Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119204316
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1119204316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., toho času Seniorcentrum E. F., G. XXX/X, XXX XX
D., zastúpená JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátom, so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 52
081 427, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom komisára pre osoby so zdravotným
postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, o návrhu navrhovateľa: Mestská časť D. F.,
E. E. H. I. X, XXX XX D., J.: XX XXX XXX, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti
Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, za účasti blízkej osoby E. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Jánom Kotlíkom, advokátom so sídlom
Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 52 081 427 a za účasti Mestskej časti D., E. E. L. XXXX, D., o
odvolaní osoby o spôsobilosti ktorej sa koná A. B., odvolaní procesného opatrovníka Úradu komisára
pre osoby so zdravotným postihnutím a odvolaní blízkej osoby E. B. proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 26.11.2024 č.k. B1-4Ps/1/2019-516 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XX, XXX XX D. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu :

- nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne,

- vybavovania úradných záležitostí, zastupovania sa pred úradmi štátnej správy, samosprávy, súdmi,
orgánmi činnými v trestnom konaní,

- vstupovania do zmluvných vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému alebo inému plneniu a
uzatvárania zmlúv týkajúcich sa hnuteľného a nehnuteľného majetku.

Vo zvyšku návrh zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

K. XX, XXX XX D., v spôsobilosti na právne úkony tak, že menovaná nie je spôsobilá udeliť súhlas s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti, nie je spôsobilá udeliť súhlas s poskytnutím sociálnej služby, nie je
spôsobilá nakladať s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne, nie je spôsobilá
vybavovať si úradné záležitosti, samostatne sa zastupovať pred úradmi štátnej správy, samosprávy,súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, nie je spôsobilá vstupovať do zmluvných vzťahov, ktoré by ju
zaväzovalikfinančnémualeboinémuplnenieaniejespôsobiláuzatváraťzmluvytýkajúcesahnuteľného
a nehnuteľného majetku. Výrokom II.ustanovil posudzovanej A. B. opatrovníka Mestskú časť D., L. X,

XXX XX D. XX, J.:XXXXXXXX, ktorého oprávnil a uložil mu povinnosť zastupovať opatrovankyňu v
rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a dva krát ročne ku dňu 30.06 a 31.12. predložiť
súdu vyúčtovanie o správe majetku opatrovankyne. III. Rozhodol, že trovy dokazovania hradí štát. IV.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 27 ods. 2, 3, § 29 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 5 ods. 1, § 2 ods. 1, § 239, § 240 ods. 3, § 248 ods. 1,
2, § 251, zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) a dospel k záveru
o dôvodnosti návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej. Vzhľadom na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 20CoP/126/2022-306 zo dňa 15.03.2023
ako (v tom čase) odvolací súd zrušil napadnutý prvý rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci,

konštatoval, že uznesením č.k. B1-4Ps/1/2019-319 zo dňa 12.06.2023 pribral do konania blízku osobu
posudzovanej E. B., nar. XX.XX.XXXX. Splnomocnením zo dňa 27.05.2022 posudzovaná splnomocnila
na zastupovanie v konaní JUDr. Jána Kotlíka, advokáta, čím boli jej procesné práva zabezpečené
kvalifikovaným právnym zástupcom a ďalšie poučenie v zmysle ustanovení CMP nebolo potrebné.
Rovnako konštatoval, že posudzovaná bola súdom vypočutá na pojednávaní dňa 28.05.2024, pričom

kvalitu jej výsluchu v uvedenom čase veľmi negatívne ovplyvnil jej zdravotný stav a na pojednávaní
dňa 21.06.2023 pristúpil aj k výsluchu svedka F. E. G.. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony u osoby, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná sa zameral na zistenie duševného
stavu osoby, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd skúmal či osoba trpí ochorením,
a ak áno, či je toto ochorenie trvalého alebo prechodného charakteru. V tejto súvislosti poukázal

napríklad na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.06.2017 sp. zn. 7CoP/57/2017 zaoberajúci
sa dokazovaním v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a potrebe zistiť duševný stav
osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne
požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky a pri skúmaní tejto otázky vychádzať
z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými

dôkazmi. Z vykonaného dokazovania, najmä z potvrdenia Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa
05.02.2019, zo znaleckého posudku MUDr. Denisy Meszárošovej a z jej výpovede, zo znaleckého
posudku doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. a z výpovede F. E. G., mal preukázané, že posudzovaná
dlhodobo od roku 2018 trpí psychiatrickými diagnózami, paranoidnou schizofréniou kombinovanou
so zmiešanou demenciou, pričom porucha tohto charakteru je v súčasnom stave nevyliečiteľná a

zdravotný stav posudzovanej sa neustále zhoršuje. Zlý zdravotný stav posudzovanej nenamietal ani
jej procesný opatrovník. Zaoberajúc sa návrhom procesného opatrovníka na zastavenie konania
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej a ustanovenie jej opatrovníka poukázal na
ust. § 29 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanoviť opatrovníka fyzickej osobe možno len
vtedy, ak je zabezpečená určitá zmysluplná úroveň komunikácie medzi opatrovancom a opatrovníkom,

teda osoba, ktorej má súd ustanoviť opatrovníka musí vedieť s opatrovníkom o probléme, ktorý nie
je schopná sama vyriešiť kvôli psychickému alebo fyzickému defektu, zmysluplne komunikovať. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že posudzovaná nie je schopná adekvátnej komunikácie
s opatrovníkom, ktorý by ju zastupoval v úkonoch, ktoré procesný opatrovník bližšie nedefinoval.
Prihliadol na to, že v čase rozhodovania súdu posudzovaná komunikovala veľmi často a nezrozumiteľne,

podľa znaleckých posudkov nie je orientovaná miestom a časom, nepozná hodnotu peňazí, je ľahko
ovplyvniteľná, má poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia. Tiež podľa znaleckého posudku
MUDr. Ľubomíry Izákovej (bod 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku) by bola posudzovaná do istej
miery schopná s opatrovníkom spolupracovať a vyjadriť svoj názor, avšak ani vtedy nie je schopná
adekvátne hodnotiť a vybrať pre seba to najlepšie riešenie. Návrhu procesného opatrovníka z dôvodu

nemožnosti adekvátnej a zmysluplnej komunikácie s opatrovníkom ustanoveným posudzovanej podľa
§ 29 Občianskeho zákonníka nevyhovel. Pri rozhodovaní o rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony vychádzal predovšetkým zo znaleckých posudkov znalkýň MUDr. Denisy Meszárošovej a doc.
MUDr. Ľubomíry Izákovej, z ktorých záverov vyplýva, že posudzovaná nie je schopná samostatne
zabezpečiť starostlivosť o svoj zdravotný stav a v súčasnej dobe ani udeliť súhlas s poskytnutím

sociálnej služby. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil v prospech posudzovanej, ak o jej zdravotnom
stave a ďalšom poskytovaní sociálnych služieb bude rozhodovať súdom ustanovený opatrovník, ktorý
dokáže posudzovanej zabezpečiť adekvátnu liečbu a v prípade potreby riešiť potrebnú sociálnu službu.
Prihliadajúc na vykonané dokazovanie mal preukázané, že posudzovaná nie je schopná adekvátnymspôsobom hospodáriť so svojimi finančnými prostriedkami, keď podľa znaleckých posudkov a z výsluchu
posudzovanej vyplynulo, že nechápe hodnotu peňazí. Posudzovanú preto obmedzil v spôsobilosti
na právne úkony v rozsahu možnosti disponovať s finančnými prostriedkami neprevyšujúcimi sumu

100 eur mesačne. Uviedol, že výšku tejto sumy nie je možné exaktne odôvodniť, pričom uzavrel, že
posudzovaná by mala mať možnosť disponovať aspoň minimálnym finančným obnosom. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že posudzovaná nie je schopná reálne posúdiť výhody a nevýhody
vstupu do zmluvných vzťahov, nie je schopná adekvátne porozumieť čítanému textu, má poruchu
úsudku, abstraktného aj logického myslenia, v rozhodovaní je nekritická. Vzhľadom na tieto skutočnosti

obmedzil posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony aj v tejto oblasti a tiež v rozsahu samostatne sa
zastupovať pred úradmi a uzatvárať akékoľvek zmluvy.

3. Pri rozhodovaní o ustanovení opatrovníka posudzovanej skúmal, či je jej možné ustanoviť za
opatrovníka príbuzného. Pokiaľ ide o osoby navrhované Mestskou časťou D. (uvedené v bode 19
odôvodnenia napadnutého rozsudku) konštatoval, že tieto so súdom nekomunikovali, návrh na ich

ustanovenie za opatrovníka nepodal ani právny zástupca posudzovanej, preto o ich ustanovení
za opatrovníka neuvažoval. Nevyhovel návrhu právneho zástupcu posudzovanej, resp. blízkej
osoby posudzovanej na ustanovenie za hmotnoprávneho opatrovníka E. B.. Prihliadol na vykonané
dokazovanie (bod 32-36 odôvodnenia napadnutého rozsudku), z ktorého mal preukázané, že E. B.
ako osoba splnomocnená posudzovanou podpisoval Zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, ktorý bol v

spoluvlastníctve posudzovanej a E. B.. Vzal do úvahy, že v súvislosti s uzavretím predmetnej zmluvy
Okresná prokuratúra Bratislava I podala žalobu o neplatnosť právneho úkonu dôvodiac porušením
ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Zohľadnil, že v súvislosti s prevodom vlastníctva
bytu prebiehalo trestné konanie (ktoré sa týkalo aj E. B.), ktoré bolo uznesením Krajského riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava ČVS: KRP213/12VYSBA-2023 zo dňa 21.03.2024 (bod 40 odôvodnenia

napadnutého rozsudku) odmietnuté. Prihliadol na názor prokurátora prítomného na pojednávaní, podľa
ktorého sa nejedná o rozhodnutú vec z hľadiska trestného práva a trestné konanie môže ďalej
pokračovať, kým nebude skutok premlčaný. Dospel k záveru, že E. B. by sa v prípade jeho ustanovenia
za opatrovníka posudzovanej dostal v trestnom konaní a v civilnom konaní, ktoré súvisia s prevodom
bytu, ktorý bol v spoluvlastníctve posudzovanej, do konfliktu záujmov. Z uvedeného dôvodu nevyhovel

návrhu právneho zástupcu posudzovanej a za opatrovníka jej ustanovil Mestskú časť D.. Poukázal na
to, že E. B. napriek tomu, že nebol ustanovený posudzovanej za opatrovníka, nič nebráni v tom, aby ju
naďalej navštevoval a staral sa o ňu s výnimkou úkonov, ktoré bude za ňu vykonávať súdom ustanovený
opatrovník.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 251 ods. 1 CMP. Uviedol, že trovy dôkazov pozostávali z
trov znaleckého dokazovania, ktoré boli znalkyniam priznané zo štátnych prostriedkov.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie procesný opatrovník Úrad komisára pre osoby so
zdravotnýmpostihnutímnavrhujúc,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokakonanieoobmedzenie

spôsobilosti na právne úkony A. B. zastavil. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 62 ods.1 CMP,
§ 365 ods.1 písm. h/ CSP a z dôvodu ochrany práv posudzovanej za účelom podieľania sa na
ochrane jej práv, ktoré jej ako osobe so zdravotným postihnutím priznávajú medzinárodné zmluvy,
ktorými je Slovenská republika viazaná, a to Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a
Opčným protokolom k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Uviedol, že v danom

konaní podával odvolanie voči prvému rozsudku vo veci, ktorý Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
20Cop/126/2022-306 zo dňa 15.03.2023 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Hoci sa v ďalšom konaní súd prvej inštancie zaoberal vytýkanými skutočnosťami, s jeho novým
rozhodnutím sa nestotožňuje. Namietal, že súd prvej inštancie argumentáciu, že posudzovaná bola
súdom vypočutá na pojednávaní dňa 28.05.2024 a kvalitu jej výsluchu negatívne ovplyvnil jej zdravotný

stav, žiadnym spôsobom nevysvetlil, nepopísal, neuviedol, či posudzovaná vedela odpovedať na
kladené otázky, alebo, či pochopila o aké súdne konanie sa má jednať. Ak súd vyhodnotil, že zdravotný
stav posudzovanej ju negatívne ovplyvnil, mohol voliť jej osobné vzhliadnutie v Seniorcentre E. F.
(ďalej len „Seniorcentrum“), ktoré prostredie je jej domácim prostredím, pričom by zistil potreby a prejav
jej vôle, resp. či s obmedzením spôsobilosti súhlasí. Namietal, že súd skonštatoval, že F. E. G. bol

vypočutý na pojednávaní dňa 21.06.2023, avšak jeho výpoveďou sa nezaoberal, hoci bol ošetrujúcim
lekárom-psychiatrom posudzovanej od roku 1983 a v minulosti bol ošetrujúcim lekárom aj jej otca.
Je zrejmé, že tento lekár má najlepšie vedomosti o celkovom zdravotnom stave posudzovanej. Z
podanej správy lekára vyplynulo, že posudzovanú navštevuje aj v súčasnosti-pravidelne raz týždenne,resp. raz za 14 dní v Seniorcentre, a v prípade potreby s ňou komunikuje a predpisuje jej lieky. Zo
stanoviska F. E. G. vyplýva, že posudzovaná v súčasnosti riadne spolupracuje, dodržiava liečebný
režim, uvedomuje si potrebu liečenia, ktoré stabilizuje jej zdravotný stav, pri komunikácii a malej dávke

trpezlivosti rozumie kladeným otázkam, vie na otázky odpovedať a okrem veľmi zložitých vecí otázky
chápe. Odkedy je posudzovaná v zariadení sociálnej služby nedošlo k situácii, ktorá by si vyžadovala
jej hospitalizáciu. V súčasnosti, pri dodržiavaní liečby jej akéhokoľvek ochorenia nikoho, ani seba
neohrozuje, ani hypoteticky nehrozí, že by ju mohol niekto ohroziť alebo zneužiť. Posudzovaná je
primerane jej veku sebestačná v základných úkonoch hygieny a bežného denného režimu. F. E. G.

