Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825203388
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825203388.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu ČSOB poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava
- Staré Mesto, Žižkova 11, IČO 31 325 416, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o.,
so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, IČO 47 239 921
proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. X/X, zastúpeného JUDr. Františkom Svatuškom,

advokátom, so sídlom Humenné, Námestie slobody 25, IČO 42 090 911, o zaplatenie 2.707,52 eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 12C/11/2025-107 zo dňa 30. októbra
2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výroky I., II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.707,52 eur
a nahradiť mu trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy, ktorú dňa 16.04.2019
uzatvoril s poškodeným (poisteným), ktorej predmetom bolo poistenie domácnosti, žalobcovi vzniklo
právo na zaplatenie poistného a povinnosť nahradiť škodu v prípade poistnej udalosti. Dňa 01.01.2025
došlo k poistnej udalosti - k vytopeniu poisteného bytu (domácnosti). Šetrením okolnosti poistnej udalosti

bolo zistené, že za vznik škody je zodpovedná žalovaná, pretože voda vytiekla z jej bytu (prasknutý
odvod odpadovej vody), žalovaná svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu písomne uznala. Z
celkovej výšky 5.116,41 eur, ktorú žalobca poškodenému uhradil, si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 4.207,52 eur, z ktorej sumy žalovaná uhradila len časť, sumu 1.500 eur, a teda ku dňu podania
žaloby eviduje žalobca voči žalovanej dlh v celkovej sume 2.707,52 eur.

2. Súd priznal žalobcovi ním v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom, č.k.

12C/11/2025-41 zo dňa 05.08.2025, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor, v rámci
ktorého vyjadrila nesúhlas s podanou žalobou, a teda s tým, aby v rámci regresného konania,
vychádzajúceho z poistnej udalosti, uhradila žalobcovi ním vyplatené poistné plnenie poistenému (F.
G.), ktorému podľa vyjadrenia poškodeného mala spôsobiť škodu v celkovej výške 5.116,41 eur.
Poukázala na neprimeranú výšku škody, a to z dôvodu, že bezprostredne po vzniku škodovej udalosti
bola osobne prítomná na ohliadke poškodeného majetku poškodeného. Voči vyčíslenému regresnému

nároku, v ktorom poukázala na nezrovnalosti voči vyčíslenej sume, a to v rozsahu doložených dokladov,
poukázala na rozpory k doloženej faktúre č. 0012/25 zo dňa 21.02.2025, k rekapitulácii objednávky
OBJ-710-25-00181 od dodávateľa Stavebniny DEK, s.r.o. zo dňa 27.01.2025 a rozpis prác rekonštrukciebytu na ulici D. E. X/X, C. (spálňa + šatník po vytopení), vypracovaný H. I. D.. Namietala predovšetkým
nekonkrétne, nezrozumiteľné a neurčité doklady, nepreukazujúce výšku škody.

3. Vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1 a 3 a § 813 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

4. Uviedol, že dôvodnosť podanej žaloby žalobca preukazoval v podstate tromi listinnými dôkazmi,
rekapituláciou objednávky OBJ-710-25-00181 (č.l. 51) na sumu 620,41 eur, z ktorej písomnosti však nie
je zrejmé, kto je objednávateľom vyššie uvedeného materiálu, faktúry č. 0012/25 zo dňa

21.02.2025 (č.l. 52), z ktorej je zrejmé, že túto vystavila spoločnosť MLF, s.r.o., pričom
odberateľom tam uvedených prác je poškodený F. G. a rozpisom prác rekonštrukcie spálne a šatníka
po vytopení na ulici D. E. X/X, C. (č.l. 52), kde sa uvádzajú konkrétne práce v celkovej výške 2.607,20
eur. Žalobca listom zo dňa 22.04.2025, reagujúc na námietky žalovanej, špecifikoval sumu, ktorú si
z titulu regresného nároku voči žalovanej uplatňuje. Pri uplatnení tejto sumy žalobca vychádzal z faktúry
č. 03/25 (omietky, SDK, maľovky) v celkovej výške 2.990,60 eur (predmetnú faktúru žalobca do spisu

nepredložil), faktúry č. 0012/25 - oprava vstavanej skrine na sumu 1.205,40 eur, dokladu za materiál
Stavebniny DEK 620,41 eur. Spolu išlo o sumu 5.116,41 eur, od ktorej odrátal odpočet bonusu poisťovne
300 eur a odpočet amortizácie materiálových položiek v sume 608,89 eur.

5. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa žalobca nezúčastnil.

Žalovaná na pojednávaní pred súdom k okolnostiam vzniku a rozsahu škody uviedla, že poškodený G.
škoduzistildňa01.01.2025,pričomtoneriešil.Až09.01.2025prišlaknejdomovníčka,žejevnebytových
priestoroch mokrá stena, išlo o vestibul domu s tým, že sa jej opýtala, či jej niečo netečie. Zistila
poruchu na svojom sprchovom kúte, preto si bola vedomá toho, že chyba je na jej strane. Bezúspešne
sa snažila skontaktovať s pánom G.. Sprchový kút dala opraviť dňa 10.01.2025, s pánom G. sa jej

opätovne nepodarilo skontaktovať, prvýkrát sa s ním stretla až 19.01.2025, keď k nej prišiel a priniesol
jej doklad - uplatnenie poistného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, datovaný dňom
19.01.2025, v ktorom v kolónke údaj o sume 4.433,01 eur bolo u nej doma napísané číslo
„0“. Kópiu uvedeného dokladu po jeho vypísaní od pána G. žiadala, tento jej ju však nedal. Ukázal jej
fotografiu na mobile, pozrieť sa na stenu k nemu do bytu jej poškodený neumožnil. Po tom, ako sa

k nemu do bytu dostala, ho požiadala, aby otvoril vstavanú skriňu, túto otvoril, všetko bolo suché, pričom
posledná polica vstavanej skrine bola asi 70 centimetrov pod stropom. Bočná doska na skrini nebola
ani za skriňou, skriňa bola plná oblečenia. Uviedla, že aj suseda sa pýtala, čo za fotku s fľakom jej
ukazoval, keďže žiaden fľak tam nie je. 04.02.2025 klopal u nej murár s tým, že bude u poškodeného
robiť nejaké práce z dôvodu vzniknutej škody, predstavil sa ako H. I., chcel vidieť jej sprchovací kút, na

ktorom jej následne vymenil zvetraný silikón. Pána I. sa pýtala, čo všetko v byte poškodeného ide robiť.
Povedal jej, že nevie, pretože od nej ide prvýkrát do jeho bytu na obhliadku. Pýtala sa ho, či môže ísť
pozrieť do bytu poškodeného, čo všetko tam bude robiť, povedal jej však, že jej sused si to nepraje.
Považovala za zaujímavé, že 04.02.2025 jej pán I. povedal, že ide na ohliadku bytu poškodeného,
ale materiál na rekonštrukciu už mal mať zakúpený 27.01.2025, čo vie na základe toho, že sa bola na to

spýtať v stavebninách. 18.02.2025 k nej opätovne prišiel pán I., ktorý jej povedal, že v byte poškodeného
už skončili. Uviedla, že v čase údajnej rekonštrukcie bytu poškodeného bola doma a keby sa u neho
menil sadrokartón, bola by registrovala hluk, čo sa však nestalo. Aj susedov sa pýtala, či je v byte pána
G. nejaký pohyb, či sa tam vynáša nejaký materiál, nikto zo susedov nič nevidel, len jedna suseda jej
povedala, že do bytu poškodeného išli dvaja chlapi v montérkach bez toho, aby niečo niesli. Nerozumie,

že pánovi G. žalobca vyplatil sumu 5.116,41 eur, keď škoda na majetku mala byť vo výške 4.433,01
eur. Keď aj nejaké doklady od žalobcu chcela, tento ju odkázal na poškodeného G.. Pán G. jej povedal,
že všetko, čo má k dispozícii ohľadne škody, poslal na poisťovňu a nijaké písomnosti nemá. Uviedla,
žeoslovilamurárov,ktorísauvedenýmiprácamiživia,ukázalaimfotkyazistila,žecelkovácenazapráce
na stene by bola vo výške 850 eur a nová skriňa, obdobná tej, ktorú poškodený má, by stála 1.200 eur.

