Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123351178
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6123351178.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v
právnej veci žalobcu MAL Muller & Co. GmbH, Luisenthaler Str. A. 157, 661 15 Saarbrucken, IČ: HRB
11165, právne zastúpený: LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 47 237 325 proti žalovanému S.I.M. EU, s. r. o., so sídlom Jilemnického 532/2, 911 01 Trenčín, IČO:

51 046 709, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Jankoviechová, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika
157/45, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 151 091, o zaplatenie 20.250,- Eur s príslušenstvom a o
vzájomnej žalobe o zaplatenie 32.250,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 15. januára 2025 zrušuje a
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 20.250,--eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 20.250,--eur od 18.06.2023 do
zaplatenia,nákladyspojenésuplatnenímpohľadávky40,--eur,všetkovlehotedo3dníodprávoplatnosti
rozsudku. Druhou výrokovou vetou vzájomnú žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 20.250,--eur
s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a žalovaný vzájomnou žalobou proti
žalovanému zaplatenia sumy 32.250,--eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca odôvodnil
žalobu tým, že dňa 9.3.2023 v pozícii kupujúceho uzavrel so žalovaným v pozícii predávajúceho Kúpnu

zmluvu č. 002/2023, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k hnuteľných veciam:
automobilový podvozok KrAZ - 6322, označenie: XXXXXX-XXXXXXX-XX, X A., číslo podvozkov: B.,
B., B., cena 67.500,- Eur/kus za celkovú cenu 202.500,- Eur. Uviedol, že 10.03.2023 v súlade s bodom
3. Prílohy č. 1 uhradil žalovanému prvú časť kúpnej ceny vo výške 10 % z celkovej kúpnej ceny, t. j.
sumu vo výške 20.250,- Eur. Podľa článku 6. bod 6.2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že technické
preberanie Predmetu kúpy, t. j. technická inšpekcia sa vykoná na sklade predávajúceho na Slovensku.

3.Žalovanývrozporesustanovenímčl.6bod6.2Zmluvyneustálenaliehalnažalobcu,žektechnickému
preberaniu Predmetu zmluvy má dôjsť v Bulharsku. Po opakovanom dlhodobom a bezdôvodnom
naliehaní zo strany žalovaného, žalobca nakoniec súhlasil s tým, že sa dostaví na technickú inšpekciu
Predmetu kúpy do Bulharska na miesto určené žalovaným s podmienkou, že mu žalovaný preplatí
cestovné náklady do Bulharska. Následne, v zmysle e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a

žalovaným zo dňa 9. - 10.05.2023 si strany dohodli na deň 18.5.2023 v čase o 9.00 hod. inšpekciuPredmetu kúpy v Bulharsku, s tým že žalovaný preplatí cestovné náklady na inšpekciu konateľovi
žalobcu.

4. Následne listami zo dňa 12.5.2023 a 15.5.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že žalovaný nie je
skutočným vlastníkom Predmetu kúpy a Predmet kúpy žalobcovi nedodá, poukazujúc pri tom na list
zo dňa 12.05.2023, ktorým skutočný vlastník odňal žalovanému právo na predaj Predmetu kúpy.
Na záver predmetných listov žalovaný uviedol, že už uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 20.250,-
Eur žalobcovi nevráti (podľa žalobcu bez uvedenia akéhokoľvek právne relevantného dôvodu). Zo

skutočností uvedených v liste žalovaného zo dňa 12.5.2023 sa stalo plnenie v zmysle Zmluvy zo strany
predávajúceho nemožné, v súlade s ustanovením § 354 Obchodného zákonníka tak zanikli všetky práva
a povinnosti strán zo Zmluvy, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté
plnenievovýške20.250,-Eur.Dňa5.6.2023odstúpilodZmluvyzdôvodupodstatnéhoporušeniaZmluvy
zo strany predávajúceho. Spochybnil tvrdenie žalovaného o tom, že Zmluva je platná.

5. Poprel žalovaným uplatnený nárok vzájomnou žalobou z titulu tvrdeného nároku na náhradu škody.
Odmieta tvrdenie žalovaného, že by došlo z jeho strany k porušeniu Zmluvy, naopak je toho názoru,
že k porušeniu Zmluvy došlo výlučne zo strany žalovaného. Zdôraznil, že si nevie predstaviť ako
by on mohol porušiť zmluvné dojednanie, keď žalovaný žiaden predmet kúpy nepredal, nepreviezol
a samotný žalovaný ako predávajúci explicitne uviedol, že ani nič nepredá, lebo mu bola odňatá

možnosť tovar predať. Nie je mu zrejmé, či žalovaný namieta porušenie Zmluvy, majúc za to, že
nastala situácia predpokladaná v čl. 5 bod 5.3. Zmluvy, a teda, že žalobca náklady neuhradil, alebo
žalovaný len poukazuje na to, že žalobca ako kupujúci zavinil nesplnenie Zmluvy, avšak bez špecifikácie
konania, akým mal Zmluvu porušiť. Má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k tvrdenej škode vo výške 15.500 Eur + 4.750 Eur, pričom pri čiastke 4.750 Eur sa o to žalovaný

podľa žalobcu ani nepokúsil. Je toho názoru, že pri čiastke 15.500 Eur, ktoré mali ako zmluvná pokuta
prepadnúť v prospech IDA, absentuje porušenie povinnosti žalobcu, ako aj priama príčinná súvislosť
medzi neexistenciou technického prevzatia tovaru a vzniknutou škodou.

6. Zdôraznil, že povinnosť žalovaného, ako kupujúceho, oznámiť žalovanému osobné zloženie svojich

zástupcov najneskôr 3 pracovné dni pred termínom technického prevzatia tovaru, ako aj povinnosť
žalovaného vykonať technické prevzatie tovaru, bola v prvom rade viazaná na oznámenie kupujúceho
o pripravenosti tovaru na technické odovzdanie. Toto oznámenie malo byť podľa Zmluvy realizované a)
písomne; b) najneskôr 5 pracovných dní pred termínom ich držby, c) tak, aby mohol predávajúci oznámiť
zloženie svojich zástupcov najneskôr 3 pracovné dni pred termínom technického prevzatia tovaru; d)

toto technické odovzdanie sa malo vykonať na území Slovenskej republiky v zmysle bodu 6.2. Zmluvy;
e) v oznámení o pripravenosti tovaru na odovzdanie, malo byť uvedené miesto, dátum a čas tohto úkonu,
v opačnom prípade je bez účinkov nakoľko neposkytuje informácie nevyhnutné na účasť adresáta na
tomto úkone. Poukázal na to, že technické prevzatie tovaru sa malo konať dňa 15.3.2023, na základe
oznámeniazodňa13.3.2023bezuvedeniakonkrétnehomiestaačasuatovrozporesoZmluvou,niekde

v sklade v Bulharsku, pričom žalobca mal 3 pracovné dni vopred oznámiť svojich zástupcov ktorí sa
termínu zúčastnia a termín mal byť určený nie neskôr ako 5 pracovných dní pred ich držbou zo strany
žalovaného. Zdôraznil, že v zmysle bodu 6.2. Zmluvy malo byť miesto odovzdania na Slovensku.

7. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, spochybňujúc žalobou uplatnený nárok.

Namietal, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.250,-Eur s príslušenstvom je v celom rozsahu
nedôvodný.

8. Po skutkovej a právnej stránke odôvodnil svoju argumentáciu voči žalobe a vzájomnou žalobou
uplatnený nárok tým, že listom zo dňa 14.6.2023 žalobcovi oznámil, že považuje Odstúpenie žalobcu od

Zmluvy zo dňa 5.6.2023 za neplatné, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky na platné odstúpenie
od Zmluvy v zmysle § 344 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že v danom prípade si zmluvné
strany zmluvne neupravili dôvody odstúpenia od Zmluvy, a preto podľa žalovaného žalobca môže
platne odstúpiť od kúpnej zmluvy len v súlade s kogentnými ustanoveniami týkajúcich sa nárokov z
vád tovaru v zmysle § 436 alebo § 437 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalobcovi neuviedol,

že nie je vlastníkom Predmetu kúpy, nemožno subsumovať pod ust. § 345 ods. 2 v spojení s § 436
Obchodného zákonníka, keďže žalobca mal podľa žalovaného pri dojednávaní zmluvných podmienok
jednoznačne vedomosť o tom, že spoločnosť S.I.M. EU, s.r.o. bude dodanie Predmetu kúpy realizovať
prostredníctvom tretej osoby, o čom podľa žalovaného svedčí ich vzájomná e-mailová komunikácia.9. Poukázal na to, že Zmluva žiadne ustanovenie týkajúce sa prehlásenia predávajúceho, že je
vlastníkom Predmetu kúpy neobsahuje, a preto je toho názoru, že nemohol porušiť Zmluvu podstatným

spôsobom a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatiť. Práve naopak, má za to, že zo strany žalobcu
došlo k porušeniu čl. 3 bod 3.1, čl. 5 bod 5.3 a čl. 6 bod 6.1, 6.2, 6.4, 6.9 Zmluvy, ktoré podľa žalovaného
možno považovať za podstatné porušenie Zmluvy, keďže podľa žalovaného žalobca v rozpore so
zmluvnými podmienkami odmietol vykonať v zmluvne dojednanej lehote technické prebratie Predmetu
kúpy v Bulharsku (v krajine EU), trval v rozpore so zmluvnými podmienkami na technickom prebratí

Predmetu kúpy v SR, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s termínom na prebratie veci, a
tak obchodný partner klienta - spoločnosť IDA TRADING LTD., so sídlom Ul. Racho Dimchev ta,fl.2,ap.9,
Sofia 10000 Bulgaria, zrušil Zmluvu, na základe ktorej mal dodať žalovanému hnuteľné veci, ktoré tvoria
Predmet Zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu.

10. Má za to, že plnenie od žalobcu bolo žalovanému poskytnuté na základe kúpnej zmluvy, ktorú

považuje za platný právny úkon. Je toho názoru, že dôvod plnenia neodpadol, nakoľko predmetná
Zmluva je stále platná.

11. Poprel, že by porušil niektoré zmluvné ustanovenie, naopak, má za to, že splnil všetky zmluvné
povinnosti na to, aby sa obchod zrealizoval, avšak žalobca, podľa žalovaného, účelovo odmietol

vykonať v zmluvne dojednanej lehote technické prebratie Predmetu kúpy v Bulharsku, trval v rozpore
so zmluvnými podmienkami (čl. 3 bod 3.1 a čl. 12 bod 12.1 Zmluvy) na technickom prebratí Predmetu
kúpy v SR, a to i napriek tomu, že ho riadne listom zo dňa 13.3.2023 pozval na prehliadku vozidiel
do Bulharska. V súvislosti s nedodržaním termínu technického prebratia Predmetu kúpy v Bulharsku a
nezaplatením 90% z hodnoty tovaru do 30 dní po uzatvorení Zmluvy v zmysle čl. 3 Prílohy č. 1 Zmluvy

zo strany žalobcu, obchodný partner žalovaného, vyzval žalovaného na doplatenie zvyšku kúpnej ceny
vo výške 134.500,- Eur v zmysle čl. 1.1 Dodatku č. 1 k Zmluve IDA-SIM/012023 zo dňa 16.1.2023. Dňa
13.3.2023 uhradil svojmu obchodnému partnerovi preddavok na kúpnu cenu vo výške 15.500,- Eur, ktorý
však zostal predávajúcemu ako zmluvná pokuta, nakoľko zvyšok kúpnej ceny vo výške 134.500,- Eur
nebol uhradený včas.

