Uznesenie – Oddĺženie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209358
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123209358.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu
JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: GLENDON s.r.o., Močarianska
1585/106, 071 01 Michalovce, IČO: 48 290 009, zastúpeného: JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Nám.
osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D.
XXX, zastúpenému: JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Nám. slobody 7, 071 01 Michalovce, o

zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice z
15. januára 2025, č. k. 30Odi/1/2023 – 184, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Mestského súdu Košice z 15. januára 2025, č. k. 30Odi/1/2023 – 184 a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
21.02.2023, sp. zn. 31OdK/9/2023, pre nepoctivý zámer.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je konkurzným veriteľom žalovaného, na majetok ktorého bol
vyhlásený konkurz, ktorým bol žalovaný zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v

konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalovaný svojim špekulatívnym správaním,
aj cez tretie osoby, po podaní žaloby o zaplatenie 60.000,- eur previedol svoj majetok na svoje deti.
Žalovaný po tom, čo si bol vedomý, že bude musieť uhradiť žalobcovu pohľadávku, zbavil sa všetkého
majetku a nakoniec podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Z konania žalovaného ako dlžníka je možné
usúdiť,žejehoúmyslombolopoškodiťveriteľa.Podeklarovanompredajimajetkužalovanýnemalžiadnu
snahu uspokojiť žalobcu ale vyhlásil konkurz, aby sa zbavil aj oficiálnych dlhov. Poukázal, že žalovaný

doposiaľ vlastní a užíva budovu pekárne, v ktorej sa prevádzkuje Večierka, z ktorej dlžníkovi plynie
príjem alebo nájomné. Žalovaný v konkurznom konaní v zozname majetku, ani v návrhu neuviedol
pravdivé a dôležité informácie týkajúce sa majetku a príjmu, v opise aktuálnej životnej situácie uviedol
nepravdivé dôležité informácie, z čoho je možné jednoznačne usúdiť, že dlžník konal úmyselne, s cieľom
znížiť svoj majetok a spoliehal sa na to, že dlhy voči veriteľovi bude riešiť konkurzom. Zo životopisu
dlžníka je zrejmé, že od roku 2004 do roku 2018 bol podnikateľom a ďalšie tri roky konateľom obchodnej

spoločnosti. Napokon poukázal, že žalovaný po vyhlásení konkurzu bol na majstrovstvách sveta v hokeji
v Rige, ktorý nákladný výlet v zahraničí je dôkazom toho, že má dostatok finančných prostriedkov a je
schopný platiť dlhy veriteľom.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, keďže zo žaloby nie je zrejmé, v čom má spočívať jeho údajný
nepoctivý zámer. Pokiaľ ide o veriteľom namietané prevody nehnuteľností a to: LV č. XXX, na základe

kúpnej zmluvy z 6.6.2022, išlo o majetok s hodnotou nižšou ako 2.000,- eur; LV č. XXX E. XXX,
tieto nehnuteľnosti žalovaný odpredal ešte v roku 2019 tretej osobe a následné prevody nemoholovplyvniť. Žalovaný nepredal žiaden majetok väčšej hodnoty v priebehu 3 rokov pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Žalobcom predložené fotografie z Rigy nemôžu spochybniť poctivosť jeho zámeru.
Účasť žalovaného na MS ho nestála ani euro, bol to dar od priateľov, ktorí mu tak chceli pomôcť v ťažkej

životnej situácii, keď mu po krachu podnikania zomrela aj družka.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I z 21.2.2023, sp. zn.
31OdK/9/2023 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Zo Zoznamu veriteľov zo dňa 9.2.2023
vyplýva, že žalovaný uviedol pod poradovým bodom 1. veriteľa – žalobcu, celkový počet veriteľov 6

- finančné inštitúcie, poisťovne, vedenie exekúcie v počte minimálne 2 pre pohľadávky veriteľov. Zo
zoznamu majetku väčšej hodnoty z 22.12.2022 vyplýva, že žalovaný vyhlásil, že vlastní majetok väčšej
hodnoty a to pozemok v hodnote 7.000,- eur a stavbu - pekáreň v hodnote 40.000,- eur. Zo životopisu
žalovaného vyplýva, že do finančných ťažkostí sa dostal po skrachovaní jeho podnikania, skrachovala
mu pekáreň a nepodarilo sa mu zarobiť iným zámerom. Následne nastali u neho zdravotné problémy a
stal sa čiastočným invalidným dôchodcom s rozsahom poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 55 %.

