Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marianna Hirková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200971
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725200971.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom
Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 050 907, zastúpeného: A. B. C. &
D., E., so sídlom B. XXX/XX, XXX XX B. - F. G. H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1./ F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XXX/XXX, XXX XX I. - Vyšná Šuňava, 2./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý

pobyt E. XXX/XXX, XXX XX I. - Vyšná Šuňava, obaja žalovaní právne zastúpení: F. F. J., A. E. E. K. XX,
XXX XX E. L. C., M.: XX XXX XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č.k. 17C/19/2025-145 zo dňa 09.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný

súd“) uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby sa zdržali sami ale aj prostredníctvom tretích
osôb akéhokoľvek konania, ktoré by v súvislosti s užívaním, prevádzkovaním alebo umožnením
prevádzkovania zdrojov elektrickej energie, ktorými je zabezpečovaná dodávka elektrickej energie do
nehnuteľnosti – rodinného domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela registra
B. parcelné číslo XXX/X, o výmere 117 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúceho sa v k.
ú. C. I., zapísaného na Okresnom úrade, odbor katastrálny Poprad, na liste vlastníctva č. XXX, viedlo

k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku žalobcu, osôb nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti
alebo vlastníkov susedných nehnuteľností, najmä konania spočívajúceho v prevádzkovaní technických
zariadení slúžiacich ako náhradný zdroj elektrickej energie bez splnenia základných, technických
a bezpečnostných podmienok, a to odo dňa vydania tohto uznesenia do právoplatného skončenia
konania. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že neodkladné opatrenie
v zmysle návrhu žalobcu je čiastočne dôvodné. Žalobca osvedčil, že je vecne legitimovaný subjekt na
podanienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaaosvedčilpotrebubezodkladnejúpravypomerov
strán sporu v znení ako rozhodol, keď návrh je v časti opodstatnený a v časti ho nariadiť nemožno.

3. Žalobca osvedčil aktívnu vecnú legitimáciu listom vlastníctva č. XXX vedeným na Okresnom úrade,

odbor katastrálny Poprad. V konaní vo veci samej je sporná existencia právneho titulu žalovaných
v 1./ a 2./ rade na užívanie nehnuteľností. Žalobca pripojenou správou C. N. A. a všeobecnými
vedomosťami súdu o používaní elektrocentrály osvedčil nariadenie neodkladného opatrenia v znení
ako je uvedené vo výroku č. I. uznesenia. Z obsahu spisu vyplýva, že ide o konflikt dvoch základných
ľudských práv, a to práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľností na ochranu jeho majetku, povinnosť
vlastníka zabezpečiť ochranu života a zdravia osôb žijúcich v nehnuteľnosti, ktorú vlastní a susedných

nehnuteľností a na strane druhej právo žalovaných v 1./ a 2./ rade ako ľudských bytostí na základný
komfort bývania – zabezpečenie elektrickej energie. Z listín predložených žalobcom je zrejmé, žes vysokou mierou pravdepodobnosti žalovaní v 1./ a 2./ rade na zabezpečenie dodávky elektrickej
energie používajú náhradný zdroj – elektrocentrálu. Táto podľa fotografií sa nenachádza v exteriéri
domu, ale pravdepodobne v interiéri. Zo všeobecných vedomostí súdu je zrejmé, že používanie

elektrocentrál je nebezpečné, pričom v zime sa riziká znásobujú. Záložný zdroj elektrickej energie sa
nemá používať vo vnútri, ani v pivnici, ani v garáži. Splodiny obsahujú nebezpečný oxid uhličitý, ktorý
môže byť smrteľný. Za daných okolností v záujme ochrany života a zdravia samotných žalovaných v 1./
a 2./ rade, spolu žijúcich osôb, susedov i v záujme ochrany majetku žalobcu uložil neodkladné opatrenie
žalovaným v 1./ a 2./ rade. Neodkladné opatrenie možno nariadiť iba v takomto znení, aby sa žalovaní

v 1./ a 2./ rade zdržali konania, ktorým by v súvislosti s užívaním zdroja elektrickej energie ohrozili život,
zdravie alebo majetok. Uvedené je v plnej miere dôvodné.

