Uznesenie – Náhrada škody ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116224212
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7116224212.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu IRES R + L
s.r.o., Kavečianska cesta 1112/41, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 52 520 633, zastúpený:
JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, Idanská 17, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody a ušlého zisku,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/53/2021-422 zo dňa 17. mája
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I ďalej aj („okresný súd“) rozsudkom č. k. 26Cb/47/2019-359 zo dňa 10. novembra
2020 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“) zamietol návrh žalobcu výrokom 1/, výrokom 2/, žalovanému
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie (ďalej aj Okresný súd Košice I, „okresný súd“) výrokom 1 zamietol žalobu, v ktorej
sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 429 040,15 eura s príslušenstvom uplatnenej

titulom náhrady škody a ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol v dôsledku odstúpenia žalovaného od
zmluvy o dielo č. SE - 25 - 67/OVO-2006 zo dňa 06. marca 2006 v znení dodatkov č. 1 a 4. Konštatoval,
že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť, v žalobe ani v žiadnom vo svojich
písomných podaní neuviedol, v čom mala spočívať uplatnená skutočná škoda a ušlý zisk, aká majetková
ujma vzniká právnemu predchodcovi žalobcu, v čom malo spočívať zmenšenie majetku. Konštatoval,
že žalobca neoznačil ani nepredložil dôkazy na preukázanie vzniku škody, uviedol len, že škoda bola

spôsobená vo výške 429 040,15 eura a žiadal vykonať znalecké dokazovanie na určenie výšky škody,
pričom nešpecifikoval, z akých položiek sa táto suma skladá, aká suma predstavuje skutočnú škodu
a aká ušlý zisk. Uviedol, že nie možné znaleckým dokazovaním nahrádzať povinnosť tvrdenia strany
v konaní a keďže žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, súd prvej inštancie na pojednávaní 13.
októbra 2020 uznesením rozhodol, že nevykoná znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom, ktorý až
na pojednávaní dňa 13. októbra 2020 uviedol, že si uplatňuje nárok na ušlý zisk, ktorý predstavuje

primeraný zisk vypočítaný z rozdielu medzi rozpočtom stavby a prestavanými a vyčerpanými sumami
do zastavenia stavby, s poukazom na to, že primeraný zisk v rozhodnom období, v obdobnom odvetví
podnikania dosiahol 18 až 20 %. Súd prvej inštancie poukázal na § 153 ods. 1 a 2 CSP konštatoval,
že uvedené skutočnosti mohol a mal žalobca uviesť v žalobe alebo najneskôr v duplike k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 17. augusta 2019, preto nebolo možné na prostriedky procesného útoku uplatnené
žalobcom na pojednávaní 13. októbra 2023 prihliadať. O trovách konania rozhodol, s poukazom na §

255 CSP tak, ako uviedol vo výroku 2/. rozhodnutia súdu prvej inštancie.3. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj súd „druhej inštancie“ „odvolací súd“) rozsudkom č. k.
4Cob/53/2021-422 zo dňa 17. mája 2022 výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a výrokom
II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ďalej uviedol, že žalobca dňa
13. októbra 2020 ozrejmil, že žalobou uplatnený nárok 429 040,15 eura predstavuje tzv. primeraný
zisk (§ 381 ods. 1 Obchodného zákonníka) a uviedol spôsob, akým dospel k vyčísleniu jeho výšky
(18 % z neprestavanej sumy rozpočtu 2 383 556,46 eura). Odvolací súd konštatoval, že súd prvej

inštancie správne, s poukazom na použitie zásady sudcovskej koncentrácie konania na tieto prostriedky
procesného útoku neprihliadol, keď nič nebránilo žalobcovi, aby tieto skutkové tvrdenia uviedol v žalobe,
resp. v rámci podanej repliky a zároveň na preukázanie tvrdení žalobca ani neoznačil a nepredložil
žiadne dôkazy. Odvolací súd ďalej konštatoval, že žalobca v konaní namietal, že na preukázanie
škody a ušlého zisku nevedel zabezpečiť súkromný znalecký posudok, keďže ani jeden znalec sa
nevedel sporiť so žalovaným, avšak tieto skutočnosti nepreukázal. Odvolací súd poukázal na § 12

zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého znalec nesmie bezdôvodne odmietnuť vykonať úkon s výnimkou § 12 ods. 2 a 3
uvedeného zákona. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie nepochybil, ak nenariadil znalecké
dokazovanie, keďže žalobca v konaní neuvádzal také rozhodné skutkové tvrdenia, ktoré by mohli byť
posúdené znaleckým dokazovaním nariadeným v konaní, keďže spôsob zistenia výšky ušlého zisku

závisí v každom jednotlivom prípade na skutkových tvrdeniach poškodeného. Odvolací súd uviedol,
že ak nebol preukázaný samotný nárok na náhradu abstraktného ušlého zisku, vykonanie dokazovania
znaleckým posúdením o jeho výške by bolo nadbytočné. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu - tvrdením,
že žalovaný v priebehu konania nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o dôvodnosti uplatneného nároku,
keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný uvádzal, v rámci procesnej obrany skutkové tvrdenia, ktorými

poprel základ a výšku uplatneného nároku.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, podaním z 22. augusta 2022, v ktorom
žiadal rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalobca „ďalej aj dovolateľ“ podal dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP, keď tvrdil, že odvolací súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súčasne je názoru, že postupom
odvolacieho súdu došlo k vadám podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP tým, že rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu a tiež, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne .

7. Obsahom dovolania sú uvádzané skutočnosti a právne argumenty, ktoré uvádza dovolateľ v žalobe
a sú obsahom rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu - genéza veci a popísaný procesný
postup od podania žaloby až po rozhodnutie odvolacieho súdu.

8. V dovolaní uviedol, že súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu právo na spravodlivý proces, keď nevykonal žalobcom
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tvrdil, že rozhodnutie je založené
na nesprávnych skutkových zisteniach, na základe vykonaných dôkazov, je založené na nesprávnej

aplikácii predpisov hmotného a procesného práva na súdenú vec, čoho dôsledkom bolo nedostatočné
odôvodnenie a vecne nesprávne rozhodnutie v celom jeho rozsahu.

9. Tvrdil, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal s podstatnými
skutkovými tvrdeniami a právnymi závermi produkovanými žalobcom, prednesenými na pojednávaní 13.

októbra 2020 a v konaní na súde prvej inštancie v žalobe, v podaní z 03. novembra 2013 s prílohami
- 31 listín a v ďalších podaniach žalobcu, najmä zo dňa 10. júla 2017, 17. augusta 2019, 05. augusta
2020, vrátane príloh k týmto podaniam. Tvrdil, že preukázal základ svojho nároku a mal za to, že
výšku ustáli v konaní súdom nariadené znalecké dokazovanie, aj keď svoj nárok skutkovo a právne,
čo do základu aj výšky v konaní, vymedzil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nereaguje na návrhy na vykonanie dôkazov
žalobcu, procesný postup súdu vychádzal z nesprávnej interpretácie právnych noriem, vzťahujúci sa
k zásade koncentrácii konania, hodnotenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sporových strán,
ktorýpostupsúdu,vkonečnomdôsledku,zasiaholdoprávžalobcu,keďodvolacísúdmalmožnosť(ktorúnerealizoval) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. V konaní nedošlo procesne k zisteniu
rozhodujúcich skutočností pre vydanie správneho rozhodnutia, čím v rozpore s čl. 1 a 2 CSP žalobcom
požadovaná ochrana jeho ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov nebola

v konaní spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a rozhodnutie bolo vydané
ako spravodlivé. Tvrdil, že odvolací súd skutkové tvrdenia súdu prvej inštancie si osvojil a v odôvodnení
nedal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany
uplatnenej žalobcom.

10. Tvrdil s poukazom na § 384 ods. 1 až 4 CSP, že odvolací súd, aj súd prvej inštancie, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
mal zopakovať alebo doplniť, odvolací súd takto v konaní nepostupoval. Ďalej tvrdil, že odvolací súd
konal v rozpore s ustanoveniami § 383, § 385 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorých, obligatórne mal nariadiť
pojednávanie vo veci, pretože vo veci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, čím odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces,

zahrňujúci právo na verejné prerokovanie veci. Tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté
vadou zmätočnosti, spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia je arbitrárne a bol naplnený dôvod
dovolací podľa § 420 písm. f) CSP. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
tvrdil, že od odvolací súd sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odklonil.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ďalej aj “dovolací súd“) po zistení, že dovolanie
bolo podané včas, oprávnenou osobou v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), v mene, ktorého koná právny zástupca žalobcu, (advokát), (§ 429 ods. 1 CSP) bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.

12. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú
priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať
za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového
konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako

tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
13. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť

prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z
tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa
môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr
reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).
14. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho

súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa
dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti
dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.
j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie

dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd
je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(porovnaj § 428 CSP).
15. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania o. i. z ustanovenia
§ 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým,
že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa
ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
16. Dovolateľ nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie o neunesení bremena
tvrdení a dôkaznom bremene, ohľadne preukázania výšky žalovanej istiny, uplatnenej čiastočnetitulom náhrady škody a ušlého zisku. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľné,
arbitrárne. Súčasne tvrdil, že sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, poukázal na § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP.

17. V dovolaní všeobecne konštatoval, že pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. l písm. a)
CSP, je charakteristický odklon jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátu dovolacieho súdu ustálilo
na určitom riešení právnej otázky. Tvrdil, že odvolací súd svojím rozhodnutím sa odklonil od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V dovolaní neformuloval právnu otázku, ktorú riešil odvolací
súd a vyriešil ju odchýlne od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu, ktorú nešpecifikoval, konkrétne
neuviedol.

18. Celý obsah dovolania smeruje k spochybneniu skutkových tvrdení z ktorých pri rozhodovaní
vychádzal odvolací súd a súd prvej inštancie. Tvrdil, že odvolací súd si osvojil skutkové tvrdenia

súdu prvej inštancie a nepodal v dôvodoch rozhodnutia úvahy, na základe, ktorých odvolací súd
rozhodol. Odvolací súd nedal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, uplatnenej žalobcom, v dôsledku čoho dospel, na základe vykonaných
dôkazov, k nesprávnym skutkovým zisteniam a túto vadu neodstránil odvolací súd ani zopakovaním,
resp. doplnením dokazovania, čím odvolací súd porušil ustanovenie § 384 ods. 1 až 4 CSP.

Dovolací súd k dovolacím dôvodom udáva nasledovné.

19. V podanej žalobe žalobca udáva skutkové okolnosti veci, týkajúce sa uzavretia zmluvy o dielo,
prechodu práv a povinnosti zo zmluvy o dielo na právnych nástupcov, ďalej uvádza, že sa domáha

zaplatenia náhrady škody a ušlého zisku, ktorý v obsahu žaloby, vrátane jej príloh, číselne ani inak
nešpecifikoval. Rovnako podania žalobcu z 03. novembra 2016, č.l. 13 spisu z 19. januára 2017, č.l. 69
spisu, z 10. júla 2017, zo 14. marca 2018, č.l. 146 spisu, takúto špecifikáciu neobsahujú. Vo vyjadrení
žalobcu k duplike, k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo 17. augusta 2019, č.l. 171 spisu, žalobca v petite
žaloby uvádza žalovanú sumu, ktorú si uplatňuje titulom náhrady škody a ušlého zisku v sume 429

040,15 eura s príslušenstvom, pričom alternatívne žiada, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorým
by bola vyčíslená výška škody a ušlého zisku. Z podaní žalobcu nie je zrejmé, na akom základe a akých
dôvodov a dôkazov si jednotlivé nároky na náhradu škody a ušlého zisku, z celkovej žalovanej istiny
429 040,15 eura žalobca voči žalovanému, uplatňuje. Žalobca na pojednávaní dňa 13. októbra 2020
uviedol (str. 3 zápisnice, č.l. 353 súdneho spisu), že pri výpočte žalovanej sumy vychádzal zo zisku,

ktorý by žalobca dosiahol, ak by stavba nebola zastavená a mohol ju dokončiť v zmysle vtedy platných a
obvyklých obchodných podmienok, v súlade s § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, § 381 Obchodného
zákonníka. Škoda predstavuje škodu za materiál, ktorý je na stavbe doteraz, je úplne znehodnotený, i
keď túto škodu za materiál si uplatnil z opatrnosti, pred odstúpením žalovaného od zmluvy, na Okresnom
súde Košice I v konaní č. k. 15C/262/2011. Ušlý zisk špecifikoval na str. 5 zápisnice č.l. 355 spisu, keď

