Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Csp/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203742
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124203742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: ByPo spol.

s.r.o., IČO: 31 579 175, so sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok, právne zast. Alušic s.r.o., so sídlom
Madačova 1/A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanému: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomA.XXXX/X,D.,právnezast.AdvokátskakanceláriaAŠTARY,s.r.o.,sosídlomMariánskenámestie
29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, o zaplatenie 942,23 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa22.03.2024 domáhalvočižalovanémuzaplatenia

sumy 942,23 EUR a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že zabezpečuje správu bytového domu na ulici A. XXXX, D.: Obytný
súbor Amfiteáter -A súpisné č. XXXX zapísaná v LV č. XXXX pre k. ú. a obec D. (ďalej len „ bytový dom“)
na základe Zmluvy o výkone správy č. 167/2014 zo dňa 01.04.2014. Žalovaný je vlastník bytu č. XX-X
vo vchode č. X na XX poschodí v bytovom dome v zmysle priloženého čiastočného listu vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. a obec D.. S poukazom na ust. § 6 ods. 2 písm. d/ a §8b ods. 1 písm. e/ z. č. 182/1993

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uviedol, že žalovaný doposiaľ neuhradil nedoplatok
na službách spojených s užívaním bytu vo výške 942,23 EUR. Uvedená suma predstavuje dlh, ktorý
žalovanému vznikol neplnením si povinnosti vlastníka bytu uhrádzať jednak náklady na prevádzku a
údržbu bytu samotného ako aj náklady na prevádzku a údržbu spoločných častí a spoločných zariadení
bytového domu, v ktorom sa dotknutý byt nachádza a náklady spojené s užívaním bytu a to na základe
mesačného zálohového predpisu, ale aj na základe vykonaných ročných zúčtovaní. Náklady na správu
bytovéhodomu(vrátanenákladovnaopravuaúdržbuspoločnýchčastíaspoločnýchzariadeníbytového

domu) sú povinní znášať pomerne všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov konkrétneho bytového
domu, a to vo forme mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Táto povinnosť
každého vlastníka bytu výslovne vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Žalovaný si neplní povinnosti vlastníka bytu vyplývajúce s ust. §10 ods. 1 zákona
č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to tým spôsobom, že ku 29.02.2024 má
voči vlastníkom ostatných bytov, ktorým správu bytov zabezpečuje žalobca dlh vo výške 942,23 EUR.

3. Súd vydal vo veci dňa 14.05.2024 platobný rozkaz č. k. 51Csp/40/2024-30, ktorým žalobe vyhovel
v celom rozsahu.4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom namietal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu na uplatnenie predmetného nároku. Predložená Zmluva o výkone správy č. 167/2014 z 1. apríla
2014 nie je datovaná, nie je možné zistiť, kedy a medzi kým konkrétne bola resp. mala byť uzavretá a nie

je podpísaná ani samotným žalobcom. Z priloženej Prílohy k zmluve o výkone správy, sú zrejmé len čísla
jednotlivých bytov, avšak pri podpisoch nie je zrejmé, o podpisy akých konkrétnych osôb ide. Táto listina
je však zjavne samostatnou listinou, ktorá nie je priamo spojená s listinou označenou ako „Zmluva o
výkone správy č. 167/2014 A“. V texte žalobcom predloženého dokumentu s názvom „Zmluva o výkone
správy č. 167/2014 A“ sa nikde neodkazuje na žiadnu prílohu, pričom ani z obsahu listiny s označením

„Príloha k zmluve o výkone správy“ sa nedá zistiť, o prílohu k akej konkrétnej zmluve medzi akými
stranami má ísť a aká je jej relevancia (čo je jej vlastným obsahom). Navyše tak ako listina s označením
Zmluva o výkone správy č. 167/2014 A, ani listina s označením Príloha k zmluve o výkone správy
nie je datovaná. Žalobca nepreukázal, že by bola platne a záväzne uzavretá zmluva o výkone správy
medzi žalobcom a nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, preto
žalobca nemôže vykonávať správu bytového domu, súpisné číslo XXXX, v D., ani vymáhať prípadné

nedoplatky vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zároveň žalovaný namietal, že žaloba je skutkovo
nevymedzená a nepreskúmateľná a jej obsah nezodpovedá zákonným požiadavkám na obligatórne
obsahové náležitosti tohto procesného úkonu podľa § 132 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
Žalobné tvrdenia žalobcu nie sú po stránke skutkovej dostatočne substancované a konkretizované;
žalobca iba všeobecne uvádza, že „žalovaný neuhradil nedoplatok na službách spojených s užívaním

bytu vo výške 924,23 Eur“, pričom uvedená suma „predstavuje dlh, ktorý žalovanému vznikol neplnením
si povinnosti vlastníka bytu uhrádzať jednak náklady na prevádzku a údržbu bytu samotného ako aj
náklady na prevádzku a údržbu spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, v ktorom sa
dotknutý byt nachádza a náklady spojené s užívaním bytu a to na základe mesačného zálohového
predpisu ale aj na základe vykonaných ročných zúčtovaní“. Takto uplatnený žalobný nárok, vrátane

jeho výšky, je celkom nepreskúmateľný: žalobca neuvádza, aké konkrétne povinné platby súvisiace s
užívaním bytu za aké konkrétne obdobie žalovaný neuhradil (aké konkrétne mesačné zálohy v akých
výškach, aké konkrétne nedoplatky z ročných vyúčtovaní v akých výškach). V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že vlastníkom sporného bytu na Tajovského v Žiline je už vyše 10 rokov a popieral, že by neplnil
svoju povinnosť uhrádzať mesačný zálohový predpis alebo nedoplatky z vyúčtovaní nákladov, ktoré boli

oprávnené. Zo strany žalobcu v podanej žalobe ide o všeobecné, paušálne a nekonkretizované tvrdenia,
ktoré sú použiteľné v akejkoľvek druhovo obdobnej žalobe správcu bytového domu proti vlastníkovi
bytu. Pri nedostatočnom skutkovom substancovaní žalobného nároku je nemožné usudzovať vôbec
o unesení bremena tvrdenia žalujúcej strany (a to bez ohľadu na to, či – a aké – dôkazy sú súdu
žalujúcou stranou predložené). Nahrádzanie absentujúcich rozhodných žalobných skutkových tvrdení

odkazom na označené dôkazy je v zmysle § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprípustné.
V danej veci ide o spotrebiteľský spor, kde je žalovaný v postavení spotrebiteľa a ako vyplýva z
uznesenia veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 V Cdo 5/2019, z 28. apríla 2021 (R 78/2021),
zmluva o výkone správy je zmluvou spotrebiteľskou. Pre individuálny spotrebiteľský spor potom platí
neprípustnosť zmeny žaloby, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 Civilného sporového poriadku), a

teda aj priamo zákonom ustanovená neprípustnosť podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich
skutočnostítvrdenýchvžalobe(§140ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuacontrario).Žalobcakžalobe
priložil listinu označenú ako „Sumárna analýza platieb za obdobie od 30.4.2017 do 29.2.2024“, ktorá
bola jednostranne vyhotovená žalobcom. V danom prípade nejde o daňový doklad (nejde o vyúčtovanie
nákladov), ale o interný dokument žalobcu, ktorý ani nemá charakter verejnej listiny a neplatí preň

vyvrátiteľná domnienka pravdivosti jeho obsahu. Predmetná „sumárna analýza platieb“ je na viacerých
miestach zmätočná a nezrozumiteľná a žalovaný sa v nej iba náročne orientuje (napr. pri položkách
-123,61 EUR v stĺpci „Predpis/vyúčt.“ k dátumu 30. jún 2020 alebo v tej istej sume v stĺpci „Predpis/
vyúčt.“ k dátumu 30. november 2022). Žalovaný by mal vo všeobecnosti primárne reagovať na žalobné
skutkové tvrdenia žalobcu (ktoré sa v prejednávanej žalobe nenachádzajú) a nie iba na obsah žalobcom

priložených dôkazov, ktoré žalobca sám nijako „neokomentoval“ a neuviedol, aké konkrétne skutočnosti
z nich podľa jeho mienky majú vyplývať. Aj keby sa však malo vychádzať z obsahu listiny s názvom
„Sumárna analýza platieb za obdobie od 30.4.2017 do 29.2.2024“, vyplýva z nej, že žalovaný spolu
za roky 2021-2024 až do 29. februára 2024, pokiaľ siaha predmetná analýza, zaplatil v súvislosti s
užívaním jeho bytu celkovú sumu 8.532,58 EUR (v roku 2021 celkovo 2.990,- EUR, v roku 2022 celkovo

2.160,- EUR, v roku 2023 celkovo 2.898,98 EUR a v januári a februári 2024 celkovo 483,60 EUR),
pričom za to isté obdobie od 1. januára 2021 až do 29. februára 2024 bol žalovaný podľa nie úplne
zrozumiteľného obsahu predmetnej analýzy povinný zaplatiť celkovo 8.442,10 EUR (2.595,- EUR +
2.353,54 EUR + 3.009,96 EUR + 483,60 EUR). Z uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný za obdobieod 1. januára 2021 do 29. februára 2024 zaplatil o 90,48 EUR viac, než za dané obdobie zaplatiť mal.
Ku koncu roka 2020 je pritom na žalobcom predloženej sumárnej analýze platieb vykazovaný zostatok
žalovanéhovsumenedoplatku-1.032,71EUR(čojepráveo90,48EURviac,nežžalovanáistina942,23

EUR v tomto spore). Údajný dlh žalovaného preto musel vzniknúť ešte pred 31. decembrom 2020 (z
obsahu podanej žaloby však datovanie dlhu žalovaného žiadnym spôsobom zistiť nemožno, pričom ide
o zásadný nedostatok žaloby, ktorý sa už ani v neskoršom priebehu konania nedá s poukazom na §
294 v spojení s § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku odstrániť). Žalovaný preto vzniesol námietku
premlčania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 16.08.2024 považoval námietku aktívnej vecnej
legitimácie za nehospodárnu a zbytočnú. Súd sa k aktívnej vecnej legitimácii vyjadril tým, že vydal
platobný rozkaz. Predložil zmluvu o správe aj s podpismi, ale žalovaný priznal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcovi už len tým, že poprel, že neplatí zálohy riadne a včas. Počnúc vyúčtovaním za rok 2017
mal žalovaný voči fondu prevádzky, údržby a opráv dlh. Nasledujúce splátky sa započítali na staršie

pohľadávky, teda najprv na tento dlh, potom sa začali započítavať na neskôr vzniknuté splátky. Takto dlh
za rok 2017 bol zaplatený v roku 2018, za rok 2018 v roku 2019 a podobne. Žalovaný dlh vznikol v roku
2023. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pri mesačných platbách žalovaný neurčil, že platí
aktuálny mesiac. Preto žalobca ako správca cudzieho majetku musel započítať pohľadávky v zmysle
zákona na staršie. Z toho vyplýva aj nedôvodnosť námietky premlčania. Namietal argumentáciu týkajúcu

sa údajného doplnenia absentujúcich rozhodných žalobných skutkových tvrdení. Tie rozhodujúce boli
obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súd ich dostatočnosť (aspoň pre skrátené konanie)
osvedčilvydanímplatobnéhorozkazu.Svojuargumentáciudopĺňareflektujúcargumentáciužalovaného.
Vyúčtovania za roky 2017 až 2023 žalovaný nenamietal, vyúčtovania mu boli riadne doručené.

