Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010428
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010428.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2025,
o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/36/2024 zo dňa
13.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.

2T/36/2024 zo dňa 13.11.2024.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 2T/36/2024 zo dňa 13.11.2024

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, B. E. C., uznal vinným z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 22.03.2023 v čase asi o 23:00 hod. pred vchodom do bytového domu na adrese A. D. XXXX/X A.
C., počas hádky s bývalou priateľkou F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. XXX/XX, ju chytil oboma
rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho spadla na ľavý bok, následne sa postavila a po prejdení cca

20 metrov ju na križovatke pri budove gymnázia v C. I. chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem,
pričom spadla na ľavý bok.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 5.8.2024 na peňažný trest vo výmere
400,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Podľa § 288
ods. 1 Tr. por. poškodených F. G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G., H. XXX/XX, J. K., K. F., so
sídlom E. J. X, F., L.: XX XXX XXX M. N. I. K., M., J. J. J. B. XX, O., L.: XX XXX XXX, s
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení dňa 13.11.2024 priamo

do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to v neprospech obžalovaného proti výroku o vine, ako aj
proti výroku o treste. Zahlásené odvolanie prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 8.1.2025,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9.1.2025:

Okresný súd obžalovaného A. B. uznal vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. a uložil mu peňažný trest vo výmere 400,- Eur. Poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces. Na rozdiel od obžaloby okresný súd konanie obžalovaného teda nekvalifikoval aj ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a to z dôvodu absencie opisu subjektívnej stránkykonania obžalovaného v skutkovej vete obžaloby a neexistencie príčinného vzťahu medzi konaním
páchateľa a spôsobeným následkom.
Prokurátor nesúhlasí s názorom okresného súdu, že v skutkovej vete obžaloby absentujú skutkové

okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenie ublíženie na
zdraví. Úmyselné konanie jasne a zrozumiteľne vyplýva z popisu konania obžalovaného
vyjadreného v skutkovej vete obžaloby slovami: „chytil oboma rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho
spadla“ a „znovu ju chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem“. Popísané konanie jednoznačne svedčí
minimálne o eventuálnom úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví. Každá dospelá

osoba s priemernými kognitívnymi schopnosťami si musí byť vedomá faktu, že zasotenie
osoby slabšej telesnej konštitúcie a nižšieho vzrastu ako je útočník, môže viesť k jej nekontrolovanému
pádu na zem, pri ktorom hrozí vznik poranení rôzneho charakteru - od menej závažných až po fatálne.
Obvinený bezpochyby vedel, že svojím konaním - opakovaným silným zasotením poškodenej vyvolá
riziko jej pádu, pri ktorom jej môže vzniknúť ujma na zdraví a s touto skutočnosťou bol minimálne
uzrozumený, čo napĺňa definíciu nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák. Motívom jeho konania

bol hnev a snaha umlčať poškodenú, ktorá mu opakovane a hlasno vyčítala jeho predchádzajúce
nevhodné správanie.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku nespochybnil priebeh skutkového deja tak, ako je popísaný v
skutkovej vete obžaloby a považuje ho za preukázaný a na jeho základe rozhodol o vine obžalovaného
za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V odôvodnení napadnutého rozsudku

konštatuje: „spôsob fyzického útoku vedeného obžalovaným voči poškodenej, počet, miesto, do ktorého
útok smeroval, preukazujú, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel
porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pokojného občianskeho spolužitia pred
závažnejšími útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a poriadok.“ Okresný súd teda považuje za dokázaný
priebeh činu vyjadrený v skutkovej vete obžaloby, avšak má za to, že úmysel obžalovaného smeroval

len k porušeniu jedného záujmu chránenému Trestným zákonom - pokojného občianskeho spolužitia.
Podľa názoru obžaloby konaním obžalovaného spočívajúcom vo fyzickom útoku na telesnú integritu
poškodenej súčasne došlo k porušeniu ďalšieho záujmu chráneného Trestným zákonom - záujmu na
ochrane ľudského zdravia, nakoľko poškodená pri páde vyvolanom násilným zasotením utrpela zranenia
vyžadujúce si liečbu v trvaní 5 týždňov. Obžaloba má za to, že konanie obžalovaného smerovalo k

