Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erik Varga
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Odmietajúce podanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/8/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125210774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125210774.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 2/ E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, 3/ G. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom, C. D. XXX, žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení
Mgr. Danielom Mikulášom, advokátom so sídlom Martin, Červenej armády 1 a JUDr. Matúšom
Harkabusom, advokátom so sídlom Martin, Červenej armády 1, proti žalovaným: 1/ E. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 2/ I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, žalovaní 1/ a 2/
právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Slamka & Partners s.r.o., so sídlom Dolný
Kubín, Radlinského 1735/29, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania
žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 2C/85/2025-88 z 22.10.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV., V. a VI.
Odmieta odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku III., ktorým bol vo zvyšnej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý.
Žalobcovia 1/ až 3/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť odstrániť osobné motorové vozidlo a iné prekážky, ktoré by bránili žalobcom v rade 1/ až 3/ a
osobám odvodzujúcim od žalobcov v rade 1/ až 3/ svoje práva v prechode pešo a prejazde motorovými
a nemotorovými vozidlami cez časti pozemkov parcela registra „C“, parc. č. 1867/2 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 15 m2; parcela registra „C“, parc. č. 2128/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
19 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres C. J. E., vedených Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. D. na liste vlastníctva
č. XXXX, na ktorej sa nachádza cestné teleso miestnej cesty s vozovkou pokrytou asfaltom (výrok I.).
2. Zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť strpieť prechod žalobcov v rade 1/ až 3/ a osôb
odvodzujúcich svoje práva od žalobcov v rade 1/ až 3/, ako aj prejazd motorovými a nemotorovými
vozidlami žalobcami v rade 1/ až 3/ a osobami odvodzujúcimi od žalobcov v rade 1/ až 3/ svoje práva,
cez časti pozemkov parcela registra „C“, parc. č. 1867/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15
m2; parcela registra „C“, parc. č. 2128/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres C. J. E., vedených Okresným úradom Kysucké Nové
Mesto, katastrálnym odborom pre katastrálne územie C. D. na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorých sa
nachádza cestné teleso miestnej cesty s vozovkou pokrytou asfaltom (výrok II.).
3. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh zamietol (výrok III.) a žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť
do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovaným 1/ a 2/ na príslušný súd žalobu voveci samej z dôvodu usporiadania vzájomných sporných práv a povinností týkajúcich sa zabezpečenia
prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami žalobcov a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcov
k rodinnému domu žalobcov 1/ a 2/ súp. č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. 2125/3 –
zastavaná plocha a nádvoria o výmere 92 m2, zapísaného na LV č. XXX pre katastrálne územie C. D.,
obec C. D., okres C. J. E. a k rodinnému domu žalobcu 3/, súp. č. XXX, postaveného na parcele registra
„C“ č. 2127/3 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 116 m2, zapísaného na LV č. XXX, pre katastrálne
územie C. D., obec C. D., okres C. J. E. cez pozemky žalovaných a to pozemky parcela registra „C“,
č. 1867/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2; parcela registra „C“, č. 2128/2 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 19 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres C.
J. E., vedených Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre katastrálne územie
C. D. na liste vlastníctva č. XXXX (výrok IV.).
4. Žalobcov okresný súd ďalej poučil, že aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak
žaloba podľa odseku IV. nebude podaná v súdom ustanovenej lehote (výrok V).
5. Napokon, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal (výrok VI.).
6. Okresný súd mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ ako bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres C. J. E., vedených
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako: parcela
registra „C“, parc. č. 2125/1 – orná pôda o výmere 995 m2; parcela registra „C“, parc. č. 2125/2 – ostatná
plocha o výmere 75 m2; parcela registra „C“, parc. 2125/3 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 92
m2; stavby, rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele registra „C“ parc. č. 2125/3 – zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 92 m2, žalobcom 3/ ako výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich
sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres C. J. E., vedených Okresným úradom Kysucké Nové
Mesto, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX ako: parcela registra „C“, parc. č. 2127/1 – orná
pôdaovýmere1.169m2;parcelaregistra„C“,parc.č.2127/2–ostatnáplochaovýmere316m2;parcela
registra „C“, parc. 2127/3 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 116 m2; stavby, rodinný dom súp. č.