6. Žalovaný vo vyjadrení doručenom dňa 15.10.2024 popieral tvrdenie žalobcu, že žalovaný dlh vznikol
v roku 2023 a že žalobca vraj ako správca cudzieho majetku musel započítať pohľadávky v zmysle
zákona na staršie, ako aj všetky s tým súvisiace tvrdenia žalobcu, napr. že dlh za rok 2017 bol zaplatený
v roku 2018, za rok 2018 v roku 2019 a podobne. Žalovaný popieral aj tvrdenie žalobcu, že by pri
mesačných platbách neurčil, že platí aktuálny mesiac, keďže platenie zálohových predpisov za ten-

ktorý mesiac vyplývalo aj z konkrétnych okolností spojených s uskutočnenými platbami. Namietal, že
z iba rámcovým spôsobom vyhotovenej žaloby žalobcu ani z jeho neskoršieho vyjadrenia nemožno
zistiť konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa samotnej danosti a výšky žalovanej pohľadávky (z
čoho žalovaný dlh pozostáva, kedy konkrétne vznikol a ako sa dospelo k jeho sume), ani ktorými
konkrétnymi dôkazmi navrhuje žalobca preukázať ktoré konkrétne skutkové tvrdenie, pričom nie je

vecou súdu (a nie je to ani prípustné) a žalovanej protistrany, aby namiesto žalobcu sami analyzovali
celý súbor listín predložených žalobcom bez jeho bližšieho vysvetlenia a v nich prípadne iniciatívne
hľadali oporu pre nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej peňažnej sumy. V samotnej žalobe boli žalobné
tvrdenia žalobcu po stránke skutkovej nedostatočne substancované a konkretizované; pričom žalobca
v žalobe neuviedol, aké konkrétne povinné platby súvisiace s užívaním bytu za aké konkrétne obdobie

žalovaný neuhradil (aké konkrétne mesačné zálohy v akých výškach, aké konkrétne nedoplatky z
ročných vyúčtovaní v akých výškach). Ak žalobca až vo svojom podaní datovanom 16. augusta 2024
doplnil, že vraj žalovaný dlh „vznikol v roku 2023“, tak jednak ide o neprípustné podstatné doplnenie
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (v žalobe sa neuvádzalo, a to ani rámcovo, kedy mal
vzniknúť žalovaný dlh, čo má, samozrejme, vplyv aj na otázku premlčania), čo je podľa § 294 Civilného

sporového poriadku neprípustné, a jednak ani takéto „doplnenie“ nemožno považovať za dostačujúce
na účely preskúmateľného skutkového substancovania žalobného nároku. Žalobca ani vo svojom
vyjadrení k odporu žalovaného (okrem všeobecného tvrdenia, že vraj žalovaný dlh vznikol v roku 2023)
nijako nekonkretizoval, nezaplatením akých konkrétnych mesačných preddavkových platieb v akých
výškach resp. nezaplatením akého konkrétneho nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov v akej

výške mal údajne v roku 2023 žalovaný dlh vzniknúť. V podanej žalobe žalobca výslovne uvádzal,
že žalovaná suma predstavuje dlh, ktorý vznikol žalovaného neplnením si povinnosti vlastníka bytu
uhrádzať platby „na základe mesačného zálohového predpisu ale aj na základe vykonaných ročných
zúčtovaní“, čo znamená, že v žalobe sa tvrdilo, že žalovaný dlh pozostáva (okrem iného) z nezaplatenia
viacerých ročných vyúčtovaní (ako indikuje použité množné číslo „ročných zúčtovaní“). Ak však podľa

dodatočného skutkového tvrdenia žalobcu v jeho vyjadrení zo 16. augusta 2024 mal celý žalovaný dlh
vzniknúť v roku 2023, tak k nemu nemohlo dôjsť nezaplatením nedoplatkov z viacerých (niekoľkých)
ročných vyúčtovaní (ako bolo v množnom čísle uvádzané v žalobe), ale nedoplatku z jediného ročného
vyúčtovania nákladov, ktoré bolo žalobcom vykonané v priebehu roka 2023, a to vyúčtovania nákladovza rok 2022. To však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko z obsahu vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu žalovaného za rok 2022, priloženého k vyjadreniu žalobcu zo 16. augusta2024, vyplýva,
že vlastný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2022 bol žalobcom určený v sume 205,85 EUR

(údaj uvedený v riadku s názvom „Vyúčtovanie za rok 2022 (nedoplatok)“), pričom žalovaný platbou z
9. augusta 2023 v sume 283,95 EUR, výslovne označenou ako „vyúčtovanie rok 2022 – poplatok za
upomienku“, predmetný nedoplatok nielenže vyrovnal, ale uhradil dokonca viac, než bola výška tohto
nedoplatkuzvyúčtovanianákladovspojenýchsužívanímbytuzarok2022.Žalovanýakodôkazpredložil
potvrdenie o platbe 283,95 EUR z 9. augusta 2023. Okrem toho v listine označenej ako „Sumárna

analýza platieb za obdobie od 30.4.2017 do 29.2.2024“, ktorú žalobca priložil k žalobe, sa k dátumu
30. jún 2023 uvádza v stĺpci „Predpis/vyúčt.“ ako položka s označením „RV zaloh a nakladov“ suma
313,96 EUR (čo by teda asi mal byť podľa obsahu predmetnej „analýzy“ nedoplatok z vyúčtovania
nákladov za rok 2022), avšak v samotnom obsahu tohto vyúčtovania, ako ho predložil žalobca k
svojmu vyjadreniu zo 16. augusta 2024, sa suma 313,96 EUR ako výsledok vyúčtovania nákladov
za rok 2022 nikde neuvádza a v tomto vyúčtovaní nákladov je ako nedoplatok z vyúčtovania za rok

2022 uvedená suma 205,85 EUR. Žalobca nijako neobjasnil, ako dospel v „sumárnej analýze“ k sume
313,96 EUR, uvádzanej k dátumu 30. jún 2023, ako k nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov
za rok 2022, čo je v rozpore s obsahom samotného žalobcom predloženého vyúčtovania za dané
obdobie. Žalobcom neboli vysvetlené ani ďalšie nezrovnalosti a nezrozumiteľné údaje v obsahu listiny
označenejako„Sumárnaanalýzaplatiebzaobdobieod30.4.2017do29.2.2024“,namietanéžalovaným.

Zvýraznený údaj vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022 v sume -1.066,75 EUR
nie je nedoplatkom z vyúčtovania nákladov za rok 2022, ale – v dôsledku chaotického a koncepčne
nesprávneho rozúčtovávania nákladov zo strany žalobcu ako správcu bytového domu, keď tento vo
vyúčtovaní nákladov neporovnáva uskutočnené platby vlastníka bytu a náklady rozpočítané na daný byt,
ale z nepochopiteľných dôvodov porovnáva mesačný zálohový predpis (bez ohľadu na to, či bol v danej

výške aj uhrádzaný) s nákladmi daného bytu – predstavuje iba nejaký informatívny údaj o tom, aký by
podľa žalobcu mal byť celkový dlh žalovaného k dátumu 30. apríla 2023, čiže nielen vrátane nedoplatku
z vyúčtovania nákladov za rok 2022, ale aj všetkých iných, starších nedoplatkov a prípadných dlžných
preddavkových platieb. Každopádne žalovaný údajný vlastný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za
rok 2022 (ktorý mal byť podľa obsahu žalobcom vyhotoveného vyúčtovania nákladov za rok 2022 v

sume 205,85 EUR) uhradil, a to platbou z 9. augusta 2023 dokonca vo vyššej sume (ktorá obsahovala
výslovné označenie jej určenia), a teda v čase podania žaloby neexistuje a neexistoval žiaden dlh
žalovaného titulom nezaplateného ročného vyúčtovania nákladov, ktorý by mohol vzniknúť v roku 2023,
čiže v čase, do ktorého dodatočne účelovo datuje vznik svojej pohľadávky žalobca. Čo sa týka druhej
možnosti – aj to žalobcom dosiaľ nijako bližšie skutkovo nekonkretizovanej a nešpecifikovanej –, že by

žalovaný dlh v roku 2023 vznikol neuhradením predpísaných mesačných preddavkov, aj táto je vylúčená
obsahom dôkazov predložených samotným žalobcom. Na strane 3 vyúčtovania nákladov spojených
s užívaním bytu žalovaného za rok 2023 sa nachádza tabuľka s názvom „Informácie o platbách“,
s podnadpisom „Prehľad platieb za rok 2023 (€)“, v ktorej majú byť logicky uvedené všetky platby
žalovaného uskutočnené v roku 2023, ktoré žalobca zaúčtoval do roka 2023. V pravej hornej časti

predmetnej tabuľky sa nachádza údaj „Počiatočný stav k 1.1.2023: -831,25 EUR“, z čoho vyplýva, že
dlh žalovaného v sume 831,25 EUR žalobca evidoval a eviduje ako starší dlh žalovaného pochádzajúci
spred roka 2023 (ktorý teda logicky nemohol vzniknúť v roku 2023), a teda už z tohto údaja je zrejmé,
že minimálne v časti sumy 831,25 EUR by mohol údajný dlh žalovaného pochádzať jedine spred 1.
januára 2023 a nemohol vzniknúť v roku 2023, ako dodatočne účelovo uviedol vo svojom vyjadrení

žalobca. Pokiaľ ďalej žalobca v ostatnom vyjadrení tvrdí, že vraj „dlh za rok 2017 bol zaplatený v
roku 2018, za rok 2018 v roku 2019 a podobne“, tak žalobca nijako nekonkretizoval a nepreukázal,
kedy konkrétne a akými konkrétnymi platbami bol uhradený aký konkrétny dlh žalovaného za rok
2017, za rok 2018 atď. a pod., ako ani to, z čoho vlastne má potom pozostávať suma 831,25 EUR,
ktorú žalobca uviedol v tabuľke s názvom „Informácie o platbách“, s podnadpisom „Prehľad platieb

za rok 2023 (€)“, na 3. strane vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za rok
2023 ako počiatočný stav k 1. januáru 2023. Obsah tabuľky s názvom „Informácie o platbách“ na 3.
strane vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za rok 2023 výslovne vyvracia
tvrdenie žalobcu, že by platby žalovaného uskutočnené v roku 2023 resp. nejakú časť z nich (bližšie
nešpecifikovanú) žalobca započítaval na údajné staršie dlhy žalovaného. Ak by žalovaný v roku 2023

uskutočňoval úhrady, ktorými podľa žalobcu plnil svoje staršie dlhy a ktoré mu žalobca, ako dodatočne
účelovo tvrdí, započítaval na svoje staršie pohľadávky, potom by takéto platby žalovaného v predmetnej
tabuľke vôbec nemohli byť uvedené, nakoľko by museli byť zaúčtované na staršie dlhy žalovaného, a nie
do účtovného obdobia roka 2023. V tabuľke s názvom „Informácie o platbách“ s podnadpisom „Prehľadplatieb za rok 2023 (€)“ je však uvedených všetkých 13 platieb žalovaného, ktoré žalovaný uskutočnil v
priebehu roka 2023, v celkovej sume 2.898,98 EUR, a teda z obsahu tabuľky s názvom „Informácie o
platbách“, s podnadpisom „Prehľad platieb za rok 2023 (€)“, jednoznačne vyplýva, že všetkých 13 platieb

žalovaného realizovaných v priebehu roka 2023 v celkovej sume 2.898,98 EUR žalobca zaúčtoval
žalovanémudoúčtovnéhoobdobiaroka2023,priradilichktomutorokuanepriradilichkžiadnymstarším
dlhom žalovaného vzniknutým do roku 2022 vrátane. Z obsahu predmetnej tabuľky je potom napr.
nepochybné, že platba žalovaného z 19. januára 2023 v sume 180,- EUR bola žalovaným uskutočnená
a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac január

2023, platba žalovaného z 20. februára 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a
žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac február
2023, platba žalovaného z 20. marca 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a
žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac marec
2023, platba žalovaného z 19. apríla 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom
priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac apríl 2023, platba

žalovaného z 19. mája 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená
k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac máj 2023, platba žalovaného z
19. júna 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému
zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac jún 2023, platba žalovaného z 19. júla 2023
v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému

predpisu ako preddavková platba za mesiac júl 2023, platba žalovaného z 21. augusta 2023 v sume
209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu
ako preddavková platba za mesiac august 2023, platba žalovaného z 19. septembra 2023 v sume
241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu
ako preddavková platba za mesiac september 2023, platba žalovaného z 19. októbra 2023 v sume