sa ohradil voči neštandardnému postupu súdu a ustanovenej znalkyne, keď ho ako ošetrujúceho
psychiatra posudzovanej neoslovili. Mal za to, že v súvislosti s posúdením a zisťovaním duševného
stavu posudzovanej súd svoje odôvodnenie oprel o rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.06.2017
sp. zn. 7Cop/57/2017 s tým, že v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje
osobitná úprava dokazovania pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného a
znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného. Súd prihliadol na znalecký posudok vypracovaný

ustanoveným znalcom, ktorý posudzovanú nepozná, nemal a nemá ju vo svojej lekárskej starostlivosti
a absolvoval s ňou len niekoľkominútový rozhovor, pričom nie je viazaný názorom znalca. Poukázal na
vyjadrenie znalkyne, že v súčasnosti je zdravotný stav posudzovanej kompenzovaný z dôvodu, že je
pod neustálym dohľadom, užíva lieky a má nad sebou dohľad v oblasti stravovania a hygieny zo strany
pracovníkov Seniorcentra. Z týchto dôvodov sa javí nadbytočné, aby posudzovaná bola obmedzená na

spôsobilosti, keďže je už niekoľko rokov prijímateľom sociálnej služby v Seniorcentre. Dal do pozornosti,
že vyjadrenia ošetrujúceho psychiatra F. E. G. a vyjadrenie Seniorcentra, v ktorom je posudzovaná
prijímateľom sociálnej služby, sú v rozpore so znaleckým posudkom, o ktorý sa súd opiera. Podľa
vyjadrenia Seniorcentra posudzovaná zvláda všetky samoobslužné úkony pod dozorom opatrovateľov,
chôdzuspodporou,predpísanéliekybezproblémovpoddozoromopatrovateľkypravidelneužíva,počas

pobytu v zariadení nedošlo k takej situácii, že by bol potrebný informovaný súhlas, nakoľko posudzovaná
počas pobytu nikoho, vrátane seba neohrozovala. Závery súdu o obmedzení spôsobilosti sú podľa
Seniorcentra predčasné a nedôvodné. Poukázal na to, že judikatúra sa v rámci konaní o obmedzenie
spôsobilosti už v súčasnosti vyvíja iným smerom a rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 29.06.2017
sp. zn. 7Cop/57/2017, o ktorý sa súd opiera, je zastaralý. Podľa súčasných rozhodnutí súdov sa tieto

nemôžu opierať výlučne o znalecký posudok ako jediný dôkazný prostriedok vo veciach, v ktorých
konanie možno začať aj bez návrhu (Ústavný súd ČR (III.ÚS 299/06)). Aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v minulosti v niekoľkých nálezoch zdôraznil, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí so
zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti, už
nie je primárny medicínsky prístup, ale do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého

ľudského života vrátane slobody rozhodovať sa a v tomto kontexte je potrebné chápať aj zásahy do
spôsobilosti na právne úkony. Ústavný súd sa zaoberal problémom znaleckého dokazovania v konaní o
spôsobilosti na právne úkony a uviedol, že súdy by nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom
a mechanicky preberať ich závery. Nesúhlasil s názorom súdu vo vzťahu k ustanoveniu opatrovníka
podľa § 29 Občianskeho zákonníka a so záverom, že ustanoviť opatrovníka fyzickej osobe možno len

vtedy, ak je zabezpečená určitá zmysluplná úroveň komunikácie medzi opatrovancom a opatrovníkom,
pretože tento názor nemá oporu v judikatúre. Posudzovanej bolo na pojednávaní odprezentované,
že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v jej prospech, pričom z prvého rozhodnutia súdu
bola nadmieru sklamaná, a práve z týchto dôvodov a na základe vysloveného akéhokoľvek nesúhlasu
jej obmedzenia na spôsobilosti udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi. V kontexte

posudzovania splnenia podmienok na obmedzenie spôsobilosti poukázal na to, že miera hroziaceho
nebezpečia a prípadný následok musia byť vyvážené. Dal do pozornosti Nález ÚS ČR sp. zn. ÚS II.
934/16, podľa ktorého „nebezpečenstvo, že v prípade neobmedzenia svojprávnosti dôjde k závažnej
ujme na strane človeka, nesmie byť len hypotetické. Súd pri zvažovaní, či a do akej miery prikročí
k obmedzeniu spôsobilosti zvažuje, či miera tohto nebezpečenstva a prípadný následok vyvážia tak

zásadný zásah do práv človeka, akým je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony." V konaní teda musí
byť preukázané, že posudzovaná aktuálne svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích osôb, že
svojimi právnymi úkonmi poškodzuje vlastné majetkové záujmy. Len skutočnosť, že osoba trpí duševnou
poruchou nie je ešte dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, resp. vyjadrené jazykom
základných práv k obmedzeniu jej základných práv musí byť vždy konkrétne uvedené, koho resp. čo

ohrozuje plná spôsobilosť osoby k právnym úkonom a súčasne je potrebné odôvodniť, prečo nemožno
situáciu riešiť miernejšími prostriedkami (Nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 557/2009). Poukázal na čl. 14, čl. 16
ÚstavySR,čl.8Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,čl.12a22 Dohovoruoprávach
osôb so zdravotným postihnutím (Rovnosť pred zákonom). Podľa jeho mienky samotná skutočnosť, žeposudzovaná je prijímateľom sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou formou už niekoľko
rokov, počas ktorej profesionálni zamestnanci dohliadajú na jej zdravotnú starostlivosť a užívanie liekov,
je dôvodom, pre ktorý sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony javí bezdôvodným a nadbytočným.

Po príchode posudzovanej do Seniorcentra v decembri 2019 sa jej zdravotný stav zlepšil, v tomto čase
je kompenzovaný a počas celého pobytu v Seniorcentre až doposiaľ neohrozovala seba ani okolie.
Posudzovaná sa dobrovoľne stala prijímateľkou sociálnej služby a je si vedomá, že potrebuje zdravotnú
starostlivosť a je odkázaná na sociálne služby. Namietal, že súd stanovil široké obmedzenie práv, ktoré
sa rovná pozbaveniu spôsobilosti. Mal za to, že k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony súd pristúpi

ako k poslednej možnosti, iba v prípade, ak iné aplikačné inštitúty nie je možné použiť. Ak existujú aj iné
menej obmedzujúce opatrenia ako obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré je možné v danej
veci použiť a to napr. § 29 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje inštitút hmotnoprávneho opatrovníka,
ide o efektívnejší spôsob ochrany posudzovanej aj s poukazom na § 272 a nasl. CMP. V čl.1 základných
princípovCMPjeuvedenýdôraznatakýpostupsúdu,abybolazabezpečenáochranaverejnéhozáujmu,
čo vyjadruje hodnotové smerovanie civilného sporového procesu, v ktorom práve statusové otázky

prejednávané v tomto režime sú konformné s hodnotami chránenými predovšetkým Ústavou SR, ako
aj celým právnym systémom. Je dôležité zdôrazniť, že časom dochádza k zmene náhľadu na ochranu
postavenia človeka s určitým hendikepom aj v tom zmysle, že koncepcia jeho vnímania ako komplexnej
ľudskej individuality chránenej štátom, zdôrazňuje nielen výnimočnosť zásahov do všetkých zložiek jeho
osobnosti, a to len v prípade reálnej hrozby (ohrozenia) voči tejto osobe a nie na ochranu iných. Konaniu

o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by malo predchádzať využitie menej závažných opatrení,
vyhodnotených cez tzv. test proporcionality a len ak je tento zásah nevyhnutný( 1 ÚS 557/2009, NS
ČR. NS Cpj 160/1976, R 3/79, NS ČR, NS 30 Cdo 2158/201 O). Namietal, že tieto závažné fakty - iné
menej obmedzujúce opatrenia súd neprejednával a ponechal ich bez povšimnutia. Podľa jeho mienky,
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom v rozsudku má závažné dôsledky.

Dotknutá osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony, čím došlo de facto k pozbaveniu jej nezávislosti
vo všetkých právnych sférach. Osoby obmedzené na spôsobilosti na právne úkony sú v situácii, kedy
závisia od rozhodnutia iných, v rôznych aspektoch ich súkromného života, napr. kde budú žiť alebo ako
budúnakladaťsmajetkomavšetkýmipríjmami.Tietoosobyprichádzajúoveľapráv,alebojeobmedzený
ich výkon. Mal za to, že u posudzovanej nie sú splnené zákonné podmienky obmedzenia spôsobilosti

na právne úkony. Duševná porucha, ktorou posudzovaná trpí, nedosahuje intenzitu predpokladanú
ustanovením § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a absentujú ďalšie zákonné predpoklady, ktoré by
odôvodňovali nutnosť navrhovať obmedzenie spôsobilosti v rozsahu navrhovanom navrhovateľom.

6.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie posudzovaná prostredníctvom

zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť,
resp. konanie zastaviť. Namietala, že súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami zákona vzťahujúcimi sa
k prejednávanej veci. Mala za to, že návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony nepodala
oprávnená osoba v zmysle ust. § 233 CSP, keďže Seniorcentrum E. F. je samostatným právnym
subjektom, poskytovateľom sociálnych služieb, so samostatným financovaním a právnou subjektivitou,

pričom navrhovateľ je len jej zriaďovateľom. Namietala, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu
v konaní a neosvedčil a nepreukázal právny záujem na obmedzení jej spôsobilosti. Uviedla, že návrh
neobsahuje náležitosti požadované zákonom, navrhovateľ neuviedol aktuálne dôvody na podanie
návrhu ani dôvody, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Dôvody uvedené v návrhu sa
ku dňu rozhodnutia súdu nepreukázali ako aktuálne, resp. boli jej ošetrujúcim lekárom, ustanoveným

znalcom aj poskytovateľom sociálnej služby vyvrátené. Pred súdom prezentované dôkazy vo veci
neosvedčujú právny záujem a dôvody na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony na základe
navrhovateľom podaného návrhu. V súčasnosti nikoho neohrozuje a jej zdravotný a mentálny stav
zodpovedá primerane jej veku. Poukázala na vyjadrenie ustanovenej znalkyne doc. MUDr. Ľubomíry
Izákovej PhD, že demenciou trpí vo veku nad 80 rokov až 80 % obyvateľstva. Obmedzenie jej

spôsobilosti na právne úkony považovala za rozporné s Ústavou SR, všetkými zákonmi a súčasným
ústavnýmvýkladomochranyľudskýchpráv.Malazato,žekontrolnýznaleckýposudokkjejzdravotnému
stavu je v kontraste k znaleckému posudku znalkyne MUDr. Denisy Meszárošovej. Kontrolný posudok
je pre posudzovanú priaznivejší, hoci bol vypracovaný s odstupom takmer 2,5 roka, počas ktorého
obdobia sa jej zdravotný stav vekom zhoršoval. Uvedené vyplýva zo vzhliadnutia posudzovanej súdom

v septembri 2021, pričom ešte v období rokov 2020 - 2022 zmysluplne uvažovala a komunikovala.
V plnom rozsahu sa stotožnila s právnymi argumentami obsiahnutými v odvolaní Úradu komisára
pre osoby so zdravotným postihnutím, na ktoré odkazuje. Namietala, že v konaní bola vypočutá len
zbežne, bez trpezlivosti a empatie vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, hoci na to upozorňoval ošetrujúcilekár F. E. G.. Chápala a chápe zmysel súdneho konania, čo potvrdila aj znalkyňa doc. MUDr.
Ľubomíra lzáková PhD.. Uvedomuje si, že spolu s bývalým manželom E. B. vlastnili byt, ktorý predali
z dôvodu, že v ňom už nebýva a vznikajú na ňom finančné náklady. Ako vyplýva z audionahrávky

z jej vzhliadnutia súdom dňa 24.09.2021, v tom čase ešte zmysluplne komunikovala, E. B. označila
za osobu, ktorá dochovala jej rodičov, má k nemu plnú dôveru, keďže sa o ňu celý život stará a že
pozemok v E. M. predala, lebo ho mesto potrebovalo pod cestu a poverila ho realizáciou a disponovaním
so získanou odplatou. Súd odignoroval jej želanie o ustanovenie za opatrovníka E. B., s ktorým po
rozvode žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka, čo dokladovala čestným prehlásením z roku