12. Má za to, že v príčinnej súvislosti s porušením zmluvných podmienok zo strany žalobcu, vznikla
žalovanému škoda vo výške 15.500,- Eur titulom prepadnutej zálohy a vo výške 4.750,- Eur, ktorá suma
predstavuje ďalšie náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s obchodnými cestami do Bulharska a
zabezpečovaním obchodu (čl. 6.9 Zmluvy).

13. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 344, § 348
ods.1,2,§351ods.1,2,§369ods.1,2,§502ods.1,2Obchodnéhozákonníka,§150ods.1,§151ods.
1 Civilného sporového poriadku a uviedol že, medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že
žalobcaažalovanýuzavrelidňa9.3.2023Zmluvuč.002/2023,predmetomktorejbolprevodvlastníckeho

práva k hnuteľným veciam - automobilovým podvozkom s dojednanou cenou celkovo 202.500,- Eur.
Nebolo medzi stranami tiež sporné, že žalobca uhradil žalovanému prvú časť dojednanej ceny za tovar
vo výške 10% z celkovej sumy vo výške 20.250,--Eur.

14. Spornou medzi sporovými stranami bola otázka trvania zmluvného vzťahu; otázka, či žalobca účinne

odstúpil od Zmluvy č. 002/2023 a s tým spojená otázka, či nastali účinky odstúpenia od zmluvy podľa
§ 351 Obchodného zákonníka.

15. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase podpisu Zmluvy nebol
žalovaný vlastníkom hnuteľných vecí - podvozkov motorových vozidiel. Týmto sa mal stať až po podpise

Zmluvy a následne k nim previesť vlastnícke právo na žalobcu. Tvrdenie o tom, že by žalovaný mal
byť vlastníkom predmetných hnuteľných vecí (podvozkov) sa v Zmluve neuvádza, preto je potrebné v
tomto smere prisvedčiť argumentácii žalovaného, že z obsahu e-mailovej komunikácie medzi bývalým
štatutárom žalobcu a štatutárom žalovaného, ktorá však prebehla až po uzavretí Zmluvy, vyplýva, že
žalobca mal o tejto skutočnosti vedomosť.

16.Spornousamedzisporovýmistranamistalaotázkatechnickéhoprevzatiatovaru.Žalovanýzamiesto
prebratia tovaru označil Bulharsko a vyzval žalobcu na súčinnosť, a teda na technické prevzatie tovaru vBulharsku. Žalobca však trval na technickom prevzatí tovaru (predmetných hnuteľných vecí - podvozkov
automobilov) na Slovensku.

17. V tejto súvislosti v zhode s právnou argumentáciou žalobcu, poukázal súd na ustanovenie čl. 6 bodu
6.2 Zmluvy, podľa ktorého technické preberanie tovaru sa vykonáva v sklade Predávajúceho Tovaru
(Slovensko/krajinaEurópskejúnie).Ako„PredávajúciTovaru“jevZmluveoznačenýžalovaný.Technické
prebratie tovaru sa tak malo podľa zmluvne dojednaných podmienok realizovať v sklade žalovaného na
území Slovenska, krajiny Európskej únie. Na podporu argumentácie žalovaného, že miesto technického

prevzatia tovaru bolo dojednané na miesto v Európskej únii, vypovedali konateľ žalovaného p. C. D. i
svedok E. F. A.. Ich vyjadreniam o tom, že sa miesto technického prevzatia tovaru malo dojednať ako
miesto v Európskej únii však nezodpovedá citované zmluvné ustanovenie čl. 6 bodu 6.2 Zmluvy, ktoré
ako miesto technického prevzatia tovaru označuje sklad žalovaného na Slovensku.

18. Súd ďalej skonštatoval, že z listinných dôkazov (a súčasne z medzi stranami nesporných skutkových

tvrdení) vyplýva, že žalovaný listami zo dňa 12.5.2023 a zo dňa 15.5.2023 žalobcovi oznámil, že nie
je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí (podvozkov), že nebude môcť nadobudnúť vlastníctvo k
predmetným hnuteľným veciam (podvozkom) a následne vlastnícke k predmetným hnuteľným veciam
(podvozkom) previesť na žalobcu. Tieto listy je podľa právneho názoru súdu možné v súlade s § 348
ods. 2 Obchodného zákonníka považovať za vyhlásenia povinnej strany, že svoju povinnosť nesplní.

19. Z listu žalobcu zo dňa 5.6.2023, ktorým žalobca žalovanému oznámil, že odstupuje od Zmluvy č.
002/2023 zo dňa 9.3.2023 z dôvodu, že na základe oznámení žalovaného obsiahnutých v listoch zo dňa
12.5.2023 a 15.5.2023 nesporne vyplýva, že žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy a to prevod
vlastníckeho práva k predmetu kúpy na kupujúceho nesplní, preto ho je možné považovať za účinné

odstúpenie od zmluvy. Bolo preukázané, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami odstúpením od
zmluvy zanikol. Po ustálení záveru, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu odstúpeniu od Zmluvy, keď
bolopreukázané,žežalovanývyhlásil,žesvojupovinnosťnesplní,vznikolžalobcovivzmysle§ 351ods.
2 Obchodného zákonníka nárok na vrátenie sumy 20.250,-Eur, ktorá suma zodpovedala už uhradenej
časti ceny za tovar.

20. S poukazom na zistený skutkový stav a právne posúdenie sporu súd nevykonal dôkazy navrhované
žalovaným, a to výsluch svedka pána G. H., výsluch konateľa obchodnej spoločnosti HEMI plus s.r.o. a
taktiež nebola uložená povinnosť svedkovi E. F. A. predložiť e-mailovú komunikáciu s pánom I..

21. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaným navrhované dôkazy nemali priamy súvis s
predmetom sporu, ich vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Vykonanie
navrhovaného dôkazu výsluchom svedkov p. G. H. a konateľa obchodnej spoločnosti HEMI plus s.r.o.
nemá priamy súvis s otázkami, ktoré boli v tomto spore určené ako otázky medzi stranami sporné. Pre
posúdenie spornej otázky, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy podľa § 348 ods. 2 Obchodného

zákonníka by skutočnosti, ktoré by mali vyplynúť z výsluchov uvedených osôb, nemali žiaden vplyv,
nakoľko výpovede uvedených svedkov mali byť zamerané najmä k otázke, či sa predmetný Tovar
(hnuteľnéveci-podvozky),poodstúpeníodZmluvynachádzalvprevádzkeobchodnejspoločnostiHEMI
plus s.r.o.

22. Pokiaľ ide o návrh žalovaného uložiť povinnosť svedkovi E. F. A. predložiť emailovú komunikáciu
s pánom I. (bývalým štatutárom žalobcu), táto predstavuje povinnosť, ktorá by mala byť uložená tretej
strane, nie sporovej strane a ktorá by sa mala týkať súkromnej alebo obchodnej komunikácii tretích
osôb. Uvedenú povinnosť preto súd svedkovi neuložil, keď pre uloženie takej povinnosti nebol podľa
právneho názoru súdu daný dôvod.

23. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu po vykonanom dokazovaní, majúc za to, že žalobca
predloženými listinnými dôkazmi preukázal ním tvrdený, žalobou uplatnený nárok a súčasne vyvrátil
tvrdenia žalovaného súd konštatoval, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo
do existencie i výšky, a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo preukázané, že

žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní. Súd preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 20.250,-Eur, úrok z omeškania 8%
ročne zo sumy 20.250,- Eur od 18.06.2023 do zaplatenia. Žalobcovi vznikol tiež nárok na uplatnenie
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, preto súd i v tejto časti žalobe vyhovel a priznalžalobcovi v súlade s ustanovením § 369c Obchodného zákonníka právo na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur.

24. Súd ďalej uviedol, že žalovaný si v predmetnom spore voči žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou
nárok na zaplatenie sumy 32.250,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Predpokladmi
zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka sú: 1/porušenie právnej povinnosti; 2/vznik
škody; 3/príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4/neexistencia okolnosti
vylučujúcich zodpovednosť. Všetky uvedené predpoklady majú objektívny charakter, musia byť splnené

súčasne a ich existenciu musí preukázať poškodený t.j. v danom prípade dôkazné bremeno na
preukázanie skutkových tvrdení o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku vzájomnej žaloby bolo na
žalovanom.

25. Žalovaný za porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu považoval to, že žalobca, podľa
žalovaného účelovo, odmietol vykonať v zmluvne dojednanej lehote technické prebratie tovaru v

Bulharsku a trval v rozpore so zmluvnými podmienkami (čl. 3 bod 3.1 a čl. 12 bod 12.1 Zmluvy) na
technickom prebratí Predmetu kúpy v SR, a to i napriek tomu, že ho riadne listom zo dňa 13.3.2023
pozval na prehliadku vozidiel do Bulharska.

26. Podľa súdu v predmetnom spore bolo preukázané, že pokiaľ žalobca trval na technickom prevzatí

tovaru na území Slovenskej republiky, tak ako bolo zmluvne dojednané v čl. 6 bod 6.2 Zmluvy, nie je
možné taký postup považovať za porušenie zmluvných povinností. Za daných okolností, kedy podľa
samotného vyjadrenia žalovaného, by prevoz predmetných hnuteľných vecí (podvozkov určených pre
vojenské vozidlá nezodpovedajúcich aktuálnym normám), mohol spôsobiť značné komplikácie či úplnú
nemožnosť získania colného povolenia, nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby napriek

zmluvne dojednanému miestu, prevzal tovar v inom štáte - v Bulharsku.

27. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzané zmluvné dojednania čl. 3 bod 3.1 a čl. 12 bod 12.1 Zmluvy, čl. 3 bod
3.1. Zmluvy stanovuje, že tovar je dodávaný v podmienkach FCA Púchov Slovensko podľa INCOTERMS
2020. článok 12 bod 12.1 Zmluvy stanovuje, že Zmluva sa považuje za nadobudnutú jej podpisom a

účinnosť zákona o technickej kontrole tovaru kupujúcim na sklade určenom predávajúcim v lehote 5
pracovných dní. Podľa súdu nie je preto zrejmé, akým spôsobom mal tieto žalobca porušiť, a to ani
v kontexte na prebratie tovaru, nakoľko sa uvedenej skutočnosti netýkajú, ani z iných dôvodov. Bez
preukázaniaporušeniaprávnejpovinnostizostranyžalobcu,akojednéhozpredpokladovzodpovednosti
za škodu, je možné konštatovať, že nie sú v danom prípade naplnené predpoklady zodpovednosti za

škodu, preto nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou je nutné považovať za nedôvodný.
S poukazom na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa
domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 32.250,- Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody ako
nedôvodnú zamietol.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

29. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zmenil a v súlade s

ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Odvolanie odôvodnil žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. c), e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že súd
na základe vykonaného dokazovania okrem iného dospel k záveru (str. 11 bod 70, 72 odôvodnenia
rozsudku), s ktorým záverom súdu prvej inštancie, respektíve formalistickým jazykovým výkladom čl. 6

bodu 6.2 Zmluvy žalovaný nesúhlasí, nakoľko tento je v hrubom rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR ako
aj § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorých jednoznačne vyplýva právo jednotlivca t.j. aj právnickej
osoby na to, aby verejná moc rešpektovala jeho právne konanie (vôľu) a práva a povinnosti dojednané
zmluvne.Totoprávosúdprvejinštanciehruboporušil,keďprísnymformalistickýmvýkladomtohtočlánku
predmetnej zmluvy odoprel zobrať pri svojom rozhodovaní do úvahy autonómny prejav vôle strán sporu

(zmluvných strán) respektíve dôsledky, ktoré zmluvné strany týmto prejavom vôle zamýšľali. Svojvoľným
výkladom prejavu vôle zmluvných strán súd de facto odňal zmluve „rozumný význam“, ktorý jej pôvodne
chceli zmluvné strany dať (§ 266 ods. 1 OBZ.), pričom takýto prísny gramatický výklad Zmluvy zo
stranysúdujepodľanázoružalovanéhoneprípustný,nakoľkozvykonanéhodokazovania,t.j.zlistinnýchdôkazov a z výsluchu konateľa žalovaného, C. D. ako aj z výsluchu svedka F. A. na pojednávaní dňa
15.01.2025 jednoznačne vyplynulo, že miestom technického prevzatia tovaru malo byť Bulharsko ako
krajina v Európskej únii, a to vzhľadom na špecifický predmet zmluvy, keďže išlo o vozidlá využívané na

vojenské účely, ktoré boli dovezené do Bulharska dávnejšie s tým, že pokiaľ by bol žalovaný dojednal
ako miesto technického prebratia sklad na Slovensku, tak by nemohol tieto vozidlá precliť, nakoľko
nezodpovedajú norme Euro 6, ktorá bola v tej dobe v platnosti, t.j. žalovaný by nemohol tieto vozidlá
na území SR používať, prihlásiť ich ani dať do obehu, čím by sám seba vystavil riziku, že obchod
nezrealizuje. Z uvedených objektívnych dôvodov bolo preto miesto technického prebratia týchto vozidiel

dojednané v Bulharsku ako krajine Európskej únie.

31. Tým, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje závery uvedené v napadnutom rozsudku, keď
neuviedol akými úvahami sa riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov a najmä prečo nevykonal ďalšie
žalovaným navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie právne významných skutočností (výsluch svedka
J. K., konateľ spoločnosti HEMI plus, s.r.o., ktorý predmetné podvozky striekal pre žalobcu; dopyt na

spoločnosť IDA TRADING LTD za účelom oznámenia, či spoločnosť predala vozidlá KRAZ žalobcovi
alebo G. H.; výsluch G. H. a uloženie povinnosti svedkovi – F. A. predložiť súdu emailovú komunikáciu
s p. I., ktorá sa týkala vozidiel KRAZ v Bulharsku), porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a tým aj
naplnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) CSP a založil vadu nepreskúmateľnosti tohto
rozhodnutia.

32. Poukázal na rozhodnutie III. L. XX/XXXX, podľa ktorého z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej.

33. Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno s ohľadom na uvedené považovať aj za

arbitrárne, ktoré zjavne predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces. Ak totiž súd nevykonal dôkaz navrhnutý stranou konania, hoci tento mal preukazovať takú,
medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku
významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, či čl. 2 ods. 1 CSP, ale aj porušenie princípu rovnosti strán sporu (čl. 47 ods.
3 Ústavy a čl. 6 CSP), lebo tvrdenie žalobcu bolo do odôvodnenia napadnutého rozsudku nekriticky
prevzaté, zatiaľ čo relevantný protiargument žalovaného nebol súdom vôbec reflektovaný.

34. Podľa žalovaného iná vada konania spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné

a zároveň zmätočné, pretože súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo nepriznal žalovanému nárok
na náhradu škody titulom ušlého zisku, keďže žalovaný svoj nárok odôvodňoval nielen porušením
zmluvnýchpovinnostíuvádzanýchsúdomvbode90odôvodneniarozsudku,aleajporušenímzmluvných
povinností v zmysle čl. 5 bod 5.3, čl. 6 bod 6.1, 6.2, 6.4 a 6.9 Zmluvy.

35. Pokiaľ ide o právny názor súdu prvej inštancie týkajúci sa účinného odstúpenia žalobcu od zmluvy
(bod 76 - 79 odôvodnenia rozsudku) s poukazom na ustanovenie § 348 ods. 2 v spojení s § 351 ods.
2 OBZ. žalovaný má za to, že súd síce aplikoval na zistený skutkový stav správny právny predpis,
ktorý však nesprávne interpretoval (odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Súd v rozpore s
vykonaným dokazovaním a nad rámec právnej argumentácie žalobcu, ktorý v spore uvádzal úplne iný

dôvod odstúpenia od zmluvy (§ 354 OBZ.), dospel výlučne na základe gramatického a nie obsahového
a racionálneho výkladu Zmluvy a písomného odstúpenia od Zmluvy zo dňa 05.06.2023 k záveru, že
Odstúpenie žalobcu od Zmluvy je s poukazom na znenie § 348 ods. 2 OBZ. platné, a to napriek tomu,
že žalobca listom - predžalobnou výzvou zo dňa 05.06.2023 vyzýval žalobcu na úhradu dlžnej sumy
vo výške 20.250,--eur spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo na strane žalovaného v dôsledku odstúpenia od Kúpnej zmluvy
č. 002/2023 zo dňa 09.03.2023. Dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu mala byť
skutočnosť, že spoločnosť S.I.M. EÚ, s.r.o. pri uzatváraní zmluvy neuviedla spoločnosti MAL Müller &
Co. GmbH, že nie je vlastníkom predmetu kúpy, čím uviedla spoločnosť MAL Müller & Co. GmbH do
omylu, čo možno považovať za podstatné porušenie zo strany predávajúceho, v dôsledku čoho vzniklo

spoločnosti Mal Müller & Co. GmbH právo na odstúpenie od Zmluvy. Rovnakú argumentáciu použil
žalobca aj v žalobe.36. Súd prvej inštancie vyhodnotil odstúpenie od zmluvy napriek uvedeným skutkovým a právnym
tvrdeniam žalobcu za platné, neberúc pritom absolútne do úvahy dôvody odstúpenia od zmluvy
uvádzané žalobcom (§ 354 OBZ. v spojení s § 451 ods. 1, 2 OZ), ako ani skutočnosť, že žalovaný v

súlade s čl, 6 bod 6.2 a 6.3 Zmluvy pozval písomne - listom zo dňa 13.03.2023 žalobcu na technickú
kontrolu vozidiel v sklade v Bulharsku (krajina EÚ), následne listom zo dňa 06.04.2023 opakovane
vyzval žalobcu na plnenie zmluvných podmienok, a to oznámenie zástupcov žalobcu na technické
prevzatie tovaru, na čo žalobca požiadal telefonicky žalovaného o videokontrolu predmetu zmluvy v
sklade Bulharsku s tým, že žalobca mal žalovanému zaslať po videokontrole podpísaný Protokol o

previerke, čo sa však nestalo. Listom zo dňa 04.04.2023 žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na
plnenie zmluvných podmienok a listom zo dňa 11.04.2023 žalovaný žiadal žalobcu na prevzatie tovaru
v Bulharsku a na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny (90 %) v súlade s čl. 3 Platobné podmienky Prílohy
č. 1 tejto zmluvy, avšak žalobca na jeho výzvu už v tom čase účelovo nereagoval, nakoľko po tom, ako
zistil kto je obchodným partnerom žalovaného, začal získavať čas, ktorý využil na dojednanie obchodu
priamosospoločnosťouIDATRADINGLTD, čojevhrubomrozporesobchodnýmizvyklosťami.Konanie

žalobcu len deklaruje skutočnosť, že nemal úmysel obchod so žalovaným uzatvoriť, nakoľko v opačnom
prípade by bol žalovanému poskytol primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia, respektíve
postupoval v súlade so zmluvou.

37. Podľa žalovaného je argumentácia žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 20.250,--eur titulom vydania

bezdôvodného obohatenia v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej na rozdiel
od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným
odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), sa odstúpením od
zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky
odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy

nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu
úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXXXX/X/XXXX z 30.09.2009). Žalobcov nárok predstavuje nárok
titulom bezdôvodného obohatenia, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa
s touto právnou kvalifikáciou vysporiadal súd prvej inštancie, respektíve prečo, keď si žalobca uplatnil

svoj nárok voči žalovanému podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, aplikoval súd na žalobcom
uplatnený nárok znenie § 348 ods. 2 OBZ., ktoré žalobca vo svojej argumentácii ani raz nepoužil. Právna
interpretácia prezentovaná súdom je v praxi neudržateľná a vnáša do obchodnozáväzkových vzťahov
značnú právnu neistotu. Neudržateľnosť spočíva v tom, že strana, ktorá si svoje zmluvné povinnosti
plní, už po odstúpení od zmluvy nemá nárok na dovtedy nesplnené zmluvné povinnosti druhou stranou,

pričom strana, ktorá vo vzťahu povinnosti plnila, musí druhej strane dokonca vrátiť to, čo od nej získala
za splnenie svojich povinností počas trvania zmluvy.

38. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 264 ods. 1 OBZ. a opätovne namietol správnosť a zákonnosť
uvedenéhozáverusúduprvejinštancie,keďžezodôvodneniacitovanéhorozsudkunevyplýva,žebysúd

vrámcihodnoteniadôkazovzobraldoúvahyajlistinnýdôkaz-Úradnýprekladelektronickejkomunikácie
žalovaného, respektíve jeho štatutárneho zástupcu C. D. a G. H. z komunikačnej aplikácie Signál, ktorý
bol/je obchodným partnerom žalobcu, a ktorý celý obchod medzi žalobcom a žalovaným od samého
začiatkuorganizovaladojednával.Vzhľadomnatútoskutočnosťjemožnédospieťkzáveru, žesúdprvej
inštancie mal pri posudzovaní zmluvy uprednostniť vôľu zmluvných strán pred jej písomným prejavom a

súčasne pri svojom rozhodovaní mal aplikovať taký výklad zmluvy, ktorý dôsledne rešpektuje autonómiu
zmluvných strán s prihliadnutím na obchodné zvyklosti a § 266 ods. 1 Obz. Súd prvej inštancie sa s
poukazom na uvedené argumenty a predložené listinné dôkazy vôbec pri rozhodovaní nevysporiadal
s rozpormi v tvrdeniach žalobcu a žalovaného ohľadom dôvodov odstúpenia od zmluvy, nemožnosti
plnenia a porušenia zmluvných povinností (čl. 5 bod 5.3, čl. 6 bod 6.1, 6.2, 6.4 a 6.9, čl. 12 bod

12.1 Zmluvy a čl. 3 Prílohy č. 1 Zmluvy) zo strany žalobcu, ktoré mali zásadný vplyv na možnosť
plnenia zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tvrdením žalovaného ohľadom
skutočností, ktoré sa týkali dátumu úmrtia spoločníka a konateľa spoločnosti MAL Müller & Co. GmbH.
Žalovaný v ďalšej argumentácii zotrváva v celom rozsahu na svojich písomných podaniach a skutkových
a právnych tvrdeniach v nich obsiahnutých, a preto sa nebude k nim v rámci odvolania už bližšie

vyjadrovať.