241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu
ako preddavková platba za mesiac október 2023, platba žalovaného z 20. novembra 2023 v sume
241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu
ako preddavková platba za mesiac november 2023 a platba žalovaného z 19. decembra 2023 v sume
241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu

ako preddavková platba za mesiac december 2023. Žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, neobjasnil
a už vonkoncom nepreukázal, na aké konkrétne iné, staršie dlhy žalovaného vzniknuté pred rokom 2023
v súlade s jeho dodatočne vyprodukovanými tvrdeniami údajne priradil a zaúčtoval vyššie uvedených
12 pravidelných mesačných platieb, ktoré žalovaný uskutočnil v roku 2023 vždy k 19. alebo 20. dňu
v kalendárnom mesiaci (a na základe čoho tak žalobca učinil). Okrem obsahu poukazovanej tabuľky

s názvom „Informácie o platbách“, s podnadpisom „Prehľad platieb za rok 2023 (€)“, na 3. strane
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za rok 2023, teda dokumentu, ktorého
autorom je samotný žalobca, určenie vyššie konkretizovaných platieb žalovaného ako úhrad mesačných
preddavkov za jednotlivé mesiace roka 2023 vyplýva aj z posúdenia výšky týchto platieb a pravidelnej
mesačnej periodicity ich úhrad žalovaným vždy k 19. alebo 20. dňu v príslušnom mesiaci (pričom

z jednotlivých žalobcom vyhotovených predpisov mesačnej zálohovej úhrady je zrejmé, že mesačné
preddavky mali byť splatné vždy do 20. dňa príslušného mesiaca). Žalovaný mal od januára 2023
žalobcom určenú výšku mesačnej preddavkovej platby v sume 209,68 EUR; tento mesačný zálohový
predpis platný od 1. januára 2023 žalobca priložil i k žalobe. V prípade platieb žalovaného v sumách
209,69 EUR, zaplatených v rámci roka 2023 pravidelne vždy k 19. alebo 20. dňu mesiaca, je z výšky

týchto platieb nadovšetko zrejmé, že išlo o platby aktuálneho mesačného zálohového predpisu platného
od 1. januára 2023 (žalovaný si nedopatrením nastavil v banke trvalý príkaz vyšší o 1 cent než bol v
tom čase aktuálny mesačný zálohový predpis), takto ich žalobca aj zaúčtoval a vo vyúčtovaní nákladov
za rok 2023 zahrnul do prehľadu platieb žalovaného za rok 2023 (a nie medzi platby na staršie dlhy
žalovaného spred roka 2023). To rovnako platí pre platby žalovaného v sumách 241,80 EUR z 19.

septembra 2023, 19. októbra 2023, 20. novembra 2023 a 19. decembra 2023. Od 1. septembra 2023
žalobca totiž určil žalovanému novú výšku mesačného zálohového predpisu na sumu 241,80 EUR
(predpis mesačnej zálohovej úhrady platný od 1. septembra 2023 sa prikladá k tomuto podaniu ako
dôkaz), na čo žalovaný zareagoval tak, že si obratom ešte v septembri 2023 zmenil výšku trvalého
príkazu v banke určeného na úhradu mesačných preddavkových platieb za byt na novú sumu 241,80

EUR a v takejto sume aj uskutočnil platby mesačných preddavkov za mesiace september, október,
november a december 2023, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca. Je nezmyselné a neakceptovateľné,
aby boli platby žalovaného na základe trvalého príkazu, realizované vždy do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci vo výške zodpovedajúcej aktuálne platnému mesačnému zálohovému predpisu,údajnepriraďovanénaakésižalobcomnijakonekonkretizovanéstaršiedlhyžalovanéhospredroka2023
vo výškach zjavne odlišných od výšky mesačného zálohového predpisu a sporných platieb. Navyše
žalobca žalovanému nikdy neoznámil, že by akékoľvek žalobcom uskutočnené platby v priebehu roka

2023 priradil k nejakým starším dlhom žalovaného, ktoré vznikli pred rokom 2023, pričom, ako už bolo
vyššie rozobrané, práve obsah žalobcom vyhotoveného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
bytu žalovaného za rok 2023 namietané tvrdenie žalobcu relevantne vyvracia. Žalovaný teda uzatvára,
že v roku 2023 uhradil nedoplatok z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním jeho bytu za rok 2022,
akoajmesačnépreddavkydofonduprevádzky,údržbyaoprávaúhradyzaplneniazajednotlivémesiace

roka 2023; v roku 2023 preto žalovanému nevznikol a ani nemohol vzniknúť dlh v sume žalovanej istiny
942,23 EUR, ktorého adekvátnu skutkovú špecifikáciu žalobca dosiaľ nebol v tomto spore spôsobilý
vyprodukovať a vzhľadom na ustanovenie § 294 Civilného sporového poriadku tak už ani urobiť nemôže.
Čo sa týka náležitostí zmluvy o výkone správy, je povšimnutiahodné, že žalobca k žalobe predložil
sporný dokument v inej podobe než k replike (pôvodne bez strany 9), a teda s predmetným dôkazom
je zo strany žalobcu zjavne manipulované. Žalovaný žiada, aby žalobca predložil súdu i žalovanému na

nahliadnutie na pojednávaní kompletný originál zmluvy o výkone správy. K listine s označením „Príloha
k zmluve o výkone správy“, ktorú žalobca zrejme vydáva za súčasť zmluvy o výkone správy, žalovaný
odkazuje na obsah odporu proti platobnému rozkazu. Vzhľadom na to, že zmluva o výkone správy
musí mať zákonom predpísanú písomnú formu, pre posúdenie jej platnosti je irelevantné, či žalovaný
platí alebo neplatí zálohové platby za užívanie bytu. Žalovaný popiera i tvrdenie žalobcu, že by vraj

vyúčtovania za roky 2017 až 2023 nenamietal. Žalovaný výslovne písomne reklamoval u žalobcu napr.
ešte vyúčtovanie nákladov za rok 2017 listom zo 7. júna 2018 alebo vyúčtovanie nákladov za rok
2018 listom z 25. júna 2019, avšak bez náležitej resp. akejkoľvek odozvy zo strany žalobcu. Žalovaný
opakovane namietal a žiadal žalobcu o vysvetlenie rôznych položiek vo vyúčtovaniach vyhotovených
žalobcom, na čo pravidelne nedostáva od žalobcu buď žiadne odpovede, alebo iba čisto formálne.

Žalovaný je dlhodobo nespokojný s činnosťou žalobcu, ktorú považuje za neodbornú, nekvalifikovanú až
zmätočnú (čoho prejavom je napokon aj postup žalobcu v tomto konaní), a túto nespokojnosť žalobcovi
aj priebežne prejavuje.

7. Žalobca na výzvu súdu doplnil v zmysle § 150 ods. 2 CSP skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe

a replike a o podaním doručeným súdu dňa 02.12.2024. Uviedol, že dlh síce vznikal od 01. mája
2017, ale žalovaný ho postupne uhrádzal a jeho platby započítavali na skôr splatný dlh, až následnej
na ten, ktorý vznikol neskôr. Správca je povinný vymáhať preddavky v zmysle § 8b ods. 1 písm. e)
zákona o bytoch. Vlastníci sú povinní preddavky platiť v zmysle § 10 ods. 1 zákona o bytoch, pričom
podľa tohto ustanovenia ich výšku určujú vlastníci. Určujú ju na schôdzi vlastníkov bytov. Uznesenia

prijaté na schôdzi je oprávnený napadnúť prehlasovaný vlastník v 30 dňovej lehote (resp. 3 mesačnej)
prekluzívnej v zmysle § 14a ods. 8 zákona o bytoch. Pokiaľ lehotu zmešká, existuje iba jeden spôsob
ako zrušiť povinnosť vzniknuvšiu z uznesení schôdze, a to uznesením schôdze. Výšku preddavkov do
fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu žalovaný nenamietal, nenamietal teda ani položky,
ktoré obsahovala (vychádzajúc zo spotreby minulých rokov). Dlh žalovaného vznikal takto: za rok 2017

- v mesiaci máj 2017 vznikol dlh z titulu ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok
2016 vo výške 296,07 EUR. Neuhradené v lehote splatnosti do 30.6.2017. Následne bol dlh v mesiacoch
júl a august uhradený dvoma platbami vo výške 130,17 Eur. Z tretej platby v rovnakej výške v mesiaci
september bol na splatný dlh v omeškaní započítaná suma 35,73 Eur, zvyšok platby vo výške 94,44
Eur sa započítal na omeškanú zálohovú platbu splatnú v mesiaci júl 2017. Platba mesiaci október sa v

časti 35,73 Eur započítala za poslednú časť zmeškanej platby za mesiac júl 2017 a v časti 94,44 Eur sa
započítalo za zameškanú platbu v mesiaci august. Novembrová platba v nezmenenej výške 130,17 Eur
savčasti35,73Eurzapočítalazaposlednúčasťplatbyvmesiaciaugustavčasti94,44Eursazapočítala
za zameškanú platbu v mesiaci september. Toto vysvetlenie je dostatočné a netreba rozpisovať ďalšie
mesiace, v ktorých zápočet postupoval rovnakým spôsobom až do splatnosti vyúčtovania 30.06.2018. K

31.12.2017 tak bol dlh vo výške 296,07 EUR. Za rok 2018 -v mesiaci máj 2018 vznikol dlh z titulu ročného
vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 214,67 EUR za ročné vyúčtovanie nákladov
spojené s užívaním bytu za rok 2017, neuhradené v lehote splatnosti do 30.6.2018. V mesiacoch
august a september 2018 vlastník neuhradil pravidelné mesačné zálohové platby v stanovenej sume
a úhradu realizoval až 23.10.2018 v sume 233,00 EUR, dlh sa zvýšil o 27,34 EUR. Ak k 01.07.2018

mal dlh vo výške 510,74 Eur, k 01.11.2018 sa zvýšil na 538,08 EUR. ZA rok 2019 - na začiatku roku
mal žalovaný dlh vo výške 538,08 EUR z titulu nezaplatených preddavkov za mesiace september až
december 2018 a čiastočne platby za mesiac august. Predchádzajúce platby vrátane vyúčtovania za rok
2017 boli uhradené skoršími platbami. V mesiacoch február, marec a apríl 2019 vlastník uhradil sumu110,17 EUR mesačne, ale predpis mesačnej zálohovej platby predstavoval sumu 130,31 EUR, dlh k
01.05.2019 bol vo výške 598,08 EUR. (Dátum úhrady 25.2.2019,25.3.2019,23.4.2019.) V mesiacoch
máj, jún, júl, august 2019 vlastník uhradil sumu 110,17 EUR /mesačne/, ale predpis mesačnej zálohovej

platby predstavoval sumu 134,48 €, dlh k 01.09.2019 bo vo výške 695,32 EUR. (Dátum úhrady
23.5.2019,24.6.2019.23.7.2019,23.8.2019). V mesiaci máj 2019 bolo pripísané na konto bytu ročné
vyúčtovanie nákladov spojené s užívaním bytu za rok 2018 sumou -206,25 EUR. /SPOLU DLH -901,57
EUR/. Dátum 31.5.2019, neuhradené v lehote splatnosti do 30.6.2019. V mesiaci september 2019
vlastník uhradil mesačnú zálohovú platbu v sume 130,00 €, ale mesačný predpis bol stanovený na

sumu 145,88 EUR. /SPOLU DLH -917,45EUR/. Dátum úhrady 23.9.2019. V mesiacoch október 2019
až február 2021 vlastník realizoval úhradu v sume 140,00 EUR /mesačne/, ale mesačný predpis bol
stanovený na sumu 140,88 € /SPOLU DLH -932,41 EUR/. (Dátum úhrady 23.10.2019, 25.11.2019,
23.12.2019, 23.1.2020, 24.2.2020, 23.3.2020, 23.4.2020, 25.5.2020, 23.6.2020, 23.7.2020, 24.8.2020,
23.9.2020, 23.10.2020, 23.11.2020, 23.12.2020, 25.1.2021, 23.2.2021.) Celkové platby v roku 2019 boli
vo výške 110,85 EUR, teda splatili starší dlh za rok 2018 vo výške 538,08 EUR a časť preddavkov za

rok 2019. Ku koncu roka 2019 bol dlh vo výške 932,41 EUR. Za rok 2020 - v mesiaci máj a jún 2020 bolo
pripísané na konto vlastníka vyúčtovanie nákladov spojené s užívaním bytu za rok 2019 v sume -102,06
€ (v 05/2020 suma -225,67 € a 06/2020 +123,61 oprava vyúčtovania), ktoré nebolo neuhradené v lehote
splatnostido30.6.2020.Kukoncurokaboldlhvovýške1034,47€.ZArok2021–vlastníkdňa25.03.2021
uhradil sumu 500 EUR, mesačný predpis za marec 2021 bol stanovený na sumu 215,50 EUR. /