1996 a s ktorým v roku 1998 kúpila spoločný byt. Kúpnu cenu za byt hradil E. B., ktorý sa o ňu
celoživotne stará, dlhé roky vykonáva funkciu jej opatrovníka, spravuje jej majetok a finančné prostriedky
v jej prospech, hradí za ňu všetky jej výdavky, ktoré nie sú pokryté starobným dôchodkom a má
záujem a možnosť tak robiť naďalej. Ustanovenia súčasného právneho poriadku síce nešpecifikujú,
aká osoba je najvhodnejšia pre ustanovenie za opatrovníka osobe, ktorej sa obmedzujú práva na
právne úkony, ale vychádza z bohatej a logickej judikatúry, ktorá bola prijatá na základe pôvodného

znenia zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ust. § 29 ods. 6 OSP). Mala za to, že súd
neuviedol dôvody prečo jej neustanovil za opatrovníka jej blízku osobu a len odkázal na prebiehajúce
konania iniciované Okresnou prokuratúrou Bratislava 1 a ničím nepodložený a nešpecifikovaný konflikt
záujmov medzi ňou a E. B.. Podľa jej mienky bez ďalšieho dokazovania a skúmania opodstatnenosti
podaní Okresnej prokuratúry Bratislava 1 sa javí napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie ako

nedôvodné, nepreskúmateľné a neobhájiteľné. Za nedôvodné, necitlivé a šikanózne považovala aj
tvrdenia prokuratúry vyplývajúce z uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo
dňa 21.03.2024, na základe ktorého mal vyšetrovateľ preveriť, či sa pán B. v súvislosti s predajom
spoločného bytu s posudzovanou nedopustil trestného konania. Za bezdôvodnú a chaotickú považovala
aj podanú žalobu o určenie vlastníctva a neplatnosť kúpnej zmluvy k spoločnému bytu posudzovanej

a E. B., na ktorom jej spoluvlastnícky podiel kúpil pán B. z vlastných prostriedkov v čase, kedy
spolu žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, keďže ona takými prostriedkami z invalidného
dôchodku nikdy nedisponovala, pričom E. B. bol celý život zamestnaný v Rakúskej republike. Je pre
ňu otázne aký verejný záujem je týmto úkonom zo strany prokuratúry sledovaný a v koho prospech
koná. Predmetná žaloba je podaná nekvalifikovane a vychádza s následným kontrolným znaleckým

posudkom vyvráteného „tendenčného" a právne nepoužiteľného znaleckého posudku znalkyne MUDr.
Denisy Meszárošovej. Žalobou sú šikanózne ohrozované majetkové práva tretích osôb nadobudnuté
v dobrej viere, majetkové práva E. B. a aj jej majetkové práva bez zjavného akéhokoľvek pozitívneho
efektu, ktorý sa má žalobou dosiahnuť. Chátraním bytu, nutnosťou hradiť nevyužívané poplatky za
služby a ďalšie nemalé čiastky, vzniká priama škoda, čo prokuratúra nezobrala v zreteľ. V konaní

pred súdom, aj pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ bolo preukázané, že E. B. sa vzorne
o ňu stará, zodpovedne a transparentne hospodári s jej finančnými prostriedkami na jej výslovné
želanie. Mala za to, že súd odignoroval správu Seniorcentra o zdravotnom stave a sebestačnosti
posudzovanej, o tom, že číta, píše, sleduje televízor a počúva rozhlas, spolupracuje s personálom
poskytovateľa sociálnych služieb a nie je sebe ani nikomu inému nebezpečná. Súd neprihliadal ani

na súčasnú judikatúru vzťahujúcu sa na prejednávanú problematiku, najmä rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ktorý zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí so zdravotným
postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti, keď do popredia
vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody rozhodovať sa.
Podľa Ústavného súdu by súdy nemali nekriticky pristupovať k znaleckým posudkom a mechanicky

preberať ich závery s poukazom na Nález ÚS ČR sp. zn. ÚS II. 934/16. Uviedla, že v konaní
musí byť preukázané, či posudzovaná osoba aktuálne svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích
osôb, že svojimi právnymi úkonmi poškodzuje vlastné majetkové záujmy. Bez riadneho preukázania
možnej hrozby vykonávať práva vlastníka nehnuteľnosti v rozpore s vlastnými záujmami v dôsledku
nepriaznivého duševného stavu a v súvislosti s tým vstupovať do nevýhodných právnych vzťahov

prostredníctvom konkrétnych právnych úkonoch, by navrhovaný zásah do vlastníckych práv znamenal
neprípustnú diskrimináciu. Keďže bol pred súdom a pred vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ
dokázaný opak, nejestvuje žiaden relevantný dôvod na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony
ani dôvod na to, prečo by jej opatrovníkom nemala byť osoba blízka, ktorá sa vzorne o ňu a jej majetok
stará.Dokazovanímbolozistené,ževsprievodeopatrovateľkypravidelneabsolvujelekárskeprehliadky,

nebráni sa užívaniu predpísaných liekov, počas pobytu v zariadení sociálnych služieb nikoho, ani seba
neohrozuje, jej vzťah k ostatným pacientom je dobrý a s pobytom v zariadení je spokojná. V prípade, ak
ju súd obmedzil v spôsobilosti na právne úkony, bol povinný v súlade s ust. § 35 CMP zistiť skutočný stav
veciavykonaťdôkazypotrebnénazistenieskutočnéhostavuajkeďichúčastnícinenavrhli.Rozhodnutieo obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony týkajúce sa rozhodovania o podrobovaní sa zdravotnej
starostlivosti, o liečbe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, považovala za rozporné s princípom
zistenia skutočného stavu veci. Dala do pozornosti Nález ÚS ČR sp. zn. 1. ÚS 557/09 a zdôraznila, že od

decembra 2019 je jej poskytovaná sociálna služba v zariadení. Mala za to, že miernejším prostriedkom
by bolo ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka, o ktorom by mohol súd rozhodnúť
aj bez návrhu, keďže konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním nesporovým a začína sa
aj z úradnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázala na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, čl. 12, 22 a 26 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ustanovenie

opatrovníka duševne chorej osobe na právne úkony súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ktorá liečbu neodmieta a pod liečbou je kompenzovaná a nevykazuje žiadne príznaky závadového
správania považovala za nadbytočné a hrubo zasahujúce do jej integrity. Ide o zásah, ktorý nie je v
súlade so zákonom, pričom platná právna úprava v civilnom mimosporovom konaní upravuje aj konanie
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení v § 252 až 271, pre ktoré môže súd
ustanoviť umiestnenému opatrovníka, ktorý však nie je hmotnoprávnym opatrovníkom, ale procesným.

Aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky Nález zo dňa 28.11.2012 sp. zn. 1.ÚS 313/2012 práva
ľudí so zdravotným postihnutím sa vnímajú odbornou verejnosťou v súčasnosti odlišne ako v minulosti
a do popredia vystupuje povinnosť zachovať dôstojnosť každého ľudského života, vrátane slobody
rozhodovať sa. Súdy musia vždy zvažovať, či k ochrane dotknutej osoby so zdravotným postihnutím
nepostačujú menej reštriktívne opatrenia ako zásah do spôsobilosti na právne úkony. Samotné zistenie,

že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, na zbavenie spôsobilosti na právne
úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť
človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku
spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo)
dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení súd vychádza zo skutkových zistení nielen na

základe posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by v konaní
o spôsobilosti na právne úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru
psychiatrie, najmä výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho
mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, a najmä
medzi posudzovanou osobou a ustanoveným opatrovníkom), majetkových, rodinných, politických a pod.

Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo
vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Vo vzťahu k rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka uviedla,
že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva riadne a fundovane vysvetlený dôvod prečo E. B. ako jej
bývalý manžel a jediná blízka osoba, nemôže byť ustanovený za jej opatrovníka. Počas vzhliadnutia
súdu uviedla, že k bývalému manželovi, ktorý ju pravidelne navštevuje, prejavuje dôveru a spravuje

s jej súhlasom jej veci. Seniorcentrum tiež potvrdilo, že pán B. ju pravidelne navštevuje, uhrádza za
ňu nedoplatky a bolo preukázané, že na jej starostlivosť vynakladá nemalé finančné prostriedky
po dlhé roky. Aj z rozhodnutia súdu vyplýva, že E. B. hradí všetky jej výdavky, aj poplatky za byt,
pravidelne jej nakupuje rôzne potreby, vybavuje jej úradné veci bez akýchkoľvek pochybností v jej
prospech. Za absurdný považovala záver o konflikte jej záujmov so E. B., keď je preukázané, že jej

výdavky predstavujúce tisíce eur nepoužil neoprávnene a podľa želania na jeho účet vyplatilo Mesto
E. M. za predaj pozemku v roku 2021 finančné prostriedky, ktoré sú u neho deponované na podúčte
posudzovanej za predaj ich spoločného bytu. Namietala nesprávne právne posúdenie veci.

7.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie E. B. – navrhovaný opatrovník

ako blízka osoba posudzovanej, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť, resp. konanie zastaviť. Namietal, že súd sa
dôsledne neriadil ustanoveniami zákona vzťahujúcimi sa k prejednávanej veci a stotožnil sa s podaným
odvolaním posudzovanej. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu
a skutočnosť, že návrh neobsahuje náležitosti požadované zákonom ani osvedčenie právneho záujmu

navrhovateľa na podaní návrhu. Identicky ako posudzovaná dôvodil tým, že posudzovaná v súčasnosti
nikoho neohrozuje a jej zdravotný a mentálny stav zodpovedá primerane jej veku a kontrolný znalecký
posudok k zdravotnému stavu posudzovanej je v kontraste k znaleckému posudku predchádzajúcej
znalkyne MUDr. Denisy Meszárošovej. Mal za to, že posudzovaná bola vypočutá len zbežne, bez
empatie vo vzťahu k jej zdravotnému stavu, napriek tomu chápala a chápe zmysel súdneho konania, čo

potvrdila znalkyňa doc. MUDr. Ľubomíra lzáková PhD. Posudzovaná tiež potvrdila, že si je vedomá, že
s navrhovaným opatrovníkom vlastnila byt, ktorý nevyužíva a vznikajú na ňom úhrady, ktoré znáša jej
bývalý manžel, preto na jej želanie byt predali. Z audionahrávky zo vzhliadnutia posudzovanej súdom
dňa 24.9.2021 je zrejmé, že v tom čase zmysluplne komunikovala, označila ho ako navrhovanéhoopatrovníka, ktorý dochoval jej rodičov, ku ktorému má plnú dôveru, keďže sa o ňu celý život stará
a že pozemok v E. M. predala, lebo ho mesto potrebovalo pod cestu a jeho poverila realizáciou.
Namietal, že súd odignoroval želanie posudzovanej o ustanovenie ho za opatrovníka ako blízkej

osoby, nakoľko spolu žili aj po rozvode v spoločnej domácnosti (čestné prehlásenie z roku 1996)
a v roku 1998 kúpili spoločný byt, ktorého kúpnu cenu uhradil on. O posudzovanú sa celoživotne
stará, dlhé roky vykonáva funkciu jej opatrovníka, spravuje jej majetok a finančné prostriedky v jej
prospech, hradí za ňu všetky jej výdavky, ktoré nie sú pokryté starobným dôchodkom a má záujem
v tom pokračovať. Mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil prečo ho neustanovil za opatrovníka

posudzovanej a len odkázal na prebiehajúce konania iniciované Okresnou prokuratúrou Bratislava 1 a
ničím nepodložený a nešpecifikovaný konflikt záujmov medzi posudzovanou a ním. Ohľadom postupu
okresnej prokuratúry sa stotožnil s názorom posudzovanej. V konaní a aj pred vyšetrovateľom
Krajského riaditeľstva PZ bolo preukázané, že sa vzorne stará o posudzovanú osobu, zodpovedne a
transparentne hospodári s jej finančnými prostriedkami a to na jej výslovné želanie. Namietal, že súd
nezohľadnil správu Seniorcentra o zdravotnom stave a sebestačnosti posudzovanej, ktorá nie je sebe

