Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122208165
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8122208165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XX, XXX XX D. E. a 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., zastúpený opatrovníkom:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., obaja právne zastúpení: AK PITOŇÁKOVÁ,
s. r. o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, proti žalovanému: F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX/X, XXX XX D. E., za účasti intervenientky na strane žalovaného: I. J., K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E., XXX XX D. E., právne zastúpená AK MAZANEC, s. r. o., so sídlom
Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53 494 920, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného

a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/60/2022-293 zo
dňa 3.12.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Odvolanie intervenienta na strane žalovaného o d m i e t a .

Žalobcom proti žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu v tomto znení:

Kúpna zmluva
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
(ďalej len ako „Zmluva“)
Predávajúci:

F. G. K. G.
nar. XX.X.XXXX
r. č.: XXXXXX/XXXX
bytom: H. XX, XXX XX D. E.
slovenský štátny občan
a
Kupujúci:

1. A. B. K. B.
nar. XX.X.XXXX
r. č.: XXXXXX/XXXX
trvale bytom: C. XX, XXX XX D. E.slovenský štátny občan
2. E. C. K. C.
nar. X.XX.XXXX

r. č.: XXXXXX/XXXX
trvale bytom: C. XX, XXX XX D. E.
slovenský štátny občan
zastúpený: A. B. K. B., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX XX D. E.,
slovenskýštátnyobčannazákladeuzneseniaOkresnéhosúduPrešovsp.zn.30Ps28/2015z10.2.2016

I.
Predmet zmluvy
1. Predávajúci je 3/6 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností:
- pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 - záhrada, rodinného domu s.č.

XXX na pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo XXX, nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obec D.
E., katastrálne územie D. E., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prešov,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti “),
2. Predávajúci touto kúpnou zmluvou predáva 1/6 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam uvedeným
v čl. I ods. 1 tejto zmluvy E. C. a E. C. ho kupuje do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu.

3. Predávajúci touto kúpnou zmluvou predáva 2/6 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam uvedeným
v čl. I ods. 1 tejto zmluvy A. B. a A. B. ho kupuje do svojho vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu.

II.
Kúpna cena

1. Predávajúci a E. C. sa dohodli na kúpnej cene za 1/6 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
uvedeným v čl. I ods.1 tejto zmluvy vo výške 3 333,34 €. Časť kúpnej ceny vo výške 1667,67 € uhradí
E. C. k rukám predávajúceho prvého dňa po tom čo ho predávajúci na úhradu vyzve. Zostávajúcu časť
kúpnej ceny vo výške 1667,67 € uhradí E. C. k rukám predávajúceho v lehote do 73 dní od uzatvorenia
zmluvy .

2. Predávajúci a A. B. sa dohodli na kúpnej cene za 2/6 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
uvedeným v čl. I ods. 1 tejto zmluvy vo výške 6666,66 €. Časť kúpnej ceny vo výške 3333,33 € uhradí
A. B. k rukám predávajúceho prvého dňa po tom čo ho predávajúci na úhradu vyzve. Zostávajúcu časť
kúpnej v ceny vo výške 3333,33 € uhradí A. B. k rukám predávajúceho v lehote do 73 dní od uzatvorenia
zmluvy.

III.
Nadobudnutie vlastníckeho práva
1.KupujúcinadobudnúvlastníckeprávoknehnuteľnostiamdňomprávoplatnéhorozhodnutiaOkresného
úradu Prešov, katastrálny odbor o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Do tohto

okamihu sú zmluvné strany viazané svojimi prejavmi.
2. Nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia prejde na kupujúcich spolu s vlastníckym
právom.
3. Kupujúci prehlasujú, že sa oboznámili so stavom nehnuteľnosti a v tomto stave nehnuteľnosti bez
výhrad kupujú.

2. Zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov o neodkladnom opatrení č. k. 9C/54/2022-39 zo
dňa 9.8.2022 a priznal žalobcom voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou

12.09.2022 a zmenenou dňa 26.03.2024 (súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 27. marca
2024) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu tak ako je uvedená
vo výroku tohto rozsudku. Tvrdili, že Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobca 1/ v podiele
2/6 a žalobca 2/ v podiele 1/6, nehnuteľností - pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo XXX/X o

výmere XXX m2 - záhrada a rodinného domu s.č. XXX na pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo
XXX, nachádzajúcich sa v okrese Prešov, obec D. E., katastrálne územie D. E., zapísaných v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej
len „nehnuteľnosti“), žalobca 1/ je 2/6 vlastníkom a žalobca 2/ 1/6 vlastníkom. Rodinný dom s.č. XXX(ďalej len „rodinný dom“) je obydlím žalobcov, bývajú v ňom celý svoj život. Uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 30Ps 28/2015 z 10.2.2016 (ďalej len „uznesenie o ustanovení opatrovníka“) bol žalobca
1/ ustanovený za opatrovníka žalobcu 2/, ktorému bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

Spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v podiele 1/6 nadobudol každý zo žalobcov dedením ako
deti poručiteľa - ich otca L. B.. Ďalšími dedičmi po L. B. boli súrodenci žalobcov a to A. C., A. B., I.
B. a L. B., pričom každý z týchto dedičov nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/6 k nehnuteľnostiam.
Počas dedičského konania mali dedičia záujem uzatvoriť dohodu o vyporiadaní dedičstva a to tak, že
vlastníkom nehnuteľností sa stane žalobca 1/ z dôvodu, že je opatrovníkom žalobcu 2/, celodenne sa

oňho stará a v rodinnom dome spolu so žalobcom 2/ býva, ostatní dedičia v dome nebývajú, majú
svoje vlastné obydlia. Ku dohode dedičov nedošlo, keďže s touto nesúhlasila ustanovená opatrovníčka
žalobcu 2/. Žalobca 1/ nadobudol ďalší spoluvlastnícky podiel 1/6 od svojho brata L. B. darovacou
zmluvou. I. B. následne nadobudla 2/6 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou od
svojich sestier A. C. a A. B.. I. B. uzatvorila 17.11.2019, ako záložný dlžník, záložnú zmluvu s A. M.
ako záložným veriteľom a to ku spoluvlastníckemu podielu 3/6 na nehnuteľnostiach, ktorej vklad bol

