Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204046
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5123204046.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

46C/37/2023

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne:
A.B.,nar.XX.X.XXXX,trvaleC.X,XXXXXC.,štátnaobčiankaSR,právnezastúpená:JUDr.Jaroslavom
Kuchárom, LL.M., advokátom so sídlom Budatínska 65, 851 06 Bratislava – Petržalka, proti žalovaným:
1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX G., 2/ H. C., I. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX G., obaja právne zastúpení: Advokátskou kanceláriou AŠTARY s.r.o.,

IČO: 53588452, so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po
poručiteľke a o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

10
46C/37/2023

I. Súd určuje, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom I. XXX/XX, XXX XX G..

II. Súd určuje, že závet poručiteľky H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
I. XXX/XX, XXX XX G., spísaný dňa 30.09.2021 notárom JUDr. Alenou Majerčiakovou formou notárskej
zápisnice pod sp. zn. N XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, registrovaný v Notárskom
centrálnom registri závetov pod č. NCRza 6418/2021, je v časti, v ktorej bola žalobkyňa ako
neopomenuteľná plnoletá dedička opomenutá, neplatný.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobkyni priznáva proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

9
46C/37/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde 9.5.2023 domáhala voči žalovaným v rade 1/ a 2/
určenia neplatnosti závetu a určenia, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že po poručiteľke H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
zomrela X.X.XXXX, na Notárskom úrade JUDr. Lucie Gulašovej vedené dedičské konanie pod sp. zn.
Dnot 132~2022 (sp. zn. Okresného súdu Žilina: 21D/100/2022). Podľa potvrdenia o lustrácii Poručiteľkyv Notárskom centrálnom registri závetov (NCRza) a údajov účastníkov bolo zistené, že poručiteľka
zomrela so zanechaním závetu spísaného~ dňa 30.09.2021 notárom JUDr. Atenou Majerčiakovou
formou notárskej zápisnice pod sp.zn. N 315/2021, Nz 2992212021, NCRIs 30695/2021, registrovaný

v Notárskom centrálnom registri závetov pod č. NCRza 6418/2021 (ďalej len „Závet"), Závetom
Poručiteľka odkázala svojmu synovi D. E. (žalovanému v I. rade): - byt č. 1 na prízemí. vchod XX v
bytovom dome č. s. 638, na ul. Radlinského č s. 6~38 v Žiline vrátane jeho príslušenstva ako aj k bytu
prislúchajúci spoluvlastnícky podiel evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Ďalej mu odkázala záhradu
o výmere 1335 m2 v katastrálnom území 11ôrky, obec Hôrky, okres Žilina, evidovanej Okresným úradom

Žilina. katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX. Závetom poručiteľka odkázala svojej vnučke H. C.
(žalovanej v II. rade): - pozemok parcely registra C č. 799, trvalý trávny porast o výmere 1350 m2 v
katastrálnomúzemíB..obecHôrkyokresŽilina,evidovanejnaOkresnomúradeŽilina.katastrálnyodbor,
nalistevlastníctvač.XXXX; spoluvlastníckypodielX/XX-XXkpozemkuparcelyregistraCč.860/2-orná
pôdaovýmere600m2vkatastrálnomúzemíB.,obecHôrky,okresŽilina.evidovanánaOkresnomúrade
Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, - všetok ostatný nehnuteľný majetok nachádzajúci

sa v kat, území Hôrky. Závetom poručiteľka odkázala svojmu synovi D. E. (žalovanému v I. rade) a
vnučke H. C. (žalovanej v II. rade) v rovnakom pomere:
hnuteľný majetok. prípadné práva a pohľadávky, ktoré budú tvoriť v čase jej smrti jej vlastníctvo.
Poručiteľka zomrela ako vdova. Ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine podľa § 473 Občianskeho
zákonníka(zákonač40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov)bolikdedeniupovolanédetiPoručiteľky:

