Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4115227565.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/1/2025

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XXX, XXX XX E., 2/ D. C., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX E., 3/ G.
B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. J. XXX/XX, XXX XX K. – L., 4/ M. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/X, XXX XX E., všetci zastúpení BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811
01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: M. K., nar. XX.XX.XXXX,

bytom I. XXXX/XX, XXX XX H., o určenie vlastníckeho práva a určenie, komu patrí finančná náhrada
za vyvlastnenie, takto

r o z h o d o l :

8C/1/2025

I. Súd u r č u j e, že v zmysle výrokovej časti rozhodnutia N. O. K., odbor výstavby a bytovej politiky
zo dňa 29.02.2016, č. N.- K./XXXXXX-X (ďalej len rozhodnutie o vyvlastnení) vlastníkom pozemku
evidovaného na katastrálnej mape ako parcela registra "C" č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 v tom

čase zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/12 k celku k pozemku
evidovaného na katastrálnej mape ako parcela registra "C" č. XXXX orná pôda o výmere 13 342 m2 v
tom čase zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E., bol v čase právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení M.
B. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX E..

II. Súd u r č u j e, že podľa rozhodnutia N. O. K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29.02.2016, č.
N./XXXXXX-X náhrada za vyvlastnenie pozemku: parcely CKN s parcelou č. XXXX orná pôda o výmere
13 342 m2 a parcela CKN s p.č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 nachádzajúcich sa v k.ú. E. patrí

M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX E..

III. Žalobcom v 1. až 4. rade súd p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne, o výške ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni v 3. rade prizná súd p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania

v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8C/1/20251. Pôvodný žalobca M. B., nar. XX.XX.XXXX, sa žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E., obec E., okres K., evidovaných na LV č. XXXX pre k. ú.
E. ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 (pozemok č. 1) a na LV č. XXXX

pre k. ú. E. ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 13342 m2 v spoluvlastníckom
podiele 5/12 (pozemok č. 2). Konanie bolo vedené pod sp. zn. 15C/490/2015. Z odôvodnenia podanej
žaloby vyplýva, že dňa 27.05.2015 Vláda SR uznesením č. 290/2015 schválila návrh legislatívneho
zámeru zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov o významných investíciách. Dňa

07.07.2015 predložilo Ministerstvo hospodárstva SR podľa § 1 ods. 3 písm. b/ Zákon o významných
investíciách žiadosť o vydanie osvedčenia o významnej investícii na stavbu s názvom „Vybudovanie
strategického parku v lokalite okrese K., v katastrálnom území M., P., Q., E., R. I. P.“. Dňa 08.07.2015
vláda SR uznesením č. XXX/XXXX schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na
realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a uložila Ministerstvu hospodárstva SR
povinnosť vydať osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby. Žalobca žalobu odôvodnil tým,

že dňa 07.07.2015 ho v práci navštívil žalovaný a ponúkol mu odkúpiť jeho pozemok č. 1, pričom o
druhom pozemku sa nezmienil. Ponúkol mu kúpnu cenu vo výške cca 0,45eur/m2, pričom tvrdil, že
nikto mu vyššiu cenu neponúkne, nakoľko je uvedená orná pôda bezcenná. Po výslovnom presviedčaní
žalovaným s kúpnou cenou súhlasil. Ešte v ten istý deň prišiel žalovaný spolu s notárkou a žalobcovi
predložil kompletne vypracovanú zmluvu, ktorú tento nemal čas si ani prečítať. Žalovaný sa vtedy

vyjadril, že má záujem odkúpiť obe parcely vo vlastníctve žalobcu. Notárka spolu so žalovaným ho
ubezpečili, že mu poštou doručia originál zviazanej zmluvy, ktorý mu doposiaľ doručený nebol. Žalovaný
mu odovzdal hotovosť vo výške 8.311 eur. Po odchode žalovaného žalobca následne zistil, že podpísal
zámennú zmluvu, ktorou zamenil jeho pozemky za pozemok nachádzajúci sa v k. ú. H., N. S., vedený
na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 10.915 m2. O tejto zámene

nemal vedomosť, nakoľko mu žalovaný počas stretnutia hovoril o výkupe jeho pozemkov a rovnako
mu aj vyplatil finančné prostriedky. Dňa 15.07.2015 bol na základe rozhodnutia N. O. S. č. T. XXXX/XX
katastrálneho odboru povolený vklad do katastra nehnuteľností, ktorým bol do katastra nehnuteľností
zapísaný ako nový vlastník pozemkov č. 1 a 2 žalovaný. Po povolení vkladu do katastra nehnuteľností
sa žalobca dozvedel, že spoločnosť MH Invest s. r. o. začala vykupovať viaceré pozemky, vrátane

jeho pozemkov, za účelom výstavby strategického parku, pričom kúpna cena ponúkaná spoločnosťou
MH Invest s. r. o. bola vo výške cca 15,11 eura/m2. V konečnom dôsledku by kúpna cena ponúkaná
MH Invest s. r. o. za pozemky predstavovala sumu 160.543,75 eura. Žalovaný v dôsledku opísaného
konania, len prostredníctvom toho, že uviedol žalobcu do omylu, nadobudol zisk v priebehu niekoľkých
dní sumou vo výške 152.232,75 eura. Žalovaný tak zneužil jeho neskúsenosť a dôverčivosť za účelom