ani nikomu inému nebezpečná. Súd nezohľadnil ani súčasnú judikatúru vzťahujúcu sa na prejednávanú
problematiku. S poukazom na Nález ÚS ČR sp. zn. ÚS II. 934/16 uviedol, že v konaní musí byť
preukázané, či posudzovaná aktuálne svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích osôb, že svojimi
právnymi úkonmi poškodzuje vlastné majetkové záujmy. V opačnom prípade bez riadneho preukázania
možnej hrozby vykonávať práva vlastníka nehnuteľnosti v rozpore s vlastnými záujmami v dôsledku

nepriaznivého duševného stavu a v súvislosti s tým vstupovať do nevýhodných právnych vzťahov
prostredníctvom konkrétnych právnych úkonoch, by navrhovaný zásah do vlastníckych práv znamenal
neprípustnú diskrimináciu. Keďže bol pred súdom a vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ dokázaný
presný opak, nejestvuje žiaden relevantný dôvod na obmedzenie posudzovanej a ani dôvod na to,
prečo by jej opatrovníkom nemala byť osoba blízka, ktorá sa vzorne o ňu a jej majetok stará. V priebehu

dokazovania bolo zistené, že posudzovaná v sprievode opatrovateľky pravidelne absolvuje lekárske
prehliadky, nebráni sa užívaniu predpísaných liekov, v zariadení sociálnych služieb je spokojná a nikoho
neohrozuje. Namietal, že súd nevykonal dostatočné dokazovanie k zisťovaniu skutočného stavu veci
na ustálenie, že posudzovaná nie je vôbec spôsobilá robiť právne úkony týkajúce sa rozhodovania
o podrobovaní sa zdravotnej starostlivosti, o liečbe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Mal za

to, že súd nesprávne právne posúdil vec, pretože skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou (v
tomto prípade dokonca kompenzovanou neodmietanou zodpovedajúcou liečbou) nie je dôvodom na
obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, resp. k obmedzeniu základných práv musí byť vždy
konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť osoby k právnym úkonom a súčasne je
potrebné odôvodniť, prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami (Nález ÚS ČR sp. zn. 1.

ÚS 557/09). V danom prípade pripadá do úvahy postup podľa § 29 Občianskeho zákonníka, pretože
posudzovanej je od decembra 2019 poskytovaná sociálna služba v zariadení, počas tohto pobytu
nikoho neohrozovala a jej prianím je, aby bol jej opatrovníkom, nakoľko ju pravidelne navštevuje,
stará sa o jej veci a financie, platí za ňu účty od roku 1992 až doteraz. Stotožnil sa s odvolaním
posudzovanej vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti v rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Zdôraznil, že len zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, nepostačuje
na zbavenie spôsobilosti na právne úkony, keď ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná
porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony, ktorá otázka je predmetom
znaleckého posudku, avšak pri jej riešení súd vychádza zo skutkových zistení na základe posudku
znalca a ostatných výsledkov dokazovania, t.j. výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy

smerujúcekposúdeniujehomnohovrstevnýchsociálnychaprávnychinterakcií,majetkových,rodinných,
politických a pod. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva dôvod, na základe ktorého nemohol
byť ustanovený posudzovanej za opatrovníka, ktorú požiadavku, vzhľadom na dôveru voči nemu,
vyslovila aj posudzovaná. Aj Seniorcentrum v stanovisku potvrdilo, že za posudzovanú hradí všetky
nedoplatky, poskytuje jej veci dennej spotreby, a na jej starostlivosť vynakladá po dlhé roky nemalé

finančné prostriedky, čo súd v rozsudku potvrdil. Nesúhlasil so záverom o konflikte jeho záujmov,
a v tomto smere sa stotožnil s odvolaním posudzovanej.

8. Mestská časť D. F. v podaniach zo dňa 27.01.2025 a 12.03.2025 navrhla napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že návrh na začatie konania podala Mestská časť D. -E. F. na

základe zistení o zdravotnom stave posudzovanej a ním ovplyvneným správaním, ktorým ohrozovala
nielen seba, ale aj svoje okolie. V zmysle Civilného mimosporového poriadku môže podať návrh
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoba blízka, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,
poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Poukázala na znaleckýposudok č. 24/2020 vypracovaný MUDr. Denisou Mészárošovou a znalecký posudok č. 11/2023
vypracovaný doc. MUDr. Ľubomírovou Izákovou, PhD. Dala do pozornosti vyjadrenie právneho
zástupcu posudzovanej, ktorý na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na doterajšie znalecké dokazovanie

a zdravotný stav posudzovanej, ktorý sa stále zhoršuje, navrhuje posudzovanú obmedziť v spôsobilosti
na právne úkony, rozsah obmedzenia ponechal na úvahu súdu, za opatrovníka navrhol ustanoviť
posudzovanej E. B.. Tvrdenia, že pán B. hradí všetky výdavky posudzovanej týkajúce sa najmä bývania
a poskytovania sociálnych služieb považoval za nezakladajúce sa na pravde. Uviedol, že posudzovaná
poberá starobný dôchodok, ktorý je jej vyplácaný priamo do zariadenia a je z neho uhrádzaná suma za

poskytované sociálnej služby. Dlh, ktorý v zariadení vzniká, je raz za určitý čas hradený E. B.. Všetky
platby, ktoré za posudzovanú zaplatil pán B. si po predaji pozemkov a bytu vyúčtoval a uvedené predložil
v Súpise výdavkov posudzovanej, ktoré boli ním hradené. Keďže sa nestotožnil s ustanovením E. B. za
opatrovníka posudzovanej, navrhol ustanoviť za opatrovníka Mestskú časť D.. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, výpovede účastníkov na pojednávaní, závery znaleckých posudkov a osobný kontakt
s posudzovanou považoval návrh za dôvodný.

9. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava I vo vyjadrení k odvolaniam Komisára pre osoby so
zdravotným postihnutím ako procesného opatrovníka, posudzovanej a E. B. ako blízkej osoby, navrhol
napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Vo vzťahu k odvolaniam posudzovanej a E. B. poukázal
na to, že v odvolaniach absentuje osobitná náležitosť vymedzená v ust. § 364 CSP a to uvedenie

rozsahu (výrokov), v akom dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie napádajú. Námietku o podaní
návrhu neoprávnenou osobou, resp. týkajúcu sa absencie podstatných náležitostí návrhu, považoval
v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony za irelevantnú, keďže ide o konanie, ktoré
môže začať súd aj bez návrhu a ak aj návrh podala neoprávnená osoba a samotný návrh nemá
náležitosti predpísané zákonom (s čím sa nestotožnil), nebráni to súdu v konaní pokračovať a vydať

rozhodnutie. K argumentácii procesného opatrovníka v odvolaní, že posudzovaná bola súdom vypočutá
na pojednávaní dňa 28.05.2024, avšak kvalitu výsluchu negatívne ovplyvnil jej zdravotný stav, pričom
súd túto argumentáciu negatívneho zdravotného stavu nijak nevysvetlil, či nepopísal, nijak neuviedol,
či posudzovaná vedela odpovedať na položené otázky, mu nie je zrejmé, čo mal súd vysvetliť,
resp. ako mal podľa predstáv procesného opatrovníka opísať zhoršený zdravotný stav. Napokon ani

procesný opatrovník v odvolaní neuviedol, v čom malo zhoršenie zdravotného stavu posudzovanej
spočívať a ako sa prejavovalo. Podľa jeho mienky posudzovaná bola v konaní riadne vypočutá v
zmysle ust. § 243 CMP na súdnom pojednávaní, na ktoré sa dostavila a ako na súdom položené
otázky odpovedala, je opísané v bode 17 napadnutého rozsudku. K výsluchu F. E. G., ktorý navštevuje
posudzovanú v zariadení každé 2-3 týždne a rozpráva sa s ňou o bežných denných činnostiach

(strava, spánok) uviedol, že nie je zrejmé ako mal súd vysvetliť túto výpoveď. Lekár duševnú poruchu -
paranoidnúschizofréniuposudzovanejnijaknevyšetril, relevantnesavyjadrilkjejintenziteavakejmiere
ovplyvňuje jej spôsobilosť na právne úkony, pričom vo výpovedi sa obmedzil len na ničím nepodložené
úvahy, akých právnych úkonov by podľa neho bola/nebola schopná, ako sa mal podľa procesného
opatrovníka súd s touto výpoveďou vysporiadať. Vyslovil pochybnosti o objektívnosti výpovede F. E. G.,

ktorý sa tesne pred pojednávaním rozprával s právnym zástupcom posudzovanej o skutočnostiach, o
ktorých mal na pojednávaní vypovedať, s čím bol aj prokurátorkou na pojednávaní konfrontovaný. V
podrobnostiach odkázal na zvukový záznam z pojednávania konaného dňa 21.06.2023. Mal za to, že
u posudzovanej boli splnené všetky podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu,
ako rozhodol súd prvej inštancie. V priebehu pojednávania sa nepodarilo, s poukazom aj na zistené

majetkové dispozície posudzovanej trpiacej paranoidnou schizofréniou, nájsť iný miernejší prostriedok,
resp. opatrenie slúžiace na jej ochranu, ako ju v spôsobilosti na právne úkony obmedziť. Keďže sa na
všetkých majetkových právnych úkonoch posudzovanej aktívne podieľal práve E. B., ktorý o jej duševnej
poruchemalvedomosť,považovalzasprávneustanoviťdofunkcieopatrovníkaMestskúčasťD.,uktorej
je predpoklad, že bude túto funkciu vykonávať riadne a v súlade so záujmami posudzovanej.

10. Posudzovaná a navrhovaný opatrovník E. B. vo vyjadrení k vyjadreniam Okresnej prokuratúry
Bratislava 1 a Mestskej časti D. F. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu (spoločne zvoleného)
kodvolaniamzotrvalinapodanýchodvolaniachatietovyjadreniapovažovalizanedôvodné.Kvyjadreniu
Okresnej prokuratúry Bratislava 1 poukázali na ust. § 23 CMP a § 233 a nasl. CMP, z ktorých vyplýva,

že konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním, ktoré by sa mohlo začať aj bez návrhu (keďže
v príslušných ustanoveniach CMP upravujúcich tento typ konania nie je explicitne stanovené, že ho
možno začať len na návrh, ako to je v iných typoch konaní podľa CMP), a z ust. § 233 CMP je zrejmé,
že ak návrh nepodal zákonom oprávnený navrhovateľ, z návrhu nevyplýva právny záujem navrhovateľaa v konaní ani nebol preukázaný, súd má konanie zastaviť alebo začať konanie vydaním uznesenia.
V danom prípade uznesenie súdu o začatí konania absentuje a ku dňu vyhlásenia rozsudku ani nebol
osvedčený právny záujem navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu konanie trpí procesnou vadou, ktorú

rozsudkom nemožno zhojiť. Pokiaľ ide o náležitosti nimi podaného odvolania dal do pozornosti ust.
§ 59 a nasl. CMP a mal za to, že tieto boli splnené a z obsahu odvolaní vyplýva, že smerujú proti
prvostupňovému rozsudku ako celku. Aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku nie je preto
na mieste. K vyjadreniu Mestskej časti D. F. uviedli, že E. B. je blízkou osobou posudzovanej, bývalý
manžel, s ktorým žila v spoločnej domácnosti viac ako 12 rokov počas manželstva a ďalších viac ako 20

rokov po formálnom rozvode manželstva ako druh a družka v ich spoločnom byte. Kúpu predmetného
bytu zabezpečil a kúpnu cenu hradil 5 rokov po rozvode v celosti pán B. z dôvodu, že posudzovanej
pri rozvode ich manželstva sľúbil, že jej bude celý život pomáhať, čo prezentoval pred vyšetrovateľom
KR PZ, súdom a svoj sľub napĺňa aj prakticky po mnohé roky. V konaní obaja potvrdili, že E. B.
sa o posudzovanú celoživotne stará, fakticky dlhé roky vykonáva funkciu jej opatrovníka, spravuje jej
majetok a finančné prostriedky v jej prospech, hradí za ňu všetky výdavky, ktoré nie sú pokryté jej

starobným dôchodkom a má záujem a možnosť tak robiť naďalej a posudzovaná sa vyjadrila, že
dochoval jej rodičov, stará sa o byt a dôveruje mu. Nie je zrejmé ako Mestská N. F. dospela k záveru
o nepravdivosti tvrdení E. B.. Uviedli, že pán B. pravidelne (nie len občas) dopláca v Seniorcentre
poplatky za starostlivosť o posudzovanú, o čom predložil všetky potvrdenia a doložil tiež poslednú
uhradenú šekovú poukážku zo dňa 29.01.2025, pravidelne 1-2 x týždenne posudzovanú navštevuje,