D. E., I. E., (žalovaný v I. rade) a A. B.. rod. E. (žalobkyňa), obaja rovným dielom. Poručiteľka
spísala Závet, v ktorom nerešpektovala skutočnosť, že ako dcéra je žalobkyňa neopomenuteľným
dedičom a nezanechala jej žiaden majetok. Závetom odkázala všetok majetok svojmu synovi
(žalovanému v I. rade) a svojej vnučke (žalovanej v II. rade). Keďže jej ako dcére poručiteľky, t.
j. neopomenuteľnému dedičovi, podľa Závetu poručiteľka nezanechala majetok aspoň v hodnote

1/2 o dedičského podielu zo zákona. Z uvedeného dôvodu napáda závet a domáha sa vyslovenia
jeho neplatnosti a určenia, že je dedičkou po Poručiteľke. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia §
479 posledná veta Občianskeho zákonníka, pokiaľ závetom nie je zanechaná aspoň jedna polovica
zákonného podielu neopomenuteľného dediča, je závet neplatný. Poručiteľka neuskutočnila jeden
dôležitý právny úkon, a to spísanie listiny o vydedení podľa § 469a Občianskeho zákonníka. Zrejme

preto, že na to neexistoval zákonný dôvod. Keďže poručiteľka žalobkyňu nevydedila, dedičské právo
naďalej existuje a má nárok na svoj dedičský podiel. Námietku neplatnosti Závetu ako zákonná dedička
uplatnila aj na pojednávaní dňa 22.03.2023 na Notárskom úrade JUDr. Lucie Gulašovej. Okresný súd
Žilina prostredníctvom notára JUDr. Lucie Gulášovej povereného Okresným súdom Žilina funkciou
súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľke konanie prerušil a odkázal po márnom pokuse o zmier

žalobkyňu na podanie žaloby.

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili dňa 31.3.2025 (č.l. 146). Vo vyjadrení k žalobe uviedli,
že žalobu považujú za nedôvodnú. V prejednávanej veci ide o štandardné sporové konanie, v ktorom
je súd viazaný žalobným návrhom, v zmysle § 216 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa domáha určenia, že je

dedičkou po poručiteľke, čo nasvedčuje tomu, že by mala byť zrejme jedinou dedičkou po poručiteľke, čo
všaknezodpovedáskutočnýmhmotno-právnympomerom.Ajkebybolzávetporučiteľky,ktorýžalobkyňa
súdu zjavne ani nepredložila, z dôvodov tvrdených žalobkyňou, čiastočne neplatný, naďalej by boli
dedičmi po poručiteľke spolu so žalobkyňou aj obaja žalovaní. Z toho žalovaný v rade 1/, ako zákonný
a zároveň závetný dedič a žalovaná v rade 2/, ako závetná dedička. Bez hmotnoprávnej opory, aj

žalobkyňou požadované určenie, že závet poručiteľky, ako celok je neplatný a tak preto žalobe s takýmto
vymedzeným petitom vyhovieť nemožno. Dedičmi po poručiteľke v prvej dedičskej skupine, sú v čase
smrti poručiteľky, v prípade, že by nezanechala závet, boli zo zákona žalobkyňa a žalovaný v rade
1/, každý v 1 ako deti poručiteľky. Zákonný dedičský podiel žalobkyne predstavuje 1 z dedičstva.
Nakoľko je žalobkyňa plnoletým potomkom, poručiteľka bola oprávnená v súlade s § 479 OZ formou

spísaného závetu, ktoré platnosť inak žalobkyňa z daných dôvodov nenamietala, aj bez toho, aby došlo
k vydedeniu, disponovať s 1 zákonného dedičského podielu a tento žalobkyni znížiť na maximálne
1 dedičského podielu, čo predstavuje 1 z celého dedičstva. Závet poručiteľky preto nie je a ani
potenciálne nemôže byť platný ani v celosti, ani v časti. Nanajvýš by mohol byť neplatný iba v časti,
v ktorej v závete neodkázala žalobkyni celkový podiel 1 z dedičstva. Poukázali tiež na to, že takto