Je presvedčená, že v skutočnosti išlo na nej robený podvod za účelom obohatenia sa poškodeného.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou (kauzálny nexus) a zavinenie. Všetky uvedené

zodpovednostné zložky musia byť splnené (kumulatívne). Uviedol, že za skutočnú škodu sa považuje
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa
v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobremožné a účelné (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 177/08). Pri rozhodovaní zohľadnil, že žalovaná
uznala základ nároku žalobcu na zaplatenie regresného nároku tým, že zaplatila na účet žalobcu
časť sumy, ktorú žalobca poškodenému z poistnej udalosti po jej prešetrení uhradil. Nespornou

medzi stranami bola skutočnosť, že žalobca z poistnej udalosti zaplatil poškodenému sumu v celkovej
výške 5.116,41 eur, z ktorej si regresom voči žalovanej uplatnil sumu 4.207,52 eur, z ktorej sumy
žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1.500 eur. Rozdiel uvedených súm zodpovedá sume 2.707,52 eur,
ktorej zaplatenia sa žalobca podanou žalobou domáha. Dôvodnosť podanej žaloby žalobca preukázal
len v časti ním uplatnenej sumy vo výške 1.205,40 eur, a to faktúrou č. 0012/25 zo dňa 21.02.2025,

ktorá bola vystavená poškodenému za realizáciu konkrétnych prác v jeho byte. Keďže žalovaná uhradila
žalobcovi sumu vyššiu (1.500 eur), súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Listinný dôkaz,
rekapitulácia objednávky OBJ-710-25-00181 od dodávateľa Stavebniny DEK, s.r.o.
zo dňa 27.01.2025,vystavenej na odberateľa: „Zákazník“ v hodnote 620,41 eur s DPH je doklad neurčitý,
nezrozumiteľný, nepreukazujúci výšku vynaložených na nákladov na odstránenie škody na majetku
poškodeného (vytopením jeho bytu). Z rozpisu prác rekonštrukcie bytu na ulici D. E. X/X,

C.(spálňa+šatníkpovytopení),vypracovanýmH. I.D..vyplývalenskutočnosť,ktorékonkrétne
práce a v akej predpokladanej cene je potrebné vynaložiť na odstránenie škody. Uvedený rozpis nie je
účtovným dokladom, nepreukazuje, aké konkrétne práce, v akom objeme a v akej sume boli za akým
účelom a v prospech koho aj v skutočnosti realizované. Sám žalobca tvrdil, že v predmetnom rozpise
uvedená suma za predpokladané práce (2.607,20 eur) je nižšia, než suma v skutočnosti fakturovaná.

Faktúru však žalobca do spisu nepredložil, a teda nepreukázal výšku nákladov, ktoré bolo potrebné v
skutočnosti aj vynaložiť z dôvodu realizovaných opráv, resp. z dôvodu rekonštrukcie bytu poškodeného.

7. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a poukazom na plný úspech žalovanej
vo veci.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP).
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Vo vyjadrení k náhrade škody
zrekapituloval svoju argumentáciu o vzniku škody, ktorú voči žalovanej uplatňuje, nakoľko svojmu
poistenému vyplatil poistné plnenie za škodu vzniknutú na jeho majetku dňa 01.01.2025 vytopením z
bytu žalovanej. Vo vyjadrení k vykonanému dokazovaniu poukázal na teoretické východiská, v zmysle
ktorých za škodu sú považované všetky náklady, ktoré bol povinný žalobca znášať pri navrátení

veci do stavu pred poškodením. Žalobca ako poisťovateľ, ktorý vstúpil do práv poisteného, uhradil
poistenému sumu zodpovedajúcu nákladom na opravu a materiálu potrebnému na odstránenie
následkov vytopenia. Tým, že súd prvej inštancie neuznal tieto náklady ako preukázané, poprel samotný
princíp plnej náhrady škody a neoprávnene zvýhodnil škodcu na úkor poškodeného (resp. jeho právneho
nástupcu). Namietal porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, keď súd akceptoval faktúru, avšak

predložený rozpis prác, ktorý má v konečnom dôsledku vyššiu výpovednú hodnotu o skutkovom
stave, vyhodnotil ako nedostatočný. Súd akceptoval faktúru č. 0012/25, ktorá obsahovala nekonkrétnu
položku „materiál podľa potreby“, avšak v priamom rozpore s týmto prístupom, pri ostatných dokladoch
(objednávka, rozpis prác) bola práve neurčitosť a nekonkrétnosť jedným z hlavných dôvodov na ich
odmietnutie. Takýto postup vykazuje znaky arbitrárnosti a porušuje právo žalobcu na spravodlivý proces.

Uvedené hodnotenie považoval za extrémne formalistické. Uviedol, že materiál, uvedený v objednávke,
korešponduje s povahou poškodenia. Skutočnosť, že na pokladničnom doklade alebo objednávke
zostavebnínfigurujevšeobecnéoznačenie„Zákazník“,nemôžeísťnaťarchupoškodeného,anižalobcu.
Tento dôkaz mal súd hodnotiť v súvislosti s ostatnými dôkazmi – s ohliadkou miesta, ktorá potvrdila
rozsah poškodenia a s faktom, že oprava bola reálne vykonaná. Namietal, že súd neakceptoval

ani predpokladaný rozpočet, hoci stanovenie ceny rozpočtom je v súčasnosti preferovaný spôsob
stanovenia ceny pri vykonávaní diela a je plne v súlade s Občianskym a Obchodným zákonníkom.
Nesúhlasil so záverom súdu, že nepreukázal, že práce boli
realizované (bod 38 odôvodnenia), uviedol, že poistné plnenie vyplatil na základe podkladov, ktoré
mal k dispozícii, a ktoré prešli procesom likvidácie. Likvidátor poisťovne, ako odborne spôsobilá

osoba, posúdil rozsah poškodenia a primeranosť nákladov na opravu uvedených v rozpise prác.
Neakceptovanie predložených dokladov by bolo namieste len v prípade, že by na základe ostatných
dôkazov súd dospel k záveru, že skutkový dej sa odohral inak, ako ho žalobca popisuje, čo však nebol
tento prípad. Uviedol, že žalobca uniesol svoje primárne dôkazné bremeno tým, že predložil poistnúzmluvu, doklad o výplate poistného plnenia (výpis z účtu), likvidačný protokol a správu z ohliadky
(preukazujúce rozsah poškodenia), doklady, na základe ktorých bolo plnenie vypočítané (faktúra, rozpis,
objednávka). V momente, keď žalobca preukázal, že vynaložil určitú sumu na odstránenie škody

spôsobenej žalovanou, a že táto suma bola podložená obhliadkou a kalkuláciou, dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia, že tieto náklady boli neprimerané alebo nadhodnotené, prešlo na žalovanú. To je
pozitívne tvrdenie o skutočnostiach, ktoré je povinná dokázať. Žalovaná nepredložila žiaden relevantný
doklad, ktorý by vyvrátil správnosť výpočtu poistného plnenia. Súdu vytýkal, že fakticky preniesol
na žalobcu dôkazné bremeno nad rámec zákona a nútil žalobcu dokazovať nielen to, čo zaplatil a prečo,

ale aj obhajovať formálnu správnosť dokladov tretích strán (dodávateľov prác), na ktoré žalobca nemá
dosah. V podanom odvolaní namietal tiež porušenie výkladových pravidiel pri uplatnenej náhrade škody
a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