4. Žalovaným v 1./ a 2./ rade nemožno uložiť zákaz užívania zdrojov elektrickej energie všeobecne,
ktorými by bola zabezpečovaná dodávka elektrickej energie do nehnuteľnosti. Nie je zrejmé, z akého
dôvodu došlo zo strany C. N. A. k odpojeniu dodávky elektrickej energie do nehnuteľnosti. Ak tak bolo

učinené na pokyn, žiadosť žalobcu, tak sám žalobca zavinil, že žalovaní v 1./ a 2./ rade hľadajú iné zdroje
dodávky elektrickej energie a je na žalobcovi, aby poskytol súčinnosť pri obnovení dodávky elektrickej
energie do nehnuteľnosti prostredníctvom verejnej distribučnej siete, keďže ide o bezpečnú dodávku
elektrickej energie. Respektíve v tomto smere nič nebráni žalovaným v 1./ a 2./ rade sa neodkladným
opatrením domáhať ochrany. Súd nemôže obmedziť dodávku a užívanie elektrickej energie akýmkoľvek

zdrojom a akýmkoľvek spôsobom okrem spôsobu ohrozujúceho život, zdravie a majetok, keď dodávka
elektrickej energie patrí v súčasnosti k elementárnej ľudskej potrebe. Život človeka v rodinnom dome bez
elektrickej energie predstavuje neľudské podmienky i pre život zdravého plnoletého človeka v záujme
ochrany jeho života a zdravia. Je zrejmé, že sa vedie konanie o vypratanie nehnuteľností. No nie je
v súlade so zásadou slušnosti, ľudskosti, aby žalovaní v 1./ a 2./ rade nemali pri bývaní zabezpečenú

elektrickú energiu. Všetky fyzické osoby, i keď by sa preukázali dôvody na vypratanie nehnuteľností,
majú právo na ochranu pri zabezpečení základných a nevyhnutných potrieb na život, medzi ktoré patrí
dodávka elektrickej energie, ktorá zabezpečí minimálne teplo, svetlo, teplú vodu, uschovanie potravín.
V prevyšujúcej časti ohľadne akéhokoľvek konania, ktoré by súviselo s užívaním, prevádzkovaním alebo
umožnením prevádzkovania zdrojov elektrickej energie, ktorými je zabezpečovaná dodávka elektrickej

energie do nehnuteľnosti, návrh zamietol, keď v takomto rozsahu nemožno neodkladné opatrenie vydať,
pretože by tým súd neprimerane zasiahol do základného ľudského práva žalovaných v 1./ a 2./ rade na
ochranu života, zdravia a zabezpečenia základných životných potrieb.

5. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku I., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP, podali

žalovaní odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, aby návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

6.Žalovanímajúzato,ženebolinaplnenézákonnéznakynanariadenieneodkladnéhoopatrenia,pričom
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca neuviedol ani jediný dôkaz, ktorým by osvedčil

dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

7. Žalobca v návrhu neuviedol podstatnú skutočnosť, a to že jeho arogantným a nemorálnym konaním
spôsobil to, že bez vedomia žalovaných bezprecedentne podal C. N. A. pokyn na jeseň 2025 k odpojeniu
dodávky elektrickej energie do nehnuteľností, a to aj napriek tomu, že spolu s dospelými žalovanými v

nehnuteľnosti bývajú aj maloleté deti. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, preto je cynické
zo strany žalobcu sa domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca zavinil situáciu,
že žalovaní hľadali v zimnom období náhradný zdroj elektrickej energie.

