Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123238701
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5123238701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: Drevostavby Beskydy, s.r.o., so sídlom Fedora Ruppeldta 1286/23, 010 01 Žilina,
IČO: 45 496 081, právne zastúpeného JUDr. Ladislav Ščury PhD., advokát, so sídlom Mierová 1725, 022
01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX
C. D., žalovanému 2/: KANADSKÉ ZRUBY s.r.o., so sídlom Horný Vadičov 304, 023 45 Horný Vadičov,
IČO: 47 101 423 a žalovanému 3/: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX H. I., žalovaní 1/
- 3/ právne zastúpení: JUDr. Marcel Šmehýl, advokát, so sídlom D. Dlabača 978/2, 010 01 Žilina, IČO:

42 218 969, o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 4. februára 2025
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku žalobu

zamietol a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaný v rade 1/, žalovaný v rade 2/ a žalovaný v
rade 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia,
že rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., so sídlom 023 45 Horný
Vadičov 304, IČO: 47 101 423 zo dňa 23.12.2022, na základe ktorého došlo rozhodnutím jediného
spoločníka spoločnosti J. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, k zvýšeniu základného

imania spoločnosti o 5.000,- Eur, a to vkladom nového spoločníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
02345C.D.XXX,akoajUznesenieč.1prijaténavalnomzhromaždeníspoločnostiKANADSKÉZRUBY,
s.r.o., so sídlom 023 45 Horný Vadičov 304, IČO: 47 101 423 zo dňa 27.07.2023, na základe ktorého
došlo rozhodnutím spoločníkov spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., so sídlom 023 45 Horný Vadičov
304, IČO: 47 101 423 a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 023 45 C. D. XXX, IČO: 47 101 423 k
prevodu obchodného podielu spoločníka KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., so sídlom 023 45 Horný Vadičov
304, IČO: 47 101 423, vo výške 5.000,- Eur na E. F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale

bytom G. XXX/XX, XXX XX H. I., sú voči žalobcovi právne neúčinné.

3. Súd prvej inštancie ako nesporné vyhodnotil, že žalobcovi bola voči J. B. F. ako fyzickej osobe
na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 27.07.2021 v spojení srozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.09.2022 priznaná pohľadávka,
a to vo výške 41.066,40 Eur s príslušenstvom. Predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa
14.11.2022 a vykonateľnosť dňa 19.11.2022. Na základe návrhu žalobcu podaného dňa 14.12.2022

bola vo veci začatá exekúcia o vymoženie pohľadávky žalobcu vo výške 41.066,40 Eur a na základe
uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 08.03.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 31.05.2023 bolo na obchodný podiel J. B. F. vo
výške 5.000,- Eur v spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY s.r.o. zabezpečovacím opatrením zriadené záložné
právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči J. B. F. vyplývajúcej

z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.09.2022, právoplatného
dňa 14.11.2022, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa
27.07.2021, právoplatný dňa 14.11.2022, a to až do úplného zaplatenia zabezpečenej pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju zamietol v celom rozsahu. Stotožnil sa s námietkou žalovaných 1/ až 3/, že

rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, ako aj uznesenie
valného zhromaždenia nie je právnym úkonom. Vychádzal pritom z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. XXXXX/XX/XXXX a sp. zn. XXXXX/XX/XXXX), ako
aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. J. K. XXX/XXXX zo dňa 17.12.2014.
Uviedol, že nakoľko rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia ani

uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, nemožno mu s úspechom odporovať, a
teda domáhať sa jeho neúčinnosti, pretože odporovať možno iba právnemu úkonu, a to dokonca iba
platnému právnemu úkonu. Konštatoval, že i v prípade, ak by sa extenzívnym výkladom dospelo k
záveru, že či už uznesenie valného zhromaždenia alebo rozhodnutie jediného spoločníka je úkon, resp.
konanie podobné právnemu úkonu, a teda je možné mu odporovať, žaloba nie je dôvodná. Poukázal na

základné predpoklady odporovateľnosti, ktoré musia existovať kumulatívne a ktorými sú: právny úkon,
ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, pričom musí ísť o úkon dlžníka, vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
(subjektívna stránka odporovateľnosti), vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa,
pričom súd prvej inštancie nemal preukázané, že v prípade uznesenia valného zhromaždenia išlo o

úkon dlžníka a ani ukrátenie veriteľa ako objektívnu stránku odporovateľnosti. Uviedol, že právne úkony
ukracujú pohľadávku veriteľa, najmä ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich
vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka uspokojil.

5. Podľa záverov súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti
KANADSKÉ ZRUBY s.r.o. J. B. F., na základe ktorého došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti
o 5.000,- Eur, a to vkladom nového spoločníka A. B. ako žalovaného 1/, nebolo preukázané, že
predmetným úkonom by bola ukrátená pohľadávka žalobcu, čo je v zmysle § 42a ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) základný predpoklad,

na úspešné uplatnenie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Na základe predloženej účtovnej závierky
mal súd prvej inštancie preukázané, že spoločnosť KANADSKÉ ZRUBY s.r.o. (t. j. žalovaný 2/) za rok
2021 vykázala záporné vlastné imanie vo výške mínus 8.384,- Eur. Podľa súdu prvej inštancie v prípade,
ak by nedošlo v roku 2022 k navýšeniu základného imania, v roku 2022 by spoločnosť rovnako vykázala
záporné vlastné imanie, a teda aj hodnota čistého obchodného imania by bola záporná, nakoľko čisté

obchodné imanie je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov a predstavoval by sumu mínus 2.356,-
Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na navýšenie základného imania o vklad nového
spoločníka (5.000,- Eur) spoločnosť nemala záporné vlastné imanie, ale dostala sa do kladných čísel a
mala hodnotu vlastného imania vo výške 2.644,- Eur. V prípade, ak by nedošlo k navýšeniu základného
imania spoločnosti, za splnenia podmienky, že spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa (čo pri výške