do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom, katastrálny odbor Prešov dňa 25.2.2020 pod
D./XXXX. Dňa 16.2.2021 uzatvorila I. B. ako predávajúca, zastúpená A. M., konajúcom v jej mene
ako záložný veriteľ podľa § 151m ods. 6/ Občianskeho zákonníka, so žalovaným ako kupujúcim,
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 3/6 I. B. ku nehnuteľnostiam
na žalovaného za kúpnu cenu 10 000 €. Vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k

nehnuteľnostiam v prospech žalovaného bol povolený Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor
dňa 12.3.2021 pod D./XXXX. Uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 16.2.2021, ktorou nadobudol žalovaný
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, bez toho, aby bol pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy
ponúknutý spoluvlastnícky podiel I. B. k nehnuteľnostiam žalobcom na predaj, bolo porušené predkupné
právo žalobcov podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa začal po nadobudnutí vlastníckeho

práva k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam domáhať vstupu do rodinného domu, ktorý je
obydlím žalobcov spôsobom, ktorý u žalobcu 1/ vyvolával obavy, preto bol nútený privolať hliadku
OO PZ Veľký Šariš, ktorá však odmietla zasiahnuť s odôvodnením, že žalovaný je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti.Listomz19.3.2021vyzvalžalovanýcestoujehoprávnejzástupkyneJUDr.IvanyOrosovej
žalobcu 1/ na vydanie kľúčov a sprístupnenie nehnuteľností. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca

1/ cestou advokátskej kancelárie AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o. listom z 25.3.2021, v ktorej uviedol, že
kúpnou zmluvou zo 16.2.2021 bolo porušené predkupné právo jeho a E. C. (žalobcu 2/), uviedol, že
nehnuteľnosť je obydlím jeho a žalobcu 2/, ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyzval
I. N., aby upozornila žalovaného, že právo na obydlie má prednosť pred vlastníckym právom a tiež
ju upozornil na to, že sa bude svojich práv z predkupného práva domáhať voči žalovanému súdnou

cestou. Listom z 19.4.2021, ktorý žalovaný prevzal 21.4.2021, upozornil žalobca 1/ žalovaného na
to, že kúpnou zmluvou zo 16.2.2021 bolo porušené jeho predkupné právo a tiež predkupné právo
žalobcu 2/ podľa § 140 Občianskeho zákonníka a vyzval ho, aby im nehnuteľnosť ponúkol na predaj
za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpou nadobudol. Žalovaný na túto výzvu nereagoval, naopak
návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Prešov 21.4.2021, teda v

rovnaký deň ako prevzal list z 19.4.2021, sa domáhal toho, aby súd uložil žalobcom povinnosť odovzdať
žalovanému kľúče a sprístupniť rodinný dom. Okresný súd Prešov návrh na vydanie neodkladného
opatrenia uznesením č.k. 7C/19/2021-56 z 2.8.2021 z 19.4.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 5Co/40/2021 z 30.9.2021 zamietol, čo odôvodnil tým, že nehnuteľnosti sú obydlím
žalobcov. Po zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uznesením okresného súdu, teda

v čase, keď muselo byť žalovanému zrejmé, že súd jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia
právoplatne zamietne, uzatvoril dňa 23.8.2021 so O. A. záložnú zmluvu, ktorou svoj spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam zaťažil záložným právom. Vklad záložného práva k spoluvlastníckemu podielu
žalovaného v prospech O. A. bol povolený Okresným úradom, katastrálny odbor Prešov dňa 9.9.2021
pod D./XXXX. Uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom, katastrálny

odbor Prešov dňa 12.3.2021 pod D./XXXX bolo porušené predkupné právo žalobcov. Napriek výzve
žalobcov žalovaný do dnešného dňa žalobcom neponúkol nehnuteľnosti na predaj za rovnakých
podmienok, za akých ich kúpnou zmluvou nadobudol.

4. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že z výpovede žalobcu A. B. vyplynulo, že XX.XX.XXXX

zomrel otec, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Išli na dedičské konanie a každý zo
súrodencov zdedil jednu šestinu. 29.04.2020 mala mamka pohreb a potom sa dozvedel, že sestra
podpísalapánoviM.,žesiodnehopožičalapeniaze.Dvejeho sestrypredalitretejsestrenajmladšejI.B.
svoje podiely za 400 až 600 eur. V roku 2020 mu dal L. B. podiel na dome darovacou zmluvou. Medzitýmako súd vydal neodkladné opatrenie dozvedel sa, že O. A. má zmluvu s pánom G., ale nevenoval tomu
pozornosť, lebo mal zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. 04.10.2023 ho navštívila sestra I. s jej druhom,
prišli pýtať kľúče od domu, že dom odkúpila naspäť. Uviedol jej, že nemohla dom odkúpiť, keď pán G. má

zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. Do domu do 20.10.2023 chodil každý deň. Hnuteľné veci tam má stále
aj s bratom je tam všetko čo nakúpil a rekonštruoval. Teraz s bratom sú u rodinného priateľa, ktorý im
celý život pomáha. Sú tam, odkedy mamka zomrela. Je to odvtedy, keď sa dozvedel čo popodpisovali,
bál sa aj o brata, ale chce sa do domu vrátiť.