Pracuje ako vodič nepravidelnej dopravy. Žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť k 1.11.2019.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 166 ods. 1, § 166f ods. 1, § 166g ods. 1 až 5
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) a uviedol, že žalovaný podal návrh
na oddlženie z dôvodu jeho zlej finančnej situácie. V zozname záväzkov uviedol pohľadávku žalobcu,

ktorú nespochybňuje a poukázal na to, že je vlastníkom stavby - pekárne v hodnote 40.000,- eur, z ktorej
sa žalobca vie uspokojiť. Žalobcom uvádzané prevody nehnuteľností boli vykonané pred dobou troch
rokov pred podaním návrhu, teda žalovaný nepredal majetok väčšej hodnoty. Nehnuteľnosti evidované
na LV č. XXX boli predané kúpnou zmluvou zo dňa 6.6.2022 a boli v nízkej hodnote cca 2.000,- eur.
Žalobca má podľa súdu prvej inštancie legálne nástroje na napadnutie neobvyklých prevodov v prípade,

ak dlžník sa zbavuje majetku. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 11.12.2023 sa konala
dražba parciel č. 846/1 a č. 846/4 a stavby so súp. č. 295 pekáreň vo vlastníctve žalovaného, z ktorej
sa žalobca uspokojí. Žalovaný sa tohto majetku nezbavil, tento bol súčasťou podstaty. Pokiaľ ide o
facebookové statusy o žalovaného návšteve MS v hokeji v Rige, toto nenaznačuje nepoctivý zámer
žalovaného. Túto dovolenku nemal financovať žalovaný, ale jeho priatelia ako dar. Ak aj mal žalovaný

vyšší životný štandard, ktorý si však sám nezabezpečuje, ale pochádza z externých zdrojov, na ktoré
žalovaný nemá žiadny legitímny dosah, táto skutočnosť mu nemôže byť na ťarchu. Žalovaný nemal iný
príjem, ako uviedol v návrhu na oddlženie, neodmietol dar ani dedičstvo, poskytoval správcovi súčinnosť
počaskonkurzu.Žalovanýužod1.11.2019(cca3,5rokapredvyhlásenímkonkurzu)nevykonávaživnosť
a je čiastočným invalidným dôchodcom, čo je poľahčujúcou okolnosťou. Preto súd prvej inštancie musel

prihliadať miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivosť zámeru u žalovaného. Žalobca nepreukázal
nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f) a h) C.s.p. Navrhol jeho zmenu tak, že sa podanej žalobe vyhovie, resp. jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V podanom odvolaní namietal, že žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu po údajnom

skrachovaní podnikania v roku 2016. Žalovaný v podnikaní neskrachoval, ale podnik odpredal. Nie je
ani pravdivé tvrdenie žalovaného, že nevlastnil za posledné tri roky majetok väčšej hodnoty. Žalovaný
prevádzal svoj nehnuteľný majetok a týmto špekulatívnym správaním mal za cieľ priviesť sa do platobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Spoliehal na to, že svoje dlhy
bude riešiť konkurzom. Žalovaný vo vyhlásení neuviedol príjem, ktorý poberal za nájom priestorov v

budove bývalej pekárne, ktorej bol vlastníkom, kde bola prevádzkovaná Večierka. Tento príjem poberal
žalovaný aj po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Tento príjem žalovaný ani nepoprel, čiže ho súd
prvej inštancie mal považovať za nesporný. Žalovaný tak podľa žalobcu klamlivo uvádzal skutočnosti v
zozname majetku, či v návrhu na oddlženie.