získania neoprávneného finančného prospechu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39a Občianskeho
zákonníka a na to, že úžernícke zmluvy sú absolútne neplatné, pričom objektívnym znakom absolútnej
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu úžery je existencia hrubého nepomeru majetkovej hodnoty
vzájomných plnení úžerníckeho právneho úkonu. Žalovaný rovnako konal v rozpore s dobrými mravmi,
keď ho donútil uzatvoriť úžernícku zmluvu. Konanie žalovaného bolo zjavne právne neprijateľné, pretože

bolo z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené, preto je zmluva absolútne
neplatná aj v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zámená zmluva nebola uzatvorená vážne (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko žalobca nemal vedomosť, že uzatvára zámennú zmluvu.
Konanie žalovaného nasvedčovalo k tomu, že má záujem o kúpu pozemkov, nakoľko mu ponúkol
kúpnu cenu a reálne vyplatil aj finančné prostriedky. V tomto prípade išlo o nezhodu vôle s prejavom. Z

vyššie uvedených dôvodov žalobca považoval zámennú zmluvu za absolútne neplatnú. Zámená zmluva
bola tiež uzavretá v rozpore so zákonom, a to zákonom č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku, ktorým boli sprísnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
poľnohospodárskym pozemkom. Vzhľadom na záver o neplatnosti zámennej zmluvy nenastali ani jej
obligačno-právne a vecno-právne účinky, v dôsledku čoho žalovaný nenadobudol vlastníctvo pozemkov

a ich vlastníkom je i naďalej žalobca. Keďže žalovaný je v rozpore so skutočným stavom zapísaný v
katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov, tak existuje objektívny stav právnej neistoty, na základe
čoho je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemkom.

2. Súd uznesením zo dňa 01.12.2015 č.k. 15C/490/2015-25 nariadil predbežné opatrenie, ktorým

zakázal žalovanému nakladať – predať, darovať, zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným
bremenom a vypožičať hore uvedené nehnuteľnosti k.ú. E., obec E. do právoplatného skončenia veci
OSNR 15C/490/2015.3. Súd uznesením zo dňa 07.8.2018 č.k. 15C/490/2015-190 pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej
sa žalobca domáhal určenia, že podľa rozhodnutia N. O. K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa
29.2.2016, č. N./XXXXXX-X náhrada za vyvlastnenie pozemku: parcely CKN s parcelou č. XXXX orná

pôda o výmere 13 342 m2 a parcela CKN s p.č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 nachádzajúcich sa
v k.ú. E. patrí M. B., nar. XX.X.XXXX bytom C. XXX/XXX, XXX XX E., alebo alternatívne určenia, že v
zmysle výrokovej časti rozhodnutia N. O. K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29.2.2016, č. N.-
K./XXXXXX-X (ďalej len rozhodnutie o vyvlastnení); vlastníkom pozemku evidovaného na katastrálnej
mape ako parcela registra C č.XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 v tom čase zapísaného na LV

č. XXXX pre k.ú. E. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/12 k celku k pozemku evidovaného na
katastrálnej mape ako parcela registra C č. XXXX orná pôda o výmere 13 342 m2 v tom čase zapísaného
na LV č. XXXX pre k.ú. E., bolo v čase právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení M. B. nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/XXX, XXX XX E.. Návrh žalobca odôvodnil zmenou skutkového stavu, keď po podaní
žaloby došlo k právoplatnému vyvlastneniu nehnuteľnosti, ktorá je premetom konania a nie je možné
domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Náhrada za vyvlastnenie bola zložená do

depozitu Slovenského pozemkového fondu, ktorý ju vyplatí oprávnenej osobe v závislosti od výsledku
tohto súdneho konania.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.03.2019, č.k. 15C/490/2015-277 určil, že podľa rozhodnutia
OÚ NR - odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29. 02. 2016 č. N./XXXXXX-X náhrada za vyvlastnenie

pozemku parcela CKN s parcelou č. XXXX - orná pôda o výmere 13.342 m2 a parcela CKN parcela č.
XXXX - orná pôda o výmere 5066 m2 nachádzajúcich sa v KÚ E. patrí M. B. K. XX. XX. XXXX, E., C.
XXX/XXX. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške
100%. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že si žalobca uplatnil eventuálny petit,
v dôsledku čoho súd prvej inštancie vyhovel primárnemu petitu a o eventuálnom petite nerozhodoval.
Odvolací súd uviedol, že v danom prípade o uplatnení eventuálneho petitu nemožno pojednávať,
rovnako ako ani o uplatnení petitu alternatívneho, ako ho nazval žalobca, pretože pri alternatívnom
petite žalobca navrhuje prisúdenie viacerých nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného,

ktorý z nich splní. V danom prípade žalovaný nie je ten, kto by na základe určovacieho výroku plnil.
Podľa názoru odvolacieho súdu ide o dva samostatné žalobné petity, ktorými sa mal súd prvej inštancie
zaoberať a rozhodnúť o nich a posúdiť tiež naliehavosť právneho záujmu žalobcu vo vzťahu ku každému
zo žalobcom takto uplatnenému petitu žaloby. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi, na ktorom z
navrhovaných výrokov rozhodnutia má žalobca naliehavý právny záujem.

5. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) rozsudkom č.k. 15C/490/2015-387 zo dňa 02.03.2021 určil, že
v zmysle výrokovej časti rozhodnutia N. O. K., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29.02.2016, č. N.-
K./XXXXXX-X (ďalej len rozhodnutie o vyvlastnení); vlastníkom pozemku evidovaného na katastrálnej
mape ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 v tom čase zapísaného na

LV č. XXXX pre k.ú. E. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/12 k celku k pozemku evidovaného
na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 13 342 m2 v tom čase
zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E., bol v čase právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení M. B.
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX E.. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom
III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal

z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení jeho vlastníckeho práva ku dňu
vyvlastnenia, pretože určenie príjemcu náhrady zloženej na depozitný účet Slovenského pozemkové
ho fondu za vyvlastnený pozemok, ktorý je predmetom konania, je závislé od výsledku tohto konania.
Naliehavý právny záujem na určení, komu má byť zložená finančná náhrada za vyvlastnenie vyplatená,
nebol preukázaný.

6. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti určenia vlastníckeho práva a trov
konania a žalobca v časti trov konania. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd zistiac, že žalobca
dňa XX.XX.XXXX zomrel, rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobkyňou v 3. rade ako právnou
nástupkyňoupozomrelomžalobcovi,keďvzmyslededičskéhorozhodnutiasúdschválildohodudedičov,

podľa ktorej dedila žalobkyňa v 3.rade. Odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/35/2021 – 496 zo dňa
30.06.2022 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) zmenil tak, že
žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvodil, že
naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, pretože petit žaloby, skutkové tvrdeniaa právne posúdenie, sa neviaže na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatňovaného práva
(rozhodnutie NS SR 5Cdo 548/2015 z 28. 09. 2016 publikovaným pod R 22/2017). V danom prípade sa
nejedná o prípad určovacej žaloby ako prostriedku ochrany už porušeného práva, pretože žalobca touto

žalobou nesledoval zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom (zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností), ale len vyplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku, teda
o plnenie, ktorého sa mohol domáhať žalobou o plnenie, s predbežným posúdením otázky vlastníckeho
práva.Vkontexteuvedenéhoodvolacísúdudáva,žeprávežalobcompožadovanýpetitžalobyourčenie,
že náhrada za vyvlastnenie pozemku patrí žalobcovi bol podľa názoru odvolacieho súdu procesne

prípustným prostriedkom ochrany práv žalobcu, keď vyhovením takejto žalobe by žalobca dosiahol
ním sledovaný účel plnenia náhrady za vyvlastnenie. Tento výrok však nebol predmetom prejednania
odvolacieho súdu, v dôsledku absencie podaného odvolania. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom
súdu prvej inštancie o existencii naliehavého záujmu žalobcu na požadovanom určení a skonštatoval, že
naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva, ktorým nerieši aktuálnu otázku, ale sa
domáha určenia vlastníckeho práva do minulosti (ku dňu vyvlastnenia), a to nie za účelom zosúladenia

zhody zápisu vo verejnom registri, ale za účelom získania plnenia náhrady za vyvlastnenie, nie je daný.

7. Na základe dovolania podaného žalobkyňou v 3.rade dovolací súd uznesením č.k. 1Cdo/210/2022
zo dňa 27.11.2024 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/35/2021 a rozsudok Okresného súdu
Nitra č.k. 15C/490/2015-387 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Dovolací súd

konštatoval, že žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie zomrel pred vyhlásením rozsudku,
ktorý bol predmetom odvolacieho prieskumu, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie procesnou subjektivitou nedisponoval. Dovolací súd preto vec vrátil súdu prvej inštancie na
odstránenie uvedeného procesného pochybenia.

8. Vec bola na súde prvej inštancie zapísaná a je vedená pod sp. zn. 8C/1/2025. Súd uznesením č.k.
8C/1/2025 zo dňa 21.02.2025 rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami žalobcu, a s dedičmi
poručiteľa – manželkou (žalobkyňa v 1.rade) a deťmi poručiteľa (žalobcami v 2. až 4.rade). Súd mal za
to, že sporný majetok (pozemky) neboli prejednané v dedičskom konaní po zomrelom žalobcovi a keďže
sa jedná o určenie vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby stranami sporu boli všetci, ktorých sa takéto

právo týka, teda všetci do úvahy prichádzajúci dedičia pôvodného žalobcu. Ich okruh bol stanovený
v dedičskom uznesení Okresného súdu Nitra č.k. 11D/60/2021-34, Dnot 87/2021 zo dňa 19.04.2021.

