Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522202546
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7522202546.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu

JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. C. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v D. E. F. G. H. XX zastúpeného Kanisová & Kanis Advokátskou kanceláriou s. r.
o., IČO: 36836460, so sídlom kancelárie v Bratislave na Ďumbierskej ulici č. 3F proti žalovanej I.
D. A. nar. X.X.XXXX bývajúcej v obci D. H. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Konvičným
so sídlom kancelárie v Košiciach na Rázusovej ulici č. 1 o žalobe a vzájomnej žalobe o ochranu
osobnosti s príslušenstvom o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.
K3-6C/144/2022-963 zo dňa 13.12.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. K3-6C/144/2022-1048

zo dňa 16.1.2025 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku XXIII. rozsudku v spojení s opravným uznesením.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

III. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom č.k. K3-6C/144/2022-963 zo dňa
13.12.2024 rozhodol nasledovne:

I. Žalovaná je povinná zdržať sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu
spočívajúcich vo verejnom šírení informácii o tom, že žalobca bráni v styku žalovanej s jej synom, je
stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi, ako aj
trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a korumpuje sudcov
alebo kohokoľvek iného v snahe dosiahnuť finančné obohatenie a tiež verejného šírenia prirovnaním
žalobcu k osobe J. K., a v šírení informácií označujúcich akékoľvek osoby ako „opičky“ žalobcu.

II. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 29.8.2019 v časti:
„právny zástupca - A. B. C.“.

III. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 15.1.2020 o 22:06

v časti: „právne zastúpenie otca - A. B. C.“.IV. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 25.2.2020 o 9:13
v časti: „a jeho skorumpované a nekalé praktiky“.

V. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 22.6.2020 v časti:
„Od začiatku tvrdím, že cely môj súdny proces je skorumpovaný týmto právnikom A. B. C. v priamom
prenose“ a v časti: „advokát A. B. C.“.

VI. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 2.7.2020 o 23:36
v časti: „JUDr. Andrej GARA & Etický kódex advokáta & SAK Toto video je z 4.7.2019 pred rokom.......po
mojom súdnom pojednávaní sp. zn. 38P/60/2017, "verejnosť vylúčená" .....už vtedy som mala dôkazy, že
celý môj súdny proces je skorumpovaný Pýtam sa, je normálne, že 23 mesiacov mi nie je umožňovaný

žiaden styk s mojím synom a A. B. C. a jeho biznis na deťoch veselo prosperuje ďalej a čo NAKA“.

VII. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 5.7.2020 o 13:55
v časti: „Už na mojom súdnom pojednávaní NAKA disponovala prepisom nahrávky o úplatkoch A. B.

C. a jeho kontaktoch... Advokát JUDr. Andrej Gara a jeho praktiky : L.... L.... Tomu sa hovorí rýchlosť,
predtým si nič nezákonné nevšimli, ani to, že J. M. sa vyplakávala po rozvode na pleciach JUDr.
Andreja Garu, žiaden konflikt záujmov, toto trio ma na svedomí vymazaných rodičov, ktorých rovnako
zastupuje A. B. C. J. sa potvrdilo prepojenie: komisárka pre deti I. N. O. - A. B. C. a jeho prepojenie
na ESĽP a ministerstvo spravodlivosti JUDr. Maricu Pirošíkovú a v takomto móde fungovali roky Náš

syn ma 6 rokov, polovicu života strávil bezdôvodne bez mamy, vďaka tejto skorumpovanej chobotnici
a nenažranosti JUDr. Andreja Garu"

VIII. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 22.10.2020 v

rozsahu fotografie žalobcu zverejnenej k tomuto príspevku.

IX. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 20.3.2021 v časti:
„ohýbanie práva“ a v časti „porušovanie advokátskej etiky zavádzanie klientov“.

X. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 2.9.2021 v časti:
„Ako "vinný" a "vyšetrovaný" za podpory SAK odvádzajú 100% robotu v ohýbaní práva a ako "vinný" a
"vyšetrovaný" ma pripravili o detstvo môjho syna a ako "vinný" a "vyšetrovaný" si prišli na štedrý mamon!“

a „porušovanie advokátskej etiky zavádzanie klientov“.“ a v časti: „korupčnú“.

XI. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 5.10.2021 v časti:
„JUDr. Andrej Gara vyšetrovaný NAKA“.

XII. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 10.10.2021 v
časti: „korupčnú“.

XIII. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 21.10.2021 v
časti: „Pa a Pi 2 advokátske suterény, ktoré každým svojím podaním podliezajú morálne, etické dno
popierajúceho akýkoľvek pud sebazáchovy, inteligencie, odbornosti a elementárnej slušnosti A. B. C.
- uznaný vinným SAK, avšak bez postihu dlhodobo mu kryje či už bývalé, ale aj súčasné vedenie SAK

chrbát, kvôli nemu čelila Slovenská republika medzinárodnému škandálu s Ekvádorom, zanecháva po
sebe desiatky vymazaných rodičov a jeho advokátske zručnosti peklo je oproti tomu čo vám robí tento
morálny suterén zo života raj na zemi“, vrátane fotografií žalobcu zverejnených pod týmto príspevkom.XIV. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvomužívateľskéhoúčtusnázvom„Iniciatívazavymazanýchrodičov“dňa13.11.2021včasti:
„1. Advokát A. B. C. -uznaný vinným SAK, bez dlhodobého postihu, vyšetrovaný NAKA“.

XV. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 25.1.2022 v časti:
„korupčnej“.

XVI. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 31.1.2022 v časti:
„Advokát A. B. C. figuruje v desiatkach prípadov vymazaných rodičov, pričom sudcovia konajú cez
procesne chyby a procesné prieťahy veľmi neštandardne v neprospech záujmu maloletých detí, ale
preukázateľne v prospech jedného rodiča. Ide predovšetkým o Okresný sud BA 3 a Krajsky sud senát
11CoP …. v prípade desiatok prípadov vymazaných rodičov sa bavíme o státisícoch na úplatkoch …“.

XVII. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 6.2.2022 v časti:
„A. B. C.“, vrátane fotografie žalobcu uverejnenej pod týmto príspevkom.

XVIII. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok
zverejnený prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa
19.2.2022 v časti: „Zaťial čo pán A. bojuje vyše 20 rokov s Kočnerovou opičkou Jankovskou & spol., ja
bojujem skoro 5 rokov s Garovými opičkami & spol., pričom asi málokto vie, že opička A., sa v tandeme
s J. P. ako bývala štátna tajomníčka MS SR angažovala aj v sporoch o deti“.

XIX. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 23.2.2022 v časti:
„korupčnej“, v časti: „korupčná“, v časti: „korupčná“ a v časti „korupčnej“.

XX. Žalovaná je povinná trvalým spôsobom odstrániť zo sociálnej siete Facebook príspevok zverejnený
prostredníctvom užívateľského účtu s názvom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 23.2.2022 v časti:
„Zaviedol to tu advokat A. B. C., ktorý na korupčnej nahrávke tvrdí, že je to boj o dieťa cez peniaze,
cez psychiku, spochybnenie druhého rodiča …. väčší odpad nepoznám Na jeho konte sú desiatky
vymazaných rodičov a detí, dokonca jedno spáchalo samovraždu …. Následky traumy sa ukážu až po

rokoch... Podarilo sa mu to cez MS SR s jeho dohadzovačkou A. J. P., ktorí na dlhé roky úradovali pri
zákonoch aj s komisárkou pre deti v sporoch o deti …. Pokiaľ J. P. veselo školila cez justičnú akadémiu
o “ospravedlniteľných dôvodoch” a popíjala so sudcami poručenskej agendy a budovala kontakty …
Garovi sa so 99% istotou darí v sporoch o deti .. kto pozná Garove podania sa chytá za hlavu, lebo s
právnou odbornosťou to má pramálo spoločné, ku C. sa chodí na “istotu” …poznáme desiatky prípadov,

keď J. P. dohadzovala klientov C. bavíme sa o organizovanej skupine v sporoch o deti s nevyčísliteľnou
škodou C. sa na nahrávke chváli, že on ma pod palcom bratislavské súdy … len na OkS Ba 3
evidujem minimálne 10 prípadov u sudkyne Žabkovej kde sú roky vymazaní rodičia a takisto u sudkyne
Mattielighovej končia deti u majetnejšieho rodiča a okrem toho, že mal byt dávno vylúčený so SAK ešte
keď spôsobil medzinárodnú blamáž v prípade ekvádorského sporu o dieťa … Kto dlhé roky kryje Garove

zločiny na deťoch Minule a súčasne vedenie SAK - a koho ma na NAKA Veď aj Kočnerova threema
po uverejnení mala aspoň 3 akcie NAKA a Garova korupčná nahrávka sa len prekladá z oddelenia na
oddelenie …. vraj ma silný ročník spolužiakov z výšky ….“

XXI. Žalovaná je povinná ospravedlniť sa žalobcovi za šírenie nepravdivých informácii o jeho osobe,

o páchaní trestnej činnosti zo strany žalobcu, o bránení v styku žalovanej s jej synom zo strany
žalobcu, a za urážlivé pomenovania žalobcu, ktoré táto verejne prezentovala, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku písomne nasledovným spôsobom: „I. D. A. oznamuje, že v príspevkoch
zverejnených na sociálnej sieti Facebook užívateľom „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dňa 29.8.2019,
15.1.2020, 25.2.2020, 14.6.2020, 22.6.2020, 26.6.2020, 2.7.2020, 5.7.2020, 20.8.2020, 30.8.2020,

4.9.2020, 7.9.2020, 8.9.2020, 9.9.2020, 22.9.2020, 22.10.2020, 20.3.2021, 11.4.2021, 10.5.2021,
2.9.2021, 5.10.2021, 10.10.2021, 21.10.2021, 13.11.2021, 25.1.2022, 31.1.2022, 6.2.2022, 19.2.2022,
23.2.2022, 28.2.2022, a to v častiach týkajúcich sa osoby A. B. C., boli uverejnené nepravdivé informácie
týkajúce sa trestných činov korupcie páchaných zo strany A. B. C., ako aj nepravdivé informácie týkajúcesa prepojenia a spolupráce A. B. C. so súdmi SR, prokuratúrou SR a komisárkou pre deti. Rovnako
nepravdivé sú aj informácie o tom, že by A. B. C. bránil I. D. A. v styku s jej synom. Predmetné informácie
sú zavádzajúce, nepravdivé a poškodzujúce občiansku česť a ľudskú dôstojnosť A. B. C.. I. D. A. sa za

neoprávnené uverejnenie a šírenie nepravdivých údajov a informácii o A. B. C. ospravedlňuje.“

XXII. Žalovaná je povinná ospravedlnenie uvedené vo výroku XXI. rozsudku uverejniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na sociálnej sieti Facebook v skupine „Iniciatíva za vymazaných rodičov“.

XXIII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 3.000,00 €, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

XXIV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

XXV. Žalovaný je povinný trvale odstrániť z webovej stránky www.gkg.sk článok zo dňa 1.10.2019

„Oficiálne stanovisko advokátskej kancelárie k medializovaným difamujúcim tvrdeniam „vymazanej
matky“, a to v celom rozsahu.

XXVI. Žalovaný je povinný trvale odstrániť z webovej stránky www.gkg.sk článok zo dňa 18.10.2019
„Oficiálne stanovisko advokátskej kancelárie k medializácii v denníku SME“, a to v rozsahu vety „Vezmúc

do úvahy, kto vlastne sú títo ľudia - matka, ktorá vulgárne nadáva malému synovi za to, že nechce
jesť a bije ho, bije otca a starú mamu dieťaťa pred jeho očami ...“ a pripojený dokument označený ako
„vyjadrenie rodiča MŠ - Kvocera x Janočková“.

XXVII. Žalovaný je povinný trvale odstrániť z webovej stránky www.gkg.sk článok zo dňa 2.3.2020

„Oficiálne stanovisko I. Q. K. a Advokátskej kancelárie A. B. C., právneho zástupcu I. Q. K. k udalostiam
zo dňa 17.2.2020 a 20.2.2020“, a to v celom rozsahu.

XXVIII. Žalobca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku doručiť žalovanej žalobcom
podpísané písomné ospravedlnenie v nasledovnom znení: „Ja, A. B. C. sa týmto ospravedlňujem pani I.

D. A. za to, že som neoprávnene zasiahol do jej cti, dôstojnosti, dobrého mena, ako aj súkromia tým, že
som na webovej stránke svojej advokátskej kancelárie R. dňa 1.10.2019, dňa 18.10.2019 a dňa 2.3.2020
zverejnil články, v ktorých som prezentoval o nej nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia spočívajúce najmä
v tom, že v septembri 2018 mala fyzicky zaútočiť na I. Q. K. a jeho matku, pričom od tohto okamihu sa jej
maloletý syn bojí, resp. že sa nezaujíma o svojho maloletého syna, resp. jej nejde o maloletého syna, ale

len o svoju seba prezentáciu, resp. že I. Q. K. robí všetko preto, aby mala kontakt a možnosť stretávania
sa s maloletým synom, ale taktiež som zároveň zverejnil aj bez jej súhlasu súkromnú sms komunikáciu,
ktorú mala s I. Q. K., ako aj som bez jej súhlasu zaslal dňa 18.10.2019 emailom tretím osobám súkromnú
zvukovú nahrávku, na ktorej bol zachytený jej hlas s cieľom vykresliť ju v negatívnom svetle“, pričom
obsah predmetného ospravedlnenia žalobca zároveň zverejní na webovej stránke svojej advokátskej

kancelárie v sekcii „Aktuality“ a žalovaná je zároveň predmetné ospravedlnenie oprávnená zverejniť na
sociálnej sieti Facebook, a to prostredníctvom užívateľského účtu „Iniciatíva za vymazaných rodičov“.

XXIX. V prevyšujúcej časti súd vzájomnú žalobu zamieta.

XXX. Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 54,69 %.

XXXI. Stranám sporu náhradu trov konania o vzájomnej žalobe nepriznáva.

XXXII. Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100

%.
Opravným uznesením č.k. K3-6C/144/2022-1048 zo dňa 16.1.2025 opravil výroky XXV., XXVI. a XXVII.
rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. K3-6C/144/2022-963 zo dňa 13.12.2024 tak, že prvé slovo
týchto výrokov má správne znieť: „Žalobca“ (namiesto „žalovaný“).

2. Vec právne posúdil podľa čl. 19, čl. 26 ods.1, 3 Ústavy SR, čl. 10 ods.1, 2, 3, čl. 17 ods. 1, 2 ústavného
zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa vykonáva Listina základných práv a slobôd (LZPaS), § 11, § 13 ods.
1, 2, 3, § 100 ods. 1, 2 § 101, § 106 Občianskeho zákonníka (OZ), § 1 písm. a) zákona č. 62/2020
Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskejchoroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom
od 27. marca 2020, § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021, § 255 ods. 1, 2, § 257, §
262 ods.1 CSP. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal súdnej ochrany
osobnosti z dôvodu, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo výrokmi žalovanej prezentovanými
v príspevkoch na Facebooku v skupine „Iniciatíva za vymazaných rodičov“, predstavujúcich jednak
nepravdivé tvrdenia difamačného charakteru a tiež subjektívne hodnotiace úsudky, ktoré nezodpovedajú

objektívnemu stavu. Žalobca v súvislosti zo zásahom do práva na ochranu osobnosti žiadal poskytnúť
ochranu v podobe negatórnej žaloby, t.j. domáhal sa upustenia od neoprávnených zásahov (výrok
I. petitu), reštitučnej žaloby, t.j. domáhal sa odstránenia následkov neoprávneného zásahu formou
odstránenia (častí) príspevkov zverejnených žalovanou (výroky V. - XXXVI. petitu), a v podobe
satisfakčnej žaloby sa domáhal ospravedlnenia (výroky II. a III. petitu) a úhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch (výrok IV. petitu). Preukázal, že žalovaná publikovaním príspevkov o ňom šíri informácie,

ktoré sú spôsobilé poškodiť jeho dobré meno a spoločensky, aj odborne ho diskreditovať, a to aj
napriek tomu, že je ako advokát osobou verejného záujmu a je povinný znášať vyššiu mieru kritiky ako
bežný občan. Považoval za nesporné, že žalovaná vytvorila a spravuje facebookovú skupinu s názvom
„Iniciatíva za vymazaných rodičov“, ktorá má vyše 18.000 sledovateľov, pričom ich počet rastie (v čase
od podania žaloby po rozhodnutie súdu narástol počet sledovateľov tejto skupiny o vyše 1.000) a 14.000

ľudí označili, že „sa im páči“. Z obsahu predložených príspevkov vyplýva, že žalovaná zverejňuje v
skupineinformácieosporesotcommaloletéhooúpravevýkonurodičovskýchprávkmaloletému,pričom
žalobca je zvoleným zástupcom z radov advokátov otca maloletého v tomto spore. Uviedol, že v konaní
nebolo preukázané, že by v súvislosti s nahrávkou bolo vznesené voči žalobcovi akékoľvek obvinenie,
že by bol odsúdený za akýkoľvek trestný čin. Nebolo preukázané, že by bol žalovaný vyšetrovaný

NAKA alebo iným orgánom činným v trestnom konaní. Považoval za nesporné, že meno žalobcu bolo
v médiách spomínané v súvislosti s odporúčaním vtedajšej komisárky pre deti, pani O., avšak nikde
neodznelo, že hlas na nahrávke patrí žalobcovi. Znalecký posudok PZ bol vypracovaný 20.9.2021,
žalovaná spájala žalobcu s nahrávkou a s páchaním trestnej činnosti už predtým (napríklad príspevok
5 z 14.6.2020, príspevok 6 z 22.6.2020). Konštatoval, že žalovaná spoznala hlas na nahrávke, ktorej

časť bola odvysielaná televíziou JOJ, keďže žalobcu poznala ako zástupcu otca maloletého, avšak
ani to ju neodôvodňovalo zasiahnuť do jeho osobnostných práv nad prípustnú mieru. Mal za to, že
žalovaná preukázala, že hlas na nahrávke patrí žalobcovi, najmä znaleckým posudkom PZ. V reportáži
TV JOJ bolo zobrazené sídlo advokátskej kancelárie žalobcu, S. L. čestne prehlásila, že nahrávku
vyhotovila ona a hlas na nej patrí žalobcovi. Žalobca prvýkrát poprel, že hlas na nahrávke patrí jemu

až na pojednávaní 27.9.2024, hoci vyjadrenie k žalobe, so spomínaným znaleckým posudkom mu bolo
doručené už 4.8.2022. Predtým v žiadnom písomnou vyjadrení nepoprel, že hlas patrí jemu, čo je v
rozpore s princípom koncentrácie. (Bol poučený, že prostriedky procesnej obrany musí použiť včas.)
Až na pojednávaní uviedol, že hlas na nahrávke nepatril jemu, že znalecký posudok PZ je pamflet,
namietalvňomuvedenézávery,avšakneposkytolžiadnedôkazynaichpreukázanie.Súdprvejinštancie

jeho tvrdeniam neuveril a uzavrel, že hlas na nahrávke patrí žalobcovi, avšak nebolo preukázané, že
sa vyjadreniami na nahrávke dopustil nejakého protiprávneho konania. Žalovaná v konaní nepredložila
žiadne dôkazy, o ktoré by sa dala oprieť pravdivosť ňou uvedených tvrdení v žalobcom označených
príspevkoch. Uviedol, že vo viacerých príspevkoch je spomenutá žalobcova „korupčná nahrávka“ (napr.
z 2.9.2021, 24.3.2022, 20.4.2022, 23.6.2022, 2.7.2022, 11.9.2022, 7.10.2022, 28.11.2022, 16.12.2022,

15.1.2023, 16.5.2023, 19.6.2023, 2.8.2023, 25.8.2023), NAKA (napr. z 14.6.2020, 5.7.2020, 5.10.2021,
24.11.2022, 16.12.2022, 4.4.2023, 16.5.2023, 19.6.2023), žalobca označený ako „vybavovač“ (napr.
z 16.5.2020), „parazit“ (napr. z 22.9.2020, 26.6.2020, 2.4.2023), „diablov advokát“ (napr. z 19.5.2022,
23.5.2022, 31.10.2022, 24.11.2022). Príspevky žalovanej sú verejne prístupné všetkým používateľom
internetu, nielen členom a sledovateľom skupiny alebo členom sociálnej siete Facebook. Žalovaná sa o

žalobcovi vyjadrovala difamujúco, jej príspevky týkajúce sa žalobcu boli za hranicou akceptovateľnosti
šírenia dovolenej kritiky, pričom dôvody žalovanej na publikovanie svojich príspevkov sú v tomto smere
irelevantné. Konštatoval, že zverejnenými príspevkami o žalobcovi, ktoré žalovaná publikuje už vyše
štyroch rokov, došlo k ohrozeniu jeho reputácie, odbornosti a bezúhonnosti ako advokáta v očiach
laickej, ale aj odbornej verejnosti a takáto hrozba na osobnostných právach žalobcu je vzhľadom na

výkon povolania ako advokáta neprípustná. Jej príspevky boli, a sú objektívne spôsobilé negatívne
zasiahnuť do práv žalobcu. Žalobcovi objektívne hrozí diskreditácia v spoločenskom, súkromnom,
aj pracovnom živote. V dôsledku konania žalovanej došlo k ohrozeniu cti, dôstojnosti a dobrého
mena žalobcu, pričom zo strany žalobcu nebolo nutné preukazovať, že k jeho zníženiu vážnosti vspoločnosti aj skutočne došlo. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou proporcionality, či vyhovením
žalobe nedôjde k neprimeranému zásahu do práva žalovanej na slobodu prejavu. Poukázal na názor
Krajského súdu v Košiciach, že cieľom zverejňovania príspevkov zo strany žalovanej nebolo vyvolať

diskusiu o určitej otázke spoločenského významu, ale poškodiť žalobcu a v súvislosti s jeho činnosťou
vyvolať negatívne pocity v otázke jeho spoločenského, ale aj profesionálneho života. Žalovaná tvrdila,
že cieľom jej publikácie a zverejňovania priebehu poručenského konania je informovanie verejnosti,
avšak uvedené je možné aj bez zásahov do osobnostných práv tretích osôb. Ňou zverejňované
príspevky neboli primerané, ich intenzitou a obsahom zasiahla do osobnostných práv žalobcu. Súd

prvej inštancie skúmal príspevky v kontexte, z ktorého jednoznačne vyplýva poškodzovanie žalobcu s
cieľom poškodiť žalobcu, vyvolať o ňom negatívnu mienku v očiach verejnosti. Ide o desiatky príspevkov,
zverejňovaných intenzívne, meno žalobcu sa v nich opakuje. Častokrát žalovaná zverejňovala tie
isté časti príspevkov opakovane. Poukázal na to, že negatórna žaloba je väčšinou uplatniteľná pri
opakovaných zásahoch do osobnostných práv. Základnou podmienkou uplatnenia tohto druhu žaloby je,
aby trval neoprávnený zásah, alebo existovala hrozba opakovania. Výrok negatórnej žaloby obsahom

kopíruje výrok nariadeného neodkladného opatrenia v spore. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o nej zohľadnil trvanie zásahu žalovanej (viac ako 5 rokov), aj jeho intenzitu (opakované útoky
prostredníctvom jej príspevkov). Uviedol, že napriek právoplatnému a vykonateľnému nariadenému
neodkladnému opatreniu žalovaná pokračovala vo zverejňovaní príspevkov o žalobcovi, ktoré sú
objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti (napr. príspevky - videonahrávky

z 23.7.2024 18.10.2024).

3. Súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku vyhovel negatórnej žalobe žalobcu. Žalobca preukázal, že
žalovaná v príspevkoch opakovane uvádza, že žalobca bráni styku žalovanej so synom (napr. príspevok
z 26.6.2020, príspevok 8 - „..Náš syn má 6 rokov, polovicu života strávil bezdôvodne bez mamy,

vďaka tejto skorumpovanej chobotnici a nenažranosti A. B. C.... “, príspevok z 30.8.2020 - „na základe
jeho praktík psychopata A. B. C., celé 2 roky mi nie je umožňovaní styk s mojím maloletým synom..“,
príspevok 21). Poručenské konanie o maloletého prebieha medzi žalovanou a otcom maloletého, pánom
K.. Žalobca bol ako advokát zástupcom pána K. v tomto konaní, vystupoval v jeho mene, na základe
jeho pokynov, opakovane uvádzala, že je stíhaný NAKA (napr. príspevok z 20.8.2020 - „zaujatosť prišla

s vyšetrovaním NAKA korupčného správania a praktík A. B. C....“, príspevok z 11.4.2021 - „Otec, ktorý si
najme2advokátovA.B.C.aJ.J.K.,ktorýchprešetrujeNAKA!“,príspevok25,príspevok31),čovkonaní
nebolo preukázané. Obvinila ho zo spáchania trestných činov korupcie, obchodovania s ľuďmi, že je
súčasťou justičnej mafie a korumpuje sudcov a iných (napr. príspevok 5 - „jedná sa o tisícky zapredaných
rozsudkov našich detí! ...biznis s maloletými deťmi“, príspevok 6 - „od začiatku tvrdím, že celý môj súdny

proces je skorumpovaný týmto právnikom A. B. C. v priamom prenose. Jedná sa o organizovanú skupinu
advokát A. C.... v biznise na našich deťoch lietajú státisíce eur“, príspevok 23). Opakovane ho prirovnala
k osobe J. K. a šírila informácie o Garových „opičkách“ (napr. príspevok 5 - „je to ešte obludnejšie ako
Kočnerova threema“, príspevok z 26.6.2020 - „A. B. C. o úplatkoch v sume 60.000 eur bez bločku,
alebo 72.000 eur pre „autoritu“...“KORUPCIA NA ŠPECIALIZOVANOM TRESTNOM SÚDE v BANSKEJ

BYSTRICI...Kontakty A. B. C. siahajú až do Banskej Bystrice priamo k J. O. na špecializovaný trestný
súd... jedná sa o biznis s deťmi“, príspevok z 4.9.2020 - „rovnako ako K. mal svoju opičku, rovnako má
aj C. svoje opičky po súdoch...“, príspevok z 8.9.2020 - „...všetko to dlhodobo manažuje parazit advokát
A. B. C.. Dochdáza k obchodovaniu s ľuďmi...Podľa C. opičky J....všetko za právnej pomoci psychopata
A. B. C., ktorý má všade svoje opičky...Tak ako sa svet dozvedel o K., dozvie sa aj o C., C. a jeho opičky

sú K. pre naše deti a tento psychopat nás rodičov pochováva zaživa pred našimi deťmi!!!!!!“).

4. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal reštitučnou žalobou žalobcu - odstránenia neoprávnených
zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti vo forme príspevkov, resp. ich častí zverejnených
žalovanou na Facebooku v skupine „Iniciatíva za vymazaných rodičov“. Žalobca preukázal, že

tieto príspevky zverejnila žalovaná. Žalobca zároveň preukázal nevyhnutnú podmienku pre úspešné
domáhanie sa upustenia (zdržania sa) od neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby podľa §
13 OZ, a to, že neoprávnený zásah trvá (príspevky sú stále zverejnené), a aby existovalo bezprostredné
nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia alebo opakovania v budúcnosti (žalovaná pokračovala v
zverejňovaní obdobných príspevkov aj po podaní žaloby, aj napriek tomu, že časť príspevkov jej už bolo

uložené predošlým neodkladným opatrením vymazať). Poukázal na to, že žalovaná svoje príspevky na
sociálnej sieti v prevažnej miere neformuluje ako hodnotiace úsudky, ale ako fakty, ktoré požívajú menšiu
mieru ochrany, keďže ich pravdivosť je overiteľná. (ÚS 73/2015-35). V príspevku 1 žalovaná uviedla, že
žalobca sa nachádza v Augiášovom chlieve, ktorý existuje v poručenskej agende. Súd prvej inštanciedospel k záveru, že cieľom tohto príspevku nebolo informovať, ale len očierniť osoby v ňom uvedené a
vyvolať o nich negatívnu mienku. Išlo o difamačné vyjadrenie, žalovaná prekročila medze vecnej kritiky.
Vyjadrenie bolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto rozhodol, že žalovaná je

povinná časť príspevku týkajúceho sa žalobcu, vymazať (výrok II. rozsudku).

5. V príspevku 2 žalovaná spojila žalobcu so zmenou zákona poslankyne J. T., voči ktorej smerovala
kritika žalovanej. Žalobca tam bol označený ako jej zástupca pri rozvode a manžel spolužiačky A. J. P..
V príspevku bolo ďalej uvedené, že zmena zákona prišla z kancelárie žalobcu. Tieto tvrdenia nemohli

zasiahnuť do práv žalobcu, súd prvej inštancie preto tento príspevok neuložil žalovanej vymazať.

6. V príspevku 3 žalovaná spojila žalobcu (ako aj iné osoby) s porušovaním zákonov, s pochybením
(prečo je 500 dní bez syna). Mal za to, že cieľom tohto príspevku bolo osočiť osoby v ňom uvedené a
vyvolať o nich negatívnu mienku. Išlo o difamačné vyjadrenie, žalovaná prekročila medze vecnej kritiky.
Vyjadrenie bolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto rozhodol, že žalovaná

je povinná časť príspevku týkajúceho sa žalobcu, vymazať (výrok III. rozsudku). To, že žalovaný bol
uznaný disciplinárnym senátom SAK vinným, je v tomto smere irelevatnené, pretože rozhodnutie bolo
vydané až vyše roka po publikovaní príspevku (14.5.2021).

7. V príspevku 4 žalovaná označila osoby, za ktoré sa hanbí, čo predstavuje jej hodnotiaci úsudok. Avšak

v časti o skorumpovaných a nekalých praktikách žalobcu, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, bolo
objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto rozhodol, že žalovaná je povinná časť
tohto príspevku vymazať (výrok IV. rozsudku).

8. V príspevku 5 žalovaná spomínala nahrávku žalobcu, zapredané rozsudky, Kočnerovu threemu,

biznis s maloletými deťmi, stíhanie NAKA. Išlo o tvrdenia, ktorých pravdivosť žalovaná nepreukázala.
Vyjadrenie bolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, avšak časti, ktoré žalobca
navrhol z príspevku odstrániť, boli pravdivé, preto neuložil tieto časti príspevku žalovanej vymazať. Citát
žalobcu v nahrávke odznel, TV JOJ ju odvysielala a bola pravda, že v tom čase sa žalovaná už 22
mesiacov nevedela dostať k maloletému.

9. V príspevku 6 žalovaná tvrdila, že jej súdny proces je skorumpovaný žalobcom, že sa jedná o
organizovanú skupinu (označila aj iné osoby), ktorej je žalobca členom. Tvrdenie o skorumpovanom
procese žalobcom nebolo žalovanou v konaní preukázané, bolo objektívne spôsobilé ohroziť
osobnostné práva žalobcu, súd prvej inštancie preto rozhodol, že žalovaná je povinná časť tohto

príspevku týkajúcu sa žalobcu vymazať (výrok V. rozsudku). V časti týkajúcej sa iných osôb žalobe
nevyhovel, pretože sa týka iných osôb ako sú strany konania.

10. V príspevku 7 žalovaná úvodom pomenovala žalobcu a uviedla, že už vtedy mala dôkazy, že jej
proces je skorumpovaný. Žalobcu spomína v súvislosti s biznisom na deťoch. Pravdivosť týchto tvrdení

nebola preukázaná, vyjadrenie bolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto v tejto
časti jej výrokom VI. uložil časť príspevku vymazať. Zvyšná časť sa týkala prepisu nahrávky, citovala jej
časti. Tieto časti sú pravdivé a v nahrávke odzneli.

11. V príspevku 8 žalovaná spomínala žalobcu v súvislosti s úplatkami. Nebolo preukázané, že

žalobca dal úplatok, priamo v nahrávke viackrát odznelo, že „ani cent na úplatok“. Ďalej v ňom bolo
uvedené, že žalobca má na svedomí vymazaných rodičov, bol označený za skorumpovanú chobotnicu
a nenažraného. V tejto časti bolo vyjadrenie žalovanej objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva
žalobcu,pretovtejtočastijejsúdprvejinštancievýrokomVII.uložilpožadovanúčasťpríspevkuvymazať.

12. Príspevok 9 sa týkal osoby A. U.. Žalovaná ho označila za morálny suterén a uviedla, že to „ťahal“ aj
s inými osobami, medzi ktorými bol menovaný aj žalobca. Toto vyjadrenie žalovanej sa netýkalo žalobcu,
nie jeho osobu označila žalovaná za morálny suterén (ako to uviedol žalobca v žalobe). Tento príspevok
žalovanej nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto časť tohto príspevku
neuložil žalovanej vymazať.

13. Príspevok 10 bol už žalovanou odstránený, súd prvej inštancie uložil žalovanej vo výroku VIII.
rozsudku vymazať fotografiu žalobcu. Žalovaná v príspevku označila žalobcu za parazita, advokátskehobiznismena, uviedla, že parazituje na jej synovi, spomína justičnú mafiu. Príspevok bol objektívne
spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu.

14. V príspevku 11 žalovaná prezentuje svoj hodnotiaci úsudok. Jej tvrdenia tu uvedené poukazujú
na reportáže TV JOJ a článok publikovaný na www.cas.sk . V príspevku sa venuje podnetu na
SAK a polemizuje, ako o ňom rozhodne. Jej tvrdenia, že žalobca na ňu podáva trestné oznámenia boli
pravdivé. Tento príspevok žalovanej nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, súd
prvej inštancie preto požadovanú časť tohto príspevku neuložil žalovanej vymazať.

15. V príspevku 12 žalovaná spája žalobcu s J. J. K.. Pravdivo uvádza, že sa zastupujú, podávajú
žaloby a delia sa o klienta, ktorým je jej ex. Žalobcu spomína v súvislosti s reportážami TV JOJ, čo
súd prvej inštancie vyhodnotil ako pravdivé tvrdenie. Spája žalobcu so „súdnym lobingom v poručenskej
agende“, čo vyplýva z obsahu nahrávky. Ďalej poukazuje na svoj postup, že nahrávka putuje na
prešetrenie hlasovej biometrie, čo bolo tiež pravdivé tvrdenie. Pravdivé bolo aj, že žalobca podáva na

ňu trestné oznámenia a neodkladné opatrenia. Príspevok bol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné
práva žalobcu v časti, ktorá sa týkala časti ohýbania práva, porušovania advokátskej etiky (príspevok
bol uverejnený pred spomínaným rozhodnutím SAK) a zavádzania klientov žalobcom, súd preto
požadovanúčasťtohtopríspevkuuložilžalovanejvymazať(výrokIX.),akoajvčasti,kdenazvalažalobcu
morálnym a ziskuchtivým suterénom (avšak v tejto časti žalobca nepožadoval vymaznanie príspevku).

16. V príspevku 13 žalovaná prezentuje svoj hodnotiaci úsudok. Žalobcu v ňom spomína ako toho, kto
dal na súd neodkladné opatrenie o zákaze styku, a že bolo podaných od jej expartnera a žalobcu 65
trestných oznámení. Uviedla, že žalobca je disciplinárne stíhaný a zaslúži si vylúčenie z SAK. Uviedla,
že „...človek si ani nevie predstaviť, aké peklo zo života vám vie urobiť jeden pekelník menom JUDr. C....“

Tento príspevok obsahuje tvrdenia, ktoré sa zakladajú na pravde. Označenie žalobcu ako pekelníka
vyplýva z kontextu príspevku, ide o subjektívny opis vnímania okolností žalovanou. Tento príspevok
žalovanej nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto časť tohto príspevku
neuložil žalovanej vymazať.

17. V príspevku 14 sa žalovaná venovala poslankyni L., žalobca tam bol spomenutý len v kontexte,
že na neho mala pani L. donášať SAK. Tento príspevok sa týkal pani L.. To, že na neho mala údajne
donášať, sa týka jej konania, nie žalobcovho. Príspevok nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné
práva žalobcu, preto časť tohto príspevku neuložil žalovanej vymazať.

18. V príspevku 15 žalovaná označila žalobcu ako za jedného z tam uvedených osôb, ktorých spája
dlhoročná koordinovaná spolupráca = vymazaní rodičia. Žalovaná sa sama označuje za „vymazanú
matku“, v skupine hovorí o „vymazaných rodičoch“. Uvedené osoby spolupracujú, venujú sa poručenskej
agende. Žalovaná prezentuje pozorovanie z vlastnej skúsenosti, nejedná sa o tvrdenie, ktoré by mohlo
objektívne ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto požadovanú časť tohto príspevku neuložil žalovanej

vymazať.

19. V príspevku 16 žalovaná uviedla, že podľa jej názoru by mal byť žalobca vylúčený z SAK, že
proti nemu stoja dôkazy a vymazaní rodičia. Z publikovania a komentárov príspevkov v jej skupine (aj
podanými čestnými vyhláseniami v spore) bolo preukázané, že podobné skúsenosti so žalobcom ako

advokátom ako žalovaná mali aj iný rodičia. Žalovaná prezentovala svoj názor na disciplinárne stíhanie
žalobcu, jedná sa o hodnotiaci úsudok vychádzajúci zo znalosti o disciplinárnom stíhaní žalobcu (čo bola
pravda). Príspevok nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, súd prvej inštancie
preto časť tohto príspevku neuložil žalovanej vymazať.

20. V príspevku 17 žalovaná spomína žalobcu v súvislosti so zastupovaním žalobcu na súde otca,
ktorý odmieta vydať dieťa a súrodenca späť k slovenskej matke žijúcej v zahraničí. Spomína lobing, čo
spomínal aj žalobca v pozitívnom zmysle v nahrávke s tým, že mal byť už dávno zákonom upravený.
Ďalej uvádza, že jeho kancelária figuruje vo viacerých prípadoch s politickým pozadím, kde rodič alebo
príbuzný zastáva významnú verejnú funkciu. Uvádza, že spojenie C. je počuť v brandži častejšie ako

iné mená. Uviedla, že sa v súvislosti s ním spomína úrad komisárky pre deti N. O.. Tieto tvrdenia
sa zakladajú na pravde, bolo preukázané, že komisárka pre deti v televíznej reportáži odporúčala
advokátsku kanceláriu žalobcu. Je pravdivé aj tvrdenie, že žalobca zastupoval aj iných rodičov s
významnou verejnou funkciou. Tvrdenie o spojení so zástupkyňou ESĽP P. nemôže byť žalobcomvnímané negatívne, ani to z textu príspevku nevyplýva. Tvrdenie je hodnotiacim úsudkom žalovanej.
Príspevok nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto časť tohto príspevku
neuložil žalovanej vymazať.

21. V príspevku 18 je žalobca spomenutý len ako advokát zastupujúci Q. K., čo je pravdivé tvrdenie,
ktoré nebolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto časť tohto príspevku neuložil
žalovanej vymazať.

22. V príspevku 19 žalovaná zverejnila oznámenie SAK o disciplinárnom stíhaní žalobcu. Išlo o pravdivé
tvrdenie. Z textu príspevku nevyplýva, že by žalovaná ním burcovala verejnosť proti žalobcovi, ako
to tvrdil žalobca. Ďalej ide o kritiku rozhodnutia SAK, hodnotiaci úsudok žalovanej. Príspevok nebol
objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, súd prvej inštancie preto časť tohto príspevku
neuložil žalovanej vymazať.

23.Vpríspevku20žalovanáoznačilažalobcuakozaadvokátajejex(pravdivétvrdenie),ďalejpoukázala
na okolnosti reportáže „Cez čiaru“. Uviedla, že žalobca usvedčuje inú osobu na zvukovej nahrávke, ktorá
má korupčný charakter. Celý príspevok pôsobí ako vytrhnutý z kontextu, podľa obsahu sa netýka osoby
žalobcu, je tam spomenutý len okrajovo. Tento príspevok nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné
práva žalobcu, preto časť tohto príspevku neuložil žalovanej vymazať.

24. V príspevku 21 označila žalovaná žalobcu za „vinného“. Spomínala v ňom rozhodnutie SAK, čo
je pravdivé tvrdenie, lebo žalobca tam bol označený za vinného. Žalovaná v príspevku kritizuje SAK.
Spomína korupčnú nahrávku žalobcu a žalobcu spája s ohýbaním práva a s pripravením ju o detstvo jej
syna, s tým, že žalobca si „prišiel na štedrý mamon“. Nebol preukázaný korupčný charakter nahrávky, ani

ohýbanie práva žalobcom. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobca pripravil žalovanú o detstvo jej syna
a prišiel pritom na štedrý mamon. Súd prvej inštancie uložil žalovanej vo výroku X. vymazať časť tohto
príspevku, lebo v ňom uvedené tvrdenia boli objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu. V
zvyšnej časti príspevok neuložil žalovanej vymazať, lebo tvrdenia v ňom boli pravdivé alebo nespôsobilé
zasiahnuť do práv žalobcu, nakoľko sa jednalo o hodnotiaci úsudok žalovanej neprekračujúci medze

oprávnenej kritiky.

25. V príspevku 22 označila žalovaná žalobcu za vyšetrovaného NAKA, čo predstavuje tvrdenie,
ktorého pravdivosť nebola preukázaná. Toto tvrdenie bolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné
právažalobcu,pretorozhodol,žežalovanájepovinnátútočasťpríspevku,vymazať(výrokXI.rozsudku).

26. V príspevkoch 23, 26 žalovaná spomenula korupčnú nahrávku žalobcu. Keďže korupčný charakter
nahrávky nebol v spore preukázaný, toto tvrdenie bolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva
žalobcu, súd prvej inštancie preto rozhodol, že žalovaná je povinná túto časť príspevku, vymazať (výroky
XII., XV. rozsudku). V zvyšnej časti súd neuložil žalovanej vymazať požadovanú časť príspevku, pretože

sa netýkala osoby žalobcu a ostatné tam uvedené tvrdenia nemohli zasiahnuť do práv žalobcu.

27.Vpríspevku24žalovanáoznačilažalobcuzaadvokátskysuterén,podliezajúcietickédno,popierajúci
pud sebavýchovy, inteligencie, odbornosti a elementárnej slušnosti, morálne dno. Pravdivé boli tvrdenia,
že žalobca bol uznaný vinným SAK, a že kvôli nemu Slovenská republika čelila medzinárodnému

škandálu s Ekvádorom (bod 76 odôvodnenia). Príspevok prekročil hranice oprávnenej kritiky, nebol
primeraný obsahom, ani formou. Účelom príspevku bolo len negatívne vykresliť žalobcu v očiach
verejnosti. Tento príspevok bol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, súd prvej
inštancie preto vo výroku XIII. rozsudku uložil žalovanej vymazať jeho časť.

