Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/28/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200968
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2126200968.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/X, E. - E. F. G., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so
sídlom Dolné Dubové 249, IČO: 53 598 806, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XXX/X, E. - E. F. G., t.č. H. XX, H. - D., zastúpenému: KESSLER | Advokátska kancelária, s. r. o., so

sídlom Ulica Hornopotočná 8208/1, Trnava, IČO: 57 151 385, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. februára 2026 č.
k. 26C/7/2026-22 – proti výrokom I. a IV., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a výroku IV.
o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
parc. registra „C“ parc. č. 944, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. 944 a parc. č.
945/1, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres Trnava,

a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej; uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom
súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samej; výrokom II. vo zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietol; výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť do
30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania spoločných

nehnuteľností uvedených vo výroku I.; výrokom IV. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), f), h), § 336 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 4.2.2026 domáhala, aby súd žalovanému uložil tieto
povinnosti: nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. registra
„C“ parc. č. 944, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. 944 a parc. č. 945/1, tak ako sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres Trnava; nepribližovať
sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v

civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný, v
rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch; nepribližovať sa k maloletému dieťaťuD. B., nar. XX.X.XXXX, k maloletému dieťaťu D. B., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému dieťaťu D.
B., nar. XX.X.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že
so žalovaným sú manželia, avšak ich manželské spolužitie už nie je harmonické, žalobkyňa pritom

podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva. Žalovaný je závislý na nadmernom požívaní alkoholu a jeho závislosť je stále väčšia. Dňa
26.1.2026 došlo zo strany manžela (žalovaného) k fyzickému aj verbálnemu útoku voči žalobkyni, a to v
prítomnosti ich maloletých detí. Žalovaný žalobkyni opakovane stískal a násilím vykrúcal obe zápästia,
čím jej spôsobil bolesť a psychickú ujmu. Zároveň jej pred deťmi vulgárne nadával a správal sa k nej

mimoriadne hrubo, agresívne a ponižujúco. Jeho konanie bolo sprevádzané zvýšenou mierou napätia
v súvislosti s podaným návrhom na rozvod, pričom svoje emócie ventiloval neprimeraným a násilným
spôsobom.Takétosprávanievážnenarušilopocitbezpečiažalobkyneajmaloletýchdetíapredstavovalo
neprípustný zásah do ich dôstojnosti a psychickej pohody, vyvolalo v nich bezprostredný pocit ohrozenia
ich života a zdravia. Žalobkyňa preto privolala políciu, ktorá žalovaného vykázala zo spoločného
rodinného domu. Žalobkyňa pociťuje obrovský strach zo žalovaného a bojí sa, že by sa niečo podobné

mohlo zopakovať v budúcnosti - po uplynutí lehoty (policajného) vykázania. Obáva sa, aké následky by
mohlo mať ďalšie násilné a agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni a ich deťom v budúcnosti.
Opísaný incident nebol prvým prípadom, ale správanie žalovaného sa opakuje a zhoršuje. Lehota
policajného vykázania žalovaného sa rýchlo kráti a celá rodina žije v neustálom strachu z jeho pomsty
po návrate domov. Žalobkyňa bola bezprostredne po incidente ošetrená všeobecným lekárom, ktorý

konštatoval, že tá utrpela pohmoždenie oboch zápästí. Uvedené zranenia objektívne potvrdzujú tvrdenia
žalobkyne o použití fyzického násilia zo strany žalovaného a zakladajú dôvodnú obavu, že v prípade jeho
návratu do spoločného obydlia môže dôjsť k ďalšiemu útoku s ešte závažnejšími následkami. Z týchto
dôvodov sa žalobkyňa v súčasnosti obáva o svoju bezpečnosť. Účinnú ochranu práv žalobkyne, ako
aj maloletých detí, možno zabezpečiť práve prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného

opatrenia. Žalobkyňa k návrhu pripojila tieto dôkazy: sobášny list z 8.12.2020; rodné listy mal. D. B., mal.
D. B. a mal. D. B.; potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané ORPZ v Trnave, OO PZ Trstín
z 26.1.2026; potvrdenie o lekárskom vyšetrení z 27.1.2026; výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E..