XXX, postavený na parcele registra „C“ parc. č. 2127/3 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 116 m2
a žalovanými 1/ a 2/ na druhej strane ako bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených na
liste vlastníctva č. XXXX, parc. reg. „C“, par. č. 1867/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2;
parc. reg. „C“, parc. č. 2128/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2. Z predložených listinných
dôkazov mal súd tiež za osvedčené, že parc. reg. „C“, č. 2128/1 a parc. reg. „C“, č. 1867/1 je v súčasnosti
vo vlastníctve obce C. D..
7. Súčasne ako osvedčenú vyhodnotil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
žalobcom 1/ až 3/, keď v dôsledku umiestnenia a uloženia viacerých hnuteľných vecí (priečne
zaparkovaných osobných motorových vozidiel), tvoriacich prekážky v prejazdnosti uvedenej miestnej
komunikácie žalovanými, dochádza k nemožnosti, resp. k značnému sťaženiu prístupu motorovými
vozidlami k rodinným domom žalobcov. Uvedenú skutočnosť mal osvedčenú z predloženej
fotodokumentácie (č. l. 32, 33), keď zároveň z kópie katastrálnej mapy (č. l. 35, 36) vyplynulo, že
pozemok žalovaných, na ktorom je umiestnená prekážka, sčasti predstavuje prístupovú komunikáciu
k rodinným domom žalobcov. Okresný súd mal osvedčené, že za daného stavu sú žalobcovia nútení
parkovať osobné motorové vozidlá na úplne inej, susednej ulici a následne spolu s ich deťmi dochádzať
domov k ich nehnuteľnostiam pešo po družstevnom poli a pasienkoch cez extravilán.
8. Vzhľadom na to, že žalobcom bolo znemožnené využívať jedinú zriadenú prístupovú komunikáciu
k rodinným domom, súd prvej inštancie návrhu žalobcov, v časti povinnosti odstrániť osobné motorové
vozidlo a iné prekážky, ktoré im (vrátane osôb odvodzujúcich svoje právo od žalobcov 1/ až 3/) bránili
v prechode pešo a prejazde motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemky žalovaných, vyhovel.
Rovnako tak vyhovel ich návrhu v časti uloženia povinnosti strpieť prechod žalobcov cez pozemky
žalovaných.
9. Následne, v časti uloženia povinnosti zdržať sa ďalšieho umiestnenia motorových vozidiel, výstavby
oplotenia, či umiestnenia akýchkoľvek iných prekážok na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných
a cez ktoré je zabezpečená prístupová cesta k rodinným domom žalobcov, okresný súd návrh zamietol.
Rovnako tak zamietol návrh žalobcov v časti, v ktorej žiadali, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek stavebných a iných úprav, ktorých cieľom by bolo odstránenie spevnenej asfaltovej
plochy alebo jej akýchkoľvek zmien znemožňujúcich navrhovateľom prechod cez dané pozemky. Učinil
takzdôvodu,ževkonaníneboloosvedčenéaanilentvrdené,žebyžalovanívykonávalistavebnéúpravy
či iné úpravy smerujúce k odstráneniu spevnenej asfaltovej plochy, prípadne že by stavali oplotenie.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 266 ods. 1 CSP.
Pretože žalobcovia boli úspešní len v rozsahu 50 %, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
11. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie „1. zrušil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prípadne 2. vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie“. Zároveň navrhli, aby odvolací súd odložil
vykonateľnosť napadnutého uznesenia do právoplatného skončenia odvolacieho konania, keďže výkon
by prestavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaných.
12. Primárne odvolatelia uviedli, že žalobcovia neosvedčili zákonné predpoklady neodkladného
opatrenia. Nemali preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, keď parkujú vlastné motorové vozidlo na svojom pozemku, čo považovali za bežný
výkon ich vlastníckeho práva, ktorý podľa ich názoru nebráni žalobcov v prístupe k ich rodinnému
domu. Prístupová cesta do domu žalobcov je totiž podľa územného plánu vedená po inom pozemku,
nie po pozemku žalovaných. Pozemok, po ktorom žalobcovia doposiaľ prechádzali, nepovažovali za
cestnú komunikáciu v zmysle osobitných predpisov, ale za súkromný pozemok, čo vyplýva zo stanoviska
katastrálnej inšpekcie. Zdôraznili, že obec eviduje časť pozemku na liste vlastníctva iba v dôsledku
pozemkových úprav bez uvedenia nadobúdacieho titulu.