znejúci návrh nepodala žalobkyňa súd v prekluzívnej lehote v zmysle § 194 ods. 1 CMP a takto návrh
nevymedzila. Inými slovami, závet poručiteľky je nepochybne a nesporne platný vo zvyšnom rozsahu,
nedotýkajúcom sa takz. povinného dielu žalobkyne (1/4 z dedičstva), to je v časti, ktorej poručiteľka
ustanovila za dediča nehnuteľnosti vymedzených v závete žalovaného v rade 1/ v podiele 3/4, ďalejv časti, ktorej poručiteľka ustanovila za dedičku ďalších nehnuteľností žalovanú v rade 2/ v podiele 3 ako
aj v časti ktorej ustanovila žalovaných za dedičov hnuteľného majetku, prípadných práv a pohľadávok
v celkovom podiele 3/4). (čiže každého zo žalovaných za dedičov hnuteľného majetku, prípadných práv

a pohľadávok v podiele 3/8). V dôsledku prípadnej žalobkyňou tvrdenej neplatnosti závetu pre rozpor s
§ 479 nemôže v okolnostiach rozhodovanej veci pripadnúť žalobkyni väčší podiel z celkového dedičstva
po poručiteľke než 1. Žalobu žiadali v celosti zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ a 2/ vyjadrila v podaní zo dňa 30.4.2025 (č.l. 153),
v ktorom uviedla, že v ods. 4 vyjadrenia žalovaní namietajú, že žalobkyňa nepredložila závet, ktorý
napáda. K uvedenému žalobkyňa konštatovala, že závet je súčasťou dedičského spisu a teda ho má
súd k dispozícií. V bode 1 žaloby zo dňa 05.05.2023 je tento závet presne špecifikovaný. V danom
prípade podmienku priloženého závetu CMP neurčuje. O obsahu závetu bola žalobkyňa informovaná
listom súdnej komisárky JUDr. Lucie Gulášovej zo dňa 12.07.2022. podstatný obsah závetu je uvedený

na strane 2 uznesenia o dedičstve, spisová značka 21D/100/2022. neexistujú teda pochybnosti o tom,
aký závet žalobkyňa napáda, ani aký je obsah závetu. Keďže poručiteľka opomenula žalobkyňu v závete
bez jej vydedenia, keďže na to neboli zákonné dôvody, žalobkyňa sa z opatrnosti domáha určenia, že
je dedičkou po poručiteľke, ktorá bola jej matkou. V prvej dedičskej skupine by mala zo zákona dediť
1 majetku spolu so svojim bratom, žalovaným v rade 1/. Napriek skutočnosti, že je neopomenuteľnou

dedičkou po poručiteľke a svojmu minimálnemu zákonnému nároku, podľa § 479 OZ by podľa závetu
vôbec nededila. Žalovaní tiež namietajú, že žalobkyňa v petite napáda celý závet. K tomuto poukázala
na uznesenie NS SR sp. značka 1Cdo/70/2010: „ V občianskom súdnom konaní je súd viazaný
návrhom na začatie konania a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac než žiadal v žalobnom petite.
Na druhej strane, nič nebráni súdu, aby na základe skutkových a právnych okolností toho-ktorého

prípadu prisúdil žalobcovi menej, v danom prípade rozhodol o neplatnosti závetu v časti. Vo vzťahu
k formulácií petitu poukazujeme na nález ÚS II. ÚS 171/2023, v ktorom okrem iného konštatuje, že
presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže
prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. To však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu
petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to neznamená,

že by súd vo svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami
použitými v texte petitu. CSP nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej, do najmenších podrobností
formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejme, že za
postačujúcepovažuje,akžalobcavžalobevyjadrípodstatutoho,čohosavkonanínazákladeopísaného
skutkového stavu domáha. Na základe uvedeného žiadala žalobe vyhovieť.