úmyselnémuporušeniuobochzáujmovchránenýchTrestnýmzákonom,apretojehokonaniejepotrebné
posúdiť ako jednočinný súbeh dvoch trestných činov, a to prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr, zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Pokiaľ okresný súd konštatuje absenciu príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a žalovaným
následkom, v tejto súvislosti prokurátor uvádza, že v priebehu trestného konania nebola identifikovaná a

ani v rozsudku nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorou by došlo k prerušeniu kauzálneho nexu. Možno
sa len domnievať, či okresný súd považuje pád poškodenej na zem za okolnosť prerušujúcu príčinnú
súvislosť medzi konaním páchateľa a vzniknutým následkom na zdraví. V zmysle ustálenej judikatúry a
právnej teórie príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu
páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, ak však konanie páchateľa

zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť by sa prerušila len
vtedy, keby táto okolnosť pôsobila ako výlučná samostatná príčina, ktorá spôsobila následok bez ohľadu
na konanie páchateľa. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo, že konanie obžalovaného -
zasotenie poškodenej viedlo k bezprostrednému pádu na zem, pri ktorom si spôsobila
zranenie ľavého kolena s potrebnou dobou liečby v trvaní 5 týždňov. Prokurátor podotýka, že súd nemal

pochybnosti o tom, že zranenie poškodenej - podvrtnutie ľavého kolena s natiahnutím bočného väzu,
vzniklo pádom po jej zasotení obžalovaným, pretože túto skutočnosť konštatuje v odôvodnení svojho
rozhodnutia.
Konajúci súd označil za nepochopiteľné, prečo pri tom istom skutkovom základe z
pohľadu konania obžalovaného bol skutok najskôr kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a následne ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák. Uvedený postup orgánov činných v trestnom konaní je odôvodnený dôkazným stavom v
jednotlivých štádiách trestného konania. Z odborného vyjadrenia znalca F. P. H., vypracovaného v štádiu
pred začatím trestného stíhania a vznesení obvinenia vyplývalo, že zranenie poškodenej si vyžiadalo
liečbu a práceneschopnosť v trvaní 10 týždňov. Až znaleckým posudkom vypracovaným

v štádiu po vznesení obvinenia A. B. bola ustálená potrebná doba liečby a obmedzenie obvyklého
spôsobu života poškodenej zranením vzniknutým dňa 22.03.2023 na 5 týždňov. Uvedená doba liečby
zodpovedá pri aplikácii ustanovení § 123 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. ublíženiu na zdraví a nie
ťažkej ujme na zdraví. Avšak aj pôvodná kvalifikácia konania obžalovaného A. B. vyjadrovala úmyselnézavinenie vo vzťahu k spôsobeniu ublíženia na zdraví, za súčasného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví
z nedbanlivosti. Nie je teda pravdivé tvrdenie okresného súdu, že pri identickom konaní páchateľa
obžaloba spôsobený následok najskôr hodnotila ako spôsobený z nedbanlivosti a až následne, iba na

podklade iného znaleckého posudku bez zmeny skutkového stavu, ako následok spôsobený úmyselne.
Z prezentovaných dôvodov prokurátor zastáva názor, že okresný súd mal na základe vykonaného
dokazovania dospieť k záveru, že skutkový dej sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby
a predmetné konanie napĺňa zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Uvedená kvalifikácia bezpochyby zvyšuje nebezpečnosť konania obžalovaného, pričom s poukazom na
spôsobený následok a v záujme naplnenia účelu individuálnej a generálnej prevencie sa ako spravodlivý
javí pre obžalovaného trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Súčasne má prokurátor za to,
že poškodení F. G., J. K., N. I. K., M. M. N. E. F. si v trestnom konaní včas a riadne uplatnili nároky na
náhradu škody, preto považuje za súladné so zákonom zaviazať obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. k ich náhrade vo výške špecifikovanej poškodenými.

Z vyššie uvedených dôvodov prokurátor preto navrhuje, aby Krajský súd v Žiline podľa § 321 ods. 1 Tr.
por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/36/2024 zrušil a podľa § 322
ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol o vine, treste, ako aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody.

Obžalovaný sa k dôvodom odvolania prokurátora písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade prokurátorom podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy,

že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie
prokurátora bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, proti výroku rozsudku,
proti ktorému je prípustné a je dôvodné, a to z dôvodov, ktoré uvádzal odvolateľ (prokurátor).