13. Ak by i žalobcovia osvedčili „zásah“, okresný súd mal podľa žalovaných preskúmať jeho primeranosť
do ich vlastníckeho práva. Nariadené neodkladné opatrenie považovali za výrazný zásah do ich práv,
pričom uviedli, že žalobcovia majú k svojim nehnuteľnostiam alternatívny prístup, ktorý je v súlade
s územným plánom.
14. Žalobcovia 1/ až 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že nielenže osvedčili, ale v danom štádiu
konania už preukázali blokovanie príjazdovej cesty k ich rodinným domom zo strany žalovaných, a to
nielen fotografiami, ale i predbežným opatrením obce C. D..
15. Žalobcovia 1/ až 3/ mali už v rámci vydaných, právoplatných rozhodnutí príslušného orgánu štátnej
správy, stavebného úradu, stavebných povoleniach, záväzným spôsobom určený vstup na stavebné
pozemky, a to z jestvujúcej komunikácie. Iná prístupová cesta k ich rodinným domom neexistuje. Poukaz
odvolateľov na zákres v územnoplánovacej dokumentácii obce sám o sebe prístupovú cestu nevytvára,
rovnako tak nevyznačuje, ktorá komunikácia – miestna cesta slúži alebo má slúžiť na napojenie ktorých
domov.Zapotrebnépretopovažovalivychádzaťzfaktickéhoareálnehostavu.Trasa,naktorúpoukazujú
odvolatelia, vedie po nehnuteľnostiach – parcelách, ktoré sú v evidencii nehnuteľností, vedené ako orná
pôda a aj ich faktický stav zodpovedá pozemkom na poľnohospodárske využitie.
16. K odvolacej námietke spočívajúcej vo vymedzení nehnuteľnosti ako súkromného pozemku
žalobcovia uviedli, že dané cestné teleso tvorí jedinú prístupovú cestu k rodinným domom žalobcov
a podstatou sporu je práve otázka danosti ich nároku na zriadenie vecného bremena k špecifikovaným
nehnuteľnostiam žalovaných. Nespochybňujú pritom vlastnícke právo žalovaných. Za predmet návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a naň nadväzujúcej žaloby nepovažovali otázku titulu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa pod miestnou cestou, ktoré v časti svedčia
v prospech žalovaných a v časti v prospech obce. Zároveň vo vzťahu k výhrade žalovaných týkajúcej
sa „pochybnosti“ v otázke titulu nadobudnutia a existencie vlastníckeho práva k pozemkom pod danou
cestou, ktorá svedčí v prospech obce, žalobcovia poukázali aj na ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č.
162/1995 Z. z. katastrálneho zákona.
17. K otázke údajného prejudikovania rozhodnutia vo veci samej uviedli, že výrok neodkladného
opatrenia neznie tak, že sa zriaďuje vecné bremeno za náhradu, v ktorom prípade by bolo možné
konštatovať prekrývanie sa s petitom žaloby vo veci samej. Výrok uznesenia plní účel dočasnej
naliehavej ochrany práv žalobcov.
18. Záverom zásah v podobe neodkladného opatrenia vyhodnotili ako proporcionálny tak, ako vo
vzťahu k zásahu do práv žalovaných, tak vo vzťahu k potrebe ochrany práv žalobcov. Poukázali
pritom na fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé, že žalovaní parkujú svoje motorové vozidlá kolmo na
miestnu komunikáciu so zásahom do cestného telesa účelovo tak, aby znemožnili prejazd po miestnej
komunikácii, hoci bez problémov môžu parkovať svoje vozidlo pozdĺžne k miestnej komunikácii alebo
na dvore ich rodinného domu.
19. Žalovaní v následnej reakcii v plnom rozsahu zotrvali na odvolaní, opakovane poukazovali na obsah
napadnutéhouznesenia,zktoréhovyvodzovalifakticképredbežnépriznanietoho,čojeobsahomžaloby.
