Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200151
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8319200151.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, 2/ E. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. X, 3/ L. F., G. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. X, 4/ D. L. B., G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, B., 5/ D. D.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, I., 6/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, všetci zast. JUDr.
Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, ul. 26. novembra 1510/3, Humenné proti žalovaným: 1/ I. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX, 2/ O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, I., t.č. bytom I. XX (P.
B.), D. N., M.. N., Q., 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX, zast. JUDr. Františkom Svatuškom,
advokátom,Námestieslobody25,Humenné,4/D.D.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.J.K.XX,zast.JUDr.

Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, Humenné, 5/ D. D. N., nar. X.XX.XXXX, F.
XXXX/X,I.,t.č.bytomD.XXXX/X,R.,6/D.R.,nar.XX.X.XXXX,bytomI.J.K.X,7/S.N.,nar.XX.X.XXXX,
bytom I. J. K. XX, 9/ S. T., nar. X.X.XXXX, R. XXXX/XX, I., 10/ U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K.
XX, 11/ U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. K. XX, 12/ D. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. K. XX, 13/ I.
F., nar. X.X.XXXX, bytom I. J. K. XX, 14/ O. B., G. B., na neznámom mieste, 16/ U. N., na neznámom
mieste, 17/ E. N., na neznámom mieste, žalovaní v 14. až 17. rade zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom Bratislava, Búdkova 34, Bratislava 11, 18/ T. N., G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. K. X, 19/

F. V., nar. X. XX. XXXX, bytom H. XXX, XX/ M. N., G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. XXXX/XX, 21/
C. E., G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XX/ U. T., G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., D. XX, 23/ S.
F., G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., K. XXXX/X, 24/ C. W., G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XX/
D. B., G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XX/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, XX/ E. N.,
G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XXX, 28/ C. N., G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX, 29/
D. A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, H., v 30/ S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. K. XXX,
31/ N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. K. XXX, 32/ N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. K. XXX, 34/ F. N.,

nar. XX. X. XXXX, bytom I. J. K. Q. XXX o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosť – parcela C-KN 68 záhrada o výmere 297 m2 zapísaná na LV č. XXX
pre okres I., obec I. J. K., katastrálne územie I. J. K. patrí do dedičstva po nebohom U. F., nar. X. X.
XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom I. J. K..

II. Žalobcom vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne len žalobkyňa v 1. rade podala dňa 14. 1. 2019 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala, aby
súd určil, že nehnuteľnosť – parcela C-KN č. 68 záhrada o výmere 297 m2 zapísaná na LV č. XXX kat.

úz. I. J. K. patrí do dedičstva po poručiteľovi U. F., nar. X. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy
bytom I. J. K..2. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 7C/5/60 z 24. 2. 1961,
potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 8Co/286/61 bolo zrušené spoluvlastníctvo
k parcelám mpč. 19, 20 a 21 zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, kat. úz. I. J. K. a to podľa

geometrického plánu A. I. A. č. XXX/XXXX z 30. 12. 1957.

Hore citovanými rozsudkami boli právni predchodcovia žalobkyne (rodina F.) určení za podielových
spoluvlastníkovparcielmpč.19/1a20/3vytvorenýchzpôvodnýchmpč.parcielč.19,20a21zapísaných
v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. I. J. K. a to v podiele 1/6-ina k celku u každého takto určeného

podielového spoluvlastníka.

V súčasnosti pôvodné parcely mpč. 19/1 a 20/3 zodpovedajú terajšej parcele KN-C č. 68 záhrada
o výmere 297 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX kat. úz. I. J. K..

Po ukončení súdneho konania spoluvlastníci určení rozsudkom súdu (matka a súrodenci U. F.) spoločne

kúpno-predajnými zmluvami spísanými v Advokátskej poradni Humenné previedli všetky im patriace
podiely k parcelám mpč. 19/1 a 20/3 na svojho syna a brata U. F..

3. K vyznačeniu zmien vlastníctva v evidencii nehnuteľností vyplývajúcich z právoplatného rozsudku OS
Humenné č. 7C/5/60 a následných kúpno-predajných zmlúv však nedošlo, lebo počas súdneho konania

a po jeho skončení boli prijaté významné právne zmeny v evidencii nehnuteľností. Zapísať právoplatný
rozsudok súdu, v ktorom bolo určené vlastníctvo k mpč. parcelám na základe geometrického plánu z r.
1957 nebolo možné bez vypracovania novej grafickej identifikácie alebo nového GO-plánu.

Napriek tomu všetci účastníci súdneho konania č. 7C/5/60 rozsudok v tejto veci rešpektovali a užívali

iba to, čo im bolo určené do vlastníctva aj bez zápisu vlastníckych zmien do evidencie nehnuteľností.

Keďže pôvodné rozsudky v súčasnej dobe už nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností, viacerí
účastníci pôvodného konania alebo ich právni nástupcovia, vedomí si vlastníckych práv predchodcu
žalobkyne previedli na žalobkyňu svoje podiely v parcele KN-C č. 68 a žalobkyňa je tak podielovou

spoluvlastníčkou v podiele 113/8000 k celku.

Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení, lebo jej postavenie, rovnako ako aj
postavenie ostatných dedičov, po poručiteľovi U. F. je neisté, lebo pôvodný rozsudok OS Humenné č.
7C/5/60 nemožno vykonať.

Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že bolo vypracované znalcom Ing. Miroslavom Mihálikom odborné
vyjadrenie o tom, že súčasná parcela KN-C č. 68 je súčasťou pôvodných mpč. 19/1 a 20/3 zapísaných
v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. I. J. K..

4.Pôvodnežalovanív5.,7.,8.,12.,13.a6.radesapísomnevyjadrilitak,žespodanoužalobousúhlasia.

Žalovaní v 3. a 4. rade namietali nesprávny okruh žalovaných, lebo žalobkyňa označila na strane
žalovaných len 13 spoluvlastníkov, pričom zo zápisu LV č. XXX je zrejmé, že v čase podania žaloby
vlastnilo podiely v KN-C č. 68 až 19 podielových spoluvlastníkov. Zároveň poukázali na to, že na

Okresnom súde Humenné je vedené konanie pod sp. zn. 15C/37/2018 o neplatnosť právneho úkonu
a to darovacích zmlúv, ktorými žalobkyňa nadobudla podiely niektorých podielových spoluvlastníkov. Ak
sa má riešiť otázka vlastníckeho práva, tak je potrebné najskôr vyporiadať sa s platnosťou/neplatnosťou
darovacej zmluvy, lebo od toho bude závisieť okruh strán sporu. Poukázali aj na nedostatočnú aktívnu
legitimáciu žalobkyne, lebo ak poručiteľ zanechal viacero dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia

súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Ak sa žalobkyňa domáha
určenia, že do dedičstva po nebohom U. F. patrí určitá nehnuteľnosť, stranou v spore by mali byť všetci
jeho právni nástupcovia.