9. Strany sporu predkladali v konaní nasledovné prostriedky procesného útoku a obrany.

10. Žalobca, resp. následne jeho právni nástupcovia v konaní zotrvali na tvrdeniach a právnej
argumentácii predloženej v žalobe, okrem rozporu uzatvorenej zmluvy so zákonom č. 140/2014 Z. z.
o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, keďže dôvod neplatnosti odpadol, nakoľko
ústavný súd vyhlásil tento zákon za protiústavný. Doplnil ďalší dôvod neplatnosti zámennej zmluvy
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžrk/3/2018, R 54/2018, podľa ktorého

v prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z.z.
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 občianskeho zákonníka. Zámenná zmluva je
neplatná z dôvodu porušenia predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa 08.07.2015 na základe zákona
č. 175/1999 Z.z. a uznesenia vlády č. 410/2015, na ktoré bol katastrálny úrad povinný vzhliadnuť aj
pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy. Kataster je povinný nezavkladovať

zmluvy o prevode vlastníctva v prípade, ak sa na nehnuteľnosť zo zákona viaže predkupné právo štátu
a je irelevantné, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzatvorení zmluvy o prevode vlastníctva.
Žalobca tvrdil, že vychádzajúc z rozhodnutia zo dňa 29.02.2016 č. N. nemá inú možnosť, ako sa domôcť
súdneho rozhodnutia, že bol vlastníkom pozemku v čase jeho vyvlastnenia alebo rozhodnutia, že mu
patrí náhrada za vyvlastnenie. Ďalším dôvodom neplatnosti v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka vidí

žalobca v tom, že žalovaný predstieral vôľu kúpiť pozemky, nakoľko nebola uzatvorená kúpna zmluva.
Žalovaný tak dostal žalobcu do omylu, pričom išlo o úmyselný omyl.

11. Pôvodný žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že páni prišli autom do miesta bydliska. Došiel
žalovaný a predstavil sa, že vykupuje pozemky. Naliehal, aby predal pozemok a potom ďalší pozemok.

Po debate mu povedal, že je tam ďalší pozemok. Tak sa dohodli na 45 centov. Skrátka to predal, v
hotovosti mu platil a povedal, že viac nedá. Tak sa dohodli. Prišla notárka, niečo mala predpísané, dali do
toho druhý pozemok. Potom spísali a dali kópiu, že originál pošlú poštou, zviazanú úradne. Medzitým to
dali podpísať, ale si nevšimol, že to bola výmena so S.. To zistil po odchode, v živote tam nebol. Žalovanýpovedal, že pozemky sú orná pôda, sú bezcenné. Povedal, že automobilka sa stavať nebude, pôjde do
F.. V tomto prípade ho oklamal. Žalovaný doniesol Hospodárske noviny, že sa stavať nebude. Stretnutie
trvalo necelú hodinu. Žalobca nemal žiadne otázky, lebo sa v takýchto veciach nevyzná. V minulosti

žalobca nepredával nehnuteľnosti. Zmluvu čítal, až keď odišli, po podpísaní. Pozemky na výmenu v H.
mu neboli ponúknuté. Nevedel, že v zmluve je zaradená aj výmena pozemkov. O investícii sa dozvedel,
keďdostalzmluvuodIMAINVEST,kedytobolo,presnenevie.Žalovanýmuvhotovostizaplatil8.311eur.

12. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom. Predkupné právo štátu v čase uzatvorenia

zmluvy neexistovalo. Porušenie predkupného práva štátu nezakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu a ani nemôže spôsobovať dodatočnú právnu nemožnosť plnenia. Tvrdil, že na predkupné
právo štátu je potrebné analogicky aplikovať všeobecnú úpravu predkupného práva podľa § 602
až 606 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej nemá porušenie predkupného práva za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Porušenie predkupného práva nie je možné vykladať na ťarchu
žalobcu. Žalobca (pôvodný – pozn.) v čase uzatvorenia zámennej zmluvy vedel, o aký právny úkon sa

jedná. Žalovaný nemal vedomosť o pripravovanej investícii. Žalovaný oslovil viac ako 2500 vlastníkov,
k uzatvoreniu zmlúv došlo cca so 70 vlastníkmi. Keďže nedisponoval finančnou hotovosťou, ponúkol
na výmenu pozemky v Tomášove. Zámennú zmluvu považuje za platnú. Žalobca nijako nepreukázal,
že by okolnosti uzatvorenia zmluvy boli neštandardné. Obchodný zástupca kontaktoval žalobcu najskôr
telefonicky, následne sa stretli a žalobca sa neprejavoval spôsobom, že zmluve nerozumie, nesúhlasí

s ňou. Čo sa týka ceny, žalovaný vychádzal zo skúseností z cenových máp výskumného ústavu
poľnohospodárskej pôdy. V čase podpisu zmluvy nebola verejne a ani žalobcovi známa informácia o
tom, či sa aj na predmetnom pozemku bude nachádzať priemyselný park. Z výpovede žalobcu vyplýva,
že mal dostatok času na prečítanie zmluvy. Nemal žiadne otázky, a tak nebolo možné zistiť, či zmluve
rozumie, alebo nie. Žalobca so zmluvou v čase jej podpisu súhlasil. Žalovaný v poslednom vyjadrení

žiadal žalobu zamietnuť. Argumentoval, že žalobca ani pri jednom zo žalovaných petitov nepreukázal
naliehavý právny záujem. Žaloba nesmeruje k odstráneniu spornosti, žalobca si mohol uplatniť nárok
iným spôsobom. Rozhodovanie o niektorých petitoch nebolo prípustné (napr. o určenie vlastníctva
k náhrade za vyvlastnenie). Vlastníctvo štátu bolo platne zapísané, žalobca sa nesnažil tento zápis
napadnúť.