záväzkov, ktoré vyplývajú z účtovnej závierky za rok 2022, preukázané bolo, keďže hodnota pohľadávky
jedného veriteľa, t.j. žalobcu je judikovaná vo výške 41.066,40 Eur), by vznikla štatutárnemu orgánu
žalovaného 2/ povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Navýšením základného imania došlo tak
k záchrane spoločnosti pred vyhlásením konkurzu.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň uviedol, že v prípade, ak by
nedošlo k navýšeniu základného imania a viedla by sa exekúcia na obchodný podiel J. B. F., nakoľko bol
jediným spoločníkom predmetnej spoločnosti, podľa § 148 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ“) by nedošlo doručením exekučného príkazuna obchodný podiel spoločníka k zrušeniu jeho účasti v spoločnosti, ale naďalej by ostal spoločníkom
spoločnosti a exekúcia by sa viedla podľa § 113 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „EP“), pričom by sa primerane použili ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných
vecí s tým, že najnižším podaním pri dražbe obchodného podielu by bola hodnota podielu na čistom
obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné
obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu exekučného konania. Keďže
exekučné konanie začalo podaním návrhu na výkon exekúciu dňa 14.12.2022, rozhodným obdobím

je teda rok 2021, kde podľa účtovnej závierky za rok 2022 mala spoločnosť vlastné imanie a aj čisté
obchodné imanie v roku 2021 vo výške mínus 8.384,- Eur. Súd prvej inštancie potom nemal preukázané,
že (v prípade nenavýšenia základného imania spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY s.r.o.) pri zexekvovaní
obchodného podielu, ktorý by zodpovedal 100 % základného imania spoločnosti žalovaného 2/, by
bol výťažok z dražby vyšší ako vyrovnací podiel dlžníka žalobcu, ktorému účasť v spoločnosti zanikla,
vyplatený súdnej exekútorke v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex/921/2022 vo výške 1.322,-

Eur. Hoci žalovaní rozporovali ukrátenie pohľadávky žalobcu, žalobca uvedenú skutočnosť žiadnym
spôsobom nepreukázal. Zároveň súd prvej inštancie v tejto súvislosti k tvrdeniam žalobcu uskutočneným
až na pojednávaní o tom, že spoločnosť mala mať nejaký majetok (žeriavy, zruby), z ktorého by jeho
pohľadávka mohla byť uspokojená aj napriek zápornému vlastnému imaniu a zápornému čistému
obchodnému imaniu uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani existenciu tvrdeného

majetku spoločnosti. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že jednak navýšenie
základného imania zachránilo spoločnosť KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o. pred vyhlásením konkurzu na jej
majetok a na druhej strane žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že exekúciou obchodného podielu
podľa § 113b ods. 5 EP došlo k ukráteniu pohľadávky žalobcu, a teda jej uspokojenie v menšej sume,
akoby tomu bolo v prípade nenavýšenia základného imania o vklad nového spoločníka v spoločnosti

žalovaného 2/. Zároveň pokiaľ ide o konkurz, žalobca nepreukázal, že v prípade vyhláseného konkurzu
na majetok spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY s.r.o. by bola pohľadávka žalobcu uspokojená vo vyššej
miere ako bola suma vyrovnacieho podielu vyplatená súdnej exekútorke.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ ide o exekúciu

obchodného podielu J. B. F., táto sa uskutočnila podľa § 113b ods. 5 EP. V tejto súvislosti poukázal na
skutočnosť, že tento spôsob exekúcie zvolila súdna exekútorka. Vydaním príkazu na začatie exekúcie
postihnutím obchodného podielu v obchodnej spoločnosti dňa 30.12.2022, súdna exekútorka obchodnej
spoločnosti KANDSKÉ ZRUBY s.r.o. zakázala, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie udelila súhlas
na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný, okrem toho exekútorka zároveň prikázala

spoločnosti, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie už nevyplatila vyrovnací podiel alebo
podiel na likvidačnom zostatku povinnému. Súd prvej inštancie zdôraznil, že spôsob výkonu exekúcie
obchodného podielu určila samotná súdom poverená exekútorka. Dňa 21.06.2023 exekútorka vydala
exekučný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu v zmysle § 113b EP s tým, že
sama upozornila, že doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti,

pričom tento príkaz bol J. B. F. doručený dňa 21.06.2023. Následne v súlade s exekútorkou stanoveným
spôsobom výkonu exekúcie spoločnosť KANADSKÉ ZRUBY s.r.o. po doručení exekučného príkazu
vyplatila vyrovnací podiel exekútorke v sume 1.322,- Eur podľa účtovnej závierky za rok 2022, kde
hodnota čistého obchodného imania spoločnosti žalovaného 2/ za rok 2022 bola vo výške 2.644,- Eur,
pričom žalobca nepreukázal, že táto hodnota mala byť vyššia, a teda suma 1.322,- Eur je polovicou

sumy 2.644,-Eur, čo je v súlade s § 61 ObZ (výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej
individuálnejúčtovnejzávierkyzaúčtovnéobdobiepredchádzajúceúčtovnémuobdobiu,vktoromzaniká
účasť spoločníka v spoločnosti) a zároveň v súlade s § 150 ods. 2 ObZ, podľa ktorého vyrovnací podiel
sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zaniká, k splateným
vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

8. Súd prvej inštancie uzavrel, že nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný 2/ konal v rozpore
s ustanovením § 61 ods. 2 ObZ, či § 61d ObZ. Rovnako nemal preukázané, že J. B. F., či žalovaný 2/
nakladali s majetkom po doručení upovedomenia o začatí exekúcie bez súhlasu exekútora, keď návrh na
začatie exekúcie bol podaný dňa 14.12.2022. Rozhodnutie jediného spoločníka o navýšení základného

imania bolo prijaté rozhodnutím zo dňa 23.12.2022 a upovedomenie o začatí exekúcie je datované
dňa 30.12.2022. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o navýšenie základného imania, zápis
do Obchodného registra má len deklaratórny účinok, teda základné imanie bolo zvýšené rozhodnutím
jediného spoločníka o navýšení základného imania a splatením vkladu nového spoločníka, ktorý už bolsplatený dňa 23.12.2022 (úplné znenie spoločenskej zmluvy, kde je uvedené, že peňažný vklad nového
spoločníka vo výške 5.000,- Eur je v plnom rozsahu splatený). Až následne súdom poverená exekútorka
vydala príkaz na začatie exekúcie dňa 30.12.2022, kde v tomto momente nikto nenakladal s obchodným