SPOLU DLH -749,97 €/. Vlastník úhradu za mesiace apríl 2021 až september 2021 realizoval v sume
215,00 EUR, ale mesačný predpis bol stanovený na sumu 215,50 EUR, /SPOLU DLH -752,97 EUR/
(Dátum úhrady 19.4.2021, 19.5.2021, 21.6.2021, 19.7.2021, 19.8.2021, 20.9.2021.) V mesiaci máj 2021
bolo pripísané na konto vlastníka vyúčtovanie nákladov spojené s užívaním bytu za rok 2020 v sume
-253,24 EUR, ktoré nebolo uhradené v termíne splatnosti do 30.06.2021, /SPOLU DLH -1006,21 EUR/.

Vlastník v mesiacoch október, november 2021 uhradil sumu mesačnej zálohovej platby v sume 215,00
EUR/mesačne/, ale predpis mesačnej zálohovej platby bol stanovený na sumu 180,50 EUR a dlh bol
ponížený o sumu 69 EUR /SPOLU DLH -937,21 EUR/. Dátum úhrady 19.10.2021, 19.11.2021. V mesiaci
december 2021 vlastník uhradil sumu 300 EUR. /SPOLU DLH -637,21 EUR/. Dátum úhrady 31.12.2021.
V mesiacoch december 2021 až september 2022 vlastník uhrádzal mesačne 180,00 €, ale predpis

mesačnej zálohovej platby bol stanovený na sumu 180,50 €. /SPOLU DLH -642,21€/. (Dátum úhrady
20.12.2021, 19.1.2022, 21.2.2022, 21.3.2022, 19.4.2022, 19.5.2022, 20.6.2022, 19.7.2022, 19.8.2022,
19.9.2022.) Za rok 2022 - v mesiaci máj 2022 bolo pripísané na konto vlastníka vyúčtovanie nákladov
spojené s užívaním bytu za rok 2021 v sume -272,15 € /oprava vyúčtovania bola pripísaná na konto
v novembri 2022 v sume +123,61 €./ Vyúčtovanie nebolo uhradené v termíne splatnosti do 30.6.2024

ani po oprave vyúčtovania do 30.11.2024. /SPOLU DLH -790,75 €/. V mesiacoch október, november,
december 2022 uhradil vlastník sumu 180,00 €, ale predpis mesačnej zálohovej platby bol stanovený na
sumu 193,50 €. /SPOLU DLH -831,25 €/. (Dátum úhrady 19.10.2022,21.11.2022,19.12.2022.) Za rok
2023 dňa 19.1.2023 vlastník uhradil sumu 180,00 €, ale mesačný zálohový predpis bol stanovený na
sumu 209,68 €. /SPOLU DLH -860,93 €/. V mesiacoch február až máj 2023 vlastník uhradil sumu 209,69

€, ale mesačný zálohový predpis bol stanovený na sumu 209,68 €. /SPOLU DLH 860,89 €/. (Dátum
úhrady 20.2.2023,20.3.2023,19.4.2023,19.5.2023.) V mesiaci jún 2023 vlastník uhradil sumu 209,69 €,
ale mesačný zálohový predpis bol stanovený na sumu 226,80 €. /SPOLU DLH -878,00 €/. Dátum úhrady
19.6.2023. V mesiaci júl, august 2023 vlastník uhradil sumu 209,69 €/mesačne/, ale mesačný zálohový
predpis bol stanovený na sumu 226,80 €. /SPOLU DLH -908,01 €/. Dátum úhrady 19.7.2023,21.8.2023.

Dňa 30.6.2023 bolo pripísané na konto vlastníka vyúčtovanie nákladov spojené s užívaním bytu za rok
2022 v sume -313,96 €, ktoré vlastník uhradil v sume 283,95 € s dátumom úhrady 9.8.2023. /SPOLU
DLH -942,23 €/. Dlh teda žalobca vyčíslil k 30.11.2023. Podľa výmeru mal žalovaný platiť v mesiacoch
september až november (1.9. až 30.11.) 2023 mesačne 241,80 Eur. V mesiaci august 2023 mal zaplatiť
226,80 Eur. Z uvedeného vyplýva, že dlžná (žalovaná) suma 942,23 Eur je vznikla od 01.08.2023 do

30.11.2023, kedy za mesiace september až november 2023 neuhradil žalovaný nič a v mesiaci august
2023 zaplatil časť predpísanej platby vo výške 9,97 EUR.

8. Žalovaný doručil dňa 31.01.2025 vyjadrenie k podaniu žalobcu, v ktorom namietal, že žalobca
podaním z 2.12.2024, v ktorom prvýkrát uviedol, že dlžná (žalovaná) suma 942,23 EUR mala vzniknúť

nezaplatením mesačných zálohových predpisov od 1. augusta 2023 do 30. novembra 2023, keď za
mesiace september až november 2023 podľa žalobcu žalovaný neuhradil nič a v mesiaci august 2023
podľa žalobcu zaplatil časť predpísanej platby vo výške 9,97 EUR (strana 5 podania žalobcu z 2.
decembra 2024), zmenil žalobu tým, že učinil podstatné doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdenýchv žalobe, čo je zmenou žaloby podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom zmena
žaloby, a to aj čo do skutkových tvrdení, je v spotrebiteľskom spore neprípustná podľa § 294 Civilného
sporového poriadku, ak je žalovaným – ako v tejto veci – spotrebiteľ k čomu poukázal na uznesenie,

sp. zn. 2 Obdo 4/2021, z 28. apríla 2022 (právna veta z ktorého bola zverejnená v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 3/2023). Žalobca mohol a mal v
prejednávanej veci podať proti žalovanému ako spotrebiteľovi žalobu s obsahom, ktorý by nebol iba
zmesou všeobecných vágnych tvrdení a citácií zákonných ustanovení, ale ktorý by v súlade s § 132
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku zahŕňal pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností

týkajúcich sa uplatňovaného nároku, z ktorých by bolo zrejmé, kedy a na základe akých konkrétnych
okolností mal žalovaný dlh vzniknúť. Takýto obsah žaloba žalobcu rozhodne nemala, pričom vzhľadom
na ustanovenie § 294 Civilného sporového poriadku nie je procesne prípustné, aby žalobca podstatne
dopĺňal rozhodujúce skutočnosti (skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žalobného nároku)
až v priebehu konania, a to ani na prípadnú výzvu súdu. Žaloba preto má byť zamietnutá primárne
z dôvodu neunesenia nielen dôkazného bremena, ale už samotného bremena tvrdenia zo strany

žalobcu, a to bez toho, aby bolo možné prihliadať na podstatné doplnenie rozhodujúcich skutočností v
neskoršíchpodaniachžalobcuvpriebehukonania.Žalovanýpopieralvšetkytvrdeniažalobcudodatočne
vyprodukované v podaní o údajnom priraďovaní resp. započítaní neskorších pravidelných mesačných
preddavkových platieb žalovaného za byt na údajné staršie dlhy žalovaného. Osobitne žalovaný
popieral, že by kedykoľvek uhradil žalobcovi tvrdené žalobcom vyprodukované nedoplatky z vyúčtovaní

nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za roky 2016, 2017 alebo 2018, resp. že by vôbec bolo
možné pravidelné mesačné preddavkové platby žalovaného započítať na takéto nedoplatky z ročných
vyúčtovaní. Popieral aj skutkové tvrdenie žalobcu, že vraj neuhradil predpísané platby za mesiace
september až november 2023 a že za mesiac august 2023 mal zaplatiť iba časť predpísanej platby
vo výške 9,97 EUR, čím mal podľa dodatočných tvrdení žalobcu vzniknúť žalovaný dlh. Hoci žalobca

v žalobe výslovne uvádzal, že žalovaná suma predstavuje dlh, ktorý vznikol žalovanému neplnením
si povinnosti vlastníka bytu uhrádzať platby „na základe mesačného zálohového predpisu ale aj na
základe vykonaných ročných zúčtovaní“, čo znamená, že v žalobe sa tvrdilo, že žalovaný dlh pozostáva
(okrem iného) z nezaplatenia viacerých ročných vyúčtovaní (ako indikuje použité množné číslo „ročných
zúčtovaní“), i keď neboli špecifikované konkrétne obdobia, z ktorých majú takéto vyúčtovania pochádzať.

V podaní z 2. decembra 2024 však už žalobca tvrdí, že žalovaný dlh nevznikol nezaplatením žiadneho
vykonaného ročného zúčtovania, ale výlučne údajným neuhradením predpísaných preddavkových
platieb za mesiace september až november 2023 a časti predpísanej preddavkovej platby za mesiac
august 2023, čo je v zrejmom rozpore s tým, čo žalobca uviedol v žalobe (v tomto smere tak podanie
žalobcu z 2. decembra 2024 predstavuje nie iba podstatné „doplnenie“ rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe, ale čiastočne aj ich „zmenu“; v oboch uvedených situáciách však takýto procesný
úkon predstavuje zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Žalovaný uhradil
predpísané preddavkové platby za mesiace august, september, október a november 2023, žaloba je
preto aj v prípade prihliadania na obsah podania žalobcu z 2. decembra 2024 právne bezdôvodná
a smerujúca na zaplatenie už v čase jej podania (21. marca 2024) neexistentnej pohľadávky resp.

pohľadávok. Čo sa týka údajného započítavania platieb žalovaného žalobcom na „skôr splatný dlh, až
následne na ten, ktorý vznikol neskôr“, tak žalovaný nikdy nebol žalobcom akokoľvek informovaný o
tom, že by pravidelné mesačné preddavkové platby uhrádzané žalovaným na základe ním nastaveného
trvalého príkazu v banke boli žalobcom započítavané resp. priraďované nie na zálohový predpis za
daný bežný mesiac, ako boli žalovaným nepochybne určené, ale na nejaké údajné minulé dlhy žalobcu.