Tvrdeniežalobcovojedinejreálnejprístupovejcestepovažovalizanepravdivé,keďzúzemnoplánovacejdokumentácie obce mali za to, že k rodinným domom žalobcov je navrhnutá a vedená iná prístupová
cesta vedúca mimo pozemku žalovaných. Z druhej strany stavieb žalobcov, podľa žalovaných, vedie
poľná cesta a terén, cez ktorý je možné prístup zabezpečiť. Domnievali sa, žalobcovia mali dlhodobo
možnosť upraviť vlastné pozemky tak, aby sa na plánovanú prístupovú cestu napojili, čo neurobili.
20. Povinnosť uložená im neodkladným opatrením v podstate znamená, že na malej ploche
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu žalovaných prebieha každodenná doprava viacerých
domácností, vrátane vyššej frekvencie vozidiel. Uvedené považovali za zásadný, intenzívny a dlhodobý
zásah do ich vlastnícke práva, ktorý de facto predstavuje zriadenie vecného bremena bez akejkoľvek
náhrady. Dané riešenie nepovažovali za proporcionálne. Žalobcom poskytuje komfort najvýhodnejšieho
prístupu, zatiaľ čo žalovaným spôsobuje trvalú záťaž a obmedzenie vlastníckeho práva, hoci existuje
alternatívny prístup, ktorý má oporu v územnom pláne obce, a ktorý by mali prioritne využívať oni sami.
21. Záverom žalovaní vyzdvihli aj morálny rozmer veci. Nepovažovali sa za susedov, ktorí by zo
zlomyseľnosti bránili žalobcom v prístupe k ich domom. Naopak, sú dlhoročnými vlastníkmi svojich
pozemkov, na ktoré im bez ich zavinenia zasiahla obec spevnenou plochou, a žalobcovia tento stav
dlhodobo využívali bez toho, aby sa riešilo riadne právne usporiadanie.
22. Žalobcovia v písomnom stanovisku opakovane tvrdili, že iná prístupová cesta k ich rodinným domom
nevedie a neexistuje. Jedinou prístupovou cestou je výlučne iba miestna cesta s asfaltovým kobercom
vybudovaná obcou na pozemkoch súčasných parciel KN-C č. 1867/1, KN-C č. 1867/2, KN-C č. 2128/1
a KN-C č. 2128/2).
23. Podrobne popísali chronológiu výstavby danej cesty z rozpočtu obce, s dôrazom na to, že žalovaní
boli zapísaní ako vlastníci novovzniknutých parciel registra „C“ parc. č. 1867/2 a č. 2128/2 na LV č.
XXXX, až v období mesiacov júl/august 2025.
24. Za irelevantné považovali, aké trasovanie miestnych ciest územnoplánovacia dokumentácia obce
obsahuje, pokiaľ toto je určené územným plánom ako „navrhované“ a nie ako vybudované. Za
nesprávne tvrdenie tiež považovali, že územnoplánovacia dokumentácia obce určuje inú cestu na
prístup k rodinným domom žalobcov, keď územný plán obce nekonkretizuje a expressis verbis neurčuje,
ktorý konkrétny rodinný dom má prístup, z ktorej konkrétnej cesty. Naopak, vydané a právoplatné
stavebné povolania na stavbu rodinných domov záväzne určili, že prístup k nim bude zabezpečený
z jestvujúcej komunikácie. Cesta, ktorú akcentujú žalovaní, je v podstate „lúkou“ bez akéhokoľvek
spevneného podkladu, po ktorom by bolo možné prístup k domom realizovať. Napojenie na cestnú
verejnú sieť domom žalobcov je práve po existujúcej miestnej ceste vedúcej aj po nehnuteľnostiach
žalovaných. Daná cesta je napojená aj na zbernú komunikáciu.
25. K morálnemu rozmeru, na ktorý žalovaní poukazovali, žalobcovia uviedli, že v čase výstavby
a rovnako tak aj kolaudácie rodinných domov vecné práva k všetkým nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa pod predmetnou miestnou cestou svedčili podľa záväzných a hodnoverných údajov z dotknutých
katastrálnych operátov v prospech obce C. D.. Bez akejkoľvek ingerencie žalobcov boli následne (až
po skolaudovaní ich rodinných domov) upravené vecné práva k pozemkom nachádzajúcim sa pod
predmetnou miestnou cestou tak, že vlastníkmi jej absolútne minoritnej časti sa stali žalovaní 1/ a 2/.