Vyjadrili sa tak, že rozsudky OS Humenné č. 7C/5/60 a Krajského súdu v Košiciach 8Co/86/61 považujú

za sporné pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Predmetné rozsudky vychádzali z GO-plánu z 30. 12.
1957, ktorý nie je k dispozícii a bol vyhotovený 4 roky pred začiatkom samotného konania. Poukázali na
obsah odborného vyjadrenia A. D. D., ktorý tiež konštatuje, že pôvodný geometrický plán sa v zbierke
listín ani technickej dokumentácii nenachádza.Je nesporné, že na základe rozsudkov tak okresného, ako aj krajského súdu, nenastali žiadne zmeny
vo vtedajšej evidencii nehnuteľností a pozemková kniha sa viedla až do 1. 4. 1964.

Konštatovali, že aj oni majú záujem na vyporiadaní parciel, ktoré dlhodobo užívajú, avšak pri
nesprávnom okruhu účastníkov nemôžu dať prípadný protinávrh.

5. Počas trvania sporu bola viacerými uzneseniami pripustená zmena týkajúca sa tak okruhu žalobcov,

ako aj žalovaných a to tak, že ako žalobcovia vstúpili do konania aj ostatní právni nástupcovia
po nebohom U. F. a na strane žalovaných vystupujú všetci spoluvlastníci podľa aktuálneho stavu
zapísaného na príslušnom liste vlastníctva.

Zároveň bolo zohľadnené, že Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 15C/37/2018-190 z 20. 8. 2020,
ktorým bolo určené, že darovacia zmluva z 13. 2. 2018, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom

Humenné, katastrálny odbor pod C. je neplatná. Išlo o darovaciu zmluvu, ktorou žalobkyňa v 1. rade
nadobudla niektoré podiely pôvodných podielových spoluvlastníkov parcely KN-C č. 68 kat. úz. I. J. K..

6. Slovenský pozemkový fond, ktorý nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov, sa za žalovaných
v14.až17.radevyjadriltak,žedoposiaľnebolodostatočnepreukázané,žeparcelaKN-Cč.68jetotožná

„so zameraním rozdelenia parciel“, z ktorých vychádzal súd pri rozdelení podielového spoluvlastníctva
v rozsudku č. 7C/5/60 z 24. 2. 1961. Zároveň treba mať na zreteli, že rozsudok bol vydaný v r. 1961, kedy
na území Československej republiky platil Zákon č. 141/1950 Zb., tzv. „Stredný občiansky zákonník“
v znení od 1. 7. 1957 do 31. 3. 1964 a k prevodu vlastníctva sa vyžadovalo privolenie výkonného orgánu
ONV, k platnosti prevodu aj registrácia prevodu majetku – platila registračná zásada. Od 1. 4. 1964

vstúpil do platnosti nový Občiansky zákonník a vlastnícke právo sa zapisovalo v evidencii nehnuteľností
na strediskách geodézie. Ako konštatoval znalec Ing. Mihálikom deľba parciel v zmysle rozsudku č.
7C/5/60 a č. 8Co/286/61 nebola zapísaná do pozemkovoknižných zápisníc.

Slovenský pozemkový fond poukázal na nedostatočne určený okruh žalobcov, lebo žalobcami v danom

konaní nie sú všetci právni nástupcovia po nebohom U. F.. Je vecou žalobcov, aby sa vysporiadali
s okruhom subjektov v procesnom postavení ako žalobcov, tak i žalovaných. Žiadal preto, aby súd pre
procesnú vadu žalobu zamietol.

Po procesných úkonoch, ktorými súd pripustil rozšírenie strán sporu tak u žalobcov, ako aj u žalovaných,

Slovenský pozemkový fond poukázal na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na potrebu
preukázania dobromyseľnosti držby oprávneným držiteľom. Súd musí skúmať oprávnenosť držby
a teda aj existenciu právneho titulu, ktorý dobromyseľnosť držby u právneho predchodcu žalobcov mal
zakladať. Žalobcovia musia preukázať faktické ovládanie vecí, vôľu nakladať s vecou ako s vlastnou
a poctivý hodnoverný titul, od ktorého sa dobromyseľná držba odvíja. Žalobkyňa objektívne mohla mať,

a najskôr aj mala, vedomosť o tom, že jej predmetná nehnuteľnosť nepatrí, keďže v celku nepatrila ani
jej právnym predchodcom. Nakoľko žalobcovia nepreukázali, aby U. F. bol v čase svojej smrti vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, žiadal, aby súd žalobu zamietol.

7.Súdvykonaldokazovanievýsluchomniektorýchzostránsporu,oboznámilsasrozsudkomOkresného

súdu Humenné č. 7C/5/1960 a Krajského súdu v Košiciach č. 8Co/286/1961, oboznámil sa s odborným
vyjadrením znalca A. D. D., oboznámil sa s dedičskými rozhodnutiami D686/68 a 672/87, s kúpnou
zmluvouanotárskouzápisnicouopredajipodielovpôvodnýchpodielovýchspoluvlastníkovU.F.,vypočul
svedkyňuI.N.asvedkaU.N.,oboznámilsaspísomnýmivyjadreniamikveciazistilnasledovnýskutkový
stav.