5. Z výpovede žalovaného F. G. vyplynulo, že bol oboznámený o tom, že sa realizuje výkon záložného
práva, uzatvorila sa kúpna zmluva, cena bola vyplatená, o záložnom práve sa dozvedel od p. M. s tým,
že on na seba nemôže vlastnícke právo napísať, došlo k tomu, pretože intervenientka bola dlžná p. M.
peniaze, ktoré nevrátila, preto p. M. predal podiel na základe výkonu záložného práva. Nevie, akú sumu
intervenientka p. M. dlhovala. K nadobudnutiu podielu došlo tak, že pani intervenientka mala exekúcie. P
B.mal2rokynavysporiadanieakeďžektomunedošlo,p.M.urobilvýkonzáložnéhopráva.Boloslovený

p. M. s tým, že intervenientka nemá peniaze, a preto p. G. vyplatil tieto peniaze a nadobudol podiel tri
šestiny. Za ten spoluvlastnícky podiel bola kúpna cena 10 000 eur, taká bola dohoda. Kúpnu cenu p. M.
vyplatil. Podiel kúpil na to, aby tam býval, má tam trvalý pobyt. V čase kedy kupoval podiel, boli zapísané
ťarchy na predmetnom liste vlastníctva v neprospech intervenientky I. B., teraz J., konkrétne boli tam
zapísanéexekúcie.Včase,kedykupovaltentopodiel,bývalnaH.XX/XD.D.E.,ideorodinnýdom,tento

dom nie je v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve jeho detí. Čo sa týka veku detí, dcéra má 16, syn ma 13,
ďalší syn ma 9 rokov, ďalšia dcéra má 10 rokov. Na liste vlastníctva je ten dom napísaný na deti, je tam
darovacia zmluva, ten dom deťom daroval F. G., bolo to asi v roku 2020 alebo 2019. Stav nehnuteľnosti
je katastrofálny. F. G. nevie, či mu to dal niekto podpísať, ale on žiadnu dohodu o odstúpení nepodpísal.
Túto F. G. podpísal za tých okolností, že mu ju doniesol M., že toto treba podpísať. Dôvod mu nepovedal.

Dohodu o odstúpení sa najprv prečítal, M. dôveroval, nechcel sa naťahovať so žalobcom a platiť trovy,
tak ju podpísal, následne však oznámil, že s týmto odstúpením nesúhlasí, lebo kataster ju nezapísal a
niet cesty späť. Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy podpísal, preto aby sa vyhol súdnemu sporu s
pánom B., teda žalobcom. Dohodou o odstúpení od kúpnej zmluvy chcel dosiahnuť, aby sa to vrátilo
do pôvodného stavu, teda aby vlastníčkou troch šestín bola pani J. (B.). Následne oznámil, že s tým

nesúhlasí, a to preto, že to vrátil aj kataster, a to aj preto, že to aj súd potvrdil, že takto to nie je možné.
Dôvodom toho odstúpenia bolo, aby sa F. G. vrátili náklady, peniaze, ktoré do toho dal, aby mal pokoj,
aby ho nelynčovali, aby nebolo jeho meno poškodené, tie peniaze sa mu však nevrátili. On od kúpnej
zmluvy neodstupoval, dohoda bola podstrčená, on nie je právne znalý, preto písal, že si to neželá, písal
to aj na súd. Nesúhlasil v žiadnom prípade s odstúpením a ani mu neboli vyplatené peniaze. Dôvodom

odstúpenia bolo, že mu mali byť vyplatené peniaze, mali byť vyplatené od p. M., veď mu predal podiel
za 10 000 eur, chcel tých 10 000 eur naspäť, aby nechodil po súdoch. F. G. uvádza, že podpis na tejto
zmluve nie je jeho. Vo vzťahu k osvedčeniu pravosti podpisu na tejto listine I. P. Q. zo 17.08.2023 F. G.
uvádza, že bol k podpisu donútený, či je to jeho podpis nepamätá.

6. Z výsluchu intervenientky I. J.. K. B. vyplynulo, že Záložnú zmluvu s p. M. podpísala kvôli tomu, že
p. M. jej dal pôžičku a nemohla ju splácať tak mu dala svoje podiely. Požičali jej 10 000 eur, bolo to
v roku 2019, požičal jej ich naraz. Dohodli sa, že mu ich bude splácať. M. oslovila ona. Povedal, že
s tým súhlasí. Odišli do Nemecka, vrátili sa v auguste 2023. Potom, keď sa vrátili, nasťahovali sa do
domu na C. D. E., ktorý je predmetom konania s tým, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, p. J. sa stala

naspäť vlastníčkou tých tretín a zaplatila p. M. 5 000 eur. Celá jej rodina prišla zo zahraničia, nemali
kde bývať, tak išla za p. M., že mu dá 5 000 eur, viac nemala, aby jej prepísal naspäť na ňu tie šestiny,
lebo nemala kde bývať aj s deťmi, pričom tam aj s deťmi mala trvalý pobyt. L. M. s tým súhlasil. Dohodu
o odstúpení od kúpnej zmluvy z 16.02. jej priniesol p. M.. Predtým než ju podpísala si ju prečítala. Z
tej zmluvy vyplýva, že napísala svoje čiastky na neho. Dôvodom pre odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo

to, že nemala, kde bývať. Dohodu o odstúpení od zmluvy podpísala tak, že jej ju predložil p. M., bolo
to v jeho dome, kde býva. Keď prišla vtedy za p. M., že tam potrebuje naspäť bývať, či by sa to dalo,
povedal, že áno. Dala mu 5 000 eur v hotovosti a ostatné mu dáva na splátky, keď má tak mu dá, keď
nemá, manžel chodí ku nemu robiť. Má mu dať ešte 4 000 eur nevie presne, ale mala mu dať ešte 5 000.

7. Uznesením Okresného súdu Prešov 30 Ps 28/2015 - 38 zo dňa 10.02.2016 bol žalobca 1/ ustanovený
za opatrovníka pre žalovaného 2/ obmedzeného na spôsobilosti na právne úkony. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 18.02.2016.8. Uznesením Okresného súdu Prešov spisová značka 26D 884/2015 zo dňa 28.02.2017 bolo
vyporiadané dedičstvo po poručiteľovi nebohom L. B. tak, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
číslo XXXX k katastrálnom území Veľký Šariš a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele

KN C XXX s príslušenstvom a parcely KN C XXX zastavané plochy a nádvoria XXX metrov štvorcových,
KN C XXX/X záhrady XXX X metrov štvorcových v podiele pod B1 v celosti nadobudli dedičia poručiteľa
a to žalobca 1/ vo veľkosti 1/6, intervenientka vo veľkosti 1 /6, L. B. vo veľkosti 1/6, A. C. vo veľkosti 1/6,
A. B. vo veľkosti 1/6 a žalobca 2/ vo veľkosti 1/6.

9. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.11.2019 zmluvné strany A. M. ako
záložný veriteľ a intervenientka ako záložný dlžník odkazujúc na zmluvu o pôžičke vo výške 10.000 eur
zriadili záložné právo na zabezpečenie vrátenia pôžičky a to vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam
v podiele 3/6. Zmluvné strany si dohodli v prípade splnenia podmienok pre výkon záložného práva
k predmetu zálohu možnosť záložného veriteľa realizovať predaj predmetu zálohu a to aj priamym
predajom kupujúcemu.

10. Darovacou zmluvou zo dňa 10.07.2020 L. B. ako darca previedol v prospech obdarovaného A. B.
- žalobcu 1/ spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo veľkosti 1/6.

11. Kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.02.2021 A. M. konajúci

súlade s ustanovením § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka v zmene intervenientky ako predávajúci
a žalovaný uzatvorili zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
uvedeným vyššie a to vo veľkosti podielu 3/6. Tento právny úkon bol uskutočnený na tom právnom
základe, že dňa 12.11.2019 bola medzi predávajúcim a (intervenientkou) a A. M. uzatvorená zmluva o
pôžičke na základe, ktorej bol predávajúcemu poskytnutý bankový úver vo výške 10 000 euro. Pre účely

zabezpečenia záväzkov predávajúceho zo zmluvy o pôžičke bola dňa 12.11.2019 medzi predávajúcim
a veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej boli
ako predmet záložného práva predávajúcim poskytnuté predmetné nehnuteľnosti vo veľkosti podielu
3/6. Predmetnou kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudol žalovaný do
svojho výlučného vlastníctva po podiel vo veľkosti 3/6 k predmetným nehnuteľnostiam. Zmluvné strany

sa dohodli, že kúpna cena bude kupujúcim uhradená k rukám veriteľa a to vo výške 5000 euro pred
podpisom tejto zmluvy a vo výške 5000 euro do 30.04.2021.

12. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi záložným veriteľom O. A. žalovaným
a zo dňa 23.08.2021 zriadili zmluvné strany k zálohu - predmetným nehnuteľnostiam po veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 3/6 záložné právo na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky - poskytnutej
pôžičky vo výške 15 000 eur.

13. V zmysle výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX zo dňa 31.07.2022 pre katastrálne územie D. E.
vlastníkom parcely registra C parcelné číslo XXX o výmere XXX metrov štvorcových zastavaná plocha a

nádvorie a M. B. XXX/X o výmere 431 metrov štvorcových ako záhrada, ako aj stavby súpisné číslo XXX
na pozemku XXX rodinný dom bol žalobca 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/6, žalovaný vo
veľkosti podielu 3/6 a žalobca 2/ vo veľkosti podielu 1/6. Vo vzťahu k žalovanému je evidovaná zmluva
o zriadení záložného práva v prospech O. A..

14. Okresný súd Prešov uznesením 9C/54/2022 - 39 zo dňa 09.08.2022 zakázal žalovanému nakladať
so spoluvlastníckym podielom 3/6 k predmetným nehnuteľnostiam.

15. Dohodou o odstúpení od kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa
16.02.2021 uzatvorenej 17.08.2023 A. M. ako záložným veriteľom konajúcim v mene intervenientky

a žalovaným, títo odstúpili od kúpnej zmluvy zo 16.02.2021, kde predmetom prevodu boli predmetné
nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 3/6 a zrušili svoje vzájomné práva a povinnosti vyplývajúci z kúpnej
zmluvy. Zároveň sa účastníci tejto dohody v bode 2. 2 dohodli, že kupujúci - žalovaný nemá právo na
vráteniedoposiaľneuhradenejčastikúpnejcenyačestneprehlasuje,žesavzdávanárokunajejvrátenie
a vyhlasuje, že si z uvedeného zmluvného vzťahu nebude nič nárokovať. Odstúpením od zmluvy sa

zmluva od začiatku zrušila. Predmetná listina bola súdu (na čísle listu 77 až 80) predložená s úradne
osvedčenými podpismi A. M. a žalovaného. Vyhotovenie tejto listiny na číslo listu spisu 116 až 117
obsahuje aj podpis intervenientky, ktorý táto uznala za svoj vlastný v zmysle legalizácie k nej pripojenej.16. Okresný súd Prešov uznesením 15C/5/2024 zo dňa 30.04.2024 návrh žalovaného na zrušenie
neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Prešov uznesením č. k. 9C/54/2022 - 39 zo dňa
09.08.2022 zamietol.

17. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného ustálil, že v konaní nebolo sporným, že
intervenientka (v podiele 3/6) a žalobcovia (spolu v podiele 3/6) boli podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú D. E.. Spoluvlastnícky podiel intervenientky
bol zaťažený záložnou zmluvou v prospech záložného veriteľa A. M.. Sporným nebolo ani to, že

záložný veriteľ vykonal svoje záložné právo k spoluvlastníckemu podielu 3/6 priamym predajom podielu
žalovanému, ktorý nie je osobou blízkou vo vzťahu k intervenietke. V rámci realizácie záložného práva
však opomenul ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností.

18. Súd mal za to, že aj pri realizácii výkonu záložného práva priamym predajom dohodnutým v

záložnej zmluve - kúpnou zmluvou zostáva zachované predkupné právo podielových spoluvlastníkov
na prevádzaný spoluvlastnícky podiel poukazujúc na skutočnosť, že pri výkone záložného práva koná
záložný veriteľ v mene záložcu ako podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Pri porušení predkupného
práva, majú podieloví spoluvlastníci právo uplatniť si nároky z predkupného práva.

19.Vprípadeporušeniapredkupnéhoprávajetedanutnépripustiťmožnosťoprávnenéhospoluvlastníka
domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného
spoluvlastníka na výber 3 zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi

(tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za
ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde
vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou
možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba
zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka je správne

povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona
nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo
porušené. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 4 Cdo 334/2009).

