Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/29/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825202314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825202314.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, o návrhu navrhovateľky: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C.,
A. D. E. XXXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so
sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, proti odporcovi: F. A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, na nariadenie

neodkladného opatrenia, na základe odvolania odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.
k. 19C/91/2025-47 zo dňa 17. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uzneseniesúduprvejinštancie potvrdzuje vovýrokuI.ouloženípovinnostiodporcovinepribližovať
sa k navrhovateľke a vo výroku II. o uložení povinnosti odporcovi nekontaktovať navrhovateľku.

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í vo výroku III. tak, že navrhovateľka je povinná v lehote 30 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti odporcovi žalobu o ochranu osobnosti – uloženie zákazu
priblíženia a zákazu kontaktovania.

Navrhovateľka m á voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil odporcovi

povinnosť, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré
bude druhá strana predvolaná v rozsahu nevyhnutnom na jej riadnu účasť na týchto úkonoch (výrok
I.). Zároveň uložil odporcovi povinnosť, aby navrhovateľku nekontaktoval osobne, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami (výrok II.).
2. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľka svojimi skutkovými tvrdeniami osvedčila nevyhnutnosť

(potrebnosť) dočasnej úpravy pomerov účastníkov navrhnutým spôsobom. K návrhu pripojenými
listinami (zápisnica o trestnom oznámení, zápisnica o výsluchu navrhovateľky ako poškodenej,
uznesenie o začatí trestného stíhania a viaceré lekárske správy) dostatočne osvedčila, že jej telesná
a duševná integrita by mohla byť v dôsledku násilného správania sa odporcu ohrozená. Uviedol, že
odporca bol v trestnom oznámení z 20.8.2025 označený ako páchateľ zločinu znásilnenia synom
navrhovateľky A. B., rovnako tak aj samotnou navrhovateľkou pri jej výsluchu ako poškodenej. Odporcu

ako páchateľa takéhoto zločinu navrhovateľka uviedla aj pri jej lekárskych vyšetreniach hneď v deň,
kedy malo k takémuto skutku dôjsť. V spojení s tvrdeniami v návrhu tak mal okresný súd osvedčené, že
telesná a zároveň aj duševná integrita navrhovateľky by mohla byť, resp. je konaním odporcu ohrozená,
pričom bolo zistené, že odporca sa aj v nasledujúcich dňoch dňa 20.8.2025 a 14.9.2025 zo svojho
mobilného telefónu snažil navrhovateľku kontaktovať.
3. Následne súd prvej inštanciu odporcu poučil, že môže podať na miestne príslušnom súde ako žalobca

voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu, ktorou sa bude domáhať nároku na náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia a ak takáto žaloba nebude zo stranyodporcu podaná, alebo v prípade jej odmietnutia, zamietnutia, resp. zastavenia konania, neodkladné
opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené, bude naďalej trvať (výrok III.). Vychádzal z toho, že
nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami rovnocennú

s trvalou úpravou, neuložil preto navrhovateľke žiadnu povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci
samej podľa § 336 ods. 1 CSP.

4. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že priznal navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech proti odporcovi nárok na ich plnú náhradu.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Poukázal na to,
že z listinného dôkazu predloženého navrhovateľkou – zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného je
zrejmé, že k žiadnemu násilnému skutku zo strany odporcu voči navrhovateľke nedošlo.
6. Zároveň predložil rozsiahly komunikačný materiál, z ktorého mu vyplynulo, že navrhovateľka spoločne
s dcérou klamú a zavádzajú. Za zjavné považoval, že on navrhovateľku neobťažoval, neprenasledoval

ani inak neohrozoval a návrh považoval za neopodstatnený.
7. Podaním z 5.11.2025 odporca doplnil svoje odvolanie, a to tak, že podrobne rozobral listinné dôkazy.
Z lekárskej správy z 19.8.2025 citoval „tvrdí, že spadla, udrela si hlavu, na okolnosti si ale nepamätá“, ...
v anamnéze od známeho priateľa a dcéry sa uvádza „ju priateľ našiel až pri bráne, mala na sebe
modriny, pýtal sa jej, či ju niekto znásilnil, či jej niekto ublížil, odpovedala áno“, ... z lekárskej správy

o gynekologickom vyšetrení z 19.8.2025 nevyplýva, že došlo k znásilneniu navrhovateľky. Taktiež
z lekárskej správy z ambulancie klinickej psychológie je konštatovaný záver „F06.9 Psychická porucha
zapríčinená poškodením a disfunkciou mozgu a somatickou chorobou, bližšie neurčená“ s odporúčaním
hospitalizácie na neuropsychiatrickej klinike, ... z lekárskej správy z neurologickej ambulancie z 3.9.2025
považoval za zrejmé, že navrhovateľka je dlhodobým pacientom s poruchami funkcii mozgu.