4. Súd prvej inštancie žalobkyňu predvolal na informatívny výsluch na účely doplnenia skutkových

tvrdení, tento výsluch sa uskutočnil dňa 5.2.2026. V rámci tohto výsluchu žalobkyňa uviedla nasledovné.
Žalovaný sa (pri incidente dňa 26.1.2026) chcel dostať k telefónu, ktorý ležal na chodbe, nevšimol si
ho, žalobkyňa mu ho išla podať a on ju v tom zozadu napadol. Vrhol sa na ňu a chcel jej vytrhnúť telefón
z ruky, stlačil ju za zápästia a ona sa nevedela z jeho rúk dostať, začala kričať, nech ju pustí a stihla
otvoriť vchodové dvere a kričala, aby jej niekto pomohol. To však nepomohlo, žalovaný bol stále násilný.

Počuli to deti a syn pribehol k otcovi (žalovanému), potiahol ho za kabát, kričal, aby mamu pustil, s
tým, že on ju potom pustil. Žalovaný už mal vypité, bol agresívny, že sa nevie dostať k svoju telefónu,
myslel si, že ho žalobkyňa skryla. Má problémy s alkoholom, jeho správanie je nepredvídateľné, on bol
hodinu predtým v pohode, potom chytil atak a reagoval ako reagoval. Je nevyspytateľný človek, mení
náladu z minúty na minútu, všetci sú v strese - žalobkyňa aj deti. Ďalej uviedla, že aj v minulosti boli

také incidenty. Raz sa stalo, že keď mala na sebe najmenšiu (dcéru), tak ju žalovaný sotil. Nadával
pred deťmi - žalobkyni aj celej rodine. Nedával si servítku pred ústa. Bolo to takým tónom, že sa aj deti
báli, žalobkyňa ho poslala do izby, aby to deti nepočuli. Pokiaľ ide o časové hľadisko, uviedla, že takto
sa žalovaný správa odvtedy, odkedy žalobkyňa podala návrh na rozvod (november 2025) a zhoršuje
sa to odvtedy. Robí scény, vyhráža sa, nadáva na dennom poriadku. Dodala, že útoky sú smerované

prevažne na ňu. Útočí najmä doma, keď ich nikto nevidí, na verejnosti nie. Aktuálna situácia je podľa nej
vyhrotená a nevie, čo od neho môže čakať, žalovaný sa nekontroluje. V alkohole má také výbuchy, aké
by človek reálne nečakal. Žalobkyňa sa bojí, že by jej žalovaný mohol ešte viac fyzicky ublížiť. Pokiaľ
ide o situáciu žalovaného, uviedla, že momentálne pracuje v I. G. H., tá firma končí k 27.3.2026, takže
žalovaný príde o robotu, má v pláne ísť na úrad práce. Žalovaný býva momentálne u svojej mamy v

D., ktorá má rodinný dom. Právna zástupkyňa žalobkyne dodala, že žalobkyňa tu nemá žiadnu blízku
rodinu, je odkázaná iba sama na seba, keďže pochádza z východu a celá jej rodina je na východe. Je
vydaná napospas svojvôli žalovaného s tým, že je blokovaná aj v tom smere, že spoločné deti sú v útlom
veku, jej možnosti sú teda značne limitované. Žalobkyňa nemá kam ísť, popri deťoch a s rodičovským
príspevkom nevie zaplatiť náhradné bývanie.