20. Žalovaný v konaní namietal, že na podiel žalovaného v predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené

záložné právo v prospech O. A.. Zmluva o zriadení záložného práva bola vkladom povolená dňa
9.9.2021 číslo zmeny XXX/XXXX. Súd konštatuje, že zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky
podiel žalovaného nemá žiaden priamy vplyv na možnosť žalobcu domáhať sa nahradenia prejavu
vôle k predmetnému spoluvlastníckemu podielu v dôsledku nedodržania predkupného práva zo strany
pôvodného podielového spoluvlastníka, od ktorého žalovaný nadobudol predmetný spoluvlastnícky

podiel.

21. Žalovaný a intervenientka v konaní namietali, že medzi žalovaným a intervenientkou došlo dňa
17.08.2023 k uzatvoreniu dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti zo dňa 16.02.2021, na základe, ktorej žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach, a to v rámci výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam. K uzatvoreniu dohody o
odstúpení od kúpnej zmluvy však došlo v čase, kedy Okresný súd Prešov uznesením 9C/54/2022 -
39 zo dňa 09.08.2022 zakázal žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom 3/6 k predmetným
nehnuteľnostiam.

22. Ak žalovaný disponoval s predmetným spoluvlastníckym podielom tým, že uzatvoril Dohodu o
odstúpení od Kúpnej zmluvy s intervenientkou v zastúpení A. M. (bez ohľadu na toto zastúpenie),
dôsledkom ktorej malo byť spätné nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu intervenientkou v čase,
kedy bol voči nemu účinný zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami na základe vykonateľného
súdneho rozhodnutia, takáto dispozícia je neplatným právnym úkonom uskutočneným v rozpore so

zákonom v širšom slova zmysle, teda v rozpore s Civilným sporovým poriadkom v kontexte výkladu
uskutočneného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v zložení Veľkého senátu pod sp. zn. 1 VCdo
1/2017. S poukazom na tento dôvod neplatnosti Dohody o odstúpení od Kúpnej zmluvy sa už súdnezaoberal ďalšími dôvodmi jej neplatnosti uvádzaným zmluvnými stranami a to nedostatok vôle
žalovaného, resp. rozpor s dobrými mravmi v nadväznosti na primeranosti zmluvných plnení.

23. Preto súd žalobe vyhovel a nahradil prejav vôle žalovaného, ktorým dochádza k prevodu
spoluvlastníckeho podielu žalovaného v prospech žalobcov v pomere podľa veľkosti ich doterajších
spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach a za rovnakých podmienok, za akých
predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol žalovaný. Samotné podmienky prevodu neboli v konaní
sporné. Platobné podmienky uvedené v tomto rozhodnutí analogicky zodpovedajú splatnosti kúpnej

ceny uvedenej v kúpnej zmluve z 16.2.2021 s prihliadnutím na špecifickosť právneho úkonu- nahradenie
prejavu vôle súdnym rozhodnutím, kedy úhrada kúpnej ceny vopred nie je účelná vzhľadom na
skutočnosť, že nie je možné vopred presne určiť, či a kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

24. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie (č. l. 301 spisu) z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný

dôvodil, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na zákonu zodpovedajúce
odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Uviedol, že z rozsudku plynie,
že v konaní bolo vykonaných množstvo listinných dôkazov, avšak nie je z neho zrejmé, aké skutočnosti z
nich plynuli pre súd a prečo hodnotenie týchto dôkazov z rozsudku nevykonal. Súd obmedzil svoje úvahy
na obmedzený počet skutočností, čím bez pochýb zaťažil rozsudok nepreskúmateľnosťou, pretože ak

považoval dôkazy za nedôležité, nemal ich vykonať a ak ich vykonal, nevyporiadal sa so závermi z nich
plynúcimi v odôvodnení v rozsudku ani slovom. Žalovaný konštatoval, že nič neporušil, uhradil kúpnu
cenu a teraz má byť obraný o vlastníctvo, za ktoré riadne zaplatil. Naviac, ako pôvodná vlastnícka vo
výsluchu uviedla, mala zaplatiť za navrátenie vlastníctva M. sumu 5000 eur a ďalšiu sumu v budúcnosti.
Tieto skutočnosti súd prehliadol a nevyporiadal sa s nimi.

25. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie (okrem výroku II. o zrušení neodkladného
opatrenia) podala včas odvolanie (č. l. 305 spisu) aj intervenientka na strane žalovaného z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť
a priznať jej oproti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne zrušiť

napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnila
tým, že súd I. inštancie nesprávne posúdil procesnú prípustnosť žaloby vo veci samej a týmto konaním
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mohli spôsobiť nesprávne právne posúdenie veci.
Intervenient má za to, že základnou otázkou, ktorá odôvodňuje prípustnosť žaloby je vyhodnotenie
skutočnosti, že žalovaný toho času už nie je podľa názoru intervenienta vlastníkom spoluvlastníckych

podielov, keďže dohodou o odstúpení uzatvorenou medzi žalovaným a intervenientom došlo k zániku
platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.2.2021 s
účinkami ex tunc. V takom prípade má intervenient za to, že žaloba je nedôvodná, keďže aktuálnym
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu je intervenient. Intervenient považuje za nesprávnu úvahu súdu I.
inštancieaztohovyplývajúceprávnevyhodnotenie,ohľadomporušeniazákonnéhopredkupnéhopráva,

keďže žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetu záložného práva na základe výkonu záložného
práva zo strany záložného veriteľa a nie uzatvorením kúpnu-predajnej zmluvy na základe vôle záložného
dlžníka intervenienta, kedy by nepochybne bolo nutné rešpektovať predkupné právo žalobcov. Výkon
záložného práva priamym predajom je forma spôsobu uspokojenia záložného veriteľa, rovnako ako
dobrovoľná dražba, resp. dražba podľa exekučného poriadku. Ako správne súd I. inštancie konštatoval,

výkon záložného práva realizoval záložný veriteľ na základe zákonného zmocnenia, kedy realizuje
úkony smerujúce k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky ním zvoleným spôsobom. Intervenient má
za to, že výkon záložného práva je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže
výsledok výkonu záložného práva neodráža vôľu záložcu ani záložného dlžníka - intervenienta, ale
je výlučným právom záložného veriteľa. Intervenient svoj právny názor opiera o analógiu s výkonom

záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách a tiež úpravu speňažovania nehnuteľného
majetku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v rámci ktorého správca pri speňažovaní majetku
spadajúceho do konkurznej podstaty vykonáva práva dlžníka a nie je viazaný predkupnými právom
oprávnených osôb (ust. § 167s zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvádza „Pri speňažení majetku
správca nie je viazaný predkupným právom; osobe oprávnenej z predkupného práva zriadeného

ako vecné právo však predkupné právo zostáva zachované.“). Uvedenú úvahu podporuje aj úprava
výkonu záložného práva zriadeného v zmysle § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného má intervenient za to, že súd I. inštancie v meritórnom rozsudku
nesprávne posúdil procesnoprávny stav ako aj hmotnoprávny stav veci, v dôsledku čoho rozhodolpodľa názoru intervenienta nesprávne, ak svojim rozhodnutím prevádza na žalobcu viac práv ako je v
dispozícii žalovaného, ak jeho vlastnícky vzťah k predmetu výkonu záložného práva zanikol ex tunc z
dôvodu odstúpenia od nadobúdacei zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny vyplývajúcej z výkonu

záložného práva. Súd I. inštancie napriek tvrdeniam intervenienta neskúmal otázku úhrady kúpnej
ceny vyplývajúcej z výkonu záložného práva, ak intervenient uvádza, že k odstúpeniu došlo z titulu
neuhradenia kúpnej ceny zo strany žalovaného a tento nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by si svoju
povinnosť voči záložnému veriteľovi splnil. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu I.
inštancie, tak potvrdí vznik absurdnej situácie, kedy žalovaný nesplnil svoj záväzok k úhrade kúpnej

ceny vyplývajúcej z výkonu záložného práva - dôvod pre odstúpenie, a súčasne rozhodnutím súdu
budú žalobcovia zaviazaní k úhrade kúpnej ceny k rukám žalovaného. Uvedený postup podľa názoru
intervenienta nemá oporu v právnych predpisoch a celkom určite je v rozpore s dobrými mravmi, a teda
je neprípustný.

26. K odvolaniu intervenienta na strane žalovaného sa písomným podaním (č. l. 323 spisu) z 31.1.2025

vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že nakoľko intervenient na strane žalovaného netvorí so stranou
nerozlučné spoločenstvo, mohol podať odvolanie len so súhlasom strany, pričom súhlas žalovaného
intervenient do uplynutia lehoty na podanie odvolania nepredložil. Navrhli preto odvolanie intervenienta
odmietnuť ak podané neoprávnenou osobou a žalobcom priznať náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rovnako písomným podaním z 31.1.2025 sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili žalobcovia (č. l. 328
spisu), ktorí uviedli, že žalovaný nekonkretizoval a ktorými dôkazmi sa súd prvej inštancie nevyporiadal
a ktoré by mohli privodiť iné rozhodnutie vo veci. Ak žalovaný poukázal na to, že zaplatil kúpnu cenu
a má byť „obratý“ o vlastníctvo a na to, že intervenientka uviedla, že za navrátenie vlastníctva mala
vyplatiť M. sumu 5.000 eur a ďalšiu sumu v budúcnosti, žalovaný neuvádza, prečo tieto dôkazy považuje

za rozhodujúce v jeho veci, aké závery z týchto dôkazov plynú a prečo by mohli ovplyvniť správnosť
rozsudkuokresnéhosúdu.SpoukazomnajudikatúruÚstavnéhosúduSRaESĽPjezrejmé,žežalovaný
vo svojom odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by relevantne spochybnili rozsudok okresného
súdu a navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

28. Písomným podaním z 4.2.2025 sa k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného vyjadril žalovaný
(č. l. 319 spisu), ktorý uviedol, že poukázal na okolnosti, za ktorých malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy.
Je zrejmé, že prostriedky procesného útoky a obrany medzi žalovaným a intervenientom boli v rozpore
s tým, že súd nevyžadoval s nimi, jeho súhlas. Ak však nebol daný, nemal na uvedené súd prihliadať,
keďže žalovaný a intervenient netvoria nerozlučné spoločenstvo. Už len tieto skutočnosti sú dôvodom

pre zrušenie napadnutého rozsudku. Rovnako tak odvolanie môže podať len za situácie, že s uvedeným
vysloví žalovaný súhlas. Na to však žalovaného nikto nevyzval. Zopakoval, že je dobromyseľným
nadobúdateľom podielu na žalovanej nehnuteľnosti a judikatúra chráni dobromyseľných nadobúdateľom
oproti nedbalým vlastníkom. Vo zvyšku sa v celom rozsahu pridržal svojho odvolania a tam uvedených
dôvodov.

29. K vyjadreniu žalobcov a žalovaného k vyjadreniu k odvolaniu intervenienta sa písomným podaním
z 20.2.2025 vyjadril intervenient (č. l. 334 spisu), ktorý uviedol, že de iure má reálny právny záujem
na zamietnutí žaloby rovnako ako žalovaný, ale de facto má rozdielny želaný výsledok. Predmetné
odvolanie intervenienta je preto možné chápať iba ako akúsi doplňujúcu argumentáciu, keďže nemá

reálny vplyv na ďalší procesný postup konania. Opätovne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu
zamietnuť a priznať jej oproti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne
zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Napokon sa k vyššie uvedenému vyjadreniu intervenienta vyjadrili písomným podaním z 24.3.2025

vyjadrili žalobcovia (č. l. 342 spisu), ktorí uviedli, že skutočnosti uvádzané intervenientkou
prostredníctvom jej právneho zástupcu nie sú ničím iným ako skutkovo ani právne neodôvodnenými
tvrdeniami, ktoré majú iba jediný cieľ a to odďaľovať právoplatné rozhodnutie o veci. Intervenientka
netvorí so žalovaným nerozlučné spoločenstvo a súhlas na podanie odvolanie jej žalovaným daný
nebol. V zmysle uvedeného nie je intervenientka s poukazom na § 360 CSP subjektom oprávneným

