Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201414
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7625201414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: V. B.Á., narodená
X.X.XXXX, trvale bytom W. N. XXX/XX, B. W., právne zastúpená.: JUDr. Jozef Barabás, advokát so
sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: V. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. N. XXX/XX, B. W., právne zastúpený.: Advokátska kancelária
Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: N. B., narodená
XX.X.XXXX a V. B., narodený XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves, č.k. 18P 38/2025-142 zo dňa 12.9.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV. a VIII.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.OkresnýsúdSpišskáNováVesrozsudkomč.k.18P38/2025-142zodňa12.09.2025rozhodoltak,že:

„I. Manželstvo účastníkov konania V. B., rod. K.Y., nar. X.X.XXXX a V. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. W., M. D. X/X, T. XXXX, N. B.
XX, W. W.. Č.. XX r o z v á d z a.

II. Maloletú N. B., nar. XX.X.XXXX a maloletého V. B., nar. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. a V. sumou vo výške 500 eur mesačne na každé
dieťa počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode opakovane do budúcna s tým, že sumu430 eur mesačne na každé dieťa bude poukazovať na účet matky IBAN: B. U. XXXX XXXX XXXX XXXX
a sumu 70 eur na každé dieťa bude poukazovať na osobitný účet maloletých detí, a to vždy do 10-
teho dňa v mesiaci vopred. Matka je povinná v prospech maloletých detí zriadiť v peňažnom ústave

osobitné účty do 5-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rovnakej lehote je povinná
oznámiť peňažný ústav a číslo účtov otcovi maloletých detí. Na nakladanie s finančnými prostriedkami
na týchto účtoch je potrebný súhlas súdu.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N. a V. od právoplatnosti rozsudku na Úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny W., v prítomnosti psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb v
dňoch určených psychológom. Po realizácii štyroch stretnutí je oprávnený stretávať sa s maloletou N. a
V. počas jeho pobytu na území SR v priebehu dvoch týždňov po ukončení turnusových prác v zahraničí
v rozsahu 5 týždňov, a to v každom týždni v piatok od 16,00 hod. do 18,30 hod., v sobotu od 9,00 hod.
do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 16,00hod. Po realizácii 12-tich stretnutí je otec oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi od piatku od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod.

VI. Otec prevezme deti v stanovenom čase od matky v mieste jej bydliska kde jej deti po ukončení styku
v stanovenom čase vráti.

VII. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Počas realizácie asistovaného styku v dňoch

určených psychológom je povinná deti odovzdať otcovi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v W..
Po ukončení asistovaného styku je povinná odovzdať deti otcovi v stanovenom čase a po ukončení
styku od otca prevziať v meste svojho bydliska.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností odôvodňuje tým,
že boli splnené predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke.

4. Vo vzťahu k výške výživného svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom, že príjmy otca sú

nadštandardné.Otecvykonávapráceakoživnostníkvzahraničí.Svojpríjemvkonaníšpecifikovalrôzne.
Spočiatku tento vyčíslil sumou 5 000 eur mesačne, neskôr uvádzal zníženie príjmu z dôvodu zmeny
pracovnej zmluvy, čo súdu nepreukázal a tento špecifikoval vo výške 3 000 eur mesačne. Vo vyjadrení
k návrhu v tomto konaní svoj mesačný príjem vyčíslil sumou 1 500 eur. Súdom bol v konaní opakovane
vyzvaný na preukázanie svojich pomerov, ktoré odmietal preukázať s odôvodnením, že nechce byť pre

matku detí „peňaženkou“. Na pojednávaní dňa 22.8.2025 v konaní č. 18P/37/2025 súdu predložil výpis z
účtu iba za 1 mesiac, a to na základe vlastného uváženia za obdobie od 21.6.2025 do 28.7.2025. Podľa
výpovede bol ochotný predložiť faktúry taktiež iba za určité obdobie podľa vlastného uváženia. Počas
konania uvádzal nepravdivé skutočnosti, v zmysle ktorých uhrádza odvody do sociálnej poisťovne,
následne na základe oznámenia právneho zástupcu matky priznal, že odvody neuhrádza, v dôsledku