5. Po preskúmaní návrhu žalobkyne súd prvej inštancie dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Žalobkyňa a žalovaný sú manželia, ktorí spolu so svojimi tromi maloletými deťmi (D., D. a D. B.) žijú v
rodinnom dome v E. (aktuálne žije žalovaný v dôsledku policajného vykázania u svojej matky v H. - D.).Tento rodinný dom spolu s priľahlými pozemkami patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
- strán, ide teda o spoločné nehnuteľnosti. Žalobkyňa pre nezhody a konflikty v manželstve podala
návrh na rozvod manželstva so žalovaným, rozvodové konanie je vedené na tamojšom súde pod sp.

zn. 114P/66/2025. Vychádzajúc z tvrdení a skutočností uvádzaných žalobkyňou v spojení s vyššie
uvedenými listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie za hodnoverne osvedčené, že medzi žalobkyňou
a žalovaným už dlhšiu dobu dochádzalo ku konfliktom, pričom pri jednom z nich - dňa 26.1.2026
došlo k fyzickému napadnutiu žalobkyne zo strany žalovaného. Žalovaný jej stláčal obe zápästia a
nechcel ju pustiť. Žalobkyňa pritom kričala o pomoc, a to aj cez vchodové dvere, aby ju bolo počuť na

ulicu. Svedkami tejto udalosti boli aj ich deti. Vyššie uvedené lekárske potvrdenie indikuje, že žalovaný
týmto žalobkyni spôsobil fyzické zranenie - pohmoždenie oboch zápästí. K podobnému ataku došlo
aj v minulosti, keď pri jednej príležitosti ju žalovaný sotil, keď mala na sebe najmladšiu dcéru. Okrem
toho sa žalovaný k žalobkyni viackrát správal agresívne, hrubo a ponižujúco, a to aj pred deťmi. Toto
správanie žalovaného a najmä posledný incident z 26.1.2026 vzbudili u žalobkyne strach a obavu o
svoje bezpečie s ohľadom na to, že správanie žalovaného by mohlo ďalej eskalovať. V deň uvedeného

incidentu privolala žalobkyňa policajnú hliadku (OO Trstín), ktorá žalovaného vykázala zo spoločného
obydlia - z rodinného domu v E. (C. D. X) na obdobie 14 dní.

6. Na základe uvedených skutočností súd návrh žalobkyne právne vyhodnotil ako čiastočne dôvodný, a
to v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľností a zákazu

približovania sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 50 metrov (s výnimkou potrebných
procesných úkonov). Dôvodom je, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Táto potreba je odôvodnená ohrozením telesnej a
duševnej integrity žalobkyne, ktoré bolo v konaní hodnoverne osvedčené vyššie uvedenými dôkazmi.
Súd mal za to, že pocit ohrozenia, ktorý žalobkyňa pociťuje, nie je len subjektívnym pocitom, ale zakladá

sa na objektívnych skutočnostiach, ktoré majú oporu v dôkazoch. Fyzický útok žalovaného na žalobkyňu
dňa 26.1.2026 je osvedčený dotknutým lekárskym potvrdením, ako aj policajným potvrdením o vykázaní
žalovaného zo spoločného obydlia. O dôvodnosti obavy žalobkyne svedčí aj to, že sa s ňou stotožnil aj
iný orgán verejnej moci ako konajúci súd - privolaná policajná hliadka z Obvodného oddelenia Trstín,
ktorá žalovanému v daný deň zakázala vstup do nehnuteľností. Možno preto konštatovať, že obava

žalobkyne o svoje bezpečie a fyzickú a psychickú integritu má reálny základ, a teda je dôvodná. Súd
preto návrhu žalobkyne vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil v dvoch formách - jednak ako zákaz
vstupu žalovaného do spoločných nehnuteľností, keďže tam žalobkyňa fakticky (spolu s deťmi) býva a
prakticky nemá kam inam ísť, a jednak ako zákaz približovania sa žalovaného k žalobkyni na uvedenú
vzdialenosť, aby nedošlo k prípadnej konfrontácii, resp. útoku na žalobkyňu na inom mieste, napr. na

ulici, v škole a pod. Súd vo veci aplikoval § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP a ustálil, že v konaní
bolo dostatočne osvedčené podozrenie z násilia voči žalobkyni, resp. ohrozenie jej telesnej a duševnej
integrity. Konštatoval, že uložením uvedeného zákazu vstupu žalovanému, ako aj zákazom priblíženia
sa k žalobkyni bude účelne a dostatočne zabezpečená ochrana práv žalobkyne (právo na život a
ochranujejintegrity).Zároveňjedanéneodkladnéopatrenieproporcionálne,keďžežalovanéhoobmedzí

v jeho právach len v nevyhnutnom rozsahu. Navyše, z časového hľadiska súd limitoval toto neodkladné
opatrenie len do právoplatnosti konania vo veci samej, k začatiu ktorého súd zaviazal žalobkyňu.