9. Ďalej zvýraznil, že žalovaný potvrdil žalobcom deklarované prevody jeho nehnuteľností, ale pri
každom uviedol, že išlo o majetok s nízkou hodnotou, alebo prevod za obvyklú cenu. Ide však len o
nepreukázané tvrdenie žalovaného. Bolo povinnosťou žalovaného zo zisku z prevodov svojho majetku
uspokojiť svojich veriteľov aspoň sčasti a nespoliehať sa na riešenie dlhov konkurzom.10. Z LV č. XXX je zrejmý prevod pozemku z 6.6.2022 na tretiu osobu. Z LV č. XXX je zrejmý prevod
rodinného domu z 20.4.2020 na syna a dňa 30.3.2021 v podiele 1/2 na dcéru, čiže spriaznené osoby.

Z LV č. XXX je zrejmý prevod pozemku z 20.4.2020 na syna. Z LV č. XXX je zrejmý prevod čerpacej
stanicepohonnýchhmôtz31.1.2020natretiuosobu.Zuvedenýchlistovvlastníctvavyplýva,žežalovaný
vykonával prevody nehnuteľností v dobe kratšej ako 3 roky pred podaním návrhu, resp. tesne pred
uplynutím tejto doby, čiže ani tu neobstojí odôvodnenie súdu prvej inštancie, že žalovaný vykonal
prevody 3 roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nemôže obstáť odôvodnenie napádaného

rozsudku, že iné nehnuteľnosti boli v nízkej hodnote, lebo žalobcom predložená kúpna zmluva medzi A.
B. C. a F. G. zo dňa 20.11.2018 preukazuje opak.

11. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v duplike zo dňa 17.12.2023 navrhol vypočuť strany sporu, ktorý
dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, ani to nijako neodôvodnil (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
e/ C.s.p.).

12. Zo správania žalovaného po podaní návrhu možno podľa žalobcu usudzovať, že nevynaložil žiadnu
úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalovaný mal možnosť uhradiť
svoj záväzok a to aj s možnosťou odpustenia časti príslušenstva. Napriek snahám žalobcu, žalovaný
neprejavilžiadenzáujemodohoduažalobcunekontaktoval.Aktedažalovanývkonaníneuviedolžiadne

skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaný poctivý zámer pri
oddlžení nemal.

13. Vo vzťahu k súdom prvej inštancie uplatnenému miernejšiemu posudzovaniu poctivosti zámeru
žalovaného pri oddlžení žalobca uviedol, že žalovaný bol podnikateľom a štatutárom obchodnej

spoločnosti až do konca roka 2021. Žiadosť o oddlženie podal 22.12.2022, čiže rok po skončení
podnikania a nie 3,5 roka ako to uviedol súd prvej inštancie. Za 17 rokov podnikania nadobudol žalovaný
bohaté skúsenosti s podnikaním, čiže bolo povinnosťou súdu prvej inštancie prihliadať prísnejšie na
skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka (§ 166g ods. 3 ZKR).

14. Napokon žalobca uviedol, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak sa nekriticky stotožnil
s nijako nepodloženými a špekulatívnymi tvrdeniami žalovaného, že nákladnú dovolenku v Rige
nefinancoval žalovaný, ale jeho priatelia ako dar.

15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385

C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

17. Žalobca podaným odvolaním napadol porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie
navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Všetky tieto
tvrdené odvolacie dôvody súviseli s preukázaním/nepreukázaním poctivosti/nepoctivosti žalovaného

zámeru pri oddlžení. Pre posúdenie tejto právnej otázky, a teda dôvodnosti podaného odvolania, je
dôležité skutkové posúdenie veci.

18. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel
v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových

poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi. Sporové strany realizujú procesnú
aktivitu prostredníctvom prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany), ktorými sú skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 C.s.p.). Súd musí určiť, ktoré
skutkové tvrdenia sú relevantné a následne určiť, ktoré z relevantných tvrdení sú medzi stranami sporné

a ktoré považuje za nesporné. Tiež je potrebné vyhodnotiť také skutkové tvrdenia, ktoré dokazovať
netreba (§ 186 C.s.p.) a ktoré podliehajú dokazovaniu.19. V posudzovanom spore žalobca uviedol (najmä) nasledovné skutkové tvrdenia: (i) že žalovaný
špekulatívnym správaním previedol takmer celý svoj majetok na spriaznené tretie osoby (pričom
judikovanú pohľadávku žalobcu ani čiastočne neuspokojil), keď záhradu evidovanú na LV č. XXX

previedol kúpnou zmluvou zo dňa 6.6.2022 na tretiu osobu, rodinný dom evidovaný na LV č. XXX
previedol kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.2020 na syna a neskôr darovacou zmluvou zo dňa 30.3.2021 aj
na dcéru, záhradu evidovanú na LV č. XXX previedol po jej rozdelení kúpnymi a darovacími zmluvami
zo dňa 20.11.2018, 17.12.2019, 20.4.2020 a 30.3.2021 na tretiu osobu, resp. následne na svoje deti
a čerpaciu stanicu pohonných hmôt evidovanú na LV č. XXX kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.2020

previedol na tretiu osobu; (ii) že sa žalovaný nedostal do finančných problémov pre skrachovanie jeho
podnikania (ako to klamlivo uvádzal), keďže pekáreň, v ktorej podnikal, sám predal; (iii) že v zozname
majetku žalovaný nepravdivo uviedol, že nevlastnil za posledné tri roky pred konkurzom majetok väčšej
hodnoty, pričom preukázateľne vlastnil nehnuteľnosti, ktoré mali vyššiu hodnotu (čerpacia stanica na LV
č. XXX, pozemky na LV č. XXX E. H. XXX, rodinný dom na LV č. XXX); (iv) že žalovaný má príjem, ktorý
zatajil, z prenájmu priestorov v jeho stavbe (pekárni), kde sa nachádza Večierka a (v) že žalovaný po

vyhlásení oddlženia absolvoval nákladný výlet, teda má dostatok prostriedkov a je schopný platiť dlhy.

20. Žalovaný v písomných vyjadreniach potvrdil, že všetky žalobcom uvádzané nehnuteľnosti previedol
na iné osoby, pričom uviedol, že záhradu evidovanú na LV č. XXX odpredal dňa 6.6.2022 za menej ako
2.000,- eur, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX E. XXX previedol ešte v roku 2019 a nehnuteľnosti

evidované na LV č. XXX previedol dňa 31.1.2020. Ďalej uviedol nové skutkové tvrdenie o tom, že mu
skrachovala pekáreň kvôli žalobcovi, ktorý tým, že odstúpil od uzatvorenej kúpnej zmluvy, žalovanému
spôsobil škodu veľkého rozsahu. O ceste v Rige uviedol, že ho nestála ani euro, keďže ju hradili jeho
priatelia, ktorí mu chceli pomôcť v ťaživej životnej situácii po skrachovaní v podnikaní a smrti jeho družky.

21. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo
tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Pre
účinné popretie musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 621.). Úlohou súdu prvej inštancie bolo na základe
skutkovýchtvrdenístránurčiť,ktoréskutočnostisúmedzistranaminespornéaktorésporné.Bezznalosti

toho, čo súd prvej inštancie posúdil ako nesporné a čo ako sporné, je totiž následne nemožné posúdiť,
čo bolo (a čo malo byť) predmetom dokazovania. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval a neurčil
sporné a nesporné skutkové tvrdenia na pojednávaní a ani v odôvodnení rozsudku. Neuviedol, ktoré
dôkazy vykoná, aké skutkové zistenia z nich zistil a aké závery z nich vyvodil. V odôvodnení rozsudku
len stroho a bez konkrétnych odkazov na zistený skutkový stav zhrnul, že žalovaný nemal nepoctivý