nakupuje jej veci dennej spotreby vrátane ošatenia, potravín, hygienických a iných potrieb. Z vlastných
prostriedkov jej po dlhé roky hradil všetky poplatky v spoločnom byte a všetky výdavky, na ktoré jej
nepostačoval príjem - invalidný a neskoršie starobný dôchodok (ktorý posudzovaná vždy využívala len
pre svoju osobnú spotrebu) a to aj v čase, kedy už v spoločnom byte z hygienických dôvodov nebýval
s posudzovanou a len ju pravidelne navštevoval (cca od roku 2016), v ktorom období jej zaobstarával

veci dennej spotreby, vybavenie domácnosti, elektroniku a vybavoval všetky jej úradné veci a záležitosti
spojené s bývaním. V súčasnosti hradí všetky poplatky posudzovanej spojené so starostlivosťou o
majetok, čo v konaní preukázal. Nikto nemôže od neho žiadať, aby roky znášal uvedené výdavky
z vlastných prostriedkov, prípadne aby neplatením poplatkov ohrozoval svoje spoluvlastnícke a tiež
spoluvlastníckeprávaposudzovanejkspoločnémubytu exekučnýmkonanímspojenýmsnedoplatkami,

ktoré by mohlo byť iniciované, ak by poplatky a platby spojené s užívaním bytu za posudzovanú
nehradil. V súčasnosti posudzovanú navštevuje v Seniorcentre aj dva krát týždenne, keďže je potrebné
jej už pomáhať aj so stravovaním a posudzovaná ho o to priebežne žiada a aj podľa informácií od
spolubývajúcich a personálu Seniorcentra sa posudzovaná stále na neho pýta. Stále sa stará o
všetky jej úradné veci (napr. vybavenie nového trvalého pobytu, občianskeho preukazu, starostlivosť

oďalšienehnuteľnostivkat.úz.K.(rodičovskýdom),plateniedaníznehnuteľností,poplatkovzahrobové
miesta rodičov posudzovanej a ďalšie administratívne úkony za posudzovanú). Spravuje majetkové
veci posudzovanej v jej prospech, aby jej nevznikla žiadna škoda, prípadne nedoplatky a exekučné
povinnosti. V konaní nebol preukázaný žiadny faktický ani právny dôvod, aby E. B. nemohol vykonávať
funkciu opatrovníka posudzovanej aj formálne, ako to robí dlhé roky v jej prospech, z vlastnej vôle a z

dôvodu, že jej to sľúbil. Podanú žalobu Okresnej prokuratúry Bratislava 1 o neplatnosť kúpnej zmluvy
týkajúcejsapredaja spoločnéhobytuposudzovanejaE.B.považovaliza necitlivýaneoprávnenýzásah
do života dvoch starých ľudí, ktorý je skôr ku škode posudzovanej ako aj ostatných žalobou dotknutých
osôb. Predajom bytu bolo zabránené, aby na byte vznikali nedoplatky, prípadne potencionálna hrozba
exekučného vymáhania ku škode posudzovanej a E. B., čo si posudzovaná v čase, kedy bola tieto

dôsledky schopná posúdiť uvedomovala a preto poverila E. B. starostlivosťou o všetky záležitosti bytu.
Mali za to, že z ľudskoprávneho hľadiska ide v súčasnosti v tomto konaní o neprípustný zásah do práv
posudzovanej pre jej vek a nie pre jej chorobu. Obmedzovať posudzovanú na jej ľudských právach,
pokiaľ svojim konaním a správaním v čase rozhodovania súdu seba ani nikoho iného neohrozuje (čo
bolo v konaní preukázané najmä vyjadrením ošetrujúceho lekára, ustanovenej znalkyne, vyjadrením

Seniorcentra a tiež vzhliadnutím súdom dňa 24.09.2021 a výsluchom posudzovanej pred súdom dňa
28.05.2024) považovali za nedôvodné a nezákonné. V ostatnom zotrvali na svojich tvrdeniach.

11. Navrhovaný opatrovník Mestská časť D. sa k odvolaniam posudzovanej, Úradu komisára pre
osoby so zdravotným postihnutím a blízkej osoby posudzovanej E. B., ktoré mu boli riadne doručené,

nevyjadril.

12.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods.1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolania
posudzovanej, Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a blízkej osoby posudzovanej E.
B. sú čiastočne dôvodné.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak fyzická osoba pre

duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví
spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí
v rozhodnutí.

15. Podľa § 231 písm. a/ CMP v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

16. Podľa § 239 CMP ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.

17. Podľa § 243 ods. 1 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

18. Podľa § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd

rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim
menom (§ 18 ods. 1).

19. V nadväznosti na predmet daného konania začatého na návrh Mestskej časti D. F. zo dňa
28.03.2019, odvolací súd ako prvoradé zdôrazňuje, že podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 311/2010 Z. z.) osoby so zdravotným postihnutím majú kedykoľvek právo na uznanie svojej
osoby ako subjektu práva. Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo

všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia,
ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri
uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti osoby
na právne úkony musí súd dbať na zmysel a podstatu základných práv a slobôd tak, ako vyplývajú
aj z Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. z 9. januára 1991,ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky) a takýto krok je potrebné skúmať z pohľadu potenciálnych zásahov
do týchto základných práv posudzovanej osoby. K ich obmedzeniu možno prikročiť iba za účelom
ochrany základných práv iných osôb alebo za účelom ochrany verejného záujmu, t. j. ostatných
ústavne chránených statkov (pozri bližšie Nález ÚS ČR II. ÚS 934/16 zo dňa 13.12.2016). Základným

pojmom pri výklade predmetných práv jednotlivca je pritom ľudská dôstojnosť, pričom garantovanie jej
nedotknuteľnosti umožňuje človeku plne užívať svoju osobnosť ( napr. Nález ÚS SR I. ÚS 313/2012 zo
dňa 28.11.2012, Nález ÚS ČR II. ÚS 303/2005 zo dňa 13.09.2007 alebo Nález ÚS ČR I. ÚS 557/2009
zo dňa 18.08.2009).

20.Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je inštitútom, ktorý prešiel v ostatnom období výraznými
zmenami a naďalej sa vyvíja, pričom základným východiskom tohto vývoja je pretavenie zachovania
a rešpektovania ľudskej dôstojnosti aj (najmä) pri posudzovaní potreby či nutnosti obmedziť osobu v
spôsobilosti na právne úkony. Pri tomto rozhodovaní sa upustilo od preferovania ochrany verejného
záujmu alebo ochrany práv iných osôb bez toho, aby sa dôsledne posudzovala proporcionalita

obmedzenia osoby v spôsobilosti na právne úkony. Samotné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
zaujíma v tomto systéme postavenie najkrajnejšej možnosti a ak súd vykonaným dokazovaním dospeje
k záveru, že jeho použitie je v tom ktorom prípade potrebné. Obmedzenie nemôže byť v žiadnom prípade
uskutočnené vo väčšom rozsahu, než je potrebné k ochrane základných práv tejto osoby, tretích osôbalebo k ochrane verejného záujmu. Preto ani samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou
nie je sama o sebe dôvodom k použitiu inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V súlade s
princípom proporcionality je totiž nevyhnutné, aby bolo preukázané, že zachovanie plnej spôsobilosti na

právne úkony niekoho alebo niečo ohrozuje a v čom toto ohrozenie spočíva. Vykonaným dokazovaním
teda musí byť identifikované konkrétne právo alebo záujem, v dôsledku ochrany ktorého musí dôjsť k
obmedzeniu osoby v spôsobilosti na právne úkony. V súvislosti s uvedeným je rozhodujúce nie to, akou
duševnou poruchou osoba trpí, ale ako sa prejavuje v jej živote a spoločnosti, t. j. či ide o tak podstatnú
odchýlku od normálneho psychického vývinu človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa

o svoje záležitosti. To je možné len prostredníctvom dôsledného a podrobného zistenia osobných a
rodinných pomerov posudzovaného, ako sa prejavuje v sociálnych kontaktoch, či a ak áno do akej miery
si vie zabezpečiť svoje potreby a využívať k tomu určené veci a produkty, tiež či a ak áno, do akej miery
je schopný vyvarovať sa nebezpečenstvu a zabezpečiť si pomoc v prípade, že dôjde k ohrozeniu jeho
života, alebo zdravia. V neposlednom rade či a ak áno, akým spôsobom ohrozuje práva iných osôb alebo
verejný záujem. V žiadnom prípade pritom nepostačuje, aby existencia tohto nebezpečenstva bola len

hypotetická,resp.odvíjalasaodurčitýchskutočností,ktorémôžu,alenemusia,zaistýchokolnostínastať
niekedy v budúcnosti a pravdepodobne môžu, ale nemusia viesť k určitým popisovaným následkom.
Pri rozhodovaní o obmedzení osoby v spôsobilosti na právne úkony musí súd zvažovať, či miera
nebezpečenstva a prípadný predpokladaný následok, vyvážia tak vážny zásah do práv človeka, akým
je obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony (napr. aj vyššie spomenuté nálezy ÚS SR a ÚS ČR).

21. Odvolací súd udáva, že obmedzenie spôsobilosti človeka vykonávať právne úkony predstavuje
mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, vyžaduje sa, aby právny poriadok presne stanovil
podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže dôjsť. V prípade, ak
má byť do prirodzených práv človeka na osobnú slobodu a na jeho nedotknuteľnosť zasiahnuté, musí

byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť rovnako ako zásada, že záujmy a blaho ľudskej bytosti sú
nadriadené záujmom spoločnosti. Právomoc obmedziť človeka v spôsobilosti na právne úkony má len
súd. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v zmysle citovaného § 10 ods.
1 OZ výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, ak dosiahne taký stupeň, že človeku
bráni v určitých záležitostiach človeku konať. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom smere, že nie je rozhodné, o akú
diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale relevantné je, ako sa prejavuje v psychickej
spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja
človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Samotná skutočnosť, že
človek trpí duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho svojprávnosti. V odôvodnení

rozhodnutia o obmedzení svojprávnosti sa vyžaduje, aby bolo konkrétne uvedené, koho resp. čo
ohrozuje plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť, prečo nie je možné situáciu
riešiť miernejšími prostriedkami. Ohrozenie aktívnym právnym konaním, ktorá má byť dôvodom pre
zásah do spôsobilosti na právne úkony nemôže byť len hypotetické, ale toto ohrozenie musí byť reálne
preukázané (Nález ÚS ČR II.934/16).

22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou posudzovanej, ktorá namietala nedostatok
aktívnej legitimácie na podanie návrhu zo strany navrhovateľa Mestskej časti D. F.. S poukazom na
ustanovenie § 233 ods. 1 CMP návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony môže podať
blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnej starostlivosti alebo ten kto

má na veci právny záujem. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia návrh na začatie konania môže
podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať. Okruh subjektov, ktoré majú na veci právny záujem,
môže byť širší ako vzťah vymedzujúci osoby blízke (zamestnávateľ, veriteľ a pod.). Pôjde o subjekty,
ktorých postavenie môže byť bez rozhodnutia súdu ohrozené, neisté. Preukázanie právneho záujmu je
podmienkou kvalifikovaného podania a súvisí s legitimáciou prezumovanou zákonom. Právny záujem

pritom buď vyplýva z právneho predpisu alebo sa prezumuje. V prípade návrhov smerujúcich k vydaniu
rozhodnutia s konštitutívnymi účinkami, čo v prípade spôsobilosti na právne úkony je dané, existuje tento
záujem vtedy, ak navrhovateľ má postavenie subjektu právneho vzťahu, ktorý bude rozhodnutím súdu
dotknutý. Existencia právneho záujmu bude predmetom konania a navrhovateľ musí uniesť dôkazné
bremeno na jeho preukázanie (§ 235 ods. 1 CMP).