28. V príspevku 25 žalovaná označila žalobcu v spojení s úmyslom vymazať matku, ohýbať právo, ako
advokátsku hanbu a porušení ľudských práv jej syna. Uviedla, že je vyšetrovaný NAKA, čo v spore
nebolo preukázané. Hoci bola pravdivá časť, že bol uznaný vinným SAK, bez dlhodobého postihu, časť
príspevku týkajúca sa žalobcu bola objektívne spôsobilá ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto vo
výroku XIV. rozsudku uložil žalovanej vymazať túto časť.

29. V príspevku 27 žalovaná spojila žalobcu s prípadmi vymazaných rodičov, kde boli státisíce na
úplatkoch pre súd. Išlo o tvrdenie žalovanej, ktoré nebolo preukázané ako pravdivé. Tento príspevok,
nakoľko v ňom žalovaná obvinila žalobcu z podplácania na súde, bol spôsobilý ohroziť osobnostné právažalobcu, súd prvej inštancie preto vo výroku XVI. rozsudku uložil žalovanej povinnosť vymazať túto časť
príspevku.

30. V príspevku 28 žalovaná opäť obvinila žalobcu z podplácania, uviedla, že „teraz si vás všetkých
kúpim (ako vo filne Dědictví aneb kurva hoši guten tag“ a ako prvú osobu „v hlavnej úlohe“ menovala
žalobcu. Tento príspevok bol spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, súd prvej inštancie preto vo
výroku XVII. rozsudku uložil žalovanej povinnosť vymazať časť príspevku týkajúcu sa žalobcu, vrátane
fotografie žalobcu uverejnenej pod týmto príspevkom.

31. V príspevku 29 žalovaná prirovnala žalobcu k osobe K. (právoplatne odsúdeného), uviedla, že bojuje
s C. opičkami. Prirovnanie žalobcu k všeobecne známej právoplatne odsúdenej osoby a obvinenej z
objednania vraždy novinára, je objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu, preto rozhodol,
že žalovaná je povinná túto časť príspevku vymazať (výrok XVIII. rozsudku).

32. V príspevku 30 žalovaná označila nahrávku za korupčnú. Keďže korupčný charakter nahrávky
nebol v spore preukázaný, toto tvrdenie bolo objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu,
súd prvej inštancie preto rozhodol, že žalovaná je povinná túto časť príspevku vymazať (výrok XIX.
rozsudku). Zvyšná časť príspevku predstavuje hodnotiaci úsudok žalovanej a kritiku činnosti NAKA
ohľadom vedenia vyšetrovania nahrávky.

33. V príspevku 31 žalovaná spája žalobcu s obchodovaní s rozsudkami detí, s korupčnou nahrávkou,
s organizovanou skupinou, so zločinmi na deťoch, spomína Kočnera. Vyjadrenia žalovanej v tomto
príspevku nemali pravdivý základ, a vzhľadom na formu a obsah boli objektívne spôsobilé ohroziť
osobnostné práva žalobcu, preto v tejto časti výrokom XX. uložil požadovanú časť príspevku žalovanej

vymazať.

34. V príspevku 32 žalovaná tvrdila, že na súde sa obchoduje s rozsudkami detí, a že súd má Garovu
threemu. Ide o tvrdenie ohľadom súdu, nie žalobcu. Threema je aplikácia umožňujúca súkromnú
komunikáciu.Tvrdenie,žesúddisponuježalobcovoukomunikáciou,niejeobvinenímžalobcuzkorupcie,

ako to v žalobe uviedol žalobca. Z textu celého príspevku (l. č. 106 spisu) vyplýva, že jeho cieľom
bolo poukázať na Okresný súd Bratislava III., na jeho vedenie a sudkyne, nie na osobu žalobcu. Tento
príspevok nebol objektívne spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu, týkal sa iných osôb, preto časť
tohto príspevku neuložil žalovanej vymazať.

35. Súd prvej inštancie záverom rozhodovania o reštitučnej časti žaloby uviedol, že pri rozhodovaní
o každom príspevku vzal do úvahy test proporcionality (zohľadnil: kto, o kom, čoho sa týka, kde,
kedy a ako informáciu zverejnil), čo bolo cieľom príspevku, či išlo o difamačné tvrdenie alebo
hodnotiaci úsudok, príp. nedovolenú kritiku. Zhodnotil kontext a obsah celého príspevku, aj v kontexte
s ostatnými zverejňovanými príspevkami žalovanou. Poukázal na to, že žalobca žalobou žiadal aj

morálnu satisfakciu - uložiť žalovanej povinnosť ospravedlniť sa (reštitučná žaloba), a to písomne a
zverejnením ospravedlnenia na Facebooku v skupine „Iniciatíva za vymazaných rodičov“. V prípade
morálnej satisfakcie v dôsledku zásahu do osobnostných práv ide o prípad objektívnej zodpovednosti,
kedy už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach postačuje pre priznanie
primeraného zadosťučinenia vo forme morálnej satisfakcie, teda nevyžaduje sa existencia následkov

zásahu v prípade uplatňovania nároku na morálnu satisfakciu. Zákon nevyžaduje vyvolanie následkov,
ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práva chráneného
v § 11 OZ, a teda zákon ani nestanovuje povinnosť žalobcu následky preukázať. Súd prvej inštancie
jeho návrhu vyhovel pri príspevkoch, ktoré (čiastočne) uložil žalovanej vymazať vo výrokoch II. - XXII.
rozsudku. Konštatoval, že pri príspevku 5 vyhovel v tejto časti žalobe, lebo príspevok svojím obsahom

bol spôsobilý ohroziť osobnostné práva žalobcu (bod 204 odôvodnenia).

36. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že predmetom ospravedlnenia boli aj príspevky, ktoré boli (čiastočne)
vymazané na základe nariadeného neodkladného opatrenia (ktoré bolo krajským súdom zrušené),
pristúpil k rozhodovaniu o nich, či nimi bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu nad prípustnú

mieru: za príspevky z 16.5.2020, 28.8.2020, 10.9.2020, 28.10.2020, 7.4.2021, 16.4.2021 neuložil
žalovanej ospravedlniť sa žalobcovi. Tieto príspevky nezasiahli do osobnostných práv žalobcu nad
prípustnú mieru. Za príspevky z 26.6.2020, 20.8.2020, 30.8.2020, 4.9.2020, 7.9.2020, 8.9.2020,
9.9.2020, 22.9.2020, 11.4.2020, 10.5.2020 uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa. Išlo o príspevkydifamačného charakteru, zasahujúce do osobnostých práv žalobcu. Žalovaná v nich označovala žalobcu
za parazita, skorumpovanú chobotnicu, psychopatického, psychopata, nenažranca, uviedla, že má na
svedomí desiatky zničených detských životov, že ho vyšetruje NAKA, prešetruje NAKA, že si pýtal

úplatok, praktizuje praktiky v rozpore so zákonom, spomenula cenník poručenskej agendy s menom
žalobcu. Prirovnávala ho k osobe K., spomínala Garovské opičky, spomínala dokonca syna žalobcu,
spájala ho s biznisom s deťmi, s obchodovaním s deťmi.

37. Vo výroku XXI. a XXII. Rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa a

ospravedlneniezverejniť.Uviedol,žezhľadiskaobsahového,vymedzilžalobcaospravedlneniesprávne.

38. Žalobca žiadal aj finančnú satisfakciu, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50.000
Eur (správne malo byť 30.000 Eur – pozn. odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie poukázal na to,
že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k
zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre

priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje
už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. K zásahu do osobnostných práv
určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré
sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých
okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do

osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania tejto
osoby (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.1.2011, sp. zn. 1Cdo/113/2009). Samotná závažnosť
ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným
a výlučným kritériom určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí
prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné

tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.(viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 28.4.1998, sp. zn. 1Cdo/89/97). Podľa § 13 ods. 2 OZ je podmienkou priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je v prvom rade skutočnosť, že morálna satisfakcia sa s ohľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu javí ako nepostačujúca, pričom v dôsledku zásahu musí dôjsť k
zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia tejto podmienky

je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorý musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy
konkrétneho prípadu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov je objektívnym kritériom
posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zistenie, či by v konkrétnej
situácii, v ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, vzniknutú nemajetkovú
ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste

a v postavení postihnutej fyzickej osoby (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/2011).
V predmetnej veci žalobca odôvodnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predovšetkým
tým, že jeho česť, vážnosť a dobrá povesť boli v spoločnosti, v súkromí, aj v pracovnom prostredí v
značnej miere príspevkami žalovanej znížené. Bol vystavený tlaku opakovane vysvetľovať okolnosti
vzniku príspevkov, aj pred svojimi maloletými deťmi, čo nepriaznivo vplývalo nielen na jeho rodinné

prostredie, ale aj na celkové vnímanie jeho osoby ako advokáta. Vzhľadom na už opakované okolnosti
prípadu, súd prvej inštancie rozhodol, že sú splnené podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Zohľadnil verejné šírenie príspevkov prostredníctvom Internetu v skupine na sociálnej sieti
Facebook so širokou členskou základňou (vyše 18.000 členov), pričom príspevky boli verejne prípustné,
dlhotrvajúci zásah (vyše 5 rokov) trvajúci aj po nariadenom neodkladnom opatrení, ktoré žalovaná

nerešpektovala. Žalovaná sa sama označila za verejne známu osobu, ktorú ľudia na ulici spoznávajú.
Charakter niektorých jej príspevkov presahuje pôvodný informačný cieľ, jej vyjadrenia sú difamujúce,
často bez informačného charakteru, s cieľom len vykresliť žalobcu (iné osoby nevinímajúc) v negatívnom
svetle, vzbudzujúc tak v čitateľoch jej príspevkoch negatívne emócie. Považoval za nesporné, že v
rovnakej situácii by vzhľadom na okolnosti prípadu pociťovala vzniknutú ujmu aj iná osoba na mieste

a v postavení žalobcu. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že jeho česť a dobrá povesť boli už naštrbené, súd
prvej inštancie k tomu dodal, že okrem jedného článku v bulvárnom portály čas.sk a jeho spomenutie
v pár reportážach ohľadom nahrávky (pričom v reportážach ohľadom nahrávky TV JOJ neodznelo
jeho meno), negatívne meno žalobcu v spoločnosti vybudovala najmä žalovaná svojimi príspevkami.
Výšku žalovanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy považoval súd prvej inštancie za neprimerane

vysokú. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa uplatňuje úvahu, v súlade s § 13 ods. 3 OZ, pričom má
dostatočný priestor na zváženie všetkých okolností prípadu. Nemožno síce stanoviť žiadnu stupnicu,
žiadne ohodnotenie závadného konania, táto úvaha však nie je a nemôže byť ľubovoľná a v zásade súd
o výške uvažuje v intenciách konkrétneho sporu. Poukázal na to, že okolnosti, ktoré berú súdy do úvahy,sú najčastejšie tieto: dĺžka protiprávneho konania, reakcia verejnosti, prípadné dobrovoľné upustenie
od konania, prejavenie snahy o nápravu, škandalizácia osoby, opakovanie, príp. zvyšovanie intenzity
protiprávneho konania, úmysel motivovaný snahou o dosiahnutie zisku, miera agresivity zverejnených

informácii, sledovateľnosť a pod. Hoci v zásade platí, že kritériá objektívnej a subjektívnej povahy majú
skôr vedľajšiu povahu, treba ich brať do úvahy, keďže poskytnutie peňažného zadosťučinenia, ako aj
určenie jeho formy a výšky sa posudzuje od prípadu k prípadu. V prípadoch obdobných zásahov do
osobnostných práv sa náhrada nemajetkovej ujmy priznáva v súdnej praxi výnimočne, avšak vzhľadom
na trvajúci zásah žalovanej, jej publikovanie difamačných príspevkov a videí o žalobcovi (tvrdenie, že je

zodpovedný za smrť osoby, že je členom zločineckej skupiny...), aj napriek nariadenému neodkladnému
opatrenia, odôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi v sume 3.000 Eur (výrok XXIII. rozsudku).
Túto sumu považoval za primeranú, plniacu aj prevenčnú a represnú funkciu, zohľadňujúcu okolnosti
prípadu, aj rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch (napr. rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 3Co/340/2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I. z 22.3.2016,
sp. zn. 24C/236/2009, v konaní bola o. i. priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 3.000 Eur). Súd zohľadnil

aj samotný účel príspevkov a založenia facebookovej skupiny. Cieľom žalovanej nebolo osočovanie
a difamácia žalobcu, ale nepochybne snaha byť ako matka so svojím synom, pričom za tým účelom
používala aj nie vhodné vyjadrovacie prostriedky. Súd prvej inštancie určil sumu nemajetkovej ujmy aj
vzhľadom na priznávanú výšku nemajetkovej ujmy v zásadnejších prípadoch zásahu do osobnostných
práv, do práva na súkromný a rodinný život, poškodenie zdravia, stratu blízkeho a pod. (napr. v prípade

náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým pri strate blízkej osoby pri dopravnej nehode všeobecné súdu
priznávajú cca 5.000 - 25.000 Eur, napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6C/18/2022),
ako aj pri menej závažných zásahoch do osobnostných práv (napr. pri náhrade nemajetkovej ujmy
v súvislosti s porušením únijného práva všeobecné súdu priznávajú cca 1.000 - 3.000 Eur, rozsudky
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/56/2022, 2Co/77/2022).

39. Vo výroku XXIV. súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

40. K vzájomnej žalobe (body 246 - 262 odôvodnenia) uviedol, že vzájomnou žalobou sa žalovaná
domáhala súdnej ochrany osobnosti z dôvodu, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo článkami

žalobcu zverejnenými na webovej stránke jeho advokátskej kancelárie. Žalovaná v súvislosti zo
zásahom do práva na ochranu osobnosti žiadala poskytnúť ochranu v podobe reštitučnej žaloby,
t.j. domáhala sa odstránenia následkov neoprávneného zásahu formou odstránenia (častí) článkov
zverejnených žalobcom, v podobe satisfakčnej žaloby sa domáhala ospravedlnenia (výroky II. a III.
petitu) a úhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 50.000 Eur. Žalovaná preukázala, že žalobca

v období od 1.10.2019 do 7.5.2020 publikoval na svojej webovej stránke 4 články týkajúce sa aj okolností
poručenského sporu. Za zverejnenie článkov 1 a 3 bol uznaný vinným disciplinárnym senátom SAK za
disciplinárne previnenie porušenia povinností advokáta.

41. V článkoch 1 a 3 uviedol tvrdenia, ktorých pravdivosť nebola preukázaná (že žalovaná fyzicky

napadlaotcamaloletého,ajjehomatku),žalovanútamvykreslilakomatku,ktorejnezáležínamaloletom,
ale len na vlastnej sebaprezentácii a reklame. Uviedol, že maloletý sa jej bojí a kontakt s ňou
odmieta. Tvrdenia prezentoval ako fakty. V priebehu konania nebolo preukázané, že by sa žalovaná
dopustila akéhokoľvek fyzického násilia voči maloletému synovi. Zverejnením prepisu súkromnej SMS
komunikácie žalovanej zasiahol do jej práva na súkromie. Publikáciou článku na internete, ktorý je voľne

prístupný každému používateľovi internetu, došlo k zásahu do osobnostných práv žalovanej, do jej práva
na ochranu cti, ľudskej dôstojnosti, aj do práva na súkromie. Vo výroku XXV. a XXVII. rozsudku uložil
súd prvej inštancie žalobcovi povinnosť články 1 a 3 vymazať.

42. V článku 2 žalobca komentoval články publikované v denníku SME, pričom vety „Vezmúc do úvahy,

kto vlastne sú títo ľudia - matka, ktorá vulgárne nadáva malému synovi za to, že nechce jesť a bije ho,
bije otca a starú mamu dieťaťa pred jeho očami ...“ a pripojený dokument označený ako „vyjadrenie
rodiča MŠ - Kvocera x Janočková“ bezpochyby prezrádzajú čitateľom totožnosť „matky, ktorá vulgárne
nadáva malému synovi“. Pravdivosť týchto tvrdení nebola v konaní preukázaná, ich verejnou publikáciou
došlo k zásahu do osobnostných práv žalovanej, do jej práva na ochranu cti, ľudskej dôstojnosti, aj do

práva na súkromie. Vo výroku XXVI. rozsudku uložil žalobcovi časť článku 2, vrátane prílohy s menom
žalovanej, vymazať.43. V článku 4 sa žalobca vyjadroval k reportáži P. V., spomenul aj žalovanú, ale išlo o vyjadrenie
jeho názorov, prezentoval hodnotiaci úsudok. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uverejneniu
tohto článku súd prvej inštancie vyhodnotil test proporcionality a dospel k záveru, že zverejneným tohto

článku žalobca nezasiahol do práv žalovanej nad prípustnú mieru. Vzal do úvahy, že článok bol len
reakciou na reportáž a verejne prezentované tvrdenia žalovanej o žalobcovi. O žalovanej sa v článku
nevyjadruje hanlivo, ani difamačne. Cieľom článku nebolo útočiť na žalovanú, ale prezentovať svoj názor
na odvysielanú reportáž, preto neuložil žalobcovi článok 4 vymazať.

44. Žalovaná vo vzájomnej žalobe žiadala aj morálnu satisfakciu - uložiť žalobcovi povinnosť
ospravedlniť sa (reštitučná žaloba), a to písomne, a zverejnením ospravedlnenia na webovej stránke
jeho advokátskej kancelárie v sekcii „Aktuality“ (kde boli články zverejnené). Zároveň žiadala oprávnenie
zverejniť ospravedlnenie na Facebooku prostredníctvom užívateľského účtu „Iniciatíva za vymazaných
rodičov“. V konaní nebolo sporné, že žalobca neoprávnene rozposlal tretím osobám nahrávku
vyhotovenú otcom maloletého z roku 2017, bez vedomia a súhlasu žalovanej (č. l. 312a spisu). Išlo o

neoprávnený zásah do ochrany súkromia žalovanej. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že
otec maloletého odmietal umožniť žalovanej akýkoľvek kontakt s maloletým. Zo záznamu z rozhovoru s
maloletým z 19.12.2023 vyplýva, že podľa psychologičky otec manipuloval maloletého proti žalovanej.
Konštatoval, že v prípade morálnej satisfakcie v dôsledku zásahu do osobnostných práv ide o prípad
objektívnej zodpovednosti, kedy už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach

postačuje pre priznanie primeraného zadosťučinenia vo forme morálnej satisfakcie a teda nevyžaduje sa
existencia následkov zásahu v prípade uplatňovania nároku na morálnu satisfakciu. Zákon nevyžaduje
vyvolanie následkov, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie
práva chráneného v § 11 OZ a teda zákon ani nestanovuje povinnosť žalovanej následky preukázať. Súd
prvej inštancie jej návrhu vo výroku XXVIII. rozsudku vyhovel pri článkoch 1 - 3, ktoré (čiastočne) uložil

žalobcovi vymazať vo výrokoch XXV. - XXVII. rozsudku. Uviedol, že z hľadiska obsahového, vymedzila
žalovaná ospravedlnenie správne. Písomné ospravedlnenie a jeho zverejnenie považoval za primerané.
Súd prvej inštancie pri úvahe o primeranosti navrhovaného ospravedlnenia ako morálnej satisfakcie
vychádzal z obsahu a povahy príspevkov. Vzal do úvahy test proporcionality (zohľadnil: kto, o kom, čoho
satýka,kde,kedyaakoinformáciuzverejnil),čobolocieľompríspevku,čiišloodifamačnétvrdeniealebo

hodnotiaci úsudok, príp. nedovolenú kritiku. Zhodnotil kontext a obsah článkov, ako aj ospravedlnenia.
Obranu žalobcu, že články boli zverejnené na pokyn klienta vyhodnotil ako účelovú, pretože svoje
tvrdenie nepreukázal (hoci ho žalovaná namietala) a zároveň ako advokát nebol viazaný pokynmi
klienta v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Protiprávne konanie pri zverejnení článkov 1 a
3 bolo konštatované aj príslušným disciplinárnym senátom SAK. Stotožnil sa s vyjadrením žalovanej,

že predmetné rozhodnutie SAK nezbavuje žalobcu občianskoprávnej zodpovednosti za obsah článkov
titulom žaloby o ochranu osobnosti.

45. V dôsledku vznesenej námietky premlčania žalobcom, súd prvej inštancie nevyhovel vzájomnej
žalobe v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaná argumentovala, že nárok na finančné

odškodnenie bol uplatnený pred uplynutím doby premlčania, vzhľadom na § 106 ods. 1, 2 OZ,
pričom subjektívna premlčacia doba nezačala plynúť od momentu protiprávneho konania žalobcu,
t.j. od momentu zverejnenia jednotlivých sporných článkov, ale až po naplnení oboch zákonom
predpokladaných podmienok (poškodený sa dozvie o škode, t.j. musí dôjsť minimálne v vzniku škody a
poškodený sa musí zároveň dozvedieť, kto za škodu zodpovedá, t.j. kto ju spôsobil). Vzhľadom na ust.