39. Ďalej uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, pri výklade právneho úkonu je nutné dať prednosť
skutočnej vôli účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom ich vôle. Formalizmus, ktorý spočíva vovýklade textu zmluvy bez ohľadu na vôľu účastníkov tejto zmluvy, predstavuje protiústavný zásah do
základných práv jednotlivca.

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a v dôsledku toho vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Žalovaný preto žiada preskúmať zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozhodnutia, jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalovanému

voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 25.04.2025. Uviedol, že sa v
celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, ako aj jeho odôvodnením a napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne, pričom zo strany súdu nedošlo ani k žiadnym procesným pochybeniam
odôvodňujúcim či už zmenu napadnutého rozsudku alebo jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa.

42. Uviedol, že pre lepšiu prehľadnosť ďalšiu časť svojho vyjadrenia žalobca rozdelí na dve časti, a to
o vydanie bezdôvodného obohatenia 20.250,--eur uplatňované žalobcom a o náhradu škody 32.250,--
eur uplatňované žalovaný.

43. Ad a/ O vydanie bezdôvodného obohatenia 20.250,--eur uplatňované žalobcom žalobca uviedol,
že v konaní je nesporné, že na základe Kúpnej zmluvy č. 002/2023 zaplatil žalobca žalovanému prvú
časť kúpnej ceny vo výške 20.250,--eur. Sporná medzi stranami bola otázka trvania zmluvného vzťahu
založeného predmetnou kúpnou zmluvou. Má za to, že žalovaného tvrdenia o údajnom trvaní tejto
zmluvy jednoznačne vyvracajú listinné dôkazy predložené žalobcom v tomto súdnom konaní a to, že

žalovaný listom zo dňa 12.05.2023 oznámil žalobcovi, že mu bola odňatá možnosť predať predmet
kúpy, jeho zmluvný partner ukončil zmluvu so žalovaným, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetu kúpy, a teda predmet kúpy žalobcovi nepredá; žalovaný listom zo dňa
15.05.2023 pridal konštatovanie, že zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje za ukončenú dňom
12.05.2023; následne žalobca z dôvodu právnej istoty doručil žalovanému Odstúpení od kúpnej zmluvy

č. 002/2023 zo dňa 05.06.2023, v ktorom jasne uviedol dôvody odstúpenia - a to uvedenie žalobcu do
omylu o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvy a zároveň z dôvodu nemožnosti plnenia zo
strany žalovaného (žalovaný listom zo dňa 12.05.2023 a 15.05.2023 výslovne uviedol, že predmet kúpy
žalobcovi nepredá) - čo možno považovať za podstatné porušenie povinností zo strany žalovaného, a
teda nesporný dôvod na odstúpenie od zmluvy.

44. Podľa právneho názoru žalobcu súd správne posúdil, že Kúpna zmluva č. 002/2023 odstúpením
zanikla a odstúpenie od zmluvy bolo zo strany žalobcu účinné aj vzhľadom k tomu, že listy žalovaného
zo dňa 12.05.2023 a 15.05.2023 možno v súlade s ustanovením § 348 ods. 2 CSP (správne OBZ)
považovať za vyhlásenia povinnej strany, že svoju povinnosť nesplní. Žalobcov nárok na vrátenie

sumy 20.250,--eur teda možno považovať za preukázaný a jasný bez akejkoľvek potreby ďalšieho
prípadného dokazovania a v tomto prípade nedošlo k žiadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu
alebo vyhodnoteniu dôkazov zo strany súdu a žalobca má za to, že rozhodnutie súdu o nároku žalobcu
na vydanie sumy 20.250,--eur je správne aj riadne odôvodnené.

45. Ad b/ O náhradu škody 32.250,--eur uplatňované žalovaným žalobca uviedol, že žalovaný sa
vzájomnou žalobou domáha voči žalobcovi údajného nároku na náhradu škody, pričom žalovaný vo
svojej vzájomnej žalobe uvádza, že žalobca sa mal údajne dopustiť porušenia ustanovenia čl. 3 bod 3.1,
čl. 5 bod 5.3, čl. 6 bod 6.1, 6.2, 6.4 a 6.9, čl. 12 bod 12.1 zmluvy a čl. 3 prílohy č. 1 Kúpnej zmluvy, pričom
žalovaný počas celého konania neozrejmil, akým konaním sa mal žalobca dopustiť údajného porušenia

týchto povinností napriek tomu, že žalobca sa ešte v priebehu prvostupňového konania v písomných
vyjadreniach podrobne vyjadril, prečo nemohlo zo strany žalobcu dôjsť k porušeniu týchto ustanovení.

46. Žalobca vydedukoval z písomných podaní žalovaného, že zrejme žalovaný vníma ako porušenie
povinnosti zo strany žalobcu údajné nedodržanie termínu technického prebratia predmetu kúpy v

Bulharsku (aj keď žalovaný výslovne neuviedol, že ide o údajné porušenie zmluvy, od ktorého odvodzuje
svoj údajný nárok na náhradu škody). Aj súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že v zmysle
čl. 6 bodu 6.2 bolo dojednané technické prevzatie tovaru na území Slovenskej republiky, napriek tomu
žalovaný v rozpore so zmluvou žiadal, aby došlo k technickému prevzatiu v Bulharsku, s čím žalobcanesúhlasil, - takýto postup nemožno považovať za porušenie povinností zo strany žalobcu. Nad rámec
uvedeného žalobca uviedol, že sa nemohol dopustiť ani porušenia povinnosti podľa čl. 6 bodu 6.3
kúpnej zmluvy, v ktorom je explicitne dohodnutý postup týkajúci sa technického odovzdania predmetu

kúpy, podľa ktorého bol žalovaný povinný písomne oznámiť žalobcovi pripravenosť tovaru na technické
odovzdanie. Z uvedených zákonných povinností žalovaného podľa bodu 6. 3 ktoré musia byť splnené
kumulatívne na to, aby si žalovaný splnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorá by aktivizovala povinnosť
žalobcu informovať o zástupcoch a povinnosť žalobcu sa zúčastniť, nebola splnená ani jedna, z ktorého
dôvodu žalobcovi nevznikla povinnosť zúčastniť sa na technickom prebratí predmetu kúpy, a teda

žalobca nemal akú povinnosť porušiť. Porušenie povinností je jednou z esenciálnych náležitostí pre
úspešné uplatňovanie si nároku na náhradu škody, pričom pri absencii preukázania čo i len jednej
náležitosti nemôže navrhovateľ s takto uplatňovaným nárokom na náhradu škody uspieť.

47. Ďalej uviedol, že žalovaný okrem toho, že v konaní nepreukázal, že by sa žalobca dopustil porušenia
povinností, ani nepreukázal vznik akejkoľvek škody, ani kauzálny nexus - uplatňovaný nárok žalovaného

na náhradu škody, preto možno správne považovať za nedôvodný.

48. Žalobca má za to, že súd sa správne a riadne vysporiadal aj so vzájomnou žalobou žalovaného ako
nedôvodnou a ani v tomto prípade žalobca nevidí, že by zo strany súdu došlo k porušeniu povinnosti
odôvodňujúce zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku a má za to, že napadnuté rozhodnutie

netrpí žiadnymi vadami.

49. K namietanému nevykonaniu dôkazov zo strany žalovaného žalobca uviedol, že v zmysle ustálenej
judikatúry súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované stranami v tomto konaní, ale iba tie,
ktoré sú nevyhnutné na posúdenie veci a jej rozhodnutie. Žalobca súhlasí s posúdením súdu, že

vykonanie dôkazov navrhovaných žalovaným, a to výsluch svedka G. H., výsluch konateľa HEMI plus
s.r.o.apredloženie emailovejkomunikáciep.A.sp.I.bybolopretentospornadbytočnéanehospodárne
a tieto dôkazy nemajú žiadny súvis s predmetom sporu a nie sú potrebné pre meritórne posúdenie a
rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uvedené má žalobca za to, že napadnutý rozsudok je vecne
správny, riadne odôvodnený, konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia nevykazuje žiadne vady,

rozhodnutie súdu a aj jeho odôvodnenie spĺňa všetky zákonné a ústavné parametre a zároveň súd
právne vyhodnotil dôkazy, ako aj právne vec posúdil. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín potvrdil a žalobcovi proti žalovanému
priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

50. Žalovaný zaslal k žalobcovmu vyjadreniu dňa 21.05.2025 stanovisko v ktorom poukázal na to,
že v bodoch 6 až 16 vyjadrenia žalobca opakovane uvádza tie isté skutkové tvrdenia ako vo svojich
predchádzajúcich písomných podaniach, pričom sa vôbec nevyjadril k odvolacím dôvodom, ktorými
žalovaný odôvodnil svoje odvolanie. Žalovaný s názorom žalobcu, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny a riadne odôvodnený nesúhlasí, naopak má za to, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie trpí viacerými vadami, ktoré žalovaný bližšie popisuje vo svojom odvolaní, avšak žalobca sa
vo svojom vyjadrení absolútne vecne nevyjadril k argumentácii žalovaného týkajúcej sa formalistického
jazykového výkladu čl. 6 bod 6.2 a nasl. Zmluvy súdom prvej inštancie, ktorým súd podľa názoru
žalovaného odoprel zobrať pri svojom rozhodovaní do úvahy autonómny prejav vôle strán sporu,
respektíve dôsledky, ktoré zmluvné strany takýmto prejavom vôle zamýšľali a rovnako sa nevyjadril

ani k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, keďže
žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a súd prvej
inštancie aplikovalnažalobcomuplatnenýnárok§348ods.2OBZ. ktorýžalobcavosvojejargumentácii
ani raz nepoužil. K argumentácii žalobcu, že sa nemohol dopustiť ani porušenia povinnosti podľa
čl. 6 bodu 6.3 kúpnej zmluvy, keď v predmetnom bode je explicitne dohodnutý postup týkajúci sa

technickéhoodovzdaniapredmetukúpy,podľaktoréhobolžalovanýpovinnýpísomneoznámiťžalobcovi
pripravenosť tovaru na technické odovzdanie. žalovaný uviedol, že zo strany žalovaného boli explicitne
dodržané všetky zmluvné dojednania v zmysle čl. 6 bodu 6.3 a nasl. kúpnej zmluvy, a to vzhľadom na to,
že kúpna zmluva bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom emailovej komunikácie medzi oprávnenými
zástupcami zmluvných strán a rovnako aj pripravenosť tovaru na technické odovzdanie tovaru či

technické odovzdanie predmetu kúpy a s tým spojené ďalšie podmienky boli zo strany žalovaného
komunikované a oznamované žalobcovi emailom, poprípade sms, či videohovorom, tak ako to vyplýva z
listinného dôkazu - Komunikácia z komunikačnej aplikácie Signál s úradným prekladom do slovenského
jazyka, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný písomne (prostredníctvom sms) oznámil žalobcovipripravenosť tovaru na technické odovzdanie ako aj miesto, kde sa tovar v Bulharsku nachádza, pričom
žalovaný v rámci videohovoru bez akýchkoľvek pochybností a námietok k spôsobu tohto oznámenia dňa
23.03.2023 potvrdil, že „kontrola technického stavu vozidiel je vykonaná. Záver technika k technickému

stavu je na dostatočný (vynikajúci)!". Preto argumentácia žalobcu o nedodržaní explicitne dohodnutého
postupu týkajúceho sa technického odovzdania predmetu kúpy je účelová, keďže forma a postup zo
strany žalovaného bol dodržaný.

51. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že miesto technického prevzatia tovaru bolo dojednané v rámci

zmluvy na území Slovenskej republiky, tak uvedená skutočnosť zo zmluvy ako ani z ďalších okolností,
za ktorých sa táto zmluva dojednávala nevyplýva, pretože miestom technického prevzatia tovaru bolo
od samého začiatku v zmysle zmluvy jednoznačne Bulharsko ako krajina Európskej únie, a to vzhľadom
na špecifický predmet tejto zmluvy, nakoľko išlo o vozidlá využívané na vojenské účely dovezené do
Bulharska dávnejšie. Z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z komunikačnej aplikácie Signál
je tiež zrejmé, že žalobca po tom, ako zistil technický stav vozidiel žiadal, aby žalovaný tovar previezol

na Slovensko s tým, že chcel kabíny maľovať na Slovensku u známeho F. v dielni, s čím žalovaný
súhlasil, avšak požadoval od žalobcu zaplatenie 80 % z ceny tovaru, aby mal istotu, že žalobca vozidlá
žalovaného po prevezení na Slovensko skutočne odkúpi. K dohode však medzi zmluvnými stranami
nedošlo, nakoľko žalobca po videokontrole technického stavu vozidiel v Bulharsku a po zistení, kto je
dodávateľom žalovaného začal účelovo získavať čas, ktorý využil na dojednanie obchodu priamo so

spoločnosťou IDA TRADING LTD. Predmetný tovar kúpil priamo od spoločnosti IDA TRADING LTD a
následne vozidlá priviezol na Slovensko, do spoločnosti HEMI plus s.r.o., kde boli tieto striekané o čom
má žalovaný vedomosť, a ktorú skutočnosť potvrdil v rámci svojej výpovedi aj svedok p. A.. Žalovaný
preto navrhoval vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie právne významných skutočností, ktoré však
súd odmietol vykonať, pričom sa jednalo o dôkazy nevyhnutné na riadne posúdenie veci a na zákonné

rozhodnutie.

52. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe titulom nároku žalovaného na náhradu škody v podobe ušlého zisku,
žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a zároveň zmätočné, pretože súd sa
vôbec nevysporiadal s otázkou, prečo nepriznal žalovanému nárok na náhradu škody titulom ušlého

zisku, keďže žalovaný svoj nárok odôvodňoval nielen porušením zmluvných povinností uvádzaných
súdom v bode 90 odôvodnenia rozsudku, ale aj porušením zmluvných povinností v zmysle čl. 5 bod
5.3, čl. 6 bod 6.1, 6.2, 6.4 a 6.9 Zmluvy. K týmto skutkovým a právnym tvrdeniam sa opäť ani žalobca
vo svojom vyjadrení nezmienil.

53. Žalovaný zotrvávajúc na svojej predchádzajúcej argumentácii obsiahnutej v odvolaní ako aj s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiada preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odvolaniu v celom rozsahu a vyhovieť.

54. Žalobca sa k stanovisku žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 27.05.2025, v ktorom

uviedol, že podľa žalovaného sa žalobca úplne nevyjadril k argumentácii žalovaného o údajnom
formalistickomvýkladebodu6.2kúpnejzmluvy,sktorýmtvrdenímžalobcanesúhlasí, pretoževosvojom
vyjadrení uviedol výklad ustanovenia bodu 6.2 kúpnej zmluvy, ktorý považuje za správny - podľa čl. 6 bod
6.2 kúpnej zmluvy bolo dojednané technické prevzatie tovaru na území Slovenskej republiky - žalobca
uvádzal takýto výklad tohto ustanovenia počas celého prvostupňového konania a s týmto výkladom tohto

ustanovenia sa stotožnil aj súd prvého stupňa. Nad rámec žalobca uvádza, že sa nemohol dopustiť ani
porušeniapovinnostipodľačl.6bodu6.3kúpnejzmluvy,vktoromjeexplicitnedohodnutýpostup týkajúci
sa technického odovzdania predmetu kúpy, podľa ktorého bol žalovaný povinný písomne oznámiť
žalobcovi pripravenosť tovaru na technické odovzdanie. Zároveň bolo v predmetnom bode uvedené
ako malo byť toto oznámenie realizované. Uviedol, že tieto povinnosti museli byť zo strany žalovaného

splnené kumulatívne na to, aby si žalovaný splnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorá by aktivizovala
povinnosť žalobcu informovať o zástupcoch a povinnosť žalobcu sa zúčastniť s tým, že nebola splnená
ani jedna z predmetných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol povinný si plniť povinnosti
uvedené v bode 6.2 a 6.3 a z vykonaného dokazovania vyplýva, že ich nesplnil, nie je teda pravdivé
tvrdenie žalovaného, že by tieto povinnosti splnil.

55. Žalobca ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania v konaní vyplýva, že nárok žalobcu voči
žalovanému na zaplatenie sumy 20.250,--eur s príslušenstvom je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko
žalovaný listom zo dňa 12.05.2023 oznámil žalobcovi, že mu bola odňatá možnosť predať predmet kúpy,oznámil mu teda, že žalobcovi predmet kúpy nepredá, listom zo dňa 15.05.2023 oznámil žalobcovi,
že zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje za ukončenú dňom 12.05.2023, Kúpna zmluva
č. 002/2023 odstúpením žalobcu zo dňa 05.06.2023 zanikla, neexistuje právny dôvod, pre ktorý by

žalovaný mohol oprávnene držať alebo si dokonca ponechať sumu 20.250,--eur, ktorú k dnešnému
dňu nevrátil ani čiastočne.

56. Žalovaným uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 32.250,--eur je v celom rozsahu
nedôvodný a nepreukázaný, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by žalobca porušil nejakú povinnosť

zakladajúcu akékoľvek právo žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi, žalovaný nepreukázal ani
vznik škody alebo akejkoľvek inej ujmy, ktorá by mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalobcu, nie je preukázaný ani kauzálny Nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody,
teda nie je splnená ani jedna z podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody.

57. V závere vyjadrenia žalobca uviedol že má za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne

a dostatočne odôvodnené a súd sa podľa právneho názoru žalobcu správne a riadne vysporiadal so
žalobou ako aj so vzájomnou žalobou žalovaného, preto žalobca nevidí v tomto prípade, že by zo
strany súdu došlo k porušeniu akejkoľvek povinnosti odôvodňujúcej zrušenie alebo zmenu napadnutého
rozsudku keď má za to, že rozhodnutie netrpí žiadnymi vadami. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

58. Písomným podaním z 24.06.2025 zaujal žalovaný stanovisko k vyjadreniu žalobcu a uviedol, že
žalobca v bode 3 a 4 svojho vyjadrenia opätovne uvádza len formálne skutočnosti, ktoré uviedol aj
vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach (replikách) s tým, že sa ani v tomto prípade bližšie
nevyjadril k argumentácii žalovaného týkajúcej sa uzatvorenia kúpnej zmluvy na diaľku prostredníctvom

emailovej komunikácie a následného plnenia zmluvných podmienok podľa čl. 6 bodu 6.3 a nasl. kúpnej
zmluvy zmluvnými stranami prostredníctvom emailu, prípadne sms, či videohovoru, z uvedeného
dôvodu sa žalovaný nebude vyjadrovať podrobnejšie k tvrdeniam žalobcu, keďže zotrváva v celom
rozsahu na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach.

59. V bode 7 vyjadrenia sa žalobca okrem iného podrobne vyjadruje k odstúpeniu žalobcu od kúpnej
zmluvy, ktoré je podľa žalobcu účinné aj vzhľadom k tomu, že listy žalovaného možno v súlade s
ustanovením § 348 ods. 2 CSP, (správne OBZ) považovať za vyhlásenia povinnej strany, že svoju
povinnosť nesplní. Žalobca si v tejto súvislosti osvojil v celom rozsahu právnu kvalifikáciu predmetu
sporu súdu prvej inštancie, avšak opäť vo svojom vyjadrení sa vecne nevyjadril k tvrdeniam žalovaného,

ktoré sa týkajú právneho posúdenia odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy súdom prvého stupňa, keďže
žalobca podal voči žalovanému žalobu o zaplatenie 20.250,--eur podľa § 451 a nasl, Občianskeho
zákonníka a súd prvej inštancie aplikoval na žalobcom uplatnený nárok § 348 ods. 2 OBZ., ktorý
žalobcavosvojejdoterajšejargumentáciianiraznepoužil.Podľanázoružalovanéhoakékoľvektvrdenie,
ktorým sa mení skutková a právna argumentácia strany sporu treba považovať za zmenu žaloby, a

preto podlieha schváleniu súdu, čo sa však v danom prípade nestalo, a preto mal súd žalobu žalobcu
zamietnuť.

60. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním a nad rámec právnej
argumentácie žalobcu, ktorý v spore uvádzal iný zákonný dôvod a právnu úpravu odstúpenia od zmluvy

(§ 451 OZ), dospel výlučne na základe gramatického a nie obsahového a racionálneho výkladu zmluvy a
písomného odstúpenia od zmluvy k záveru, že odstúpenie žalobcu je s poukazom na znenie § 348 ods. 2
OBZ. platné, a to napriek tomu, že žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 05.06.2023 vyzýval žalobcu na
úhradu dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Argumentácia žalobcu ohľadom zaplatenia sumy
20.250,--eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR,

keď opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXXXX/X/XXXX
z 30.09.2009.