Boli to práve žalovaní, ktorí dva mesiace nepretržite, úmyselne a účelovo zablokovali cestu, napriek
ich vedomosti, že pre žalobcov je nevyhnutnosťou používanie motorových vozidiel na presun ich
maloletých detí do predškolských zariadení, k lekárom a pod. Takto žalovaní konali bezprostredne po
tom, ako žalobcovia nepristúpili na návrh žalovaných, ktorý nazvali „platenie mýta“ za prejazd po obcou
vybudovanej miestnej ceste, z ktorej pozemkov nachádzajúcich sa pod ňou žalovaní vlastnia 3,4 %.
26. Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaní zotrvali na svojej doterajšej argumentácii s dôrazom na
neprimeranosť nariadeného neodkladného opatrenia.
27. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie žalovaných 1/ a 2/
v časti smerujúcej proti výroku III. podľa § 386 písm. b/ CSP odmietol a vo zvyšnej/preskúmavanej časti
uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
28. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
29. Podať odvolanie je oprávnená strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Toto subjektívne
procesné oprávnenie teda nemá strana, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a ktorá
týmto rozhodnutím nebola dotknutá vo svojich právach. Žalovaní 1/, 2/ podali odvolanie voči celémurozhodnutiu, t. j. aj voči výroku III., domáhajúc sa jeho zrušenia. Výrokom III. však nebola žalovaným 1/,
2/ spôsobená žiadna ujma na ich právach, naopak, dotknutým výrokom im bolo vyhovené.
30. Nadväzne nie sú žalovaní 1/, 2/ subjektívne oprávnení podať proti tomuto výroku odvolanie (§ 359
a contrario), a preto v danej časti muselo byť ich odvolanie odmietnuté podľa § 386 písm. b) CSP ako
podané neoprávnenou osobou.
31. Následne, odvolacia argumentácia týkajúca sa výrokov, kde žalovaní (už) disponujú subjektívnou
legitimáciou na podanie riadneho opravného prostriedku, opodstatnená nie je.
32. Jednou zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie
(hmotného) práva, ktorému je potrebné poskytnúť dočasnú/predbežnú a rýchlu súdnu ochranu.
V súdenej veci je takýmto právom právo žalobcov ako vlastníkov ich vyššie konkretizovaných stavieb
a pozemkov. V konaní bolo osvedčené, že prístupová cesta k predmetným stavbám sa čiastočne
nachádza na parcelách žalovaných 1/ a 2/, ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti vedených
na liste vlastníctva č. XXXX, parc. reg. „C“, par. č. 1867/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15
m2; parc. reg. „C“, parc. č. 2128/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2.
33. Aj podľa názoru odvolacieho súdu tak žalobcovia 1/až 3/ osvedčili existenciu svojho vlastníckeho
práva, ktorému sa má požadovaným neodkladným opatrením poskytnúť zo strany súdu ochrana.
V konaní bolo minimálne osvedčené, že v súvislosti s ich prístupom (prípadne osôb odvodzujúcich právo
prístupu od žalobcov) cez uvedené pozemky žalovaných dochádza medzi stranami konania k nezhodám
až sporom. Uvedené žalovaní ani nepopreli.
34. Nedôvodnou je zásadná argumentácia odvolateľov poukazujúca na alternatívny prístup k stavbe
patriacej žalobcom. Žalobcovia 1/až 3/ majú prístup k svojim rodinným domom určený právoplatnými
stavebnými povolaniami, vydanými príslušnými orgánmi. Tieto rozhodnutia jednoznačne vychádzajú
z existujúcej komunikácie ako jediného možné vstupu na stavebné pozemky. Ide teda o prístup, ktorý
je nielen faktický, ale aj administratívnoprávne aprobovaný príslušným štátnym orgánom a v časti
realizácie výstavby (a následnej kolaudácie) rodinných domov žalobcov bol nesporný (v zásade až do
roku 2025, kedy nadobudli žalovaní sporné pozemky „pod cestným telesom“ predstavujúce nepatrný
podiel z celkovej výmery prístupovej cesty patriacej obci). Tvrdenia odvolateľov založené výlučne na
zákrese v územnoplánovacej dokumentácii obce preto nemôžu obstáť. Uvedená dokumentácia má
koncepčný charakter (ide o plán do budúcnosti), sama o sebe však/teda nezriaďuje prístupovú cestu,
nezakladá právo vstupu ani neurčuje konkrétne napojenie jednotlivých stavieb na komunikácie. Navyše
trasa, ktorú odvolatelia „vybrali“ pre žalobcov a ich deti, vedie po parcelách evidovaných ako orná pôda,
ktorých faktický stav aj zodpovedá poľnohospodárskemu využitiu. Takéto pozemky nie sú ani právne,
ani fakticky spôsobilé plniť funkciu prístupovej komunikácie. Žalobcovia preto oprávnene vychádzali
z reálneho, existujúceho a jediného možného prístupu, ktorý je zároveň podkladom pre výkon ich
vlastníckeho práva k rodinným domom.