5. Žalovaní v rade 1/ a 2/ doručili súdu dňa 2.6.2025 vyjadrenie (dupliku) k podaniu žalobkyne (č.l.
159), v ktorom k právnej teórií uvedenej vo vyjadrení žalobkyne, že súd môže prisúdiť menej sa
požaduje, uviedla, že ide o prípad, kedy v súdnych sporoch je deliteľné plnenie. Napr. deliteľný nárok,
ako príklad možno uviesť žalobu o zaplatenie peňažnej sumy. Neplatnosti závetu v časti, v ktorej tento

odporuje pravidlu, zakotvenému v § 479 v prvej vete OZ je špecifickým tipom čiastočnej neplatnosti
závetu, druhovo odlišnej od prípadu neplatnosti závetu, ako celku. Žalobný nárok, na určenie neplatnosti
závetu, ako celku v tomto prípade nárok zodpovedajúci petitu žalobkyne, kde výslovne uviedla, že
naďalej navrhuje rozhodnúť tak, ako je uvedené v petite IV. je odlišným určovacím nárokom, ktorý
je z hľadiska v žalobe tvrdeného skutkového stavu dôvodný. Ak žalobca tvrdí a preukáže, napr. že

závet nie je pravý, nemá predpísanú formu, alebo že nastali iné skutočnosti, spôsobujúce podľa práva
neplatnosť právneho úkonu. Nie je teda vecou súdu, aby sám preformuloval žalobný petit tak, aby
žalobca mohol byť vo veci samej úspešný. Vo vzťahu k odkazu žalobkyne na nález ÚS II. ÚS 171/2022,
treba poznamenať, že žalobkyňa žiada určenie neplatnosti závetu ako celku a teda žalobkyňa v súlade
s právnym názorom ÚS SR v predmetnom náleze dostatočne vyjadrila obsah a podstatu, zmysel toho,

čoho sa domáha. Výlučne pre rozpor s ustanovením § 479 OZ, čiže pre nezanechanie takz. povinného
dieluneopomenuteľnémudedičovi,závet,vprípade,akovňombolopomenutýplnoletýneopomenuteľný
dedič, v princípe ani nemôže byť neplatný ako celok. Keďže poručiteľ môže v závete voľne disponovať
1 zákonného dedičského podielu plnoletého neopomenuteľného dediča v rozsahu prípadnej, takto
uskutočnenej závetnej dispozícií poručiteľa, a preto je závet platný.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 3.9.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti
právnych zástupcov strán sporu, v neprítomnosti žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/. Právny zástupca
žalobkynezotrvalnapodanejžalobeauviedol,žežalobkyňapodalažalobuvzmysleuzneseniasúdnehokomisára a z opatrnosti sa druhým výrokom domáhala aj určenia neplatnosti závetu. Zdôraznil, že
žalobkyňa nebola vydedená, a tak je cieľom žalobkyne dosiahnuť stav, aby mohla po svojej matke
dediť. Vo vzťahu k druhému navrhovaného výroku – určeniu neplatnosti závetu zdôraznil, že súd môže

vyhodnotiť v zmysle § 41 OZ aj čiastočnú neplatnosť právneho úkonu. Právny zástupca žalovaných
namietal oba žalobkyňou uplatnené nároky. Mal za to, že žalobkyňa nesprávne formulovala výrok, keď
žiadala o určenie neplatnosti celého závetu a tiež sa nesprávne domáhala určenia, že je dedičkou po
poručiteľke, pretože táto je dedičkou iba toho podielu, ktorý jej v zmysle zákona prináleží. Následne súd
vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných

ustanovení:

7. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

8. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

9 Podľa ust. § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej iba „CMP“),
ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby

určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

10. Podľa ust. § 39 ods 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým

mravom.