podielom patriacim J. B. F. a až po doručení príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného
podielu v zmysle ustanovenia § 113b EP, ktorý bol doručený J. B. F. dňa 21.06.2023, kde samotná súdom
poverená exekútorka uviedla, že doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej
spoločnosti, došlo k vyplateniu vyrovnacieho podielu exekútorke. Dňa 27.07.2023 (teda po doručení
príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu v zmysle § 113b ods. 5 EP, čo žalobca

nerozporoval) bolo na valnom zhromaždení spoločnosti žalovaného rozhodnuté o udelení súhlasu na
prevod obchodného podielu na žalovaného 3/. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že nakoľko
súdna exekútorka zvolila tento spôsob exekúcie, nemožno hovoriť o tom, že J. B. F., resp. žalovaný
by konal v rozpore s ustanovením § 61d ods. 2 EP. Podľa § 113 ods. 5 ObZ, obchodný podiel (§ 114)
vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo
tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie a podľa § 113 ods. 6 ObZ, ak sa neprevedie

obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď
bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd
spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie
uzavrel, že spoločnosť žalovaného 2/ nemohla postupovať inak a po doručení príkazu na vykonanie
exekúcie postihnutím obchodného podielu v zmysle § 113b ods. 5 EP mohla len previesť obchodný

podiel na iný subjekt, príp. znížiť základné imanie o vklad vylúčeného spoločníka, čím by sa situácia
žalobcu nezmenila (keďže vyrovnací podiel J. B. F. bolo nutné vyplatiť exekútorke).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že uznesením, ktoré bolo prijaté valným
zhromaždením spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY s.r.o., ktorým malo dôjsť k prevodu obchodného podielu

spoločnosti žalovaného 2/ na E. F. ako žalovaného 3/, bol vyslovený len súhlas s prevodom obchodného
podielu na žalovaného 3/, ale vlastný prevod obchodného podielu nastal až uzavretím zmluvy o
prevode obchodného podielu, ktorej žalobca neodporoval. Podľa súdu prvej inštancie i v prípade
vyslovenia neúčinnosti súhlasu s prevodom obchodného podielu, ktorý udelilo valné zhromaždenie
spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., by zmluva o prevode obchodného podielu ostala naďalej účinná,

a teda nedotknutá. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvu o prevode obchodného podielu
nerealizoval J. B. F. ako fyzická osoba, ale ako štatutárny orgán žalovaného 2/, ktorý rovnako na
valnom zhromaždení nekonal ako fyzická osoba, ale ako štatutárny orgán žalovaného 2/. Na valnom
zhromaždení konali a rozhodovali výlučne spoločníci spoločnosti, čo ku dňu 27.07.2023 už J. B. F. nebol.
Jeho účasť v spoločnosti zanikla v deň, kedy bol doručený exekučný príkaz súdnej exekútorky J. B. F., t.

j. 21.06.2023, príp. spoločnosti KANDSKÉ ZRUBY s.r.o., ktorý podľa zápisnice z valného zhromaždenia
v čase jeho konania dňa 27.07.2023 bol už tejto spoločnosti doručený, čo žalobca nerozporoval. V tom
čase boli teda spoločníkmi žalovanej spoločnosti A. B. a samotná spoločnosť KANADSKÉ ZRUBY,s.r.o.,
na ktorú prešiel obchodný podiel J. B. F.. Následne aj zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvárala
spoločnosť KANADSKÉ ZRUBY s.r.o. ako predávajúci, nie J. B. F. ako fyzická osoba, čo vylučuje

možnosť odporovať takémuto právnemu úkonu. Teda nešlo o úkony J. B. F. ako fyzickej osoby, a preto
týmto úkonom nie je možné odporovať.

10. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by bolo
možné uzneseniu valného zhromaždenia odporovať a exekúcia by sa mala uskutočniť predajom na

dražbe obchodného podielu J. B. F., v konaní nebolo preukázané, že výťažok z predaja obchodného
podielu by bol vyšší ako vyrovnací podiel vyplatený exekútorke, keďže najnižším podaním pri dražbe
obchodného podielu je hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe
riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v
ktorom došlo k začatiu exekučného konania, t. j. za rok 2021, kedy bolo čisté obchodné imanie

spoločnosti záporné (vo výške mínus 8.384,- Eur). Vzhľadom k uvedenému ani v tomto prípade nebolo
preukázané ukrátenie žalobcu ako veriteľa, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému 1/
až3/priznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivplnomrozsahustým,žeovýškenáhradytrov

konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e, f), g) a h) CSP. V odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie si nezabezpečil verejne dostupné informácie o spoločnosti KANADSKÉ

ZRUBY, s.r.o. (napr. z daňového registra alebo z finstat.sk) k daňovým priznaniam za roky 2023 a 2024
a nepovažoval za potrebné vypočuť ani L. L., ktorý sa snažil úskokom oddialiť exekúciu, keď od
právoplatnosti exekučného titulu dňa 22.11.2022 do podania návrhu na výkon exekúcie dňa 14.12.2022
sľubovalžalobcovizaplateniesumy60.000,-Eur,čoneskôrnedodržal,pretožezámeromdlžníkažalobcu
J. B. F. bolo od počiatku nezaplatiť žalobcovi ako oprávnenému z exekúcie nič. Žalobca zastáva názor,

že nevykonanie vyššie uvedených dôkazov majúcich vplyv na posúdenie skutkového stavu zakladá
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie v danej
veci právne neposúdil, či J. B. F. svojim rozhodnutím jediného spoločníka o navýšení základného imania
vstupom žalovaného 1) do spoločnosti žalobcu ukrátil. Žalobca trval na svojej argumentácii, že pokiaľ
by tak neučinil, bol by zexekvovaný celý jeho podiel v spoločnosti vo výške 100 %, tento by bol buď
vydražený alebo mohol byť priamo prevedený na žalobcu podľa § 113b ods. 6 EP a § 148 ods. 3 ObZ.