8. Žalobca sa navyše uchýlil aj k udavačským praktikám, či žalovaní náhodou neodoberajú elektrinu

“na čierno”. Keďže žalobca zistil, že žalovaní nekonajú v rozpore so zákonom, žalobca sa uchýlil k
vyfabulovaným a špekulatívnym tvrdeniam v bode II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v
ktorom sa len domnieva, čo žalovaní porušujú, ohrozujú a aký údajne majú náhradný zdroj elektrickej
energie.

9. Žalovaní logicky v zimných mesiacoch hľadali náhradný zdroj elektrickej energie, hlavne pre
svoje maloleté deti, ktoré sa potrebujú učiť a aby mali svetlo. Zdroj, ktorý používajú žalovaní
je legálny, certifikovanou odborne spôsobilou osobou zapojený. Je pochopiteľné, že by žalovaní
nepoužívali taký zdroj, ktorý by ohrozil bezpečnosť, majetok ako aj život svojich vlastných maloletýchdetí, ale rovnako aj žalovaných. Kúrenie majú žalovaní zabezpečené palivovým drevom a pranie
žalovaní zabezpečujú prostredníctvom rodinných príslušníkov v iných domácnostiach. Je absurdné,
aby takémuto nemorálnemu konaniu žalobcu mala byť poskytnutá ochrana, keďže do takejto

bezprecedentnej situácie dostal žalovaných svojou vinou žalobca.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že je nesporné, že je vlastníkom nehnuteľností
a že žalovaní ich užívajú bez právneho titulu, čo sami v konaní opakovane potvrdili. Rovnako potvrdili,
že v určitom období žalobcovi neuhrádzali žiadne finančné plnenia za užívanie nehnuteľnosti. Uvedené

skutočnosti samy osebe postačujú na záver o neoprávnenom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.
Zdôraznil, že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia naďalej trvajú. Predmetná nehnuteľnosť
je oficiálne odpojená od distribučnej sústavy elektrickej energie, pričom napriek tomu je zo strany
žalovaných aktívne užívaná. Za situácie, keď bol vylúčený nelegálny odber zo siete, je zrejmé, že
žalovaní využívajú alternatívny zdroj elektrickej energie, čo predstavuje zvýšené bezpečnostné riziko,
najmä z hľadiska možného vzniku požiaru, ohrozenia života a zdravia osôb a poškodenia majetku

žalobcu a susedných nehnuteľností. Ide o bezprostrednú a trvajúcu hrozbu, ktorá plne odôvodňuje
potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných ako nedôvodné
zamietol a napadnute uznesenie potvrdil.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovanými tvrdených vád
rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzili odvolatelia v podanom odvolaní.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu
odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací

súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré
by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za

nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa
§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia
a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany

uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého
rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

15. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha uloženia žalovaným povinnosti vypratať nehnuteľnosti,

a to pozemky, rodinný dom, stavby bez súpisného čísla - hospodárske budovy, presne špecifikované
v petite žaloby.16. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov, rodinného domu
a stavieb bez súpisného čísla - hospodárskych budov. Uzavrel v postavení budúceho predávajúceho
budúcu kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam so žalovanými, v postavení budúcich kupujúcich, a to dňa

23.9.2021. V zmysle tejto zmluvy sa žalovaní zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu v lehote 24 mesiacov
od uzavretia budúcej kúpnej zmluvy. K splneniu povinnosti uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu zo strany
budúcich kupujúcich po uplynutí 24 mesiacov nedošlo. Počas doby trvania zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o nájme nehnuteľností dňa 1.10.2021, kde sa žalovaní
po dobu 24 mesiacov trvania tejto zmluvy o nájme nehnuteľností zaviazali žalobcovi uhrádzať nájomné

