Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/184/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118317611
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6118317611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: VRAVKA plus, n.
o., IČO: 50 168 011, Vranov nad Topľou, Mlynská 1384/30, zastúpený advokátkou: JUDr. Zuzana
Koláriková, Košice, Stará Prešovská 10, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky, IČO: 00 681 156, Bratislava, Špitálska 4-6, o zaplatenie sumy 10.580,- € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného
súdu Bratislava I) zo dňa 4. januára 2022, č. k. 15 C 31/2018-210, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava I) zo dňa 4. januára 2022,

č. k. 15 C 31/2018-210, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.1.2022, č. k. 15 C 31/2018-210, vo výroku I. žalobu
zamietol a vo výroku II. žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný mu nevyplatil alikvotnú časť finančného príspevku za
III. štvrťrok 2017, t. j. za obdobie od 1.7.2017 do 16.9.2017, na ktorý mal nárok v zmysle Zmluvy
o poskytovaní finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby zo dňa 24.2.2017. Tvrdil, že

žalovaný riadne uhrádzal žalobcovi príspevok až do mesiaca jún 2017, kedy žalovaný bez akéhokoľvek
predchádzajúceho upozornenia a bez predchádzajúceho prejednania so štatutárny zástupcom žalobcu
uskutočnil monitoring v priestoroch žalobcu a o výsledku monitoringu zaslal žalobcovi dňa 31.7.2017
oznámenie o výsledku monitoringu, kde mu vyčítal porušenie zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“). Keďže monitoring bol
vykonaný bez účasti štatutára, nebol objektívny a jeho výsledky boli v niektorých prípadoch zavádzajúce.

Žalobca listom zo dňa 14.8.2017 zaslal žalovanému stanovisko k oznámeniu o výsledku monitoringu,
kde zdôvodnil niektoré zistené nedostatky, resp. oznámil žalovanému, že všetky zistené nedostatky boli
z jeho strany odstránené, pričom poukázal na to, že ani jeden zo zistených nedostatkov neohrozil život
alebozdravieklientovanazistenýchnedostatkochmalpodielajžalovaný,ktorýnapriekdvomzásadným
zmenám zákona o sociálnych službách žalobcu, ani iné neziskové organizácie pri zavádzaní týchto
zmienneinformoval.Žalovanýsakstanoviskužalobcunevyjadrilanáslednezaslalžalobcovivýpoveďzo
zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby. Žalovaný vypovedal zmluvu

v zmysle čl. V. bodu 5.3. zmluvy bez uvedenia dôvodu, pričom uviedol, že zmluva zanikne uplynutím 30-
dňovej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť odo dňa doručenia tejto výpovede. Žalobcovi bola výpoveď
doručená dňa 15.8.2017, pričom zmluvný vzťah zanikol dňa 16.9.2017. Žalobca následne listom zo dňa
25.9.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie zadržaného príspevku na činnosť za III. kvartál 2017, t. j. zadobu od 1.7.2017 do 16.9.2017 vo výške 10.580,- € (23 osôb/184,- € na mesiac júl 2017, 23 osôb/184,-
€ na mesiac august 2017 a 23 x 92,- €). Žalovaný v liste zo dňa 8.11.2017 žalobcovi uviedol, že mu
tento príspevok nevyplatí.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 151 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 78a zákona o sociálnych službách. Na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako prijímateľ a žalovaný ako poskytovateľ

uzatvorili dňa 24.2.2017 Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby
podľa § 78a zákona o sociálnych službách (ďalej aj ako „zmluva“) na rozpočtový rok 2017.
Predmetom zmluvy podľa čl. II. bod 2.1. zmluvy bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností
zmluvnýchstránpriposkytnutípredmetnéhofinančnéhopríspevkuprijímateľovizostranyposkytovateľa.
Účelom poskytnutia tohto finančného príspevku bolo zabezpečenie dostupnosti sociálnych služieb pre
prijímateľov sociálnych služieb spolufinancovaním sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb,

ktorých prijímateľ poskytuje sociálne služby, ak sa sociálna služba v týchto zariadeniach neposkytuje s
cieľom dosiahnuť zisk a ktorými je denný stacionár. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu na dobu určitú,
a to odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy do 31.3.2018. Podľa čl. II. bod 2.2. zmluvy, finančný
príspevok na rozpočtový rok 2017 mal poskytovať poskytovateľ na základe písomnej žiadosti prijímateľa
podanej poskytovateľovi podľa § 78b ods. 1 až ods. 3 zákona o sociálnych službách. Poskytovateľ