čoho mu vznikol dlh. Nepravdivo uvádzal, že do 30.7.2025 mu mzda nebola vyplatená. Z predloženého
výpisu z účtu vyplýva, že od 24.6.2025 do 21.7.2025 mu bola spoločnosťou W. H. B. B..T..Y.. vyplatená
suma vo výške 5 869 eur, a to dňa 24.6.2025 suma 1 071,- eur, dňa 30.6. 1 638,- eur, dňa 5.7.2025
10 eur, dňa 7.7.2025 1 008,- eur, dňa 14.7.2025 1 008,- eur, dňa 21.7.2025 1 134,- eur. Nahliadnutím
do výpisu z účtu v mobilnom telefóne na pojednávaní bolo zistené, že dňa 29.7.2025 mu bola na účet

vyplatená mzda vo výške 756 eur a následne dňa 4.8.2025 suma 1 102,50 eur. Mzdu vyplácanú po
tomto dátume otec nebol ochotný preukázať. Za obdobie od 24.6.2025 do 29.7.2025 bola na účet otca
vyplatenámzdavovýške6625eur, následnedňa4.8.2025mubolauhradenámzdavovýškevovýške1
102,50eur. Zuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žemzdajevyplácanánajehoúčetkaždýtýždeňvsúlade
s oznámením spoločnosti, pre ktorú otec detí vykonáva práce. Súd uvádza, že z predloženého výpisu

z účtu sú zrejmé iba plnenia vyplácané otcovi spoločnosťou W. H. B., B..T..Y.., pričom na pojednávaní
dňa 22.8.2025 v konaní č. 18P/37/2025 uviedol, že vykonáva práce i pre ďalšieho objednávateľa, ktoré
bude vykonávať do 09/2025, k ich ďalšej spolupráci sa nevedel vyjadriť. Príjem plynúci z vykonávania
týchto prác súdu nepreukázal. Odmietol poskytnúť doklady na preukázanie svojho príjmu za dlhšie
časové obdobie. S poukazom na uvedené má súd za to, že nesplnil svoju edičnú povinnosť preukázať

príjem z podnikateľskej činnosti, nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov,
pričom ako fyzická osoba nepodal daňové priznanie za roky 2023 a 2024. Za splnenie tejto povinnosti
nemožno považovať predloženie výpisu z účtu za obdobie jedného mesiaca určeného podľa uváženia
otca. Súd preto s použitím § 63 ods. 1 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výške výživného prezumovalvýšku mesačného príjmu otca z podnikateľskej činnosti ako dvadsaťnásobok sumy životného minima,
čo predstavuje sumu 5 682,60 eur, nakoľko podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR o úprave súm životného minima č. 168/2025 Z.z. životné minimum na plnoletú fyzickú osobu od

1.7.2025 predstavuje 284,13 eur. Zároveň uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného sa javí, že príjem otca
je vyšší. V zmysle Metodiky Ministerstva spravodlivosti pre výpočet výživného je vzhľadom na počet
vyživovacích povinností otca (2) a návštevu 1. stupňa základnej školy odporúčaná výška výživného 14
% z príjmu povinného rodiča čo predstavuje 795,56 eur.