vo výške 350 eur mesačne. Žalovaní si túto povinnosť neplnili riadne a včas, jednotlivé splátky uhrádzali
oneskorene, kde posledná splátka žalobcovi nebola uhradená. Žalobca vyzval žalovaných na opustenie
a vypratanie nehnuteľností, a to výzvou zo dňa 13.11.2023, ktorá bola doručená žalovaným dňa
14.11.2023. Žalovaní v stanovenej lehote päť dní odo dňa doručenia výzvy nehnuteľnosť neopustili
a nevypratali. Povinnosť opustenia nehnuteľností vyplývala žalovaným aj z bodu 5, čl. IV zmluvy o
nájme nehnuteľností zo dňa 1.10.2021, nakoľko zmluva o nájme nehnuteľností bola uzavretá na dobu

určitú, a to 24 mesiacov, k predĺženiu platnosti nedošlo. Žalovaní po doručení výzvy na vypratanie
nehnuteľnosti a po ukončení nájomného vzťahu so žalobcom, nehnuteľnosť užívajú bez právneho
dôvodu, t.j. neoprávnene bez akejkoľvek náhrady za užívanie.

17. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť

zdržať sa ako aj prostredníctvom tretích osôb akéhokoľvek užívania, prevádzkovania alebo umožnenia
prevádzkovania zdrojov elektrickej energie, ktorými je zabezpečovaná dodávka elektrickej energie do
nehnuteľnosti – rodinného domu, so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcela reg. O.
B., parc. č. XXX/X, o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v
k. ú. C. I., obec I., P. D., ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom D.,

katastrálny odbor a povinnosť držať sa akéhokoľvek konania, ktoré by viedlo k ohrozeniu života, zdravia
alebo majetku žalobcu, osôb nachádzajúcich sa v predmetnej nehnuteľnosti alebo vlastníkov susedných
nehnuteľností, a to najmä konania spočívajúceho v prevádzkovaní technických zariadení slúžiacich ako
náhradný zdroj elektrickej energie bez splnenia zákonných, technických a bezpečnostných podmienok.

18. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v rámci prebiehajúceho konania
už bolo preukázané, že žalovaní užívajú nehnuteľnosti neoprávnene bez akéhokoľvek právneho
titulu, ktorý by ich na užívanie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, oprávňoval. Žalobca
sa hodnoverným spôsobom dozvedel zo strany spoločnosti C. N., A., že dňa 19.05.2025 bola
poverenými zamestnancami spoločnosti na odbernom mieste č. 533949, nachádzajúcom sa na adrese

D. XXX/X, I. – C. I., vykonaná demontáž meradla elektrickej energie, demontáž elektrickej prípojky a
následné úplné odpojenie odberného miesta od distribučnej E. C., A.. Uvedeným zásahom došlo k
faktickému a technickému znemožneniu akéhokoľvek legálneho odberu elektrickej energie z distribučnej
E. C., A. na nehnuteľnosti. Následne, dňa 8.1.2026, bola Q. C., A., konkrétne odborom Inšpekcia
sieťových pripojení, po podnete žalobcu, na uvedenej adrese vykonaná kontrola technických podmienok

pripojenia a možného neoprávneného odberu elektrickej energie. V rámci tejto kontroly nebol na mieste
zistený neoprávnený (nelegálny) odber elektrickej energie z distribučnej siete. Záver kontroly však
nekorešponduje so skutočným faktickým stavom veci, ktorý je žalobcovi dlhodobo známy a objektívne
pozorovateľný. Napriek tomu, že nehnuteľnosť je od distribučnej siete elektrickej energie oficiálne a
technicky odpojená, žalovaní túto nehnuteľnosť naďalej aktívne, sústavne a plnohodnotne užívajú, a

to nielen osobne, ale aj spolu s ďalšími členmi svojej rodiny. Z vonkajšieho pozorovania nehnuteľnosti
je zjavné používanie elektrickej energie, najmä prostredníctvom rozsvietených svetelných zdrojov vo
vnútorných priestoroch nehnuteľnosti, ktoré sú opakovane viditeľné z verejne prístupného priestranstva,
ako aj iných prejavov bežnej spotreby elektrickej energie, ktoré objektívne nie je možné realizovať
bez jej zdroja. Teda, vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť je oficiálne odpojená od distribučnej