8. Okresný súd v Humennom rozsudkom č. 7C/5/60 z 24. 2. 1961 zrušil spoluvlastníctvo
k pozemnoknižným parcelám č. 19, 20 a 21 zapísaným v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. obce
I. J. K.. Podkladom pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením parciel medzi 3 rodiny bol
geometrický plán A. I. A. z 30. 12. 1957. Žalobcom U. N. a jeho manželke E., G. F. boli prikázané do

vlastníctva parcely č. 19/2, 20/2, 21/2 a 21/3. Rodine N. boli prikázané parcely č. 20/1 a 21/1. Parcely
č. 19/1 a 20/3 boli ponechané vo vlastníctve žalovaných F. a to D. F., U. F., U. F., E. N., G. F., D. H., G.
F. a vdove D. F., G. G., každému z nich v pomere 1/6-ina k celku.Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 8Co/286/61 z 29. 6. 1961 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
V odôvodnení konštatoval, že parcely mpč. 19, 20 a 21 zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX
kat. úz. I. J. K. sú už dávno oddelené a užívajú sa tak, ako to bolo zistené znalcom Ing. Ivasenkom

a súdnou ohliadkou. U. N. s manželkou užívajú parcely 19/2, 20/2 a 21/2 o celkovej výmere 2467 m2.
U. N. s rodinou užíva parcely 20/1, 21/1 a 21/3 o celkovej výmere 1298 m2. Dedičia po nebohom D. F.
užívajú parcely 19/1 a 20/3 o celkovej výmere 339 m2.

Krajský súd ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o prechod cez dvor odporcu U. N., tak ten kúpou z r. 1947

nadobudol od MNV verejný priestor parc. č. 799 zapísanú v zápisnici č. XXX kat. úz. I. J. K. a cez
túto parcelu ide prechod na verejnú cestu, takže navrhovatelia (U. N. a manželka E. N.) prechádzajú
na verejnú cestu cez tento pozemok, ktorý nikdy nebol v spoluvlastníctve účastníkov a je vo výlučnom
vlastníctve odporcu U. N.. Príčinou celého sporu je to, že navrhovatelia chcú mať vlastný prechod na
verejnú cestu cez parcelu odporcu U. N.. Túto vec si môžu riešiť navrhovatelia a odporca U. N., lebo
sa netýka spoluvlastníctva k parcelám mpč. 19, 20 a 21, keďže cesta vedie cez iný pozemok, ktorý je

vo výlučnom vlastníctve U. N..

M. F. sa prikázali do vlastníctva parcely 19/1 a 20/3, ktoré doteraz užívali.

Krajský súd konštatoval, že účastníci fakticky sú už s pozemkami dávno podelení a užívajú ich oddelene

iba formálne v pozemkovej knihe figurujú ešte ako spoluvlastníci. Deľba sa uskutočnila v r. 1937 a išlo
o deľbu vlastnícku, lebo odporcovia N. a F. majú svoje domy popri vydelených častiach.

9. Kúpnou zmluvou z 20. 8. 1968 odpredala D. F. svojmu synovi U. F. spoluvlastnícke podiely
v nehnuteľnostiach a to mpč. XX L. Q. XX s dvorom zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. X kat. úz.

I. J. K. a mpč. 19/1 voľná plocha a mpč. 20/3 záhrada zapísané v zápisnici č. XXX kat. úz. I. J. K. a to
celý svoj podiel v 1/6-ine, ktorý nadobudla podľa rozsudku Okresného súdu v Humennom z 24. 2. 1961
č. 7C/5/60 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29. 6. 1961 č. 8Co/286/61. Zmluva
bola registrovaná pod RI 42/1969.

10. Súdu bol predložený aj opis kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 20. 8. 1968 predávajúci D. F., G. G.,
E. N., G. F., D. H., G. F., U. F. a D. F. a kupujúci U. F. a predmetom ktorej bol odpredaj spoluvlastníckych
podielov nehnuteľností mpč. 19/1, t. j. voľná plocha a mpč. 20/3 záhrada zapísané v zápisnici č. XXX kat.
úz. I. J. K. a to každý odpredávateľ odpredal celý svoj podiel v 1/6-ine, ktorý nadobudli podľa rozsudku
Okresného súdu v Humennom zo dňa 24. 2. 1961 č. 7C/5/60 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 29. 6. 1961 č. 8Co/286/61.

Účastníci splnomocnili JUDr. B. Kaščáka, advokáta AP v Humennom na vykonanie ďalších úkonov
smerujúcich k nadobudnutiu právoplatnosti tejto zmluvy.

11. Do notárskej zápisnice č. N 178/69, Nz 200/69 bola dňa 1. 4. 1969 spísaná kúpno-predajná zmluva,
ktorou predávajúci D. F., G. G., E. N., G. F., D. H., G. F., U. F. a D. F. odpredali U. F. ideálne podiely
po 1/6-ine z polovice rodinného domu č. XX a polovice funduša a dvora zapísané v pozemnoknižnej
zápisnici č. X parc. č. 18 kat. úz. I. J. K.. Predávajúci nadobudli svoje podiely dedičským rozhodnutím
dedičským rozhodnutím D686/68 po otcovi D. F..

12. V dedičskom konaní D 672/87 po poruč. U. F., nar. X. X. XXXX a zomr. XX. X. XXXX, naposledy
bytom I. J. K. bola predmetom dedenia polovica rodinného domu č. X v obci I. J. K. a pozemok týmto
domom zastavaný vedený na LV č. XX ako parcela EN 67 zastavaná plocha o výmere 313 m2. Dedičstvo
nadobudla L. F., G. F..

13. Z odborného vyjadrenia znalca Ing. Miroslava Mihálika č. 9/2018 vyplýva, že parcela C-KN 68
záhrada o výmere 297 m2 odpovedá časti parcely mpč. XX a mpč. XX zapísaných v pozemnoknižnej
vložke č. XXX kat. úz. I. J. K.. Deľba parciel v zmysle rozsudku 7C/5/60 a 5Co/286/61 pre parcely mpč.
XX, XX E. XX nebola zapísaná do pozemnoknižných zápisníc.

Zároveň znalec konštatoval, že parcela EN 68 o výmere 297 m2 zodpovedá parcelám pred THM – časti
parcely EN 17/1, 18/3 a EN 17/2. Tieto parcely pred THM boli súčasťou parciel mpč. XX a mpč. XX. A tie
odpovedajú parcele C-KN po THM 68 a časti parcely 67.14. Žalobkyňa E. F., manželka nebohého U. F. vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že jej svokra
rozprávala o tom, že pozemok, na ktorom stál dom, kúpil jej nebohý svokor od Židov aj od suseda N..