odvolaniepodaťapretoniejeanisubjektomoprávnenýmdopĺňaťodvolaniežalovanéhooargumentáciu,
ktorá nebola v odvolaní žalovaného obsiahnutá. Úvaha právneho zástupcu intervenientky prezentovaná
vo vyjadrení nemá oporu v žiadnom právnom predpise a závery prezentované právnym zástupcom
intervenientky nemožno zo žiadneho právneho predpisu vyvodiť ani najextenzívnejším výkladom. Jezrejmé,ževyjadrenieintervenientkyjezbytočné,žalobcomvôbecniejezrejmé,akýinýcieľbymaltakýto
postup právneho zástupcu intervenientky, okrem jeho snahy predlžovať konanie. Pritom v dôsledku
postupu právneho zástupcu intervenientky bolo konanie predĺžené o najmenej 5 mesiacov. V tejto

súvislosti žalobcovia poukazujú na svoje podanie zo dňa 17.7.2024. Vzhľadom na vyššie uvedené
žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd odvolanie intervenientky odmietol ako podané neoprávnenou
osobou, na argumentáciu v ňom obsiahnutú neprihliadal a priznal žalobcom nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

31. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a intervenienta na strane žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a odvolanie intervenienta ako podané
neoprávnenou osobou odmietnuť, pričom v nadväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a zároveň naň poukazuje.

32. Odvolací súd pri preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodnutí do
úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na skutkový
stav ho správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie a z tohto dôvodu si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne
odkazuje v súlade s § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

33. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

34. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení

záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,

30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.

35. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v
mene záložcu.

36. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený od
nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

37. Odvolateľ svoju argumentáciu založil najmä na konštatovaní, že nič neporušil, uhradil kúpnu cenu

a teraz má byť obratý o vlastníctvo, za ktoré riadne zaplatil. Zdôrazňoval, že je dobromyseľným
nadobúdateľom podielu na žalovanej nehnuteľnosti a judikatúra chráni dobromyseľných nadobúdateľom
oproti nedbalým vlastníkom.

38. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok,

spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových
rozporov. Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení.

39. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 271/2011 pri výklade zákonných
ustanovení nie je súd viazaný doslovným znením zákona absolútne, môže, dokonca sa musí odchýliť

v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného
výkladu zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa Ústavného súdu článok. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje viazanosť štátneho orgánu textom, ale zmyslom a účelom
zákona.40. Právo na vlastníctvo je právom na prisvojovanie si hodnôt, podľa článku 1 Dodatkového protokolu
č. 1 k Dohovoru o ľudských právach, každý má právo na pokojné užívanie majetku.

41. Odvolací súd v tomto smere poukazuje, že vo všeobecnosti platí, že dôkaznú povinnosť (dôkazné
bremeno) má v spore každý, kto niečo tvrdí. V klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii
aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z dôkazných prostriedkov,
ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a

snažiť sa len o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej
procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje
- uzavrie proces vytvárania skutkového základu na meritórne rozhodnutie a vec rozhodne, čo vyjadruje
požiadavku procesnej diligencie sporových strán a mantinely aktivity súdu. Neúspešnej strane sa tak
v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo
v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej

procesnej aktivity strany sporu (prostriedky procesného útoku a obrany strana buď vyčerpala alebo ich
uplatnila neskoro). Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní
zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne
relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku
podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.

42. Je nepochybné, že dôkazné bremeno preukázať vyššie uvedenú skutočnosť zaťažovalo žalobcu,
teda bolo na ňom, aby predložil, resp. označil dôkaz, ktorý toto preukazuje.

43. Nebolo v konaní sporným, že intervenientka na strane žalovaného (v podiele 3/6) a žalobcovia

(spolu v podiele 3/6) boli podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX v k. ú D. E.. Spoluvlastnícky podiel intervenientky bol zaťažený záložnou zmluvou v
prospech záložného veriteľa A. M.. Sporným nebolo ani to, že záložný veriteľ vykonal svoje záložné
právo k spoluvlastníckemu podielu 3/6 patriacom intervenientke priamym predajom tohto podielu
žalovanému, ktorý nie je osobou blízkou vo vzťahu k intervenientke. V rámci realizácie záložného práva

však opomenul ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností.

44. Potrebné je tiež zdôrazniť, že, ako správne uviedol súd prvej inštancie, na strane žalovaného nebola
zachovaná potrebná miera opatrnosti pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti.

45. Záložné právo je v podmienkach trhového hospodárstva významným a veľmi frekventovaným
vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Z jeho akcesorickej povahy
vyplýva, že ako vedľajší vzťah pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej hmotnoprávne a
procesnoprávne posilnenie tým, že na jeho základe je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju

pohľadávku z predmetu záložného práva (zálohu) v prípade, ak jeho pohľadávka nie je riadne a včas
splnená. Posilňuje teda postavenie záložného veriteľa a jeho istotu tak, že zabezpečuje, aby jeho nároky
z pohľadávky boli uspokojené aj vtedy, keď obligačný dlžník nesplní pohľadávku riadne a včas.

46. Z charakteru záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu jednoznačne vyplýva, že na to, aby

bolo záložné právo pre veriteľa efektívne, hodnota predmetu záložného práva (t. j. hodnota zálohu) musí
byť rovnaká alebo vyššia ako hodnota zabezpečenej pohľadávky. Len v takomto prípade má totiž veriteľ
istotu uspokojenia svojej pohľadávky aj v prípade, že dlžník by dobrovoľne neplnil ani len čiastočne.
Napriek skutočnosti, že záložné právo je tradičným zabezpečovacím inštitútom, vo všeobecnosti
akceptovaným vo všetkých typoch záväzkových vzťahoch, v prípade, že je zabezpečovaným vzťahom

vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné osobitne skúmať, či jeho dojednanie nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko sa už z
podstaty jedná o zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa (dodávateľa), ktorého účelom je posilniť
postavenie veriteľa, je navyše potrebné vziať na zreteľ, že len v prípade, ak dojednanie záložného
práva so spotrebiteľom v konkrétnom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v záväzkovom vzťahu v

neprospech spotrebiteľa, je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou. Opačný výklad by totiž viedol
k absurdnému záveru, že nakoľko záložné právo pôsobí vždy v prospech veriteľa (dodávateľa) a v
neprospech spotrebiteľa, záložné právo so spotrebiteľom nemožno dohodnúť. Možno teda zhrnúť, že
v prípade existencie záložného práva v rámci spotrebiteľskej zmluvy (alternatívne ak je podmienkouuzavretia hlavnej zmluvy zriadenie záložného práva k predmetu vo vlastníctve spotrebiteľa osobitnou
zmluvou), je úlohou konajúceho súdu posúdiť, či uvedené záložné právo je alebo nie je neprijateľnou
podmienkou z hľadiska intenzity zásahu do postavenia zmluvných strán zo spotrebiteľského vzťahu.