§ 106 ods. 2 OZ a skutočnosť, že žalobca spôsobuje škodu žalovanej úmyselne, objektívna premlčacia
doba síce začala plynúť od momentu zverejnenia jednotlivých sporných článkov, avšak v uvedenom
prípade je premlčacia doba až 10 rokov. Uviedol, že žalovanej argumentácia nie je správna, nejde o
náhradu škody, ale o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá sa premlčuje podľa § 101 OZ, čo
bolo opakovane potvrdené rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov SR, vrátane Najvyššieho súdu

SR. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 58/2014). Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k
neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby.
Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo (uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo 17.2.2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Poukázal na to, že premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv,
v danom prípade dňom nasledujúcim po zverejnení jednotlivých článkov. Námietku žalovanej, že zásah
do osobnostných práv žalobkyne stále trvá považoval za neopodstatnenú. V konaní bolo preukázané,že články boli publikované 1.10.2019 - 2.3.2020 (článok 4 bol publikovaný 7.5.2020). Žalobkyňa preto
mohla svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát najskôr
2.10.2019 (deň po publikácii článku 1 vo vzťahu k článku 1), resp. 19.10.2019 a 3.3.2020 (vo vzťahu k

článkom 2 a 3). Od týchto dní začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá, zohľadňujúc
spočívanie premlčacej doby (body 171 a 172 odôvodnenia), pri článku 3, publikovanom najneskôr,
skončila 18.5.2023, pričom vzájomná žaloba bola podaná až 29.6.2023. Dodal, že aj v prípade článku
4 by došlo k premlčaniu, a to dňom 17.6.2023 (v prípade článku 4 by premlčacia lehota spočívala len
počas 41 dní).

46. Vo výroku XXIX. súd prvej inštancie vzájomnú žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

47. O trovách konania vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP za použitia
§ 255 ods. 1 a 2 CSP. Vychádzal zo zásady, že právo na ochranu osobnosti je jediným hmotnoprávnym
nárokom,ktoréhosamôžedomáhaťrôznymiprostriedkamiprocesnejochrany-negatórnou,reštitučnou,

či satisfakčnou žalobou, a to hoci aj všetkými súbežne, pričom žaloba satisfakčná môže znieť tak na
poskytnutie morálneho zadosťučinenia napr. vo forme verejného ospravedlnenia, ako aj, a to opäť hoci
aj súbežne, na poskytnutie relutárnej, t. j. peňažnej náhrady vzniknutej nemajetkovej ujmy. Keďže stále
ide o uplatnenie jediného hmotnoprávneho nároku v dôsledku protiprávneho konania, ktorým žalovaný
neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti, a hoci jednotlivé zložky ochrany osobnosti

viacerými prostriedkami procesnej ochrany sú žalovateľné samostatne, tieto nároky nemožno oddeľovať
a v týchto konaniach preto je dôležité rozlišovať, že ochrana osobnostných práv, do ktorých zásahom
žalovaného bolo neoprávnene zasiahnuté, je to základné, čoho žalobca v spore sa domáha a všetko
ostatné je len sprevádzajúce, t. j. druhotné a nadväzujúce, najmä to, či žalobcovi (ne)bola prisúdená
primeraná relutárna náhrada jeho nemajetkovej ujmy, resp. v akej výške (viď rozsudok Krajského súdu v

Košiciach č. k. 9Co/65/2023-485 z 2.10.2024). Uviedol, že základom pre závery o čiastočnom úspechu
žalobcu pre účely rozhodnutia o trovách konania o žalobe vo výroku XXX. rozsudku bolo konštatovanie
zásahu do jeho práv a vznik ujmy namietaným zásahom zo strany žalovanej vo vzťahu k tzv. negatórnej
žalobe, ktorej súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel, v tejto časti bol úspešný v rozsahu 100 %. V
časti k tzv. reštitučnej žalobe vyhovel čiastočne. Z požadovaných 32 nárokov, plne vyhovel 11 nárokom,

nevyhovel 8 nárokom a čiastočne vyhovel 13 nárokom, čo vyhodnotil ako úspech žalovanej v 17
príspevkoch a úspech žalobcu v 15 príspevkoch (čiastočne vyhovené nároky súd rozdelil rovnako medzi
obe strany sporu). V časti o reštitučnej žalobe mala žalovaná úspech 6,25 % (úspech žalovanej 53,125
% - úspech žalobcu 46,875 %). V časti o poskytnutie morálnej satisfakcie bol úspešnejší žalobca, a to v
rozsahu 25 % (súd uložil žalovanej ospravedlniť sa za 30 z požadovaných 48 príspevkov, čo zodpovedá

úspechu 62,5 % od ktorého odpočítal úspech žalovanej v rozsahu 18 príspevkov, čo zodpovedá úspechu
37,5 %). V časti finančnej satisfakcii súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom výška závisela od úvahy
súdu, žalobca bol v tejto časti úspešný v rozsahu 100 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol celkovo v
konaní o žalobe úspešný v rozsahu 54,69 % (celkovo bol žalobca úspešný v štyroch bodoch v rozsahu
225 % a žalovaná bola úspešná v rozsahu 6,25 %, úspech žalovanej odrátal od úspechu žalobcu a toto

vydelil počtom 4 nárokov).

48. Pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej žalobe súd prvej inštancie zohľadnil tri nároky
(reštitučnú časť vo forme vymazania článkov, ospravedlnenie ako morálnu satisfakciu a náhradu
nemajetkovej ujmy ako finančnú satisfakciu). V reštitučnej časti vzájomnej žaloby bol úspech žalovanej

50 % (súd uložil žalobcovi vymazať tri zo štyroch príspevkov, čo znamená úspech žalovanej 75 %
a úspech žalobcu 25 %), rovnako ako pri rozhodovaní o poskytnutie morálnej satisfakcie vo forme
ospravedlnenia. V časti finančnej satisfakcie bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, čo znamená, že
úspech strán sporu v konaní o vzájomnej žalobe bol celkovo rovnaký (50 % + 50 % - 100 % = 0), preto
žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania o vzájomnej žalobe, nepriznal. Pri rozhodovaní o nároku

na náhradu trov konania sa súd prvej inštancie zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania. V predmetnej veci
nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán
sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

49. Žalobca bol v plne úspešný v konaní o neodkladnom opatrení, preto mu súd prvej inštancie priznal
v tejto časti plnú náhradu trov konania.50. Proti výrokom XXIII., XXV., XXVI., XXVII., XXVIII. rozsudku v spojení s opravným uznesením podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Nesúhlasil s uloženou povinnosťou žalovanej zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.000 Eur

z dôvodu, že takéto rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych
skutkových zisteniach. Konštatoval, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy sa musí prihliadnuť aj
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby
postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Súd musí vziať do úvahy napríklad to,
či k následkom zásahu došlo len v mieste bydliska žalobcu alebo širšom okolí. Vzhľadom na spôsob,

akým žalovaná nepravdivé a difamačné informácie o ňom zverejňovala je jednoznačné, že zásah do
jeho práv bol realizovaný prostredníctvom zdroja ľahko prístupného širokej verejnosti. Zdôraznil, že
dlhé roky pilne pracoval na svojej kariére a vybudovaní dobrého mena v oblasti advokácie. Z tohto
dôvodu je pre neho neprípustné, aby sa žalovaná verejne vyjadrila o jeho osobe používajúc expresívne
pojmy a spájala ho s organizovanou zločineckou skupinou, či ho bez akéhokoľvek dôkazu obviňovala
z korupcie. Poukázal aj na to, že pracovné zaradenie osoby, ktorá tvrdí, že do jej práv bolo zasiahnuté je

tiež smerodajným faktorom, ktorý je potrebné zohľadniť pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy.
Má za to, že súd prvej inštancie nebral dostatočne pri svojom rozhodovaní do úvahy jeho profesijné
postavenie a spôsob, akým žalovaná verejne nepravdivé informácie o ňom zverejňovala. Uverejnenými
výrokmi žalovanou bol obvinený z trestnej činnosti v internetovom priestore, na facebookovej stránke,
ktorájeprístupnáširokejverejnosti,atobezmožnostireagovať.Mázato,žetakétoobvineniespôsobom,

ktorý mal širokú publicitu a bez možnosti brániť sa tým istým spôsobom a formou, s takou istou širokou
publicitou vedie k záveru, že len uvedené ospravedlnenia žalovanej a povinnosť náhrady nemajetkovej
ujmy v sume 3.000 Eur mu nie je z hľadiska existujúcich negatívnych následkov zo strany žalovanej
postačujúce. Zdôraznil, že inkriminované články boli objektívne spôsobilé svojim obsahom vyvolať
negatívny zásah do jeho osobnostnej sféry. Bol v nich totiž v súvislosti s výkonom svojho povolania

(advokácie) obvinený z ovplyvňovania viacerých subjektov pôsobiacich v rámci justícii, či z korupcie, čo
u čitateľa vyvolávalo dojem páchania trestnej činnosti. Poukázal na to, že spôsob určenia výšky náhrady
nemajetkovej ujmy podľa rozhodnutia nekorešponduje s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
v zmysle ktorej náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme a povesti (napr.
Tolstoy Miloslavsky vs. Spojené kráľovstvo), pričom pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať

z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr. Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo).
ESĽP vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku
náhrady priznávanej vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti.
Hoci súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol príklady iných súdnych rozhodnutí, kde bola
určená podobná výšky náhrady nemajetkovej ujmy, má za to, že tieto boli vybrané tak, aby zodpovedali

výške náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú stanovil v tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014, ako aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/91/2023 zo dňa 27.6.2024, v ktorom boli žalobcom priznané
nárokynanáhradunemajetkovejujmyvsume5.000Eur.Konštatoval,žeESĽPzdôraznil,žepriurčovaní
výškynáhradyzaporušenieosobnostnýchprávmusíbyťzohľadnenávýškanáhrady,ktorájepriznávaná

za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie
iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať
maximálnu výšku náhradu priznávanú za telené zranenia alebo násilné činy. Uviedol, že pri určení výšky
peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy stanovenej podľa zákona č. 274/2017 Z.z. pri trestných činoch
napr. obchodovania s ľuďmi, znásilnenia a pod. je daný nárok vyplatenia odškodnenia za spôsobenú

morálnu ujmu v sume 10 - násobku minimálnej mzdy. Táto predstavovala v roku 2019 sumu 520 Eur,
teda takéto osoby by mali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.200 Eur. Má za to, že priznaná
náhrada v sume 3.000 Eur je neprimeraná, neadekvátna a neproporcionálna. Zohľadniť by sa mala aj
mimoriadne vysoká miera inflácie. K povinnosti podľa výrokov XXV., XXVI., XXVII, a XXVIII. rozsudku
uviedol,ževjehoprípadebolozverejnenietýchtopríspevkovnajehovlastnejwebovejstránkespôsobom

jedinejmožnejobranynaverejnešírenédifamačnéinformáciezostranyžalovanejvdanejchvíli.Jednalo
sa o jeho reakciu. Informácie, ktoré zverejnil v týchto príspevkoch neobsahovali expresívne výrazy
na osobu žalovanej a taktiež sa neodvolávali na nepravdivé skutočnosti. Jednalo sa o zverejnenie
pravdivých skutočností, čo podľa judikatúry z pravidla nemožno považovať za konanie odporujúce § 11
OZ. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že mení výrok XXIII. tak, že

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 30.000 Eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku a zruší rozsudok vo výrokoch XXV., XXVI., XXVII. a XXVIII.51. Proti výrokom I. až XXII. a XXIX. až XXXII. podala v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Namietala, že vo výrokoch rozsudku
XXV., XXVI. a XXVII. došlo zo strany súdu prvej inštancie k evidentnej chybe v písaní, keď namiesto

toho, aby povinnosť odstrániť články bola uložená žalobcovi, táto povinnosť bola uložená žalovanej.
Uvedenú chybu navrhla odstrániť opravným uznesením. K jednotlivým nárokom, ktoré si žalobca
uplatnil a ktoré mu súd prvej inštancie priznal považuje za potrebné uviesť, že zotrváva na svojich
vyjadreniach a písomných podaniach a stále tvrdí, že jednotlivé tvrdenia obsiahnuté v sporných
príspevkoch na sociálnej sieti Facebook sú len tvrdeniami, resp. hodnotiacimi úsudkami (kritikou),

ktoré nemajú charakter protiprávneho konania, t.j. neoprávnene nezasahujú do osobnostných práv
žalobcu, vychádzajú z pravdivých skutkových okolností, resp. spočívajú v prezentovaní jej názoru.
Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
pravdivosť jej tvrdení prezentovaných vo viacerých sporných príspevkoch, a to aj napriek tomu, že
súd prvej inštancie dospel k záveru, že na predmetnej nahrávke je zachytený hlas žalobcu, t.j. že
uvedenú skutočnosť v konaní preukázala. Ustálil záver, že nepreukázala, že vyjadreniami žalobcu na

zvukovej nahrávke sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania. Z obsahu zvukovej nahrávky, je
pritom nesporne zrejmé, že žalobca dokáže prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť v prospech svojho
klienta v súdnom konaní ním požadovaný výsledok a to za sumu 50.000 Eur až 60.000 Eur, resp. zo
zmluvou za sumu zvýšenú o DPH, pričom prevažná časť tejto sumy má ísť lobistovi, ktorý „sa bude
rozprávať s vplyvnými ľuďmi o konaní, resp. bude otvárať dvere“. Z uvedenej nahrávky je zrejmé, že

toto navrhol žalobca J. S. L.. Nedá sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že ovplyvňovanie
rozhodnutia súdov za finančné plnenie, ako aj obchádzanie daňových predpisov nemožno považovať za
protiprávne konanie. Taktiež z obsahu zvukovej nahrávky je preukázateľne zrejmé, že žalobca ponúkol
J. S. L. svoje služby, ktoré rozhodne nemožno považovať za zákonné. Napriek tomu, že posúdenie
protiprávnosti určitého konania je úlohou súdu, súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obsahom

zvukovej nahrávky, t.j. jednotlivými vyjadreniami, resp. návrhmi žalobcu. Nevenoval pozornosť a teda
neposudzoval, či ide alebo nejde o protiprávne konanie. V odôvodnení rozhodnutia ani nevysvetlil na
základe akých myšlienkových pochodov dospel k záveru, že obchádzanie daňových predpisov, resp.
ovplyvňovanie rozhodovania súdov nie je údajne protiprávnym konaním. Má za to, že pre posúdenie
toho, či určité konanie má charakter protiprávneho konania nie je nevyhnutná existencia právoplatného

rozhodnutia súdu, ktorým konkrétne konanie je posúdené ako trestné konanie. K súdnym rozhodnutiam,
na ktoré v tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie uviedla, že predmetný právny názor nie je možné
posudzovať a najmä aplikovať v praxi striktne reštriktívne a že skutočnosť, že žalovaná v sporných
príspevkoch spojila žalobcu so zvukovou nahrávkou, z ktorej evidentne vyplýva správanie, ktoré má
korupčné znaky neznamená, že obvinila žalobcu v sporných príspevkoch z trestného činu korupcie.

Jednoznačne pritom preukázala, že osoba, ktorá na zvukovej nahrávke navrhuje obchádzanie daňových
predpisov, ako aj vybavenie súdneho rozhodnutia za finančnú odplatu je žalobca. Má za to, že sporné
príspevky týkajúce sa tzv. korupčnej nahrávky nemôžu neoprávnene zasahovať do osobnostných práv
žalobcu, keďže názory v nich prezentované sa zakladajú na pravdivých skutkových okolnostiach. Je
zrejmé, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu posúdeniu,

resp. záveru, že v konaní nepreukázala, že na zvukovej nahrávke je zachytené protiprávne konanie,
t.j. okrem iného aj konanie, ktoré má znaky korupčného správania. Podľa jej názoru súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a tiež vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za
následok, že sa nesprávne vysporiadal s viacerými spornými príspevkami, v ktorých bol žalobca spájaný
sozvukovounahrávkou,t.j.stzv.korupčnounahrávkouatietonesprávnevyhodnotilanesprávneposúdil

ako protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcu.

52. V súvislosti s posúdením, či sporné príspevky, ktoré zverejnila na sociálnej sieti Facebook majú
spôsobilosť neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu považovala za nutné poukázať na
to, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, čo bolo potvrdené

aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/149/2009, prípadne uznesením Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 191/2015, či Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 2051/14. Zdôraznila, že
žalobca je ako advokát považovaný za osobu verejného záujmu a preto musí znášať väčšiu mieru
kritiky a hranice ochrany jeho osobnostných práv sú nižšie ako hranice ochrany bežných ľudí. Aj keď
súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca by ako advokát, t.j. osoba verejného

záujmu mal znášať väčšiu mieru kritiky, uvedenú skutočnosť de facto nijakým spôsobom nezohľadnil
pri svojom rozhodovaní. Tvrdenia, resp. hodnotiace úsudky prezentované v sporných príspevkoch sú
prejavom realizácie jej práva, ktoré jej vyplýva z čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázala
na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 184/2015, či uznesenie Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS2246/12. Ak súd prvej inštancie formálne v odôvodnení uviedol, že v konaní sa údajne zaoberal aj
otázkou proporcionality, z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je vonkoncom zrejmé, ako sa zaoberal
posúdením vzájomnej kolízie práva na ochranu osobnosti a práva na slobodu prejavu. Má za to, že

súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôsledne nezaoberal viacerými jej zásadnými námietkami, resp.
skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal. Preto podľa jej názoru postupoval nesprávne.

53. K jednotlivým výrokom žalovaná uviedla, že čo sa týka výroku I. zo žiadneho sporného
príspevku zverejneného na sociálnej sieti Facebook nevyplýva, že by uviedla, že žalobca jej bráni

v styku s maloletým dieťaťom. V konaní náležite preukázala, že žalobca minimálne dňa 2.9.2018
prostredníctvom pokynov, ktoré telefonicky dal otcovi maloletého dieťaťa zamedzil jej v realizácii styku
s maloletým synom, čo vyplýva aj z obsahu rozhodnutia Okresného úradu Považská Bystrica č.k. OÚ-
PB-OVVS-2019/002900z zo dňa 25.6.2019. Z uvedeného listinného dôkazu je preukázané, že žalobca
jejbránilvstykusjejmaloletýmsynom.Ďalejuviedla,žezpríspevkovzodňa20.8.2020,resp.11.4.2021,
na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v bode 197 odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že žalobca je

stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou. V sporných príspevkoch poukázala len na to, že zvuková
nahrávka, na ktorej je zachytené evidentne korupčné správanie bolo predmetom prešetrovania zo
strany NAKA, čo je pravdivá informácia. Nikdy neuviedla, že žalobca je stíhaný Národnou kriminálnou
agentúrou; skutočnosť, že určitá osoba je vypočutá v súvislosti s konkrétnym vyšetrovaním, ktoré je
vedené, resp. je osobou, ktorá je preverovaná v súvislosti s možnou trestnou činnosťou ešte automaticky

neznamená, že ide o osobu stíhanú. Taktiež zo žiadneho jej príspevku nevyplýva, že žalobca pácha
trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi ako aj trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa. Uvedená skutočnosť nevyplýva priamo ani z príspevkov, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie.
Nepopiera, že v sporných príspevkoch spájala žalobcu so zvukovou nahrávkou, na ktorej je evidentne
zachytené korupčné správanie, avšak to, že na predmetnej zvukovej nahrávke je zachytený hlas

žalobcu, ktorý preukázateľne popisuje protiprávne konanie, t.j. okrem iného aj to, že dokáže za určitú
sumu finančných prostriedkov zabezpečiť pozitívny výsledok súdneho konania, t.j. dokáže cez tretiu
osobu ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdu v prospech svojho klienta bolo riadne v konaní preukázané.
To, že použila vo viacerých prípadoch expresívnejšie vyjadrenia aj vo vzťahu k žalobcovi ešte samo
o sebe nemožno považovať za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. V prípade prirovnávania

žalobcu k osobe J. K., resp. v prípade šírení informácií označujúcich akékoľvek osoby ako opičky
žalobcu, v tejto súvislosti v plnom rozsahu odkazuje na svoje stanovisko v podaniach zo dňa 21.7.2022
a 11.4.2024. Zároveň dáva do pozornosti, že význam jednotlivých sporných príspevkov je odlišný od
významu tvrdení uvedených vo výroku I. rozsudku. V tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 60Ek/1005/2021, z obsahu ktorého vyplýva, že exekúcia vedená proti nej

bola zastavená z dôvodu, že obsah príspevkov zverejnených ňou neporušoval neodkladné opatrenie,
t.j. že oprávnený si subjektívne vykladal zverejnené príspevky, pričom v týchto nebolo priamo uvedené
to, čo v exekučnom titule. Považuje za nesporné, že rozsah petitu (výrok I.) nie je formulovaný tak,
že by v súvislosti s jednotlivými spornými príspevkami konštatoval správne neoprávnený zásah do
osobnostnýchprávžalobcu.Zuvedenéhodôvodusúdprvejinštancieneboloprávnenýtakémutonároku,

t.j. petitu vyhovieť. Pokladá za zrejmé, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu posúdenie, resp. záveru, že žalobca má voči nej nárok na zdržanie sa zasahovanie do
jeho osobnostných práv a to v rozsahu, resp. v znení ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku. V tejto
súvislosti nie len, že vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, ale taktiež vec aj nesprávne
právne posúdil.