B. N. s mužom sa nesúdili s nimi (F.), ale so susedmi N. o prechod na cestu. Súd v Košiciach skončil
dobre, lebo každému zostalo to, čo roky užíval. Keď išli stavať s mužom dom, tak zavolali inžiniera, ktorý
im pozemok vymeral. Keď s mužom išli vystavať nový plot, zavolali aj susedu N., vybrali staré drevené
kolíkyanatoistémiestodalinovýkovovýplot.Jejmanželsavyporiadalsosvojimisúrodencamiavyplatil
ich podiely. Susedia nikdy nechodili ani cez ich dvor, ani cez záhradu, lebo to bolo vždy len ich od tej

doby, čo sa vydala a žije tam spolu s deťmi a vnúčatami. Predtým to patrilo rodine jej muža.

15. Žalobkyňa v 1. rade B. C. uviedla, že poručiteľ U. F. bol jej starým otcom a bývala v rodinnom dome
č. X v obci I. J. K. so svojimi rodičmi, súrodencami a babkou. K domu patrí aj záhrada, ktorá má číslo
C-KN 68 a rodina túto záhradu užíva nepretržite, odkedy si ona pamätá. Z rozprávania starej matky
vie, že táto záhrada patrila rodine, už keď sa tam vydala. Parcela je celá oplotená a využíva sa na

poľnohospodárske účely a pestovanie ovocných stromov. So susedmi nebol nikdy žiaden spor ohľadne
užívania tejto parcely, lebo všetci vzájomne rešpektovali svoje vlastnícke práva k tomu, čo užívali. Ku
konfliktu došlo až v r. 2017, kedy sa suseda I. N. začala správať neprístojne a robiť si nároky na záhradu.
Žalobkyňa uviedla, že vtedy zistila, že pozemok parcela C-KN 68 nie je majetkoprávne vysporiadaný
a našla k tomu staré zmluvy. Bolo jej povedané, že tieto zmluvy sa už do katastra nedajú zapísať a preto

boli vyhotovené darovacie zmluvy s tými, ktorí vlastnícke právo rodiny F. rešpektujú.

Popísala problém so susedou I. N., ktorá sa vo vlastnej záhrade obnažuje, vyzlieka, kričí, hádže kamene
na parcelu C-KN 68 a správa sa tak neprístojne, že v minulosti musela zasahovať už aj polícia.

Žalobkyňa uviedla, že ich rodina užíva nielen parcelu 68, ale aj parcelu C-KN 67, na ktorej je postavený
dom, ktorý patrí rodine. Tieto parcely vždy užívala len rodina F., lebo nebohý D. F. časť kúpil od Židov.

16. Žalobkyňa v 3. rade L. F. uviedla, že jej rodičmi boli nebohí U. F. a matka E. F., ktorá ešte žije.
Otec sa dohodol so svojimi súrodencami tak, že mu zostal starý rodinný dom s dvorom a so záhradou.

Pôvodný dom bol zničený počas 2. svetovej vojny a preto si rodičia postavili nový dom, ktorý má číslo
9. Pred výstavbou tohto domu si nechali vymerať nielen parcelu na dom, ale aj celú záhradu, ktorá bola
vždy oplotená. Pôvodné oplotenie staval ešte dedo, ktorý robil na železnici a získal železničné podvaly.
Neskôr toto oplotenie bolo nahradené novým plotom tak, že stĺpiky boli vymenené za železné, ale na
miestepôvodnéhooplotenia.PrivýstavbenovéhoplotubolaprítomnáajpaniI.N.,ktoránemalavýhrady.

Celá záhrada sa užívala spolu s domom a dvorom a postupne bola premenená na poľnohospodárske
účely. Medzi susedmi nebol spor ohľadne užívania pozemkov, lebo každý užíval to, čo mu patrilo. Až v r.
2017 nastal spor so susedou I. N., ktorá bezdôvodne začala nadávať matke žalobkyne a prehadzovala
do záhrady balvany, kamene, drevá a všetko, čo bolo po ruke. Zrazu začala vyháňať matku žalobkyne
z pozemku, hoci na to nebol dôvod. V tom čase rodina F. zistila, že pôvodné kúpne zmluvy, ktoré

uzatvoril U. F. so súrodencami a svojou matkou, neboli zapísané do evidencie nehnuteľností a preto
začali podnikať právne kroky na vysporiadanie pozemkov. Dovtedy všetci susedia nažívali bezkonfliktne
a to vrátane pani I. N.. V súčasnosti je konflikt len s pani I. N., ktorá napáda matku žalobkyne v 3. rade
a tá sa nemôže v záhrade ani ukázať, lebo N. jej sústavne nadáva a posiela ju preč.

K parcele C-KN 67 žalobkyňa v 3. rade uviedla, že je na nej postavený dom a rodina F. túto parcelu vždy
užívala. V minulosti, keď bol spor na súde v Košiciach, tak sa týkal toho, že rodina pani N. sa sťažovala,
že rodina pani N. ju nechce púšťať cez prechod na štátnu cestu a tá parcela má teraz číslo 66/3d. Babka
žalobkyne v 3. rade, ktorá nevedela čítať ani písať, na pojednávaní v Košiciach povedala, že keď N.
nechcú N. púšťať cez svoj pozemok, tak do kostola môže prejsť aj cez parcelu, ktorá má teraz číslo C-

KN 67. K tomu však nikdy neprišlo, pretože N. a N. sa dohodli a parcelu F. nikto z nich nevyužíval ani
cez ňu nechodil. Teraz je tam cesta, ktorú využívajú žalovaní v 3. a 4. rade ako prechod. Vždy len táto
parcela slúžila ako prechod na štátnu cestu a po parcele C-KN 67 nikto cudzí nechodil.

17. Žalovaná v 1. rade I. N. uviedla, že sa do rodiny vydala v r. 1962 a pôvodný dom jej svokrovcov

zhorel, preto si postavili nový. Jej muž predal D. kus záhrady, aby mohol prejsť k štátnej ceste. Nevedela
však na mape ukázať, ktorú časť jej manžel odpredal a nekonkretizovala, komu mala byť časť parcely
odpredaná.Pokiaľ ide o F., tak mali pôvodný drevený dom a potom si postavili väčší štvorcový, k tomu mali aj dvor
a pozemky vzadu. Keď sa v r. 1962 vydala do rodiny N., tak F. už v záhrade sadili poľnohospodárske
produkty. Potvrdila, že vie o tom, že jej svokrovci boli účastníkmi súdneho sporu a že tam boli aj F. a išlo

o zrušenie spoluvlastníctva. Ona je spokojná s tým, čo má, aj keď F. majú viac. Pokiaľ ide o prechod,
tak sa chodilo vždy po ceste a hospodárske zvieratá a hydina chodili aj cez dvor jej svokrovcov, ktorí to
však potom nechceli dovoliť. Keďže hospodárske zvieratá už nikto nechoval, tak to neskôr nebolo ani
potrebné. Teraz chodia N. po svojom, lebo jej muž im to predal.