uviedol, že ušlý zisk bol stanovený ako primeraný zisk z prípadného rozpočtu stavby a prestavaných
a vyčerpaných súm do zastavenia stavby, z rozdielu medzi týmito sumami. Uviedol, že prestavaných
a čerpaných prostriedkov bolo, do zastavenia prác, v rozsahu 631 355,56 eura a podľa pôvodného
rozpočtu zostávalo prestavať sumu 2 383 556,46 eura s DPH.

20. Dovolací súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
konštatuje,žeodvolacísúdnielenodkázal(bod42.rozhodnutiaodvolaciehosúdu)nasprávnosťzáverov
súdu prvej inštancie, ale v ďalších bodoch 43. až 45. vyslovuje názor, že žalobca nesplnil povinnosť
tvrdení a dôkaznú povinnosť, uvádza konkrétne dôvody pre ktoré akceptoval závery súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby, z dôvodu neunesenia bremena tvrdení a dôkazného bremena. Nie je možné priznať

relevanciu dovolaciemu dôvodu dovolateľa, ktorý tvrdil, že odvolací súd len prevzal závery súdu prvej
inštancieasvojerozhodnutienezdôvodnil,tentodovolacídôvodvyhodnotildovolacísúdakonedôvodný,
nevyplývajúci z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu.

21. Dovolací súd taktiež nesúhlasí s názorom dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

nedostatočne zdôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné.

22. Dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie
tvorí jeden celok. V dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu sú uvedené dôvody a závery na základe,ktorých dospel k názoru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdení a dôkazné bremeno a nepreukázal
výšku náhrady škody a ušlého zisku, jej konkrétnou špecifikáciou, nielen jednorazovým vyčíslením v
petite žaloby, ktorú doplnil až po podaní žaloby, v písomnom podaní zo 17. augusta 2019. Dovolací súd

konštatuje, že súdy sa vysporiadali dostatočne presvedčivo s argumentami žalobcu a svoje rozhodnutie
riadne odôvodnili. Ustanovenie § 387 CSP priamo umožňuje odvolaciemu súdu odkázať na podstatné
dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Východiskom pre takýto postup odvolacieho súdu je správnosť
skutkových a právnych záverov rozhodnutí súdu prvej inštancie a riadne a presvedčivé odôvodnenie
tohto súdneho rozhodnutia.

23. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu využíva nielen odkaz na §
387 ods. 1 a 2 CSP pre vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale naviac uvádza dôvody
odvolacieho súdu, zdôrazňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, v otázke názoru na neunesenie
bremena tvrdení a dôkazného bremena žalobcu v konaní.

24. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na pochybenie súdov o nevykonaní dôkazov (nenariadenie znaleckého
dokazovania), ktoré by určilo výšku náhrady škody a zisku uplatneného žalobcom v konaní, najvyšší
súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, z ktorej vyplýva, že vykonanie dokazovania, hodnotenie
dôkazov a zistenie skutkového stavu, je vo výlučnej kompetencii súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu.

25. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože
(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať
dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie
skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci

tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi
závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by
mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (čo v tu preskúmavanej veci nenastalo).

26. Keďže žalobca skutkovo nevymedzil uplatnený nárok na náhradu škody a ušlého zisku, neuviedol
konkrétne skutočnosti, špecifikáciu uplatneného nároku, nie je možné hodnotiť, či nenariadenie
znaleckého dokazovania, je odmietnutím spravodlivosti pre žalobcu, a či znalecký posudok je nosným
dôkazom, ktoré boli súdy rozhodujúce v inštančnom postupe vykonať a vykonanie tohto dôkazu bolo

nevyhnutné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci.

27. Dovolací súd poukazuje na bod 45. rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj bod 63. rozhodnutia
súdu prvej inštancie, v ktorých súdy zdôvodnili, z akého dôvodu k vykonaniu dokazovania znaleckým
dokazovaním, nepristúpili. Dovolací súd k tejto dovolacej námietke poukazuje, že vadu v procesnom

postupe odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie v nenariadení znaleckého dokazovania vo veci nezistil
a súdy sa dostatočne, s touto námietkou dovolateľa vysporiadali. Tento dovolací dôvod vyhodnocoval
súd ako nedôvodný.