54. K výrokom II. až XX. uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že predmetnými
spornými príspevkami neoprávnene zasiahla do osobnostných práv žalobcu. V plnom rozsahu odkazuje
na svoje písomné podanie zo dňa 21.7.2022 a tiež zo dňa 11.4.2024, v ktorom sa rozsiahlo venovala
sporným príspevkom, ktoré boli uvedené na sociálnej sieti Facebook a ktoré mali podľa názoru

žalobcu údajne protiprávne zasahovať do jeho osobnostných práv. Má za to, že súd prvej inštancie
sa jej vyjadreniami, resp. tvrdeniami preukázateľne nijakým spôsobom nezaoberal. Opätovne dáva do
pozornosti rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 12C/53/2020 zo dňa 17.2.2023 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/173/2023 zo dňa 10.10.2024 s tým, že je
nevyhnutné prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k prípadnému porušeniu osobnostných práv dôjde ako

aj cieľu, ktorý je tým sledovaný, pričom v jej prípade odvolací súd zastal názor, že aj keď používa niekedy
nie najvhodnejšie prostriedky jej snaha ako matky je len byť so svojim synom. Poukázala aj na to, že
prevažná časť príspevkov, ktoré by mala aktuálne odstrániť zo sociálnej siete Facebook sú príspevkami,
ktoré boli zverejnené pred niekoľkými rokmi, pričom od tejto doby boli žalovanou na sociálnej sietiFacebook zverejnené nespočetné množstvo iných príspevkov, ktoré sa netýkajú žalobcu, resp. dotknuté
sporné príspevky je nutné v súčasnosti vyhľadávať, k čomu zo strany verejnosti nedochádza, nakoľko
k sporným príspevkom nie je toho času priamy prístup, resp. verejnosť k nim nemá prístup bez toho,

aby venovala enormné množstvo času na ich vyhľadanie na sociálnej sieti Facebook a teda je na mieste
otázka zmyslu odstránenia takýchto príspevkov, teda či odstránenie týchto príspevkov napĺňa zmysel
reštitučnej časti žaloby. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nezaoberal. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu posúdeniu,
resp. záveru, že žalobca má voči nej nárok na odstránenie viacerých sporných príspevkov, resp. ich

častí a to v rozsahu, resp. v znení v akom je to uvedené vo výrokoch II. až XX. rozsudku. Má za to,
že súd prvej inštancie v tejto súvislosti nie len, že vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu,
ale vec aj nesprávne právne posúdil.

55. K výrokom XXI. a XXII. zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že
z hľadiska obsahového bol zo strany žalobcu rozsah ospravedlnenia vymedzený správne, keďže

obsah ospravedlnenia sa vzťahuje na skutočnosti, ktorých sa preukázateľne nedopustila a nie je teda
objektívne dôvod, aby sa v nich žalobcovi ospravedlňovala. Ďalej uviedla, že v jednotlivých príspevkoch,
ktoré sú uvedené v znení ospravedlnenia, ktoré má zaslať žalobcovi, resp. aj zverejniť na sociálnej
sieti Facebook neuvádzala informácie v znení tak, ako to prezentuje súd prvej inštancie vo výroku XXI.
a preto nie je možné požadovať, aby sa mala žalovaná ospravedlniť žalobcovi za niečo, čo neurobila.

Zdôraznila, že obsahové vymedzenia rozsahu ospravedlnenia je na žalobcovi; pokiaľ žalobca vymedzí
obsah ospravedlnenia nesprávne, súd prvej inštancie nie je oprávnený mu priznať nárok na predmetné
ospravedlnenie, resp. obsah ospravedlnenia modifikovať v jeho prospech. Z uvedeného je zrejmé, že
súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu posúdeniu, resp. záveru,
že žalobca má voči nej nárok na ospravedlnenie a to v rozsahu, resp. v znení v akom je to uvedené vo

výroku XXI. rozsudku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti nie len, že vychádzal z nesprávne zisteného
skutkového stavu, ale taktiež vec aj nesprávne právne posúdil.

56. K výroku XXIII. žalovaná poukázala na ust. § 13 ods. 2 OZ s tým, že priznanie peňažného
zadosťučinenia nezávisí od voľnej úvahy konajúceho súdu. Zdôraznila, že konajúci súd musí mať

v konaní na základe vykonaného dokazovania riadne preukázané, že majetková ujma reálne u žalobca
nastala, t.j. že preukázateľne došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom, rodinnom alebo
pracovnom živote. Súd je oprávnený priznať náhradu nemajetkovej ujmy výlučne vtedy, ak vzniknutú
ujmu nie je možné zmierniť prostredníctvom žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia a zároveň
tiež žalobca v konaní preukáže, že následkom protiprávneho zásahu do jeho osobnostných práv

došlo k vzniku negatívnych následkov v jeho súkromnom, rodinnom alebo pracovnom živote. Dôkazné
bremenom pritom spočíva na žalobcovi. Považuje za zrejmé, že žalobca v konaní nijakým spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že spornými príspevkami mu mala byť údajne poškodená česť
a vážnosť a dobrá povesť v spoločnosti ako aj v súkromí a v jeho pracovnom prostredí, resp. že žalobca
bol údajne vystavovaný tlaku vysvetľovať okolnosti vzniku príspevkov, a to aj pred svojimi maloletými

deťmi, čo malo údajne nepriaznivo vplývať na jeho rodinné prostredie ale aj na celkové vnímanie jeho
osoby ako advokáta. Má za to, že tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v bode 241 odôvodnenia je
založenélennatvrdeniachžalobcu,ktorébolivpriebehukonaniakvalifikovanepopretéžalovanou.Svoje
tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, resp. ani len nenavrhol vykonanie akéhokoľvek dokazovania
v tejto súvislosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp.zn.

12C/53/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.z. 5Co/173/2023 ako aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/17/2010 zo dňa 10.8.2011. Do pozornosti dala aj to, že súd prvej
inštancie sa podrobne nezaoberal otázkou z akého zákonného dôvodu uprednostnil peňažnú satisfakciu
pred morálnou. Pokladá za zrejmé, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnemu posúdenie, resp. záveru, že žalobca má voči nej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

V tejto súvislosti nie len, že vychádzal z nesprávneho zisteného skutkového stavu, ale taktiež vec aj
nesprávne právne posúdil.

57. Žalovanájezároveňtohonázoru,žesúdprvejinštancienepostupovalsprávne,akžalobcoviposkytol
právnu ochranu, nakoľko z tvrdení a dôkazov ňou prezentovaných nesporne vyplýva, že žalobca sa

snaží zneužiť inštitút ochrany osobnosti na to, aby mohol zasahovať do jej práva na slobodu slova,
resp. aby sa zvuková nahrávka, na ktorej je zachytené jeho korupčné správanie neprezentovala na
verejnosti v spojitosti so žalobcom a to aj napriek tomu, že hlas zachytený na predmetnej nahrávke je
hlasom žalobcu. Má za to, že to, za akých okolností sa žalobca domáha nárokov na ochranu osobnostije možné považovať aj za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ani týmito skutočnosťami sa súd prvej
inštancie nezaoberal. Považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa zároveň nezaoberal ani
skutočnosťou, či žalobcovi vôbec môžu byť priznané jednotlivé nároky súvisiace s ochranou osobnosti,

ak práve žalobca preukázateľne zasahoval neoprávnene do osobnostných práv žalovanej.

58. K svojej vzájomnej žalobe a jednotlivým nárokom, ktoré si uplatnila v tejto súvislosti považovala
za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobca
zverejnením článku „Oficiálne stanovisko advokátskej kancelárie k reportáži P. V. zo dňa 18.3.2020 a k

„tlačovej besede“ I. D. A. – vymazanej matky zo dňa 30.4.2020“ údajne nemal dopustiť neoprávneného
zásahu do jej osobnostných práv nad prípustnú mieru, keďže v spornom článku bol prezentovaný
údajne len hodnotiaci úsudok, resp. názor žalobcu na reportáž P. V. bez toho, aby sa voči žalovanej
vyjadroval hanlivo alebo difamačne. Má za to, že uvedený článok nie je len reakciou na reportáž P. V.,
ale ide aj o reakciu na žalovanú, čo vyplýva priamo z obsahu názvu článku. Poukázala aj na to, že už
vúvodečlánkužalobcadávaodkaznačlánok„Oficiálnestanoviskoadvokátskejkanceláriekmedializácii

v denníku SME“, vo vzťahu ku ktorému bola žalobcovi uložená súdom prvej inštancie povinnosť na
čiastočnéodstránenietohtočlánku(výrokXXVI.rozsudku),nakoľkonímdošlokneoprávnenémuzásahu
do jej osobnostných práv. Cieľom článku je navodiť pred verejnosťou dojem, že reportáž P. V. mala byť
vyrobená na jej objednávku. Žalobca v článku prezentuje difamačné tvrdenia o tom, že práve ona si mala
objednať u P. V. vytvorenie reportáže, ktorá má poškodzovať meno žalobcu. Žalobca pritom v priebehu

konania nijakým spôsobom nepreukázal tieto tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno. Poukázala aj na
to, že žalobca sa snaží článkom navodiť dojem, že žalovaná sa snaží ho diskreditovať a zavádzať
verejnosť, pričom žalobca sa cielene snaží navodiť dojem, že keďže žalovaná nie je spokojná s vývojom
konania o úpravu práv a povinností k jej maloletému synovi, snaží sa diskreditovať žalobcu. Má za to,
že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak obsah článku nevyhodnotil ako neoprávnený zásah

žalobcu do jej osobnostných práv a neuložil mu povinnosť odstrániť tento článok v celom rozsahu, ako
i povinnosť ospravedlniť sa jej aj v súvislosti s týmto článkom. Nesúhlasí ani s názorom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého sa v konaní domáha údajne premlčaného nároku na peňažné odškodnenie.
Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/1522/2007, podľa ktorého právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ nepodlieha premlčaniu. Pre prípad, ak by

aj názor súdu prvej inštancie o tom, že nárok na priznanie nemajetkovej ujmy je nárokom majetkovým,
pričom takýto nárok sa môže premlčať bol správnym, potom zastáva názor, že si uplatňoval svoj nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy včas, t.j. pred uplynutím premlčacej lehoty. Keďže nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy je nárokom na náhradu škody, do pozornosti dala Nález Ústavného súdu SR sp.zn.
II. ÚS 695/2017, podľa ktorého sa pod pojmom škoda rozumie tak škoda majetková ako i škoda

nemajetková. Zotrváva na názore, že v prípade, ak by nárok na peňažné odškodnenie, t.j. náhradu
nemajetkovejujmymalobyťpremlčateľnýmmajetkovýmprávom,potombysamalopostupovaťvzmysle
§106OZ.Ustanovenie§101OZjemožnéaplikovaťlenvtedy,akvďalšíchustanoveniachniejeuvedené
inak. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že v zmysle predmetného ustanovenia má premlčacia doba začať
plynúť dňom, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Preukázateľne nemala vedomosť o tom, kedy boli

sporné články zverejnené, resp. kto ich zverejnil, teda nie je pravdou, že by objektívne mohla uplatniť
na súde nárok na nemajetkovú ujmu už nasledujúcim dňom po zverejnení sporných článkov. V prípade
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/265/2009, na ktoré v odôvodnení rozsudku poukázal súd
prvej inštancie považovala za potrebné dodať, že v tomto prípade sa súd zaoberal úplne inou situáciou.
Pokladá za zrejmé, že súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu

posúdeniu, resp. záveru, že žalobca neoprávnene nezasiahol do osobnostných práv žalovanej sporným
článkom, resp. že nárok žalovanej na nemajetkovú ujmu voči žalobcovi je nárokom premlčaným. V tejto
súvislosti vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a taktiež vec aj nesprávne právne posúdil.
Povinnosť žalobcu sa jej ospravedlniť (výrok XXVIII.) by sa mala vzťahovať aj na uvedený článok tak
ako to navrhovala vo vzájomnej žalobe.

59. Nesúhlasí ani s výrokom XXX., ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania o žalobe
v rozsahu 54,69 %. Zdôraznila, že v prípade sporných príspevkov, pri ktorých bola zaviazaná odstrániť
len ich časti ide de facto len o odstránenie jedného, resp. dvoch slov, pričom zvyšok týchto príspevkov
podľa súdu prvej inštancie neoprávnene nezasahuje do osobnostných práv žalobcu. Vzhľadom na

rozsah sporného príspevku, t.j. pomer obsahu príspevku, ktorý môže ponechať na sociálnej sieti a ktorý
by mala odstrániť sa nemôže vonkoncom stotožniť s názorom súdu prvej inštancie o pomere úspešnosti
strán sporu v prípade týchto sporných príspevkov.60. Žalovaná poukázala aj na to, že žalobca opakovane zmaril nariadené pojednávanie vo veci,
pričom pojednávania nariadeného na deň 22.6.2023, ktoré bolo odročené až priamo na pojednávaní
sa riadne zúčastnila osobne aj ona. Nakoľko žalobca preukázateľne procesne zavinil tieto trovy (účasť

na pojednávaní dňa 22.6.2023) súd prvej inštancie jej mal priznať proti žalobcovi náhradu týchto trov
v zmysle § 256 ods. 2 CSP.

61. Žalovaná nesúhlasí ani s výrokom XXXI. rozsudku s poukazom na to, že súd prvej inštancie dospel
k záveru, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv. Poukázala

na to, že hoci ust. § 255 CSP neobsahuje obdobné ustanovenia ako OSP v § 142 ods. 3 podľa
odborných výkladov zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu. V tomto prípade výška nemajetkovej ujmy pri sporoch na ochranu osobnosti závisí od
úvahy súdu, ktorú nemožno nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Úspech vo veci sa
skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Rozhodujúcou skutočnosťou je
preto to, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv strany sporu. Z uvedeného dôvodu

preto pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka
konania, ale konštatovanie, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Zastáva názor,
že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak pri rozhodovaní o náhrade trov konania jej nepriznal
náhradu trov konania z dôvodu, že jej nepriznal nárok na peňažné zadosťučinenie. Uvedený postup
súdu prvej inštancie je tak v priamom rozpore s doterajšou súdnou praxou ako aj v rozpore s postupom,

resp. s právnym názorom, ktorý súd prvej inštancie prezentoval v inom súdnom konaní (rozsudok
Okresného súdu Košice I sp.zn. 6C/167/2022, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7C/28/2018,
rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 23C/115/2018, rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn.
35C/168/2016). Uvedený prístup súdu prvej inštancie u nej vyvoláva pocit porušenia princípu právnej
istoty deklarovaného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP.

62. Nestotožňuje sa ani s výrokom XXXII., ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov
konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol zamietnutý, teda v uvedenej časti konania nemožno hovoriť o úspechu žalobcu.

63. Namietala, že súd prvej inštancie sa v priebehu konania náležite nezaoberal listinnými dôkazmi,
ktoré boli z jej strany predložené. Súd by mal starostlivo prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré počas
konania vyšli najavo. Dôkazy musí hodnotiť nie len každý jednotlivo, ale taktiež aj vo vzájomnej súvislosti
tak, aby vo svojom súhrnne a logickej súvislosti a nadväznosti tieto vytvorili dostatočne ucelený obraz
o skutkovom stave veci. Považuje za zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval evidentne v rozpore s

§ 191 ods. 1 CSP, ňou predloženými, resp. navrhnutými dôkazmi sa náležitým spôsobom nezaoberal
a neposudzoval ich vo vzájomnej súvislosti. Do pozornosti dala, že súd prvej inštancie sa preukázateľne
náležite nezaoberal obsahom viacerých listín, resp. zvukových dôkazov, ktoré v konaní boli predložené,
resp. ktoré v konaní boli zabezpečené na základe jej návrhu. Súd prvej inštancie jednotlivé ňou
predložené dôkazy neposudzoval, ani vo vzájomnej súvislosti.

64. Ďalej namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa zásady uvedené v § 220 ods. 2 CSP
pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, t.j. neobsahuje úplné a výstižné odôvodnenie. Z odôvodnenia
rozsudku nie je vonkoncom zrejmé na základe čoho dospel súd k záveru, že žalovaná v konaní
nepreukázala, že na zvukovej nahrávke je popisované protiprávne konanie osobitne aj správanie, ktoré

vykazuje znaky korupčného správania, resp. akými úvahami sa pri ustálení tohto záveru riadil, mala
jednotlivými spornými príspevkami zverejnenými na sociálnej sieti Facebook neoprávnene zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu, resp. akými úvahami sa pri ustálení tohto záveru riadil, žalobca má
nárok voči žalovanej na zdržanie sa konania v rozsahu uvedenom vo výroku I. rozsudku, nárok na
odstránenie jednotlivých sporných príspevkov, resp. ich častí v rozsahu uvedenom vo výrokoch II.

až XX. rozsudku, nárok na ospravedlnenie v rozsahu uvedenom vo výrokoch XXI. a XXII., ako aj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, zverejneným príspevkom na internetovej stránke www.gkg.sk
článok zo dňa 7.5.2020 „Oficiálne stanovisko advokátskej kancelárie k reportáži P. V. zo dňa 18.3.2020
a k tlačovej besede I. D. A. – vymazanej matky zo dňa 30.4.2020“ žalobca neoprávnene nezasiahol
do osobnostných práv žalovanej, žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania o vzájomnú žalobu,

ak bola vo veci de facto úspešná. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku len de facto „formálne“
prezentuje, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná neoprávnene zasiahla
do osobnostných práv žalobcu a nároky uplatnené žalobcom sú oprávnené, avšak predmetné tvrdenia
súdu prvej inštancie nie len, že nemajú žiaden základ, t.j. oporu v dokazovaní, ktoré súd prvejinštancie vykonal, ale taktiež nezohľadňujú (t.j. nebrali do úvahy) tvrdenia (procesnú obranu) žalovanej,
ktoré boli v priebehu konania prezentované. Zároveň odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani uvedenie
dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie nevykonal, resp. sa náležite nezaoberal žalovanou predloženými

navrhnutými dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazujú jej tvrdenia prezentované v tomto konaní súvisiace
s neopodstatnenosťou nárokov žalobcu, resp. opodstatnenosťou jej nárokov. Je nutné si uvedomiť, že
s povinnosťou súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie priamo súvisí aj ich povinnosť náležite sa
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami strán sporu. Poukázala na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
ako aj Najvyššieho súdu SR, napr. sp.zn. 8Sžo/122/2010, v ktorých je konštatované, že v súvislosti

s riadnym odôvodnením rozhodnutia síce nie je nutné, aby na každú námietku strany sporu bola daná
zo strany súdu podrobná odpoveď, nakoľko rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia, avšak súd musí v odôvodnení rozhodnutia vždy reagovať na zásadnú
relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou sporu. Ak takáto
reakcia zo strany súdu absentuje je nutné to považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Absencia
riadneho odôvodnenia rozsudku (vrátane nevysporiadania sa podstatnými tvrdeniami žalovanej) má

za následok nepreskúmateľnosť rozsudku a teda konanie je postihnuté tzv. inou vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za to, že súd prvej inštancie svojim arbitrárnym konaním
okrem iného jej odňal možnosť konať pred súdom. Na základe uvedeného navrhla odvolaciemu súdu,
aby napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a žalovanej
prizná náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100%, žalovanému uloží povinnosť v celom rozsahu

odstrániť z webovej stránky www.gkg.sk článok zo dňa 7.5.2020 „Oficiálne stanovisko advokátskej
kancelárie k reportáži P. V. zo dňa 18.3.2020 a k „tlačovej besede“ I. D. A. – vymazanej matky zo dňa
30.4.2020“, ako i ospravedlniť sa žalovanej v súvislosti s týmto článkom, žalovanej prizná voči žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur a žalovanej prizná náhradu trov konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100% a žiadnej zo strán sporu neprizná náhradu trov konania o neodkladnom opatrení

alebo, aby napadnuté výroky rozsudku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň, aby žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania.

65. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že odvolanie smeruje (okrem výrokov
XXV., XXVI., XXVII. a XXVIII.) výlučne len voči výroku XXIII. rozsudku. V tejto súvislosti dala do

pozornosti ust. § 359 CSP, pričom vzhľadom na predmetné ustanovenie žalobca nie je oprávnený
podať odvolanie voči výroku rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech. Vzhľadom na
ust. § 386 písm. c) CSP by odvolací súd mal odvolanie žalobcu smerujúceho voči výroku XXIII.
rozsudku odmietnuť ako neprípustné. Zároveň zdôraznila, že z obsahu odvolania žalobcu jednoznačne
vyplýva, že odvolanie nesmeruje voči výroku XXIV. rozsudku, teda voči výroku, ktorým súd prvej

inštancie okrem iného zamietol taktiež aj nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy prevyšujúci
nárok priznaný vo výroku XXIII. rozsudku. Nakoľko žalobca nepodal v zákonom stanovenej 15-dňovej
lehote odvolanie voči výroku XXIV. rozsudku, t.j. predmetný výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie
nenamietal a teda predmetný výrok nadobudol právoplatnosť. Dodala, že v prípade priznania náhrady
nemajetkovej ujmy žalobcovi sa pridržiava svojho podaného odvolania, z ktorého vyplýva, že súd

prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobcovi priznal akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy.
Zopakovala, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že spornými
príspevkami žalovanej mala byť údajne poškodená jeho česť, vážnosť a dobrá povesť, t.j. nijakým
spôsobom nepreukázal, že v dôsledku neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv došlo
v značnej miere k zhoršeniu jeho postavenia v spoločnosti, resp. v rodine, teda, že došlo k takým

následkom, ktoré v značnej miere negatívne ovplyvnili jeho súkromný, rodinný alebo pracovný život.
V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto mu súd prvej inštancie nemal priznať žiadne
peňažné zadosťučinenie. Žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy 30.000 Eur nemožno
považovať za primeranú, resp. ani za opodstatnenú. Má za to, že žalobca svojim vlastným správaním
znížil stav a dôstojnosť výkonu povolania advokáta a to nie len touto medializovanou kauzou, o čom

svedčí aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory, podľa ktorého bolo na žalobcu doteraz podaných
až 17 sťažností, ale aj z rozhodnutia VI. disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej
advokátskejkomoryzodňa14.5.2021,zktoréhojezrejmé,žežalobcaznižovaldôstojnosťadvokátskeho
stavu, ale sú tu aj vyjadrenia tretích osôb uverejnené na Facebooku, ktoré poukazujú na svoje negatívne
skúsenosti, resp. vedomosti týkajúce sa žalobcu, ako aj čestné vyhlásenia B. D. a J. I. D., z ktorých

vyplývajú skúsenosti s činnosťou, resp. správaním žalobcu. V prípade tvrdení, ktorými sa žalobca snaží
spochybniť záver súdu prvej inštancie o uložení povinností odstrániť sporné články zverejnené na
internetovej stránke advokátskej kancelárie žalobcu a ospravedlniť sa žalovanej za neoprávnený zásah
do jej osobnostných práv, považuje za nevyhnutné uviesť, že z obsahu odvolania nevyplýva v čomkonkrétnom žalobca vidí údajné pochybenie zo strany súdu prvej inštancie; v prípade opodstatnenosti
nároku, ktorý bol súdom prvej inštancie žalovanej vo výrokoch XXV., XXVI., XXVII. a XXVIII. rozsudku
priznaný, žalovaná v plnom rozsahu odkazuje na všetky svoje tvrdenia a dôkazy, ktoré v súvislosti

s predmetnými nárokmi v priebehu konania prezentovala. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu
čo do výroku XXIII. odmietol, rozsudok súdu prvej inštancie čo do výrokov XXV., XXVI., XXVII. a XXVIII.
potvrdil a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

66. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s jej tvrdením, že jednotlivé jej

tvrdenia obsiahnuté v sporných príspevkoch na Facebooku sú len hodnotiacimi úsudkami (kritikou),
ktoré nemajú charakter protiprávneho konania, t.j. neoprávnene nezasahujú do jeho osobnostných práv,
vychádzajú z pravdivých skutkových okolností a spočívajú v prezentovaní jej názoru. Žalovaná považuje
svoje tvrdenia za hodnotiace úsudky, avšak je potrebné skúmať, či sa informácie poskytnuté žalovanou
zakladajú na pravdivej informácii a či forma verejne prezentovaných tvrdení je primeraná a či zásah
do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky. Uviedol, že tvrdenia a zverejnené

informácie žalovanou vybočujú z primeraného spôsobu zverejňovania informácií, resp. spôsobu
vyjadrenia svojho subjektívneho názoru. Primárnym cieľom žalovanej je hanobenie a zneuctenie osoby
žalobcu. Z tohto dôvodu nie je možné vyjadrenia žalovanej považovať za hodnotiace úsudky. Uviedol,
že vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís
pre hodnotiaci úsudok. Taktiež sa pri kritike očakáva, že použité výrazy, formulácie a spojenia nebudú

vybočovať z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného cieľa. Zastáva názor, že vyjadreniami, ktoré
žalovaná prezentuje na sociálnej sieti jednoznačne poukazuje, resp. sa snaží navodiť verejnosti dojem,
že on prijíma úplatky, koná protiprávne a je členom organizovanej zločineckej skupiny. Toto rázne
odmieta. Zdôraznil, že doteraz nebol žiadnym právoplatným uznesením uznaný za vinného z korupcie
na základe nahrávky, na ktorú žalovaná odkazuje. Pripustil, že advokáti sú osobami verejného záujmu,

avšak to neznamená, že im neprináleží právo na ochranu osobnosti. Je potrebné prihliadať na to, kto
informáciu zverejnil, napr. novinári sú v tomto postavení privilegovaní, avšak žalovaná v začiatkoch
svojho zverejňovania nebola novinárom, ani médiom. Práve na základe zverejnených nepravdivých
informácií o ňom si vybudovala silnú komunitu ľudí, s ktorými do dnes pokračuje v šírení difamačných
tvrdení. Zároveň platí pravidlo, že čím hromadenejšie sa informácia zverejní, tým väčšia je miera

osobnostných práv. Argumentácia žalovanej o tom, že odstránenie príspevkov stráca zmysel, keďže
príspevky sú zverejňované aj niekoľko rokov spätne a čitatelia by ich museli vyhľadať je absolútne
irelevantná. Príspevky sú stále prístupné na sociálnej sieti. Stačí si do vyhľadávania prostredníctvom
internetového prehliadača zadať meno a priezvisko žalobcu a medzi prvými výsledkami vyhľadávania
sa zobrazí práve príspevok od „iniciatívy za vymazaných rodičov“, konkrétne video pridané pred štyrmi

rokmi s názvom: „Biznisman na deťoch A. B. C.“. Taktiež vo vyhľadávaní je príspevok na stránke nadácie
zastavme korupciu, ktorá svoj článok vytvorila na základe informácií zverejnených práve žalovanou.
K tvrdeniu žalovanej, že neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 3.000 Eur, v tejto súvislosti odkazuje na svoje odvolanie proti rozsudku. Ďalej uviedol, že je
to práve žalovaná, ktorá dlhoročne a systematicky budovala jeho negatívne meno, o čom svedčí aj

vyhľadávanie jeho mena prostredníctvom internetového prehliadača Google. Zároveň poukázal aj na
to, že podal návrh na výkon exekúcie voči žalovanej, pričom traja exekútori odmietli v predmetnej
exekučnej veci konať z dôvodu, že sa cítili byť zaujatí, pretože boli o prípade informovaní z médií
alebo sociálnej siete. K tvrdeniu žalovanej, že v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
údajným poškodením dobrého mena v spoločnosti a konaním žalovanej poukázal na to, že pre úspešné

uplatnenie a práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené § 11 OZ. Zároveň poukázal na potrebu odlíšiť zásah žalovanej a jeho
zásah do chránených práv, on uverejnil predmetné články na základe pokynu jeho klienta a zároveň ako
obranu voči tvrdeniam žalovanej, ktoré verejne prezentovala. Svoju obranu uverejnil na svojej stránke
advokátskej kancelárie v rozsahu príspevkov a ďalej v uverejňovaní článkov nepokračoval, na rozdiel

od žalovanej, ktorá príspevky zverejňovala na viac ako 18-tisícovej Facebookovej stránke po dobu
niekoľkých rokov. K poskytnutým informáciám žalovanou uviedol, že žalovanou zverejnené informácie
neboli založené na iných tvrdeniach, jej kritika nebola vecná a ani primeraná, čo do obsahu a formy
a vybočovala z medzí stanovených na dosiahnutie sledovaného účelu. Konštatoval, že miera zavinenia
pôvodcu zásahu je jednou zo základných okolností, na ktoré by súd mal prihliadať pri rozhodovaní

o výške nemajetkovej ujmy. Na to, že aj Ústavný súd SR zdôraznil, že primerané zadosťučinenie nemá
plniť iba funkciu satisfakčnú, ale aj preventívnu. K navrhovanej finančnej náhrade vo výške 50.000
Eur, ktorú požaduje žalovaná uviedol, že priznaná peňažná náhrada by mala vždy byť proporcionálna
ku vzniknutej nemajetkovej ujme. Pre súd by rozhodujúcou mala byť predovšetkým sankčná funkciapeňažného zadosťučinenia, t.j. zmiernenie ujmy. ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že náhrada za
poskytnutie dobrej povesti musí byť rozumne primeraná vo vzťahu k utrpenej ujme a dobrej povesti a že
priznanie neprimerane vysokej náhrady za poškodenie dobrej povesti je v rozpore s čl. 10 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je toho názoru, že žalovanej neprináleží žiadne
finančné zadosťučinenie a to z dôvodu, že nezverejňoval nepravdivé informácie o žalovanej, konal na
pokyn svojho klienta a zároveň v obrane proti konaniu žalovanej, aby ochránil svoje meno a výkon svojho
povolania pred nepriaznivými dôsledkami vyjadrení žalovanej. Poukázal na to, že žalovaná v súčasnosti
pokračuje v propagácii novovzniknutej webovej stránky pod názvom www.právnikGara.cc na svojej

Facebookvej stránke „iniciatíva za vymazaných rodičov“.

67. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že pri posudzovaní procesného
úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý
zodpovedá obsahu úkonu jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii v úkone použitým
výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. V procesnom práve platí generálne

pravidlo, že každý procesný úkon účastníka súd posudzuje podľa obsahu, aj keď je takýto úkon
nesprávne označený. Pre posúdenie podaní nie je významné ako ich strana označila, že ich označila
nesprávne alebo že ich neoznačila vôbec, ani to aký obsah im strana prisudzuje. Z jeho odvolania je
zrejmé, že napáda aj výrok XXIV. Pokiaľ odvolací súd považuje jeho odvolanie za zmätočné a vadné, má
sa o odstránenie vád odvolacieho konania zákonným procesným postupom pokúsiť. Z obsahu odvolania

je zrejmé, že bolo podané aj proti výroku XXIV. a teda aj na tento výrok sa vzťahuje suspenzívny účinok
odvolania. K nepreukázaniu, že mu vznikla nemajetková ujma uvádza, že na úspešné uplatnenie práva
na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva
chránené ust. § 11 OZ; nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Je teda relevantné tvrdenie žalovanej, že
údajne svoje dôkazné bremeno neuniesol. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak,

že mení výrok XXIII. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
30.000 Eur do troch odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň ruší rozsudok vo výroku XXIV., XXV.,
XXVI., XXVII. a XXVIII. Navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

68. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že nie je pravdou, že by cieľom konania
malo byť hanobenie a zneuctenie osoby žalobcu; žalovaná sa snaží svojimi príspevkami len poukázať
na praktiky žalobcu. Opätovne dala do pozornosti, že ani z jedného sporného príspevku, ktorý bol
v konaní posudzovaný nevyplýva, že by obvinila žalobcu z trestného činu korupcie. Skutočnosť, že
spája žalobcu so zvukovou nahrávkou (na ktorej je hlas žalobcu, čo v konaní aj náležite preukázala),

na ktorej je zachytené konanie, ktoré evidentne vykazuje znaky korupčného správania neznamená,
že obvinila žalobcu z trestného činu korupcie; poukázanie na protiprávnosť konania ako takého, nie
je podmienená právoplatným súdnym rozhodnutím o uznaní za vinného z trestného činu. Poprela, že
by medzi prvými príspevkami zobrazenými cez internetový prehliadač mal byť príspevok zverejnený
ňou na sociálnej sieti Facebook; žalobca si účelovo vyhľadal cez internetový prehliadač odkaz na

dotknutý príspevok a následne z nastavenej obrazovky vyhotovil len screen shot. Ďalej uviedla, že
skutočnosť, že pri vyhľadávaní mena a priezviska žalobcu internetový prehliadač sprístupní aj článok
nadácie Zastavme korupciu, prípadne článok iných tretích osôb, ktoré evidentne majú výhrady voči
konaniu žalobcu a na uvedené konanie verejne poukazujú nie len, že nijakým spôsobom nesúvisí
s ňou, ale taktiež jednoznačne nasvedčuje tomu, resp. potvrdzuje jej tvrdenie, že žalobca v spoločnosti

evidentne nemá vybudovanú dobrú povesť. Poprela, že by súdny exekútor (A. I. D. L.) bol z výkonu
exekúcie vylúčený, pretože sa cítil byť zaujatý na základe informácií, ktoré mala zverejniť. Z obsahu
uznesenia je zrejmé, že súdny exekútor požiadal o svoje vylúčenie z dôvodu, že sa jeho manželka pozná
so žalobcom ako oprávneným. Zavádzajúce sú aj jeho tvrdenia vo vzťahu k žiadostiam o vylúčenie
z exekúcie zvyšných dvoch exekútorov, ktoré z obsahu predložených uznesení je nesporne zrejmé, že

exekútorisanecítilibyťzaujatýzdôvoduspornýchpríspevkov,ktoréžalovanýmalazverejniťnasociálnej
sieti. Poprela, že by bola autorkou textu na internetovej stránke R. zo dňa 17.1.2025, tento článok iba
zdieľala; nemá vedomosť, kto stojí za dotknutou internetovou stránkou, avšak aj z uvedenej internetovej
stránky je zrejmé, že žalobca v spoločnosti nemá dobrú povesť. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak,
ako žiadala vo svojom odvolaní.

69. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že on poukazuje len na fakty, ktoré
sú verejne dostupné. Zdôraznil, že nadácia Zastavme korupciu by nikdy, ani len neuvažovala
o príspevku o ňom, nebyť dlhodobého úmyselného a dehonestujúceho konania žalovanej na jejFacebookovej stránke. V dôsledku obrovského mediálneho vplyvu žalovanej, sa nedokáže domôcť
ani len spravodlivosti a exekučného konania na splnenia povinnosti žalovanej. Zároveň poukázal na
novovzniknutú internetovú stránku zameranú na hanobenie jeho osobnosti, ktorú žalovaná s nadšením

zdieľa. Čo sa týka slov žalovanej, že ona len poukazuje na jeho protiprávne konanie uviedol, že
žalovaná verejne spája jeho meno s jeho údajným vystupovaním v organizovanej zločineckej skupine.
Žalovaná svojimi vyjadreniami všeobecne obviňuje žalobcu so spáchania trestných činov a nie len
so spáchania trestného činu korupcie. Čo sa týka zdieľaného príspevku z internetovej stránky R.
zo dňa 17.1.2025, ktorý zdieľala žalovaná na svojej Facebookovej stránke uviedol, že s určitosťou

zistiť, či je žalovaná alebo nie je autorom tohto textu, resp. celej stránky, avšak napomáha šíreniu
nepravdivých informácií touto stránkou, prezdieľava jej obsah a pomáha nabádať širokú verejnosť
k tomu, aby autorovi tejto stránky zasielali citlivé informácie z oblasti jeho pracovného života, resp. z jeho
súkromného života. Konštatoval, že pri posudzovaní toho, či určité výroky je možné považovať za kritiku
je rozhodujúce hľadisko pravdivosti, hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom
sleduje. Zákonná ochrana je daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu

skresľujúce. V tomto prípade však zo strany žalovanej ide o neoprávnenú kritiku, nakoľko sú prekročené
medze vecnej kritiky – vyjadrenia žalovanej sa neopierajú o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce
závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú. Kritika žalovanej je výlučne postavená na jej subjektívnych
pocitoch a negatívnom nastavení voči jeho osobe. Negatívne nastavenie, ktoré žalovaná prechováva
voči jeho osobe pramení zo skutočnosti, že bol v minulosti právnym zástupcom otca jej maloletého

dieťaťa v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Osobná frustrácia žalovanej nemá nič
spoločnésoprávnenoukritikou,naktorúsaodvoláva.OdvolaciemusúdunavrholzmeniťvýrokXXIII.tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 Eur do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, zároveň zruší rozsudok vo výroku XXIV., XXV., XXVI., XXVII. a XXVIII.
a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

70. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

71. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

72. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

73. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

74. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,

alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

75. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

76.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

77. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu a žalovanej
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b),
d), e), f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu a žalovanej nie je možné vyhovieť, okrem

odvolania žalobcu proti výroku XXIII. rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktoré podľa § 386
písm. b) CSP odmietol. Rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.78. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej okrem iného aj finančnej satisfakcie 30.000
Eur. Súd prvej inštancie výrokom XXIII. rozsudku priznal žalobcovi náhradu nemajetkove ujmy 3.000
Eur a výrokom XXIV. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti výroku XXIII. rozsudku podal žalobca

odvolanie. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobca v tejto časti podal odvolanie proti vyhovujúcemu
výroku. Keďže podľa § 359 CSP môže odvolanie podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané, odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku XXIII. rozsudku v spojení s opravným uznesením
podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

79. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa
§365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d)
(konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. e) (súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f) a písm.
h) CSP, o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.

80. Podľa Čl.19 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava) každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

81. Podľa Čl.19 ods.2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

82. Podľa Čl.26 ods.1 Ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

83.PodľaČl.26ods.2vetaprváÚstavykaždýmáprávovyjadrovaťsvojenázoryslovom,písmom,tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľadu na hranice štátu.

84. Podľa Čl. 26 ods.4 Ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

85. Citované články Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku Slovenskej republiky

ako demokratického právneho štátu. Ústavou zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo
obmedzenéprávamiiných,najmäprávamiuvedenýmivčlánku19Ústavy.Kolíziaobochprávsarealizuje
práve napríklad pri aplikácii § 11 a nasl. OZ v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany
osobnosti.

86. Povinnosťou súdov v takých prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom
rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavných garantovaných práv a slobôd. Pri strete práva
slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti, sa musí dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam
konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým.
V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného

práva na ochranu osobnosti a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so
zreteľom na požiadavku vyváženosti (proporcionality) uplatňovania týchto práv. Platí to aj v prípade, ak
šírenie informácií sa zabezpečuje vo forme spravodajstva poskytovaného hromadnými informačnými
prostriedkami.

87. Sloboda prejavu je dôležitým ľudským právom, ktoré je nevyhnutné pre demokratickú spoločnosť.
Umožňuje slobodnú výmenu myšlienok, názorov a informácií a tým umožňuje členom spoločnosti
vytvárať si vlastné názory na spoločensky významné otázky. Sloboda prejavu napomáha verejnej
diskusii a podporuje slobodnú a nezávislú tlač, informované občianstvo a transparentné fungovanie
štátu. Právo na slobodu prejavu je veľmi široké, má však svoje hranice a môže sa obmedziť. Môže

sa tak stať v prípade, keď sloboda prejavu jednej osoby porušuje práva inej osoby alebo hodnoty
spoločnosti ako celku. V takýchto situáciách môže štát zákonne obmedziť alebo potrestať prejavy, ktoré
spôsobujú ujmu. Môže ísť napríklad o prípady narušenia súkromného života, ohováranie, nenávistnéprejavy, obscénnosť, pornografia, porušenia verejného poriadku, národnej bezpečnosti, utajovaných
skutočností, obchodného tajomstva alebo autorských práv.

88. Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je posúdenie, či sa negatívne
dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale aj formu v ňom použitých
výrazových (slovných a grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (pozri aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 MCdo 10/2005).

89. Pri skúmaní, či uverejnený článok zasiahol do osobnostných práv žalobcu, je osobitne významná
otázka pravdivosti skutkových okolností, ktoré sú v ňom uvedené.

90. V súvislosti so skúmaním primeranosti určitého výroku je potrebné v prvom rade odlíšiť, či ide o
skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok, pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto
kategórií sa líšia.

91. Všeobecne možno uviesť, že skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je
zistiteľná pomocou dokazovania. Pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že uverejnenie
pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, ak tento údaj nie je podaný tak, že
skresľuje skutočnosť alebo, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia a

ľudskej dôstojnosti.

92. Ak má ísť o kritiku prípustnú a oprávnenú, musí byť táto kritika vecná, konkrétna, primeraná, čo do
obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc potrebných na dosiahnutie cieľa. Kritika spoločenských
javov je nielen dovolená, ale aj potrebná.

93. Iné je však posúdenie toho, či v konkrétnej veci ide o kritiku alebo, či skutočnosti v článku uvádzané
už za kritiku nemožno považovať. V rámci kritiky podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu možno
pripustiť určitú mieru zveličovania, ironizovania alebo použitia relatívne ostrejších výrazov. Ak však
takéto zveličovanie, či ironizovanie určitých prejavov nemožno zo skutkových okolností uvedených v

článku vyvodiť, nejde o kritiku právom prípustnú, ale o tvrdenie, ktoré nemá základ v skutkovom deji.

94. Za pravdivé opísanie skutkového deja nemožno považovať jeho opísanie spôsobom, ktorý čitateľovi
neumožňuje z opisu deja urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok.

95. Vecná kritika je teda chápaná tak, že vychádza z reálnych alebo pravdivých podkladov a z týchto
potom vyvodzuje zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 20.1.2010 sp. zn. 30Cdo/2900/2008).

96. Občiansky zákonník poskytuje ochranu osobnej cti výlučne takému konaniu, ktoré je objektívne

spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje
vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je rozhodujúce či k ujme skutočne došlo, stačí
objektívna spôsobilosť príslušného konania takúto ujmu spôsobiť.

97. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru

ako aj zverejnením neprípustných hodnotiacich úsudkov o určitej osobe.

98. V prípade, ak sú v kritike na charakterizovanie určitých javov a osôb použité výrazy, ktorých
miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, respektíve ak je obsah kritiky neprimeraný v
posudzovanom konaní kritizovaného a vyplýva z nich úmysel znevážiť, či uraziť kritizovanú osobu (tzv.

intenzívny exces) ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti.
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.1.2007 sp. zn. 30Cdo/1941/2007).

99. Výkonom práva kritiky nedôjde k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby iba v prípade,
ak ide o právom prípustnú kritiku, respektíve kritiku oprávnenú. To predpokladá, že pri nej nie sú

prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky a súčasne, že takáto kritika je primeraná čo aj do obsahu,
formy a miesta, t. j. že nevybočuje z medzí nevyhnutných na dosiahnutie sledovaného a zároveň
uznaného cieľa. O vecnú kritiku nejde v prípade, ak vychádza z nepravdivých podkladov a ak sa z týchtonepravdivých podkladov vyvodzujú vlastné hodnotiace úsudky znevažujúceho charakteru. (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 11.11.2010 sp. zn. 30Cdo/5161/2008).