Plniac si prieskumnú povinnosť na základe prokurátorom podaného odvolania proti výroku o vine

(a tým aj výroku o treste) rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd primárne zistil, že okresný súd
vrámcikonania,ktorépredchádzalovyhláseniunapadnutémurozsudku,dôslednerešpektovalprocesné
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby a vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Následne však okresný súd pochybil v procese subsumácie
inak správnych skutkových zistení pod príslušnú právnu kvalifikáciu skutku, keď protiprávne konanie

obžalovaného právne kvalifikoval iba ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a nie
aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ako na to správne poukázal prokurátor
v rámci odvolania.

Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku obžalovaného A. B. uznal vinným na tom skutkovom

základe, že dňa 22.3.2023 v čase asi o 23:00 hod. pred vchodom do bytového domu na adrese A.
D. XXXX/X A. C., počas hádky s bývalou priateľkou F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. XXX/XX,
ju chytil oboma rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho spadla na ľavý bok, následne sa postavila
a po prejdení cca 20 metrov ju na križovatke pri budove Gymnázia v C. znovu chytil oboma rukami za
plecia a sotil ju na zem, pričom spadla na ľavý bok, takýto skutkový záver okresného súdu má oporu

vo vykonanom dokazovaní. Aj keď obžalovaný sa necíti byť vinným zo žalovaného skutku, nepopiera,
že v dobe skutku bol v osobnom kontakte s poškodenou a došlo medzi nimi ku konfliktu. Obžalovaný
je zo spáchania skutku primárne usvedčovaný výpoveďou svedkyne poškodenej F. G., ktorá v rámci
svojich výpovedí opakovane a v podstatných bodoch zhodne popisovala správanie obžalovaného
v dobe skutku a okolnosti, za akých mala utrpieť v obžalobe popísané zranenia práve konaním

obžalovaného. Výpoveď svedkyne poškodenej nie je pritom jediným a osamoteným dôkazom, ktorý
obžalovaného usvedčuje zo spáchania žalovaného skutku. Výpoveď svedkyne poškodenej podporuje
SMS komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou krátko po skutku, v rámci ktorej sa obžalovaný
poškodenej opakovane ospravedlňoval a výslovne sa pýtal na jej nohu. Poškodená na ďalší deň
navštívila svoju všeobecnú lekárku, ktorej uvádzala rovnaký mechanizmus vzniku zranenia ako v rámci

vedeného trestného konania. Poškodená na ďalší deň po skutku podala na obžalovaného oznámenie
na polícii ohľadne spôsobených zranení. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiaden taký
motív na strane poškodenej, pre ktorý by mala nepravdivo obviniť obžalovaného zo spôsobenia
zranení. Poškodená zároveň hodnoverne a logicky vysvetlila, z akého dôvodu pri prvotnom vyšetreníbezprostredne po skutku neuviedla, ako jej v skutočnosti toto zranenie vzniklo (strach poškodenej
z prítomného obžalovaného, s ktorým mala opakovane negatívne skúsenosti, obžalovaný sa voči nej
agresívne správal aj v dobe skutku). Verziu poškodenej ohľadne mechanizmu vzniku zranení podporil

tiež znalec MUDr. Q. Q., ktorý sa vyjadril, že zranenia mohli byť poškodenej spôsobené tak, ako táto
vypovedá.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu popísaného protiprávneho konania obžalovaného, je plne na mieste
protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

Tr. zák., nakoľko obžalovaný sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti tým,
že napadol iného (obžalovaný pred vchodom do bytového domu na ul. A. D. XXXX/X A. C. a následne
na križovatke pri budove gymnázia v C. počas hádky s bývalou priateľkou F. G. túto opakovane chytil
za plecia a sotil na zem, následkom čoho spadla na zem na ľavý bok a spôsobil jej zranenie podvrtnutie
ľavého kolena s natiahnutím bočného väzu s potrebnou dobou liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobe
života v trvaní päť týždňov).