7. Pokiaľ ide o tú časť návrhu žalobkyne, ktorou sa domáhala vydania neodkladného opatrenia v podobe
zákazu približovania sa žalovaného k spoločným maloletým deťom strán (D., D. a D. B.), súd v tejto

časti návrh žalobkyne zamietol ako vecne nedôvodný. Dôvodom je skutočnosť, že v konaní nebolo
hodnoverne osvedčené, že by žalovaný fakticky ohrozoval deti v ich telesnej a duševnej integrite.
Na základe predložených dôkazov vrátane výsluchu samotnej žalobkyne má súd za to, že negatívne
(agresívne, hrubé a ponižujúce) správanie žalovaného smerovalo proti žalobkyni, a nie proti deťom.
Dôvodom boli podľa všetkého manželské nezhody medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa neuviedla

incident, pri ktorom by cieľom útoku žalovaného boli deti (a nie ona). Preto je potrebné konštatovať, že
u detí strán nebolo osvedčené ohrozenie ich fyzickej či duševnej integrity zo strany žalovaného. Okrem
toho má súd za to, že žalobkyni ani nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie (tejto časti) návrhu,
keďže aktívne vecne legitimovanými subjektami sú v tomto prípade deti a tie návrh nepodali. Žalobkyňa
ich pri tomto úkone nezastupuje vzhľadom na rozpor záujmov medzi ňou a žalovaným.

8. S ohľadom na dikciu § 336 ods. 1 CSP a keďže v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bez iniciácie konania vo veci samej, súd zároveň zaviazal žalobkyňu na podanie žaloby vo
veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd mal za to, že časovo neohraničenéneodkladné opatrenie by neprimerane obmedzovalo práva žalovaného (najmä vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam a právo na súkromný a rodinný život - so žalobkyňou ako manželkou). Z tohto dôvodu
je potrebné, aby žalobkyňa v uvedenej lehote začala konanie vo veci samej - o vylúčenie žalovaného z

užívania spoločných vecí (nehnuteľností). Je potrebné tiež odkázať na ustanovenie § 336 ods. 3 CSP, v
zmysle ktorého súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote
podaná.

9. V časti o trovách súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, vecne

procesným úspechom žalobkyne v prevažnej časti jej návrhu.

10. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov I. a IV. podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na
jeho zrušenie (zrejme jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne – pozn. odvolacieho súdu) a priznanie mu nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Odvolanie odôvodnil (posudzujúc ho podľa obsahu, keďže žalovaný žiadne odvolacie dôvody výslovne

neoznačil) ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Dôvodil, že uložené povinnosti predstavujú neprimeraný
zásah do jeho vlastníckeho práva, práva na súkromný a rodinný život a práva na starostlivosť
o maloleté deti, pričom rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné a vecne nesprávne. Neodkladné
opatrenie je výnimočný procesný inštitút, ktorý predstavuje zásah do právnej sféry adresáta ešte
pred meritórnym rozhodnutím, a preto jeho použitie musí byť podmienené osvedčením konkrétnych,

reálnych, aktuálnych a bezprostredne hroziacich okolností, z ktorých vyplýva, že bez jeho vydania
by hrozila ťažko napraviteľná ujma, pričom súd je povinný v odôvodnení jasne vysvetliť, v čom
presne naliehavosť spočíva a prečo nemožno ochranu dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Súd však
tieto požiadavky nahradil paušálnym prevzatím tvrdení žalobkyne a ich formálnym označením za
osvedčené, bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či ku dňu rozhodovania existovali konkrétne prejavy