Predovšetkým žalovaný nikdy neuhradil žalobcovi žalobcom vyúčtované nedoplatky z vyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za rok 2016 a nasledujúce roky (2017, 2018, 2019)
a žalobca platby žalovaného nepriraďoval a ani nemohol priraďovať na úhradu takýchto ním tvrdených
nedoplatkov z ročných vyúčtovaní. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovanému v máji 2017 vznikol dlh z titulu
ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 vo výške 296,07 EUR a „následne

bol dlh v mesiacoch júl a august uhradený dvoma platbami vo výške 130,17 Eur“, tak už toto prvé
skutkové tvrdenie žalobcu je nepravdivé. Žalovaný mal v roku 2017 výšku mesačného zálohového
predpisu 130,17 EUR, ako to vyplýva aj zo „sumárnej analýzy platieb za obdobie od 30.4.2017 do
29.2.2024“ predloženej žalobcu na č. l. 9. Z listiny na č. l. 9 vyplýva i to, že žalovaný od mája 2017 do
decembra 2017 uhradil vždy každomesačne sumu 130,17 EUR, teda presne sumu vo výške mesačného

zálohového predpisu v danom období. Žalovaný preto svojimi pravidelnými mesačnými platbami vo
výške 130,17 EUR od mája do decembra 2017 uhradil mesačné preddavky za dané obdobie (máj až
december 2017) a tvrdenie žalobcu na strane 2 jeho podania z 2. decembra 2024, že vraj preddavkovými
platbami žalobcu v júli a auguste 2017 v sume 2 x 130,17 EUR bol uhradený dlh z titulu ročnéhovyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 vo výške 296,07 EUR, je nepochopiteľné
nielen matematicky, ale i celkovo neakceptovateľné už preto, že žalovaný vyúčtovanie nákladov za
rok 2016 vyhotovené žalobcom nikdy neakceptoval, toto reklamoval a so žalobcom ešte v roku 2019

viedol písomnú komunikáciu týkajúcu sa aj tohto vyúčtovania, z ktorej vyplýva, že žalobcom vyúčtovaný
nedoplatok (okrem iného) za rok 2016 neuznáva, o čom žalovaný predkladá ako dôkaz list pre žalobcu
zo 14. júla 2019, vrátane podacieho lístka, pričom tento list žalovaného bol reakciou žalovaného na
predsúdnu výzvu žalobcu z 11. júna 2019 na zaplatenie práve neuhradených ročných vyúčtovaní za
byt za rok 2016 vo výške 296,07 EUR a za rok 2017 vo výške 214,67 EUR; ten istý žalobca, ktorý si

daný nedoplatok vymáhal od žalovaného ešte v roku 2019, pritom vo svojom podaní z 2. decembra
2024 účelovo tvrdí, že vraj nedoplatok žalovaného z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2016 vo
výške 296,07 EUR bol uhradený ešte v júli a auguste 2017. Zároveň pravdivosť a dôveryhodnosť
dodatočne vyprodukovaných skutkových tvrdení žalobcu o údajnom zaplatení nedoplatku žalovaného
z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2016 platbami v júli a auguste 2017 a tiež o údajnom uhradení
„predchádzajúcich platieb vrátane vyúčtovania za rok 2017“ niekedy „na začiatku roku“ 2019 (strana

3 podania žalobcu z 2. decembra 2024) nesporná skutočnosť, že sám žalobca podal 1. júla 2019
proti žalovanému žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) na Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 17 Up 593/2019, v ktorom sa domáhal od žalovaného
práve zaplatenia tvrdených nedoplatkov z ročných vyúčtovaní nákladov za roky 2016 a 2017. O tejto
žalobe žalobcu bolo v dôsledku podania odporu proti platobnému rozkazu žalovaným následne vedené

súdne konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2 C 49/2019, ktoré bolo právoplatne skončené
až uznesením č. k. 2 C 49/2019-132 z 2. decembra 2022, právoplatným od 6. januára 2023, z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom, ku ktorému žalobca pristúpil bez toho, aby žalovaný sporné nedoplatky
z vyúčtovaní nákladov za roky 2016 a 2017 niekedy uhradil. Žalobca v celom priebehu súdneho
sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 2 C 49/2019 nikdy netvrdil, že žalovaný nedoplatok z

vyúčtovania nákladov za rok 2016 bol uhradený už v júli a auguste 2017 a že žalovaný nedoplatok
z vyúčtovania nákladov za rok 2017 bol uhradený niekedy v roku 2019, ako žalobca uvádza teraz vo
svojom podaní z 2. decembra 2024 (ak by sa tak stalo, musel by žalobca v konaní vedenom pod sp.
zn. 2 C 49/2019 vziať žalobu späť pre zánik žalovaných dlhov splnením, čo neučinil). V súvislosti s
uvedeným súdnym sporom uzavreli strany tohto sporu dohodu o urovnaní z 18. novembra 2022, ktorá

sa nachádza v súdnom spise vo veci sp. zn. 2C/49/2019 a v ktorej si strany sporu upravili sporné
práva a povinnosti nielen v súvislosti so žalovanými nedoplatkami z vyúčtovaní nákladov za roky 2016 a
2017, ale aj s ďalším vyúčtovaním nákladov za rok 2018 a s platbami preddavkov do fondu prevádzky,
údržby a opráv a úhrad za plnenia za mesiace október 2018 a február 2019 až august 2019, a to tak,
že žalobca sa v čl. II bodoch 1 až 3 dohody o urovnaní zaviazal vyhotoviť a doručiť žalovanému do

15 dní od uzavretia predmetnej dohody opravné vyúčtovania nákladov za roky 2016, 2017 a 2018,
a to opravené spôsobom vymedzeným v dohode o urovnaní, a žalovaný sa v čl. II bode 4 dohody o
urovnaní zaviazal do 10 dní po doručení opravených vyúčtovaní nákladov za roky 2016, 2017 a 2018
v súlade čl. II bodmi 1 až 3 dohody uhradiť žalobcovi dohodnutú sumu, ktorou budú súčasne zaplatené
tak nedoplatky z vyúčtovaní nákladov za roky 2016, 2017 a 2018 v správnych opravených výškach,

ako aj dlhy žalovaného na predpísaných preddavkoch za mesiace október 2018 a február 2019 až
august 2019. Pretože žalobca nesplnil svoje záväzky podľa čl. II bodov 1 až 3 dohody o urovnaní a
nevyhotovil a nedoručil žalovanému žiadne opravné vyúčtovania nákladov za roky 2016, 2017 a 2018,
žalovaný neuskutočnil úhradu sumy dohodnutej so žalobcom v čl. II bode 4 dohody o urovnaní, ktorou
by boli nedoplatky z vyúčtovaní nákladov za roky 2016, 2017 a 2018 v správnych opravených výškach

vysporiadané, keďže záväzok žalovaného podľa čl. II bodu 4 dohody o urovnaní sa ani nestal splatným
(platba sa mala uskutočniť do 10 dní po doručení opravených vyúčtovaní nákladov, ktoré však žalobca
žalovanému nikdy nedoručil). Z uvedeného je nadovšetko zrejmé a zjavné, že nedoplatky z vyúčtovaní
nákladovzaroky2016,2017a2018nikdyneboliaaninemohlibyťuhradené,pričomjenemysliteľné,aby
žalobca namiesto toho, aby riadne splnil svoje záväzky dojednané v dohode o urovnaní so žalovaným,

teraz vo svojom podaní z 2. decembra 2024 dokonca tvrdil, že vraj nedoplatky z týchto vyúčtovaní, a to
v ním pôvodne určených nesprávnych a doteraz neopravených výškach, nereflektujúcich obsah dohody
o urovnaní, boli „uhradené“ akýmsi „započítaním“ na základe pravidelných mesačných preddavkových
platieb žalovaného za neskoršie bežné mesiace. Žalobca sa snaží za každú cenu „lokalizovať“ vznik
ním tvrdeného žalovaného dlhu v sume 942,23 EUR do roku 2023 tak, aby tento nebol premlčaný,

čo však naráža na realitu, keďže v roku 2023 dlh žalovaného v takejto sume nevznikol a vzniknúť
nemohol (a už vonkoncom nie na mesačných predpísaných preddavkoch za august až november 2023).
Nezodpovedajú potom skutočnosti ani tvrdenia žalobcu, že „celkové platby v roku 2019 boli vo výške
110,85 Eur“ (žalovaný v roku 2019 uhradil žalobcovi celkovo 1.466,36 EUR), „teda splatili starší dlh zarok 2018 vo výške 538,08 Eur a časť preddavkov za rok 2019“. Opäť ani v tomto smere nie je zrejmé,
o aký konkrétny „starší dlh za rok 2018 vo výške 538,08 Eur“ má podľa žalobcu ísť, pričom žalobcom
rozúčtovaný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2018 nikdy uhradený nebol, keďže na tento sa

tiež viazala dohoda o urovnaní, ktorú žalobca nedodržal. Podobným spôsobom by sa dalo pokračovať
aj ďalej o jednotlivých položkách uvádzaných žalobcom v jeho neprehľadnom a ťažko spracovateľnom
podaní z 2. decembra 2024 za ďalšie roky 2020-2023; z dôvodu hospodárnosti a procesnej ekonómie
sa však žalovaný v tomto podaní primárne zameria na údajné neuhradené preddavkové platby za
mesiace august až november 2023, o ktorých žalobca v ostatnom podaní uvádza, že tvoria žalovaný dlh.

Možnosť, že by žalovaný dlh vznikol neuhradením predpísaných mesačných preddavkov za obdobie
august–november2023,jeokreminéhovylúčenáobsahomdôkazovpredloženýchsamotnýmžalobcom
a to tabuľkou na strane 3 vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za rok 2023 s
názvom „Informácie o platbách“, s podnadpisom „Prehľad platieb za rok 2023 (€)“ , v ktorej majú byť
logicky uvedené všetky platby žalovaného uskutočnené v roku 2023, ktoré žalobca zaúčtoval do roka
2023. V pravej hornej časti predmetnej tabuľky s názvom „Informácie o platbách“ na č. l. 74 sa nachádza

údaj „Počiatočný stav k 1.1.2023: -831,25 €“, z čoho vyplýva, že dlh žalovaného V pravej hornej časti
predmetnej tabuľky s názvom „Informácie o platbách“ sa nachádza údaj „Počiatočný stav k 1.1.2023:
-831,25 €“, z čoho vyplýva, že dlh žalovaného v sume 831,25 EUR žalobca evidoval a eviduje ako starší
dlh žalovaného pochádzajúci spred roka 2023 (ktorý teda logicky nemohol vzniknúť v roku 2023), a teda
už z tohto údaja je zrejmé, že minimálne v časti sumy 831,25 EUR by mohol údajný dlh žalovaného

pochádzať jedine spred 1. januára 2023 a nemohol vzniknúť v roku 2023, ako dodatočne účelovo
uviedol žalobca. Obsah tabuľky s názvom „Informácie o platbách“ na 3. strane vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu žalovaného za rok 2023 na č. l. 74 výslovne vyvracia tvrdenie žalobcu, že by
platby žalovaného uskutočnené v roku 2023 resp. nejakú časť z nich (bližšie nešpecifikovanú) žalobca
započítaval na údajné staršie dlhy žalovaného. Ak by žalovaný v roku 2023 uskutočňoval úhrady, ktorými

podľa žalobcu plnil svoje staršie dlhy a ktoré mu žalobca, ako dodatočne účelovo tvrdí, započítaval na
svoje staršie pohľadávky, potom by takéto platby žalovaného v predmetnej tabuľke vôbec nemohli byť
uvedené, nakoľko by museli byť zaúčtované na staršie dlhy žalovaného, a nie do účtovného obdobia
roka 2023. V tabuľke s názvom „Informácie o platbách“ s podnadpisom „Prehľad platieb za rok 2023
(€)“ na č. l. 74 je však uvedených všetkých 13 platieb žalovaného, ktoré žalovaný uskutočnil v priebehu

roka 2023, v celkovej sume 2.898,98 EUR, a teda z obsahu tabuľky s názvom „Informácie o platbách“, s
podnadpisom „Prehľad platieb za rok 2023 (€)“, na č. l. 74 jednoznačne vyplýva, že všetkých 13 platieb
žalovaného realizovaných v priebehu roka 2023 v celkovej sume 2.898,98 EUR žalobca zaúčtoval
žalovanémudoúčtovnéhoobdobiaroka2023,priradilichktomutorokuanepriradilichkžiadnymstarším
dlhom žalovaného vzniknutým do roku 2022 vrátane. Z obsahu predmetnej tabuľky je potom napr.