sa zaviazal poskytnúť prijímateľovi účelový viazaný finančný príspevok formou bežných výdavkov v
celkovej sume 88.320,- €, ak zmluva neustanovuje inak. V čl. II. bod 2.6. zmluvy bolo dohodnuté, že
podmienkou vyplatenia finančného príspevku určeného pre jednotlivé zariadenia uvedené v prílohe č.
1 tejto zmluvy na každý nasledujúci štvrťrok príslušného rozpočtového roka bolo, že prijímateľ, ktorý je
poskytovateľom sociálnej služby v tomto zariadení, nemá evidované daňové nedoplatky, nedoplatky na

poistnom na verejné zdravotné poistenie, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a nedoplatky na
povinnýchpríspevkochnastarobnédôchodkovésporenie,ktorésavymáhajúvýkonomrozhodnutia,inak
nárok na vyplatenie finančného príspevku na tento nasledujúci štvrťrok zaniká. Podmienkou vyplatenia
finančného príspevku prijímateľovi na každý nasledujúci štvrťrok príslušného rozpočtového roka bola
taktiež skutočnosť, že prijímateľ neprestal spĺňať podmienky na uzatvorenie zmluvy a podmienky na

poskytnutie finančného príspevku podľa zákona o sociálnych službách účinného v čase nároku na
vyplatenie finančného príspevku podľa čl. II. bod 2.4. zmluvy. Ďalej bolo dohodnuté, že podľa čl. III. bod
3.18. zmluvy, prijímateľ je povinný umožniť povereným zamestnancom poskytovateľa vstup do objektov
zariadení, v ktorých sa poskytuje sociálna služba, uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, predložiť alebo
poskytnúť požadované doklady, informácie, vysvetlenia súvisiace s vykonávanou kontrolou a poskytnúť

požadovanú súčinnosť a podľa čl. III. bod 3.19. zmluvy, povinná súčinnosť prijímateľa podľa čl. III. bod
3.18. zmluvy sa rovnako vzťahuje aj na monitorovanie plnenia účelu poskytnutia finančného príspevku
vykonávané oprávnenými zamestnancami poskytovateľa. V zmluve bolo taktiež dohodnuté, že podľa čl.
V. bod 5.3. prijímateľ alebo poskytovateľ môže jednostranne vypovedať túto zmluvu kedykoľvek aj bez
uvedeniadôvodustým,ževýpovednálehotaje30dníoddoručeniapísomnejvýpovedeposkytovateľovi.

Z prílohy č. 1 k zmluve vyplynulo, že prijímateľom finančného príspevku bol žalobca, ktorý poskytoval
sociálnu službu - denný stacionár, na adrese I. s počtom miest 40 a s príspevkom na 1. miesto
na mesiac 184,- €. Z oznámenia o výsledku monitoringu zo dňa 31.7.2017 vyplynulo, že oprávnení
zamestnanci žalovaného dňa 1.6.2017, 27.6.2017 a 28.6.2017 vykonali v dennom stacionári monitoring,
pričom zistili nasledovné nedostatky: 1. Porušenie dodržiavania zmluvných podmienok súvisiacich s

povinnosťou viesť evidenciu prijímateľov sociálnej služby podľa § 95 ods. 1 zákona o sociálnych
službách a čl. III. bod 3.6. zmluvy; konkrétne, že dňa 2.6.2017 nebola vedená žiadna evidencia
prijímateľov sociálnej služby a dňa 28.6.2017 bola predložená evidencia prijímateľov sociálnej služby
len za mesiace marec až jún, pričom dochádzka (počet hodín) v niektorých prípadoch bola vyplnená
vopred do konca mesiaca; taktiež bola predložená dochádzka aj za prijímateľa sociálnej služby, ktorý

sa v čase evidencie dochádzky nenachádzal na území Slovenskej republiky. 2. Porušenie povinností
súvisiacich s poskytovaním stravy podľa § 17 ods. 4 zákona o sociálnych službách, nakoľko nebola
poskytovaná strava. 3. Porušenie povinnosti zabezpečenia bezbariérovosti podľa § 9 ods. 5 zákona
o sociálnych službách. 4. Porušenie dodržiavania zmluvných podmienok súvisiacich so záväzkom
dodržiavať Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 210/2016 Z. z., ktorou sa mení

a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a
požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu
a na ubytovacie zariadenia a Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 124/2017
Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách
na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 210/2016 Z. z., konkrétne že spoločenská a oddychová miestnosť nespĺňali

priestorové požiadavky vyhlášky a chýbajúca sprcha. 5. Porušenie § 74 zákona o sociálnych službách
súvisiacesuzatvorenímzmluvyoposkytovanísociálnejslužby,nakoľkočasťpredloženýchzmlúvnebola
podpísaná prijímateľom sociálnej služby. Zo stanoviska žalobcu k oznámeniu o výsledku monitoringu zo
dňa 16.8.2017 vyplynulo, že vytýkané nedostatky odstránili, pričom poukázal na to, že ani jeden zistený
nedostatok neohrozil život alebo zdravie klientov, ani verejné zdravie. Žalobca uviedol, že pristúpil k

zmene evidencie dochádzky tak, že klienti sa zapisovali denne na jeden list a od júla 2017 upravil
stav klientov na 23 miest. V prípade stravy od začiatku riešil stabilným celodenným občerstvením
a kulinárskymi aktivitami za aktívnej účasti klientov, pričom občerstvenie im malo byť ponúkané v
dopoludňajších aj popoludňajších hodinách a podľa žalobcu nebolo možné, aby klienti zostali bez jedla
a pitia. Žalobca uviedol, že taktiež zabezpečil bezbariérovosť pre klientov, priestorové požiadavky a
odstránil aj nedostatky zistené pri kontrole evidencie zmlúv. Žalobcovi bola dňa 15.8.2017 doručená

výpoveďzozmluvyoposkytnutífinančnéhopríspevkunaposkytovaniesociálnejslužby,atospoukazom
na čl. V. bod 5.3. zmluvy, pričom zmluva zanikne uplynutím 30-dňovej výpovednej lehoty, ktorá začne
plynúť odo dňa doručenia tejto výpovede prijímateľovi. Žalovaný odpoveďou zo dňa 8.11.2017 poukázal
na monitoring vykonaný v dňoch 1.6.2017, 27.6.2017 a 28.6.2017, ktorý potvrdil porušenia zistené
počas prvého monitoringu a že z tohto dôvodu finančný príspevok na tretí štvrťrok žalobcovi nevyplatí. Z

výpovede svedkov Ing. D. Z., Mgr. Y. G. a Ing. S. N. v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že u
žalobcu boli na základe kontrol dňa 1.6.2017, 27.6.2017 a 28.6.2017 zistené nedostatky v poskytovaní
sociálnych služieb. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na dobrú spoluprácu s mestom I.
nad Y., ako aj na predchádzajúce vykonané kontroly, ktoré boli v poriadku. Súd prvej inštancie mal za
preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.2.2017 Zmluvu

o poskytovaní finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, že žalovaný vypovedal zmluvu
výpoveďou zo dňa14.8.2017, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 15.8.2017 a že zmluvný vzťah zanikol
dňa 16.9.2017. Medzi stranami bolo sporné, či vykonaný monitoring bol vykonaný objektívne a teda,
či žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie finančného príspevku za III. štvrťrok 2017 (za obdobie od
1.7.2017 do 16.9.2017). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že

žalobaniejedôvodná.Konštatoval,žejednouzpodmienoknavyplateniefinančnéhopríspevkuzostrany
žalovaného malo byť to, že žalobca ako prijímateľ príspevku neprestal spĺňať podmienky na uzatvorenie
zmluvy a podmienky na poskytnutie finančného príspevku podľa zákona o sociálnych službách účinného
v čase nároku na vyplatenie finančného príspevku (čl. II. bod 2.6. zmluvy). Z oznámenia žalovaného o
výsledku monitoringu zo dňa 31.7.2017, ako aj zo samotného stanoviska žalobcu k tomuto oznámeniu

zo dňa 16.8.2017, súdu prvej inštancie vyplynulo, že u žalobcu boli nedostatky v poskytovaní sociálnych
služieb. Z výpovede svedkov Ing. D., Mgr. Y. G. a Ing. S. N. tiež vyplynulo, že u žalobcu boli na základe
kontrol dňa 1.6.2017, 27.6.2017 a 28.6.2017 zistené nedostatky v poskytovaní sociálnych služieb. Na
základe uvedeného tak súd prvej inštancie dospel záveru, že žalobcovi s poukazom na čl. II. body 2.4.,
2.6. zmluvy nevnikol nárok na vyplatenie finančného príspevku za obdobie od 1.7.2017 do 16.9.2017,

a preto žalobu zamietol.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l a úspešnosťou
žalovaného, ktorý si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

4. Proti rozsudku vo veci samej podal žalobca v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( §365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.);
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1

písm. d/ C.s.p.); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný
a ničím neodôvodnený. Namietal, že súd prvej inštancie sa v rozsudku obmedzil na odôvodnenie iba
v bode 9., ktorý nedal odpovede na námietky žalobcu. Odôvodnenie považoval za vágne, pričom v

rozsudku úplne absentujú skutkové okolnosti, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, ako aj úvahy,
ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Tieto vady podľa žalobcu spôsobujú absolútnu nepreskúmateľnosť
rozsudku, pričom poukázal na judikatúru, a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
31.1.2019, sp. zn. 6 Cdo 98/2017. Súd prvej inštancie podľa žalobcu prihliadol iba na výsledky spornéhomonitoringu, kde závery sú pochybné a spochybniteľné, nebral do úvahy pochybenie žalovaného pri
plnení záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy (platba na III. kvartál do 10.7.2017, vypovedanie zmluvy
14.8.2017 s 30-dňovou výpovednou lehotou a výpoveď daná bez udania dôvodu). V konaní nastali

zbytočné prieťahy spôsobené zo strany súdu prvej inštancie, keď rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 4.1.2022, avšak k jeho dourčeniu žalobcovi došlo až dňa 8.8.2022, t. j. po siedmich mesiacoch.
Napriek viacerým urgenciám za účelom doručenia rozsudku, sa tak stalo až v mesiaci august 2022
po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní. Žalobca v priebehu konania namietal dôkaz Oznámenie
o výsledku monitoringu zo dňa 31.7.2017 a samotné monitoringy považoval za nezákonné dôkazy,

nakoľko boli realizované námatkovo, bez ohlásenia, bez účasti štatutára a bez priamych záverov, resp.
záverečných zápisov o výsledku, či nejakých konkrétnych pochybeniach. Zo strany žalovaného počas
týchto monitoringov dochádzalo ku kontrole dodržiavania zmluvných podmienok upravených Dodatkom
č. 1 zmluvy, ktoré však v danom čase ešte ani nenadobudli účinnosť. V oznámení o výsledku monitoringu
bolo žalobcovi vytýkané to, k čomu sa zaviazal v predmetnom dodatku, ktorý v čase monitoringu
dňa 1.6.2017 nebol ani účinný (účinnosť nadobudol zverejnením dňa 14.6.2017 v Centrálnom registri

zmlúv), konkrétne: 1. porušenie § 17 ods. 4 zákona o sociálnych službách súvisiace s poskytovaním
stravy (nie je poskytovaná strava), pričom strava bola poskytovaná v priebehu celého dňa; 2. porušenie
§ 9 ods. 5 zákona o sociálnych službách súvisiace s povinnosťou zabezpečenia bezbariérovosti,
pričom bezbariérovosť bola zabezpečená, denný stacionár mala byť prízemná budova, tri schodíky boli
opatrené rampou a mal schodolez pre vozíčkárov; 3. porušenie dodržiavania zmluvných podmienok

súvisiacich so záväzkom dodržiavať Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
210/2016 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych
požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia a vyhlášku č. 124/2017 Z. z.
konkrétne,žespoločenskáaoddychovámiestnosťnespĺňalipriestorovépožiadavkyvyhlášky,chýbajúca

sprcha, pričom boli zakúpené polohovateľné ležadlá, funkčná sprcha na toalete a ku dňu 1.7. žalobca
obmedzil stav klientov na 23 a dobudoval samostatný sprchový kút. Namietal, že súd prvej inštancie sa v
rozsudku zo dňa 4.1.2022 absolútne nezaoberal touto závažnou námietkou. Ďalej dôvodil, že žalobca v
priebehukonanianiekoľkokrátnamietalvierohodnosťsvedkovvypočutýchnapojednávaníkonanomdňa
28.9.2021(paniZ.,paniG.apánaN.).Považovalichzatendenčnéaúčelové,atozdôvodu,ževšetcitíto

svedkovia sú zamestnancami žalovaného, v zariadení denného stacionára boli bez prítomnosti štatutára
ako relevantnej osoby a na mieste sa nevyjadrili k žiadnym pochybeniam či nedostatkom. Neinformovali
o tom, čo vlastne monitorujú, nenechali zápis o nedostatkoch, termíne nápravy či úprave podmienok.
Svedkovia vypovedali v prospech žalovaného, nakoľko je v ich záujme, aby došlo k úspechu žalovaného
v tomto spore. Zároveň žiadal súd prvej inštancie, aby na výpovede týchto svedkov neprihliadal, avšak

pri rozhodovaní výslovne vychádzal z týchto svedeckých výpovedí. Proti ich svedeckým výpovediam
mali svedčiť dôkazy: 1. Zápisy z dvoch kontrol RÚVZ /2016,2017/ o splnení podmienok DS Vravka n.
o. v zmysle príslušných zákonov; 2. Každoročné potvrdenie VÚC Prešov o počte klientov a nároku DS
na dotáciu z ministerstva; 3. Potvrdenie MsÚ Vranov, že žalobkyňa neporušila zákon tak vo vzťahu
ku klientom, ako aj mestu Vranov nad Topľou a splnila podmienky evidencie klientov DS; 4. Kontrolné

zápisy o hospodárení aj finančnej disciplíne DS boli zo strany ekonomického oddelenia Ministerstva
každoročne kvitované bez akéhokoľvek pochybenia. Postup žalovaného bol podľa žalobcu vyslovene
účelový, jeho cieľom bolo zámerne zastaviť poskytovanie finančných príspevkov denným stacionárom
a týmto spôsobom zredukovať ich počet. V danom čase takéto konanie žalovaného voči žalobcovi
nebolo ojedinelé, ale podobným konaním žalovaného tak došlo k zastaveniu činnosti veľkého množstva

denných stacionárov. Žalobca mal za to, že určité administratívne pochybenia (nepodpísaná zmluva
klienta s denným stacionárom, resp. chyby v podpísaní a počítaní) by v žiadnom prípade nemali byť
dôvodom na výpoveď zmluvy zo strany žalovaného, pričom nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy
zo strany žalobcu. Žalovaný obral 40 starých a chorých ľudí o možnosť stretávať sa, komunikovať
a socializovať sa, poškodil ich rodiny, ako aj 7 pracovníkov denného stacionára a ich rodiny, ktorí

bezdôvodne prišli o zamestnanie. Žalobca považoval za nepochybné, že žalovaný porušil podmienky
zmluvy tým, že v zmysle zmluvy ku dňu 10.7.2017 bol povinný vyplatiť dotáciu za III. kvartál na
činnosť denného stacionára; zmluvu vypovedal dňa 14.8.2017 s 30-dňovou výpovednou lehotou ku
dňu 16.9.2017; zmluvu vypovedal v súlade s čl. V. bod 5.3. bez uvedenia dôvodu, čím bezdôvodne
zadržal príspevok pre denný stacionár. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok je vecne aj
právne správny, súd prvej inštancie riadne vykonal všetky sporovými stranami predložené a navrhovanédôkazy a rozhodol na základe dôkazmi preukázanými skutočnosťami. Ani jeden z uvedených odvolacích
dôvodov uvádzaných žalobcom nebol naplnený a odvolanie je nedôvodné. Žalobcom namietané
prieťahy v súdnom konaní nezakladajú nezákonnosť rozsudku. Tvrdenia, že žalovaným vykonaný

monitoringbolspornýajehozáveryviacakopochybnépovažovalzadomnienkyžalobcu,pričomžalobca
bol povinný skutočnosť, že nejde o domnienky riadne preukázať. K spornosti vykonaných monitoringov
žalovaný opakovane stručne opísal skutkový stav a právny rámec svojho konania v predmetnej veci.
Súd prvej inštancie nemohol prihliadať na žalobcom tvrdené pochybenie žalovaného, nakoľko zo strany
žalovaného k pochybeniu nedošlo a žalobca počas celého prvostupňového (správne: „prvoinštančného“

-poznámkaodvolaciehosúdu)konanianepreukázalopak.Žalovanývyužilsvojeoprávnenievyplývajúce
z platne a účinne uzavretej zmluvy a oprávnení zamestnanci vykonali opakovane v mesiaci jún 2017
v zariadení žalobcu monitorovanie plnenia účelu poskytnutia finančného príspevku, tzv. monitoringy.
Zmluva ako právny titul pre vykonanie monitoringu neukladala žalovanému povinnosť vopred upozorniť
žalobcu na výkon monitoringu v príslušnom zariadení, vrátane oznámenia času vykonania monitoringu,
vopred prejednať so štatutárnym orgánom žalobcu výkon monitoringu, vykonať monitoring výlučne

za prítomnosti, resp. účasti štatutárneho orgánu žalobcu, vyhotoviť na mieste zápis z vykonaného
monitoringu a oznámiť štatutárnemu orgánu žalobcu závery a zistenia z vykonaného monitoringu a akým
spôsobom formálne naloží žalovaný s výsledkami a zisteniami z vykonaného monitoringu. Skutočnosť,
že monitoringy boli realizované námatkovo, bez ohlásenia, bez účasti štatutára a bez priamych záverov,
resp. záverečných zápisov o výsledku, či nejakých konkrétnych pochybeniach podľa žalovaného v

žiadnom prípade nezakladala ich nezákonnosť, prípadne nesprávny úradný postup. Nezákonnosť
postupu orgánu verejnej správy podľa žalovaného by spočívala v tom, že konkrétne konanie orgánu
verejnej správy je v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, resp. zákonom. Žalobca v priebehu
celého prvoinštančného konania neuviedol, v čom videl nezákonnosť postupu žalovaného, resp. v
rozpore, s akou právnou úpravou mal žalovaný postupovať pri vykonaní monitoringov. Žalovaný vykonal

monitoringyvdňoch1.6.2017,27.6.2017a28.6.2017,pričomDodatokč.1kzmluve(ďalejlen„dodatok“)
nadobudol účinnosť dňa 14.6.2017, t. j. medzi prvým a druhým vykonaným monitoringom. V čase
vykonania druhého a tretieho monitoringu, t. j. 27.6.2017 a 28.6.2017 bol teda predmetný dodatok
už účinný a žalobca ním bol viazaný. Žalovanému nebolo známe, na čo chcel žalobca poukázať
tvrdením, že sa dodatkom k zmluve zaviazal k dodržiavaniu Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva

Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie
budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia v znení
vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 210/2016 Z. z, hoci denný stacionár je
ambulantné zariadenie a nie pobytové. V kontexte uzavretej zmluvy v znení jej dodatku išlo o úpravu
minimálnych štandardov pre priestory, v ktorých je poskytovaná sociálna služba (denný stacionár), ktoré

sa prijímateľ, t. j. žalobca zaviazal uzavretím dodatku naplniť. Pre komplexné zadefinovanie týchto
základných štandardov pre účely zmluvy si žalovaný zvolil znenie vyššie uvedenej vyhlášky, ktorej
obsahkorešpondujesminimálnymipožiadavkaminapriestory,vktorýchjeposkytovanásociálnaslužba,
ktoré žalovaný vyžadoval. Malo byť preto úplne irelevantné, že žalobca poskytoval sociálnu službu
ambulantnouaniepobytovouformou.Vzhľadomnato,žežalobcapredmetnýzáväzokprevzaladodatok

k zmluve uzavrel, tak bol povinný tento záväzok počas trvania zmluvy plniť, a to aj v čase vykonania
monitoringov dňa 27.6.2017 a 28.6.2017. Žalovaný vykonal monitoring zariadenia žalobcu opakovane,
nie z dôvodu žalobcom tvrdenej šikany, ale naopak z dôvodu, či v časovom rozmedzí medzi prvým
vykonaným monitoringom dňa 1.6.2017 a monitoringami vykonanými 27.6.2017 a 28.6.2017 nedošlo
zo strany žalobcu k náprave závadného stavu. Z tohto dôvodu Oznámenie o vykonaní monitoringu

zo dňa 31.7.2017 zahŕňalo všetky zistené porušenia zákona o sociálnych službách a zmluvy, ktoré
pretrvávali počas všetkých vykonaných monitoringov a zistené nedostatky preto neboli členené podľa
jednotlivých monitoringov. K žalobcom uvádzaným zápisom z kontrol Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou vykonaných v rokoch 2016 a 2017, potvrdeniu Vyššieho
územného celku Prešov o počte klientov a Potvrdeniu MsÚ Vranov nad Topľou, že žalobca neporušil

zákon vo vzťahu ku klientom, ako aj mestu Vranov nad Topľou a splnil podmienky evidencie klientov
denného stacionára, žalovaný uviedol, že tieto dokumenty sú pre posúdenie merita veci v tomto spore
absolútne irelevantné. Obsahom ani jedného z týchto dokumentov nebolo dodržiavanie podmienok
zákona o sociálnych službách vo vzťahu k pôsobnosti žalovanému a ani dodržiavanie podmienok
zmluvy, t. j. obsahom týchto dokumentov nebolo to isté, čo bolo predmetom monitoringov, a teda

nemohli tieto dôkazy ani potvrdiť a ani vyvrátiť, či sa skutočnosti zistené oprávnenými zamestnancami
žalovaného zakladali na pravde alebo nie. Žalovanému naviac nebolo známe, aké dokumenty mal
na mysli žalobca v prípade kontrolných zápisov o hospodárení aj finančnej disciplíne, nakoľko takéto
dokumenty žalovaný od prijímateľov nevyžaduje a ani ich sám nevyhotovuje. Ak mal žalobca namysli zúčtovanie poskytnutého finančného príspevku, ktoré vykonával žalovaný na základe zákona o
sociálnych službách a v súlade s čl. IV. bod 4. zmluvy, tak tieto zúčtovania nevypovedajú nič o tom, či v
čase vykonania monitoringov žalobca riadne plnil všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti. Námietku

žalobcu, že postup žalovaného mal byť účelový s cieľom zámerne zastaviť poskytovanie finančných
príspevkov denným stacionárom a týmto spôsobom zredukovať ich počet, považoval žalovaný za
nepreukázané domnienky, nezakladajúce sa na pravde. Priznal, že výkon monitoringov v tom období
nebol ojedinelý, avšak ich cieľom nebolo zastavenie poskytovania finančných príspevkov denným
stacionárom a zredukovanie ich počtu, ale monitorovanie plnenia podmienok zákona a zmluvy a či sú

poskytované finančné prostriedky použité na účel ustanovený zákonom. Poukázal na to, že v období
prvého kalendárneho roka 2017 boli oprávnenými zamestnancami ministerstva vykonané monitoringy
v 81. zariadeniach poskytujúcich sociálne služby, pričom len v menej ako 10 % boli zistené také
nedostatky, ktoré viedli k pozastaveniu poskytovania finančného príspevku alebo zániku zmluvného
vzťahu. Súčasne ani časovo nešlo o ojedinelú akciu a žalovaný nástroj monitoringu používal naďalej
aj v nasledujúcich rokoch. K námietke žalobcu, že určité administratívne pochybenia (nepodpísaná

zmluva klienta s denným stacionárom, resp. chyby v podpísaní a počítaní) by v žiadnom prípade nemali
byť dôvodom na výpoveď zmluvy, žalovaný uviedol, že nepodpísaná zmluva s prijímateľom sociálnej
služby(dennéhostacionára)nemôžebyťvžiadnomprípadepovažovanázaadministratívnepochybenie,
nakoľko ustanovenie § 74 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnych službách ustanovuje písomnú formu
takejto zmluvy. Ak nedošlo k prejavu vôle oboch strán na písomnom vyhotovení tejto zmluvy podpisom,

tak nedošlo k platnému právnemu úkonu a zmluva o poskytovaní sociálnych služieb s prijímateľom
nebola uzavretá. Prejav vôle prijímateľa sociálnej služby nemôže byť nahradený ústnou dohodou,
prípadne jeho konkludentným prejavom. Naviac žalobca neoprávnene vykazoval obsadené miesto a
poberal naň finančný príspevok, čo je nesporné porušenie zákona o sociálnych službách aj zmluvy.
Chybami v podpísaní a počítaní mal žalobca asi na mysli zistené závažné nedostatky v evidencii

dennej prítomnosti prijímateľov sociálnych služieb (§ 95 ods. 1 zákona o sociálnych službách a zmluvy).
Žalovaný opakovane špecifikoval, v čom spočívalo porušenie predmetnej povinnosti žalobcom a to,
že žalobca predmetné nedostatky považoval len za určité „administratívne pochybenia“ (nepodpísaná
zmluva klienta s denným stacionárom, resp. chyby v podpísaní a počítaní), podľa žalovaného svedčí o
tom, že nepreukázal, že nedošlo k monitoringami zisteným porušeniam, ale naopak existenciu týchto

porušení priamo potvrdil. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvu vypovedal v súlade s čl. V. bod 5.3. (bez
uvedenia dôvodu), čím bezdôvodne zadržal príspevok pre denný stacionár žalovaný uviedol, že mu zo
zmluvy vyplývalo oprávnenie vypovedať zmluvu aj bez udania dôvodu. Výpoveď doručená žalobcovi
obsahovala aj zdôvodnenie tohto jednostranného právneho úkonu zo strany žalovaného s odkazom
na závažné porušenia zistené vykonanými monitoringami. Zo strany žalobcu došlo k podstatnému a

veľmi závažnému porušeniu zákona o sociálnych službách aj zmluvy, ktoré malo za následok zánik
nároku žalobcu na vyplatenie finančného príspevku na tretí kalendárny štvrťrok 2017 a žalovaný z
tohto dôvodu nemohol vyplatiť tento finančný príspevok a súčasne na základe konania žalobcu bol
žalovaný nútený ukončiť zmluvu. Konštatoval, že ako prvou skutočnosťou bol zánik nároku žalobcu na
vyplatenie celého finančného príspevku prislúchajúceho na tretí kalendárny štvrťrok 2017 podľa zmluvy

a následne (druhou) skutočnosťou bola zo strany žalovaného vypovedaná zmluva, pričom v čase jej
vypovedania už nárok žalobcu na vyplatenie finančného príspevku prislúchajúceho na tretí kalendárny
štvrťrok 2017 neexistoval, preto nemohlo dôjsť k vzniku nároku na vyplatenie alikvotnej časti ku dňu
uplynutia výpovednej doby, t. j. ku dňu 16.9.2017. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu už
uvedenú v odvolaní. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že prieťahy v súdnom konaní nezakladajú
nezákonnosť napadnutého rozsudku, nakoľko právo na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm.
b/ C.s.p.) obsahuje čiastkové práva, medzi ktoré patrí právo na prejednanie sporu v primeranej lehote.

Považoval za právne irelevantné tvrdenie žalovaného, že dodatok nadobudol účinnosť pred druhým
a tretím monitoringom, keď žalobcovi boli vytýkané nedostatky vyplývajúce z dodatku v čase prvého
monitoringu, keď ešte dodatok nenadobudol účinnosť. Všetci klienti denného stacionára mali vo svojej
osobnej zložke právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na službu denného stacionára, ako aj žiadosť
o poskytovanie služby denným stacionárom VRAVKA, n.o. Hneď po zistení tejto administratívnej

chyby (nepodpísaná zmluva poskytovaní sociálnych služieb s prijímateľom sociálnej služby) došlo k
jej náprave, teda podpisu zmlúv dvoch klientov. Zo 40 klientov dvaja klienti si omylom vzali podpísanú
zmluvu domov a nepodpísanú zanechali vo svojej zložke vo Vravke n.o. Vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobca disponoval žiadosťami o poskytovanie služby denného stacionára a títo klienti riadnenavštevovali denný stacionár, malo ísť podľa žalobcu výlučne o administratívnu chybu, ktorá neohrozila
nikoho život, ani zdravie.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky
pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany

sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10.Spoukazomnavyššiecitovanéustanovenie§387ods.2C.s.p.,prihliadajúcnaobsahsúdnehospisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie

žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku,
ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Súd prvej
inštancievykonalvovecidostatočnédokazovanie,ktoréhovýsledkyajnáležitevsúladesustanovením§
191C.s.p.zhodnotil,naskutkovézisteniaaplikovalsprávneprávnepredpisy,zvykonanéhodokazovania
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s ustanovením

§ 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal
so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a
rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi
tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol
presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver súdu prvej

inštancie. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje
jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené
opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

11. Odvolací súd podotýka, že argumentácia žalobcu v odvolaní spočívala predovšetkým v zopakovaní

jeho tvrdení uvádzanými už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Nakoľko sa súd prvej
inštancie s týmito tvrdeniami náležite a vyčerpávajúco vysporiadal v odvolaním napadnutom rozsudku a
odvolací súd sa s predmetnými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil, tak sa odvolací
súd týmito tvrdeniami nezaoberal.

12. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že v konaní nastali zbytočné prieťahy spôsobené
súdomprvejinštanciezdôvodu,žerozsudokbolverejnevyhlásenýdňa4.1.2022,avšakkjehodoručeniu
žalobcovi došlo až dňa 8.8.2022 (až po urgenciách žalobcu), odvolací súd, súhlasiac s argumentáciou
žalovaného konštatuje, že táto skutočnosť nezakladá vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a
ani odvolací dôvod podľa § 365 C.s.p. Žalobca dôvodil, že administratívne pochybenia (nepodpísaná

zmluva klienta s denným stacionárom, resp. chyby v podpísaní a počítaní) by nemali byť dôvodom
na výpoveď zmluvy zo strany žalovaného, lebo nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy zo strany
žalobcu. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na čl. V. bod 5.3. zmluvy,
podľa ktorého mohol prijímateľ alebo poskytovateľ jednostranne vypovedať túto zmluvu kedykoľvek, aj
bez uvedenia dôvodu. Odvolací súd podotýka, že samotný žalobca následne v texte odvolania uviedol,

že žalovaný zmluvu vypovedal v súlade s citovaným zmluvným ustanovením bez uvedenia dôvodu,
preto nie je zrejmé, prečo vôbec výpoveď zmluvy žalovaným v odvolaní namietal. Žalovaný zároveň
vo svojom vyjadrení k odvolaniu správne poukázal na to, že ním predložené dokumenty (z kontrol
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, potvrdenie Vyššieho územného celku Prešov o počteklientov a potvrdeniu MsÚ Vranov nad Topľou, že žalobca neporušil zákon a splnil podmienky evidencie
klientov denného stacionára) nie sú v prejednávanom spore relevantné, keďže obsahom ani jedného
z týchto dokumentov, resp. predmetom kontroly ani v jednom prípade nebolo dodržiavanie podmienok

zákona o sociálnych službách vo vzťahu k pôsobnosti žalovanému a ani dodržiavanie podmienok
zmluvy. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie sa v
rozsudku obmedzil na odôvodnenie iba v bode 9. napadnutého rozsudku, ktorý nedal odpovede na
námietky žalobcu a že v rozsudku úplne absentujú skutkové okolnosti, z ktorých súd prvej inštancie
vychádzal, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej

inštancie v bode 4. napadnutého rozsudku vyčerpávajúco zhrnul ním zistený skutkový stav, uviedol
dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, pričom v predmetnom bode uviedol aj konkrétne porušenia
zákonných a zmluvných povinností žalobcu. Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že zo samotného
odvolania žalobcu, ako aj z jeho stanoviska zo dňa 16.8.2017 k oznámeniu výsledku monitoringu
(č.l. spisu 13) jednoznačne vyplýva, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že z jeho strany došlo k
porušeniu zmluvy a zákona o sociálnych službách, pričom išlo o nepodpísané zmluvy klientov s denným

stacionárom, nedostatočne vedenú evidenciu dochádzky klientov, chyby v podpísaní a počítaní atď.

13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolacie dôvody žalobcu
uvedené v jeho odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces) a § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci) neboli naplnené.

14. Žalobca v odvolaní tiež namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Odvolací súd (ako už uviedol vyššie)

dospel na základe vykonaných dôkazov k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvej inštancie. Z
toho dôvodu tento odvolací dôvod žalobcu považoval za nedôvodný.

15. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah

už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a
ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

16. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012, vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].

17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Zobsahuspisualevyplýva,žežalovanému
žiadne trovy nevznikli (ani si ich neuplatnil), preto v súlade s čl. 4 ods. 2 a čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).