13. Po vrátení veci dovolacím súdom súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za účasti právneho
zástupcu žalobcov a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil
s prejedaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcov zdôraznil, že právny názor
odvolacieho súdu vychádzajúci z rozhodnutia Najvyšší súd SR sp. zn. 1Cdo/36/2010 bol zmenený

nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2021 a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/121/2022 vydané na základe uvedeného nálezu. Vo vzťahu k formulácii žalobného petitu
po pripustení zmeny žaloby dôvodil, že ide o eventuálny petit (napriek formulácii „alternatívne“). Pokiaľ
však bude súd názoru, že ide o samostatné petity, navrhuje vyhovieť obom.

14. Súd na základe dokazovania vykonaného výsluchom strany sporu a listinnými zistil tento skutkový
stav:

15. Zo zámennej zmluvy č. U.+U. vyplýva, že pôvodný žalobca M. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovaný
uzavreli písomnú zámennú zmluvu, na základe ktorej účastníci zmluvy zamenili nehnuteľnosti patriace

žalovanému v k.ú. H., obec H. na LV č. XXXX, parcely reg. „E“ č. XXXX/X orná pôda výmera 10.916 m2
vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/4 a nehnuteľnosti patriace pôvodnému žalobcovi v k.ú. E., obec
E. zapísané na LV č. XXXX parcely reg. „C“ č. XXXX orná pôda, výmera 5066 m2 v podiele 1/1 a na
LV č. XXXX parcely reg. „C“ č. XXXX orná pôda výmera 13.342 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu
5/12. Žalobca sa tak stal vlastníkom nehnuteľností k.ú. H. a žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností

v k.ú. E.. Katastrálny odbor N. O. S. povolil vklad vlastníckeho práva dňa 15.07.2015 pod č. T. XXXX/
XXXX, čo preukazuje príslušné rozhodnutie o vklade.

16. Je všeobecne známe a rovnako známe súdu z jeho činnosti, že vláda Slovenskej republiky
uznesením z 08.07.2015 č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii

„Vybudovanie strategického parku“, ktorá sa týka aj predmetnej nehnuteľnosti. Okresnému úradu Nitra
bola 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20.07.2015 o zápis predkupného
práva štátu, prílohou ktorej bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých
je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovaniestrategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Uvedená
žiadosť bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015.

17. Rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 29.02.2016 č. N./XXXXXX-X, právoplatného dňa 24.03.2016,
odbor výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra rozhodol okresný úrad o vyvlastnení parciel
č. XXXX, a parciel č. XXXX vlastníkovi - žalovanému za náhradu 83.999,01 eura a 76.547,26 eura,
spolu 160.546,27 eura (15,11 eura/m2, stanovená na základe znaleckého posudku č. XXX/XXXX
vyhotoveného spoločnosťou O. – D., I. .S.), za účelom stavby – „Vybudovanie strategického parku“.

V rozhodnutí bolo konštatované, že na Okresnom súde Nitra prebieha konanie o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Náhradu uhradí spoločnosť MH Invest, s.r.o. do 21 pracovných dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu.

18. Z uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. XXX/XX/XXXX-XX, Q. XX/XXXX zo dňa 19.04.2021 vyplýva,
že zákonnými dedičmi po žalovanom, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, sú manželka A. B. a deti D. C., G.

B. a M. B..

19. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu.

20. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v platnom znení (v texte „Občiansky zákonník“)
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné

plnenie v hrubom nepomere.

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479 a § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o

cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

24. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo

zachované.

25.Podľa§3ods.5zákonač.175/1999Z.z.oniektorýchopatreniachtýkajúcichsaprípravyvýznamných
investícií a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákona č. 175/1999 Z.z.“ ), na pozemok a stavby
na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa §1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné

právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné
právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo
štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

26. Podľa § 111 ods. 4 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon), platného v čase vyvlastnenia pozemkov, náhrada, ktorú nemožno vyplatiť preto, lebo do dňa
vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne
konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý
s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá.27. Podstatou konania je sporná otázka, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území E., obec E., N. K., vedenej na N. O. K., katastrálnom odbore zapísané na LV číslo

XXXX, parc. registra ,,C“ a to parcela č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 a LV č. XXXX k.ú. E.,
parc. registra ,,C“ a to parcela č. XXXX orná pôda o výmere 13342 m2 ku dňu vyvlastnenia a komu patrí
z tohto dôvodu náhrada za vyvlastnenie uvedených pozemkov. Žalobcovia tvrdia, že vlastníkom bol ich
právny predchodca (pôvodný žalobca) a žiadajú určiť vlastnícke právo k predmetným pozemkom ku
dňu vyvlastnenia, resp. žiadajú určiť, že prijímateľom náhrady za vyššie uvedené pozemky, ktoré boli

vyvlastnené, je pôvodný žalobca.

28. V konaní nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, schváleniu návrhu na vydanie
osvedčenia o významnej investícii „Vybudovanie strategického parku“ a s tým súvisiacemu vzniku
predkupného práva štátu, že došlo k vyvlastneniu sporných pozemkov, sporná nebola výška náhrady za
vyvlastnené pozemky a skutočnosť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu. Spornou bola otázka platnosti

zámennej zmluvy a s tým súvisiaca otázka vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia a otázka, komu patrí
vyvlastňovacia náhrada.