správania žalovaného nasvedčujúce pokračujúcej alebo bezprostredne hroziacej eskalácii konfliktu,
či sa žalovaný žalobkyni vyhrážal, pokúšal sa ju kontaktovať alebo ju inak vyhľadával po policajnom
vykázaní. Skutočnosť, že medzi manželmi došlo ku konfliktu a že žalobkyňa subjektívne pociťuje strach,
sama osebe nemôže nahradiť osvedčenie bezprostrednej hrozby, keďže neodkladné opatrenie nemá
sankcionovať minulé správanie, ale predchádzať budúcej ujme. Súd sa pritom nezaoberal ani tým, či

policajné vykázanie ako okamžitý ochranný mechanizmus už samo o sebe nevytvorilo časový priestor
na upokojenie situácie a zváženie ďalších krokov, a či bolo vôbec nevyhnutné pristúpiť k ďalšiemu,
ešte intenzívnejšiemu zásahu do práv žalovaného. V preskúmavanej veci síce súd využil zákonnú
možnosť rozhodnúť bez toho, aby poskytol žalovanému priestor vyjadriť sa k veci, avšak túto výnimku
nepodložil požadovanou kvalitou osvedčenia ani presvedčivým a individualizovaným odôvodnením.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia je založené prevažne na reprodukcii tvrdení žalobkyne a na
všeobecných formuláciách o dôvodnej obave z budúceho správania žalovaného, bez toho, aby sa súd
zaoberal otázkou, či ku dňu rozhodovania existovali konkrétne okolnosti nasvedčujúce bezprostrednej
hrozbe. Za tejto procesnej situácie nemožno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovaného,
do jeho práva na rodinný život a do jeho rodičovských práv za výsledok zákonne a judikatúrne

akceptovateľného postupu. Rozhodnutie je zároveň nepreskúmateľné, keďže jeho odôvodnenie je
prevažne opisom tvrdení žalobkyne a všeobecným konštatovaním splnenia zákonných podmienok
bez konkretizácie, aké skutkové zistenia súd považoval za rozhodujúce, akým spôsobom hodnotil
jednotlivé dôkazy a ako dospel k záveru o existencii dôvodnej obavy z budúceho násilia. V napadnutom
uznesení chýba vysvetlenie, prečo je nevyhnutné vylúčiť žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, teda na časovo neurčité obdobie, a prečo
by rovnaký ochranný efekt nebolo možné dosiahnuť miernejšími opatreniami. Súd sa nezaoberal
individuálnym posúdením osoby žalovaného, nehodnotil jeho doterajší život, rodinné pomery, vzťah k
maloletýmdeťom,mierujehostarostlivostiorodinu,jehopracovnézaradenieanito,čiexistujúobjektívne
okolnosti nasvedčujúce systematickému alebo opakovanému násilnému správaniu. Rozhodnutie stojí

prakticky na jednom ,,incidente“ interpretovanom výlučne z pohľadu žalobkyne, pričom žalovaný nemal
možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam o jeho údajnej agresivite, problémoch s alkoholom či nepredvídateľnosti
správania. Takýto postup je v rozpore s judikatúrnym dôrazom na individualizáciu zásahu a zákaz
paušalizácie. Osobitne závažným momentom je vnútorný rozpor rozhodnutia vo vzťahu k maloletým
deťom. Súd konštatoval, že nebolo osvedčené, že by žalovaný fakticky ohrozoval maloleté deti

a jeho správanie smerovalo proti žalobkyni a nie proti deťom, no napriek tomu prijal opatrenie,
ktorého praktickým dôsledkom je úplné znemožnenie styku žalovaného s deťmi. Formálne nezakázal
žalovanému približovať sa k maloletým, avšak zákaz vstupu do domu, v ktorom sa deti nachádzajú,
spolu so zákazom priblíženia sa k matke vytvára stav, v ktorom žalovaný nemá žiadny reálny spôsob,ako svoje rodičovské práva vykonávať. Ide o materiálne nevykonateľné rozhodnutie vo vzťahu k styku
otca s deťmi, keďže zachovanie rodičovských práv existuje len na papieri, nie v realite. Táto materiálna
nevykonateľnosť sa už prejavila aj v konkrétnom správaní žalobkyne, ktorá odmietla umožniť akékoľvek