8. Odporca argumentoval, že navrhovateľka dňa 18.8.2025 podstúpila kolonoskopické vyšetrenie
s použitím anestézie a hematóm na ruke navrhovateľky podľa odporcu vznikol v súvislosti so zavedením
kanyly do cievy pri kolonoskopii.
9. Pokiaľ navrhovateľka predložila dôkazy o komunikácii s odporcom, pričom od 20.8.2025 do 17.9.2025
išlo o tri zmeškané hovory, 2 MMS správy a 1 SMS. Vzhľadom na dovtedajšiu komunikáciu nepovažoval

dané za nadmerné kontaktovanie.

10.Navrhovateľkavnáslednejreakciiuviedla,žezSMSkomunikácie,ktorúodporcadokonaniapredložil
vyplýva, že mu oznamovala, kde sa bude nachádzať, prípadne či sa stretnú. Zdôraznila, že odporca
neuvádza úplnú SMS komunikáciu, pretože selektívne vytrháva jednotlivé časti správ z kontextu a tieto

interpretuje zavádzajúcim spôsobom s cieľom vytvoriť obraz, ktorý nezodpovedá skutočnému priebehu
udalostí. Skutočnosť, že medzi stranami vznikol priateľský vzťah, nemôže znamenať, že navrhovateľka
mohla predpokladať/očakávať, že odporca zneužije jej dôveru a bezbrannosť. Daná komunikácia podľa
navrhovateľky nevyvracia skutočnosť, že jej odporca spôsobil fyzickú a psychickú ujmu. Navrhovateľka
v tejto súvislosti predložila rozsiahlu fotodokumentáciu zranení, ako aj lekárske správy preukazujúce

ťažké zranenia, ktoré pripísala odporcovi. Komunikácia odporcu podľa navrhovateľky má preukázateľne
milostný charakter, čo potvrdzuje, že jeho záujem o navrhovateľku nebol vedený priateľskými alebo
neutrálne spoločenskými motívmi, ale snahou dosiahnuť intímne zblíženie bez ohľadu na vôľu
navrhovateľky.
11.Ke-mailovejkomunikáciiodporcusjejdcérouuviedla,žejejboladiagnostikovanázávažnázdravotná

komplikácia, a pretože nebol k dispozícií žiadny voľný termín na kolonoskopiu, vzhľadom na odporcove
známosti a tvrdenia, že je schopný zabezpečiť termín u špecialistu, mu jej dcéra napísala s cieľom
spojiť sily a zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť. Pre dcéru vtedy vzhľadom na vážnosť situácie
nebolo relevantné odkiaľ príde pomoc. V deň vyšetrenia dcéra navrhovateľky zaznamenala, že odporca
sa nachádza v automobile pred bytovkou, a to už v skorých ranných hodinách (od 6.00 hod) napriek

tomu, že vyšetrenie bolo naplánované až na 11.00 hod.
12. Počas pobytu navrhovateľky s dcérou vo I. G., kedy za nimi prišiel odporca bol s nimi prítomný
aj ich rodinný známy, ktorý predložil vyhlásenie, ktoré potvrdzuje skutočnosti, ktoré uviedla dcéra
navrhovateľky k neplánovanému príchodu odporcu za navrhovateľkou.
13. Mala za to, že dostatočne osvedčila naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia,

keďže zistené skutočnosti preukazujú bezprostredné ohrozenie jej fyzického a psychického stavu.
Konštatovala, že je jej potrebné poskytnúť primeranú súdnu ochranu a zabezpečiť jej pocit bezpečia,
najmä vzhľadom na prebiehajúce kontakty zo strany odporcu a vysoké riziko ďalšej retraumatizácie.
Poukázala na odporcom spochybňovanú gynekologickú správu, z ktorej sú zrejmé drobné ragády(trhliny) v oblasti pošvy, ktoré sú typickým následkom nedobrovoľnej penetrácie, viaceré hematómy,
začervenania a odtlačky na krku, chrbte a hornej končatine, vrátane lineárneho odtlačku na krku (cca 10
cm),hematómunapredlaktí(7-8cm)azačervenanívoblastiachobochlopatiek.Neurológnavrhovateľke