5. Súd s poukazom na vek detí, ich odôvodnené potreby určil bežné výživné vo výške 430 eur mesačne.
Matkou vyčíslené pravidelné mesačné výdavky detí na stravu, oblečenie, školský klub, drogériu, krúžky,
voľnočasové aktivity predstavujú cca 430 eur mesačne. Tieto sú navýšené o alikvotný podiel výdavkov
spojených s bývaním, na ktoré matka začala svojim rodičom prispievať mesačnou sumou 100 eur,
teda o 33 eur, taktiež o nepravidelné výdavky spojené s úhradou školských poplatkov, aktivít školy,
zakupovaním školských potrieb, hračiek a liekov v čase choroby detí. Mesačné výdavky detí sú tak

minimálnevovýške460eurmesačne.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žeodôvodnenépotrebydetí
sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne schopnosti rodičov
veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby detí, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru
všetkýchnevyhnutnýchpotriebnutnýchpreživotkultúrnehočloveka.Aksúreálnemožnostiaschopnosti
rodičov široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby detí, ktoré nie sú nevyhnutné. Potreby detí sú teda

limitované pomermi matky, ktorá im zabezpečuje osobnú starostlivosť. Matka v konaní uvádzala, že s
deťmi absolvovali výlety každý mesiac, čo si aktuálne finančne nemôže dovoliť. V tejto súvislosti súd
poukazuje i na to, že podľa výpisov z účtu predložených v konaní matkou, deti spolu s rodičmi počas ich
spolužitia absolvovali dovolenky v zahraničí, čo je zrejmé z úhrady dňa 16.8.2024 vo výške 2 372 eur
s označením názvu protiúčtu: K. E. s poznámkou B.+X, C.. Matka je zamestnaná v pracovnom pomere

na kratší pracovný čas, čo je aktuálne vzhľadom na vek detí odôvodnené tým, že ich odprevádza na
krúžky do základnej umeleckej školy. Svoj mesačný príjem v konaní špecifikovala sumou 450 eur.

6. Právne svoje rozhodnutie vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností odôvodňuje
ustanovením § 24 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 Zákona o rodine.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti výroku IV., a teda proti výroku o výške výživného podal odvolanie otec. Poukazuje v odvolaní na
to, že úvaha súdu o vyššom príjme než súdom implementovaná prezumpcia mesačného príjmu podľa
§ 63 ods. 1 nemá opodstatnenie. Z odôvodnenia je zrejmé, že otec preukázal svoje príjmy na týždennej
báze a úvaha o jeho príjmoch nie je pochopiteľná. Súd mal zohľadniť aj náklady otca, ktoré ma spojené

s dosiahnutím príjmov. Poukazuje ďalej, že výdaje na strane maloletý deti boli súdom ustálené na 460
eur mesačne, pričom matka deklarovala výdaje vo výške 750 eur mesačne, pričom poukazuje na to,
že pri matke zohľadnil osobnú starostlivosť a pri ňom však iba jeho príjmy. Nezohľadnil jeho výdaje,
náklady, ktoré má spojené s pobytom v A., s dopravou na územie Slovenska pokiaľ sa realizuje jeho
stretávanie. Podľa názoru výživné, ktoré stanovil súd, pokrýva nielen potreby detí, ale aj potreby matky.

Poukazuje na judikatúru súdov, kedy aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu
danú jeho spotrebným charakterom, a preto treba dbať aj na to, aby výživné na túto hranicu nepriamo
neuspokojovalo potreby iných, v tomto prípade matky. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil.

9. Kolízny opatrovník navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustnéodvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej

podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. v jeho
napadnutých výrokoch.

11.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodovuplatnených

odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre maloleté deti tak, ako ho určil
súd alebo v zmysle návrhu otca.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne

stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

15. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom
rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre
určenie výživného. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne
vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel

dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.

16. Po oboznámení s obsahom preskúmavaného sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, osobitne s aplikáciou ust. § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“), ktorá dôvodila uloženie povinnosti otcovi prispievať

na výživu mal. N. a V. sumou 430 eur mesačne a sumou 70 eur na tvorbu úspor.

17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka pracuje a jej príjem je 450 eur mesačne. Pri otcovi
je dôkazná situácia zložitejšia, pretože otec má príjem z inej než závislej činnosti.