odovzdanie detí žalovanému aj v situácii, keď žalovaný navrhol, že bude čakať v aute vo vzdialenosti
presahujúcej 50 metrov od domu, aby žalobkyňa deti odovzdala matke žalovaného, ktorá by ich priviedla
k žalovanému v aute. Žalobkyňa odmietla, okrem iného s výhovorkou, že deti si to vraj neprajú.
Navyše, pred deťmi sa vyjadruje žalobkyňa o otcovi ako o ,,A.“, o čom svedčí zvuková správa, ktorú
poslala žalobkyňa prostredníctvom MT žalovanému. Žalobkyňa zneužíva nastavenie neodkladného

opatrenia ako nástroj na blokovanie styku žalovaného s deťmi, hoci súd sám konštatoval, že deti
neboli správaním žalovaného ohrozené. Súd sa nezaoberal ani otázkou časovej primeranosti opatrenia.
Viazanie trvania zákazu na právoplatné skončenie konania vo veci samej mení neodkladné opatrenie
z krátkodobého a výnimočného prostriedku na dlhodobý stav bez jasného časového limitu, čo je v
rozpore s jeho podstatou. Kumulácia uvedených nedostatkov vedie k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne nesprávne a procesne vadné v takej miere, že nemôže obstáť v odvolacom konaní a je potrebné

ho zrušiť, prípadne zmeniť tak, aby bol zabezpečený výkon rodičovských práv žalovaného o styku s
vlastnými deťmi a ústavné právo užívať nehnuteľnosť, ktorú vlastní.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť. Mala za to, že odvolacie námietky žalovaného sú založené na účelovej

interpretácii skutkového aj právneho stavu veci. Žalovaný sa snaží vo svojom odvolaní redukovať
skutkový stav na jeden incident, ktorý bol dostatočne potrestaný policajným vykázaním zo spoločnej
nehnuteľnosti na 14 dní, avšak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva dlhodobejšie
napätie, eskalácia konfliktov a správanie žalovaného vyvolávajúce u žalobkyne reálny strach. Samotné
policajné vykázanie predstavuje zásah orgánu verejnej moci založený na vyhodnotení rizika ohrozenia,

a teda nemožno ho bagatelizovať ako právne bezvýznamnú okolnosť, avšak súd správne vyhodnotil, že
dočasná úprava pomerov bola potrebná práve s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii a zabezpečiť pokojné
prostredie pre žalobkyňu a maloleté deti. K námietke žalovaného, že súd rozhodol bez jeho vypočutia,
uviedla, že CSP umožňuje rozhodnúť o neodkladnom opatrení bez pojednávania a bez vyjadrenia
účastníkov, pričom aj odvolací súd je povinný posudzovať osvedčenie skutočností odôvodňujúcich

nariadenie neodkladného opatrenia len na základe obsahu spisu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/201/2019). Súd v odôvodnení uznesenia jasne uviedol, z akých konkrétnych tvrdení
a listinných dôkazov vychádzal, pričom dospel k záveru o existencii dôvodnej obavy z pokračovania
konfliktnej a agresívnej dynamiky medzi účastníkmi. Zásah do užívacieho práva žalovaného k spoločnej
nehnuteľnostimádočasnýcharakterasledujelegitímnycieľ–ochranuzdravia,bezpečnostiapsychickej

integrity žalobkyne a maloletých detí. V situáciách konfliktu medzi manželmi nemožno vlastnícke
právo interpretovať izolovane od ústavnej povinnosti štátu poskytovať účinnú ochranu pred domácim
násilím. Právo žalobkyne na ochranu jej života, zdravia a psychickej integrity, ako aj právo na ochranu
zdravia a života maloletých detí, má prednosť pred právom žalovaného na užívanie vlastníctva. Nie
je prípustné riskovať ďalšie ohrozenie telesnej či psychickej integrity žalobkyne a maloletých detí,