28. K dovolacej námietke, porušenie § 383 a § 385 zo strany odvolacieho súdu, v nenariadení

pojednávania pred odvolacím súdom, dovolací súd poukazuje, že odvolací súd rozhodnutie vo veci,
vyhlásil bez nariadenia pojednávania, v súlade so zákonom.

29. Odvolací súd, pokiaľ by založil svoje rozhodnutie na iných dôkazoch, resp. inom hodnotení dôkazov
vykonaných súdom prvej inštancie, je povinný zopakovať dokazovanie alebo doplniť dokazovanie na

nariadenom pojednávaní. Z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by založil svoje rozhodnutie na
inýchskutkovýchzáverochadôkazoch,nežvykonanýchsúdomprvejinštancie,resp.nadôkazoch,ktoré
hodnotil inak, ako ich hodnotil súd prvej inštancie. Je irelevantná námietka dovolateľa o obligatórnom
nariadení pojednávania odvolacieho súdu. Dovolací súd nezistil pochybenie v procesnom postupeodvolacieho súdu, ktorý rozhodol rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo preukázané,
že by odvolací súd založil svoje rozhodnutie na vykonaní dôkazov, ktoré neboli vykonané pred súdom
prvej inštancie alebo ich inak hodnotil ako boli vykonané a hodnotené súdom prvej inštancie.

30. Dovolateľ uviedol dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) dovolania, a to na str. 3
dovolania a str. 17, kde uvádza § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolateľ neformuloval právnu otázku, ktorá
bola východiskom pre rozhodovanie vo veci, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, ako od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo otázka, ktorá je rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne.

31. V súvislosti s dovolacími dôvodmi podľa § 421 CSP dovolací súd konštatuje, že podľa § 432
ods. 2 CSP sa dovolací dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá
za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ústavný súd SR v
náleze 25. januára 2022 uviedol, že „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu
otázku“, je potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako

celku. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú
formuláciu dovolacej otázky (pozri I.ÚS 336/2011, I.ÚS 115/2020)“. Pri posudzovaní vymedzenia právnej
otázky ústavný súd zdôraznil, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov Občianskeho
súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,
ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu

zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu“ (IV. ÚS 1/02).

32. Odvolací súd konštatuje, že právnu otázku dovolateľ v dovolacom dôvode podľa § 421 ods. 1 písm.
a) a c) nevymedzil, nebolo možné sa ani zaoberať, či od vyriešenia otázky záviselo rozhodnutie vo veci
samej, o aký predpoklad prípustnosti ide (§ 421 ods. 1 písm. a) a až c) CSP).

33. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí I. ÚS 51/2020, uviedol, že najvyšší súd nie je
vymedzením prípustnosti dovolania viazaný a je vecou najvyššieho súdu, aby sám určil, pod ktorý dôvod
prípustnosti môže danú právnu otázku podriadiť a skúmať prípustnosť dovolania, týkajúcu sa nastolenej
právnej otázky v celej šírke § 421 ods. 1 CSP. Keďže právnu otázku dovolateľ neformuloval, neboli

splnené základné podmienky skúmania dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP a dovolací súd
konštatuje neprípustnosť dovolania z dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.

34. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalobcu
na spravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, riadne reflektujúce

na odvolacie námietky žalobcu, súčasne poukazujúce na správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú aj pre
dovolacísúdzrejméazrozumiteľnédôvodynazáklade,ktorýchsúdyvovecirozhodli.Podľadovolacieho
súdu, odvolací súd zdôvodnil, prečo súdy neakceptovali argumenty žalobcu, ktoré boli obsahom
podaného dovolania.

35. Dovolací súd podľa § 447 písm. f) CSP dovolanie v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f)
CSP a § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP odmietol.

36. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania

proti žalobcovi (ako neúspešnej strane) podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže
podľa obsahu spisu, žalovanému v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší
súd Slovenskej republiky žalovanému súd náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.