K tomuto sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril a nezaoberal sa ani
otázkou, či žalovaný 1/ je blízkou osobou J. B. F. a vôbec sa ani len nezmienil o úmysle dlžníka, čo podľa
žalobcu boli tiež dôležité aspekty pri rozhodovaní vo veci samej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
preto nepreskúmateľné a protiústavné.

13. Žalobca trval na tom, že rozhodnutím jediného spoločníka J. B. F. došlo k navýšeniu základného
imania spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., pričom podstatné pre toto konanie je to, že sa tak stalo
po začatí exekúcie, kedy spoločník nemôže previesť svoj podiel na iného spoločníka. Podľa riadnej
individuálne účtovnej závierky za rok 2021 mala spoločnosť vlastné imanie vo výške 145.931,- Eur,
preto neobstoja tvrdenia súdu, že nebolo ničím preukázané, že výťažok z dražby by nebol vyšší ako

vyplatená hodnota základného imania 1.322,- Eur. Žalobca poukázal na prehľad údajov z portálu M.,
z ktorého je zrejmé, že spoločnosť mala v rokoch 2020 až 2022 najväčšie tržby, pričom v roku 2021
mala celkový výnos vo výške 609.939,- Eur a v roku 2022 vo výške 590.175,- Eur. Súd prvej inštancie
nevyhodnotil správne, keď uviedol, že výťažok z dražby by bol určite nižší, ako výplata základného
imania vo výške 1.322,- Eur. Podľa žalobcu by bol tento výťažok vyšší ako vyrovnávací podiel zaplatený

exekútorke, pretože majetok spoločnosti v roku 2021 prevyšoval 145.000,- Eur. Keby J. B. F. účelovo
nenavýšil základné imanie spoločnosti, prebehla by exekúcia celého obchodného podielu jediného
spoločníka, teda práve týmto úkonom, na základe ktorého menovaný prestal byť jediným spoločníkom,
došlo k ukráteniu žalobcu. Žalobca trval na tom, že v danej veci bola splnená objektívna stránka
odporovateľnosti, k ukráteniu pohľadávky veriteľa došlo, nakoľko oba úkony, ktorých odporovateľnosti sa

žalobca domáhal, viedli k zmenšeniu majetku dlžníka. Majetok J. B. F. bol už celý rozpredaný a žalobca
okrem výlučného obchodného podielu menovaného v spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o. nemal ku
dňu začatia exekučného konania z čoho svoju pohľadávku uspokojovať.

14. Žalobca spolu s odvolaním predložil ako dôkaz Prehľad o firme KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o.

zo rok 2024 pochádzajúci z portálu M., ako aj uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pn
118/2024/5511-21 zo dňa 23.04.2025 ako nový dôkaz v zmysle § 366 CSP, ktorý mu bol doručený len
krátko pred podaním odvolania, pričom z tohto listinného dôkazu má vyplývať jednoznačný úmysel J. B.
F. ako dlžníka žalobcu robiť právne úkony za účelom ukrátenia žalobcu ako veriteľa, pretože menovaný
vedel, že najväčší majetok sa nachádza práve v žalovanej spoločnosti, cez ktorú výlučne sám podniká.

15. Žalobca ďalej v odvolaní trval na tom, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone valného
zhromaždenia je právnym úkonom. Opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 09.08.2023 s tým, že rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho
súdu SR, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie, považuje za právne nepoužiteľné na

daný prípad, pretože podanou žalobou sa nedomáhal neplatnosti právneho úkonu, ale odporovateľnosti
právneho úkonu. Zdôraznil, že aj na Slovensku prebiehajú diskusie na túto tému, pričom jeden
z názorových prúdov (K. Eliáš, I. Pokorná, J. Vítek) tvrdí, že o právny úkon ide a rovnako aj po zadaní
požiadavky pre umelú inteligenciu (AI), táto na jeho dopyt uviedla, že rozhodnutie jediného spoločníka
je právnym úkonom, ktorým možno nahradiť uznesenie valného zhromaždenia.

16. V súvislosti s druhým žalobou napadnutým úkonom žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že išlo „len“ o súhlas, keďže tento smeroval k osobe E. F., ktorý je
vlastným synom B. F.. Samotné účastníctvo na spoločnosti syna, ako aj bratranca B. F. svedčia o tom,že v tejto spoločnosti jednoznačne vo svoj prospech naďalej rozhoduje ako štatutárny orgán – konateľ
B. F. a prostredníctvom syna a bratranca vlastní obchodné podiely. Takže v chode spoločnosti, ktorú
dlžník riadi sa neudialo nič. Neobstoja preto tvrdenia súdu prvej inštancie, že nešlo o úkony B. F., ktorým

nemožno odporovať.

17. V závere odvolania žalobca v rámci odvolacích námietok voči výroku II. napadnutého rozhodnutia
poukázal na to, že súd prvej inštancie dané rozhodnutie odôvodnil pochybením súdnej exekútorky,
preto nevidí dôvod, prečo by mal platiť trovy konania. Mal za to, že v danej veci existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemal priznať trovy konania žiadnej zo strán, keďže v tejto veci
pochybila súdna exekútorka. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/ v písomnom podaní zo dňa 12.06.2025,
v ktorom uviedli, že žiaden z odvolacích dôvodov nie je naplnený a rozhodnutie považujú v celom

rozsahu za správne s tým, že závery súd prvej inštancie sú konzistentné, logické a opierajú sa o
správne vyhodnotenie tak skutkovej, ako aj právnej stránky. Podľa žalovaných sa súd prvej inštancie
vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi žalobcu a dospel k správnemu záveru. Podané
odvolanie je postavené na subjektívnom presvedčení žalobcu o snahe J. B. F. ukrátiť veriteľa, čo
následne rezultuje v neobjektívnom hodnotení predostretých skutočností, predložených dôkazov a v