18.Vzmysle§63ods.2 Zákonaorodinejerodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu povinný preukázať tieto príjmy súdu a predložiť podklady na zhodnotenie majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitných predpisov. Ak rodič nesplní
túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok
sumy životného minima (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine).

19. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je v prípade posudzovania možností,
schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý má príjem aj z inej než závislej činnosti, tzv.
vyšetrovacia zásada prelomená ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ak si rodič nesplní hociktorú
z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch

povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmu
povinného, ktorý je stanovený ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného
odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s
príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakýmspôsobom meniť na základe iných skutočností, napríklad, ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal
alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia
vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje

obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená
edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na
hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy
z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať
výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v

znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky,
náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom
účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom
zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní
predloží,niejemožnépovažovaťzasplneniepovinnostívyplývajúcichzust.§63ods.1Zákonaorodine,
pretože z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich

z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu z inej než závislej činnosti.

20. Súd prvej inštancie pristúpil k použitiu danej zákonnej domnienky. Predpokladom pre použitie
domnienky je kumulatívne splnenie zákonom vyžadovaných skutočností, teda existencia vyživovacej
povinnosti, skutočnosť, že povinný rodič má príjmy z inej než závislej činnosti a činnosť podlieha dani

z príjmov a povinný rodič si túto povinnosť nesplní, teda nepreukáže alebo nepredloží doklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov a svojich príjmov. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho
zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností nesplní, má súd v zmysle zákona po
zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu povinného rodiča ako 20-násobok
sumy životného minima.

21. V prejednávanej veci aj odvolací súd má za to, že je dôvodné aplikovať zákonnú domnienku o
príjmoch otca. Vyhodnocujúc predložené dôkazy otca o výške jeho príjmov a výdajoch je zrejmé, že
otec ako povinný rodič nepredložil žiadne dôkazy o výške svojich príjmov, ktoré má ako osoba, ktorá
má príjem z inej než závislej činnosti. To, že je osobou, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti

nie je v konaní sporné. Otec to sám potvrdil vo svojom vyjadrení k návrhu, pričom súdu uviedol, že
má príjem zo svojho podnikania vo výške 1500 eur mesačne. Súd prvej inštancie v priebehu konania
opakovane vyzýval otca na predloženie potrebných listinných dôkazov, ktoré by preukazovali jeho príjmy
a jeho majetkové pomery. Výzvou čl. 32 žiadal súd otca o predloženie príjmov a majetkových pomeroch.
Ďalšiu výzvu, ktorú súd smeroval otcovi je zo dňa 30.04.2025, kedy súd vyzýva otca na predloženie

listinných dôkazov na výšku jeho mesačného príjmu za obdobie posledných dvanástich kalendárnych
mesiacov, výpis z účtu za posledné 3 mesiace, listinné dôkazy na preukázanie majetkových pomerov,
hnuteľného a nehnuteľného majetku väčšej hodnoty, na preukázanie pravidelných mesačných výdavkov
a výdavkov, ktoré má v súvislosti s výživou maloletých detí. Otec na výzvu súdu reaguje tým, že
uvádza, že je živnostníkom, jeho príjem môže predstavovať príjem v čistom 1500 eur mesačne, daňové

priznanie za rok 2024 nepodal a takisto ani daňové priznanie za rok 2023. Hnuteľný majetok má iba
osobné motorové vozidlo v bezpodielovom spoluvlastníctve. K výdavkom uviedol, že prispieva mesačne
sumou 350 eur svojej matke. Žiadne listinné dôkazy nepredložil. Ďalej reagoval na výzvu súdu, že nevie
preukázať výpisy z účtu za posledné tri mesiace, respektíve doklady o ročnom príjme. Poukazuje, že je
živnostníkom, nepodal daňové priznanie, plní si však odvodové povinnosti vo výške 400 eur mesačne.