29. Vzhľadom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu formulovaný v uznesení č.k. 9Co/240/2019
– 342 zo dňa 26.11.2020, že v predmetnom konaní ide o dva samostatné žalobné petity, ktorým je súd

prvej inštancie stále viazaný (predmetné uznesenie zrušené nebolo), súd prvej inštancie posudzoval
oba petity v zmysle uvedeného záveru odvolacieho súdu ako samostatné.

30. Vo vzťahu k žalobnému nároku, ktorým žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo spätne ku dňu
vyvlastnenia v prospech pôvodného žalobcu, je súd toho názoru, že v podmienkach prejedávanej

veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Aj keď skoršia rozhodovacia prax
súdov vo všeobecnosti záver na určení vlastníckeho práva do minulosti odmietala (rozhodnutie NS
SR 2Cdo 32/98, 2Cdo 131/06), a to aj v skutkovo obdobných veciach na tunajšom súde (prípadne na
odvolacom súde), neskoršie rozhodnutia vyšších súdnych autorít vyvodili záver o danosti naliehavého
právneho záujmu v skutkovo obdobných veciach. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 482/2021

zo dňa 01.06.2022 vyslovil, že určovacia žaloba sa javí ako spôsobilá vyriešiť spornú právnu otázku
– kto bol vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia, a teda komu sa má vyplatiť náhrada za
vyvlastnenie zložená do úschovy súdu. Ďalej ústavný súd uviedol, že možno dodať, že zo žiadneho
ustanovenia ani judikatúry nevyplýva, že naliehavý právny záujem je daný nevyhnutne len v situácii,
ak sa určovacím výrokom sleduje zosúladenie zápisu vo verejnom registri a skutočného stavu; je

to totiž len jeden z možných prípadov, keď je naliehavý právny záujem daný, avšak nie jediný. Na
základe uvedeného nálezu v nadväzujúcom sp. zn.1Cdo/121/2022 Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo
dňa 27.06.2023 zopakoval vyššie uvedený názor ústavného súdu a konštatoval, že súd sa má dôkladne
zaoberať otázkou, či sa odvolateľka neobracala na súd bezdôvodne, či rozsudok odstráni jej právnu
neistotu a ak je toho názoru, že odvolateľka má iné možnosti ochrany, z odôvodnenia rozhodnutia musí

jasne vyplývať, ktorá iná možnosť právnej ochrany má mať pred určovacou žalobou prednosť. Dovolací
súd uviedol, že má za to, že v predmetnom spore by práve určovacia žaloba (a nie žaloba na plnenie
ako tvrdili súdy nižšej inštancie) vyriešila úplne spornosť práva, keďže by sa určil vlastník predmetnej
nehnuteľnosti, a tak by sa vyriešila aj otázka, komu dotknutá náhrada za vyvlastnenie naozaj patrí.

31. Z jednotlivých podaní a vyjadrení pôvodného žalobcu, ako aj jeho právnych nástupcov (aktuálnych
žalobcov)nepochybnevyplýva,žeúčelompodaniažalobyjedomôcťsavyvlastňovacejnáhradyzloženej
do depozitu Slovenského pozemkového fondu, za vyvlastnené pozemky, ktoré podľa žalobcov patrili
ku dňu vyvlastnenia do vlastníctva pôvodného žalobcu. Ak správny orgán stanovil ako podmienku na
vyplatenie náhrady za vyvlastnenie vyriešenie otázky, kto bol v rozhodnom čase vlastníkom pozemku

(nakoľko táto skutočnosť bola sporná a prebieha o nej súdne konanie), potom pozitívne rozhodnutie
o žalobe je spôsobilé vyriešiť neisté právne postavenie žalobcov. Bez vyriešenia otázky spornosti
vlastníctva k vyvlastnenému pozemku by zrejme náhrada zostala aj naďalej v depozite, čo by neriešilo
problém, pre ktorý bola do neho vložená. Dôvodom zloženia náhrady do depozitu je práve prebiehajúce
konanie, účelom ktorého je určiť, kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom, a teda na tom základe

v konečnom dôsledku stanoviť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku. V danom
prípade teda určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, pričom
žalobca na plnenie je vzhľadom na zistené skutkové okolnosti problematická. Súd preto uzatvára, že
žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že pôvodný žalobca bol v čase právoplatnostirozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom sporných nehnuteľností, nakoľko vyriešenie tejto otázky odstráni
spornosťprávamedzistranamiapozitívnerozhodnutieovlastníckomprávepôvodnéhožalobcuovplyvní
aj právne ich súčasných žalobcov, ktorí si budú môcť ako dedičia uplatniť nároky titulom vlastníckeho

práva ich právneho predchodcu k nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená.