100. Na rozlíšenie kritiky od neoprávneného zásahu je rozhodujúce hľadisko pravdivosti, vecnosti,
objektívnosti sledovaného cieľa, čo spravidla vyplýva z obsahu, formy a miesta prednesu takejto kritiky
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo 7.5.2002 sp. zn. 28Cdo/662/2002).

101. Kritiku konania fyzickej osoby, ktorá sa opiera o okolnosti, v ktorých sa zverejňuje pravdivý údaj,

spravidla nemožno považovať za konanie odporujúce § 11 OZ. Rozdiel medzi neoprávneným zásahom
do práva na ochranu osobnosti a kritikou spočíva v pravdivosti prejavu a v cieli, ktorý sa tým sleduje
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 3.12.2002 sp. zn. 28Cdo/1524/2002).

102. Za pravdivé opísanie skutkových okolností nemožno považovať také, keď autor článku síce
uvedie pravdivé skutočnosti, ale niektoré skutočnosti vynechá alebo ich nerozvedie do takej miery,

aby si čitatelia mohli vytvoriť vlastný názor na vec. Tento spôsob opísania skutkového deja čitateľovi
neumožňuje v konečnom dôsledku urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, respektíve má za následok
skreslenie jeho hodnotiaceho úsudku. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. februára 2001 vo veci Jeruzalem c Rakúsko, v ktorom
súd uviedol, že tam kde vyhlásenie prerastie do hodnotiaceho výroku proporcionality zásahu môže

závisieť od toho, či existuje dostatočná skutková základňa pre napadnuté vyhlásenie, pretože dokonca
aj hodnotiaci výrok bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho podporu môže byť prehnaný (nález
Ústavného súdu SR zo 16.6.2011 sp. zn. I. ÚS/408/2010).

103. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu

zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných
(subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné
skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah
doosobnostnýchprávjenevyhnutnýmsprievodnýmjavomvýkonukritiky,tzn.čiprimárnymcieľomkritiky
nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby.

104. Pri hodnotení písomného prejavu je potrebné prihliadať na celkové vyznenie obsahu. Treba
rozlišovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače určenej na informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel
napríklad o odborných publikácií), ktorá v určitých prípadoch musí predovšetkým vzhľadom na rozsah
jednotlivých príspevkov a čitateľský záujem pristupovať k určitým zjednodušeniam a nemožno bez

ďalšiehotvrdiť,žekaždézjednodušenie(čiskreslenie)musínevyhnutneviesťkzásahudoosobnostných
práv dotknutých osôb. Ťažko teda možno trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení a tým klásť na
novinárov vo svojich dôsledkoch nesplniteľné nároky. Dôležité preto musí byť vždy to, aby celkové
vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde (nález Ústavného súdu ČR z 8. februára 2020 sp. zn.
I. ÚS/156/99, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14.1.2007 sp. zn. 30Cdo/332/2007).

105. Vždy treba starostlivo rozlišovať fakty (skutkové tvrdenia) a hodnotiace úsudky. Existenciu faktov
možno preukázať a otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov ale nepripúšťa dôkazy. I keď hodnotiaci
úsudok, s prihliadnutím na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z
dostatočného faktického základu. Ak niektorý príspevok obsahuje aj hodnotiace úsudky autora, je

potrebné, aby v ňom popísaný skutkový dej bol zachytený takým spôsobom, ktorý umožní čitateľovi
vytvoriť si vlastný hodnotiaci úsudok. Spravodajský príspevok, ktorý to neumožňuje, môže byť so
zreteľom na individuálne okolnosti určitej veci neoprávneným zásahom do osobnostných práv.

106.Právanaochranuosobnostisasamozrejmemôžudomáhaťajpoliticiaostatnéverejnečinnéosoby,

no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie
v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu
musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma
o jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje
verejné záležitosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 4 Cdo 149/2009).

107. Vychádzajúc z citovaných ústavných a zákonných ustanovení ako aj judikatúry NS SR a ÚS SR
ale aj rozhodnutí NS ČR a ÚS ČR odvolací súd v celom rozsahu zdieľa právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktoré sú v plnom súlade s použitou judikatúrou a súdnou praxou a odkazuje na správnea presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom jeho závery vychádzajú z početnej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a ÚS SR.

108. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom
pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v § 191
ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo
správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a rozsudok aj náležite odôvodnil. V

konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

109. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný.
V odôvodnení rozsudku dal súd prvej inštancie odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali
pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie nezistil žiaden dôvod, aby od logických argumentov a relevantných právnych
záverovspoluscitácioudotknutýchprávnychnoriemobsiahnutýchvodôvodnenínapadnutéhorozsudku
sa odklonil, pretože tieto vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie následne odvolaniami

žalobcu a žalovanej napadnutých výrokov rozsudku. Odvolací súd sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej
inštancie preto plne stotožňuje a v odôvodnení svojho rozsudku stranám známe fakty prejednávanej
veci preto už neopakoval, ale v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením a na tieto, ako sú vyššie v tomto
odôvodnení reprodukované odkazuje, ako na odvolaciemu súdu vlastné dôvody vyhovujúceho rozsudku

o ochranu osobnosti pred neoprávneným zásahom žalovanej objektívne spôsobilým zasiahnuť do práva
na ochranu osobnosti žalobcu zverejnením inkriminovaných výrokov o ňom na sociálnej sieti Facebook
prostredníctvomúčtuužívateľa„Iniciatívazavymazanýchrodičov“,resp.dôvodyvyhovujúcehorozsudku
o vzájomnom návrhu žalovanej na ochranu jej osobnosti pred neoprávneným zásahom žalobcu
objektívne spôsobilým zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti zverejnením inkriminovaných

výrokov o nej na webovej stránke www.gkg.sk.

110. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou domáhal súdnej ochrany osobnosti z
dôvodu, že k zásahu do jeho osobnostných práv došlo výrokmi žalovanej prezentovanými v príspevkoch
na Facebooku v skupine „Iniciatíva za vymazaných rodičov“, predstavujúcich jednak nepravdivé tvrdenia

difamačnéhocharakteruatiežsubjektívnehodnotiaceúsudky,ktorénezodpovedajúobjektívnemustavu.
Žalobca v súvislosti zo zásahom do práva na ochranu osobnosti žiadal poskytnúť ochranu v podobe
negatórnej žaloby, t.j. domáhal sa upustenia od neoprávnených zásahov, o ktorom súd prvej inštancie
rozhodol výrokom I. rozsudku. Reštitučnou žalobou sa domáhal odstránenia následkov neoprávneného
zásahu formou odstránenia (častí) príspevkov zverejnených žalovanou, o ktorých súd prvej inštancie

rozhodol výrokmi II. až XX. rozsudku a v podobe satisfakčnej žaloby sa domáhal ospravedlnenia,
o ktorom súd prvej inštancie rozhodol výrokom XXI. a XXII. rozsudku a úhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol výrokom XXIII. Keďže nie všetkým návrhom žalobcu
vyhovel, výrokom XXIV. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

111. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností
a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a tieto nie sú preto spôsobilé privodiť
pre odvolateľku priaznivejšie rozhodnutie či už zmenou alebo zrušením napadnutého rozsudku. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalovanej odvolací súd

dopĺňa.

112. Pretože osobnostné práva a právo na ochranu osobnosti predstavujú základné piliere
súkromnoprávnej úpravy, pričom ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe a predmetom
ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, je právom absolútnym, ktoré

pôsobí proti všetkým. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať
ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 11 OZ a keďže túto ochranu
zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú zasiahnuté len jednotlivé zložky osobnosti, preto v
občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človekaje ohrozením alebo porušením jeho osobnosti ako celku, nemá prakticky žiaden význam vyžadovať,
aby žalobca domáhajúci sa súdnej ochrany svojej osobnosti, konkretizoval, súdnej ochrany ktorej
zložky jednotného osobnostného práva sa domáha. Odvolacia námietka, ktorou žalovaná vytýka tento

nedostatok žaloby, je preto plne bezpredmetná, a to bez ohľadu na to, že ani nezodpovedá skutočnosti,
keďže z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca už v samotnej žalobe uviedol, že zo strany
žalovanej ide o neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu cti a dôstojnosti, pričom to, že v danom
prípade došlo k zásahu do tejto zložky jeho osobnosti, jednoznačne vyplýva aj z odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

113. Hmotnoprávnou podmienkou žaloby na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 ods. 1 OZ je, aby neoprávnený zásah v dobe podania žaloby trval, resp. aby
existovalobezprostrednénebezpečenstvouskutočneniačiopakovaniavbudúcnosti.Žalobcapreukázal,
že žalovaná v príspevkoch opakovane uvádzala, že bráni styku žalovanej so synom (napr. príspevok
z 26.6.2020, príspevok 8 - „..Náš syn má 6 rokov, polovicu života strávil bezdôvodne bez mamy,

vďaka tejto skorumpovanej chobotnici a nenažranosti A. B. C.... “, príspevok z 30.8.2020 - „na základe
jeho praktík psychopata A. B. C., celé 2 roky mi nie je umožňovaní styk s mojím maloletým synom..“,
príspevok 21). Poručenské konanie o maloletého prebieha medzi žalovanou a otcom maloletého, pánom
K.. Žalobca bol ako advokát zástupcom pána K. v tomto konaní, vystupoval v jeho mene, na základe
jeho pokynov, opakovane uvádzala, že je stíhaný NAKA (napr. príspevok z 20.8.2020 - „zaujatosť prišla

s vyšetrovaním NAKA korupčného správania a praktík A. B. C....“, príspevok z 11.4.2021 - „Otec, ktorý si
najme2advokátovA.B.C.aJ.J.K.,ktorýchprešetrujeNAKA!“,príspevok25,príspevok31),čovkonaní
nebolo preukázané. Obvinila ho zo spáchania trestných činov korupcie, obchodovania s ľuďmi, že je
súčasťou justičnej mafie a korumpuje sudcov a iných (napr. príspevok 5 - „jedná sa o tisícky zapredaných
rozsudkov našich detí! ...biznis s maloletými deťmi“, príspevok 6 - „od začiatku tvrdím, že celý môj

súdny proces je skorumpovaný týmto právnikom A. B. C. v priamom prenose. Jedná sa o organizovanú
skupinu advokát A. C.... v biznise na našich deťoch lietajú státisíce eur“, príspevok 23). Opakovane ho
prirovnala k osobe J. K. a šírila informácie o C. „opičkách“ (napr. príspevok 5 - „je to ešte obludnejšie
ako Kočnerova threema“, príspevok z 26.6.2020 - „A. B. C. o úplatkoch v sume 60.000 eur bez bločku,
alebo 72.000 eur pre „autoritu“...“KORUPCIA NA ŠPECIALIZOVANOM TRESTNOM SÚDE v BANSKEJ

BYSTRICI... Kontakty A. B. C. siahajú až do Banskej Bystrice priamo k J. O. na špecializovaný trestný
súd... jedná sa o biznis s deťmi“, príspevok z 4.9.2020 - „rovnako ako K. mal svoju opičku, rovnako má
aj C. svoje opičky po súdoch...“, príspevok z 8.9.2020 - „...všetko to dlhodobo manažuje parazit advokát
JUDr. Andrej Gara. Dochádza k obchodovaniu s ľuďmi... Podľa C. opičky J....všetko za právnej pomoci
psychopata A. B. C., ktorý má všade svoje opičky...Tak ako sa svet dozvedel o K., dozvie sa aj o C., C. a

jeho opičky sú K. pre naše deti a tento psychopat nás rodičov pochováva zaživa pred našimi deťmi!!!!!!“).
Zuvedenéhojezrejmé,žesajednáoopakovanézásahydoosobnostnýchprávžalobcu,pričomuvedené
články v čase podania žaloby stále existovali na sociálnej sieti Facebook a to aj napriek nariadenému
neodkladnému opatreniu Mestského súdu Košice č.k. K3-6C/144/2022-628 zo dňa 11.3.2024, ktoré bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/73/2024-666 zo dňa 4.7.2024. Odvolací súd

zaujal záver totožný ako súd prvej inštancie, že príspevok žalovanej prekročil medze slobody prejavu a
neprípustne zasiahol do chránených osobnostných práv žalobcu, pričom k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv žalobcu došlo v písomnej podobe, pri ktorej treba vychádzať z toho, že má širokú
publicitu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd žalovanou napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej
inštancievzmysle§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľa§387ods.2CSPnazdôraznenie

správnosti doplnil ďalšie dôvody.

114. K nesúhlasu žalovanej, že nepreukázala, že vyjadreniami žalobcu na zvukovej nahrávke sa žalobca
mal dopustiť protiprávneho konania, pretože z obsahu zvukovej nahrávky, je nesporne zrejmé, že
žalobca dokáže prostredníctvom tretej osoby zabezpečiť v prospech svojho klienta v súdnom konaní

ním požadovaný výsledok a to za sumu 50.000 Eur až 60.000 Eur, resp. zo zmluvou za sumu zvýšenú
o DPH, pričom prevažná časť tejto sumy má ísť lobistovi, ktorý „sa bude rozprávať s vplyvnými ľuďmi
o konaní, resp. bude otvárať dvere“. Odvolací súd potvrdzuje názor súdu prvej inštancie o nepreukázaní
protiprávneho konania žalobcu. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca by sa protiprávneho konania
dopustil až reálnym poskytnutím úplatku (resp. jeho prísľubom) (korupcia), či prevzatím finančných

prostriedkov a neodvedením dane (krátenie dane). V konaní však žalovaná nepreukázala poskytnutie
úplatku zo strany žalobcu (ani inú formu korupcie), či prevzatie finančných prostriedkov, z ktorých
by mu mala vzniknúť povinnosť odviesť daň. Ak o tom žalobca „len“ hovoril, nenaplnil ani skutkovú
podstatu trestného činu spáchaného v štádiu pokusu. Ak žalovaná v článkoch tvrdila, že žalobca porušilzákon, v jednotlivých článkoch nekonkretizovala, ktorý zákon mal žalobca porušiť a ani nepreukázala,
že zákon skutočne porušil.

115. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, R 45/2000 a
sp.zn. 5Cdo 42/2009 kde konštatoval, že informácie o trestnej činnosti určitej osoby, ktorá však v
čase zverejnenia tejto informácie nebola preukázaná právoplatným rozhodnutím súdu, dochádza k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv takejto osoby. Preto sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie a zároveň aj žalobcu, že inkriminovaným vyjadrením došlo zo strany žalovanej k prekročeniu

medzí vecnej kritiky, primeranej sledovanému legitímnemu cieľu.

116. Dôležitý je aj kontext, celkové vyznenie obsahu, v akom sa určitá informácia podáva. Žalovaná
uvádza, že žalobca jej bránil v styku s jej maloletým synom. V článku však už nedodala, že žalobca
dal telefonicky otcovi maloletého dieťaťa pokyn, aby jej zamedzil v realizácii styku s maloletým synom.
Ak sa bráni, že nikdy neuviedla, že žalobca je stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou, len uviedla,

že bol vypočúvaný v súvislosti s konkrétnym vyšetrovaním, ktoré je vedené, resp. je osobou, ktorá
je preverovaná v súvislosti s možnou trestnou činnosťou, že žalobca je vyšetrovaný NAKA, ak však
neuvedie bližšie skutočnosti, ale informáciu vloží do svojich úvah o korupcii, ako bolo uvedené vyššie, za
pravdivé opísanie skutkových okolností nemožno považovať také, keď autor článku síce uvedie pravdivé
skutočnosti, ale niektoré skutočnosti vynechá alebo ich nerozvedie do takej miery, aby si čitatelia mohli

vytvoriť vlastný názor na vec. Tento spôsob opísania skutkového deja čitateľovi neumožňuje v konečnom
dôsledku urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, resp. má za následok skreslenie jeho hodnotiaceho
úsudku.

117.Naodstránenieneoprávnenýchnásledkovdoosobnéhoprávanaochranuosobnostislúžireštitučná

žaloba. Jej obsah by mal zodpovedať obsahu, rozsahu a forme neoprávneného zásahu. Neoprávnený
zásah spravidla spôsobí také následky voči osobnosti občana na verejnosti, že postihnutý občan má
osobitný záujem na ich urýchlenom odstránení. Predpokladom pre použitie tohto prostriedku ochrany
je, že následky zásahu stále trvajú a že ho možno prijateľným spôsobom odstrániť. Tu odvolací súd
v plnom rozsahu poukazuje na boby 4. až 35. tohto odôvodnenia. Žalobca preukázal, že tieto príspevky

zverejnila žalovaná. Žalobca zároveň preukázal nevyhnutnú podmienku pre úspešné domáhanie sa
upustenia (zdržania sa) od neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ, a
to, že neoprávnený zásah trvá (príspevky boli stále zverejnené), a aby existovalo bezprostredné
nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia alebo opakovania v budúcnosti (žalovaná pokračovala v
zverejňovaní obdobných príspevkov aj po podaní žaloby, aj napriek tomu, že časť príspevkov jej už

bolo uložené predošlým neodkladným opatrením vymazať). Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná
svoje príspevky na sociálnej sieti v prevažnej miere neformulovala ako hodnotiace úsudky, ale ako fakty,
ktoré požívajú menšiu mieru ochrany, keďže ich pravdivosť je overiteľná (ÚS 73/2015-35). Zároveň
dodáva, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom venoval každému jednotlivému príspevku,
pri rozhodovaní o každom príspevku vzal do úvahy test proporcionality (zohľadnil: kto, o kom, čoho sa

týka, kde, kedy a ako informáciu zverejnil), čo bolo cieľom príspevku, či išlo o difamačné tvrdenie alebo
hodnotiaci úsudok, príp. nedovolenú kritiku. Zhodnotil kontext a obsah celého príspevku, aj v kontexte
s ostatnými zverejňovanými príspevkami žalovanou. Preto neobstojí námietka žalovanej, že súd prvej
inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Neobstojí ani jej obrana, že sa jedná
o staré príspevky, ktoré je potrebné dlhšiu dobu vyhľadávať. Podstatné je, že stále existujú. Z vyššie

uvedených dôvodov odvolací súd žalovanou napadnuté výroky II. až XX. rozsudku súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie
správnosti doplnil ďalšie dôvody.

118. Žalobca sa satisfakčnou žalobou domáhal aj ospravedlnenia. Ospravedlnenie možno považovať

za ďalšiu formu odstránenia neoprávnených následkov do osobného práva na ochranu osobnosti.
Ide o najčastejšiu formu zadosťučinenia vo veciach ochrany osobnosti a spravidla býva kombinovaná
s prostriedkami smerujúcimi na odstránenia následkov neoprávneného zásahu. V ospravedlnení by
mala žalovaná osoba vyhlásiť, že odvoláva výroky, ktoré sa dotýkali osobnosti žalobcu, alebo výrok
rozsudku zverejnila. O uvedených príspevkoch zo dňa 29.8.2019, 15.1.2020, 25.2.2020, 14.6.2020,

22.6.2020, 26.6.2020, 2.7.2020, 5.7.2020, 20.8.2020, 30.8.2020, 4.9.2020, 7.9.2020, 8.9.2020,
9.9.2020, 22.9.2020, 22.10.2020, 20.3.2021, 11.4.2021, 10.5.2021, 2.9.2021, 5.10.2021, 10.10.2021,
21.10.2021, 13.11.2021, 25.1.2022, 31.1.2022, 6.2.2022, 19.2.2022, 23.2.2022, 28.2.2022, súd prvej
inštancie najskôr rozhodol, že boli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a nariadil aj ichvymazanie. Až následne rozhodol aj o povinnosti žalovanej sa žalobcovi za ich zverejnenie ospravedlniť.
Súd prvej inštancie teda vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec aj správne právne
posúdil. V tomto posudzovanom prípade žalobca žiadal ospravedlnenie zverejniť rovnakým spôsobom,

akým bolo do jeho osobnostných práv zasiahnuté, čo rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací
súd považoval za súladné s princípom primeranosti. Tým, že ospravedlnenie má byť zverejnené
rovnakým spôsobom, akým bol zásah spôsobený, zabezpečí sa jeho rovnaká intenzita, obsah aj spôsob
odstránenia neoprávnených následkov. Preto odvolací súd napadnuté výroky XXI. a XXII. rozsudku súdu
prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na

zdôraznenie správnosti len doplnil ďalšie dôvody.

119. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej aj finančnej
satisfakcie 30.000 Eur. Súd prvej inštancie výrokom XXIII. rozsudku priznal žalobcovi náhradu
nemajetkove ujmy 3.000 Eur a výrokom XXIV. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti výroku XXIII.
rozsudku podal žalobca odvolanie. Aj keď žalobca neuviedol, že odvolanie podáva aj proti výroku

XXIV., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, z obsahu podaného odvolania
je zrejmé, že odvolanie podal z dôvodu, že mu nebola priznaná navrhovaná nemajetková ujma 30.000
Eur. V podanom odvolaní v súlade s § 363 CSP uviedol, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa domáha (odvolací návrh). Z uvedeného dôvodu neprihliadať na jeho odvolanie proti rozhodnutiu

o zamietnutí žaloby na priznanie nemajetkovej ujmy v prevyšujúcej časti nad 3.000 Eur by bolo príliš
formalistické a odňalo by žalobcovi jeho právo na spravodlivý proces.