22. Z vykonaného dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplýva, že otec je živnostníkom
s obchodným menom V. B., IČO: XX XXX XXX. Napriek výzvam súdu neboli otcom súdu predložené
žiadne dôkazy zo strany otca na preukázanie jeho príjmov. Otec neuviedol dôvody, pre ktoré nepodal
daňové priznanie za rok 2023, ani rok 2024.

23. Civilný mimosporový poriadok vo svojich základných princípoch stanovuje povinnosť súdu zistiť
skutočný stav. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine má sa použiť vtedy, ak rodič odmieta doklady
sprístupniť,aleboakichnepredloží. Podľanázoruodvolaciehovdanejveci konanieotca akopovinného
rodiča v priebehu súdneho konania dôvodí aplikovať nevyvrátiteľnú právnu domnienku o výške jeho

príjmov. Možné je zhodnotiť, že otec nepredložil podklady, ktoré by ho hodnoverným spôsobom mohli
preukázať objektívne zhodnotenie súdom jeho možnosti a schopnosti a jeho majetkové pomery.24.Nejdelenodaňovépriznanie,predsavpriebehukalendárnehoroka,ktorýjedaňovýmrokommáotec
iné dôkazy o svojich príjmoch za daný rok, či už ide o dôkazy o príjmoch a výdajoch v rámci pokladničnej
knihy, knihy došlých faktúr alebo niečo čo je podobné a z čoho sa vychádza a pri výpočte daní z príjmov.

Rovnako nepredložil účtovnú závierku, výkaz majetku, ziskov, strát a pohľadávok, ktoré by umožnili súdu
bližšie špecifikovať jeho príjmy a výdaje. Rovnako nepredložil pokladničnú knihu, knihu došlých faktúr
a podobne. Neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali i majetkové pomery otca, aby bola zistená
hodnota majetku ako podnikateľa.

25. V prejednávanej veci tak má za to odvolací súd, že je dôvodné použiť aplikáciu domnienky v zmysle
ustanovenia § 63 ods. 1 a že výšku príjmu povinného rodiča je potom pre tento prípad jednoznačne
stanovená zákonom. Vychádzajúc zo zákona 601/2003 Z. z o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v súlade s opatrením č. 168/2025 Z.z.
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je tak potrebné vychádzať, že suma životného minima
upravená zákonom a daným opatrením na neplnoleté nezaopatrené dieťa je 284,13 eur mesačne. Pri

uplatnení20-násobkudanejsumyjemožnovychádzaťzpredpokladanéhopríjmuotcavovýške 5682,60
eur mesačne.

26. Uvedené konanie otca je potrebné pričítať na ťarchu unesenia dôkazného bremena, ktoré na otca
kladie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na možnosť aplikácie prípadnej právnej

domnienky podľa § 63 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn.6Cdo107/2022zodňa29.09.2022,podľaktorého„voveciachvýživnéhonamaloletédetisúdaplikuje
právnu domnienku podľa § 63 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine, o výške priemerného mesačného
príjmu nie len vtedy, ak rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov,
aletiežvtedy,keďsíceformálnesplnísvojuedičnúpovinnosť,alenepreukážecelýsvojskutočnýpríjem.“

27. Pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z
limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa
iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto
potreby mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú

iba príjmy, možností a schopnosti rodiča. Bez pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo
peňažných prostriedkov, je však možné pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť
iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže
je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná, sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť)
a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov. Vychádzajúc zo sumy 5682 eur predstavuje

bežné výživné pre každé maloleté dieťa viac ako 7 % z príjmu otca.

28. Ďalším rozhodným individuálnym kritérium, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri stanovení rozsahu
je aj miera osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo
strany rodiča, ktorý ten výkon zabezpečuje. Matka zabezpečuje vo výraznej miere osobnú starostlivosť

o maloleté deti. Potreba zabezpečenia výdajov na výživu maloletých je vo zvýšenej miere prenesená
na otca.