61. K tvrdeniam žalobcu v bode 7b/ vyjadrenia sa žalovaný nebude opätovne vyjadrovať, zotrváva
na svojich predchádzajúcich skutkových a právnych tvrdeniach obsiahnutých vo svojich písomných

podaniach a žiada, aby na ich základe súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
62. Stanovisko žalovaného bolo zaslané na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu.63. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom
ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/) CSP napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

64. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáha
zaplatenia istiny 20.250,--eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným

na tom skutkovom základe, že na základe Kúpnej zmluvy č. 002/2023 zo dňa 09.03.2023 uhradil
žalovanému v súlade s bodom 3 Prílohy č. 1 zmluvy žalovanému prvú časť kúpnej ceny vo výške 10
% z celkovej kúpnej ceny t.j. sumu vo výške 20.250,--eur s tým, že následne listami zo dňa 12.05.2023
a 15.05.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je skutočným vlastníkom predmetu kúpy, že predmet
kúpy žalobcovi nedodá a že skutočný vlastník odňal žalovanému právo na predaj predmetu kúpy.
Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že už uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 20.250,--eur žalobcovi

nevráti, následkom čoho žalobca listom zo dňa 05.06.2023 od tejto kúpnej zmluvy odstúpil. V priebehu
konania si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh titulom náhrady škody vo výške 32.250,--eur.

65. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.250,--
eur s príslušenstvom, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,--eur a vzájomnú žalobu žalovaného

zamietol. Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

66. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

67. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

68. Podľa § 348 ods. 1 Obchodného zákonníka ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti,

možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne
vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená
podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného
odkladu dostatočnú zábezpeku.

69. Podľa § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti,
možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

70.Podľa§351ods.1Obchodnéhozákonníkaodstúpenímodzmluvyzanikajúvšetkyprávaapovinnosti
stránzozmluvy.Odstúpenieodzmluvysavšaknedotýkanárokunanáhraduškodyvzniknutejporušením

zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

71. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla

plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

72. Podľa § 354 Obchodného zákonníka pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti

nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.

73. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

74. Predmetom Zmluvy č. 002/2023 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako
predávajúcim vyplýva, že predávajúci predáva a kupujúci kupuje automobilové podvozky KrAZ - 6322,
ktorých názov, množstvo a cena sú uvedené v špecifikácii, ktorá je prílohou č. 1 tejto zmluvy.75. Podľa článku 3 bod 3.1 zmluvy tovar je dodávaný v podmienkach FCA Púchov Slovensko podľa
INCOTERMS 2020; bod 3.2 vlastnícke právo k tovaru prechádza z predávajúceho na kupujúceho

okamihom úplného zaplatenia hodnoty a podpísaním protokolu o prevzatí - odovzdaní v mieste
odovzdania ako je uvedené v bode 3.1 tejto zmluvy.

76. Podľa čl. 4 bod 4.1 cena tovaru dodávaného podľa tejto zmluvy je stanovená v eurách a uvedená
v špecifikácii (Príloha č. 1 tejto zmluvy); bod 4.2 cena tovaru zahŕňa naloženie na dopravu kupujúceho

a splnenie záručných povinností; bod 4.3 celková hodnota zmluvy je 202.500,--eur.
77. Podľa čl. 5 bod 5.2, ak sa táto zmluva úplne alebo čiastočne nesplní vinou predávajúceho,
predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu platbu a súvisiace náklady do desiatich bankových dní od
doručenia písomnej žiadosti kupujúceho; bod 5.3 v prípade nesplnenia platnej zmluvy celkom alebo
čiastočne zavinením kupujúceho, je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu všetky náklady spojené
s plnením tejto zmluvy.

78. Podľa čl. 6 bod 6.1 zástupcovia kupujúceho vykonávajú technické preberanie tovaru s vyhotovením
osvedčenia o technickom prevzatí tovaru (vzor prílohy č. 3 tejto zmluvy); bod 6.2 technické preberanie
tovaru sa vykonáva v sklade predávajúceho tovaru (Slovensko/krajina Európskej únie); bod 6.3
pripravenosť tovaru na technické prevzatie a tiež množstvo tovaru, ktorý je predmetom zmluvy

predávajúci písomne oznámi kupujúcemu najneskôr 5 pracovných dní pred termínom ich držby; bod 6.4
kupujúci písomne oznámi predávajúcemu osobné zloženie svojich zástupcov s uvedením ich pasových
bude údajov najneskôr 3 pracovné dni pred termínom technického prevzatia tovaru (zásielky tovaru).

79. Podľa čl. 12 bod 12.1 zmluva sa považuje za nadobudnutú jej podpisom a účinnosť zákona o

technickej kontrole tovaru kupujúcim na sklade určenom predávajúcim v lehote 5 pracovných dní odo
dňa podpisu zmluvy je platná do 31.12.2023, ale v každom prípade dovtedy, kým si zmluvné strany
úplne nesplnia svoje záväzky.

80. Strany sporu uzatvorili Prílohu č 1 K zmluve č. 002/2023, v ktorej si v článku 3 - platobné podmienky

dohodli, že kupujúci uhradí predávajúcemu platbu bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho
nasledovne: vo výške 10 % z hodnoty tovaru do 5 bankových dní po podpise zmluvy a vystavení faktúry
predávajúcim; vo výške 90 % z hodnoty tovaru do 30 bankových dní po uzatvorení zmluvy v súlade s
bodom 12.1 tejto zmluvy a vystavenie faktúry predávajúcim.

81. V konaní nebolo sporné, že žalobca v zmysle čl. 3 Prílohy č. 1 zmluvy zaplatil žalovanému dňa
10.03.2023 sumu 20.250,--eur, ktorej zaplatenia sa predmetnou žalobou domáha.

82. Listom zo dňa 05.06.2023 adresovanom žalovanému žalobca odstúpil od Zmluvy č. 002/2023 zo
dňa 09.03.2023, keď uviedol, že listom 12.05.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že nie je skutočným

vlastníkom predmetu kúpy a že predmet kúpy žalobcovi nedodá, keď údajne listom z 12.05.2023
označeným ako č. 2056 skutočný vlastník odňal spoločnosti žalovaného právo na predaj z predmetu
kúpy s tým, že žalovaný žalobcovi oznámil, že už uhradenú časť kúpnej ceny vo výške 20.250,--eur
žalobcovi bez uvedenia akéhokoľvek právne relevantného dôvodu nevráti. Žalobca ďalej uviedol, že
skutočnosť, že spoločnosť žalovaného pri uzatváraní zmluvy neuviedla spoločnosti žalobcu, že nie je

vlastníkom predmetu kúpy, čím uviedla spoločnosť žalobcu do omylu, možno podľa žalobcu považovať
za podstatné porušenie zmluvy zo strany predávajúceho, v dôsledku čoho spoločnosti MAL Müller
vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že z listov spoločnosti žalovaného zo dňa
12.05.2023 a 15.05.2023 nesporne vyplýva, že predávajúci svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy, a to
prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy na kupujúceho nesplní, preto žalobca žalovanému oznámil,

že odstupuje od zmluvy. Žalovaného požiadal o vrátenie sumy 20.250,--eur.

83. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom okrem iného namietal, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu čl. 3 bod 3.1, čl. bod 5.3 a čl. 6 bod 6.1, 6.2, 6.4, 6.9 zmluvy čo
možno považovať za podstatné porušenie zmluvy, keďže žalobca v rozpore so zmluvnými podmienkami

odmietol vykonať v zmluvne dojednanej lehote technické prebratie predmetu kúpy v Bulharsku (v krajine
EÚ) a trval v rozpore so zmluvnými podmienkami na technickom prebratí predmetu kúpy v SR, v
dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania s termínom na prebratie veci a jeho obchodný partner
- spoločnosť IDA TRADING LTD zrušil zmluvu, na základe ktorej mal dodať žalovanému hnuteľnéveci, ktoré tvoria predmet zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný v odpore zároveň
poukázal na to, že súvislosti s nedodržaním termínu technického prebratie predmetu kúpy v Bulharsku
a nezaplatením 90 % z hodnoty tovaru do 30 dní po uzavretí zmluvy v zmysle čl. 3 Prílohy č. 1 zmluvy

zo strany žalobcu, následne vyzval obchodný partner žalovaného na doplatenie zvyšku kúpnej ceny vo
výške 134.500,--eur.

84. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou IDA TRADING
LTD Bulharsko dňa 16.01.2023 zmluvu, predmetom ktorej bol predaj tovaru, ktorý mal byť následne

predmetom Zmluvy č. 002/2023 z 09.03.2023 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným
ako predávajúcim s tým, že žalovaný k zmluve uzavretej so spoločnosťou IDA TRADING LTD Bulharsko
uzatvoril dňa 13.03.2023 Dodatok č. 1, na základe ktorého sa zaviazal zaplatiť spoločnosti IDA
TRADING LTD Sofia ako predávajúcemu preddavok vo výške 15.500,--eur do troch dní od podpisu
dodatku a zvyšnú časť vo výške 134.500,--eur uhradiť kupujúcemu do 40 dní od podpisu dodatku.
Strany sa dohodli, že v prípade, že kupujúci neuhradí zvyšnú časť vo výške 134.500,--eur v stanovenej

40 dňovej lehote od podpisu tohto dodatku, zaplatená záloha vo výške 15.500,--eur zostáva v prospech
predávajúceho (spoločnosť IDA TRADING LTD Bulharsko). Žalovaný preukázal, že sumu 15.500,--eur
spoločnosti IDA TRADING LTD dňa 14.03.2023 uhradil.

85. V priebehu konania si žalovaný uplatnil vzájomnou žalobou v zmysle § 147 CSP proti žalobcovi

náhradu škody vo výške 32.250,--eur spolu s úrokom z omeškania, keď mal za to, že mu v príčinnej
súvislosti s porušením zmluvných podmienok zo strany žalobcu v zmysle § 373 a nasl. OBZ. vznikla
škoda, ktorá predstavuje ušlý zisk, ktorý by bol inak žalovaný dosiahol ako sumu, ktorá predstavuje
rozdiel medzi kúpnou cenou v zmysle Kúpnej zmluvy č. 002/2023 zo dňa 09.03.2023 a kúpnou
cenou v zmysle Kúpnej zmluvy IDA - SIM/0122023 zo dňa 16.01.2023 t.j. 202.500,--eur - 150.000,--

eur = 52.500,--eur, keď od uvedenej sumy odpočítal sumu 20.250,--eur, teda sumu, ktorú mu žalobca
v zmysle kúpnej zmluvy uhradil.

86. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zistil skutkový stav veci
okrem iného aj listami žalovaného adresovanými žalobcovi zo dňa 12.05.2023 a 15.05.2023 keď uviedol,

že listom z 12.05.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu bola odňatá možnosť predať predmet kúpy,
nakoľko jeho zmluvný partner s ním ukončil zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetu kúpy a teda, že predmet kúpy žalobcovi nepredá a listom zo dňa 15.05.2023
žalovaný žalobcovi oznámil, že zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje za ukončenú dňa
12.05.2023 (bod 44, 45 odôvodnenia). Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 15.01.2025

odvolací súd zistil, že podľa § 204 CSP súd prvej inštancie oboznámil, že do spisu boli stranami sporu
založené okrem iného listiny, a to list žalovaného zo dňa 12.05.2023 (č.l. 37), list žalovaného zo dňa
15.05.2023 (č.l. 38). Ďalej list žalovaného zo dňa 12.05.2023 adresovaný žalobcovi (č.l. 106) - jedná
sa o totožný list ako na č. l. 37, avšak preložený do slovenského jazyka. Odvolací súd konštatuje, že
list žalovaného zo dňa 15.05.2023 adresovaný žalobcovi nachádzajúci sa na č. l. 38 sa v spise

nachádza len v anglickom jazyku.