11. Podľa ust. § 40a ods 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), Ak ide o dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a 701 ods. 1,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho

úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje
tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

12. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

13. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v

pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

14. Podľa ust. § 469a ods 1 až 3 OZ,:
1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.15. Podľa ust. § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených

potomkov.

16.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázanénasledovnéskutočnosti:ZuzneseniaOkresného
súdu Žilina sp.zn. 21D/100/2022, Dnot 132/2022 zo dňa 30.3.2022 vydaného súdnou komisárkou JUDr.
Luciou Gulášovou (č.l. 4) mal súd za preukázané, že dedičské konanie bolo prerušené a žalobkyňa

bola odkázaná v lehote 1 mesiaca na podanie žaloby na Okresný súd Žilina voči žalovaným 1/ a 2/
vo veci určenia, že je dedičom po poručiteľke. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že poručiteľka
zomrela so zanechaním závetu spísaného dňa 30.9.2021 sp.zn. N XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX,
NCRza 6418/2021. Závetom poručiteľka odkázala svoj majetok synovi D. E. a vnučke H. C.. Prípadné
pohľadávky rovným dielom rozdelila medzi uvedené osoby. S obsahom závetu boli oboznámení
žalobkyňa ako aj žalovaní. Žalobkyňa namietala na pojednávaní u súdnej komisárky absolútnu

neplatnosť závetu, žalovaní s obsahom závetu súhlasili. Nakoľko nedošlo k zmierlivému riešeniu veci,
súdna komisárka dedičské konanie prerušila a žalobkyňu odkázala na podanie žaloby.

17 V prejednávanej veci sa žalobkyňa ako opomenutá plnoletá dedička domáha dvoch samostatných
výrokov súdneho rozhodnutia. Prvým žiada, aby súd určil, že je dedičkou po poručiteľke a druhým, že

závet poručiteľky (jej matky) je neplatný. Súd prednostne konštatuje, že oba žalobné nároky uplatnené
žalobkyňou v žalobe sú samostatne žalovateľné, t.j. nejde o závislé výroky. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalobkyňa ako dcéra poručiteľky je jej zákonnou dedičkou spolu so svojim bratom –
žalovaným v rade 1/. Žalovaná v rade 2/ je vnučka poručiteľky a zároveň dcéra žalobkyne. Medzi
stranami bolo nesporné, že poručiteľka (matka žalobkyne) žalobkyňu nevydedila, zriadila iba závet

bez listiny o vydedení. Samotný závet žalobkyňa v rámci svojich vyjadrení nepredložila, uviedla, že
jeho podstatná časť je obsiahnutá v uznesení notára. Súd mal za to, že žalovaní žalobkyňou tvrdený
obsah závetu a skutočnosť, že žalobkyňa bola ako dedička opomenutá, ale nedošlo k jej vydedeniu,
nenamietali, a tak súd dospel k nespornosti týchto tvrdení žalobkyne. Z opatrnosti právny zástupca
žalobkyne na pojednávaní predložil závet N 315/2021, NZ 29922/2021, NCRza 6418/2021 (č.l. 185)

poručiteľky, s ktorého obsahom súd strany oboznámil. Z obsahu závetu mal súd za preukázané, že je
totožný s opisom závetu v odôvodnení uznesenia súdnej komisárky sp.zn. 21D/100/2022 a žalobkyňa
skutočne bola v závete opomenutá, pričom súčasťou závetu nie je listina o vydedení.