diagnostikoval frontálny syndróm ťažkého stupňa a ťažké kognitívne postihnutie, čo je v súlade s úrazom
hlavy spôsobeným pádom, úderom alebo násilnou manipuláciou s telom. Ide o závažný následok
fyzického útoku. Klinický psychológ diagnostikoval F06.9 – psychickú poruchu zapríčinenú poškodením
a dysfunkciou mozgu a F43.1 – posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá je typická pre obete sexuálneho
násilia. Naviac psychologička výslovne odporučila okamžite znemožniť akýkoľvek kontakt s útočníkom,

vzhľadom na závažnosť psychickej ujmy a riziko retraumatizácie.
14. V kontexte s poukazom na tvrdenie odporcu, ktorý uviedol, že „ ju priateľ našiel až pri bráne, mala
na sebe modriny, pýtal sa jej, či ju niekto znásilnil, či jej niekto ublížil, odpovedala áno“, zdôraznila,
že ide o zámerne nesprávnu formuláciu zo strany odporcu, v ktorej navrhovateľka na otázky priateľa
navrhovateľky A. J. odpovedala, že áno, bolo jej ublížené a bola znásilnená, pričom za útočníka označila
odporcu.

15. Všetky útržky správ, na ktoré odporca poukazuje, označila za vytrhnuté z kontextu. Navrhovateľka
sa považovala za schopnú označiť, čo sa jej stalo a kto to urobil, zároveň nemá históriu fabulovania
ani psychických ochorení. Uviedla, že pred dvoma rokmi jej na CT zistili minimálne gliózy po veľmi
malom krvácaní, pričom jej bolo lekárkou uvedené, že to nemá žiadny vplyv na schopnosti a výkonnosť.
Predpísaná jej bola denná dávka 80mg Tebokan (minimálna dávka rastlinného preparátu), pričom

sa nejednalo o žiadnu „kognitívnu“ poruchu. Naopak po útoku zo strany odporcu, v lekárskej správe
z 3.9.2025 bolo uvedené „zmenené kognitívne (ťažký stupeň postihnutia)“. Zvýraznila skutočnosť, že
odporca nemá potrebné vzdelanie, aby vedel interpretovať správy špecialistov. Pred úrazom nikdy
nemala poruchy mozgu. Teraz vďaka terapii sa jej stav zlepšuje.
16. K tvrdeniam odporcu o priebehu kolonoskopie uviedla, že dané vyšetrenie jej bolo indikované na

základe konkrétnych príznakov (hnačkové ťažkosti), a nie pre zhoršujúci sa zdravotný stav, ako uvádzal
odporca. Keď dcéra od nej večer o 20:00 hod odchádzala na ruke navrhovateľka nemala žiadnu
modrinu.
17. Navrhovateľka upozornila na dlhodobé správanie odporcu, ktorý ju od začiatku aktívne sledoval.
Denne za ňou chodil do stánku v Bory Mall, kde pracovala, dennodenne jej volal a písal správy. Následne

tie správy začala mazať, lebo jej deti sa na ňu hnevali, že je s ním v kontakte. Opakovane poukázala
na informáciu, že sa odporca vyhrážal polícii likvidáciou strelnou zbraňou. Uviedla, že do dnešného dňa
odporcovi neboli strelné zbrane odobraté.
18. Potenciálne umožnenie priblíženia sa odporcu k navrhovateľke považovala za danej situácie
za vysoko rizikové. Samotnú skutočnosť, že odporca navrhovateľku údajne nemal kontaktovať od

17.9.2025, nemá podľa nej vplyv na existenciu hrozby obnovenia či opakovania kontaktu medzi stranami
a následnej hrozbe v pokračovaní sexuálneho a fyzického násilia. Zvýraznila strach z odporcu, najmä
teraz po podaní trestného oznámenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa obávala,
že sa k nej bude chcieť odporca priblížiť, aby pod rúškom vyhrážok presvedčil navrhovateľku, aby trestné
oznámenie stiahla. Uzavrela, že ani ona, ani jej dcéra nemajú dôvod na žiadne krivé obvinenie odporcu.

19. Odporca v následnom písomnom stanovisku zdôraznil, že navrhovateľka nevyvrátila, ani
nespochybnila tvrdenia a dôkazy ním predložené, že by ju bez jej súhlasu a žiadosti akokoľvek
kontaktoval. Uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci trestného oznámenia nemožno považovať za
trestné stíhanie odporcu. Odporca uviedol, že on navrhovateľku nekontaktuje a neeviduje žiadny dôvod

domnievať sa, že by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť jeho správaním ohrozená.