18. Žalovaný v 4. rade D. D. uviedol, že sa do obce I. J. K. priženil v r. 2000 a jeho manželkou je žalovaná
v 3. rade I. D.. Svokrovci im darovali dom, aj priľahlé pozemky a jeho svokrou je I. N., G. N.. Svokor je
už nebohý a volal sa T. N.. Svokra mu rozprávala o tom, že jej rodina v minulosti užívala terajšie parcely
č. 64, 65, 66/1, 66/2, ale aj parcelu, o ktorú je spor, teda C-KN č. XX. Ona to odôvodňovala tým, že táto
parcela v minulosti patrila jej rodine, ktorá však nemala prístup k štátnej ceste. Ešte neexistovala cesta,
ktorá má teraz číslo 66/3d. G. F. dovolila rodine jeho svokry prechádzať cez parcelu C-KN 67 a za to

rodina jeho svokry umožnila rodine F. užívať terajšiu parcelu C-KN 68. Malo sa tak stať niekedy v 50-
tych rokoch minulého storočia.

Žalovaný v 4. rade potvrdil, že ani parcely, ktoré spolu so žalovanou v 3. rade užívajú, nie sú
majetkoprávne vysporiadané, mimo prístupovej cesty k domu, ktorú im odpredal nebohý U. N..

Jeho svokrovci sa s F. hádali, lebo F. postavili šopy tak, že sú na hranici pozemkov a voda steká na
jeho pozemok.

19. Žalovaná v 3. rade zaslala súdu len svoje písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že je dcérou I. N.,

G. N. a od narodenia bývala v rodinnom dome č. 11 v obci I. J. K.. Rodičia jej spolu s manželom darovali
rodinný dom a priľahlé pozemky, pričom matka jej povedala, že v minulosti užívali terajšie parcely č.
64, 65, 66/1 a 66/2. Vždy prechádzali cez parcelu KN-C č. 68 a jej predkovia umožnili rodine F. užívať
parcelu C-KN 68. Takáto ústna dohoda mala byť uzatvorená ešte v 50-tych rokoch minulého storočia. G.
F. parcelu C-KN 68 nikdy nezískala do svojho vlastníctva. Spolu s manželom vlastnia len parcelu č. 66/3,

lebo túto im odpredal U. N., aby mali prístup k rodinnému domu. Ostatné parcely nemajú majetkoprávne
vysporiadané.

Vzťahy medzi jej rodinou a rodinou F. boli napäté, lebo rodina F. si oplotila pozemky, ale vedeli o tom,
že ich nikdy nevlastnili a nemajú na nich právo. Neoprávnene si postavili aj hospodárske budovy, ktoré

majú zvod vody na jej pozemky. Narušili sa susedské vzťahy medzi rodičmi a susedmi F.. Žiadala, aby
súd žalobu zamietol.

20. Žalovaný v 22. rade U. T. na pojednávaní uviedol, že parcelu, ktorá je predmetom sporu, neužíva,
ani ju nikdy neužíval. Žalovaná v 24. rade C. W. uviedla, že sa stotožňuje s tým, čo rozprávala právna

zástupkyňa žalobcov. Žalovaný v 18. rade uviedol, že s tým nemá nič spoločné, lebo podpísal pre
žalobkyňu a nevie, čo s pozemkami jeho otec porobil.

Žalovaný v 5., 6., 7., 8., 12. a 13. rade sa vyjadrili písomne tak, že so žalobou súhlasia a žiadajú, aby
jej súd vyhovel aj v ich neprítomnosti.

21. Svedkyňa I. N., G. N. popísala situáciu, akým spôsobom jej rodičia nadobudli parcely, na ktorých
mali postavený rodinný dom. Tvrdila, že už jej strýko, od ktorého jej otec kúpil nehnuteľnosti, chodil
cez pozemok, ktorý má teraz č. 68, ale nie cez celú parcelu, ale išlo len o 1,97 m2. Uviedla, že si robí
nárok na parcelu č. 68, lebo má darovacie zmluvy, kúpno-predajné zmluvy. Po nahliadnutí do aktuálnej

katastrálnej mapy uviedla, že je to tam všetko nesprávne, lebo boli iné kópie a mohli sa zmeniť. Jej
dedovi nikto nič nepredával. Najprv tam neboli žiadne ploty, potom žalobcovia postavili jeden plot, ten
rozobrali a postavili druhý. Stále tam bol len nepokoj. Potvrdila, že parcelu č. 68 užívali F., ale jej rodina
to užívala za cestou a parcela by sa mala rozdeliť a tam má byť úzka cesta, aby sa cez parcelu dalo
prechádzať. Na katastrálnej mape však ukázala, že prechádzali cez parcelu č. 67. Napokon na mape

ukázala, že prechádzali z parcely terajšej č. 66/1 cez parcelu č. 67 na štátnu cestu, ktorá má číslo 345/2
tak, ako sú tieto parcely zaznamenané na katastrálnej mape. Svedkyňa nesúhlasila s tým, že parcela č.
68 by mala patriť rodine F., podľa jej názoru len z toho dôvodu, že si túto parcelu oplotili.22. Svedok U. F. uviedol, že je so žalobcami v príbuzenskom pomere, lebo nebohý U. F. bol bratom
jeho otca U. F., čiže bol jeho strýkom. Rodinu svojho strýka často navštevoval, lebo tam mal bratranca,
s ktorým sa ako deti hrávali. Potvrdil, že jeho strýko s rodinou vždy užíval nielen rodinný dom, ale aj

záhradu, ktorú mal riadne oplotenú. Pôvodne bol plot drevený a neskôr vymenený za iný, ale záhrada
vždy bola oplotená, pokiaľ si to on pamätá. Vylúčil, aby cez záhradu jeho strýka niekto cudzí prechádzal,
alebo aby tamade prechádzali hospodárske zvieratá.