tendenčnom výklade ustanovení zákona a judikatúry. Žalovaní sa nestotožnili s hodnotením žalobcu
o chybe súdnej exekútorky, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia takýto súvis nevyplýva.
K námietke žalobcu, že súd si nezabezpečil verejne dostupné informácie o spoločnosti KANADSKÉ
ZRUBY s.r.o. napr. z daňového registra, či finstat.sk, žalovaní uviedli, že pre civilné sporové konanie
neplatí vyšetrovacia zásada a je predovšetkým vecou strán, aby navrhovali a predkladali dôkazy. Pokiaľ

samotný žalobca daný dôkaz neoznačil, súd nemal povinnosť v prejednávanej veci tak učiniť. Súd
prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s navrhovaným výsluchom svedka L. L., ktorý nebol pre
rozhodnutie podstatný, pretože žalobou napadnuté rozhodnutia týkajúce sa spoločnosti KANADSKÉ
ZRUBY s.r.o. nie sú právnymi úkonmi a nedošlo nimi k ukráteniu veriteľa. Súd prvej inštancie sa
podľa žalovaných dostatočne vysporiadal aj s otázkou exekúcie s poukazom na príslušné ustanovenia

zákona a chronologický priebeh jednotlivých úkonov a v zrozumiteľnej forme objasnil, ako došlo
k navýšeniu základného imania spoločnosti žalovaného 2/, vstupu nového spoločníka, t. j. žalovaného
1/ i k prevodu obchodného podielu na žalovaného 3/. Nemôže preto obstáť námietka, že rozsudok
nebol dostatočne odôvodnený. Pokiaľ žalobca tvrdí, že exekučné konanie začalo podaním návrhu
dňa 14.12.2022, tak žalovaní argumentujú, že samotná exekúcia začala až doručením poverenia na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28.12.2022 a zákaz nakladania s majetkom pôsobí voči
dlžníkovi až doručením upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61d EP), pričom J. B. F. vydal rozhodnutie
jediného spoločníka dávno predtým, ako sa o exekúcii dozvedel, a to dňa 23.12.2022. Žalovaní ďalej
uviedli, že vzhľadom k iným dôvodom zamietnutia žaloby sa nebolo potrebné zaoberať otázkou úmyslu
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý sa v prípade blízkych osôb prezumuje. Skutočnosť, že žalovaný 1/ je

bratrancom dlžníka žalobcu, žalovaní nikdy nespochybnili, avšak uvedené automaticky neznamená,
že je zároveň vo vzťahu k dlžníkovi osobou blízkou, pretože ako osoba v rodinnom pomere nenapĺňa
kumulatívnu podmienku pociťovania jeho ujmy ako ujmy vlastnej. K námietke žalobcu, ktorý z údajov
o majetku spoločnosti vo výške 145.931,- Eur vedených v účtovnej závierke vyvodil záver, že dražbou
spoločnosti by bol dosiahnutý vyšší výťažok ako vyplatená hodnota vyrovnacieho podielu 1.322,- Eur,

žalovaní uviedli, že žalobca pracuje s pojmom „majetok spoločnosti“, akoby sa malo jednať o čistú
hodnotu spoločnosti, pričom ignoruje fakt, že spoločnosť v referenčnom roku 2021 mala záväzky vo
výške 154.315,- Eur. Z uvedeného dôvodu vlastné imanie spoločnosti predstavovalo zápornú hodnotu
a úlohou konateľa a v tom čase jediného spoločníka J. B. F. bolo buď spoločnosť stabilizovať a dostať ju
do kladných čísel, alebo podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca obchodný podiel vníma iba cez

aktíva spoločnosti, a nie aj cez jej pasíva. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že na dražbe obchodného podielu by bolo možné dosiahnuť
výťažok prevyšujúci hodnotu vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti. Žalovaní
zdôraznili, že spoločnosť nebola dlžníkom žalobcu, dlžníkom bol iba jej spoločník a pokiaľ by aj malo
dôjsť k plneniu v prospech žalobcu, boli by tým poškodení veritelia spoločnosti, keďže spoločnosť mala

viac záväzkov. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.19. Žalobca v odvolacej replike a triplike a žalovaní v odvolacej duplike zotrvali na argumentácii, ktorá
už bola uplatnená v priebehu konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní. Keďže odvolací
súd je v zmysle ustanovenia § 373 ods. 4 CSP oprávnený prihliadať iba k tým prostriedkom procesného

útoku alebo procesnej obrany, ktoré sú uplatnené najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, k novej
argumentácii,ktorábyprípadneajbolavreplike,duplikeatriplikeuplatnená,byitakprihliadnuťnemohol.
Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za hospodárne obsah predmetných písomných
podaní sporových osobitne uvádzať.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalobcom v odvolaní, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§
383 CSP), pričom po preskúmaní veci konštatoval, že tento zodpovedá skutkovému stavu tak, ako je

opísaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

22. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca je
veriteľom pohľadávky judikovanej voči J. B. F. rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XXX/
XXXX zo dňa 27.07.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo

dňa 22.09.2022, právoplatným dňa 14.11.2022 a vykonateľným dňa 19.11.2022, vo výške 41.066,40 Eur
s príslušenstvom. Žalobca podal dňa 14.12.2022 návrh na začatie exekúcie o vymoženie predmetnej
pohľadávky, kde po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie datovanom dňa 30.12.2022 súdom
poverená exekútorka dňa 21.06.2023 doručila povinnému J. B. F. príkaz na začatie exekúcie postihnutím
obchodného podielu v zmysle ustanovenia § 113b EP, pričom doručením exekučného príkazu v zmysle

§ 113b ods. 5 EP zanikla účasť povinného J. B. F. ako spoločníka v obchodnej spoločnosti KANADSKÉ
ZRUBY s.r.o. a vyrovnací podiel v hodnote určenej na základe účtovnej závierky za rok 2022, t. j.
za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom účasť menovaného spoločníka
v spoločnosti zanikla, vo výške 1.322,- Eur bol vyplatený súdnej exekútorke.