23. Z obsahu návrhu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ návrh podal na základe upozornení
obyvateľov mestskej časti D. E. F. na správanie posudzovanej, ktorá vyhadzovala z okna bytu
elektrospotrebiče, radiátory, televízor a iné väčšie predmety na parkovacie miesto pred bytom domom,v ktorom v tom čase bývala, pričom svojim správaním ohrozovala náhodných chodcov a mohla spôsobiť
ujmu na cudzom majetku. Navrhovateľ v návrhu odôvodnil podanie návrhu vykonanými šetreniami
v domácnosti posudzovanej a zistenými skutočnosťami ohľadom zdravotného stavu posudzovanej

(psychiatrická pacientka, nedodržiavala liečbu), na základe ktorých pristúpil k podaniu návrhu. Je teda
zjavné, že navrhovateľ ako subjekt zodpovedný za čistotu a poriadok na území mestskej časti D.
E. F. (Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti D. F. č. 8/2017 zo 16.05.2017 platné v čase
podania návrhu) podal návrh na začatie konania na základe zistení o zdravotnom stave posudzovanej
a ním ovplyvneným správaním, ktorým ohrozovala nielen seba, ale aj svoje okolie. Danú námietku

posudzovanej odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď zo samotného návrhu a napokon aj
z podaného vyjadrenia k odvolaniu (k obom odvolaniam) jednoznačne vyplývalo (v danom čase)
odôvodnenie verejného záujmu titulom plnenia si povinností Mestskej časti D. F.. Je nepochybné, že
návrh navrhovateľ podal ako orgán štátnej správy zodpovedný za poriadok v územnej mestskej časti
D. E. F. z dôvodu sťažností a upozornení občanov bývajúcich v okolí bytového domu, v ktorom žila
posudzovaná, pričom sťažnosti a upozornenia občanov a zistené skutočnosti vo vzťahu k posudzovanej

(psychiatrický pacient) riadne preukázal. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že
na strane navrhovateľa je aktívna legitimácia na podanie návrhu, ktorý spĺňal náležitosti ust. § 234 a
§ 235 CMP, t.j. vyplýva z neho dôvod podania návrhu, ako aj verejný záujem navrhovateľa na riešení
danej záležitosti.

24. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplývajú skutkové
zistenia uvedené v bodoch 1 až 3 a 9 až 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorých je
jednoznačne zrejmé, že posudzovaná A. B. bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrickej klinike,
naposledy od 01.05 do 07.06.2018 so záverom paranoidná schizofrénia, ľahká kognitívna porucha
a jej správanie vyplýva z dekompenzácie základnej poruchy (správa Univerzitnej nemocnice Bratislava

zo dňa 15.02.2019). Zo správy Seniorcentra zo dňa 24.09.2021 je zrejmé, že posudzovaná bola od
19.12.2019 do 22.02.2021 klientkou zariadenia opatrovateľskej služby, od 23.02.2021 je klientkou v
zariadení pre seniorov, služba je jej poskytovaná na dobu neurčitú, Zmluvu o poskytnutí sociálnej
služby podpísala posudzovaná. Zo správy tiež vyplýva, že posudzovaná zvláda samoobslužné úkony
poddohľadomopatrovateľov,klekárovisasamostatnenedostaví,liekyužívapoddozorom,komunikácia

s ňou je obmedzená, jej odpovede na otázky nie sú vo väčšej miere zmysluplné, k svojmu zdravotnému
stavu nezaujíma žiadny postoj, nepravidelne ju navštevuje bývalý manžel E. B.. Podľa zariadenia
by vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav posudzovaná nedokázala v úradných záležitostiach
relevantne komunikovať, pričom nedisponuje hotovosťou, dôchodok je jej poukazovaný do zariadenia
hromadnou výplatnou listinou. Súd prvej inštancie vykonal dňa 24.09.2021 vzhliadnutie posudzovanej

v Seniorcentre (zápisnica z pojednávania zo dňa 27.09.2021) a v priebehu konania pristúpil k výsluchu
posudzovanej, ktorým zistil, že komunikovala ťažko zrozumiteľným spôsobom, na otázky súdu uviedla,
že sa nachádza na Krajskom súde, pán, ktorý sedí pri nej je jej manžel, nachádza sa v Bratislave,
na súde je ohľadne starostlivosti o ňu, vie, že predala byt, dostala za neho pravdepodobne 2.500 eur
(odpoveď bola nezrozumiteľná), byt kúpili za 5.500 eur, nevedela uviesť kúpnu cenu z predaja bytu. Zo

znaleckého posudku č. 24/2020 zo dňa 08.06.2020 vypracovaného MUDr. Denisou Meszárošovou,
znalkyňa v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že posudzovaná trpí
závažným psychickým ochorením paranoidnou schizofréniou s chronickým priebehom s rozvojom
postpsychotickejzmenyosobnosti,ďalejtrpíľahkoukognitívnouporuchouauvedenézávažnépsychické
ochorenie má významný vplyv na jej adekvátne psycho-sociálne fungovanie a správanie sa k svojmu

okoliu. Posudzovaná nie je sebestačná v základných úkonoch, nedokáže bez pomoci dodržiavať
hygienu, nevie sa dostatočne orientovať v cudzom prostredí, potrebuje sprievod na lekárske vyšetrenie,
nedokáže si vybaviť úradné záležitosti, jej stav si vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú starostlivosť,
usmerňovanie pri bežných denných činnostiach a dozor pri užívaní liekov. Ochorenie posudzovanej je
trvalé, prognóza ochorenia je nepriaznivá, pričom súčasnými dostupnými medicínskymi opatreniami je

možné stav stabilizovať, avšak nie ho liečiť, či dosiahnuť uzdravenie. Posudzovaná nie je sebestačná
v dostatočnej miere postarať sa o seba, spravovať svoj majetok a financie. Znalkyňa odporučila
obmedzenia posudzovanej v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku (strana 20). Z výsluchu znalkyne
MUDr. Denisy Meszárošovej je zrejmé, že posudzovaná trpí paranoidnou schizofréniou a ľahkou
kognitívnou poruchou ústiacou do demencie, kvôli svojmu ochoreniu by mohla byť zneužitá tretími

stranami, resp. by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života a zdravia. Stav posudzovanej je kompenzovaný
práve z dôvodu, že je pod neustálym dohľadom a dlhodobo užíva lieky. Zo znaleckého posudku č.
11/2023 zo dňa 30.12.2023 vypracovaného doc. MUDr. Ľubomírou Izákovou PhD., znalkyňa z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že posudzovaná trpí paranoidnou schizofrénious chronickým priebehom a s rozvojom postpsychotických zmien osobnosti, lieči sa od roku 1983. Trpí
zmiešanou demenciou, ktorá jej bola diagnostikovaná v štádiu ľahkej kognitívnej poruchy už v roku
2016 a postupne progreduje. Posudzovaná si v dostatočnej miere neuvedomuje prítomnosť telesných

ani psychickým ochorení, potreba liečby je nedostatočne kritická, viaceré dekompenzácie psychického
stavu boli v súvislosti s vysadením liekov, aktuálne lieky užíva, podáva jej ich personál DSS, názvy
liekov a ich dávkovanie nepozná. Psychické poruchy majú u posudzovanej trvalý charakter, prognóza
ďalšieho vývoja je nepriaznivá. Posudzovaná nie je samostatná ani sebestačná v dostatočne potrebnej
miere, nepozná ceny bežného tovaru, nie je schopná si dostatočne uvedomiť hodnotu peňazí ani

s nimi hospodáriť, jej matematické zručnosti sú limitované, je ľahko ovplyvniteľná, počas vyšetrenia
podpísaladokument,naobsahktoréhosanepýtala, jejreč jedysartická,ťažkozrozumiteľná,zložitejším
otázkam nerozumie, nevie uviesť ochorenia, ktorými trpí. Posudzovaná nie je schopná si vyhľadať
lekársku pomoc, chrániť svoje záujmy (nevie si ich plne uvedomiť), adekvátne porozumieť čítanému
textu, má poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia, v spolupráci s opatrovníkom je schopná
spolupracovať pri hľadaní riešenia svojich záležitostí, vyjadriť svoj názor, avšak ani vtedy nie je schopná

adekvátne hodnotiť a vybrať pre seba najlepšie riešenie, pri hľadaní riešenia je osobou, ktorej dôveruje,
ľahko ovplyvniteľná. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že súd vypočul
svedka F. E. G., ktorý uviedol, že posudzovaná bola pacientkou jeho nebohého otca, jeho pacientkou
je od roku 1987 pre diagnózu paranoidnej schizofrénie, ktorou už v tomto čase trpela. V liečbe
spolupracovala, pričom ku zlomu došlo pred 10 až 15 rokmi, kedy prestala dochádzať na liečbu, v

ktorom období bola aj hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení. Následne začala spolupracovať,
najmä po jej umiestnení v zariadení, v ktorom je doposiaľ. Posudzovaná užíva lieky pravidelne, podáva
jej ich personál, jej súčasný stav je kompenzovaný bez porúch vnímania a myslenia, vplyvom veku
ochorenie degenerujú z časti aj mozgové bunky. Podľa svedka je posudzovaná v podstate schopná
porozumieť všetkému aj z hľadiska zastupovania sa, je dostatočne orientovaná osobou a priestorom,

časom zrejme nie. K otázke, či posudzovaná pozná hodnotu peňazí, sa svedok nevedel vyjadriť, pretože
ju v tomto smere nevyšetroval, so znaleckým posudkom vypracovaným v konaní sa neoboznamoval.
Podľa svedka posudzovaná je schopná pochopiť zmysel, význam a následky právnych úkonov vrátane
prevodu majetku, avšak z hľadiska kognitívnych funkcií by pacientku potreboval komplexnejšie vyšetriť,
bankomatovú kartu by jej nezveril, pretože by peniaze mohla rozdať, v súčasnosti však nie je pre svoje

okolie nebezpečná.

25. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je tiež zrejmé, že posudzovaná bola ku dňu
07.03.2019spoluvlastníčkounehnuteľnostibytučísloXnachádzajúcehosanaC.O.N.XH. D.vpomere
1 (LV č. XXXX, katastrálne územie E. F.). Dňa 27.05.2022 posudzovaná splnomocnila E. B. na všetky

úkony spojené s prevodom bytu číslo X na C. O. H. D. (Splnomocnenie s úradne overeným podpisom).
Dňa 25.07.2022 za posudzovanú v jej zastúpení uzavrel E. B. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu na C.
X, D. (ako spoluvlastníčky bytu), ktorou previedla svoj podiel na byte na spoločnosť PLUS SK s.r.o. za
kúpnu cenu vo výške 410.000 eur s tým, že druhá časť kúpnej ceny mala byť vyplatená z notárskej
úschovy predávajúcim na účet uvedený v zmluve. Zo zápisnice o úschove peňazí spísanej notárkou

JUDr. Miriam Hrotekovou dňa 25.07.2022 č. M451/2022, U159/2022 je zrejmé, že spoločnosť PLUS SK
s.r.o. zložila v súvislosti s prevodom bytu na C. O. X H. D. v spoluvlastníctve posudzovanej a E. B. do
notárskej úschovy sumu 400.000 eur. Podľa výpisov o zostatku účtu vedeného v XXX D. P. na meno E.
B. ku dňu 27.10.2023 JUDr. Miriam Hroteková dňa 01.08.2022 poukázala na tento účet sumu 200.000
eur, stav na účte ku dňu 23.10.2023 činil 185.000 eur. Dňa 27.05.2022 posudzovaná splnomocnila JUDr.

Jana Kotlíka, advokáta na zastupovanie v konaní vedenom na vtedajšom Okresnom súde Bratislava
I pod č.k. 4Ps/1/2019 a v rovnaký deň podpísala s advokátom aj Zmluvu o poskytovaní právnych služieb
(Splnomocnenie a Zmluva). Zo žaloby podanej Okresnou prokuratúrou Bratislava I dňa 22.12.2023 na
Mestský súd Bratislava IV vyplýva, že žaloba bola podaná na viacero žalovaných, pričom v treťom
a štvrtom rade sú žalovaní E. B. a A. B., predmetom konania je určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

bytu č. X na C. O..X H. D. podľa § 93 ods. 1 písm. b/ CMP z dôvodu porušenia ustanovenia všeobecne
záväzného právneho predpisu. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, odbor kriminálnej
polície, ČVS: KRP213/12VYSBA-2023 zo dňa 21.03.2024 je zrejmé, že KR PZ odmietlo trestné konanie
vedené pre podozrenie obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť E. B. v súvislosti
s prevodom spoluvlastníckeho podielu k vyššie uvedenému bytu.

26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a vo vzťahu k výroku I., ktorým
obmedzil posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkamiprevyšujúcimi sumu 100 eur mesačne, vybavovania si úradných záležitostí, samostatne sa zastupovať
pred úradmi štátnej správy, samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, v rozsahu
vstupovania do zmluvných vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému a inému plneniu a uzatvárania

zmluvy týkajúcej sa hnuteľného a nehnuteľného majetku a vo vzťahu k výroku II vyvodil správne
závery. Pokiaľ ide o výrok I., ktorým obmedzil A. B. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu
udelenia súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a udelenia súhlasu s poskytnutím sociálnej
služby vykonal náležité dokazovanie, dostatočne zistil skutočný stav veci, avšak nesprávne vyhodnotil
vykonané dokazovanie a v tejto časti vec nesprávne právne posúdil.

