Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoEk/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110226849
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2110226849.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Jozef
Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., narodený X.X.XXXX, bytom
C., o vymoženie 1.180,57 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec,
so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava č. k. 17Er/873/2010-14 zo dňa 30. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu

exekútorovi nepriznal nárok na náhradu trov exekúcie.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 9a ods. 1, § 37 ods. 1, §
39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 196, § 200 ods. 1, 5, § 243h ods. 1, § 243f ods. 1, 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.3.2017, § 262 ods. 1, 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“) v znení neskorších právnych
predpisov.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v predmetnej veci poverením Okresného súdu
Trnava č. 5207 092174* zo dňa 1.12.2010 bol súdny exekútor v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na

základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 06117/10 zo dňa 21.7.2010. Súdny
exekútor dňa 14.3.2016 doručil súdu prvej inštancie oznámenie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku v spojení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ktorým súdu prvej
inštancie oznámil, že oprávnený nedoplnil rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným,
napriek tomu, že ide o rozhodnutie týkajúce sa zmenky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie exekúciu

zastavil.

4. Nakoľko súdu prvej inštancie dňa 10.10.2016 bola doručená odpoveď súdneho exekútora na výzvu
súdu prvej inštancie, v ktorej súdu prvej inštancie oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie si
neuplatňuje trovy exekúcie, tak súd prvej inštancie mu nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že odvolanie
podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Oprávnenýv odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a tým porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie.
Oprávnený mal za to, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri

uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na
účel zamestnania. Oprávnený mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z § 243f ods. 1 v spojení s §
39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Podľa jeho názoru dôležitou je skutočnosť, že úver bol poskytnutý
na výkon zamestnania a nie na iný účel, a toto vyhlásenie bolo súčasťou zmluvy o úvere, ktorú povinný
potvrdil svojim podpisom. Preto sa daný vzťah nespĺňal požiadavky spotrebiteľského právneho vzťahu.

Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, zároveň požiadal o náhradu trov konania, vrátane odvolacieho.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359
Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je

dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7.Pokiaľideoprípustnosťodvolaniaprotiuzneseniuozastaveníexekúciepodľaustanovenia§243fods.
5 Exekučného poriadku odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 511/2022 zo

dňa 15.3.2023, v ktorom je uvedené: „Legislatívna konštrukcia Exekučného poriadku, ktorá obsahovala
to, že proti uzneseniu v exekučnom konaní je odvolanie prípustné, len ak to Exekučný poriadok pripúšťa,
vychádzala z toho, že podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platilo, že odvolanie nie je
prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Táto norma
však platila len do prijatia Civilného sporového poriadku, ktorý obdobnú normu v úprave odvolania

neobsahuje a ktorý okrem iného Exekučný poriadok doplnil tak, že v § 9a ods. 1 ustanovil, že ak
to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. Tieto ustanovenia Exekučného poriadku sa vzťahujú aj na exekúciu, v
ktorej bolo vydané namietané uznesenie, pričom podľa § 357 písm. a) CSP odvolanie je prípustné proti
uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Táto osobitná konštrukcia prípustnosti odvolania

sa vzťahuje aj na zastavenie exekučného konania a nie je správny výklad krajského súdu použitý v
napadnutom uznesení, podľa ktorého sa mal použiť § 355 ods. 2 CSP. Uznesenie okresného súdu je
rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení konania a na tom, že proti nemu je prípustné odvolanie,
nemení nič ani to, že ide o uznesenie v exekučnom konaní, keďže od 1. júla 2016 niet takej normy,
podľa ktorej odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak Exekučný poriadok

neustanovuje inak. Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu bolo možné podať odvolanie, ktoré je
prípustné, sťažovateľ túto možnosť aj využil a krajský súd bol povinný toto odvolanie pripustiť a následne
z hľadiska uplatnenej odvolacej argumentácie preskúmať (k tomu pozri aj napr. III. ÚS 38/2022, I. ÚS
102/2022).“.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

14. V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku zákonodarca stanovil oprávnenému v
exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti
tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods.