18.Sohľadomnauvedenéskutočnostisúdvyhodnotilosobitneobažalobkyňouuplatnenénároky.Prvým

žalobným nárokom bolo určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXX/XX, XXX XX G.. Súd v prvom rade konštatuje, že na
podanie takto znejúcej žaloby bola žalobkyňa odkázaná Okresným súdom Žilina uznesením súdnej
komisárky vo veci sp.zn. 21D/100/2022. K námietke žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí tvrdili, že takto
znejúci petit nasvedčuje tomu, že žalobkyňa by mala byť jedinou dedičkou po poručiteľke, súd uvádza,

že uvedené nemá oporu v skutkovom stave ani navrhovanom výroku rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa bola
odkázaná na podanie takto znejúcej žaloby, súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa sa domáha
toho, aby mala v dedičskom konaní po svojej nebohej matke postavenie dediča. Navrhovaný výrok
neobsahuje žiadosť o určenie, že je žalobkyňa jedinou, resp. „výlučnou“ dedičkou, ale dedičkou, t.j. že
má postavenie dediča po poručiteľke – jej matke. V praxi to znamená, že má postavenie zákonného

dediča, t.j. v danej veci dediča v prvej dedičskej skupine. Navyše, žalobkyňa ako dcéra poručiteľky je
neopomenuteľným dedičom, t.j. nemôže byť v dedičskom konaní opomenutá, pretože zákon v § 479 OZ
výslovne určuje, že „maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“

Zároveň v § 469a OZ uvádza podmienky, kedy možno potomka vydediť. Predmetné ustanovenie
má chrániť dedičské podiely potomkov poručiteľa. Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa
a ak sa niektoré z nich nedožilo smrti poručiteľa, tak jeho potomkovia. To znamená, že maloletým
potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom
aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, uvedené podiely nazývame

povinný podiel neopomenuteľných dedičov. Ak závet odporuje tomuto ustanoveniu a potomkovia
neboli platne vydedení, závet je v tejto časti (relatívne) neplatný. To znamená, že potomkovia sa
musia domáhať relatívnej neplatnosti závetu alebo jeho časti a konať v rozpore s prejavenou vôľou
poručiteľa. Relatívna neplatnosť znamená, že právny úkon (v tomto prípade závet, v ktorom poručiteľopomenul svojich potomkov) sa považuje za platný, ak sa oprávnený subjekt (neopomenuteľný
dedič, teda potomok) relatívnej neplatnosti nedovolá. Inštitút neopomenuteľných dedičov obmedzuje
závetnú slobodu poručiteľa a favorizuje zásadu rodinnej solidarity v rámci dedičského práva. Uvedené

ustanovenie sa uplatní, ak poručiteľ svojim potomkom nezanechá nič z dedičstva alebo im zanechá
menej, ako tvorí ich povinný podiel. Nie je dôležité, či ide o vedomé alebo nevedomé opomenutie
potomka z dedenia. Neopomenuteľnými dedičmi sú len tí potomkovia poručiteľa, ktorí boli v čase smrti
poručiteľa k nemu jeho najbližší príbuzní. Neopomenuteľným dedičom teda nemôže byť napr.vnučka
poručiteľa, ak žije poručiteľova dcéra ako bezprostredný a najbližší predok poručiteľa. Nárok na povinný

podiel je nárokom na príslušný podiel na poručiteľovom majetku v čase jeho smrti, a nie je peňažným
nárokom voči ostatným dedičom. Pri výpočte povinného podielu sa vychádza z dedičských podielov
všetkýchdedičov,ktorítvoriaprvúzákonnúdedičskúskupinu,keďžepotomkoviaporučiteľabyzozákona
dediliprávevprvejdedičskejskupine.Jeirelevantné,čibytítodedičiavprvejdedičskejskupineskutočne
dedili. Do tohto výpočtu sa zarátavajú aj vydedení alebo nespôsobilí dedičia (R ČR 19/2013). V zmysle
zákona tiež platí, že maloletí potomkovia musia zdediť zo zákona vždy aspoň celý svoj zákonný dedičský