87. Podľa ust. § 155 ods. 1 CSP každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S
prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

88. Podľa ust. § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

89. Zabezpečenie práva strany konať na súde v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému strana

rozumie, nemá vplyv na to, že samotné konanie pred súdom musí prebiehať v slovenskom jazyku, tak
ako to vyplýva z ustanovenia § 7 zákona č. 270/1995 Z.z, o štátnom jazyku. Skutočnosť, že konanie
pred slovenským súdom prebieha v slovenskom jazyku ako štátnom jazyku, reflektuje aj súčasné znenie
§ 155 CSP. Predloženie dôkazov a podaní v štátnom jazyku zabezpečuje aj právo ostatných účastníkov
konania, aby boli podania a dôkazy produkované v jazyku, ktorému rozumejú. Povinnosť zabezpečiť

preklad všetkých dôkazov a podaní zostáva na konajúcom súde, ktorý musí konať aj v prípade, že
strany preklady nezabezpečia. Uvedená povinnosť je vyjadrením povinnosti súdu zabezpečiť stranám
rovnaké možnosti uplatnenia ich práv, pričom za takéto rovnaké uplatnenie práva možno považovať aj
predloženie listiny alebo iného dôkazu v cudzom jazyku.90. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že list žalovaného zo dňa
15.05.2023 adresovaný žalobcovi sa v spise nachádza len v anglickom jazyku, pričom je evidentné, že

text poslednej vety listu z 15.05.2023 nie je ukončený dátumom 12.05.2023, tak ako to uviedol súd
prvej inštancie v odseku 45 napadnutého rozhodnutia, ale text za dátumom 12.05.2023 ďalej pokračuje.
Z uvedeného nie je zrejmé, či obsah tohto listu korešponduje so závermi, ktoré súd z tohto dôkazu
vyvodil. V spisovom materiáli sa nachádza len list žalovaného zo dňa 12.05.2023 adresovaný žalobcovi
preložený do slovenského jazyka na č. l. 106. Bude preto potrebné, aby v novom konaní, pokiaľ preklad

predmetného listu nezabezpečia strany sporu, vykonal tak súd prvej inštancie v prípade, že bude
naďalej chcieť vykonávať dokazovanie týmto listom žalovaného, keď aj samotný žalobca vo svojom
vyjadrenízodňa24.08.2023vreakciinatvrdeniežalovaného,žezmluvajestáleplatnáuvádza,„žetobol
samotný žalovaný, ktorý listom zo dňa 15.05.2023 uviedol žalobcovi, že zmluvu považuje za ukončenú
dňa 12 .05.2023 z dôvodu údajného nesplnenia si povinností žalobcu. Uvedené je jednoznačne podľa
obsahu odstúpenie od zmluvy/výpoveď zmluvy - paradoxne zo strany žalovaného“.

91. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, v stanovisku zo
04.01.2024, aj v stanovisku z 13.03.2024 tvrdil, že žalobca okrem iného porušil aj platobné podmienky
dohodnuté v zmysle čl. 3 Prílohy č. 1 zmluvy, keď napriek vyzvaniu žalovaného na zaplatenie zvyšku
kúpnej ceny 90 %, túto neuhradil, keď v stanovisku z 13.03.2024 uviedol, že listom zo dňa 04.04.2023

opakovane vyzýval žalobcu na plnenie zmluvných podmienok, listom zo dňa 11.04.2023 žiadal žalobcu
na prevzatie tovaru v Bulharsku a na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny (90 %) v súlade s čl. 3 Prílohy č.
1 zmluvy. Obdobne v stanovisku zo 04.01.2024 uvádzal, že v súvislosti s otázkou existencie príčinnej
súvislosti došlo podľa názoru žalovaného k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany
žalobcu, kde okrem článkov zmluvy poukazuje aj na porušenie čl. 3 Prílohy č. 1 zmluvy a tým vzniku

škody na strane žalovaného v podobe ušlého zisku, keď podľa názoru žalovaného bola jednoznačne
preukázaná aj príčinná súvislosť a následok tohto porušenia.

92. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nijakým
spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaného, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu

mu z Prílohy č. 1 k Zmluve č. 002/2023 z 09.03.2023, kde si zmluvné strany platobné podmienky
dohodli tak, že 10 % z hodnoty tovaru uhradí kupujúci do 5 bankových dní po podpise zmluvy
a vystavení faktúry predávajúcim, čo sa udialo dňa 10.03.2023 a zvyšných 90 % z hodnoty tovaru
do 30 bankových dní po uzavretí zmluvy v súlade s bodom 12.1. Keďže sa súd prvej inštancie
s týmito námietkami žalovaného o nesplnení si povinnosti žalobcu na doplatenie zvyšku kúpnej ceny v

napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal, bude potrebné, aby sa v novom rozhodnutí
o veci týmito tvrdeniami žalovaného o nedoplatení zvyšku kúpnej ceny súd prvej inštancie zaoberal.
Bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či v dôsledku nedoplatenia zvyšku kúpnej ceny
zo strany žalobcu nemohlo dôjsť k nemožnosti plnenia zo strany žalovaného. Opätovne žalovaný aj v
odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal

pri svojom rozhodovaní s rozpormi v tvrdeniach žalobcu a žalovaného ohľadom dôvodov odstúpenia
od zmluvy, nemožnosti plnenia a porušenia zmluvných povinností, keď okrem porušenia článkov zmluvy
uvádza žalovaný aj porušenie čl. 3 Prílohy č. 1 zmluvy, ktoré mali zásadný vplyv na možnosť plnenia
zo strany žalovaného.

93. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že s formalistickým jazykovým výkladom čl. 6 bodu 6.2 zmluvy
súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nesúhlasí, nakoľko je v hrubom rozpore s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR
ako aj s § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, konštatuje aj odvolací súd, že podľa bodu 6.2 zmluvy sa
malo technické prebratie tovaru vykonať v sklade predávajúceho (Slovensko/krajina Európskej únie). Je
teda nepochybné a vyplýva to aj z textu zmluvy že prebratie tovaru sa malo vykonať na Slovensku. Je

na zváženie, či účastníci zmluvy mysleli, že sa má technické prebratie tovaru vykonať buď na Slovensku
alebo v krajine Európskej únie, čo však z predmetného bodu 6.2 zmluvy úplne nevyplýva, keďže z tohto
bodu zmluvy nevyplýva, či sklad predávajúceho je na Slovensku, v Bulharsku, prípadne v inej krajine
Európskej únie. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 70 uviedol, že sa podľa
bodu 6.2 zmluvy malo technické prebratie tovaru realizovať v sklade žalovaného na území Slovenska,

krajiny Európskej únie, takýto záver súdu prvej inštancie je podľa doslovného znenia zmluvy správny.

94. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného uvedenou v odvolaní, že svojvoľným výkladom
prejavu vôle zmluvných strán súd de facto odňal zmluve rozumný význam, ktorý jej pôvodne zamýšľalizmluvné strany dať, pričom takýto prísne gramatický výklad zmluvy zo strany súdu je podľa názoru
žalovaného neprípustný, keďže aj z listinných dôkazov a výsluchu konateľa žalovaného C. D., svedka
F. A. na pojednávaní dňa 15.01.2025 jednoznačne vyplynulo, že miestom technického prevzatia tovaru

malo byť Bulharsko ako krajina v Európskej únii. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na list
žalovaného žalobcovi zo dňa 06.04.2023 (č. l. 103 p.v.), kde samotný žalovaný uvádza žalobcovi:
„chcem vám oznámiť, že akceptujeme vašu žiadosť o prepravu vozidiel do Spišskej Novej Vsi a prepravu
vykonáme po splnení zmluvných podmienok z vašej strany. Žiadame vás, aby ste začali plniť podmienky
uvedenej zmluvy a vykonáme prepravu vozidiel obratom. S úctou C. D.". Z uvedeného potom nie je

úplne zrejmé, či teda žalovaný bol ochotný prepraviť vozidla do Spišskej Novej Vsi po splnení zmluvných
podmienok zo strany žalobcu, prípadne či trval výlučne na prevzatí vozidiel v Bulharsku tak ako to
tvrdí v konaní. Ďalej poukazuje odvolací súd aj na list žalovaného žalobcovi zo dňa 11.04.2023 (č.
l. 104 p.v.), v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi, že: „naša spoločnosť doteraz splnila všetky
podmienky zmluvy, nikde v zmluve nie je uvedené, že sme povinní dodať zariadenie na Slovensko
na účely kontroly. Naopak, podľa podmienok zmluvy sme vám povinní dodať zariadenie do 10 dní

po zaplatení celej sumy. Ešte raz vás vyzývame, aby ste si zariadenie prevzali v Bulharsku v sklade.
Sme pripravení rešpektovať váš termín kontroly". Zároveň z listu z 18.04.2023 (čl. 105 p.v.) vyplýva,
že žalovaný žalobcovi oznamuje, že ak trvá na požiadavke dovozu tovaru na územie SR, žalovaný
navrhuje, aby spoločnosť žalobcu zriadila v banke akreditív, ktorý bude plnený po jeho preprave na
základe potvrdených prepravných dokladov. S poukazom na uvedené nie je teda zrejmé, či bol samotný

žalovaný ochotný dopraviť predmetné zariadenie na Slovensko, tak ako tvrdí v listoch zo 06.04.2023
a 18.04.2023, prípadne či trval na tom aby si žalobca prevzal zariadenie v Bulharsku v sklade tak
ako uvádza v liste z 11.04.2023, prípadne v telefonickej komunikácii, kde strany sporu komunikujú aj
o možnosti privezenia áut na Slovensko. A tieto protirečenia v tvrdeniach žalovaného bude musieť súd
prvej inštancie v ďalšom konaní odstraňovať.