nepochybné, že platba žalovaného z 19. januára 2023 v sume 180,- EUR bola žalovaným uskutočnená
a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac január
2023, platba žalovaného z 20. februára 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a
žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac február
2023,platbažalovanéhoz20.marca2023vsume209,69EURbolažalovanýmuskutočnenáažalobcom

priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac marec 2023, platba
žalovaného z 19. apríla 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená
k mesačnému zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac apríl 2023, platba žalovaného
z 19. mája 2023 v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému
zálohovému predpisu ako preddavková platba za mesiac máj 2023, platba žalovaného z 19. júna 2023

v sume 209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému
predpisu ako preddavková platba za mesiac jún 2023, platba žalovaného z 19. júla 2023 v sume
209,69 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu
ako preddavková platba za mesiac júl 2023, platba žalovaného z 21. augusta 2023 v sume 209,69
EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému predpisu ako

preddavková platba za mesiac august 2023 (výška mesačného zálohového predpisu v mesiaci august
2023 bola síce 226,80 EUR, a teda o 17,11 EUR viac, než žalovaný titulom mesačného zálohového
predpisu v auguste 2023 uhradil, avšak v tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalovaný platbou z 9.
augusta 2023 uhradil údajný vlastný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za rok 2022, ktorý bol žalobcom
vyúčtovaný na 205,85 EUR, vo vyššej sume (283,95 EUR; kladný rozdiel v prospech žalovaného je

78,10 EUR), a teda k času podania žaloby nemožno nijako dospieť k záveru, že by žalovaný čokoľvek
dlžil čo i len na mesačnej preddavkovej platbe za august 2023), platba žalovaného z 19. septembra 2023
v sume 241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému
predpisu ako preddavková platba za mesiac september 2023 (výška mesačného zálohového predpisuza september 2023 bola v presne rovnakej sume 241,80 EUR), platba žalovaného z 19. októbra 2023
v sume 241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému
predpisu ako preddavková platba za mesiac október 2023 (výška mesačného zálohového predpisu

za október 2023 bola v presne rovnakej sume 241,80 EUR), platba žalovaného z 20. novembra 2023
v sume 241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému
predpisu ako preddavková platba za mesiac november 2023 (výška mesačného zálohového predpisu za
november 2023 bola v presne rovnakej sume 241,80 EUR), a platba žalovaného z 19. decembra 2023
v sume 241,80 EUR bola žalovaným uskutočnená a žalobcom priradená k mesačnému zálohovému

predpisu ako preddavková platba za mesiac december 2023 (výška mesačného zálohového predpisu
za december 2023 bola 241,80 EUR). Žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, neobjasnil a nepreukázal,
na aké konkrétne iné, staršie dlhy žalovaného v súlade s jeho dodatočne vyprodukovanými tvrdeniami
údajne priradil a zaúčtoval vyššie uvedených 12 pravidelných mesačných platieb, ktoré žalovaný
uskutočnil v roku 2023 vždy k 19. alebo 20. dňu v kalendárnom mesiaci (a na základe akých objektívnych
dôvodovtakmalžalobcaučiniť).Okremobsahupoukazovanejtabuľkysnázvom„Informácieoplatbách“,

s podnadpisom „Prehľad platieb za rok 2023 (€)“, na 3. strane vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu žalovaného za rok 2023, určenie vyššie konkretizovaných platieb žalovaného ako úhrad
mesačných preddavkov za jednotlivé mesiace roka 2023 vyplýva aj z posúdenia výšky týchto platieb a
pravidelnej mesačnej periodicity ich úhrad žalovaným vždy k 19. alebo 20. dňu v príslušnom mesiaci
(pričom z jednotlivých žalobcom vyhotovených predpisov mesačnej zálohovej úhrady je zrejmé, že

mesačné preddavky mali byť splatné vždy do 20. dňa príslušného mesiaca). Žalovaný mal od januára
2023 žalobcom určenú výšku mesačnej preddavkovej platby v sume 209,68 EUR; tento mesačný
zálohový predpis platný od 1. januára 2023 žalobca priložil i k žalobe (č. l. 8). V prípade platieb
žalovaného v sumách 209,69 EUR, zaplatených v rámci roka 2023 pravidelne vždy k 19. alebo 20.
dňu mesiaca, je z výšky týchto platieb nadovšetko zrejmé, že išlo o platby aktuálneho mesačného

zálohového predpisu platného od 1. januára 2023 (žalovaný si nedopatrením nastavil v banke trvalý
príkaz vyšší o 1 cent než bol v tom čase aktuálny mesačný zálohový predpis), takto ich žalobca aj
zaúčtoval a vo vyúčtovaní nákladov za rok 2023 zahrnul do prehľadu platieb žalovaného za rok 2023
(a nie medzi platby na staršie dlhy žalovaného spred roka 2023). Od 1. septembra 2023 žalobca určil
žalovanému novú výšku mesačného zálohového predpisu na sumu 241,80 EUR (predpis mesačnej

zálohovej úhrady platný od 1. septembra 2023 je na č. l. 92), na čo žalovaný zareagoval tak, že si
obratom ešte v septembri 2023 zmenil výšku trvalého príkazu v banke určeného na úhradu mesačných
preddavkovýchplatiebzabytnanovúsumu241,80EURavtakejtosumeajuskutočnilplatbymesačných
preddavkov za mesiace september, október, november a december 2023, vždy do 20. dňa príslušného
mesiaca. Žalovaný teda mesačné preddavkové platby za september, október a november 2023 zaplatil

vždy presne do 20. dňa toho-ktorého mesiaca (19. septembra, 19. októbra a 20. novembra 2023)
a v presne aktuálnej výške mesačného zálohového predpisu platného práve od 1. septembra 2023
(241,80 EUR), čo jednoznačne preukazuje tabuľka „Informácie o platbách“ na č. l. 74. Je nezmyselné
a neakceptovateľné, aby boli platby žalovaného na základe trvalého príkazu, realizované vždy do
20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vo výške zodpovedajúcej aktuálne platnému mesačnému

zálohovému predpisu, údajne priraďované na akési žalobcom dostatočne nekonkretizované staršie
dlhy žalovaného spred roka 2023 vo výškach nepochybne odlišných od výšky mesačného zálohového
predpisu a sporných platieb. Navyše, ako to už žalovaný uviedol, žalobca žalovanému nikdy neoznámil,
že by akékoľvek žalobcom uskutočnené platby v priebehu roka 2023 priradil k nejakým starším dlhom
žalovaného, ktoré vznikli pred rokom 2023, pričom, ako bolo vyššie rozobrané, práve obsah žalobcom

vyhotoveného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za rok 2023 namietané
tvrdenie žalobcu relevantne vyvracia. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca na 5. strane svojho podania
z 2. decembra 2024 uvádza, že „dlh sme vyčíslili k 30.11.2023“, avšak v žalobe žalobca tvrdil existenciu
dlhu žalovaného vo výške 942,23 EUR k 29. februáru 2024. Každopádne, na to, aby mohla byť žaloba
o splnenie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu považovaná za dôvodnú, musí žalovaná pohľadávka

jestvovať v čase podania žaloby, čo je v súdenej veci vylúčené, aj keby sa (nesprávne) akceptovali
tvrdenia žalobcu o údajnom započítavaní platieb vždy na skôr splatný dlh, bez ohľadu na ďalšie okolnosti
uskutočnenia týchto platieb, žalovaným vyššie akcentované. Ak totiž žalobca vo svojom podaní z 2.
decembra 2024 tvrdí, že k 30. novembru 2023 mal žalovaný neuhradené mesačné preddavkové platby
za mesiace september až november 2023 a časť mesačnej preddavkovej platby za august 2023 v

sume 216,83 EUR (241,80 EUR – 9,97 EUR; v tejto súvislosti žalovanému tiež nie je zrejmé, ako
žalobca dospel k tomu, že vraj žalovaný „v mesiaci august 2023 zaplatil časť predpísanej platby vo
výške 9,97 eur“, keď v takejto sume 9,97 EUR žalovaný neuskutočnil v priebehu roka 2023 žiadnu
platbu), a teda žalovaný podľa žalobcu už zrejme k 30. novembru 2023 okrem predmetných spornýchpreddavkov za mesiace 8-11/2023 nemal žiadne neuhradené staršie dlhy (keďže tieto mali podľa
žalobcu zaniknúť „započítavaním“ neskorších platieb žalovaného), tak v takom prípade, ak žalobca
každú platbu žalobcu započítava bez ďalšieho na skôr splatný dlh, žalobca nutne musel následné

nesporné platby žalovaného z 19. decembra 2023 v sume 241,80 EUR, z 19. januára 2024 v sume
241,80 EUR, z 19. februára 2024 v sume 241,80 EUR a z 19. marca 2024 v sume 241,80 EUR,
všetky uskutočnené ešte pred podaním žaloby, započítať ním prezentovaným spôsobom práve na „skôr
splatný dlh“, čiže na tvrdené neuhradené predpísané preddavky za august 2023 (v časti podľa žalobcu
nezaplatenej), september 2023, október 2023 a november 2023. Platbami z 19. decembra 2023, 19.

januára 2024, 19. februára 2024 a 19. marca 2024 uhradil žalovaný dokopy celkovo 967,20 EUR,
čo prevyšuje žalovanú istinu, a teda ak žalobca naozaj vždy započítava neskoršie platby žalovaného
na „skôr splatný dlh“ a zároveň tvrdí, že žalovaný dlh pozostáva z neuhradenej časti predpísanej
platby za august 2023 a z neuhradených predpísaných platieb za september až november 2023,
vyčíslených k 30. novembru 2023, potom v dôsledku neskorších platieb žalovaného v období od 1.
decembra 2023 do podania žaloby (21. marca 2024) v celkovej sume 967,20 EUR musel takto žalobcom

vymedzený dlh (na predpísaných preddavkoch za mesiace august až november 2023) nevyhnutne
zaniknúť splnením v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda už v čase podania žaloby (21.
marca 2024) takýto dlh nemohol existovať. Pri akceptovaní tvrdeného postupu žalobcu o priraďovaní
resp. započítavaní platieb žalovaného by k 21. marcu 2024 mohol jestvovať iba prípadný dlh žalovaného
na predpísaných preddavkoch za následné obdobie, t. j. za obdobie počnúc od decembra 2023; avšak

do času rozhodovania súdu by musel aj tento dlh žalovaného medzičasom zaniknúť v dôsledku ďalších
dovtedy uskutočnených platieb žalovaného atď. Žalobca žiadnym spôsobom neobjasnil, prečo by pri
akceptovaní jeho premisy, že platby žalovaného bez ďalšieho započítava na skôr splatný dlh, nedošlo
k zániku údajných dlžných mesačných preddavkov za august až november 2023, vyčíslených k 30.
novembru 2023, následnými platbami žalovaného realizovanými v období od 1. decembra 2023 do

podania žaloby (21. marca 2024) v celkovej sume 967,20 EUR, teda vo výške prevyšujúcej žalovanú
istinu. Ak preto žalobca mieni tvrdiť, že ním v jeho podaní z 2. decembra 2024 prezentovaným spôsobom
pri priraďovaní platieb žalovaného postupuje vždy (hoci samým žalobcom predložené listinné dôkazy,
vrátane tabuľky s názvom „Informácie o platbách“ na č. l. 74, to vyvracajú), potom je nepochybné, že tak
musel postupovať, aj pokiaľ ide o priradenie platieb žalovaného z 19. decembra 2023, 19. januára 2024,