zámer a zopakoval skutkové tvrdenia žalovaného o vykonaní prevodov nehnuteľností pred dobou troch
rokov pred vyhlásením konkurzu, za obvyklé ceny nízkej hodnoty. Vo vzťahu k účasti žalovaného na
MS v hokeji zopakoval tvrdenia žalovaného o hradení tejto účasti jeho priateľmi z ich dobrej vôle, ktorú
žalovaný nemá ako ovplyvniť. Napokon vo vzťahu k neuvedeniu či zamlčaniu dôležitých informácii
v návrhu či prílohe návrhu na oddlženie súd prvej inštancie neuviedol nič.

22. Súdom prvej inštancie opísané (právne) závery tak nevychádzajú z vykonaného dokazovania. Súd
prvej inštancie nevysvetlil, prečo neboli preukázané skutkové tvrdenia žalobcu o vykonaní prevodov
nehnuteľností bez uspokojovania pohľadávky žalobcu, či boli vykonané zámerne v nízkej hodnote a
v prospech spriaznených osôb, že sa žalovaný nedostal do finančných problémov pre skrachovanie jeho

podnikania, o nepravdivom neuvedení vlastníctva majetku väčšej hodnoty v posledných troch rokoch
pred konkurzom, o neuvedení príjmu z prenájmu a o tom, že ma žalovaný dostatok prostriedkov, keď
je schopný platiť si nákladnú dovolenku. Zostali tak nezodpovedané sporné skutkové otázky, ktoré
môžu mať význam pre celkové posúdenie poctivosti zámeru žalovaného pri oddlžení. Odvolací súd
tak nemohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu

(a následne k preskúmaniu správnosti súdom prvej inštancie uvedeného právneho posúdenia), keďže
vúplnostiabsentujevymedzenie,čomábyťpredmetomdokazovania(akéskutočnostisúmedzistranami
sporné), aké dokazovanie sa vykonalo, aké skutkové závery sa zistili a ako sa tieto právne posúdili.
Súdom prvej inštancie produkované závery nemožno považovať za komplexné a vo veci vyčerpávajúce
skutkové závery, keďže nemožno zistiť, v akom rozsahu ide o prebratie argumentácie žalovaného

avakomrozsahuideoskutkovézáveryzoskutočnéhovykonanianavrhnutýchdôkazov.Keďžesúdprvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, resp. napriek ich deklarovanému vykonaniu neuviedol žiadne
závery z navrhnutých dôkazov vo vzťahu k (neidentifikovaným) sporným skutočnostiam, odvolací súdpristúpil k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie a vráteniu veci súdu prvej inštancii podľa § 389 ods.
1 písm. c) C.s.p.

23. Správanie dlžníka pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre zrušenie oddlženia podľa § 166f
ZKR treba posudzovať za obdobie v rozsahu žalobných námietok dotknutého veriteľa, s prihliadnutím
na dopad tohto správania na platobnú neschopnosť dlžníka a na možnosť uspokojenia oddlžením
dotknutej pohľadávky veriteľa. Toto obdobie posudzovania správania dlžníka spätne pred podaním
návrhu na oddlženie nie je ohraničené žiadnou zákonnou lehotou. Toto správanie je nutné posúdiť vo

všetkých súvislostiach s dopadom na záver, z ktorého možno vyvodiť, že dlžník nemal úprimnú snahu
riešiť svoj dlh voči dotknutému veriteľovi v medziach svojich schopností a možností. Ak by sa dlžník
v dávnejšej minulosti pred podaním návrhu na oddlženie dopustil nepoctivého správania, ktoré veriteľ
namieta, a ktoré malo v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad na uspokojenie jeho pohľadávky v rámci
konkurzného konania za účelom oddlženia, možno ho posúdiť ako snahu o poškodenie veriteľa. V
prípade, že by dlžník daný negatívny dopad v nasledujúcom období, avšak ešte pred podaním návrhu

na oddlženie, odstránil alebo by významne zamedzil negatívnym dôsledkom toho správania (svojim
následným správaním s úprimnou snahou uspokojiť svoj dlh pred podaním návrhu na oddlženie), môže
to mať v konečnom dôsledku vplyv na celkové posúdenie správania sa dlžníka pred podaním návrhu na
oddlženie, napríklad aj so záverom, že dlžník poctivý zámer mal, aj napriek zistenému správaniu sa s
nepoctivým zámerom v dávnejšej minulosti pred podaním návrhu na oddlženie.