Krajský súd totožne s odvolacími námietkami prokurátora sa stotožňuje s tým, že v danom prípade na
základe výsledkov vykonaného dokazovania je plne na mieste a v súlade so zákonom žalovaný skutok
právne kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ako takúto právnu
kvalifikáciu navrhol aj sám prokurátor v podanej obžalobe a na tejto naďalej zotrval. V tomto smere ani
krajský súd nezdieľa záver a právny názor okresného súdu ohľadne absencie opisu subjektívnej stránky

konania obžalovaného v skutkovej vete (skutku) obžaloby a o neexistencii príčinného vzťahu medzi
konaním páchateľa (obžalovaného) a spôsobeným následkom.
Oboznámiac sa s napadnutým rozsudkom, odvolacími námietkami prokurátora a celým na vec sa
vzťahujúcim spisovým materiálom, krajský súd rovnako ako prokurátor má za to, že úmyselné konanie
obžalovaného jasne a zrozumiteľne vyplýva z popisu konania obžalovaného vyjadreného v skutkovej

vete obžaloby slovami: „chytil oboma rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho spadla“ a „znovu
ju chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem“. Popísané konanie jednoznačne svedčí minimálne
o eventuálnom úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví. Každá dospelá osoba s
priemernými kognitívnymi schopnosťami si musí byť vedomá faktu, že zasotenie osoby slabšej telesnej
konštitúcie a nižšieho vzrastu ako je útočník, môže viesť k jej nekontrolovanému pádu na zem, pri

ktorom hrozí vznik poranení rôzneho charakteru - od menej závažných až po fatálne, vrátane zranení
majúcich povahu ublíženia na zdraví. Obžalovaný bezpochyby vedel, že svojím konaním - opakovaným
silným zasotením poškodenej vyvolá riziko jej pádu, pri ktorom jej môže vzniknúť ujma na zdraví a s
touto skutočnosťou bol minimálne uzrozumený, čo napĺňa definíciu nepriameho úmyslu podľa § 15 písm.
b) Tr. zák. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, motívom jeho konania bol hnev a snaha umlčať

poškodenú, ktorá mu opakovane a hlasno vyčítala jeho predchádzajúce nevhodné správanie.
Ako už bolo uvedené vyššie a ako to vyplýva z napadnutého rozsudku, okresný súd v
odôvodnení rozsudku nespochybnil priebeh skutkového deja tak, ako je popísaný v
skutkovej vete obžaloby a správne ho považuje za preukázaný a na jeho základe rozhodol o vine
obžalovaného za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V tomto smere v odôvodnení

napadnutého rozsudku konštatuje: "spôsob fyzického útoku vedeného obžalovaným voči poškodenej,
počet, miesto, do ktorého útok smeroval, preukazujú, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože
uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pokojného
občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narúšajúcimi verejný pokoj a poriadok.“ Okresný
súd teda považuje za dokázaný priebeh činu vyjadrený v skutkovej vete obžaloby, avšak má za to,

že úmysel obžalovaného smeroval len k porušeniu jedného záujmu chránenému Trestným zákonom
- pokojného občianskeho spolužitia. Podľa názoru krajského súdu, ako to už bolo vyššie bližšie
vysvetlené, konaním obžalovaného spočívajúcom vo fyzickom útoku na telesnú integritu poškodenej
súčasne došlo k porušeniu aj ďalšieho záujmu chráneného Trestným zákonom - záujmu na ochrane
ľudského zdravia, nakoľko poškodená pri páde vyvolanom násilným zasotením zo strany obžalovaného

utrpela zranenia vyžadujúce si liečbu a obmedzenie v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov (ako to
nepochybne vyplynulo zo záverov znaleckého posudku vypracovaného na osobu poškodenej znalcom
F. Q. Q., osobitne str. 26 znaleckého posudku). Konanie obžalovaného teda smerovalo k
úmyselnému porušeniu oboch záujmov chránených Trestným zákonom, a preto je plne na mieste toto
posúdiť a právne kvalifikovať ako jednočinný súbeh dvoch trestných činov, a to prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr, zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Pokiaľ okresný súd konštatuje absenciu príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a žalovaným
následkom – spôsobeným zranením poškodenej majúcim povahu ublíženia na zdraví podľa § 123 ods.
2 Tr. zák., tu krajský súd totožne s prokurátorom dospel k záveru, že v priebehu trestného konanianebola identifikovaná a ani v napadnutom rozsudku nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorou by došlo k
prerušeniu kauzálneho nexu. Ako nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania, poškodená zranenia
utrpela v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, následkom jej pádu na zem, ktorý nastal

v dôsledku sotenia obžalovaným a ako je to aj výslovne uvedené v skutku (o priebehu ktorého nemal
pochybnosti ani sám okresný súd): „...ju chytil oboma rukami za plecia a sotil, v dôsledku čoho spadla
na ľavý bok...“, „.. znovu chytil oboma rukami za plecia a sotil na zem, pričom spadla na ľavý bok...“.
V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej judikatúry a právnej
teórie príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu

páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, ak však konanie páchateľa
zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinná súvislosť by sa prerušila
len vtedy, keby táto okolnosť pôsobila ako výlučná samostatná príčina, ktorá spôsobila následok bez
ohľadu na konanie páchateľa. Vykonané dokazovanie však bez akýchkoľvek vážnejších pochybností
preukázalo,akotoužbolouvedenévyššie,žekonanieobžalovaného-soteniepoškodenejobžalovaným
viedlo k bezprostrednému pádu poškodenej na zem, pri ktorom si spôsobila zranenie ľavého kolena s

potrebnou dobou liečby a obmedzenia v obvyklom spôsobne života v trvaní 5 týždňov. Ani sám okresný
súdpritomvodôvodnenírozsudkunemalpochybnosti otom,žezraneniepoškodenej-podvrtnutie
ľavého kolena s natiahnutím bočného väzu, vzniklo pádom poškodenej po jej sotení obžalovaným, čo
okresný súd konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Konajúci súd označil za nepochopiteľné, prečo pri tom istom skutkovom základe z pohľadu
konania obžalovaného bol skutok najskôr kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a následne ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. V tomto
smere sa krajský súd stotožňuje s reakciou prokurátora v odôvodnení odvolania. Uvedený postup
orgánov činných v trestnom konaní je odôvodnený dôkazným stavom v jednotlivých štádiách trestného

konania.ZodbornéhovyjadreniaznalcaF.P.H.,vypracovanéhovštádiupredzačatímtrestnéhostíhania
a vznesení obvinenia vyplývalo, že zranenie poškodenej si vyžiadalo liečbu a práceneschopnosť v trvaní
10 týždňov. Až znaleckým posudkom vypracovaným v štádiu po vznesení obvinenia A. B. bola ustálená
potrebná doba liečby a obmedzenie obvyklého spôsobu života poškodenej zranením vzniknutým dňa
22.3.2023 na 5 týždňov. Uvedená doba liečby zodpovedá pri aplikácii ustanovení § 123 ods. 2, ods. 3,

ods. 4 Tr. zák. ublíženiu na zdraví a nie ťažkej ujme na zdraví. Avšak aj pôvodná kvalifikácia
konania obžalovaného A. B. vyjadrovala úmyselné zavinenie vo vzťahu k spôsobeniu ublíženia na
zdraví, za súčasného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti. Nie je teda pravdivé tvrdenie
okresného súdu, že pri identickom konaní páchateľa obžaloba spôsobený následok najskôr hodnotila
ako spôsobený z nedbanlivosti a až následne, iba na podklade iného znaleckého posudku bez zmeny

skutkového stavu, ako následok spôsobený úmyselne.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd uzatvára, že je tu teda zákonný dôvod podľa § 321
ods. 1 písm. b) Tr. por. na zrušenie rozsudku okresného súdu. Krajský súd stotožniac sa s odvolacou
argumentáciou prokurátora zastáva názor, že za existujúceho dôkazného stavu je plne v súlade

s dokazovaním vykonaným pred okresným súdom a zákonom, ako aj ustálenou súdnou praxou,
žalovaný skutok (protiprávne konanie obžalovaného) právne kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd pritom postupoval nesprávne tiež v tom smere, keď
oproti obžalobe v napadnutom rozsudku upravil skutok tak, že z neho vypustil následok, že obžalovaný
konanímpopísanýmvskutkunapadnutéhorozsudku„...spôsobilpoškodenejľahkézraneniepodvrtnutie

ľavého kolena s natiahnutím bočného väzu s potrebnou dobou liečby a obmedzením v obvyklom
spôsobe života v trvaní 5 týždňov.“ Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd za splnenia
zákonných podmienok podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby túto znovu prejednal
a rozhodol, nakoľko nemohol rozhodnúť na podklade okresným súdom správne zisteného skutkového
stavu (ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd oproti obžalobe zo skutku nesprávne vypustil vyššie

citovanú časť). Zistený nedostatok nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí, preto krajský súd
rozhodovalnaneverejnomzasadnutí.Krajskýsúddávaokresnémusúdudopozornostiajto,ževprípade
uznania viny aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., bude potrebné opätovne riešiť
otázku trestu obžalovanému a tiež uplatnené nároky na náhradu škody.

Záverom krajský súd dáva tiež okresnému súdu do pozornosti ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,
je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať
úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.