120. Platná právna úprava neustanovuje medze zadosťučinenia za neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 1 OZ); súdy preto musia

v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a v tomto rámci
sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej miere zásahu do
osobnostných práv postihnutej osoby. Len tak možno docieliť satisfakčnú sankciu priznanej náhrady
nemateriálnej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce vyváženie a zmiernenie
nemajetkovej ujmy vniknutej osobnosti postihnutej fyzickej osoby. Pre určenie výšky primeraného

zadosťučinenia v peniazoch ustanovuje zákon kritériá pre posúdenia miery závažnosti vzniknutej
nemajetkovej ujmy a zváženie okolností, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby. Tieto úvahy musia abstrahovať od stavu vôle a vedomia pôvodcu neoprávneného zásahu
do osobnosti poškodenej fyzickej osoby, preto nemajetková ujma vznikne na dôstojnosti či vážnosti
postihnutého vždy objektívne, nepriaznivo, bez ohľadu na to, či bola pôvodcom neoprávneného zásahu

spôsobená nezavinene či zavinene. Podľa ust. § 13 ods. 3 OZ je povinnosťou súdu určiť výšku náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch nie len s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ale súčasne musí
zvážiť okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Toto posledné kritérium je určené všeobecne,
aby súdu umožnilo prihliadať na najrôznejšie momenty, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnosti fyzickej osoby a ktoré aj prípadne takýto neoprávnený zásah ovplyvnili, resp. eventuálne aj

podnietili.Uvedenéokolnostimožnovšeobecnezisťovaťazvažovaťpredovšetkýmnastranesamotného
škodcu, ale súčasne je nevyhnutné sa s nimi vysporiadať aj na strane poškodenej fyzickej osoby (napr.
hoci aj v rámci úvahy, či poškodená fyzická osoba prípadne sama svojim konaním nemohla ovplyvniť
možnosť mylného a pritom nepriaznivého, resp. dehonestujúceho posudzovania a hodnotenia jej aktivít
a pod.)(Ro. NS ČR z 29.6.2000 sp.zn. 30Cdo/427/2000).

121. Žalobca žiadal finančnú satisfakciu 30.000 Eur. Súd prvej inštancie mu priznal náhradu
nemajetkovej ujmy 3.000 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podali
odvolanie tak žalobca ako aj žalovaná. Žalovaná namietala, že žalobca v konaní nijakým spôsobom
nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že spornými príspevkami mu mala byť údajne poškodená česť

a vážnosť a dobrá povesť v spoločnosti ako aj v súkromí a v jeho pracovnom prostredí, resp., že
bol údajne vystavovaný tlaku vysvetľovať okolnosti vzniku príspevkov, a to aj pred svojimi maloletými
deťmi, čo malo údajne nepriaznivo vplývať na jeho rodinné prostredie ale aj na celkové vnímanie jeho
osoby ako advokáta. Preto súd prvej inštancie v tejto súvislosti nie len, že vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu, ale taktiež vec aj nesprávne právne posúdil. Žalobca naproti tomu

zdôrazňoval, že uverejnenými výrokmi žalovanou bol obvinený z trestnej činnosti v internetovom
priestore, na facebookovej stránke, ktorá je prístupná širokej verejnosti, a to bez možnosti reagovať.
Mal za to, že takéto obvinenie spôsobom, ktorý mal širokú publicitu a bez možnosti brániť sa tým istým
spôsobom a formou, s takou istou širokou publicitou vedie k záveru, že len uvedené ospravedlneniažalovanej a povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3.000 Eur mu nie je z hľadiska existujúcich
negatívnych následkov zo strany žalovanej postačujúce. ESĽP vyjadril názor, podľa ktorého výška
náhrady v konkrétnom prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanej vnútroštátnymi súdmi v

iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti. Hoci súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
uviedol príklady iných súdnych rozhodnutí, kde bola určená podobná výšky náhrady nemajetkovej ujmy,
má za to, že tieto boli vybrané tak, aby zodpovedali výške náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú stanovil
v tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutia, v ktorom
boli žalobcom priznané nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 Eur. Konštatoval, že

ESĽP zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená
výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných
činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných
a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhradu priznávanú za telené zranenia alebo
násilné činy.

122. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že podmienky na priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch boli splnené, keď len samotné upustenie od pokračovania
neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalobcu nepostačuje. Zohľadnil dlhotrvajúci zásah (viac
ako 5 rokov), verejné šírenie príspevkov prostredníctvom internetu v skupine na sociálnej sieti Facebook
so širokou členskou základňou, trvajúci aj po nariadenom neodkladnom opatrení, že ako advokát pácha

trestnú činnosť, že je vyšetrovaný NAKA, že je členom organizovanej skupiny, obchoduje s ľuďmi.
Mal preukázané, že charakter jej príspevkov presahuje pôvodný informačný cieľ, jej vyjadrenia sú
difamujúce, často bez informačného charakteru, s cieľom len vykresliť žalobcu v negatívnom svetle,
vzbudzujúc tak v čitateľoch jej príspevkov negatívne emócie. Je nesporné, že sa jedná o zásah značnej
intenzity, a že v rovnakej situácii by vzhľadom na okolnosti prípadu pociťovala vzniknutú ujmu aj iná

osoba na mieste a v postavení žalobcu. V danom prípade je zrejmé, že priznanie len morálnej satisfakcie
je nepostačujúce a stráca svoju účinnosť a funkčnosť (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 4364/2013 zo
dňa 25.11.2015). Preto je aj odvolací súd toho názoru, že priznanie peňažného zadosťučinenia podľa
§ 13 ods. 2 OZ je primerané a spravodlivé.

123. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o výške peňažnej
náhrady. Pri rozhodovaní zohľadnil názor ESĽP, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom prípade
musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanej vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa
poškodenia dobrej povesti. Uviedol konkrétne obdobné súdne prípady a zohľadnil aj priznávanú výšku
nemajetkovej ujmy v zásadnejších prípadoch zásahu do osobnostných práv, do práva na súkromný

a rodinný život, poškodenie zdravia, stratu blízkeho a pod. posudzovanú podľa zák. č. 274/2017 Z.z.
o obetiach trestných činov. Pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy stanovenej podľa
zákona č. 274/2017 Z.z. pri trestných činoch napr. obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, trestnom čine
sexuálneho násilia alebo trestnom čine sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok
aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume 10 - násobku minimálnej mzdy (§

12 ods. 3 cit. zákona). Táto predstavovala v roku 2019 sumu 520 Eur, teda takéto osoby by mali nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.200 Eur. Odvolací súd je však toho názoru, že obete trestných
činov obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania sú predsa
len vystavené väčšej ujme ako osoba postihnutá zásahom do jej osobnostných práv. Preto odvolací
súd považoval priznanú nemajetkovú ujmu v sume 3.000 Eur za primeranú a dostatočnú na plnenie jej

preventívno - sankčnej funkcie. Priznanie nemajetkovej ujmy 30.000 Eur by bolo neadekvátne k vyššie
uvedenému odškodňovaniu obetí trestných činov a súčasne by bolo prostriedkom na sebaobohatenie
žalobcu. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec aj správne
právne posúdil. Preto odvolací súd napadnuté výroky XXIII. a XXIV. rozsudku súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie

správnosti len doplnil ďalšie dôvody.

124. K odvolaniu žalobcu proti výrokom XXV., XXVI., XXVII., a XXVIII. napadnutého rozsudku odvolací
súd odkazuje na body 80. až 109. tohto odôvodnenia.

125. Žalovaná preukázala, že žalobca v období od 1.10.2019 do 7.5.2020 publikoval na svojej webovej
stránke 4 články týkajúce sa aj okolností poručenského sporu. V súvislosti zo zásahom do práva
na ochranu jej osobnosti žiadala poskytnúť ochranu v podobe reštitučnej žaloby, t.j. odstránenianásledkov neoprávneného zásahu formou odstránenia (častí) článkov zverejnených žalobcom a vo
forme satisfakčnej žaloby sa domáhala ospravedlnenia a úhrady nemajetkovej ujmy 50.000 Eur.

126. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že za zverejnenie článkov 1 a 3 bol uznaný vinným
disciplinárnym senátom SAK za disciplinárne previnenie porušenia povinností advokáta.

127. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu proti výrokom XXV., XXVI., XXVII.,
a XXVIII. napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením nemali vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej
inštancie a tieto nie sú preto spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie či už zmenou
alebo zrušením napadnutej časti rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku
reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd dopĺňa.

128. Ako už odvolací súd uviedol, hmotnoprávnou podmienkou žaloby na upustenie od neoprávnených

zásahov do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 ods. 1 OZ je, aby neoprávnený zásah v dobe
podania žaloby trval, resp. aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo uskutočnenia či opakovania
v budúcnosti. Žalovaná preukázala, že žalobca v príspevkoch 1, 2 a 3 uviedol tvrdenia, ktoré neboli
v konaní preukázané (že žalovaná fyzicky napadla otca maloletého, aj jeho matku), žalovanú tam
vykreslil ako matku, ktorej nezáleží na maloletom, ale len na vlastnej sebaprezentácii a reklame. Uviedol,

že maloletý sa jej bojí a kontakt s ňou odmieta. Tieto tvrdenia prezentoval ako fakty. V priebehu konania
však nebolo preukázané, že by sa žalovaná dopustila akéhokoľvek fyzického násilia voči maloletému
synovi. Naviac, zverejnením prepisu súkromnej SMS komunikácie žalovanej zasiahol do jej práva na
súkromie. V konaní nebola preukázaná ani pravdivosť tvrdení žalobcu: „Vezmúc do úvahy, kto vlastne
sú títo ľudia - matka, ktorá vulgárne nadáva malému synovi za to, že nechce jesť a bije ho, bije otca

a starú mamu dieťaťa pred jeho očami ...“ a pripojený dokument označený ako „vyjadrenie rodiča MŠ
- K. x A.“ bezpochyby prezrádzajú čitateľom totožnosť „matky, ktorá vulgárne nadáva malému synovi“.
Ich verejnou publikáciou došlo k zásahu do osobnostných práv žalovanej, do jej práva na ochranu cti,
ľudskej dôstojnosti, ako aj do práva na súkromie, pričom uvedené články v čase podania vzájomného
návrhu stále existovali na webovej stránke advokátskej kancelárie žalobcu v sekcii „Aktuality“. Odvolací

súd zaujal záver totožný ako súd prvej inštancie, že príspevky 1 - 3 žalobcu prekročili medze slobody
prejavu a neprípustne zasiahli do chránených osobnostných práv žalovanej, pričom k neoprávnenému
zásahu do jej osobnostných práv došlo v písomnej podobe, pri ktorej treba vychádzať z toho, že majú
širokú publicitu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd žalobcom napadnuté výroky XXV., XXVI.,
XXVII. a XXVIII. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v zmysle § 387 ods.

1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie
dôvody.

129. Čo sa týka článku 4, v ňom sa žalobca vyjadroval k reportáži P. V., spomenul aj žalovanú, ale
išlo o vyjadrenie jeho názorov (domnievame sa ..., dôvodne sa preto domnievame ...), prezentoval

svoj hodnotiaci úsudok. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uverejneniu tohto článku súd
prvej inštancie vyhodnotil test proporcionality a dospel k záveru, že zverejneným tohto článku žalobca
nezasiahol do práv žalovanej nad prípustnú mieru. O žalovanej sa v článku nevyjadruje hanlivo, ani
difamačne. Uvádzal pravdivé fakty, ktoré sa dajú overiť. Nevynechal žiadne rozhodujúce skutočnosti, pre
ktoré by si čitateľ mohol vytvoriť skreslený hodnotiaci úsudok. Cieľom článku nebolo útočiť na žalovanú,

ale prezentovať svoj názor na odvysielanú reportáž, preto ani odvolací súd nepokladal za zákonné uložiť
žalobcovi článok 4 vymazať a ospravedlniť sa zaň.

130. Žalovaná podala odvolanie aj proti zamietnutiu jej návrhu na priznanie nemajetkovej ujmy 50.000
Eur. Nesúhlasila s odôvodnením súdu prvej inštancie o premlčaní jej nároku. Tu odvolací súd poukazuje

na to, že právo na nemajetkovú ujmu je osobným právom majetkovej povahy. Ako uviedol Najvyšší súd
SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo/194/2011 zo dňa 27.11.2012, ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmyjepožiadavkanazaplateniepeňažnejsumy,potomprincípprávnejistotyvylučuje,abyplynutiučasu
neboli priznané žiadne právne účinky. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade
náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému

zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Súd prvej inštancie preto
správne posúdil plynutie premlčacej doby na uplatnenie nemajetkovej ujmy žalovanej.131. Z uvedených dôvodov odvolací súd žalovanou napadnutý výrok XXIX. rozsudku súdu prvej
inštancievzmysle§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdilapodľa§387ods.2CSPnazdôraznenie
správnosti doplnil ďalšie dôvody.

132. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

133. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

134. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

135. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

136.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

137. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

138. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku okrem iného poukázala na to, že žalobca zmaril nariadené
pojednávanie vo veci nariadené na deň 22.6.2023, ktoré bolo odročené až na pojednávaní, ktorého

sa ona osobne zúčastnila, čiže preukázateľne procesne zavinil tieto trovy (účasť na pojednávaní dňa
22.6.2023), preto jej mal súd prvej inštancie priznať proti žalobcovi náhradu týchto trov v zmysle § 256
ods. 2 CSP. K tomu odvolací súd dodáva, že v tomto prípade sa jedná o separátne trovy konania podľa §
256 ods. 2 CSP, o ktorých sa rozhoduje samostatne a bez ohľadu na procesný úspech v spore. Zo spisu
je zrejmé, že o týchto separátnych trovách doteraz súdom prvej inštancie rozhodnuté nebolo, preto ani

odvolací súd nemôže posudzovať, či bolo alebo nebolo v tejto veci zákonne rozhodnuté.

139. Žalovaná nesúhlasila ani s výrokom XXX., ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania
o žalobe v rozsahu 54,69 %. Zdôraznila, že v prípade sporných príspevkov, pri ktorých bola zaviazaná
odstrániť len ich časti ide de facto len o odstránenie jedného, resp. dvoch slov, pričom zvyšok

týchto príspevkov podľa súdu prvej inštancie neoprávnene nezasahuje do osobnostných práv žalobcu.
Vzhľadom na rozsah sporného príspevku, t.j. pomer obsahu príspevku, ktorý môže ponechať na
sociálnej sieti a ktorý by mala odstrániť sa nemôže vonkoncom stotožniť s názorom súdu prvej inštancie
o pomere úspešnosti strán sporu v prípade týchto sporných príspevkov.

140. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca sa podanou žalobou domáhal jednak upustenia od
neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti. V tejto časti bol žalobca
z procesného hľadiska úspešný (výrok I. rozsudku) v rozsahu 100 %. Ďalej sa domáhal odstránenia
následkov zásahu. Nežiadal trvale odstrániť celé články (príspevky), ale len ich v petite žaloby presne
určené časti. Celkovo žiadal odstrániť 32 príspevkov (bod 1.3. odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie). Súd prvej inštancie mu v plnom rozsahu vyhovel v 11 príspevkoch, v 8 príspevkoch mu
vyhovel čiastočne a návrh mu zamietol v 13 príspevkoch (výroky II. až XX. rozsudku). Matematicky
správne súd prvej inštancie čiastočné vyhovenie a čiastočné nevyhovenie posúdil ako polovičný
úspech a polovičný neúspech. V danom nároku bol potom žalobca úspešný v 15 nárokoch (11 + 4)
a neúspešný v 17 nárokoch (13 + 4), čo je jeho 46,87 % úspech proti 53,12 % neúspechu. Odpočítaním

neúspechu od úspech vychádza, že v tomto uplatnenom nároku bola z procesného hľadiska úspešná
žalovaná v rozsahu 6,25 %. V časti o poskytnutie morálnej satisfakcie žalobca žiadal ospravedlnenie
za 48 príspevkov (bod 1.1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Rozsudkom mu bola uložená
povinnosť ospravedlniť sa za 30 príspevkov (výrok XXI. rozsudku), čo je jeho 62,5 %-ný úspech oproti
37,5 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobca bol v tomto

nároku procesne úspešný v rozsahu 25 %. Taktiež žalobca žiadal náhradu nemajetkovej ujmy. Súd
prvej inštancie mu nemajetkovú ujmu priznal, aj keď nie v požadovanej sume. Ako správne uviedol
a v podanom odvolaní na to poukázala aj žalovaná, samotná výška finančnej satisfakcie závisí od úvahy
súdu. Preto mu správne priznal za tento nárok 100 %-ný procesný úspech.141.Celkovosižalobcapodanoužalobouuplatnilštyrinároky.Žiadalupustiťodneoprávnenýchzásahov
do osobného práva na ochranu osobnosti. V tejto časti bol z procesného hľadiska úspešný v rozsahu

100 %. Žiadal odstrániť následky zásahu odstránením príspevkov, kde bola procesne úspešná žalovaná
v rozsahu 6,25 %. Ďalej žiadal ospravedlnenie, kde bol procesne úspešný v rozsahu 25 %. A žiadal
aj náhradu nemajetkovej ujmy, kde bol procesne úspešný v rozsahu 100 %. Spolu bol jeho procesný
úspech za 4 uplatnené nároky 218,75 % (100 % - 6,25 % + 25 % + 100 %). Za celé konanie o jeho
nárokoch bol jeho procesný úspech 54,69 % (218,75 % : 4). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie

správne vypočítal pomer úspechu a neúspechu strán v spore. Preto odvolací súd napadnutý výrok XXX.
rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods.
2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

142. Žalovaná podala odvolanie aj proti výroku XXXI. rozsudku s poukazom na to, že súd prvej inštancie
dospelkzáveru,žezostranyžalobcudošlokneoprávnenémuzásahudojejosobnostnýchpráv.Uviedla,

že hoci ust. § 255 CSP neobsahuje obdobné ustanovenia ako OSP v § 142 ods. 3, podľa odborných
výkladov zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu. V tomto prípade výška nemajetkovej ujmy pri sporoch na ochranu osobnosti závisí od úvahy súdu,
ktorú nemožno nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Úspech vo veci sa skúma čo do
právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Rozhodujúcou skutočnosťou je preto to, že

došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv strany sporu. Z uvedeného dôvodu preto pre
priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania,
ale konštatovanie, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Zastáva názor, že súd
prvej inštancie nepostupoval správne, ak pri rozhodovaní o náhrade trov konania jej nepriznal náhradu
trov konania z dôvodu, že jej nepriznal nárok na peňažné zadosťučinenie.

143. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výrokom XXXI. rozsudku nebolo rozhodnuté
len o procesnom (ne)úspechu návrhu žalovanej o priznanie výšky jej nemajetkovej ujmy. Súd prvej
inštancie rozhodoval o celkových trovách konania o jej vzájomnom návrhu na ochranu osobnosti. Ako
správne uviedol súd prvej inštancie, pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej žalobe zohľadnil tri

nároky (reštitučnú časť vo forme vymazania článkov, ospravedlnenie ako morálnu satisfakciu a náhradu
nemajetkovej ujmy ako finančnú satisfakciu). Aj tu je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o tri samostatné
nároky, ktoré si žalovaná uplatnila. V reštitučnej časti vzájomnej žaloby bol úspech žalovanej 50 %
(žalobcovi uložil povinnosť vymazať tri zo štyroch príspevkov, čo znamená úspech žalovanej 75 %
a úspech žalobcu 25 %), rovnako ako pri rozhodovaní o jej druhom nároku o poskytnutie morálnej

satisfakcie vo forme ospravedlnenia. Tretím nárokom si uplatnila nemajetkovú ujmu 50.000 Eur. Tento
nárok jej bol zamietnutý z dôvodu premlčania. Nedá sa teda ani uvažovať o tom, že rozhodnutie o výške
nemajetkovejujmyzáviseloodúvahysúdu.Vtejtočasti(nárokunanáhradunemajetkovejujmy)bolpreto
v plnom rozsahu úspešný žalobca, čo znamená, že procesný úspech strán sporu v konaní o vzájomnej
žalobe bol celkovo rovnaký (50 % + 50 % - 100 % = 0 %). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý

výrok XXXI. rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a
podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

144. Nesúhlasila ani s výrokom XXXII. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %, keďže návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia bol zamietnutý, teda v uvedenej časti konania nemožno hovoriť o úspechu žalobcu. K tomu
odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie uznesením č. k. K3-6C/144/2022-531 zo dňa 20.9.2023
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k.
9Co/216/2023-609 zo dňa 10.1.2024 uznesenie napadnuté odvolaním žalobcu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. K3-6C/144/2022-628

zo dňa 11.3.2024 návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a Krajský súd v
Košiciach uznesením č. k. 9Co/73/2024-666 zo dňa 4.7.2024 potvrdil žalovanou napadnuté nariadené
neodkladné opatrenie. Žalobca bol teda z procesného hľadiska v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia úspešný v plnom rozsahu. Preto odvolací súd výrok XXXII. rozsudku súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie

správnosti doplnil ďalšie dôvody.145. Pretože v odvolacom konaní nebola ani jedna strana sporu úspešná, o trovách odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal žiadnej zo
strán náhradu trov odvolacieho konania.

146. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšejstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).