10,15 hod. - do 11,25 hod. a od 12,35
hod. - do 13,15 hod.( 1 úkon), účasť na výsluchu spoluobvineného A. T. T. dňa 9.8.2004 v čase od

13,30 hod. -do 14,30 hod. ( 1 úkon); ), účasť na výsluchu spoluobvineného A. T. T. dňa 11.8.2004 v
čase od 8,15hod. - do 11,30 hod. a od 12,40 hod. -do 13,20 hod. a od 13,25 hod. - do 14,30 hod. ( 3
úkony); ), účasť na výsluchu spoluobvineného A. T. T. dňa 12.8.2004 v čase od 8,15 hod. - do 9,20 hod.
( 1 úkon), účasť na výsluchu spoluobvineného H. H. D. dňa 12.8.2004 v čase od 9,30 hod. – 12,30
hod. a od 12,50 hod. - do 13,30 hod. ( 2 úkony), 2 úkony vykonané H. T. O., S.. - za podanie sťažnosti
proti uzneseniu o vzatí do väzby 6.8.2004 a doplnenia dôvodov sťažnosti proti vzneseniu obvinenia

( z 11.8.2004). Všetky výsluchy sa konali v ÚVV Banská Bystrica, vrátane stretnutia s notárom p. M..

47. Súd priznal náhradu trov konania vyplývajúcu z trestného spisu za 14 úkonov právnej pomoci:
dňa 27.7.2004 –príprava a prevzatie veci len pre jedného advokáta z AK Havlát - § 16 ods.1 písm.a/
vyhlášky, podanie sťažností proti uzneseniam dňa 6.8.2004 a 11.8.2004 - § 16 ods. 2 písm.-d/ vyhlášky

len 1-ica sadzby, za účasť na výsluchoch konaných v dňoch 3.8.2004, 9.8.2004, 11.8.2004, 12.8.2004
- § 16 ods. 1 písm.d/ vyhlášky po 4.534,-Sk/úkon + 12 x 136,-Sk paušál, náhradu za stratu času za
5 ciest Bratislava –Banská Bystrica a späť ( plná moc žalobcu podpísaná v ÚVV Banská Bystrica +
4x cesta na výsluchy tamtiež) vyúčtované 4.000,-Sk / 1 cesta tam aj späť podľa § 20 vyhlášky. Pri
výpočte cestovného chýbali akékoľvek vstupné údaje o použitom dopravnom prostriedku, spotrebe

PHM a cene paliva, s tým, že pri výpočte náhrady za stratu času si advokát žalobcu účtoval 1 cestu
po 4.000,-Sk (čomu zodpovedá podľa vyhlášky 7 polhodín po 567,-Sk/polhodina) teda čas strávený na
ceste Bratislava –Banská Bystrica a späť v trvaní 3,5 hodiny/1 cesta. Doba trvania cesty (podľa google
maps) medzi sídlom advokáta Bratislava a ÚVV Banská Bystrica je v súčasnosti cca 214 km po diaľnici
( 1 hodina 56 minút ) a iný variant 239km ( 2 hodiny 28 minút) a preto mal súd náhradu za stratu času

vyčíslenú vo faktúre, pri úkonoch vykonaných v roku 2004 za primeranú a z tejto vychádzal. Celková
výška súdom priznaných, preukázaných a účelne vynaložených trov z faktúry č. 6712004 predstavuje
nasledovný výpočet : 14 x 4.534,-Sk za úkony právnej pomoci ( 63.476,-Sk), 12x 136,-Sk režijný paušál
( 1.632,-Sk), 5 x 4.000,-Sk náhrada za stratu času ( 20.000,-Sk) spolu 85.108,-Sk a keďže AK Havlát
bola platcom DPH, k tomu prináleží ešte 19% DPH (zo sumy 85.108,-Sk ) vo výške 16.170,52,-Sk,

spolu trovy 101.278,52,-Sk = 3.361,84€. Žalobca preukázal, že spolu s manželkou zaplatili za trovy
právneho zastúpenia AK Havlát sumu 121.096,69,-Sk. Súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške
preukázaných a účelne vynaložených trov v sume 3.361,84€ a vo zvyšku súd nárok na náhradu škody
ako nepreukázaný zamietol.

48. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

49. Žalovaná požiadala z dôvodu administratívnej náročnosti z realizovania úhrady, na ktorú by prípadne
bola zaviazaná v rozsudku o určenie 30-dňovej lehoty na plnenie. Súd vzhľadom na výšku priznanej

náhrady určil lehotu na plnenia na 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

50. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež "CSP"), ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle záverov odvolacieho súdu podľa § 255 ods.1, 2
CSP ako aj podľa § 256 ods.1 CSP tak, že v prípade priznania sumy náhrady nemajetkovej ujmy
( závisiacej od úvahy súdu) 5.500€ mal žalobca v spore plný úspech a súd mu priznal náhradu trovkonania 100%. V časti náhrady trov konania za škodu na trovách právneho zastúpenia pomer úspechu
a neúspechu však už nevychádzal z úvahy súdu, ale z unesenia dôkazného bremena, t.j. akú výšku
nároku žalobca uplatňoval v konaní pred súdom a akú výšku účelne vynaložených trov bol oprávnený

žalovať a schopný preukázať. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.353,78
€ (titulom náhrady škody za právne služby), pričom predbežne prerokovanú mal len sumu 6.762€.
Žalobca bol úspešný len v sume 5.099,34€ a v časti sumy 564,30€ vzal žalobu čiastočne späť (čo treba
považovať za procesný neúspech) teda v 49,25% mal v spore úspech a v 50,75% neúspech; pomer
úspechu a neúspechu( titulom náhrady škody za právne služby) je 1,5% trov v prospech žalovaného

( 50,75% -49,25%). Preto súd v časti náhrady škody za právne služby žiadnej zo strán právo na náhradu
trov tohto konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.