23.Predmetomsporubolourčenie,žerozhodnutiejedinéhospoločníkaspoločnostiKANADSKÉZRUBY,
s.r.o. J. B. F. zo dňa 23.12.2022, na základe ktorého došlo k zvýšeniu základného imania spoločnosti
o 5.000,- Eur, a to vkladom nového spoločníka – žalovaného 1/ a uznesenie č. 1 prijaté na valnom
zhromaždení spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., dňa 27.07.2023, na základe ktorého malo dôjsť
rozhodnutím spoločníkov spoločnosti žalovaného 2/ a žalovaného 1/ k prevodu uvoľneného obchodného

podielu vo výške 5.000,- Eur po zániku účasti spoločníka J. B. F. na žalovaného 3/, sú voči žalobcovi
ako veriteľovi neúčinné.

24. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu bol
prvý výrok napadnutého rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako aj od tohto výroku

závislývýrokonáhradetrovkonania,ktorýmsúdprvejinštancieuložilneúspešnémužalobcovipovinnosť
nahradiť žalovanému 1/, 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 %. Základná odvolacia námietka žalobcu
spočívalavtvrdení,žesúdprvejinštancienesprávnezistilskutkovýstavavecnesprávneprávneposúdil,
keď vyhodnotil nesplnenia zákonných podmienok pre odporovanie žalobou napadnutým úkonom, ako
aj v tvrdení, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces

zdôvodunedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancie,nevysporiadaniasasúmyslom
dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa a s otázkou jeho blízkeho vzťahu k žalovanému 1/ a 3/, ako aj z
dôvodu nevykonania rozhodujúcich dôkazov.

25. Podľa § 42a OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2

až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo
má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bol uspokojený.26. Podľa § 113b ods. 5 EP, doručením exekučného príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej
spoločnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak tak ustanovuje osobitný predpis, obchodná
spoločnosť sa doručením exekučného príkazu zrušuje.

27. Podľa § 113b ods. 6 EP, ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej
spoločnosti podľa osobitného predpisu nezaniká, na exekúciu obchodného podielu sa primerane použijú
ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí. Najnižším podaním pri dražbe obchodného podielu
je hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej individuálnej

účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k začatiu
exekučného konania.

28. Podľa § 148 ods. 3 ObZ, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom a ak spoločenská zmluva
nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas
valného zhromaždenia, má doručenie exekučného príkazu spoločnosti na obchodný podiel spoločníka

rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

29. Podľa § 113 ods. 5 ObZ, obchodný podiel (§ 114) vylúčeného spoločníka prechádza na
spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné
zhromaždenie.

30. Podľa § 61 ods. 1 ObZ, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

31. Podľa § 6 ods. 3 ObZ, čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov
vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

32. Podľa § 150 ods. 2 ObZ, vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka,
ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva
neurčuje inak.

33. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil
vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal s námietkami sporových strán a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom

stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej.

34. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným,

zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, k obrane žalovaných a k vykonaným
dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd
uvádza, že pri takomto postupe, t. j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP odvolací súd nie je povinný vo vzťahu
k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom
rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len

odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. J. K. XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/
XXXX).

35. Iba na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza,
že základným zákonným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby s poukazom na ustanovenie §

42a OZ je, aby išlo o právny úkon dlžníka, ktorým ukrátil veriteľa v možnosti domáhať sa uspokojenia
svojej pohľadávky z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy,
ak je kumulatívne prítomná subjektívna stránka odporovateľnosti spočívajúca v úmysle ukrátiť svojho
dlžníka a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej
sfére dlžníka, pričom k ukráteniu musí dôjsť v súvislosti s konaním dlžníka. Zároveň platí, že aj keď

dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok
dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávky veriteľa, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Odvolací
súd zdôrazňuje, že obe stránky odporovateľnosti (tak subjektívna, ako aj objektívna) musia byť naplnené
súčasne a absencia, čo i len jednej z nich, je dôvodom na zamietnutie žaloby.36. Keďže predmetom sporu bola odporovacia žaloba, súd prvej inštancie správne vychádzal zo
základných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov, kedy žalobca pre dosiahnutie úspechu

v tomto konaní môže odporovať len takému právnemu úkonu, ktorým došlo k ukráteniu pohľadávky
žalobcu s dôrazom na to, že musí ísť o právny úkon dlžníka. Úlohou žalujúcej strany v tomto spore,
na ktorej spočíva dôkazné bremeno, bolo predovšetkým preukázať, že žalobou odporované úkony sú
platné právne úkony dlžníka, v dôsledku ktorých došlo k takému zmenšeniu hodnoty majetku úpadcu,
že po nadobudnutí účinnosti týchto právnych úkonov sa znížila miera uspokojenia pohľadávky žalobcu.

37. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní žiadnym spôsobom
nezaoberal tvrdeným úmyslom dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa, v tomto smere nevykonal
dokazovanie navrhovaným výsluchom svedka L. L. a nesprávne sa vysporiadal s otázkou blízkeho
vzťahu medzi dlžníkom a žalovanými 1/ a 3/, uvádza, že postup súdu prvej inštancie, ktorý na
tieto skutočnosti neprihliadal, nemožno charakterizovať ako postup porušujúci právo odvolateľa na

spravodlivý súdny proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie síce vyplýva povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi, avšak s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie. Odvolací súd dopĺňa, že aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR
vyplýva, že súd nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú
význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. K. XX/XX

zo dňa 16.03.2005). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ súd prvej inštancie nemal preukázané
naplnenie objektívnej stránky pre úspešnú odporovanie žalobou napadnutým rozhodnutiam, nebolo pre
rozhodnutie veci nevyhnutne potrebné zaoberať sa aj subjektívnou stránkou odporovateľnosti týchto
úkonov a namietaným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu práva žalobcovi uskutočňovať
jemu patriace procesné práva, ktoré by mali za následok porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

38. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy,
resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nejedná sa o nesprávny procesný postup v
zmysle § 365 písm. b) CSP znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,

že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo
strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.
Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd
neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí stranou sporu navrhnutý spôsob hodnotenia

navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov (IV. K. XX/XX, J. K. XX/XX, J.. K. XXX/XX, J. XXX/XX, J. X/XX).

39. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že objektívna stránka odporovateľnosti
pre úspech žalobcu v tomto konaní nebola preukázaná, keď súd prvej inštancie dospel k správnemu

záveru, v prípade rozhodnutia jediného spoločníka KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., ktorým došlo k zvýšeniu
základného imania o sumu 5.000,- Eur vkladom nového spoločníka – žalovaného 1/, nešlo o právny
úkon, ktorý by ukrátil uspokojenie pohľadávky žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, v dôsledku
žalobou napádaného rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti sa majetok dlžníka J. B. F. nijako
nezmenšil, keď výsledkom tohto rozhodnutia bolo len navýšenie základného imania spoločnosti, ktorá

navyše ani nebola dlžníkom žalobcu. Súd prvej inštancie na základe predloženej účtovnej závierky za
rok 2022 správne vyhodnotil, že v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období, t. j. v roku 2021
spoločnosť vykázala záporné vlastné imanie v hodnote mínus 8.384,- Eur, pričom vstupom nového
spoločníkadospoločnostisavdôsledkusplateniavkladutohtospoločníkavovýške5.000,-Eurzákladné
imanie spoločnosti zvýšilo na sumu 2.644,- Eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že žalobca v priebehu konania nijako nepreukázal, že ak by k navýšeniu základného imania
spoločnosti splatením nového vkladu žalovaným 1/ nedošlo, hodnota obchodného podielu prislúchajúca
jedinému spoločníkovi spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o. by mohla dosiahnuť sumu prevyšujúcu
hodnotu vyrovnacieho podielu vo výške 1.322,- Eur vyplateného súdnej exekútorke. Rovnako žalobca
nijako nepreukázal ani existenciu ním tvrdeného majetku spoločnosti (žeriavy, zruby a pod.).

40. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nezabezpečil verejne dostupné informácie
o spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o. z daňového registra alebo z portálu finstat.sk k daňovým
priznaniam za roky 2023 a 2024, odvolací súd uvádza, že uvedené dôkazné návrhy žalobca učinilna pojednávaní vo veci konanom dňa 04.02.2025 za účelom preukázania skutočnosti, že spoločnosť
naďalej podniká a dosahuje hospodárke výsledky, pričom pre rozhodnutie tohto sporu a posúdenie
hodnoty vyrovnacieho podielu dlžníka žalobcu J. B. F. boli rozhodujúce údaje v účtovnej závierke za rok

2022 (§ 61 ods. 2 ObZ) a pre porovnanie výšky vyrovnacieho podielu s hodnotou obchodného podielu
(pre prípad, ak by mal byť speňažovaný obchodný podiel povinného podľa § 113b ods. 6 EP), boli
rozhodujúceúdajeúčtovnejzávierkyprerok2021,ktorýpredchádzalúčtovnémuobdobie,vktoromdošlo
k začatiu exekúcie. V tejto súvislosti odvolací považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonné ustanovenie §
113b ods. 6 EP stanovuje najnižšie podanie pri dražbe obchodného podielu spoločnosti, ktoré sa odvíja

odhodnotypodielunačistomobchodnomimaní,pričomhodnotačistéhoobchodnéhoimaniaspoločnosti
v rozhodujúcom období neprestavoval sumu 145.931,- Eur, ako mylne tvrdí žalobca. V danom prípade
preto neobstojí námietka žalobcu, že súd nepreskúmal aktuálne hospodárske výsledky spoločnosti
KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o. v rokoch 2023 a 2024 a ani tvrdenie žalobcu, že vlastné obchodné imanie
spoločnosti v roku 2021 prevyšovalo čiastku 145.000,- Eur. Odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti
ustanovenie § 6 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého čistým obchodným imaním je obchodný majetok po

odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Preto pri určovaní výšky
najnižšieho podania v prípade dražby obchodného podielu jediného spoločníka by bolo nutné v súlade s
§ 113b ods. 6 EP zohľadniť aj záväzky spoločnosti vykázané v roku 2021 v celkovej výške 154.315,- Eur.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že ak by aj do spoločnosti nevstúpil žalovaný 1/ ako

nový spoločník a na základe rozhodnutia jediného spoločníka by nedošlo k zvýšeniu základného imania
spoločnosti, nie je možné prisvedčiť žalobcovi, že v prípade predaja celého obchodného podielu dlžníka
v spoločnosti formou dražby vykonanej v rámci exekúcie podľa § 113b ods. 6 EP by preukázateľne
došlo k vymoženiu vyššej sumy, než bola hodnota vyrovnávacieho podielu dlžníka po zániku jeho
účasti v spoločnosti. Uvedené tvrdenie, žalobca nepreukázal a ostalo len v rovine jeho nepreukázaných

hypotéz. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dospel záveru, že žalobca v priebehu konania
nijakonepreukázal,ževprípaderozhodnutiajedinéhospoločníkaspoločnostiKANADSKÉZRUBY,s.r.o.
zo dňa 23.12.2022 (t. j. pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 30.12.2022), na základe
ktorého bolo navýšené základné imanie spoločnosti o sumu 5.000,- Eur vkladom nového spoločníka
– žalovaného 1/, išlo o právny úkon dlžníka, ktorým by dlžník preukázateľne ukrátil uspokojenie

pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobu žalobcu v tejto časti
zamietol.

42. Rovnako súd prvej inštancie správne uzavrel, že takýmto ukracujúcim právnym úkonom nie je
ani uznesenie č. 1 valného zhromaždenia spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., ktorým žalovaný 1/

a žalovaný 2/ rozhodli o udelení súhlasu s prevodom uvoľneného obchodného podielu po bývalom
spoločníkovi Ing. Karolovi Cabadajovi (ktorému účasť v súlade s § 113b ods. 5 EX v spoločnosti
zanikla doručením exekučného príkazu) v tom čase už patriaceho spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY,
s.r.o. a tento obchodný podiel nadobudol žalovaný 3/. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že
uznesenie valného zhromaždenia v tomto prípade nie je možné napadnúť odporovacou žalobou.