siete A. C., A. vylúčila existenciu nelegálneho odberu z distribučnej sústavy a zároveň je nehnuteľnosť
preukázateľne vybavená funkčnými elektrickými spotrebičmi a osvetlením, je opodstatnený a racionálny
záver, že žalovaní zabezpečujú dodávku elektrickej energie prostredníctvom alternatívneho zdroja,
najpravdepodobnejšie samostatného elektrocentrálneho generátora alebo obdobného zariadenia.
Takýto spôsob zabezpečenia elektrickej energie predstavuje zvýšené a bezprostredné bezpečnostné

riziko, a to najmä v prípade, ak sa jedná o zariadenie prevádzkované bez odbornej montáže, bez revíznej
správy, bez dodržania protipožiarnych, technických a bezpečnostných predpisov, v obytnom prostredí
s priamym dosahom na okolité nehnuteľnosti. Prevádzka elektrocentrály v obytnej zástavbe objektívne
ohrozuje bezpečnosť samotnej nehnuteľnosti, život a zdravie osôb nachádzajúcich sa v nej, ako aj život,zdravie a majetok vlastníkov susedných nehnuteľností, a to najmä z dôvodu rizika vzniku požiaru, úniku
spalín a oxidu uhoľnatého, elektrického skratu, resp. výbuchu alebo inej technickej havárie. Ohrozenie
má bezprostredný, trvajúci a stupňujúci sa charakter, ktorý nie je možné efektívne riešiť inak než

okamžitým zásahom súdu formou neodkladného opatrenia, keďže žalobca nemá k dispozícii žiadny iný
právny prostriedok, ktorým by vedel sám zabrániť ďalšiemu vzniku hrozby závažnej ujmy. Nariadenie
neodkladné opatrenia je nevyhnutné na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi, na predchádzanie
vzniku vážnej ujmy, ako aj na ochranu základných hodnôt, akými sú život, zdravie a majetok, pričom
odklad rozhodnutia vo veci by mohol viesť k vzniku nezvratných následkov.

19. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil vyjadrenie C. N. A. zo dňa 14.01.2026,
z ktorého vyplýva, že dňa 19.05.2025 na odbernom mieste č. XXXXXX, na adrese D. XXX/X, I. – C.
I., bola vykonaná demontáž meradla, prípojky a tým odpojenie odberného miesta od distribučnej E. C.
A.. Dňa 08.01.2026 v čase kontroly na odbernom mieste nebol zistený neoprávnený odber elektrickej
energie.

20. Strany sporu dňa 23.09.2021 uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, žalobca ako
budúci predávajúci a žalovaní ako budúci kupujúci, v ktorej sa zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu v znení
uvedenom v článku III. zmluvy o budúcej zmluve, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam z budúceho predávajúceho na budúcich kupujúcich.

21. Dňa 01.10.2021 strany sporu uzavreli Zmluvu o nájme nehnuteľnosti, žalobca ako prenajímateľ a
žalovaní ako nájomcovia, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností špecifikovaných v bode 1. článku
I. zmluvy.

22. C. R. A.. Oznámením o ukončení Zmluvy o pripojení zo dňa 15.05.2025 žalovaného informovala,
že distribútor elektriny, spol. C. N., A. jej oznámil, že dňa 15.05.2025 zanikne Zmluva o pripojení do
distribučnej sústavy, na základe ktorej je zabezpečené pripojenie odberného miesta na adrese D. XXX/
X, I.. Ako dodávateľ elektriny vie realizovať dodávku elektriny do odberného miesta, len ak je pripojené
do distribučnej E. C., A.. Ako odberateľ elektriny je v zmysle Obchodných podmienok na dodávku

elektriny pre domácnosti povinný po celú dobu trvania zmluvy mať platne uzatvorenú alebo zabezpečiť
uzatvorenie zmluvy o pripojení, na základe ktorej bude odberné miesto pripojené do distribučnej E. C.,
A.. Ak dôjde k zániku Zmluvy o pripojení, tak ako jej bolo oznámené, dňom zániku Zmluvy o pripojení
bude ukončená dodávka elektriny do odberného miesta a tiež dôjde k odstúpeniu od Zmluvy o združenej
dodávke elektriny, na základe ktorej sa realizuje dodávka do odberného miesta.