24. Z ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR vyplýva, že pri podaní žaloby o zrušenie oddlženia dôkazné
bremeno o preukázaní nepoctivého zámeru z akéhokoľvek dôvodu vymedzeného v § 166g ods. 2 ZKR
(alebo iného) zaťažuje veriteľa (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 zo
dňa 31.1.2023).

25. Vo vzťahu k tomu, že súd prvej inštancie, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je čiastočným
invalidným dôchodcom, prihliadal miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u žalovaného,
odvolací súd uvádza, že takýto postup súdu prvej inštancie je správny a zákonný. Nesprávne je však
už to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neobjasnil, na aké konkrétne skutočnosti ovplyvňujúce

poctivý zámer žalovaného pri návrhu na oddlženie prihliadal a ako sa konkrétne toto miernejšie
prihliadanie prejavilo. Odvolací súd uvádza, že správanie, ktoré by sa u zdravého človeka považovalo
za nepoctivé, protiprávne či nemorálne sa ani u hendikepovaného nemôže považovať za poctivé. Pri
osobe s vážnymi zdravotnými problémami však treba komplexnejšie zvážiť, kedy tieto okolnosti nastali
a ako ovplyvnili snahu dlžníka riešiť svoje dlhy. Strohé konštatovanie súdu prvej inštancie o nutnosti

miernejšiehoposudzovaniapoctivostizámeruužalovanéhobezbližšiehoakonkrétnejšiehovymedzenia
zohľadnenia jednotlivých (žalovaným tvrdených a preukázaných) okolností nemôže byť dostatočné.

26. Na druhej strane súd prvej inštancie nespomenul a ani nezohľadnil skutočnosť, že u žalovaného
ide o osobu, ktorá nepochybne má (a ako to žalobca uvádzal dlhoročné) skúsenosti s podnikaním.

Na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer sa tak nemalo prihliadať len miernejšie cez prizmu jeho
zhoršeného zdravotného stavu, ale aj prísnejšie cez prizmu jeho dlhoročnej podnikateľskej činnosti.
Práve vysporiadanie sa s týmito navonok protichodnými ustanoveniami právnej normy predstavuje
zložitú ale nevyhnutnú činnosť súdu. V prípade jej opomenutia súdom prvej inštancie nemožno čakať,
že ju v plnosti nahradí odvolací súd, nakoľko by sa strácala zákonodarcom mienená dvojinštančnosť

civilného súdneho konania.

27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú relevantné,
následne určiť, ktoré z relevantných tvrdení sú medzi stranami sporné a ktoré nesporné, vyhodnotiť také
skutkové tvrdenia, ktoré dokazovať netreba (§ 186 C.s.p.) a ktoré podliehajú dokazovaniu. Následne

vykonať dokazovanie, uviesť aké skutočnosti jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach z vykonania
jednotlivých dôkazných prostriedkov vyplývajú, zhodnotiť, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu a ktoré
tvrdenia žalovaného sú preukázané (a ktoré nie) a uviesť kompletný skutkový stav veci. Až potom bude
možné vec právne posúdiť. Pri tomto posúdení prihliadne na zdravotný stav žalovaného a náležite
zdôvodní, ako tento ovplyvnil jednotlivé okolnosti pri posudzovaní poctivosti zámeru žalovaného.

Napokon svoj rozsudok odôvodní podľa § 220 ods. 2 C.s.p.

28. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.29. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného
konania, vrátane odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).