19. februára 2024 a 19. marca 2024, v dôsledku čoho je nespochybniteľné, že v čase podania žaloby
(21. marca 2024) ani v súčasnosti žiaden dlh žalovaného na predpísaných mesačných preddavkových
platbách za mesiace august až november 2023 neexistoval a neexistuje, a to ani v prípade stotožnenia
sa so žalobcom tvrdenou metodikou priraďovania (započítavania) platieb žalovaného vždy na „skôr
splatný dlh, až následne na ten, ktorý vznikol neskôr“. Čo sa týka listiny s označením „Výpis pohybov

typu Predpis za obdobie: 1.7.2017 – 30.11.2023“, priloženej žalobcom k jeho podaniu 2. decembra 2024,
táto nijako nepreukazuje dôvodnosť podanej žaloby a zrejme ide iba o informatívny prehľad jednotlivých
mesačných zálohových predpisov, bez ohľadu na to, či a kedy boli žalovaným skutočne uhradené,
a bez údajov o ich zaplatení žalovaným (v stĺpci danej tabuľky s názvom „Dt. pripísania“ sa uvádza
vždy posledný deň v tom-ktorom kalendárnom mesiaci, pričom žalovaný neplatí preddavkové platby v

poslednýdeňkalendárnehomesiaca).Žalobcaanibližšienevysvetlil,napreukázanieakýchkonkrétnych
skutočností predložil súdu predmetnú listinu.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.06.2025, na ktorom vec v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu prejednal a rozhodol. Právny zástupca žalobcu na

pojednávanízotrvalnapodanejžalobe,pričompoukázalnavyjadreniez2.12.2024,zktoréhovyplýva,že
aj postupom času žalovaný sa svojvoľne rozhodol neplniť svoje povinnosti v súvislosti s platbou do fondu
opráv bytového domu, v ktorom vlastní byt bez toho, aby tento postup riešil zákonnou cestou. Takto mu
vznikol dlh tak, ako ho vyčíslili v písomných vyjadreniach. Ide o pohľadávku susedov žalovaného, voči
nemu, a správca len týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zastupuje. Právny zástupca

môže vychádzať len z toho, čo mu poskytne správca. Ak by aj z nejakých dôvodov žalovaný uspel
následkom takéhoto „úspechu“ bude len to, že budú musieť častejšie podávať žalobu a zbytočne súd
zaťažovať spormi, pomerne drobnými. Samozrejme za predpokladu, že svojvoľne žalovaný opätovne
stále bude pokračovať v konaní a nebude platiť platby v predpísanej výške. V rámci záverečnej reči
uviedol, že sú si vedomí, že žalovaný príliš dlho čakal s podaním takéhoto návrhu, a tým pádom niektoré

časti argumentácie môže súd vyhodnotiť ako oprávnené. Má vedomosť, že súdna prax takéto spory
hodnotí ako spotrebiteľské, aj keď mal za to, že celkom tento právny záver nezohľadňuje historický
výklad príslušných právnych noriem.10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na doposiaľ produkované písomné
vyjadrenia. Predovšetkým zdôraznil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného za
rok 2023, ktoré vyhotovil samotný žalobca, konkrétne tabuľku informácie o platbách na č.l. 74, kde je

uvedený položkovitý prehľad platieb za rok 2023, a potom aj prehľad platieb za obdobie od januára
2024 do apríla 2024. Z tejto tabuľky, ktorú vyhotovil sám žalobca, jednoznačne vyplýva, že jednotlivé
mesačné priebežne platené platby žalovaného z 21. augusta 2023, 19. septembra 2023, 19. októbra
2023a20.novembra2023boližalobcompriradenéazapočítanénapríslušnémesiaceakopreddavkové
platby za ten ktorý mesiac, v ktorom boli uhradené, čiže za august, september, október a november

2023. Preto je vyvrátené a nepochopiteľné tvrdenie dodatočne produkované žalobcom v tomto konaní,
že dlžná žalovaná suma 942,23 EUR vznikla od 1. augusta 2023 do 30. novembra 2023 neuhradením
predpísaných platieb za mesiace september až november 2023 a časti predpísanej platby za mesiac
august 2023. Ak by sa aj z nejakých dôvodov malo akceptovať tak, ako to dodatočne uviedol žalobca,
že takýto dlh existoval, alebo bol vyčíslený k 30. novembru 2023, tu treba uviesť, že žaloba bola podaná
na súd 21. marca 2024. V prípade ak je pravdou, ako v konaní tvrdí žalobca, že vždy platby žalovaného

započítava nie na ten ktorý mesiac, v ktorom sú uskutočnené, tak ako to je uvedené v prehľade platieb
na č.l. 74, ale na najskôr splatný dlh žalovaného. Potom je zrejmé, že ak najskôr splatný dlh žalovaného
k 30. novembru 2023 bol taký v tom rozpise, ako uviedol žalobca vo svojom ostatnom podaní na č.l. 113,
potom tento dlh musel zaniknúť splnením v dôsledku následných platieb žalovaného takisto zachytený
v tabuľke na č.l. 74, a to platbami z 19. decembra 2023, 19. januára, 19. februára a 19. marca 2024, ktoré

boli všetky uskutočnené ešte pred podaním žaloby, a ktoré svojim súčtom prevyšujú žalovanú istinu. To
znamená, bez akýchkoľvek pochybností v čase podania žaloby, táto bola nedôvodná. Žaloba smeruje
na pohľadávku, ktoré bola neexistentná už v čase podania žaloby a má byť zamietnutá. Nesúhlasil s
tvrdením žalobcu, že žalovaný neplatí platby v predpísanej výške, aj z tej samotnej tabuľky na č.l. 74
vo vyúčtovaní nákladov vyhotovenej samotným žalobcom vyplýva napríklad za tie prvé 4 mesiace roka

2024, že žalovaný platí platby presne v predpísanej mesačnej výške. Tu je síce tá tabuľka po apríl 2024,
ale takto to pokračuje aj v súčasnosti. Pokiaľ medzi stranami sporu boli sporné nejaké minulé nedoplatky
z vyúčtovaní za roky napríklad 2016, 2017, toto bolo riešené v súdnom spore vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 2C/49/2019, ktorý bol ukončený v súvislosti s uzavretím dohody o urovnaní, podľa
ktorej žalobca mal vyhotoviť a doručiť žalovanému opravné vyúčtovania, čo sa do dnešného dňa nestalo.

Preto ani žalovaný tieto dávnejšie nedoplatky doposiaľ neuhradil. K predbežnému právnemu posúdeniu
uviedol, že s časťou predbežného právneho posúdenia, kde súd uviedol, že nemá preukázané, že by
platne došlo v danej veci k možnému započítaniu platieb žalovaného z 21. augusta, 19. septembra,
19. októbra a 20. novembra 2023 na staršie dlhy, sa stotožňuje. Žalovaný predmetnými platbami
uhradil priebežné mesačné predpísané platby za dané mesiace, čo teda vyvracia dôvodnosť žaloby v jej

skutkovom vymedzení v podaní žalobcu na č.l. 113, pričom v zmysle § 216 CSP súd je viazaný žalobným
návrhom, čo neznamená len viazanosť súdu žalobným petitom, ale aj žalobnými skutkovými tvrdeniami.
To znamená, ak sa nepreukáže skutkový stav tvrdený žalobcom v civilnom spore, súd takú žalobu
musí zamietnuť a nie je vecou súdu, aby prípadne namiesto žalobcu nachádzal iný v žalobe netvrdený
skutkový stav, z ktorého by mohol vyplývať nárok žalobcu zodpovedajúci žalobnému petitu. V rámci

záverečnej reči uviedol, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor, pričom poukázal na § 294 CSP, ktoré
v spotrebiteľskom spore nepripúšťa zmenu žaloby, ak je žalovaným spotrebiteľ, pričom zmenou žaloby
v zmysle § 140 ods. 2 CSP je aj podstatné doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe,
pričomjenesporné,žezostranyžalobcudošloažvpriebehukonaniaktakémutopodstatnémudoplneniu
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, na ktoré by sa preto nemalo ani prihliadať a žaloba by

mala byť primárne zamietnutá pre neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu. Ak by sa aj na tieto
dodatočné skutkové tvrdenia a skutkové vymedzenie žalobného nároku prihliadalo, v takom prípade
žaloba má byť zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, keďže taký dlh, ako
ho žalobca skutkovo vymedzil vo svojom podaní na č.l. 113 neexistuje, a ani v čase podania žaloby
neexistoval.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným,
oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z Listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D., obec D., okres D. mal súd preukázané, že žalovaný je

vlastníkom bytu č. XX-X vo vchode č. X na XX. poschodí bytového domu Obytný súbor amfiteáter
nachádzajúci sa na ulici A. XXXX/X, D. (č. l. 4-5 spisu).13. Žalobca je správcom uvedeného bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy č. 167/2014
A zo dňa 31.03.2014 (č. l. 54-60 spisu).

14. Podľa predpisov mesačnej zálohovej predstavovala od 01.01.2021 sumu 145,88 EUR, od
01.01.2022 sumu 180,50 Eur, od 01.01.2023 sumu 209,68 EUR, od 01.09.2023 sumu 241,80 EUR (č.
l. 6-8, 92 spisu).

15. Podľa vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovaného (č. l. 61-74 spisu) bol zistený:

- Za rok 2017 nedoplatok vo výške 214,67 EUR,
- Za rok 2018 nedoplatok vo výške 206,25 EUR,
- Za rok 2019 nedoplatok vo výške 102,06 EUR,
- Za rok 2020 nedoplatok vo výške 253,24 EUR,
- Za rok 2021 nedoplatok vo výške 148,54 EUR,

- Za rok 2022 nedoplatok vo výške 205,85 EUR,
- Za rok 2023 nedoplatok vo výške 462,82 EUR .

16. Podľa Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 30.04.2017 do 29.02.2024 je na účte žalovaného
záporný zostatok – nedoplatok vo výške 942,23 EUR (č. l. 9-10 spisu). Žalobca predložil aj výpis

pohybov na účte vo vzťahu k vykonávaných platbám za byt žalovaného za obdobie od 01.07.2017 –
30.11.2023 a Pohyby bankových výpisov za obdobie od 01.06.2017 – 31.01.2024 na preukázanie platieb
uskutočňovaných žalovaným na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu (č. l. 52-53 spisu, 110
spisu).

17. Žalovaný predložil potvrdenie o realizácii transakcie dňa 09.08.2023 od Slovenskej sporiteľne
s poznámkou úhrada vyúčtovania za rok 2022 vo výške 283,95 EUR (č. l. 91 spisu)

18. Žalovaný reklamoval u žalobcu vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 (č. l.
98- 100 spisu), za rok 2018 (č. l. 101-103 spisu).

19. Na tunajšom súde bolo pod sp. zn. 2C/49/2019 vedené konanie o zaplatenie sumy 510,74 Eur,
v ktorom sa žalobca (totožný so žalobcom v aktuálne prejednávanej veci) voči žalovanému (totožnému
so žalovaným v aktuálne prejednávanej veci) domáhal zaplatenia uvedenej sumy titulom nedoplatku na
základe vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2016 a 2017. Konanie bolo z dôvodu

späťvzatia žaloby žalobcom zastavené. Žalobca vzal späť žalobu z dôvodu mimosúdneho vyrovnania
(č. l. 129-136 spisu).

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných
ustanovení:

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „z. č.
182/1993 Z. z.“), správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo
zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva,

b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,
d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

Podľa § 7a ods. 1 z. č. 182/1993 Z. z., zmluva o spoločenstve sa uzatvára v písomnej forme na neurčitú
dobu. Zmluva o spoločenstve sa schvaľuje rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Zmluvu o spoločenstve podpisuje osoba zvolená za predsedu a iná osoba poverená vlastníkmi
bytovanebytovýchpriestorovvdome,pričompravosťpodpisovtýchtoosôbmusíbyťúradneosvedčená;
podpis ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje. Takto uzavretá

zmluva o spoločenstve je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Predseda spoločenstva je povinný schválenú zmluvu o spoločenstve a pri jej zmene úplné znenie
zmluvy o spoločenstve doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej
schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvu o spoločenstve nemôže vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome vypovedať.

Podľa § 7a ods. 2 z. č. 182/1993 Z. z., s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu,

pristupuje k zmluve o spoločenstve. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na
nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o
spoločenstve; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu
a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom

vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa§8ods.1z.č.182/1993Z.z.správcommôžebyťprávnickáosobaalebofyzickáosobapodnikateľ,
ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca,
ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu

môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 8a ods. 2 z. č. 182/1993 Z. z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované
na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Podľa § 8b ods. 2 písm. e) z. č. 182/1993 Z. z. pri správe domu je správca domu povinný sledovať úhrady

za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 10 ods. 1 z. č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne

vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa
pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločnýchzariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak k

bytu alebo nebytovému priestoru v dome prilieha podľa § 19 ods. 4 balkón, lodžia alebo terasa, pre účely
tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25%
z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome zohľadnia mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov.

21. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 942,23 EUR, ktorá suma má predstavovať
nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu žalovaného. V konaní nebola sporná pasívna vecná
legitimácia žalovaného, ktorý je podľa predloženého výpisu z listu vlastníctva vlastníkom predmetného
bytu od 07.05.2014. Sporná bola v konaní otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže žalovaný
poukazoval na Zmluvu o výkone správy, ktorá bola pôvodne doručená súdu bez dátumu a podpisov.

Súd v tomto smere konštatuje, že aktívna vecná legitimácia je daná, nakoľko žalobca v konaní následne
predložil zmluvu v úplnom rozsahu. Súd mal preto za preukázané, že žalobca je podanie žaloby aktívne
vecne legitimovaný v zmysle § 8b z. č. 182/1993 Z. z. ako správca bytového domu nachádzajúceho sa
na ulici Tajovského s. č. 8568 v Žiline a to na základe zmluvy o výkone správy č. 167/2014 A zo dňa
31.03.2014.

22. Súd ďalej konštatuje, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor. Právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným predstavuje zmluvný vzťah medzi dodávateľom, ktorým je správca, ktorý poskytuje v rámci
svojej podnikateľskej činnosti za odplatu dojednané služby vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

23. Spornou v konaní bola otázka, či vznikol a kedy vznikol žalovanému dlh v dôsledku neuhrádzania
platieb a úhrad spojených s užívaním bytu a nedoplatkov z ročných vyúčtovaní.

24. Súd poukazuje prioritne na to, že žalobca v žalobe stručne vymedzil žalobný nárok a uviedol,
že žalovaná suma predstavuje dlh, ktorý vznikol žalovanému neplnením si povinností vlastníka bytu

uhrádzať náklady na prevádzku bytu a spoločných priestorov a zariadení bytového domu a náklady
spojené s užívaním bytu a to na základe mesačného zálohového predpisu a vykonaných ročných
zúčtovaní s tým, že k 29.02.2024 má dlh vo výške 942,23 EUR. Následne vo vyjadrení k odporu uviedol
žalobca, že počnúc vyúčtovaním za rok 2017 mal žalovaný voči fondu prevádzky, údržby a opráv dlh
a žalobca započítal všetky nasledujúce platby žalovaného na staršie pohľadávky a potom na neskôr

vzniknuté splátky a teda dlh za rok 2017 bol zaplatený v roku 2018 a podobne to bolo aj v nasledujúcich
rokoch, pričom žalovaný dlh vznikol v roku 2023. Keďže súdu ani z uvedeného vyjadrenia nebolo zrejmé,
z čoho pozostáva žalovaná suma vyzval žalobcu v súlade s ust. § 150 ods. 2 CSP na doplnenie
skutkových tvrdení s tým, aby jednoznačne uviedol z čoho pozostáva uplatnená suma a predložil
príslušný výpočet, ako k nej dospel s uvedením za aké obdobie uplatňuje uvedený nárok. Žalobca

v reakcii na výzvu súdu upresnil, že dlh žalovaného vznikal od roku 2017 a to počnúc vyúčtovaním za rok
2016 vo výške 296,07 EUR, pričom následné platby vykonávané žalovaným sa započítavali na najstarší
dlh. Žalobca výslovne uviedol, že dlh vyčíslil k 30.11.2023 , nakoľko podľa výmeru za mesiace 09/2023
až 11/2023 mal mesačne platiť 241,80 EUR a v mesiaci august 226,80 EUR (hoci tento predpis platný
v 08/2023 nebol predložený žalobcom, výška nebola medzi stranami sporná). Žalovaný za mesiace

09/2023 - 11/2023 neuhradil nič a v 08/2023 zaplatil časť predpisu vo výške 9,97 EUR.

25. K výzve na doplnenie skutkových tvrdení súd len nad rámec konštatuje, že súd môže vyzvať
stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2). Toto oprávnenie umožňuje súdu korigovať
situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť substancovane tvrdiť, ktorej nesplnenie by inak malo

príliš drakonický následok. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení je v tomto svetle
potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady. Zo strany
súdu je prejavom materiálneho vedenia sporu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 615 -
619 s.). Okrem toho podľa názoru súdu nešlo zo strany žalobcu k podstatnej zmene skutkových tvrdení,

nakoľko žalobca už v rámci vyjadrenia k odporu uviedol, že dlh vznikol za rok 2023, nakoľko započítal
novšie platby žalovaného na staršie nedoplatky vznikajúce voči fondu prevádzky, údržby a opráv zo
strany žalobcu už od roku 2017. Súd preto podanie žalobcu nevyhodnotil ako zmenu žaloby, ale ako
jej upresnenie.26. Súd sa následne zaoberal posúdením, či je možné započítanie preddavkových platieb za byt na
staršie dlhy a teda použitie týchto platieb, ktoré žalovaný platil za byt na zníženie existujúceho dlhu. Súd

v tomto smere konštatuje, že započítanie preddavkových platieb na starší dlh – na nedoplatky z ročných
vyúčtovaní, teda alokácia platieb správcom takýmto spôsobom je možná len, ak to vyplýva zo zákona,
zo zmluvy, alebo z dohody strán. Súd preskúmal znenie Zmluvy o výkone správy č. 167/2014 A, z ktorej
takáto možnosť nevyplýva. Rovnako žalovaný uviedol, že osobitnú dohodu o možnosti započítania
platieb so žalobcom uzatvorenú nemali a žalobca to ani nepopieral. Je zrejmé, že v snahe o znižovanie

narastajúcehodlhunanedoplatok,pristúpilžalobcaktomu,ženatentodlhzačalzapočítavaťčasťplnení,
poskytovaných žalovaným ako preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Takýto postup trval od
roku 2017. K podaniu žaloby žalobca pristúpil až v roku 2024, kedy výšku svojho uplatneného nároku
najskôr skutkovo vymedzil len všeobecne a následne vymedzil ako nedoplatok vzniknutý od 01.08.2023
do 30.11.2023. Podľa názoru súdu za žiadnych okolností nemohlo (bez vedomia a súhlasu) žalovaného
dôjsť k započítavaniu uhrádzaných preddavkov na existujúci dlh z predchádzajúcich ročných vyúčtovaní

prípadne nedoplatkov na skorších preddavkových platbách. V prvom rade na strane žalovaného
absentoval prejav vôle smerujúci k uhradeniu dlhu na nedoplatku. Tým, že pravidelne mesačne uhrádzal
na stanovený účet sumu, ktorá zodpovedala výške preddavku stanovenej predpisom (s občasným
nepostrehnutím zmeny vo výške preddavkových úhrad), jednoznačne špecifikoval účel tohto plnenia.
Podľa názoru súdu táto platba nemusela byť konkrétne účelovo vymedzená ( slovne), nakoľko s

prihliadnutím na spôsob jej platenia, pravidelnosť úhrady a jej výšku, vôľa žalovaného uhrádzať
preddavok na platby je osvedčená. Je preto zrejmé, že pravidelnými mesačnými úhradami dochádzalo
k poukazovaniu preddavkov do fondu a žalobca si nemohol zmeniť účel týchto platieb len na základe
vlastného rozhodnutia. Preto nemožno ustáliť, že započítaním poskytnutých pravidelných mesačných
plnení na existujú dlh z titulu nedoplatkov z ročných vyúčtovaní, by dochádzalo zo strany žalovaného

k jeho plneniu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že žalobca žalovaného žiadnym spôsobom
( resp. to v konaní nepreukázal) neinformoval o svojom postupe. Žalobca ako správca je povinný
vykonávať hospodárenie s prostriedkami mu zverenými, prehľadne, zrozumiteľne a preskúmateľne. Je
tiež povinný sledovať plnenia a úhrady a vymáhať vzniknuté nedoplatky včas a tak, aby nedochádzalo k
premlčaniu uplatňovaných pohľadávok. Podľa názoru súdu, ak vznikli na strane žalovaných nedoplatky

a to zjavne už za rok 2017, mal žalobca konať promptne a podávať žalobu ihneď ako sa o nedoplatkoch
dozvedel. Jeho postup, kedy v podstate dlh z roku 2017 následne v rozpore so zákonom kryl inými
účelovo vymedzenými plneniami zo strany žalovaného, spôsobil stav, že týmto svojim konaním zároveň
obchádzal zákonné ustanovenia o premlčaní a potom došlo, v skutkovom dôsledku, k prenášaniu
pohľadávok, resp. k posúvaniu dátumu začatia plynutia ich premlčacej doby.

27. Keďže žalobca vymedzil žalobný nárok ako nároku na úhradu dlhu na platbách žalovaného
súvisiacich s užívaním bytu za mesiace 08/2023 až 11/2023, súd je viazaný v zmysle § 216 žalobným
návrhom a jeho skutkovým vymedzením. Z uvedeného dôvodu súd posudzoval, či je nárok žalobcu,
podľa ktorého dlh žalovaného vznikol za obdobie od 08/2023 do 11/2023 dôvodný. Vzhľadom k tomu,

že súd konštatoval nemožnosť započítania novších úhrad mesačných preddavkových platieb na staršie
dlhy, vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie dlhu za 08/2023-11/2023 vo výške 942,23 EUR ako
nedôvodný. Z listín predložených žalobcom mal súd preukázané, že v období od 08/2023 zaplatil
žalovaný sumu spolu 935,09 EUR z titulu mesačných preddavkových platieb za užívanie bytu. Zároveň
v uvedenom období žalovaný uhradil aj sumu 283,95 EUR, ktorá v zmysle bankového potvrdenia

predloženého žalovaným bola určená na úhradu nedoplatku z ročného zúčtovania za rok 2022. Avšak
zo žalobcom predloženého Vyúčtovania za rok 2022 predstavuje nedoplatok za rok 2022 sumu
205,85 EUR. V sumárnej analýze platieb je zase uvedená suma 313,96 EUR. Žalobca uvedený rozpor
neodstránil, a to ani po predbežnom právnom posúdení zo strany súdu, v ktorom na uvedený rozpor súd
poukazoval. Súd preto vychádzal zo sumy nedoplatku za rok 2022 uvedenej vo Vyúčtovaní nákladov

spojených s užívaním bytu za rok 2022 (č. l. 71-72 spisu), ktorý je dokladom deklarujúcim vzniknutý
nedoplatok, z ktorého vyplýva výpočet nedoplatku a jeho splatnosť, pričom Sumárna analýza platieb
takýmto dokladom nie je, ide len o listinu vyhotovenú žalobcom pre potreby evidencie úhrad. Preto pokiaľ
žalovaný uhradil nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2022 dňa 09.08.2023 v sume vyššej o 78,10
EUR (283,95 EUR – 205,85 EUR), uvedený rozdiel mal byť použitý na najaktuálnejší dlh – mesačnú

preddavkovú platbu za mesiac 08/2023 (mesačný predpis za 08/2023 bol 226,80 EUR a žalobca uhradil
iba 209,69 EUR). Na základe uvedeného preto žalovaný za obdobie do 08/2023 – 11/2023 uhradil spolu
sumu 1013,19 EUR a v zmysle predpisov mal uhradiť sumu 952,20 EUR. Pokiaľ teda žalobca tvrdil,
že dlh vo výške 942,23 EUR vznikol od 08/2023 do 11/2023, uvedené nebolo preukázané. Naopakv uvedenom období žalovaný uhradil sumu vyššiu ako bol predpísaná mesačnými predpismi žalobcu.
Z uvedených dôvod preto súd žalobu žalobcu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalobcovi.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania,
rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.