23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (Najvyšší súd SR, sp.zn.7Cdo7/2010).

24. Odvolací súd skúmal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že
prvoinštančný súd sa pochybenia spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci dopustil. Pri
rozhodovaní súd prvej inštancie použil síce správny právny predpis, správne ho aj vyložil, ale na daný

skutkový stav ho nesprávne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci teda pochybil.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.28. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29. V rámci civilného sporového konania, je nariadenie neodkladného opatrenia možné za splnenia
zákonných predpokladov. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava,
že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí byť z hľadiska splnenia
zákonných predpokladov osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, musí tu byť

existencia navrhovateľom tvrdených a osvedčených skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, ktorým je objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha. Navrhovaným neodkladným opatrením nesmie byť vytvorený nenávratný
stav a právne účinky neodkladného opatrenia tiež nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

30. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik, alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu, alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú

súdnu ochranu. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva vtom, že nenariadením
neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav,
prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.

31. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených

práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. O nariadení
neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenej lehote 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a bez vykonania plnohodnotného dokazovania. Tu nie je na mieste,
aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o
doplnenie dokazovania. Spravidla vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom.

Súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčovanie tvrdených skutočností
(osvedčenie nároku), na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

32. V prvom rade je potrebné zvýrazniť, že nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáha
v konaní vo veci samej o vypratanie nehnuteľností, v ktorom už boli vykonané dôkazy, postupne
dochádza ku kreovaniu určitého skutkového stavu, a niektoré skutočnosti, relevantné aj pre nariadenie
neodkladného opatrenia, je možné si osvedčiť aj z obsahu súdneho spisu (nielen z návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohy). Je tomu tak aj preto, teda že na určité skutočnosti,
ktoré vyplývajú z obsahu súdneho spisu, možno prihliadnuť, lebo vzťah medzi stranami sporu je
spotrebiteľský, má základ v spotrebiteľských zmluvách, a teda ide o vzťah nevyvážený, v ktorom majú
žalovaní postavenie slabšej strany.

33. Žaloba o vypratanie nehnuteľností, teda hmotný nárok žalobcu proti žalovaným, vyplýva a vznikol
z dôvodu uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 23.09.2021 uzavretej medzi žalobcom
ako budúcim predávajúcim a žalovanými ako budúcimi kupujúcimi. Žalobca, obchodná spoločnosť
E. R. E. má podľa výpisu z obchodného registra v predmete podnikania, okrem iných, aj činnosti:
Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom

a Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez
verejnejvýzvyabezverejnejponukymajetkovýchhodnôt.Žalobcapriuzatváranízmluvy malpostavenie
veriteľa (teraz obchodníka) v zmysle definície zakotvenej v ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Žalovaní vystupovali ako spotrebitelia - fyzické osoby, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), čo vyplýva z ich označenia v zmluve
menom, priezviskom, rodným priezviskom, trvalým pobytom, dátumom narodenia a rodným číslom.Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy tak spĺňa definíciu zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom). Uvedené, o charaktere

zmluvy ako spotrebiteľskej a postavení zmluvných strán žalobcu ako dodávateľa a žalovaných ako
spotrebiteľov, platí aj vo vzťahu k zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 01.10.2021, uzavretej medzi
žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami.

34. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi stranami sporu a nárok, ktorý uplatňuje žalobca v žalobe, vznikol

na základe vyššie uvedených zmlúv, zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zmluvy o nájme
nehnuteľností, na ktoré sa aj žalobca odvoláva v žalobe, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými a žalovaní
majú postavenie spotrebiteľov, je možné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aplikovať aj
ust. § 295 CSP, prihliadnuť aj na tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ navrhol, keďže ide o spor s ochranou
slabšej strany podľa § 290 CSP – spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

35. Správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že ide
o konflikt dvoch základných ľudských práv. Dochádza k stretu základného práva žalobcu ako
vlastníka nehnuteľnosti vlastniť majetok a základného práva žalovaných na nedotknuteľnosť obydlia.
Pri rozhodovaní sporu stretu týchto dvoch práv, odvolací súd vychádza z toho, že hierarchia hodnôt

v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok, je prirodzene zrejmá.

36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva a nie je absolútne sporná skutočnosť, že nehnuteľnosť – rodinný
dom, je obydlím žalovaných spolu s ich troma maloletými deťmi. Žalobca v postavení vlastníka sa
žalobou o vypratanie nehnuteľnosti vo veci samej, doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.03.2025,

domáha vypratania nehnuteľností, vrátane rodinného domu, ktorý obývajú žalovaní a ich deti.

37. Bez ohľadu na ďalšie skutkové tvrdenia strán sporu, listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom
spise a doteraz vykonané dokazovanie, ohľadom spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcom, teda
dôvod straty rodinného domu, a teda aj obydlia žalovaných, ktoré skutočnosti získané vykonaným

dokazovaním, bude hodnotiť súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci samej, pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia relevantné je to, že žalobca neodkladným opatrením neosvedčil,
aby mu konaním žalovaných bezprostredne hrozila taká škoda, resp. ujma na majetku, ktorá by bola
ťažko odstrániteľná. Podľa tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní
užívajúrodinnýdomtakýmspôsobom,žetoohrozujemajetokžalobcu–rodinnýdom.Pokiaľbyužívaním

nehnuteľnosti žalovanými vznikla akákoľvek škoda na majetku žalobcu, táto je vždy reparovateľná a nie
je dôvod k nariadeniu neodkladného opatrenia v znení ako sa žalobca domáhal, ani ako ho nariadil
súd prvej inštancie. Takýto záver je nevyhnutné prijať v súvislosti s ďalšími významnými okolnosťami.
Nehnuteľnosť je obydlím žalovaných a ich maloletých detí a tiež s poukazom na nie zanedbateľnú,
ale veľmi podstatnú a závažnú skutočnosť, ktorou je odpojenie rodinného domu z distribučnej siete na

žiadosť žalobcu. Uvedené tvrdili žalovaní, čo žalobca nepoprel a takýto záver nasvedčuje aj obsah
Oznámenia o ukončení Zmluvy o pripojení zo dňa 15.05.2025 adresovaného žalovanému C. R. A..

38. Žalovaní v odvolaní proti napadnutému uzneseniu v časti nariadenia neodkladného opatrenia
poukázali na to, že bol to práve žalobca, na pokyn ktorého došlo k odpojeniu dodávky elektrickej energie

do nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že v nehnuteľnosti bývajú aj maloleté deti. Takéto konanie žalobcu
považujú za v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca zavinil situáciu, že hľadali v zimnom období náhradný
zdroj elektrickej energie.