27. Pokiaľ ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej v rozsahu udelenia súhlasu
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s poskytnutím sociálnej služby, odvolací súd vychádzajúc
z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie mal jednoznačne preukázaný zdravotný stav A. B.,
ktorá je psychiatrickým pacientom, absolvovala opakovane hospitalizácie v nemocnici na psychiatrickom
oddelení, a je dlhoročne v starostlivosti psychiatra F. E. G.. Skutočnosť, že posudzovaná trpí (od

roku 1983) závažným psychickým ochorením, t.j. paranoidnou schizofréniou s chronickým priebehom s
rozvojom postpsychotickej zmeny osobnosti, ľahkou kognitívnou poruchou, pričom uvedené závažné
psychické ochorenie má významný vplyv na jej adekvátne psycho-sociálne fungovanie a správanie
sa k svojmu okoliu, potvrdila znalkyňa MUDr. Denisa Meszárošová aj vo svojej výpovedi a tiež
v znaleckom posudku č. 24/2020 zo dňa 08.06.2020. Rovnako znalkyňa doc. MUDr. Ľubomíra Izáková,

PhD v znaleckom posudku č. 11/2023 zo dňa 30.12.2023 uzavrela diagnostiku posudzovanej ako
paranoidnú schizofréniu s chronickým priebehom a s rozvojom postpsychotických zmien osobnosti a
zmiešanú demenciu, ktorá jej bola diagnostikovaná v štádiu ľahkej kognitívnej poruchy už v roku 2016,
ktorá postupne progreduje. Obe znalkyne zhodne konštatovali, že posudzovaná nie je sebestačná v
základných úkonoch, nevie sa dostatočne orientovať v cudzom prostredí, potrebuje sprievod na lekárske

vyšetrenie, nedokáže si vybaviť úradné záležitosti, jej stav si vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú
starostlivosť, usmerňovanie pri bežných denných činnostiach a dozor pri užívaní liekov, ktoré aktuálne
užíva, podáva jej ich personál DSS, názvy liekov a ich dávkovanie nepozná, pričom jej ochorenie je
trvalé a prognóza ochorenia je nepriaznivá, keďže jej stav sa dá stabilizovať, ale nie liečiť. Odvolací súd
zároveňprihliadalnavýpoveďsvedkaF.G.,vktoréhostarostlivostisaposudzovanánachádzadlhodobo,

ktorý ju v zariadení navštevuje a ktorý potvrdil, že najmä po umiestnení do zariadenia spolupracuje,
lieky užíva pravidelne (sú jej podávané pracovníkmi zariadenia) a jej stav je kompenzovaný. V súvislosti
s rozhodovaním o otázke, či je dôvodné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony posudzovanú
v rozsahu súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s poskytnutím sociálnej služby odvolací
súd dospel na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie k záveru, že v tejto časti návrh nie je dôvodný.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich
vzájomnej súvislosti nezistil dôvody na zásah do osobného statusu posudzovanej jej obmedzením v
spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o udelení súhlasu s poskytovaním zdravotnej
starostlivostiasposkytnutímsociálnejslužby. Trebauviesť,že samotnáexistenciaduševnejporuchyna
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v tomto rozsahu (ako bolo konštatované oboma znalkyňami)

nestačí, keď znalecký posudok je len jedným z dôkazov a súd je povinný uskutočňovať aj iné dôkazy
a to najmä výsluch potenciálne postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho
mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií, majetkových, rodinných, politických a pod. To, či
osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže
posúdiť, ale spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

Aj keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými
prostriedkami, zostáva jedným z možných dôkazov. Pri preukázaní, že posudzovaná trpí diagnózou
paranoidná schizofrénia s chronickým priebehom s rozvojom postpsychotickej zmeny osobnosti, ľahká
kognitívna porucha a zmiešaná demencia, odvolací súd osobitnú pozornosť venoval vyhodnoteniu
skutočnostímajúcichpodstatnývýznamprejehorozhodnutie,tedači dobrovoľneapravidelnedodržiava

liečbu, či je vo svojom živote napriek psychickému ochoreniu, ktoré nie je len prechodné, samostatná
a schopná sa o svoje bežné potreby postarať, či spôsobom svojho života a celkového sociálneho a
rodinného zázemia nie je ohrozená na živote a zdraví. Odvolací súd za podstatné považoval zistenie,
že posudzovaná žije v Seniorcentre, v ktorom je jej na základe jej vlastnej vôle poskytovaná celodenná
starostlivosťnadobuneurčitú,jevykonávanýdozorvsúvislostisjejzdravotnoustarostlivosťou,užívaním

liekov, absolvovaním lekárskych vyšetrení, celkovej životosprávy a denného režimu vrátane pomoci v jej
bežných činnostiach. Uvedené vyplýva jednak zo záverov znaleckých posudkov vykonaných v konaní,
z výpovede svedka F. E. G., a tiež zo správy Seniorcentra. Odvolací súd zároveň považoval za potrebné
zohľadniť, že od podania návrhu v danej veci (ktorého dôvodom bolo správanie sa posudzovanej, ktoráohrozovala seba neliečením sa a ohrozovala okolie tak ako popísal a preukázal navrhovateľ v čase
podania návrhu) odpadli dôvody spočívajúce v ohrozovaní posudzovanej a jej nespolupráce s lekárom
(psychiatrom), v zabezpečení jej zdravotnej starostlivosti a dôvody vo vzťahu k potrebe rozhodovať o jej

umiestnenívzariadení,vzhľadomnajejzdravotnýstav.NapokonajsvedokF.E.G.potvrdil,žepacientka
spolupracuje a ani zo správy Seniorcentra nevyplýva, že by s posudzovanou boli problémy počas jej
pobytu v zariadení a pri riešení záležitostí týkajúcich sa jej zdravotnej starostlivosti, pričom samotné
zariadenie nereferovalo problémy s pobytom posudzovanej a ani odpor v otázke poskytovania služieb.
Napokon posudzovaná zariadenie akceptuje a aj z obsahu ňou podaného odvolania (prostredníctvom

zvoleného právneho zástupcu) vyplynula jej spokojnosť s pobytom v zariadení. Na základe uvedených
dôvodov odvolací súd uzavrel, že nie je dôvodné a v záujme posudzovanej obmedzovať ju v spôsobilosti
na právne úkony pokiaľ ide o udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a sociálnej
služby, keďže daná starostlivosť je jej zabezpečovaná a túto akceptuje bez výhrad. V kontexte
uvedeného potom odvolací súd prihliadol aj na v konaní preukázané skutočnosti, že posudzovanej je
v zariadení zabezpečovaná zdravotná starostlivosť, sú jej podávané lieky, navštevuje ju v zariadení

psychiater F. E. G. (sám potvrdil) a hoci sama sa nedokáže dostaviť k lekárovi, doprovod k lekárovi
jej zabezpečuje zariadenie tak ako kontrolu nad jej zdravotným stavom. Zo správy zariadenia rovnako
vyplýva, že s posudzovanou nie sú problémy takého charakteru, že by neprijímala užívanie liekov,
odporovala pri ich podávaní, prípadne ohrozovala seba alebo iné osoby, ktoré sa v zariadení nachádzajú
v dôsledku jej psychického stavu. Odvolací súd nespochybňuje zdravotný stav posudzovanej, ktorý

vyplýva zo znaleckých posudkov vykonaných v konaní a ani skutočnosť, že dochádza u nej k progresu,
aj vzhľadom na jej vek. Uvedené skutočnosti však s prihliadnutím na zistený skutkový stav veci,
nezakladajú same o sebe dôvod pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v rozsahu udelenia
súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a s poskytnutím sociálnej služby. Na doplnenie udáva,
že v prípade, ak by došlo k tak závažnej zmene zdravotného stavu posudzovanej, ktorá by si vyžadovala

hospitalizáciubezjejsúhlasu,tedabyohrozovalasebaalebookolie,pripadalbydoúvahypostuppodľa§
252 a nasl. CMP (konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení). S prihliadnutím
na tento stav, je nesporné, že ak aj znalkyne zadefinovali potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony v otázke rozhodovania a poskytnutí sociálnej starostlivosti, za danej situácie a zisteného
skutočného stavu veci obmedzenie v tomto rozsahu nie je dôvodné.

28. Na základe zisteného skutočného stavu veci a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
odvolací súd dospel k záveru o správnosti rozhodnutia vo výroku, ktorým súd obmedzil posudzovanú
v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu
100 eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na závery znaleckých posudkov MUDr.

Denisy Meszárošovej a doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD, podľa ktorých posudzovaná nepozná ceny
bežného tovaru, nie je schopná si dostatočne uvedomiť hodnotu peňazí ani s nimi hospodáriť. Podporne
treba vziať do úvahy aj výpoveď svedka F. E. G., ktorý potvrdil, že finančné prostriedky by posudzovanej
nezveril, pretože „by peniaze mohla rozdať“. Napokon neporozumenie hodnote peňazí vyplynulo aj z
výpovede samotnej posudzovanej vo vzťahu ku kúpnej cene za byt (či už pri kúpe alebo predaji bytu).

Odvolací súd nespochybňuje, že posudzovaná využíva služby v Seniorcentre, ktoré prijíma vyplácaný
dôchodok posudzovanej (správa Seniorcentra z 24.09.2021), a ktorý takmer pokrýva náklady za
poskytované sociálne služby (nedoplatok činí 67 eur mesačne). Možno konštatovať, že u posudzovanej
preto nedochádza k ohrozeniu jej finančnej sféry v oblasti vyplácaného dôchodku a nakladania s ním.
V danom prípade je však potrebné zohľadniť, že z predaja bytu nachádzajúceho sa na C. O. X H. D.

nadobudla posudzovaná finančné prostriedky vo výške 200.000 eur (ako polovicu kúpnej ceny z predaja
nehnuteľnosti), ktoré prostriedky sa nachádzajú na účte E. B. (podúčte), ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania a ktorú skutočnosť sám potvrdil argumentujúc tým, že je disponentom a vlastníkom účtu
a z týchto peňazí hradí náklady posudzovanej v zariadení (doplatky, nákupy potrebných vecí), pričom
otázka platnosti či neplatnosti prevodu uvedeného bytu je predmetom súdneho konania. Za daných

okolností a z uvedených dôvodov je v záujme ochrany posudzovanej jej obmedzenie v spôsobilosti na
právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými prostriedkami tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý obmedzil posudzovanú
vspôsobilostinaprávneúkonyvrozsahuvybavovaniasiúradnýchzáležitostí,samostatnesazastupovať

pred úradmi štátnej správy, samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, v rozsahu
vstupovania do zmluvných vzťahov, ktoré by ju zaväzovali k finančnému a inému plneniu a uzatvárania
zmluvy týkajúcej sa hnuteľného a nehnuteľného majetku. Súd prvej inštancie v tejto časti vec správne
právne posúdil a z vykonaného dokazovania vyvodil správne závery. Zhodne ako súd prvej inštancie ajodvolací súd je toho názoru, že v danej veci je potrebné prihliadať najmä na závery znaleckých posudkov
MUDr. Denisy Meszárošovej a doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD, podľa ktorých posudzovaná
vzhľadom na jej psychické ochorenia nie je schopná a nedokáže si vybaviť úradné záležitosti, podľa

MUDr. Izákovej by dokonca mohla byť kvôli svojmu ochoreniu zneužitá tretími stranami, keďže je ľahko
ovplyvniteľná osobou, ktorej dôveruje, jej reč je ťažko zrozumiteľná, zložitejším otázkam nerozumie,
nie je schopná chrániť svoje záujmy (nevie si ich plne uvedomiť), adekvátne porozumieť čítanému
textu, má poruchu úsudku, abstraktného aj logického myslenia, nie je schopná adekvátne hodnotiť a
vybrať pre seba najlepšie riešenie. Skutočnosť, že komunikácia s posudzovanou je obmedzená a jej

odpovede nie sú vždy zmysluplné potvrdilo aj Seniorcentrum vo svojej správe, pričom zároveň vyslovilo
názor, že v úradných záležitostiach by nedokázala relevantne komunikovať. Aj z výsluchu posudzovanej
súdom prvej inštancie vyplynulo, že komunikovala ťažko, nezrozumiteľne s nedostatočnou orientáciou
v niektorých oblastiach (ohľadom kúpy a predaja bytu). Pokiaľ odvolatelia argumentovali tým, že súd
nezohľadnil vyjadrenia ošetrujúceho psychiatra F. E. G. a vyjadrenie Seniorcentra ako poskytovateľa
sociálnych služieb, ktoré sú v rozpore so znaleckým posudkom, odvolací súd poukazuje na vyššie

uvedené stanovisko Seniorcentra. Súčasne vo vzťahu k výpovedi F. E. G. udáva, že hoci sa svedok
vyjadril, že posudzovaná je dostatočne orientovaná a schopná pochopiť zmysel, význam a následky
právnychúkonovvrátaneprevodumajetku,zároveňuviedol,žebyjupotrebovalkomplexnejšievyšetriťaj
z hľadiska kognitívnych funkcií, čím spochybnil svoje tvrdenia. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti
aj odvolací súd uzavrel, že za daných okolností posudzovaná nie je tiež schopná reálne posúdiť výhody

a nevýhody vstupu do zmluvných vzťahov, vzhľadom na jej poruchu úsudku, abstraktného aj logického
myslenia a nekritickosť v rozhodovaní. V záujme ochrany práv posudzovanej odvolací súd považoval za
dôvodnéobmedziťjuvspôsobilostinaprávneúkonyprivstupovanídozmluvnýchvzťahov,sčímsúvisíaj
uzatváranie zmlúv týkajúcich sa hnuteľného či nehnuteľného majetku. Na doplnenie odvolací súd udáva,
že nemožno opomenúť, že posudzovaná vlastní pozemky nachádzajúce sa na F. (LV č. XXX, podiel

176/330). V súvislosti s obmedzením spôsobilosti na právne úkony v otázke vybavovania si úradných
záležitostí a zastupovania pred úradmi, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní je potrebné vziať do
úvahy aj prebiehajúce súdneho konanie o neplatnosť predaja bytu, ktorého je posudzovaná účastníčkou
na strane žalovanej. Otázka neschopnosti posudzovanej zastupovať sa v konaní nebola spochybnená
a jednoznačne vyplýva zo záverov znalkyne doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej, Phd.. Hoci do budúcna

nie je známy výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode bytu, zabezpečenie
ochrany posudzovanej v tomto smere z dôvodu jej nepriaznivého psychického zdravotného stavu,
v dôsledku ktorého má poruchu úsudku, abstraktného a logického myslenia a nie je schopná adekvátne
veci hodnotiť a je ľahko ovplyvniteľná, je dôvodné.