V minulosti ohľadne užívania tejto parcely nebol s nikým žiaden spor, až posledné roky vyvoláva konflikty

suseda I. N., ktorá aj jemu nadáva, keď v tejto záhrade vypomáha. Záhradu však vždy užívala iba rodina
F. a keďže táto záhrada bola oplotená, nikto cudzí do nej vstúpiť nemohol ani cez ňu prechádzať.

23. Žalobcovia sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrili tak, že rozsudok Okresného
súdu Humenné č. 7C/5/60 a rozsudok krajského súdu č. 8Co/286/61 nadobudli právoplatnosť
a vykonateľnosť a je nepochybné, že týmto dňom sa stali právni predchodcovia žalobkyne

spoluvlastníkmi novovytvorených parciel a následne nebohý U. F. nadobudol podiely od svojej matky
a svojich súrodencov kúpnou zmluvou, ktorá bola spísaná v advokátskej kancelárii. Došlo k tomu, že
v tom čase Geodézia mala problém bez novej grafickej identifikácie alebo nového geometrického plánu
zapísať rozsudkom rozdelené a prikázané vlastníctvo nehnuteľností, ako aj následné kúpne zmluvy do
evidencie nehnuteľností. Rovnaký problém mali však aj všetci účastníci súdneho sporu č. 7C/5/60 a nimi

nadobudnuté vlastníctvo nie je dodnes vyznačené na príslušných listoch vlastníctva.

Podľa tvrdenia manželky nebohého U. F., žalobkyne v 2. rade, v tom čase jej manžel vyplatil svojich
súrodencov a nemal finančné prostriedky na nové geodetické zameranie parciel a vypracovanie
geometrického plánu. Napriek tomu všetci účastníci súdneho sporu bez zásahu iných tretích osôb

nehnuteľnosti súdom im prikázané do vlastníctva po celú dobu aj v súčasnosti užívali a užívajú ako
vlastníci.

Právny predchodca žalobcov U. F. mal za to, že predmetné nehnuteľnosti čiastočne získané rozsudkom
a následne platnými kúpnymi zmluvami, sú jeho vlastníctvom a ako vlastník sa správal počas celej

doby ich užívania. Počas doby oprávneného užívania týchto nehnuteľností ho pri výkone vlastníckeho
práva nikto nerušil a do výkonu jeho práva nikto nezasahoval. Žalobcovia sú preto presvedčení, že ich
právni predchodca nebohý U. F. tieto nehnuteľnosti ako celok vydržal, keď naplnil zákonné predpoklady
vydržania a to, že bol oprávneným držiteľom veci po celú dobu vydržania, bola splnené aj nepretržitosť
vydržacej doby a išlo o spôsobilý predmet vydržania. Nehnuteľnosti v dobrej viere užíval až do svojej

smrti 24. 7. 1987. Predmetnú parcelu preto nadobudol vydržaním a žalobcovia žiadali, aby súd podanej
žalobe vyhovel.

24. Z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie I. J. K. vyplýva, že je na ňom zapísaná parcela KN-C
č. 67 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 313 m2, na ktorej je umiestnený dom č. 9, ktorý je zapísaný

na LV č. XXX. Výlučnom vlastníčkou je L. F., G. F. a ako titul nadobudnutia je uvedené D67287. Zároveň
je uvedené, že ide o mpč. XX zapísanú v pozemnoknižnej zápisnici č. X.

25. Predmetom sporu bolo určenie, že nehnuteľnosť parcela C-KN 68 záhrada o výmere 297 m2,
ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. I. J. K., patrí do dedičstva po nebohom U. F., nar. X. X.

XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom I. J. K.. Dôvodom pre určenie, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva, je vydržanie vlastníckeho práva nebohým U. F. potom, čo predmetnú nehnuteľnosť nadobudol
jednak rozhodnutím súdu (podiel 1/6-ina k celku) a jednak kúpnou zmluvou od svojej matky a svojich
súrodencov. Keďže nedošlo k zápisu ani predmetného rozsudku súdu, ani kúpnych zmlúv do evidencie
nehnuteľností, právni nástupcovia nebohého U. F. podali žalobu na súd a žiadali určiť, že parcela C-KN

68 patrí do dedičstva po nebohom U. F., na základe inštitútu vydržania vlastníckeho práva.

26. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva so zákona pri splnení
zákonom predpísaných predpokladov. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov je
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento právny

následok nastáva priamo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.

27. Treba rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy vo vzťahu k inštitútu vydržania. Ide
o obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska a to do 31. 12. 1950 (keď platilo uhorsképrávo), ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964
a napokon obdobie Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 1. 4. 1964. Je potrebné zohľadniť aj
novelu zák. č. 131/1982 Zb. účinnú od 1. 4. 1983 a zák. č. 509/1991 Zb. účinného od 1. 1. 1992.

28. Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie zákona č. 131/1982 Zb.,
t. j. do apríla 1983 neupravoval, ani nepoznal. Ustanovením § 132a a § 135a sa nanovo upravila
ochrana držby a vydržania s možnosťou započítania času predchádzajúcim držiteľom pred 1. 4.
1983. Vydržanie sa však týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho

bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve, alebo k veciam, ku ktorým mala
socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol
určený pre pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 OZ bola zavedená
zákonom č. 509/1991 Zb. a vyplýva z neho, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby
uskutočnenú pred 1. 1. 1992. Musia byť však splnené kumulatívne všetky podmienky pre vydržanie

vlastníckeho práva nehnuteľností, ktorými sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba
a vydržacia doba.

29. „Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré

svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí je nutné posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)

nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobudnutí nehnuteľnosti bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom
nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná
so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere

alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka
konania. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho
titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal
po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti

možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych

dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 97/2009, 4Cdo 283/2009, 5Cdo 30/2010, 3MCdo 7/2010, 3MCdo 8/2010, 6MCdo
5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje

účastníka „pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predkladá, že každý sa oboznámi so zákonnou
úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na
všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom
držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR
4Cdo 361/2012).

30. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 49/2010 vyplýva, že „predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na

všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba.Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo
právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.

Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

31. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IIUS484/2015 zo 14. novembra 2018 vyplýva, že „pri
ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť

presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.“

32. Súd má za to, že žalobcovia preukázali, že ich právny predchodca nebohý U. F. nadobudol terajšiu
parcelu C-KN 68 vydržaním. Základným rozlišujúcim kritériom (mimo splnenia ostatných náležitostí
vydržania) je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti
o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu

dobromyseľnosti, musí preukázať držiteľ, resp. v danom prípade jeho právni nástupcovia.