4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.3.2017 ukladá oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie vždy, ak povinný je
fyzickou osobou. Zákon teda nevyžaduje doplnenie návrhu len vo vzťahu k povinným – spotrebiteľom.
Až na základe doplneného návrhu potom súd ex offo skúma, či nejde o spotrebiteľský vzťah.

15. Oprávnenému tak „ex lege“ (zákonom č. 438/2015 Z. z.) vznikla povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje
proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spotrebiteľa, o rozhodujúce
skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že

rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý
ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 povinnosť takúto exekúciu

zastaviť. Takisto v prípade, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nesplní svoju povinnosť uloženú
mu zákonom a nedoplní návrh na vykonanie exekúcie o uvedené náležitosti, z ustanovenia § 243f ods.
5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t. j. bez
toho, aby súd vykonával akékoľvek dokazovanie, príp. iné procesné úkony.

16. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.1.2016.

17. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
774/2016 z 27.10.2016, v ktorom je uvedené: „Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný
právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje

ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom
požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie
prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd,
a nie súdny exekútor.“

18. Z vyššie citovaného uznesenia Ústavného súdu SR vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie je
potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.1.2016 doplniť priamo exekučnému súdu (osobne, elektronicky alebo
v posledný deň lehoty podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť). V posudzovanom
prípade však doplnenie návrhu nebolo súdu prvej inštancie vôbec doručené.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd preto považoval odvolacie námietky oprávneného za
nedôvodné.Súdprvejinštancievdanejvecipostupovalsprávnepodľa§243fods.1aods.2Exekučného
poriadku. Keďže oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, súd
prvej inštancie správne exekúciu zastavil a odvolací súd stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie,uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne
potvrdil.

20. Oprávnený v odvolaní namietal, že predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie nemôžu
aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a všetky dôkazy sú súčasťou
exekučného spisu. Oprávnený tiež poukazoval v odvolaní na to, že dňa 18.8.2009 uzavrel s povinným
zmluvu o úvere č. 106800016, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy o úvere,

ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v zmluve o úvere deklarovaný. Iba v prípade jasného
preukázania existencie skutočného účelu zmluvy o úvere možno jednoznačne ustáliť, či ide alebo nejde
o spotrebiteľský vzťah. Deklarovaný účel zmluvy o úvere však oprávneným preukázaný nebol a ani
žiadne iné okolnosti nesvedčia o tom, že nejde o spotrebiteľský vzťah. Vymedzenie účelu poskytnutie
úveru na výkon zamestnania v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv,
akoby v zmluve o úvere nebol účel úveru vôbec vymedzený. K uvedenému odvolací súd opakovane

uvádza, že oprávnený je povinný návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa
priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, doplniť o rozhodujúce skutočnosti,
ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať priamo exekučnému súdu, čo
sa v preskúmavanom prípade nestalo. Odvolací súd pripomína, že táto povinnosť doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie nie je stanovená len v prípade povinného - spotrebiteľa, ale pre všetky exekúcie,

ak je povinný fyzickou osobou a ide o nárok vyplývajúco zo zmenky.

21. Oprávnený v odvolaní taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, pretože
neobsahuje zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Odvolací súd predmetnú námietku oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd

prvej inštancie v danom prípade v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci a identifikoval dôvod, pre ktorý bolo nutné exekúciu zastaviť (oprávnený nedoplnil rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinným, napriek tomu, že ide o rozhodnutie týkajúce sa zmenky).
To, že oprávnený s týmito závermi nesúhlasí, neznamená nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.
Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie

neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, pričom je tiež potrebné vychádzať z toho,
že odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému
bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo

veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový
stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),

ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je
vecne správne, a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Oprávnený nemal v odvolacom
konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto
im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).