30. Správne súd prvej inštancie rozhodol o ustanovení opatrovníka na zastupovanie v rozsahu
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, vo veci vykonal náležité dokazovanie aj vo
vzťahu k tomuto výroku rozsudku a vec správne právne posúdil. V prvom rade odvolací súd udáva,
že ustanovenie § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že zástupcom fyzickej osoby, ktorú
rozhodnutím obmedzil súd spôsobilosti na právne úkony, je súdom ustanovený opatrovník. Ust. § 27

ods. 3 Občianskeho zákonníka určuje hľadiská pre určenie osoby opatrovníka. Z citácie uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že vyjadruje záväzné poradie osôb, ktoré prichádzajú do úvahy pre výkon funkcie
opatrovníka. Týmito osobami sú príbuzní fyzickej osoby, iné vhodná osoba spĺňajúca podmienky pre
ustanovenie opatrovníka (napr. osoba blízka) a orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie s právnou
subjektivitou. Keďže výkon funkcie opatrovníka je dobrovoľný, vyžaduje sa súhlas navrhovaného

opatrovníka s jeho ustanovením.

31. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že postup súdu prvej inštancie, ktorý zisťoval
osoby blízke, ktoré by pripadali do úvahy ako opatrovníci osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony, bol správny. Z konania je zrejmé, že žiadna z navrhovaných osôb nereagovala na výzvy

súdu a neprejavila záujem o opatrovníctvo posudzovanej. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal
otázkou opatrovníctva posudzovanej E. B., ako osoby blízkej (bývalý manžel a následne druh), ktorý
prejavil záujem o výkon tejto funkcie a s opatrovníctvom súhlasil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné prihliadať na konanie súvisiace s uzatvorením
Zmluvy o prevodu vlastníctva bytu č. X na C. O.. X H. D., ktorého spoluvlastníčkou je aj posudzovaná.

V tomto kontexte správne súd prvej inštancie vzal do úvahy civilné konanie a napokon aj trestné
konanie, predmetom ktorých je právevykonanie právneho úkonu súvisiaceho s prevodom bytu. Pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k záveru, že E. B. by sa v prípade jeho ustanovenia za opatrovníka
posudzovanej dostal do konfliktu záujmov v súdnom konaní (žaloba o neplatnosť právneho úkonupodaná Okresnou prokuratúrou Bratislava) a v trestnom konaní, odvolací súd sa s jeho záverom
stotožnil. Pokiaľ posudzovaná a osoba blízka v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie vo
vzťahu ku konfliktu záujmov, odvolací súd udáva, že v konaní o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode

vlastníctva ich spoločného bytu je nepochybné, že v prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
posudzovanej v rozsahu vystupovania pred úradmi a súdmi a nakladania s nehnuteľným majetkom,
je záujem posudzovanej chránený práve tým, že súd jej ustanoví opatrovníka, ktorý nemá osobný
záujem na vyriešení sporu. Naviac odvolací súd považuje za potrebné prihliadať tiež na konanie E.
B., ktorý ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a z odôvodnenia napadnutého

rozsudku v bodoch 32 až 36 v priebehu súdneho konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
posudzovanej uzavrel na základe udelenej plnej moci A. B. zo dňa 27.05.2022 Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu v prospech spol. PLUS SK s.r.o., pričom vyplatenú kúpnu cenu ponechal na svojom
bankovom účte s vysvetlením, že ide o podúčet, avšak vlastníkom účtu a jeho disponentom je E. B..
Takéto konanie spochybňuje dôveryhodnosť navrhovanej blízkej osoby. V tomto kontexte nemožno
opomenúť, že E. B. prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu potvrdil vo vyjadrení k znaleckému

posudku č. 11/2023 v podaní zo dňa 05.02.2024 zhoršujúci sa zdravotný stav posudzovanej aj po
psychickej stránke a so závermi znalkyne súhlasil. Napokon je potrebné konštatovať, že (ako vyplýva
z bodu 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku) právny zástupca posudzovanej a blízkej osoby navrhol
obmedziť posudzovanú v spôsobilosti na právne úkony súc si vedomý jej zdravotného stavu s tým, že
rozsah obmedzenia ponechal na úvahu súdu. Na námietky osoby blízkej E. B., ktorý poukazoval na

to, že spravuje financie posudzovanej, zabezpečuje jej potreby, hradí doplatky za poskytované služby
v zariadení odvolací súd neprihliadal. Hoci Seniorcentrum v konaní potvrdilo, že nedoplatky za služby
platí v intervaloch štyri mesiace E. B., ktorý posudzovanej prináša aj drobné nákupy, uvedená okolnosť
nemá vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia v tejto časti, vzhľadom na vyššie uvedené konanie
E. B.. Nemožno si nepovšimnúť, že pokiaľ aj osoba blízka hradí náklady posudzovanej, tieto podľa

jeho vyjadrenia platí z finančných prostriedkov, ktoré prináležia posudzovanej. K námietkam E. B., že
súd nezohľadnil, že z audionahrávky zo vzhliadnutia posudzovanej súdom dňa 24.9.2021 je zrejmé,
že v tom čase zmysluplne komunikovala a prejavila mu dôveru, že sa stará o ňu a na jej želanie
spravuje jej majetok a finančné prostriedky, odvolací súd udáva nasledovné. Z obsahu spisu vyplýva,
že posudzovaná dňa 27.05.2022 splnomocnila E. B. na všetky úkony spojené s prevodom bytu na

C. O. X H. D., pričom nemožno opomenúť, že zo znaleckého posudku č. 24/2020 vyhotoveného
MUDr. Denisou Meszárošovou dňa 08.06.2020, teda pred podpísaním splnomocnenia, vyplynulo, že
posudzovaná nie je sebestačná v dostatočnej miere postarať sa o seba a spravovať svoj majetok
a financie (bod 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tomto kontexte je potrebné podporne vziať
do úvahy správu Seniorcentra zo dňa 24.09.2021 (bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorá

tiež zaznamenáva zhoršujúci zdravotný stav posudzovanej. V neposlednom rade aj ďalší znalecký
posudok doc. MUDr. Ľubomíry Izákovej PhD. č. 11/2023 vypracovaný dňa 30.12.2023 potvrdil nielen
diagnózu posudzovanej, ale aj jej ľahkú ovplyvniteľnosť, neschopnosť chrániť svoje záujmy, pretože si
ich nie je schopná uvedomiť, poruchu úsudku a logického myslenia. S ohľadom na všetky tieto zistené
skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o vhodnosti ustanoviť posudzovanej v rozsahu jej obmedzenia

spôsobilostinaprávneúkonyosobunestrannú,vtomtoprípadenavrhovanéhoopatrovníkaMestskúčasť
D. - C., ktorý voči ustanoveniu za opatrovníka nemal výhrady. Odvolací súd poznamenáva, že výrok II
napadnutého rozsudku je správny, hoci odôvodnenie rozsudku v tejto časti je veľmi stručné, odvolací súd
vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky
osoby blízkej a napokon aj posudzovanej dôvody rozhodnutia čiastočne korigoval. Pokiaľ právny

zástupca posudzovanej v odvolaní poukazoval na to, že posudzovaná sama prejavila želanie, aby bol za
opatrovníka ustanovený E. B. odvolací súd berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie a vyššie uvedené dôvody a najmä s ohľadom na ochranu záujmov posudzovanej danú
námietku nezohľadnil.

32. Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami všetkých odvolateľov vo vzťahu k potrebe posúdenia veci
podľa § 29 Občianskeho zákonník, keď podľa ich mienky v danom prípade postačuje ustanovenie
hmotnoprávneho opatrovníka na zastupovanie A. B., po preskúmaní spisu a napadnutého rozsudku
dospel k záveru, že dané námietky nie sú dôvodné. Ustanovenie § 29 Občianskeho zákonníka
upravuje podmienky pre ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka tomu, koho pobyt nie je známy

ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem, pričom za tých
istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
Požiadavku potreby ochrany záujmov osoby, ktorej má byť ustanovený opatrovník nie je možné exaktne
definovať. Ide však o stav, ktorého odklad riešenia by mohol mať za následok ujmu či už materiálnualebo inú na právach a chránených záujmoch osoby, ktorej má byť ustanovený opatrovník. Posúdenie, či
tomu tak bude, je závislé od okolností konkrétnej veci. Podmienka ustanovenia opatrovníka spočívajúca
v tom, že to vyžaduje verejný záujem umožňuje veľmi široký výklad. Pod pojmom verejný záujem

treba vo všeobecnosti rozumieť vyváženú ochranu všetkých ústavných práv a práv vyplývajúcich
z medzinárodných dokumentov, ako je napr. verejný záujem na ochrane práv a slobôd v rozsahu ich
obmedzení tak ako to vyplýva z jednotlivých článkov Dohovoru. Naplnenie podmienky ustanovenia
opatrovníka z iného vážneho dôvodu podlieha tiež individuálnemu hodnoteniu tej ktorej veci.

33. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď nevyhovel návrhu
Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, posudzovanej a osobe blízkej o ustanovenie
hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanej podľa § 29 Občianskeho zákonníka. Odvolací sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o potrebe prihliadať na závery znaleckého posudku č. 11/2023 zo
dňa 30.12.2023 vypracovaného doc. MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD, ktorú sú obsiahnuté v bode 37
odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tomto kontexte udáva, že v zmysle záverov uvedeného posudku

posudzovaná nie je schopná chrániť svoje záujmy, pretože si ich nie je schopná uvedomiť, je schopná
spolupracovať s opatrovníkom pri hľadaní riešenia svojich záležitostí, vyjadriť svoj názor, avšak ani vtedy
nie je schopná adekvátne hodnotiť a vybrať pre seba najlepšie riešenie a pri hľadaní riešenia je osobou,
ktorej dôveruje, ľahko ovplyvniteľná. Pokiaľ ide o duševnú poruchu u posudzovanej v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že táto nie je len prechodná, je trvalého charakteru a ovplyvňuje jej kognitívne

schopnosti. S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov a výsledky vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie a ich vyhodnotenie aj odvolacím súdom, vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti na právne
úkony posudzovanej v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku, odvolací súd uzavrel, že v danom
prípade je v záujme ochrany práv a záujmov posudzovanej ustanoviť jej opatrovníka v rozsahu jej
obmedzenia, keď ustanovenie len hmotnoprávneho opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka

nepostačuje, vzhľadom na vyššie uvedeného dôvody tohto rozhodnutia (bod 28 a 29).

34. Odvolací súd sa zaoberal námietkou posudzovanej a osoby blízkej, ktorí namietali nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že hoci je odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie stručné, z rozhodnutia vyplýva aké dôkazy súd vykonal, zistenia súdu prvej inštancie, právne

posúdenie, na ktoré dôkazy súd pri rozhodovaní prihliadal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.
Napadnuté rozhodnutie teda spĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP. Považuje za potrebné dodať, že
z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď
na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom
konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo
veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

35. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, §
219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a
preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde

nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiaden presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

36. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej
inštancie v časti o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej podľa § 388 CSP zmenil tak

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo výroku II. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 2 ods.1 , § 52 CMP v spojení s ust.
§ 396 ods. 2 CSP.38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).