Vzhľadom na funkciu a význam tohto zabezpečovacieho inštitútu bude pritom rozhodné skúmanie
primeranosti záložného práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru predmetu záložného
práva (zálohu) a jeho (nie len ekonomickej) hodnoty, výšky a významu zabezpečenej pohľadávky a
dohodnutého (resp. zákonom stanoveného) spôsobu výkonu záložného práva.

47. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

48. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

49. Odvolací súd podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj
z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Len na margo súd prvej inštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového

spoločenského vývoja nemenný.

50. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

51. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny

hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

52. Správne súd prvej inštancie uzavrel, keď poukázal na to, že hoci žalovaný a intervenientka v
konaní namietali, že medzi žalovaným a intervenientkou došlo dňa 17.8.2023 k uzatvoreniu dohody
o odstúpení od kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.2.2021, na
základe, ktorej žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, a to v rámci výkonu

záložného práva k nehnuteľnostiam, k uzatvoreniu dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy došlo však
v čase, kedy Okresný súd Prešov uznesením 9C/54/2022 - 39 zo dňa 9.8.2022 zakázal žalovanému
nakladať so spoluvlastníckym podielom 3/6 k predmetným nehnuteľnostiam. Ak žalovaný disponoval
s predmetným spoluvlastníckym podielom tým, že uzatvoril Dohodu o odstúpení od Kúpnej zmluvy
s intervenientkou v zastúpení A. M. (bez ohľadu na toto zastúpenie), dôsledkom ktorej malo byť

spätné nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu intervenientkou v čase, kedy bol voči nemu účinný
zákaznakladaťspredmetnýminehnuteľnosťaminazákladevykonateľnéhosúdnehorozhodnutia,takáto
dispozícia je neplatným právnym úkonom uskutočneným v rozpore so zákonom v širšom slova zmysle,
teda v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje
aj odvolací súd a v celom rozsahu na ne odkazuje.

53. Odvolací súd tiež akcentuje, že do úvahy je teda potrebné vziať tú skutočnosť, že záložný veriteľ (A.
M.) realizoval výkon záložného práva tak, ako keby neexistovali osoby oprávnené z predkupného práva,
v prejednávanom prípade žalobcovia. Ak by aj odvolací súd pripustil že ide o právom aprobovaný postup
z pohľadu pozitívneho práva (čo podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne nie), išlo by jednoznačne

o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

54. To že podielová spoluvlastníčka (intervenientka na strane žalovaného) založila svoj spoluvlastnícky
podiel predsa nemôže byť na ujmu ostatným podielovým spoluvlastníkom (žalobcom). Išlo byo evidentnú snahu obísť predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov. Z právnych úkonov
žalovaného, intervenientky na strane žalovaného a napokon aj záložného veriteľa je evidentné, že títo,
síce motivovaní pravdepodobne rozličnými pohnútkami sa snažili získať či už finančné prostriedky alebo

samotnú majetkovú hodnotu spôsobom, ktorému pri obídení predkupného práva žalobcov nemôže byť
poskytnutá právna ochrana.

55. U vedené je potrebné vnímať aj cez prizmu tej skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť predstavuje
obydlie žalobcov. Akcentujúc princíp proporcionality je nutné uviesť, že zásah do práv žalobcov má na

nich nepomerne väčší dopad, ako prípadné nevyhovenie tejto žalobe a dopadu na žalovaného.

56. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť venoval okolnosti, že nehnuteľnosť je určená
na bývanie, teda predstavuje pre žalobcov domov. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje
základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť.

57. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú

právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované
ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku
nadobudli platnosť 23. marca 1976.

58. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť
18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

59. Je nepochybné, že zamietnutím žaloby by sa žalobcovia, ktorým nebolo umožnené uplatniť si
predkupné právo, dostali do situácie, kedy by boli v podielovom spoluvlastníctve s cudzou fyzickou
osobou (žalovaným), teda v značnej miere by došlo k oslabeniu pozície žalobcov ako vlastníkov,
nehovoriac o užívacom komforte ich vlastného obydlia.

60. Potrebné je tiež zdôrazniť, že s ohľadom na námietke žalovaného o zaplatení kúpnej ceny, nič
žalovanému nebráni domáhať sa navrátenia týchto finančných prostriedkov od toho, komu ich uhradil,
čo však už nie je predmetom tohto konania.

61. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným
porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie
na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

62.Sohľadomnauvedenéodvolacísúdstotožňujúcsasozávermisúduprvejinštancierozsudokpotvrdil
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
63. Čo sa týka odvolania intervenientky na strane žalovaného, súd prvej inštancie musel toto odvolanie

odmietnuť, keďže ho vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou, keďže v zmysle § 360 CSP môže
intervenientpodaťodvolanieaktvorísostranoupodľa§359nerozlučnéspoločenstvopodľa§77,pričom
v ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Nakoľko vo
vzťahu žalovaného a intervenienta nešlo o nerozlučné spoločenstvo a súhlas žalovaného daný nebol,
neostávalo odvolaciemu súdu iné ako odvolanie intervenienta na strane žalovaného odmietnuť ako

podané neoprávnenou osobou.64. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1

CSP, preto s ohľadom na výsledok sporu priznal žalobcom proti žalovanému a intervenientovi na strane
žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

67. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).