35. Žalobcovia taktiež žiadnym spôsobom nespochybňujú vlastnícke právo žalovaných k dotknutým
nehnuteľnostiam. Práve naopak – jadrom sporu je existencia nároku žalobcov na zriadenie vecného
bremena, ktoré by umožnilo výkon ich vlastníckeho práva k stavbám, ku ktorým neexistuje iný prístup.
Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani následnej žaloby nie je riešenie otázky
vlastníckeho titulu k pozemkom pod miestnou cestou. Táto otázka je pre rozhodnutie o neodkladnom
opatrení irelevantná, keďže dočasná úprava pomerov sleduje výlučne zabezpečenie prístupu a
predchádzanie vzniku nenahraditeľnej ujmy.
36. Rovnako je nesprávna odvolacia námietka o údajnom prejudikovaní rozhodnutia vo veci samej.
Výrok neodkladného opatrenia nezriaďuje vecné bremeno, ani nerozhoduje o náhrade za jeho zriadenie.
Ide výlučne o dočasnú úpravu právnych pomerov, ktorej cieľom je zabezpečiť prístup žalobcov k ich
obydliam do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Takýto postup je v plnom súlade s účelom
neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku. Neodkladné opatrenie nepredurčuje
konečný výsledok konania, ale reaguje na aktuálnu naliehavosť situácie a hrozbu bezprostrednej ujmy.
37. Nariadené neodkladné opatrenie odvolací súd posúdil ako primerané a proporcionálne. Na strane
žalobcov ide o ochranu základného atribútu vlastníckeho práva – možnosti prístupu k vlastnému
rodinnému domu. Na strane žalovaných ide len o obmedzenie spôsobu výkonu ich vlastníckeho
práva (fakticky „spôsobu“ parkovania) v minimálnom rozsahu a na prechodný čas. Fotodokumentácia
jednoznačne preukazuje, že žalovaní účelovo parkujú motorové vozidlá kolmo na miestnu komunikáciu,
so zjavnou snahou znemožniť prejazd po cestnom telese. Takéto konanie nemožno považovať zalegitímny výkon vlastníckeho práva, najmä ak žalovaní majú reálnu možnosť parkovať pozdĺžne pri
komunikácii prípadne na vlastnom dvore. Zásah do práv žalovaných je preto minimálny.
38. A naopak, práve nenariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo zásadný a neprimeraný
zásah, a to do práv žalobcov, vrátane reálneho a bezprostredného ohrozenia ich každodenného
života, možnosti bývania a zabezpečenia základných životných potrieb. Dôsledkom konania žalovaných,
spočívajúcom v úmyselnom a opakovanom blokovaní jedinej vhodnej prístupovej komunikácie k
rodinným domom žalobcov, totiž nie je len obmedzenie „komfortu“ žalobcov, je im takto znemožňované
riadne zabezpečovanie základných životných potrieb, najmä doprava detí do školy a predškolských
zariadení, ako aj zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Zásahy teda majú priamy dopad na rodinný
život žalobcov, pričom nemožno opomenúť ani riziko ohrozenia zdravia a života žalobcov a osôb s nimi
žijúcich v spoločnej domácnosti. Blokovanie prístupovej komunikácie objektívne totiž znemožňuje alebo
významne sťažuje príjazd vozidiel záchrannej zdravotnej služby, hasičského a záchranného zboru či
iných zložiek integrovaného záchranného systému. Takýto stav je zjavne neudržateľný a nezlučiteľný
s požiadavkou minimálnej ochrany základných práv a oprávnených záujmov žalobcov.