95. Odhliadnuc od všetkého vyššie uvedeného je ale nepochybné, že podľa zmluvy bol žalovaný ako
predávajúci povinný dodať kupujúcemu tovar až po uhradení 100 % z ceny tovaru, keď si aj strany
v zmluve dohodli, že vlastnícke právo k tovaru prechádza z predávajúceho na kupujúceho okamihom
úplného zaplatenia hodnoty tovaru a podpísaním protokolu o prevzatí - odovzdaní v mieste odovzdania

ako je uvedené v bode 3.1 zmluvy. V konaní bolo žalobcom nesporne preukázané zaplatenie časti
kúpnej ceny, a to vo výške 10 % z hodnoty tovaru – 20.250,--eur, ktoré žalobca titulom bezdôvodného
obohatenia požaduje vrátiť od žalovaného, keďže sám žalovaný podľa tvrdenia žalobcu potvrdil, že
predmet kúpy žalobcovi nepredá, pretože mu bola odňatá možnosť predať predmet kúpy a jeho zmluvný
partner s ním ukončil zmluvu a zároveň mu oznámil, že zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje

za ukončenú dňa 12.05.2023, ktoré skutočnosti ako dôvod odstúpenia uvádzal v odstúpení od zmluvy
aj žalobca. Zároveň však odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalovaného v odpore proti platobnému
rozkazu, ako aj vo vyjadrení zo 04.01.2024, kde uvádza, že na rozdiel od žalobcu má za to, že
nezískal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ani ho nezískal z nepoctivých zdrojov, pretože

plnenie bolo žalovanému poskytnuté na základe kúpnej zmluvy, ktorá je platným právnym úkonom
a dôvod plnenia neodpadol, nakoľko uvedená zmluva je stále platná a zároveň tvrdil, že namieta
skutočnosti uvedené žalobcom v bode 3 vyjadrenia, nakoľko žalobca tendenčne prekrúca vyjadrenia
žalovaného ohľadom zániku zmluvy, pričom žalovaný nikdy netvrdil, že zmluva zanikla, ktoré tvrdenia
žalovanéhosúvšak vrozporestvrdenímsúduprvejinštancie, ktorývbode45napadnutéhorozhodnutia

poukazuje na to, že v liste zo dňa 15.05.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že zmluvu medzi žalobcom a
žalovanýmpovažujezaukončenúdňom12.05.2023.Budetedaúlohousúduprvejinštancie odstraňovať
aj tieto rozpory v tvrdení žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdí, že zmluva je stále platná a dôvod
plnenia neodpadol (tvrdenie uvedené v odpore), prípadne že nikdy netvrdil, že zmluva zanikla (tvrdenie
žalovaného uvedené v stanovisku zo 04.01.2024).

96. Pokiaľ ide o námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, a to právny názor súdu prvej inštancie
vyslovený v bode 76 - 79 napadnutého rozhodnutia, ktorý listy žalovaného z 12.05.2023 a 15.05.2023
považoval v súlade s § 348 ods. 2 Obchodného zákonníka za vyhlásenia povinnej strany, že svoju
povinnosť nesplní keď žalovaný má za to, že súd síce aplikoval na zistený skutkový stav správny

právny predpis, ktorý však nesprávne interpretoval, pretože nad rámec právnej argumentácie žalobcu,
ktorý v spore uvádzal úplne iný dôvod odstúpenia od zmluvy (§ 354 OBZ.) dospel výlučne na základe
gramatického a nie obsahového a racionálneho výkladu zmluvy a písomného odstúpenia od zmluvy
k záveru, že k odstúpeniu žalobcu od zmluvy došlo s poukazom na § 348 ods. 2 OBZ., pričom žalobcasi uplatnil svoj nárok voči žalovanému podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, konštatuje odvolací
súd, že žalobca v žalobe cituje ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a tvrdí, že nakoľko
zo skutočností uvedených v liste žalovaného z 12.05.2023 sa stalo plnenie v zmysle zmluvy zo strany

predávajúceho nemožné, v súlade s ustanovením § 354 Obchodného zákonníka tak zanikli všetky práva
a povinnosti strán zo zmluvy, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté
plnenie vo výške 20.250,--eur.

97. Ustanovenie § 354 Obchodného zákonníka hovorí o tom, že pri zániku záväzku pre nemožnosť

plnenia alebo jeho častí nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351. Teda pokiaľ žalobca v žalobe
poukazuje na ustanovenie § 354 Obchodného zákonníka, neznamená to ako tvrdí žalovaný, že od
zmluvy odstúpil v zmysle § 354. Žalobca v žalobe tvrdí, že „nakoľko zo skutočností uvedených v liste
žalovaného zo dňa 12.05.2023 sa stalo plnenie v zmysle zmluvy zo strany predávajúceho nemožné,
v súlade s ust. § 354 Obchodného zákonníka tak zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy,
v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté plnenie vo výške 20.250,--

eur“. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 348 ods. 1, 2 aplikoval súd prvej inštancie len na
dôvod odstúpenia od zmluvy, nie však na uplatnený nárok na zaplatenie sumy 20.250,--eur, keď z
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v právnom posúdení uviedol, že žalobca sa
domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 20.250,--eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Zároveň poukazuje odvolací súd na to, že strany konania nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu

proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd
tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z
dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou,
ale len skutkovým vymedzením v žalobe.

98. Žalovaný v odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno považovať za arbitrárne,
nepreskúmateľné a zmätočné, ktoré zjavne predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivý proces s tým, že ak súd nevykonal dôkaz navrhnutý stranou konania, hoci tento mal
preukazovať takú medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie

nároku žalobcu významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 2 ods. 1 CSP, ale aj porušenie princípu rovnosti strán sporu.
Súd prvej inštancie podľa žalovaného neodôvodnil svoje závery v odôvodnení napadnutého rozsudku,
keďneuviedolnajmäprečonevykonaliďalšiežalovanýmnavrhnutédôkazypotrebnéprezistenieprávne

významnýchskutočností(výsluchsvedkaJ.K.,konateľspoločnostiHEMIpluss.r.o.,dopytnaspoločnosť
IDA TRADING LTD., výsluch G. H. a uloženie povinnosti svedkovi E. A. predložiť súdu emailovú
komunikáciu s p. I.), čím porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov a naplnil odvolací dôvod uvedený v
§ 365 ods. 1 písm. c) CSP a založil vadu nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia. Odvolací súd v súvislosti
s touto námietkou žalovaného uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom konateľa

žalovaného a svedka E. A..

99. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je
povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Odvolací súd ďalej uvádza, že strany sporu v civilnom
sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, avšak súd

rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok
upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd
povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie

dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania.
Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového
stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred
súdom (R6/2000). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na
posúdenie súdu, a nie strany sporu (§ 185 ods. 1 CSP).Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré navrhnuté dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a vysporiadal sa s
tým, prečo ostatné dôkazy navrhnuté žalovaným nevykoná (bod 80 – 82 napadnutého rozhodnutia).100. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného uplatnenou v odvolaní, spočívajúcou
v tvrdení, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie sa v celom konaní
nevysporiadal s námietkami žalovaného o porušení povinnosti žalobcu doplatiť žalovanému zvyšok - 90

% kúpnej ceny v lehote 30 dní po uzavretí zmluvy a nevysporiadal sa ani s listami žalovaného zo dňa
04.04.2023, 06.04.2023, 11.04.2023, 18.04.2023,v ktorých listoch žalovaný upozorňoval žalobcu na
plnenie podmienok Zmluvy č 002/2023, keď síce súd prvej inštancie na pojednávaní podľa § 204 CSP
oboznámil, že do spisu boli okrem iného aj stranami sporu tieto listy založené, avšak nijakým spôsobom
sa s ich obsahom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.

101. Odvolací súd poukazuje na znenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

102. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranu proti takémuto
uplatneniu (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že
majú význam pre rozhodnutie ( E. XX/XX, E. XXX/XX, E. XXX/XX, E. XX/XX, E. XXX/XX ). Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovaťneúspech vkonanípredvšeobecnýmsúdom (napr.I.ÚS8/96,III.ÚS197/02, III.ÚS284/08).

103.Vpreskúmavanejvecidospelodvolacísúdkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancienezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu
je nepreskúmateľný, v tom zmysle, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
nedostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými tvrdeniami žalovaného uvedenými

v priebehu prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal
najmä s námietkou žalovaného, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z Prílohy č. 1 bod
2 k zmluve, t. j. zaplatiť zvyšok kúpnej ceny vo výške 90 % do 30 dní po uzavretí zmluvy a s tým, aký
vplyv malo toto porušenie zmluvy na ďalší vzťah medzi účastníkmi zmluvy, najmä na možnosť plnenia
zo strany žalovaného.

104. Odvolací súd si tiež všimol, že súd prvej inštancie Zmluvu č. 002/2023 uzavretú medzi sporovými
stranami dňa 09.03.2023 aj keď túto označujú ako kúpnu zmluvu, posúdil ako zmluvu nepomenovanú
(inominátnu) podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
zmluvuuzavretúmedzistranamisporuposúdilpodľanesprávnehoustanoveniaObchodnéhozákonníka.

Odvolací súd konštatuje, že aj keď Zmluva č. 002/2023 neobsahuje v názve označenie kúpna zmluva,
predmetom tejto zmluvy bol predaj tovaru zo strany žalovaného ako predávajúceho žalobcovi ako
kupujúcemu, preto je možné túto zmluvu podľa obsahu posúdiť ako zmluvu kúpnu, ktorú takto označujú
aj strany sporu.

105. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy
čím mu vznikol nárok na vrátenie sumy 20.250,--eur v zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka,
ktorá suma zodpovedala už uhradenej časti ceny za tovar. Keďže však odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie sa v rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaného ohľadne porušenia
povinností žalobcu v súvislosti s nedoplatením zvyšku kúpnej ceny a vplyvu tejto skutočnosti na možné

odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy, bude povinnosťou súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
sa s týmito námietkami žalovaného vysporiadať najmä s poukazom na možnosť odstúpenia žalobcu
od zmluvy v prípade nesplnenia si svojej povinnosti - zaplatenia celej kúpnej ceny a v nadväznosti natvrdenia žalovaného, že podľa jeho názoru je zmluva stále platná a dôvod plnenia neodpadol, prípadne
na jeho tvrdenie, že nikdy netvrdil, že zmluva zanikla.

106. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku,
ktorým vzájomnú žalobu žalovaného zamietol, a to práve z dôvodu, že po opätovnom doplnení
dokazovania ohľadne možnosti, prípadne nemožnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu bude
potrebné opätovne preskúmať aj návrh žalobcu, ktorým si uplatnil zaplatenie náhrady škody vo výške
32.250,--eur, a to v súvislosti so zisťovaním, ktoré povinnosti porušil žalobca v zmysle Zmluvy č.

002/2023, a či porušením povinnosti žalobcu vznikol žalovanému nárok na zaplatenie sumy 32.250,--
eur titulom náhrady škody. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladmi zodpovednosti za škodu
podľa Obchodného zákonníka sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú v zmysle Obchodného zákonníka
objektívnu povahu. Existenciu všetkých troch predpokladov musí v spore preukázať poškodený, jeho
zaťažuje v tomto smere dôkazné bremeno. Ak niektorý z uvedených všeobecných predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu nie je dostatočne preukázaný, nemôže súd náhradu škody priznať. Ak ich
splnenie požadované zákonom je kumulatívne a súd zistí nesplnenie čo i len jedného z predpokladov,
postačuje, ak súd následne vysvetlí, ktorý z týchto predpokladov nebol splnený, nakoľko pre nesplnenie
čo i len jedného z predpokladov nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Ak dospeje súd prvej
inštancie k záveru, že nárok žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi nie je daný, podrobne vysvetlí,

ktorý predpoklad prípadne predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody nie sú splnené a prečo
by v takom prípade nevznikol žalovanému nárok na náhradu škody v požadovanej výške.

107. Z dôvodu, že nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné
procesné pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom s poukazom na vyslovený právny názor
odvolacím súdom opätovne rozhodne o žalobe žalobcu, tak aby bolo rozhodnutie riadne odôvodnené
a preskúmateľné v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa zároveň v novom rozhodnutí
vysporiada so všetkými vznesenými námietkami v konaní.

108. Podľa § 396 ako 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
109. Rozhodnutie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).