20. Navrhovateľka v písomnej reakcii konštatovala, že konanie o neodkladnom opatrení nemá povahu
konania o vine a treste, ani o konečnom posúdení skutkového stavu medzi stranami. Tvrdenia odporcu
považovala za účelové a zavádzajúce, navrhovateľka v konaní opakovanie osvedčila, že odporca ju

aj po závažnom incidente zo dňa 19.8.2025 kontaktoval, a to prostredníctvom telefonických hovorov
a SMS správ. Skutočnosť, že odporca po určitom čase, zjavne až po začatí konania, kontaktovanie
obmedzil alebo prerušil, nemá žiadny vplyv na posúdenie dôvodnosti neodkladného opatrenia. Naopak,
právepotrebazabrániťopakovaniutohtosprávaniajedôvodom,prektorýboloopatrenienariadené.Táto
skutočnosť nijakým spôsobom neeliminuje dôvodnú obavu navrhovateľky z budúceho kontaktovania,

keďže správanie odporcu v minulosti bolo dlhodobé, opakované, systematické a vyznačovalo
sa ignorovaním vôle navrhovateľky aj jej rodinných príslušníkov. Neodkladné opatrenie podľa
navrhovateľky nemá slúžiť na hodnotenie krátkodobých zmien správania sa odporcu, ale na ochranu
navrhovateľky pred osobou, ktorá sa v minulosti správala dlhodobo dotieravo, ignorovala opakovanéodmietnutia, prekračovala hranice súkromia navrhovateľky a napokon sa dopustila závažného fyzického
a sexuálneho násilia. Práve toto legitimizuje potrebu preventívnej ochrany.

21. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výrokoch I. a II. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
a vo výroku III. zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Zodpovedajúc obsahu spisu súd prvej inštancie vyhodnotil, že navrhovateľka osvedčila
pravdepodobnosť násilného konania zo strany odporcu. Listinné dôkazy ňou predložené, osobitne
lekárske správy - z urgentného príjmu dokumentujúce početné hematómy a krvácanie po úraze,
z gynekologickej ambulancie konštatujúce prítomnosť drobných ragád (trhlín/prasklín) v pošve, z
ambulancie klinickej psychológie diagnostikujúce (okrem iného) posttraumatickú stresovú poruchu

sdôraznýmodporúčaním„znemožniťakýkoľvekkontaktsútočníkom,abynedošlokretraumatizácii“,ako
i s odporúčaním „hospitalizácie, resp. denného stacionára, nakoľko sa navrhovateľka necíti bezpečne
v byte, kde sa napadnutie a znásilnenie stalo“ - ale i trestné oznámenie, resp. zápisnica o výsluchu
poškodenej a uznesenie o začatí trestného stíhania, predstavujú/tvoria logický a časovo konzistentný
sled udalostí týkajúcich sa incidentu z 19.8.2025, umožňujúci s dostatočnou mierou istoty konštatovať

v aktuálnom štádiu konania danú osvedčenosť skutkového deja predostretého navrhovateľkou.

23. A naopak, námietky odporcu, ktorými reaguje na vybranú časť predložených dôkazov a laicky
polemizuje s lekárskymi správami, rozhodne nie sú aktuálne spôsobilé „prelomiť“ opísanú logickú
nadväznosť argumentácie a dôkazov navrhovateľky.

24. Pokiaľ odvolateľ formuluje alternatívne vysvetlenie, že zdrojom hematómu u navrhovateľky je/
môže byť kanyla po vykonanej kolonoskopii (čo sa podľa odporcu „zámerne zamlčuje“), krajský súd
upriamuje jeho pozornosť na znenie lekárskej správy z 19.8.20025 (č. l. 23 spisu), v zmysle ktorej je
hematóm prítomný na predlaktí pravej ruky nad zápästím, zatiaľ čo kanyla bola zavedená na ľavej ruke
navrhovateľky. Takáto „kvalita“ argumentácie odporcu výrazne znižuje hodnovernosť jeho procesnej

obrany ako takej.
25. Ak odporca podsúva, že navrhovateľka mala už v minulosti zdravotné problémy, minimálne
diagnostický záver z Urgentného príjmu Univerzitnej nemocnice C. (č. l. 22 spisu) zo dňa 19.8.2025
o krvácaní po úraze (ku ktorému malo dôjsť daného dňa) evidentne opisuje „akútny“ zdravotný stav
navrhovateľky.