32. Súd následne pristúpil k vecnému posúdeniu žaloby. Súd po zhodnotení predkladaných tvrdení strán
sporu a vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predmetná zámenná zmluva je neplatná. Pôvodný
žalobca namietal neplatnosť zámennej zmluvy z viacerých dôvodov. Z vyjadrenia pôvodného žalobcu

vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy došlo neštandardným spôsobom, keď ho žalovaný dňa 07.07.2015
navštívil vo večerných hodinách a ponúkol mu na odkúpenie pozemok tvrdiac, že je bezcenný, následne
v ten deň prišiel aj s notárkou a uviedol mu, že má záujem odkúpiť oba pozemky, pričom ho ubezpečil,
že sa tu automobilka stavať nebude. Pôvodný žalobca zmluvu podpísal bez prečítania, dostal len kópiu
a obdržal sumu 8.311 eur za pozemky. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok vážnosti vôle uzatvoriť
zámennú zmluvu, vykonané dokazovanie tento záver preukazuje. Pôvodný žalobca nemal v úmysle

zámennúzmluvuuzatvoriť,nazákladepredzmluvnýchrokovaníakoajzdôvoduvyplatenia„kúpnejceny“
bol uzrozumený s predajom pozemkov. Pozemky nachádzajúce sa v H. nepoznal a nemal ani záujem ich
nadobudnúť do vlastníctva. Tvrdenia žalovaného, že žalobca vedel, čo podpisuje, nepodporuje žiaden
dôkaz. Pokiaľ potom sám žalovaný nerozporoval tvrdenie, že si žalobca pred podpisom zmluvu ani
neprečítal, uvedená obrana žalovaného je tým pádom bezpredmetná. Súd konštatuje, že zámenná

zmluva je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná pre nedostatok vážnosti vôle, nakoľko
podľaobjektívnychokolnostídanéhoprípadupôvodnýžalobcanechcelvyvolaťnásledky,ktoréstakýmto
prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú, a to zámenu nehnuteľností.

33. Ďalej súd poukazuje na špecifiká uzatvárania zámennej zmluvy. Žalovaný pôvodného žalobcu

vyhľadal, predostrel mu ponuku, s vopred pripravenou zmluvou prišiel za ním opätovne aj s ďalšou
úradnou osobou, na žalobcu naliehal, aby zmluvu uzavrel tvrdiac, že pozemky sú bezcenné a plánovaná
investícia sa realizovať nebude. Celý priebeh uzatvorenia zmluvy (návrh na uzatvorenie zmluvy,
rokovanie o obsahu zmluvy, podpis zmluvy) sa udial v priebehu jedného večera, preto je len ťažko si
predstaviť,žežalobcavtomčasevoveku70rokov,moholadekvátnevyhodnotiťobsahponukyaostatné

súvislosti. Obsah ústneho návrhu zmluvy, ktorý zodpovedal kúpe, nekorešpondoval s písomným
vyhotovením zmluvy, ktorá bola podpísaná. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že žalobca mal dostatok
času si zmluvu prečítať pred jej podpisom, tak uvedený skutkový dej tomu nenasvedčuje, pričom aj
sám žalobca tvrdil opak. Žalobcovi bola vyplatená za pozemky suma 8.311 eur, ktorá nie je vôbec
v písomnom vyhotovení zmluvy uvedená, pričom hodnota pozemkov z dôvodu strategickej investície

a následného vyvlastnenia pozemkov bola 160.546,27 eura. Súdu je z úradnej činnosti známe, že
žalovaný, resp. jeho zástupcovia konajúci v jeho mene, príp. v mene jeho spoločnosti (F. F., S. )
obdobným spôsobom postupovali vo viacerých prípadoch. Preto sa obrana žalovaného spočívajúca
v tvrdení, že v čase uzatvorenia zmluvy o investícii nevedel, javí súdu ako nedôveryhodná, vzhľadom
na konanie žalovaného spočívajúce v snahe v čo najkratšom čase nadobudnúť od vlastníkov pozemky

práve v mieste vybudovania strategickej investície. Samotná skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy
nebola táto informácia verejná, nijako nepreukazuje, že žalovaný, resp. iné osoby o nej vedomosť
mať nemohli. Získanie pozemku takýmto neštandardným spôsobom od osoby vyššieho veku vzhľadom
na pomer vyplatenej ceny za pozemok a hodnotu, ktorú pozemok následne mal, nie je v súlade
s predstavou o platných pravidlách morálky. S poukazom na vyššie uvedené súd zámennú zmluvu

vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, pretože svojím obsahom a účelom sa
prieči dobrým mravom. Prihliadnuc na hrubý nepomer vo vzájomných plneniach a neskúsenosť žalobcu
s takýmto typom zmluvných vzťahov a danou problematikou, je naplnený aj dôvod neplatnosti podľa §
39a Občianskeho zákonníka.

34. Súd konštatuje, že vlastnícke právo nemohol žalovaný nadobudnúť aj z dôvodu vzniku predkupného
práva štátu na predmetné pozemky, a to priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie
osvedčenia o významnej investícii vládou 08.07.2015, t.j. jeden deň po uzatvorení spornej zámennej
zmluvy. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa 18.05.2018, publikovanom pod R
54/2018 uviedol, že neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.
z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode
dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného
súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálnehozákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy,
ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí
zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti súd poukazuje na následné
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30.05.2018, ktorý kasačnú sťažnosť
zamietol s odôvodnením, že vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva a účel sledovaný
zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na
prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky,

je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu obmedzená priamo
zozákona.Tátoskutočnosťnespôsobujeneplatnosťzmluvy,aledodatočnúnemožnosťplneniazáväzku.
Ako konštatoval kasačný súd, v prípade ak po uzavretí kúpnej zmluvy a pred rozhodnutím právneho
orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné právo, je správny orgán povinný
na toto predkupné právo prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni jej
realizácii a tým nastáva dodatočná právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Vznik predkupného práva