33. Súd má za to, že nebohý U. F. spornú parcelu nadobudol vydržaním, lebo bolo preukázané, že
parcela C-KN 68 záhrada o výmere 297 m2 zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. I. J. K. je spôsobilým
predmetom vydržania. Jej držiteľom bol U. F., teda fyzická osoba spôsobilá vydržať vlastnícke právo

k nehnuteľnosti a držba bola oprávnená, lebo bol od začiatku dobromyseľný a presvedčený o tom, že
nehnuteľnosť mu patrí. Zároveň splnil vydržaciu dobu, ktorá trvala viac ako 10 rokov.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 1992, ktorý je prechodným ustanovením,
platí,žeakideovydržanievlastníckehoprávakpozemkupodľatohtozákona,kdenazákladedoterajších

predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

Ak držiteľ pozemku tento užíval pred 1. 1. 1992, domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania

pozemku a ak užíval tento pozemok od 1. 1. 1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku, potom
sa držba pozemku pred 1. 1. 1992 započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba
pozemku pred 1. 1. 1992 napĺňa pojem oprávnená držba definovaná ust. § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu patrí. Ak je totiž držba pozemku podľa tohto
ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako neoprávnenú na účely vydržania podľa § 134

Občianskeho zákonníka. Tiež preto, že ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje
započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je
pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného
oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného
užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva

osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1. 1. 1992 (NS SR sp. zn. 7MCdo/7/2012).

34. V konaní bolo nepochybne preukázané a to rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 7C/5/60
a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 8Co/286/61, že došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva k mpč. č. 19, 20 a 21 zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX kat. úz. I. J. K..

Z predmetných rozsudkov tak nepochybne vyplýva, že do podielového spoluvlastníctva súrodencov F.
a ich matky, boli prikázané parcely č. 19/1 a 20/3, každému z nich po 1/6-ine k celku. Keďže nebohý U.
F. bol účastníkom daného súdneho konania, z predmetných rozsudkov vyplýva, že sa stal podielovým
spoluvlastníkom parciel 19/1 a 20/3 najneskôr v r. 1961, kedy rozsudky nadobudli právoplatnosť.

Bolo tiež nepochybne preukázané, že podiely svojej matky a svojich súrodencov nadobudol kúpnou
zmluvou z 20. 8. 1968.Zároveň predmetnými listinami bolo preukázané, že nepochybne nebohý U. F. bol držiteľom
oprávneným, lebo podiel vo výške 1/6-ina k celku nadobudol súdnym rozhodnutím – rozsudkom súdu
a zvyšné podiely svojej matky a svojich súrodencov nadobudol písomnou zmluvou, ktorá bola spísaná

advokátskou poradňou dňa 20. 8. 1968 a zároveň účastníci tejto zmluvy splnomocnili advokáta N. na
vykonanie ďalších úkonov smerujúcich k nadobudnutiu právoplatnosti tejto zmluvy.

Je potrebné konštatovať, že držiteľ U. F. bol pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu prejednávaného prípadu vyžadovať, nemal počas vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec alebo právo patrí.

35. Držba predstavuje fakticky stav, ktorý je právne upravený i právne chránený. Držiteľ vykonáva
svoje „skutočné panstvo“ nad predmetom držby v rozsahu danom zákonom. Držba predpokladá faktické
ovládanie predmetu držby a úmysel držiteľa mať predmet držby za vlastný, resp. pre seba. Podstata
faktického ovládania spočíva vo fyzickom držaní, t. j. reálnom užívaní nehnuteľnosti. Pri dobromyseľnej

držbe sa predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je vlastníkom veci a iba
oprávnená držba môže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. Úmysel držiteľa nakladať s vecou ako
s vlastnou a vykonávať právo pre seba, je vnútorným subjektívnym presvedčením držiteľa, ktoré sa
navonok prejavuje nakladaním s predmetom držby.

Nebohý U. F. nepochybne mal vnútorné presvedčenie o tom, že mu parcela KN-C č. 68 patrí, lebo podiel
v nej nadobudol jednak rozsudkom súdu a jednak kúpnou zmluvou od svojej matky a svojich súrodencov.
Právo držby vykonáva tým, že parcelu užíval pre svoju potrebu a v držbe nebol nikým rušený. Predmetná
parcela bola oplotená už jeho predkom a pôvodný plot bol nahradený novým, avšak v nezmenenom
priebehu hranice tejto parcely.

36. Nepreukázala sa obrana žalovaných v 3. a 4. rade, ani vyjadrenie svedkyne, matky žalovanej v 3.
rade o tom, že parcela KN-C č. 68 by nebohému U. F. a ani jeho právnym predchodcom nemala patriť
z dôvodu, že ju rodina N. prenechala rodine F. za to, že rodina F. umožnila prechod cez svoju parcelu
KN-C č. 67.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 8Co/286/61 vyplýva, že prechod bol cez dvor
U. N., ktorý v r. 1947 kúpou nadobudol parcelu č. 386 a cez túto parcelu ide prechod na verejnú
cestu, takže rodina N. vždy prechádzala cez pozemok rodiny N.. Zároveň krajský súd konštatoval,
že tento pozemok nikdy nebol v spoluvlastníctve účastníkov konania a je len vo výlučnom vlastníctve

U. N.. Ponechal tak dohodu ohľadne prechodu na štátnu cestu na riešenie týchto dvoch rodín, lebo
vec sa netýka spoluvlastníctva k parcelám, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva.

Žalobcovia tvrdili, že parcelu KN-C 68 mimo ich rodiny nikto iný neužíval a potvrdil to aj svedok U. F..

Aj svedkyňa I. N., G. N. na katastrálnej mape ukazovala, že ich rodina prechádzala cez parcelu KN-C
67, ktorá však nie je predmetom konania. Síce uviedla, že ona si robí nárok na parcelu KN-C 68, avšak
nijako to neodôvodnila a v konaní bola vypočutá len ako svedkyňa.

Svedkyňa I. N. uviedla, že ľudia prechádzali vždy cez cestu, avšak kravy, sliepky a iná hydina, chodili
aj cez dvoj jej svokrovcov, ktorí to potom nechceli dovoliť. Neskôr jej manžel predal žalovaným v 3. a 4.
rade pozemok, ktorý tvorí prechod na štátnu cestu.