26. Predmetná lekárska správa síce skutočne obsahuje text „Tvrdí, že spadla, a udrela si hlavu, na
okolnosti si ale nepamätá“, ako to zdôrazňuje odvolateľ, zároveň však z tej istej správy vyplýva aj to, že
pri príchode RZP navrhovateľka uviedla, že „ju niekto uniesol a udrel do hlavy“ a keď ju jej známy našiel
s modrinami pri bráne, na otázku či ju niekto znásilnil, uviedla, že áno.
27. Opísané „nezrovnalosti“ vo vyjadreniach navrhovateľky je potrebné vnímať aj v kontexte

s diagnostikovanou posttraumatickou stresovou poruchou resp. stavom po úraze hlavy (ktorý
navrhovateľka utrpela), za ktorého stavu je ťažko obhájiteľnou požiadavka odporcu na exaktnom
vyjadrovaní navrhovateľky. Identický záver sa týka aj zápisnice o výsluchu (č. l. 9 a nasl. spisu) svedka
- poškodeného (navrhovateľka), ktorý výsluch bol na žiadosť psychológa prerušený z dôvodu, že sa
navrhovateľka necítila dobre, pričom v rámci výpovede navrhovateľka odpovedal jednak spôsobom, že

k pohlavnému styku nedošlo (práve a len ktorej časti výpovede sa samozrejme odporca pridržiava),
zároveň však vypovedala, že znásilnenie sa stalo „v pondelok v byte u mňa“ a opísala okolnosti, ako
k nemu došlo - pán G....ma zoberie na ruky a pôjde so mnou do izby...On mi sľúbil, že keď ma tam
odnesie, tak ma tam nechá...Potom ten sľub nesplnil a urobil mi dobre“.
28. Súčasne je tieto „rozpory“ potrebné vykladať vo vzájomných súvislostiach

s ďalšími/ostatnými (vyššie pomenovanými) dôkazmi/listinami, v súhrne ktorých tieto odporcom
individuálne akcentované vyjadrenia aktuálne nie sú spôsobilé viesť k záveru o fabulácii zo strany
navrhovateľky.
29. Platí tiež, že odporca vôbec nepopiera, že to bol práve on, kto „trávil čas“
s navrhovateľkou v inkriminovaný deň 19.8.2025, kedy k úrazu navrhovateľky došlo.

30. Zároveň je osvedčené, že po udalosti z 19.8.2025 nasledovala séria pokračujúcich kontaktov zo
strany odporcu voči navrhovateľke. Aj keby išlo o „len“ niekoľko kontaktov, ako priznáva odporca, vo
svetle tvrdeného násilia majú tieto kontakty zásadne odlišnú intenzitu zásahu do psychickej integritynež v „bežných“ sporoch. Okrem toho, ochrana má zabrániť opakovaniu konania, nie reagovať až
na jeho obnovenie. Záverom možno v rozoberanej spojitosti akcentovať/zopakovať z predloženej
lekárskej správy explicitne vyplývajúcu požiadavku minimalizácie rizika retraumatizácie navrhovateľky

a jej izolácie od útočníka.

31. Zhrnúc opísané, pristúpil odvolací súd k potvrdeniu napadnutého uznesenia vo výroku I. o zákaze
približovania a vo výroku II. o zákaze kontaktovania osoby navrhovateľky odporcom, a to na základe
vecnej správnosti záveru okresného súdu o osvedčení nároku a existencie hrozby.

32. Možno doplniť, že hoci znenie vzájomnej komunikácie indikuje, že navrhovateľka nebola púhym
pasívnym subjektom (keď sama opakovane/iniciatívne odporcu kontaktovala), toto nič nemení na
určujúcom závere o osvedčení násilného konania zo strany odporcu pre potreby tohto štádia konania
a tým danej/osvedčenej potrebe neodkladnej úpravy ochrany integrity navrhovateľky. Uvedené zároveň
žiadny spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (pozri ďalšiu/nasledujúcu časť odôvodnenia
tohto rozhodnutia).

33. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec odvolací súd poznamenáva, že s ohľadom na (svoju)
principiálnu viazanosť vznesenými odvolacími dôvodmi nemohol bez adresných odvolacích námietok
posudzovať/preskúmavať (nespochybnené) konkrétnosti nariadenej úpravy v podobe, napr. stanovenej
vzdialenosti zákazu približovania, jednotlivých foriem zákazu kontaktovania, a pod. Ak odporca (v
diametrálnom rozpore so stanoviskom navrhovateľky) tvrdí, že navrhovateľku nikdy neprenasledoval,

neobťažoval, neohrozoval a nehrozí, že by ju kontaktoval alebo vyhľadával, fakticky pre neho
neodkladné opatrenie ani nepredstavuje žiadne obmedzenie.