39. Za zneužitie práva, keď účelom výkonu práva nebola ochrana vlastných oprávnených záujmov,

v tomto prípade majetku žalobcu, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej
ujmu, dosiahnuť urýchlene a za každú cenu cieľ sledovaný podanou žalobou, vypratať nehnuteľnosť,
vrátane rodinného domu, napriek právoplatne neskončenému konaniu vo veci samej o yypratanie
nehnuteľnosti, možno považovať podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žalobca sleduje znemožniť dôstojné užívanie rodinného domu žalovaným, najmä ich maloletými deťmi,

čo možno vyvodiť z jeho jednotlivých krokov, keď napriek vedúcemu sa konaniu vo veci samej
a vedomosti o užívaní rodinného domu aj maloletými deťmi, podal žiadosť o odpojenie odberného
miesta od distribučnej sústavy, a tým žalovaným znemožnil prijímať dodávku elektriny a následne pod
zámienkou údajnej ochrany života a zdravia žalovaných (ktoré mu boli úplne ľahostajné keď podalžiadosť o odpojenie z distribučnej sústavy), usiluje sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
zamedziť žalovaným humánnym spôsobom obývať dom, a teda donútiť ich ho opustiť a tak dosiahnuť
cieľ sledovaný podanou žalobou vo veci samej. Výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného,

je v rozpore s dobrými mravmi, a preto mu možno odoprieť ochranu.

40. Práve vo vzťahu k žalovaným ako spotrebiteľom, s poukazom na konanie žalobcu – odpojenie
rodinného domu síce vo vlastníctve žalobcu, ale obývajúceho žalovanými spolu s maloletými
školopovinnými deťmi, od distribučnej sústavy na žiadosť žalobcu, z dôvodu ktorého nie je možné

realizovať dodávku elektriny do odberného miesta, je namieste opačný postup akého sa domáhal
žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to pripojenie odberného miesta do
distribučnej sústavy, aby do právoplatného vyriešenia sporu, mohli žalovaní spolu s maloletými deťmi
dôstojne, so zabezpečením základných potrieb pre školopovinné deti, obývať rodinný dom.

41. Na č.l. 63 súdneho spisu sa nachádza formulár Neodkladné/zabezpečovacie opatrenie, ktorý podal

a podpísal žalobca, v tom čase ešte nezastúpený právnym zástupcom. Je z neho zrejmé, že sa proti
spoločnosti C. N. A. domáha znovu pripojenia nehnuteľnosti rodinného domu na elektrickú distribučnú
sieť. K tomuto návrhu pripojil Oznámenie o ukončení Zmluvy o pripojení zo dňa 15.05.2025. O tomto
návrhu nebolo súdom prvej inštancie rozhodnuté. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, aby sa súd
prvej inštancie týmto podaním, ktoré je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal.

Práve s poukazom na skutočnosti ako odpojenie odberného miesta rodinného domu z distribučnej
sústavy, v ktorom bývajú žalovaní, na podnet žalobcu, hoc aj vlastníka nehnuteľností, ale bez ohľadu
na maloleté detí bývajúce v rodinnom dome, takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa
javí byť dôvodný na vyriešenie celkovej situácie žalovaných, a tým aj návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho obavy o svoj majetok.

42. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude
ohrozená, a preto ani neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle §
325 ods. 1 CSP.

43. Nejde o prípad takej situácie, ktorú by bolo potrebné bezodkladne (urgentne) upraviť, čo je jednou
z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Nebola osvedčená ani žiadna bezprostredne hroziaca
ujma, ktorá by žalobcovi hrozila, ktorá by zakladala dôvodnosť prípadného vydania neodkladného
opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom

svedčali v prospech potreby upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

44. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku preukázania nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami v zmysle § 325 ods. 1 CSP, ako jednej z nevyhnutných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia.

45. Ostatné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ CSP, ktoré žalovaní v podanom odvolaní
vymedzili iba odkazom na zákonné ustanovenie, odvolací súd neposudzoval, keďže nekonkretizovali,
v čom videli naplnenie toho ktorého odvolacieho dôvodu. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1
písm. b/ CSP by bolo nadbytočné sa zaoberať, pretože odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie zmenil jeho rozhodnutie, tzn. že svojim odôvodnením nahradil
odôvodnenie prvoinštančného súdu.

46. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP).

47. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V konaní vo veci samej bude súd prvej inštancie pokračovať po
vrátení veci odvolacím súdom.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.