podiel. Povinný podiel maloletého potomka sa vypočíta ako podiel na celom dedičstve, ktorý mu pripadá
v rámci prvej dedičskej skupiny. Plnoletí potomkovia musia zdediť zo zákona aspoň polovicu svojho
zákonného dedičského podielu. To znamená, že plnoletý potomok má nárok vždy aspoň na polovicu
toho, čo by mu pripadlo ako dedičstvo zo zákona. Neopomenuteľný dedič, ktorému bolo závetom
zanechané menej, než koľko robí jeho povinný podiel, je závetným dedičom ohľadne toho, čo mu bolo

závetom zanechané a zákonným dedičom, ak sa jeho zákonný nárok týka chýbajúceho zvyšku do jeho
povinného podielu (R 50/1958) – samozrejme, iba ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tejto časti závetu.
Povinný podiel sa nemusí neopomenuteľným dedičom zanechať, ak ich poručiteľ platne vydedil v listine
o vydedení, ide o dedičsky nespôsobilých dedičov, neopomenuteľní dedičia dedičstvo platne odmietli
alebo ide o neznámeho neopomenuteľného dediča. V zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že na

základe vykonaného dokazovania a nespornej skutočnosti, že žalobkyňa je neopomenuteľným dedičom
(plnoletým dieťaťom poručiteľky) a nebola vydedená, pričom v závete poručiteľky bola opomenutá, je
zrejmé, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke (a to popri žalovanom v rade 1/ a žalovanej v rade 2/).
Súd preto prvému navrhovanému výroku rozsudku vyhovel v celom rozsahu.

19. Druhým navrhovaným výrokom sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet poručiteľky je neplatný
(v celosti). V tomto bode súd poukazuje na to, že žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
závetu, pričom zo skutkových tvrdení v žalobe je zrejmé, že sa uvedeného domáha z dôvodu, že
ako neopomenuteľná plnoletá dedička, ktorá nebola vydedená, bola v závete poručiteľky opomenutá.
Inými slovami, žalobkyňa sa domáha relatívnej neplatnosti závetu v súlade s § 40a OZ v spojení s §

479 OZ, t.j. nedovoláva sa absolútnej neplatnosti závetu tak, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia
súdnej komisárky. Nakoľko žalobkyňa neprodukovala žiadne tvrdenia ani listinné dôkazy smerujúce
k určeniu absolútnej neplatnosti závetu, súd na základe dostupných listinných dôkazov a tvrdení strán
sporu nedospel k záveru o absolútnej neplatnosti závetu (na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd
prihliada z úradnej povinnosti, pozn. súdu). Predmetom súdneho prieskumu tak bola žalobkyňou tvrdená

relatívna neplatnosť závetu. Ustanovenie § 479 OZ však výslovne uvádza, že maloletým potomkom
sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň
toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v
tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ
žalobkyňa bola v závete ako plnoletý potomok poručiteľky opomenutá, je zrejmé, že závet je tejto

časti neplatný. V konaní bolo preukázané (a je tiež nesporné), že žalobkyňa ako plnoletý dedič po
poručiteľky bola skutočne v závete opomenutá a k jej vydedeniu nedošlo, preto má súd za to, že závet
je skutočne v tejto časti neplatný. Žalovaní v rade 1/ a 2/ namietali aj tento žalobkyňou navrhovaný
petit, a tvrdili, že je procesne nesprávny, nejasný a nevykonateľný, pričom súd nemôže určiť iba
čiastočnú neplatnosť závetu, nakoľko bolo povinnosťou žalobkyne petit formulovať tak, že na tej-ktorej

nehnuteľnosti, závet je neplatný v časti, v ktorej, na tej ktorej nehnuteľnosti vymedzenej v závete
žalobkyni nebol odkázaný podiel vo veľkosti 1. K tejto argumentácii žalovaných súd poukazuje na dve
základné skutočnosti. V prvom rade v zmysle § 40a OZ v spojení s § 479 OZ a § 137 CSP je zrejmé,
že žalobkyňa má právo domáhať sa relatívnej neplatnosti závetu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva,
že na podanej žalobe je daný naliehavý právny záujem, pokiaľ tento vyplýva zo zákona. V danom

prípadezákonvýslovneumožňujepodaťžalobuorelatívnuneplatnosťzávetu.Skutočnosť,žesohľadom
na to, že žalobkyňa je plnoletá neopomenuteľná dedička a patrí jej aspoň polovica z jej zákonného
dedičského podielu, je zrejmé, že závet je neplatný iba v časti, t.j. v časti jej prináležiacieho podielu 1-
ina na aktívach aj pasívach dedičstva. Z § 41 OZ vyplýva, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len načasť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu
alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu. Komentované ustanovenie je ďalším z právnych nástrojov, prostredníctvom ktorých sa má

zabezpečiť maximum vôle konajúcej osoby v prípade, ak právny úkon trpí vadou, ktorá je sankcionovaná
neplatnosťou právneho úkonu. Toto ustanovenie nemá univerzálnu využiteľnosť, ale do úvahy prichádza
iba vtedy, ak sa dôvod neplatnosti netýka podstatnej náležitosti právneho úkonu, resp. neplatnosti, ktorá
postihuje právny úkon ako celok (typicky napr. nespôsobilosť osoby na daný právny úkon). Podmienkou
aplikovateľnosti tohto ustanovenia je právna oddeliteľnosť (neplatnej) časti právneho úkonu od ostatnej

(platnej)častiprávnehoúkonu,atotak,abyostávajúcačasťprávnehoúkonunapĺňalavšetkyobligatórne
náležitosti právneho úkonu. Z obsahu zákonného ustanovenia § 479 OZ je zrejmé, že je možné určiť
čiastočnú neplatnosť závetu. Súd preto pristúpil k čiastočnému vyhoveniu žaloby a určil, že závet
poručiteľky H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XXX/XX, XXX XX G.,
spísaný dňa 30.09.2021 notárom JUDr. Alenou Majerčiakovou formou notárskej zápisnice pod sp. zn. N
XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, registrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov

pod č. NCRza 6418/2021, je v časti, v ktorej bola žalobkyňa ako neopomenuteľná plnoletá dedička
opomenutá, neplatný. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. K prípadnej vykonateľnosti predmetného
výroku rozhodnutia súd poznamenáva, že: „Určenie rozsahu podielu neopomenuteľného dediča na
dedičstve je otázkou správnej aplikácie ustanovenia § 479 OZ, ide teda o právnu otázku, ktorú môže
riešiť samotný dedičský súd“. (Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 3. zväzok, § 479, str.

193).

20. Záverom súd uvádza, že žalobe žalobkyne v prvom výroku o určenie, že je dedičkou po poručiteľke
v celom rozsahu vyhovel a v druhom navrhovanom výroku, o neplatnosť závetu, súd určil, že závet je
neplatný v časti a v časti žalobu zamietol.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

22. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku žalovaných, ako

procesne úspešnej strany, na náhradu trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na čiastočný
úspech žalobkyne vo veci, priznal žalobkyni v zmysle § 255 ods. 2 proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. K výške pomeru úspechu súd dospel nasledovne: V prvom
žalobnomnároku(určenie,žežalobkyňajededičkou)malažalobkyňaúspechvcelomrozsahu,vdruhom
navrhovanom výroku (určenie neplatnosti závetu), súd žalobe vyhovel iba čiastočne a určil, že závet je

neplatný v časti a v časti súd žalobu zamietol. V druhom výroku je tak žalobkyňa úspešná v polovici.
Celkový úspech žalobkyne vyjadrený percentuálne tak predstavuje pomerne 75 %, úspech žalovaných
je 25 %. Čistý procesný úspech žalobkyne s prihliadnutím na jej procesný neúspech je vo výške 50 %
(75 % - 25 %). Preto sú žalovaní v rade 1/ a 2/ povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
50 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

2
46C/37/2023
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.