34.Následnesavšakkrajskýsúdnestotožnilspostupomokresnéhosúdu,ktorýpoučil odporcu,žemôže
podať žalobu o náhradu škody, resp. inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia.

35. Východiskovo je potrebné ustáliť, že otázka vymedzenia povinnosti podať žalobu vo veci samej,
resp. poučenia protistrany domáhať sa svojich práv, je otázkou, ktorú rieši súd bez ohľadu na návrh
strany, preto aj následný prieskum splnenia takej povinnosti je zo strany odvolacieho súdu možný bez
ohľadu na vznesené (odvolacie) námietky.
36. Nadväzne platí, že nariadené neodkladné opatrenie obsahuje výroky smerujúce k zákazu priblíženia

a zákazu kontaktovania žalobkyne. Je teda zrejmé, že návrh smeruje k ochrane jej súkromia a zdravia,
ktoré hodnoty chráni Občiansky zákonník v ustanoveniach regulujúcich inštitút ochrany osobnosti (§ 11
a nasl.). Bola to pritom žalobkyňa, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v snahe
ochrániť svoju telesnú a duševnú integritu, preto je povinná znášať ďalší procesný následok v podobe
povinnosti vyvolať konanie vo veci samej.

37. Ak má zákaz priblíženia byť trvalej povahy, musí byť podrobený plnohodnotnému dokazovaniu
v meritórnom konaní o ochranu osobnosti. Konštatovanie možnej „trvalej úpravy pomerov medzi
stranami“, z ktorého (konštatovania) vychádzal súd prvej inštancie, automaticky nevylučuje/nepopiera
potrebu nadväzujúceho súdneho sporu vo veci samej. Neodkladné opatrenie ako nástroj zjednodušenej
a rýchlej súdnej ochrany síce môže (výnimočne) procesne „konzumovať“ vec samu (napr. zákaz časovo

ohraničenej reklamnej kampane), v zásade však má byť spojené s podaním žaloby vo veci samej. Ani
špecifiká/osobitosti súdenej veci pritom neumožňujú dospieť k inému záveru než tomu, že neodkladné
opatrenietunemôžebezexistenciehlavnéhokonanianahrádzaťkonečnérozhodnutievoveci.Možnona
tomto mieste tiež poznamenať, že totožnosť predmetu sporu vo veci samej s predmetom neodkladného
opatrenia právna teória a prax súdov nevylučujú.

38. Ak teda okresný súd poučil odporcu, že môže podať žalobu o náhradu škody, prípadne inej
ujmy, toto nereflektuje povahu predmetu sporu. Zákon totiž konštruuje žalobu o náhradu škody ako
následný prostriedok obrany proti neopodstatnenému opatreniu, nie ako náhradu za absenciu hlavného
konania. Ako už bolo uvedené, skutkové tvrdenia v danej veci smerujú k zásahu do dôstojnosti,
telesnej integrity a súkromia navrhovateľky, t. j. predmet ochrany je nemajetkový. Takýto nárok sa

systematicky subsumuje pod žalobu na ochranu osobnosti. Konštatovaním, že nariadeným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov bez potreby ďalšieho konania, okresný súd odňal odporcovi
právo na plnohodnotné meritórne preskúmanie veci.
39. Uvedené viedlo odvolací súd k zmene výroku III. napadnutého uznesenia a pri aplikácii § 336 ods.
1 CSP k stanoveniu povinnosti žalobkyne podať v lehote 30 dní žalobu na ochranu osobnosti. Krajský

súd dodáva, že v zmysle § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší,
ak žaloba nebola v lehote podaná.40. Výrok o trovách konania má svoj základ v ustanoveniach § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP.
Krajský súd na základe podaných odvolaní čiastočne zmenil preskúmavané rozhodnutie. Pokiaľ vykonal
modifikáciurozhodnutiavčasti,kdekonalnadrámecodvolacíchdôvodov,tátonebolazhľadiskapomeru

úspechu a neúspechu podstatná.
41. Možno preto konštatovať plný procesný úspech žalobkyne v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, čomu korešponduje priznanie jej náhrady trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške
týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súdny úradník súdu prvej inštancie.

42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné.