Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-40Er/606/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1300897028
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopšo
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1300897028.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.,
Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874, proti povinnému: L.Ž. D., F.. XX.XX.XXXX, W..
XX.XX.XXXX, F. T. S. X, T., na vymoženie uloženej povinnosti 192,10 eura istiny a trov exekúcie, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského úradu: Bosákova 5B, Bratislava,
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Oprávnenému právo na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.06.2000 súd udelil súdnemu exekútorovi (pôvodne ním bol odvolaný súdny exekútor JUDr.
Jozef Parrák) poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 010781 pod sp. zn. 40Er/606/2000 na základe
platobného výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne pobočka Bratislava - mesto č. 1653/99/2 zo dňa
27.09.1999.

2. Dňa 20.04.2018 súdny exekútor navrhol súdu zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel a súd

potvrdil, že dedičstvo, pripadlo štátu. Zároveň uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.

3. Podľa predloženého uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.03.2018, sp.
zn.46D/121/2011, Dnot 17/2011 dedičstvo pripadlo štátu - Slovenskej republike.

4. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len

„Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 462 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dedičstvo,
ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu. Štát nemôže byť v exekučnej veci účastníkom
exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinného, ale len subjektom, ktorý nadobudol
majetok ako odúmrť. Štát má práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania, kde sa môže
s veriteľmi dohodnúť o úhrade ich pohľadávok alebo nariadiť likvidáciu dedičstva v zmysle § 472 OZ.
Jediným prípadom, kedy by štát mohol byť dedičom a následne aj účastníkom exekučného konania je

dedenie zo závetu.8. Súd má preukázané z uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.03.2018, sp.
zn.46D/121/2011, Dnot 17/2011 že povinný zomrel a dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť. V zmysle
uvedeného preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie. V zásade platí, že náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku v princípe znáša
povinný. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá

je upravená v § 203 ods. 1 až 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. V tomto prípade však
nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 203
ods. 1až 3 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi
v tejto výnimočnej situácii teda nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Otázkou nepriznania
trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS
27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 z 17.12.2008,

uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len
nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších

rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05,
III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku tak, že
oprávnenému právo na náhradu trov exekučného konania nepriznal, nakoľko exekúcia bola zastavená
z dôvodu úmrtia povinného.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o náhrade trov exekučného konania možno podať odvolanie
v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava IV písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.