Teda žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby parcela KN-C 68 bola užívaná niekým iným, než U.

F. a predtým jeho právnymi predchodcami. Aj pri pohľade do katastrálnej mapy je zrejmé, že ak právni
predchodcovia žalovanej v 3. rade mali prechádzať z parcely, ktorá má teraz číslo 66/1 na štátnu cestu,
tak by bolo logické, aby prechádzali nie cez parcelu KN-C 68, ale cez parcelu KN-C 67, ktorá však nie
je predmetom daného konania. Podľa súčasného stavu prechádzajú žalovaní v 3. a 4. rade na štátnu
cestu cez parcelu 66/3d, ktorá im vlastnícky patrí a o ktorej svedkovia uviedli, že to bol vždy prechod

na štátnu cestu.

Pokiaľ ide o samotnú držbu parcely, už Krajský súd v Košiciach konštatoval, že účastníci sporu sú
s pozemkami dávno podelení a užívajú ich oddelene. Rodine F. boli prikázané do výlučného vlastníctvaparcely 19/1 a 20/3, lebo ich doteraz užívajú a v blízkosti majú postavený rodinný dom. Krajský súd
konštatoval, že už v minulosti došlo k reálnemu rozdeleniu pozemkov s vlastníckymi účinkami.

37. Žalovaní v 3. a 4. rade, ako aj Slovenský pozemkový fond, namietali, že v konaní nebolo dostatočným
spôsobom preukázané, že terajšia parcela KN-C č. 68 zodpovedá parcelám č. 19/1 a 20/3, ktoré boli
predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Súd poukazuje na odborné vyjadrenie znalca A. D., ktorý konštatoval, že parcela C-KN 68 o výmere

297 m2 zodpovedá časti parcely mpč. XX a mpč. 20 zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat.
úz. I. J. K. a pred THM jej zodpovedali v časti parcely EN 17/1, 18/3 a parcela 17/2. Znalec konštatoval,
že pôvodný geometrický plán, ktorý bol podkladom pre rozhodnutia súdov, sa nezachoval a zachoval
sa len jednoduchý náčrt vyhotovený na znázornenie rozdelenia parciel podľa geometrického plánu
vyhotoveného A. A. pod č. XXX/XXXX z 30. 12. 1957.

Tu súd konštatuje, že z LV č. XX pre kat. úz. I. J. K., na ktorom je zapísaná parcela KN-C č. 67 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 313 m2, na ktorej je postavený dom č. X, vyplýva, že parcela bola vytvorená
z mpč. č. XX, ktorá bola zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. X. Keďže pozemnoknižná zápisnica
č. X nebola predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, je zrejmé, že
rozsudok tak okresného, ako aj krajského súdu sa mohol týkať len terajšej parcely KN-C 68 a podiely

práve tejto parcely boli prikázané rodine F.. G. F. v blízkosti tejto parcely (tak ako konštatoval Krajský súd
v Košiciach) vlastní len jednu parcelu a to KN-C 67, na ktorej má postavený rodinný dom. Keďže táto
parcela nebola predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je tak zrejmé, že spoluvlastníctvo
sa týkalo terajšej parcely KN-C 68. Súd tak nemal pochybnosť o tom, že rozsudkom súdu bola rodine
F. prikázaná do podielového spoluvlastníctva jednotlivých členov rodiny práve terajšia parcela KN-C 68,

lebo už z rozsudku Krajského súdu vyplýva, že deľba ohľadne tejto parcely sa uskutočnila v minulosti a to
s vlastníckymi účinkami, že táto parcela je oddelene užívaná a že v jej blízkosti má rodina F. postavený
rodinný dom. Neexistuje tak pochybnosť o tom, že nebohý U. F., jeho matka a jeho súrodenci nadobudli
podiely práve v terajšej parcele KN-C č. 68 a že práve podiely z tejto parcely mu boli odpredané či už
jeho matkou, alebo jeho súrodencami.

38. Nebolo ani preukázané, aby nebohý U. F. bol v držbe spornej parcely rušený, resp. aby si na ňu
niekto robil nárok. Spory nastali s matkou žalovanej v 3. rade až v r. 2017, kedy sa podľa žalobcov
začala správať neprístojne a na parcelu KN-C č. 68 si začala robiť nárok, hoci predtým ona a jej právni
predchodcovia držbu nebohého U. F. rešpektovali. Nikto z terajších žalovaných (mimo žalovaných v 3.

a 4. rade) si žiaden nárok na spornú parcelu nerobil, ani ho neuplatnil pred súdom a tí zo žalovaných,
ktorí sa vyjadrili písomne alebo prišli na súd, uviedli, že sa so žalobou stotožňujú a navrhujú, aby jej súd
vyhovel. Teda z ich strany neboli žiadne nároky na vlastnícke právo k spornej parcele.

39. Súd má za to, že boli preukázané všetky skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné podanej

žalobe vyhovieť. Nebohý U. F. podiel 1/6-inu k spornej parcele nadobudol v r. 1961 a to rozsudkom
súdu a 20. 8. 1968 odkúpil podiely svojich súrodencov a svojej matky. Občiansky zákonník č. 40/1964
v tom čase držbu nepoznal, ani neupravoval, ale bola zavedená novelizáciou zákona č. 131/1982 od
1. 4 . 1983. Podľa úpravy účinnej od 1. 1. 1992 možno započítať aj dobu držby pred týmto dátumom
a v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7NCdo/7/2012 bolo možné započítať

nielen držbu svojho právneho predchodcu, ale aj svoju vlastnú. Keďže nebohý U. F. odkúpil podiely
svojej matky a svojich súrodencov kúpnou zmluvou z 20. 8. 1968 a odvtedy bol presvedčený o tom,
že mu patrí celá parcela KN-C 68 a užíval ju dobromyseľne ako svoju vlastnú, po uplynutí desaťročnej
vydržacej lehoty sa stal jej výlučným vlastníkom. Preto súd žalobe vyhovel a určil, že sporná parcela
patrí do jeho dedičstva.

40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobcom by mala byť priznaná náhrada trov konania voči

neúspešným žalovaným. Žalobcovia si však náhradu trov konania neuplatnili a preto súd rozhodol tak,
že im vo vzťahu k žalovaným práv na náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.