11. V prejednávanom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.707,52

eur. Proti žalovanej tak uplatnil regresný nárok poisťovateľa voči škodcovi podľa § 813 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi
na poistiteľa. Tento prechod práva nastáva priamo zo zákona, ak sú splnené podmienky tohto prechodu.
Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa
poistnej zmluvy. Musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má poistený právo

na náhradu škody. Plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu. Prechod práva
na náhradu škody na poistiteľa nastáva, ak poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo
na náhradu škody voči tretej osobe, poistné plnenie. V posudzovanej veci niet medzi stranami sporu
o tom, že žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie za škodu vzniknutú na majetku poškodeného dňa
01.01.2025, keď došlo k poistnej udalosti, vytopeniu poisteného bytu.

12. V zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

13.Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostizaškoduvzmysle§420Občianskehozákonníkasú

porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázať vznik škody, porušenie právnej
povinnosti a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi spočíva na poškodenom (žalobcovi); zavinenie sa
predpokladá (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.10.2008, sp. zn. 4Cdo/142/2007).

14. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci
do predošlého stavu (viď R 55/1971). Dôkazné bremeno je v tomto smere na poškodenom (v danom

prípade na žalobcovi). Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno k preukazovaniu predpokladov vzniku
nároku na uplatňovanú škodu.

15. Sporové konanie je ovládané princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti. Podľa Civilného
sporového poriadku súd zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu (s výnimkou prípadov podľa

§ 185 ods. 2, 3 CSP). Z ust. § 132 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť strán sporu označiť dôkazy ako
jednu z náležitostí žaloby; povinnosťou strany sporu je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje
svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním
tvrdených skutočností (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Neunesenie dôkazného bremena
znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na strane

žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a predložiť, alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenie; rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
sporových strán (uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/47/2023 zo dňa 18.12.2024).16. V posudzovanej veci žalobca v podanej žalobe rozsah škody vymedzuje tým, že celková výška
škody predstavovala sumu 5.116,41 eur, ktorú žalobca poškodenému nahradil. Ku dňu žaloby eviduje

žalobca dlh vo výške 2.707,52 eur. V žalobe poukázal na to, že žalovanú vyzval na zaplatenie sumy
4.207,52 eur a žalovaná uhradila len sumu 1.500 eur. K podanej žalobe (v
jej doplnení na č.l. 26 spisu) pripojil dôkazy: poistná zmluva, hlásenie poistnej udalosti, uplatnenie
škody, výpis z účtu, zápis o škode, zápis o škode 2, SOPP, výzva s doručenkou, likvidačný protokol.
V reakcii na podaný odpor a na argumentáciu zo strany žalovanej žalobca uviedol, že dôkladne

preveril,čipoistenémuskutočnevzniklipožadovanénákladynaopravu(vnútornoumetodikoupoisťovne,
ako aj prostredníctvom odborných stanovísk likvidátorov, faktúr a zmlúv) a potvrdil, že všetky položky,
ktoré boli predmetom poistného plnenia, sú podložené reálnymi faktúrami,
objednávkami a ďalšou sprievodnou dokumentáciou. Ako dôkaz pripojil kalkuláciu nákladov - ponuku
na sumu 1.205,40 eur (č.l. 89), rekapituláciu objednávky OBJ/710-25-00181 (č.l. 90) a rozpis prác
rekonštrukcie D. E. X/X, C. (spálňa + šatník po vytopení (č.l. 90). Súd prvej inštancie vykonal všetky

dôkazy navrhnuté žalobcom aj žalovanou. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že nárok žalobcu, v konaní uplatnený, je v celom rozsahu nedôvodný. Vo vzťahu k listinnému dôkazu
rekapitulácia objednávky a rozpis prác rekonštrukcie bytu súd prvej inštancie vyvodil, že tieto listinné
dôkazy nepreukazujú výšku vynaložených nákladov na odstránenie škody na majetku poškodeného
(vytopením jeho bytu), s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Hodnotenie dôkazov je totiž

činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej
z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných
dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporovýporiadok,komentár,Praha:C.H.Beck2016,1540S.,strana.729).Súdnoupraxouboloustálené,
že na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy. Vo vzťahu k uvedeným listinným dôkazom (rekapituláciu objednávky
OBJ/710-25-00181 a rozpis prác rekonštrukcie bytu na ulici D. E. X/X, C.) odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že samotná objednávka materiálu na výmenu

SDK, resp. opravu omietok a maľoviek, ani cenová ponuka opráv (rozpis práce rekonštrukcie spálne
a šatníka) po vytopení od H. I. D.. nepreukazujú, či v uvedenej sume/sumách boli aj faktúry vystavené.
Pochybnosti sú opodstatnené, nakoľko aj sám žalobca v priebehu konania tvrdil, že v predmetnom
rozpise uvedená suma za predpokladané práce je nižšia než suma v skutočnosti fakturovaná; existujúca
faktúra súdu predložená nebola. Odvolací súd však dodáva, že nerozhoduje na základe domnienok,

ale na základe dôkazov, pričom oprávnený je vykonať len dôkazy, ktoré strany sporu navrhli a skutkový
stav môže zistiť len z tých dôkazov, ktoré vykonal. S výnimkou faktúry na sumu 1.205,40 eur (faktúra
č. 0012/25 zo dňa 21.02.2025) žalobca žiadne faktúry súdu nepredložil. Poistné plnenie (poskytnuté vo
výške 5.116,41 eur), po odpočítaní od bonusu poisťovne 300 eur a odpočtu amortizácie materiálových
položiek, nekorešponduje s preukázanými nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na likvidáciu poistnej

udalosti. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške škody, nebolo možné žalobe vyhovieť.

17. Možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie považoval za
preukázaný rozsah nákladov, resp. škodu v sume 1.205,40 eur (bod 41. odôvodnenia), aj keď
pod fakturovanou položkou č. 2 je uvedené „materiál podľa potreby“ a na obdobnú „neurčitosť“ poukázal

tiež pri listinnom dôkaze - rekapitulácia objednávky OBJ/710-25-00181 a rozpis prác rekonštrukcie
D. E. X/X, C. (spálňa + šatník po vytopení), avšak s odlišným skutkovým záverom.
Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne. Tak ako vyplýva z vyššie
uvedených listinných dôkazov - rekapitulácia objednávky OBJ/710-25-00181 a rozpis prác rekonštrukcie
D. E. X/X, C. (spálňa + šatník po vytopení ), tieto nepreukazujú rozsah nákladov, potrebných na likvidáciu

poistnej udalosti, a teda ani výšku uplatňovanej škody.

18. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku.Nesúhlasísnázoromžalobcu,žerozhodnutiesúdupreukázateľneignorujepredloženélistinné
dôkazy bez akéhokoľvek vysvetlenia, prečo súd považoval tieto dôkazy za nedostatočné. Súd prvej

inštancie v bode 35 výslovne konštatuje, že žalobca v konaní dôvodnosť výšky žalobcom uplatneného
nároku preukazoval troma písomnosťami, ktoré v bodoch 36 až 38 každý samostatne a v bode 39
vzájomne vyhodnotil. Z uvedenej časti odôvodnenia je zrejmé, ako súd uvedené dôkazy posúdil. Tieto
závery sú dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva jednoznačnýzáver, že žalobca výšku nákladov, ktoré bolo potrebné v skutočnosti vynaložiť z dôvodu realizovaných
opráv, nepreukázal.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol vecne spochybnený.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná,

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní bola pasívna a žiadne trovy
jej nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).