Odvolací súd zastáva názor, že do úvahy prichádza vo všeobecnosti len odporovanie samotnej Zmluve
o prevode obchodného podielu ako právnemu úkonu, na základe ktorého dochádza k scudzovaniu
majetku v prospech nadobúdateľa obchodného podielu, avšak aj úspech žalobcu v tomto prípade by
závisel od preukázania splnenia ďalších zákonných predpokladov v zmysle § 42a OZ. V pomeroch
prejednávanej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že v prípade prevodu obchodného podielu na

žalovaného 3/ sa nejednalo o právny úkon dlžníka, ale o úkon samotnej spoločnosti, ktorá však dlžníkom
žalobcunebola.Súdprvejinštancieajvtomtoprípadesprávnevyhodnotil,žeprevyhovenieodporovacej
žaloby žalobcu neboli splnené a žalobcom preukázané základné predpoklady.

43. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že uznesenie valného zhromaždenia

a rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti nahrádzajúce uznesenie valného zhromaždenia nie sú
právnymiúkonmi,pričomargumentovaltým,žepodľaurčitéhonázorovéhoprúduzákonzverujevalnému
zhromaždeniu rozhodovať o určitých otázkach spoločnosti, čím sa vytvára vôľa spoločnosti a uznesenie
je vonkajším prejavom tejto vôle, ku ktorému je možné pristupovať ako k právnemu úkonu, tak ani
táto argumentácia s prihliadnutím na pomery prejednávanej veci neobstojí, pretože uznesenie valného

zhromaždenia ako orgánu spoločnosti je podľa žalobcom prezentovaného názorového prúdu prejavom
vôle spoločnosti a nejedná sa teda o vôľu dlžníka žalobcu. Tak je tomu aj, pokiaľ ide o rozhodnutia
jediného spoločníka ako orgánu spoločnosti, ktoré v prípade jedno-osobových obchodných spoločností
lennahrádzauznesenievalnéhozhromaždenia.Pretoaniopakovanéodvolávaniesažalobcunavýstupyumelej inteligencie, že rozhodnutie jediného spoločníka je právnym úkonom a možno ním nahradiť
uznesenie valného zhromaždenia, neobstojí, keďže toto rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s riešením
vnútorných pomerov spoločnosti KANADSKÉ ZRUBY, s.r.o., teda subjektu odlišného od osoby dlžníka

žalobcu.

44. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX a sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. J. K. XXX/XXXX, ktoré nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec, pretože predmetom žaloby

nebolo určenie neplatnosti právnych úkonov, ale určenie neúčinnosti žalobou napadnutých rozhodnutí
v odporovacom konaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru
s odkazom na citované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, použijúc ich len ako podporný argument
pri posudzovaní právnej povahy uznesenia valného zhromaždenia/rozhodnutia jediného spoločníka,
pretože citované súdne rozhodnutia riešili nastolenú otázku právnej povahy rozhodnutí spoločníkov/
valného zhromaždenia v konaní o určenie ich neplatnosti a len samotná skutočnosť, že predmetom

prejednávanej veci nie je neplatnosť uvedených úkonov, ale ich odporovateľnosť, v zásade posúdenie
otázky právnej povahy týchto právnych aktov nijako nemení. Odvolací súd konštatuje, že rovnako
ako súd prvej inštancie, nevidel dôvod sa pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku v pomeroch
prejednávanej veci od citovanej judikatúry najvyšších súdnych autorít odkloniť. Zároveň odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci súd prvej inštancie žalobou napadnuté rozhodnutia neposúdil

ako právne úkony, nárokom žalobcu sa zaoberal komplexne, keď za použitia extenzívneho výkladu
pristúpil preskúmaniu uvedených právnych aktov ako úkonov, resp. „konaní podobných právnemu
úkonu“ a podrobne preskúmal splnenie podmienok ich odporovateľnosti.

45. Keďže ani odvolací súd nemal preukázanú objektívnu stránku odporovateľnosti, spočívajúcu

v existencii ukracujúceho právneho úkonu dlžníka, dokazovanie novo predloženým uznesením Okresnej
prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pn 118/2024/5511-21 zo dňa 23.04.2025, hoci spĺňajúceho podmienky pre
novoty v odvolacom konania v zmysle § 366 CSP, nevykonal, pretože tento listinný dôkaz bol žalobcom
predložený za účelom preukázania úmyslu dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa. Žalobca žalobou
však nenapadol taký právny úkon (resp. úkony podobné právnemu úkonu), ktorým by došlo k ukráteniu

pohľadávky žalobcu dlžníkom, preto otázky týkajúce sa subjektívnej stránky odporovateľnosti neboli pre
posúdenie nároku žalobu ďalej relevantné.

46. K dôkazu žalobcu, ktorý žalobca predložil v rámci odvolacieho konania (prehľad o firme KANADSKÉ
ZRUBY, s.r.o. za rok 2024 pochádzajúci z portálu finstat.sk), odvolací súd dodáva, že sa jedná o listinný

dôkaz, ktorý žalobca produkoval až v odvolacom konaní, preto naň odvolací súd s poukazom na § 366
CSP nemohol prihliadnuť. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd okrajom poukazuje na to, že tento
sa ani netýka obdobia rozhodujúceho pre posúdenie nároku žalobu (t. j. obdobia rokov 2021, 2022).

47. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalobca nedôvodne vytýkal

súdu prvej inštancie nesprávne zistenie skutkového stavu i nesprávne právne posúdenie veci a jeho
odvolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Rovnako nedôvodne
namietolnedostatočnéodôvodnenierozsudku,porušeniejehoprávanaspravodlivýproces,čiexistenciu
inej vady konania zakladajúcej nesprávne rozhodnutie vo veci.

48. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v
podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní
nezistil.

49. Žalobca podal odvolanie v celom rozsahu, teda aj proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia
o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade so
zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému
1/, 2/ a 3/ voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd napriek požiadavke žalobcu

v danej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní
o trovách konania, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je len súdom prvej inštancie opísaný
priebehexekučnéhokonania,jednotlivéúkonysúdnejexekútorky,avšakbezkonštatovaniaakéhokoľvek
jej pochybenia, na ktoré sa žalobca v tomto konaní neodôvodnene odvoláva.50. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej

druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/, ktorí boli v odvolacom konaní

úspešní, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).