39. Aj z uvedených dôvodov je zrejmé, že nariadené neodkladné opatrenie predstavuje nevyhnutný,
primeraný a časovo obmedzený zásah, ktorý je jediným efektívnym prostriedkom na predchádzanie
vzniku nenahraditeľnej ujmy do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
40. Možno preto čiastkovo zhrnúť, že za situácie, kedy žalobcom aktuálne nesvedčí žiadne
„formalizované“ právo, ktoré by ich oprávňovalo k prístupu cez pozemky žalovaných na svoje
nehnuteľnosti, a teda plný výkon vlastníckeho práva žalobcov je na voľnom uvážení a „dobrej vôli“
žalovanýchazasituácie,keďmedzistranamidochádzapriprechodežalobcov,resp.osôbodvodzujúcich
právo prístupu od žalobcov ku konfliktom, je dôvodné, aby pomery medzi stranami boli bezodkladne
upravené neodkladným opatrením.
41. Dočasné obmedzenie žalovaných v rozsahu uloženej povinnosti vymedzenej výrokmi I. až II.
napadnutého uznesenia okresného súdu nie je v zjavnom nepomere k nepriaznivým následkom, ktoré
byvbudúcnostimohlinastať,atedaniejeneprimeranýmzásahomdojehovlastníckychpráv.Žalobcovia
v súčasnosti nemajú inú adekvátnu možnosť prístupu k svojim nehnuteľnostiam, ktoré sú v ich výlučnom
vlastníctve, a ktoré riadne užívajú. Časť pozemku vo vlastníctve žalovaných, ktorá je predmetom
navrhovaného prístupu, predstavuje zanedbateľnú časť z celkovej komunikácie vo vlastníctve obce (34
m2), pričom tá časť pozemku, ktorú žalobcovia potrebujú na prístup k svojim nehnuteľnostiam, vzhľadom
na jeho rozmery a polohu, je objektívne nevyužiteľná iným spôsobom, než na prístup/príjazd k rodinným
domom.
42. Vznesené odvolacie dôvody tak nie sú spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa dostatočným spôsobom sledovaný účel, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie vo výrokoch ukladajúcich odvolateľovi jednotlivé povinnosti ako vecne správne
potvrdil.
43. Akceptovateľnou je i úvaha súdu prvej inštancie, ktorou sa vysporiadal s procesnou úpravou
zakotvujúcou „poučovaciu“ povinnosť súdu v zmysle § 336, resp. § 337 CSP.
44. Bezpredmetnou je i požiadavka žalovaných o odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia a to
z viacerých dôvodov.
45. Odhliadnuc od skutočnosti, že odklad vykonateľnosti procesný úprava normuje/pripúšťa len
pri v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch (dovolanie, obnova konania), je
vkonkrétnostiachsúdenejvecifaktickynepredstaviteľnáujma,ktorábyžalovanýmmala/mohlavzniknúť/
hroziť v dôsledku bezprostrednej vykonateľnosti uloženej povinnosti (t. j., zjednodušene povedané, keď
„inak zaparkujú“ a nebudú úmyselne brániť susedom v príjazde do ich domovov). V zásade z tohto
dôvodu ju (hroziacu ujmu) zrejme žalovaní ani sami nešpecifikovali/nekonkretizovali.
46. Pokiaľ by aj rozoberaná požiadavka žalovaných (podľa jej obsahu) smerovala skôr k predĺženiu
paričnej lehoty (než k inštitútu odkladu vykonateľnosti), z vyššie konštatovaných úvah (pozri
predchádzajúci bod) vyplýva absencia legitímneho/relevantného základu pre takýto postup súdu.
47. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu
v napadnutej časti ako vecne správne vo výroku „vo veci samej“.
48. Potvrdil ho aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania ako od „meritórneho“ rozhodnutia
závislom. Okresný súd totiž náležite uplatnil zásadu úspechu v spore za zohľadnenia skutočnosti, že
úspech žalobcov bol v rozsahu 50 %.49. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP
súhrnným výrokom. Odvolatelia – žalovaní 1/, 2/ neboli so svojím odvolaním úspešní ani v časti, preto
majú žalobcovia 1/ až 3/ voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100 %.
50. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.