Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoEk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204344
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815204344.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a
členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom obec Nižná Olšava, 090 32, o vymoženie pohľadávky v sume 763,- eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/432/2015 zo

dňa 26.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2,
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. r), §
54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), čl. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS.

3. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že podaním zo dňa 16.02.2015 súdny exekútor požiadal exekučný
súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného proti povinnému o
vymoženie pohľadávky vo výške 763,- eur s prísl. priznanej rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 10424/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014 a vykonateľnosť dňa
11.12.2014.

4. Súd prvej inštancie preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere č. 802101620 zo dňa 18.09.2012, ktorá má
povahu spotrebiteľskej zmluvy. Následne sa súd zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy zo dňa
18.09.2012, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinný. Daná zmluva bola uzatvorená v ten
istý deň ako zmluva o úvere. V tomto prípade nedošlo k zmene charakteru vzťahu medzi oprávneným
a povinným, tento bol aj naďalej spotrebiteľským. Z formátu rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že ide

o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré
boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich
obsah a zmluvné dojednania. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že sa jedná o štandardnú
typizovanú formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Možnosť
povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve bola podľa názoru súdu len zdanlivá.
Preto ju nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.5. Rovnako sa súd zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy vo forme vyhlásenia dlžníka, z ktorého
vyplýva, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva však neobsahuje kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania,

poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za
primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Čo sa týka možnosti,
že o sporoch, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 802101620 uzatvorenej dňa 18.09.2012 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu, môže rozhodnúť aj príslušný súd Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu, aj táto bola len
zdanlivá. Súd poukázal na to, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu
spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, ktorý podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi,
ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na

prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na
základetejtorozhodcovskejzmluvyspotrebiteľeštepredvznikomakéhokoľveksporustrácaprávobrániť
sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská zmluva dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom, sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu

ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.
Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy.

6. Rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského
súdu,jepodľanázorusúduneplatná,nakoľkospôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Keďže neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Vzhľadom na túto
skutočnosťjedanýrozporexekučnéhotitulusozákonompodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadku,apreto
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré právne odôvodnil podľa
§ 205 ods. 2 písm. c) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

8. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na

zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvej inštancie citované ustanovenie
nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených

listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.
V rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť na také dôvody zastavenia exekúcie,

ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.

9. Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval
ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré
im priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

10. K neúplnému zisteniu skutkového stavu oprávnený uviedol, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a násl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.11. V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský
súd postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade

s týmto zákonom.

12. K názoru súdu prvej inštancie týkajúceho sa znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov,
v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

13. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34

zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí
súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na kvalitu súdnych rozhodnutí. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva zistenie rozhodujúcich skutočností, sú zrejmé výsledky vykonaného

dokazovania a aplikácia právnych noriem, z čoho následne súd vyvodil závery, ktoré náležite vysvetlil.

17. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v kontexte odvolacích námietok oprávneného,
odvolací súd uvádza, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania prihliadať na to,
či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie

(iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke
formálnej, ako aj materiálnej.

19. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho
účinky paaktu. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na
jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,

akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery
Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, kde najvyšší súd judikoval,
že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Neprijateľná rozhodcovská zmluva, resp. doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania
exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pritom nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011).

20. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo

dňa 10.10.2012, podľa ktorého už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex
offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych

predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

21. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného zároveň odvolací súd dodáva, že skúmaním
platnosti rozhodcovskej zmluvy exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len základné podmienky jeho vydania. Tým exekučný súd realizoval svoje oprávnenie

vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto aj odvolateľom tvrdená nesprávna aplikácia §
45 zákona o rozhodcovskom konaní, je irelevantná.

22. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej
uzavretím. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy takéto zistenie nevyplýva. Ide totiž o dojednania vopred

pripravené, formulárové a predložené na podpis spotrebiteľovi.

23. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za

rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

24. Odvolací súd taktiež nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná

podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“ Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva

pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

25. K námietke oprávneného o tom, že rozhodcovská zmluva ponúkala povinnému možnosť obrátiť
sa na všeobecný súd alebo rozhodcovský súd, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, je toho

názoru, že možnosť výberu bola len iluzórna. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V
rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, ktorý podá návrh na začatie konania proti
spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť

na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.26. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Takúto odpoveď je potrebné poskytnúť
len na argumenty a otázky, ktoré majú vo veci zásadný význam (porov. rozsudok C. proti Grécku z

29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-NI; rozsudok D. a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

27. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).