29. Odvolací súd ďalej nepovažuje za opodstatnené tvrdenie otca o neprimeranosti určeného výživného
vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, poukazujúc na to, že takto stanovené výživné

uspokojuje aj potreby matky. Súd prvej inštancie poukazuje vo svojom rozhodnutí na zistené jednotlivé
výdaje maloletých detí. Vyčísľuje ich na stravu, oblečenie, školský klub, drogériu, krúžky, voľnočasové
aktivity, ktoré predstavujú cca 430 eur mesačne. Správne súd poukazuje, že je potrebné prirátať
ešte alikvotný podiel výdajov spojených s bývaním, minimálne 33 eur. Ďalej treba prihliadnuť na
nepravidelné výdaje spojené s úhradou školských poplatkov, aktivít, zakupovaním školských potrieb,

prípadne náhrady za lieky v čase choroby detí a podobne. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že počas
spoločného spolužitia životná úroveň znamenala to, že absolvovali deti aj dovolenky v zahraničí, čo mal
súd potvrdené z úhrad, napríklad zo 16.08.2024, kedy mali absolvovať dovolenku v C.. Matkin príjem
je vo výške 450 eur mesačne.

30. Okrem toho, výpočet (kategorizácia) výdavkov maloletých detí nie je vyčíslením matky uzavretý.
Obdobne je tomu v prípade nákladov na pohonné hmoty, ktoré sú z dôvodu zabezpečovania potrieb
maloletých detí omnoho vyššie, ako by tomu bolo v prípade, ak by prevažnú časť osobnej starostlivosti
zabezpečoval otec.31. V nadväznosti na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie otca, že súdom určené výživné pokrýva úhradu
všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí. Otec v konaní zároveň nepreukázal dostatočne, aby

sa podieľal na úhradách potrieb detí nad rámec pravidelne plateného výživného. Pri prevažujúcej
miere osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, nastolená situácia medzi rodičmi sa už teraz prieči
zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania na dikciu
ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča o maloleté
dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti.

32. Uvedenú odchýlku v neprospech matky smie racionálne odôvodniť ustanovenie § 62 ods. 2, § 75
ods. 1 Zákona o rodine. Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o výživnom platí pre maloletých vyšetrovacia zásada,

a teda, ak má súd preukázané, že majetkové pomery povinného rodiča to dovoľujú, za odôvodnené
potreby možno považovať aj tvorbu úspor § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd má za to, že na
základe zisteného skutočného stavu je potrebné rozdeliť výživné na spotrebnú časť a sporiacu časť v
súlade so Zákonom o rodine a najlepším záujmom maloletých detí. Pri otázke rozhodovania o tvorbe
úspor súd správne vychádzal z predpokladaného príjmu otca. Bežné výživné, ktoré je stanovené bude

zodpovedať mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb oboch maloletých detí, pričom
bežné výživné neslúži na vytváranie peňažnej úspory na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa.
Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa a za
účelom zabezpečenia nákladov na štúdium, bývanie, zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky,
ktoré presiahnu bežnú spotrebu dieťaťa. Tvorba úspor znamená tiež určitú istotu pre prípad zhoršenia

finančnej situácie povinného rodiča. Ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine zakotvuje možnosť
danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené
potreby maloletého v súvislosti s jeho vzdelaním, bývaním, zabezpečením zdravotnej starostlivosti, aj
zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie
povinného rodiča. (Porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp. zn. III. ÚS 154/2016.)

34. Vzhľadom na vyššie opísané dôvody nepovažuje odvolací súd za dôvodné odvolanie otca a dôvody
ním uvádzané. Námietky otca nie sú spôsobilé pre prijatie iného záveru, než aký prijal súd prvej
inštancie. Odvolací súd rozsudok vo výrokoch IV. a VIII. potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 CSP.

35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by
bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

36. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania. Existenciu
podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a 3 C.s.p.) s dôrazom na
to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na
pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo

preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani
nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po
výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA
ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo

veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).