štátu prestavuje trvalú prekážku (aj napriek zneniu § 3 ods. 7 zákona č. 175/1999 Z.z., podľa ktorého
predkupné právo zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o
významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie), pretože v danej
veci došlo k uplatneniu a výkonu tohto predkupného práva. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že
v danom prípade zostávajú oprávnenému z predkupného práva nároky podľa § 603 ods. 3 Občianskeho

zákonníka (ak sa predkupné právo porušil, môže sa oprávnený domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec
ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované). Predmetné predkupné právo štátu
je osobitným druhom a nevzťahuje sa naň úprava Občianskeho zákonníka. Uvedený záver je možné
odvodiť aj od účelu právnej normy (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.), pretože prioritným záujmom
štátu je nadobudnutie pozemkov za účelom realizovania významnej investície. V danej veci preto na

predkupné právo nie je možné analógiu podľa § 853 Občianskeho zákonníka použiť ustanovenia §
603 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného sa plnenie dohodnuté v zámennej zmluve zo
dňa 07.07.2015 stalo po vzniku záväzku nemožným, povinnosť účastníka zmluvy plniť tak zanikla podľa
§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým zanikol aj tento záväzok. Žalovaný preto nemôže nikdy
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku a rovnako nemôže byť jeho vlastníkom ani ku

dňu vyvlastnenia tohto pozemku, resp. inak povedané ku dňu vyvlastnenia pozemku pôvodný žalobca
nemohol na základe zámennej zmluvy stratiť svoje vlastnícke právo.

35. Ak žalovaný argumentuje zásadou autonómie vôle, zásadou preferencie platnosti právnych úkonov,
zásadou ochrany právnej istoty a zásadou „pacta sunt servanda“, súd konštatuje, že je pravdou, že

súkromné právo z nich vychádza, avšak vzhľadom na popisované dôvody neplatnosti zmluvy, resp.
nemožnosti nadobudnúť v rozhodnej dobe vlastnícke právo žalovaným, ani s prihliadnutím na uvedené
zásady nie je možné konštatovať nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným. Ak ide o princíp priority
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, súd
konštatuje,ževýkladzámennejzmluvy,ktorýnezakladájeneplatnosť,vdanýchskutkovýchokolnostiach

nebol možný. Pokiaľ ide o autonómie vôle účastníkov zmluvy, bolo preukázané, že pôvodný žalobca
vôbec nemal vôľu na uzatvorenie zmluvy s takým obsahom, s akým bola zmluva v konečnom dôsledku
podpísaná.

36. Súd preto vyhovel žalobnému petitu a určil, že vlastníkom sporných pozemkov ku dňu vyvlastnenia

bol pôvodný žalobca.

37. Čo sa týka petitu, ktorým pôvodný žalobca požadoval určiť, že mu patrí náhrada, súd je toho názoru,
že aj na takomto určení je naliehavý právny záujem, nakoľko v konečnom dôsledku je cieľom strán
sporu získať práve náhradu za vyvlastnenie. Súdu je z jeho činnosti známe, že aj takto formulovaný

výrok bol podkladom na vydanie náhrady, preto v zmysle požiadavky na obsah inštitútu naliehavého
právneho záujmu aj takýto výrok je spôsobilý odstrániť neistotu v právach žalobcu. Zároveň danosť
naliehavého právneho záujmu nevylučuje ani určenie vlastníckeho práva pôvodného žalobcu, nakoľko
oba požadované petity sa vzájomne dopĺňajú a zvyšujú právnu istotu žalobcov na uplatnenie náhrady
za vyvlastnenie. Sám odvolací súd vo svojom rozsudku považoval daný petit za procesne prípustný

(síce bol uvedený rozsudok zrušený, avšak len z procesných dôvodov, dovolací súd sa nijako k
danému záveru odvolacieho súdu nevyjadril). Žalobcovia ako právni nástupcovia pôvodného vlastníka,
ktorému mala patriť náhrada, sú aktívne vecne legitimovaní. Rovnako je daná pasívna vecná legitimácia
žalovaného, nakoľko bol zapísaný ako vlastník pozemkov v čase ich vyvlastnenia (súd poznamenáva,že nejde petit na plnenie, ale o určenie práva, preto je potrebné žalovať toho, komu by patrila náhrad
vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností v rozhodnej dobe). Keďže má súd preukázané, že vlastníkom
pozemkov v čase vyvlastnenia bol pôvodný žalobca a náhrada za vyvlastnenie patrí tomu, kto bol v čase

vyvlastnenia vlastníkom pozemkov, bolo dôvodné žaloby vyhovieť. Žalobcovia si svoje nároky uplatnia
v príslušnom konaní titulom dedenia.

38. Vo vzťahu k rozsahu dokazovania súd dodáva, že nevykonal výsluch svedkyne navrhovanej
žalovaným, V. M., nakoľko na tomto dôkaznom prostriedku žalovaný nezotrval a súd upustil od výsluchu

svedkyne (zápisnica z pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX, strana X).

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Za plne úspešných v konaní je potrebné vzhľadom na
vyhovenie žalobe považovať žalobcov v1.až 4. rade, ktorým súd priznal náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka dovolacieho konania, v tomto štádiu na strane

žalobcov vystupovala len žalobkyňa v 3. rade, preto jej v zmysle zásady úspechu súd voči žalovanému
priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

40. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

8C/1/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.