najmä vzhľadom na existenciu dôvodnej obavy z opakovania jeho agresívneho a násilného správania,
vrátane jeho závislosti od alkoholu. Ochrana základných ľudských práv – práva na život, zdravie a
dôstojnosť – najmä ak ide aj o práva maloletých detí, musí prevážiť nad právom žalovaného užívať
nehnuteľnosť. Súd sa otázkou proporcionality zaoberal implicitne tým, že zvolil časovo viazané opatrenie
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom ide o štandardnú formuláciu zabezpečujúcu

trvanie ochrany len do doby, kým nebude vec meritórne vyriešená. Viazanie trvania neodkladného
opatrenia na právoplatné skončenie konania vo veci samej je zákonom predpokladaný mechanizmus,
ktorý zabraňuje právnej neistote. Neodkladné opatrenie nezakladá trvalý stav, ale dočasnú úpravu
pomerov do rozhodnutia vo veci samej, kde bude vykonané úplné dokazovanie. Žalobu o vylúčenie
žalovaného z užívania nehnuteľnosti už žalobkyňa podala tak, ako jej to neodkladné opatrenie uložilo.

K námietke žalovaného, že opatrenie fakticky znemožňuje výkon jeho rodičovských práv, uviedla, že
táto argumentácia je zavádzajúca. Napadnuté uznesenie neobsahuje zákaz styku s maloletými deťmi,
zákaz vstupu do domu a zákaz priblíženia sa k žalobkyni nemožno automaticky interpretovať ako
absolútnu prekážku realizácie rodičovských práv. Styk je možné realizovať primeraným spôsobom,
ktorý rešpektuje ochranný režim opatrenia (napr. prostredníctvom tretej osoby alebo na neutrálnom

mieste). Záujem maloletých detí predstavuje nadradené kritérium. Ak existuje konflikt medzi rodičmi
sprevádzaný agresívnymi prejavmi, prioritou je stabilizácia prostredia, v ktorom sa deti nachádzajú. Zo
skutkových okolností vyplýva, že nepriamo deti boli vystavené konfliktnej atmosfére, čo samo osebe
môže negatívne vplývať na ich psychický vývin. Skutočnosť, že žalovaný s rozhodnutím súdu nesúhlasí,nezakladá jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie uznesenia jasne identifikuje existenciu konfliktu a
jeho postupnú eskaláciu, čo je základnou črtou domáceho násilia, taktiež poukazuje na zásah polície vo
forme vykázania, potrebu bezodkladnej ochrany žalobkyne, dočasnosť a účel neodkladného opatrenia.

Tvrdenia o absencii individualizácie zásahu sú preto nedôvodné. Zásah do práv žalovaného je dočasný,
primeraný a sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia, bezpečnosti a stability rodinného prostredia, a
to nielen v kontexte osobnosti žalobkyne, ale aj (a najmä) maloletých detí. Odvolanie žalovaného
je založené prevažne na polemike so skutkovým hodnotením súdu a na formalistickej interpretácii
procesných pravidiel rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však vôbec

nevyvracia existenciu dôvodnej obavy v kontexte pokračovania v agresívnom správaní žalovaného voči
žalobkyni, ktorá bola podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Žalovaný v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci

žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/, f/ a h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia, f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.21. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

22. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

23. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

24. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To

však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne
dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej

ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

25. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle

ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, ktorým by súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do
nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby sa nepribližoval k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m.

26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP postačuje, ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia. V prejednávanej veci bolo náležité posúdiť či správanie žalovaného
možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje
zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním
každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,

čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj
nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.12.2012, sp. zn. 5
M Cdo 10/2012).

27. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, s poukazom na lekársku správu
zo dňa 26.1.2026 a potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané ORPZ v Trnave, OO PZ
Trstín z 26.1.2026. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistené okolnosti prípadu tak, že nevyvolali

závažné pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, ako z jej informatívneho výsluchu, bolo
dostatočne osvedčené, že návrh bol podaný dôvodne, keďže tu bola dôvodná obava z opakovania
násilného správania žalovaného voči žalobkyni.

28. Civilný sporový poriadok pritom nekvalifikuje násilie z hľadiska jeho intenzity alebo frekvencie, ktoré
by sa vyžadovali pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže účelom neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e/ CSP je zabrániť práve stupňovaniu násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
Dočasným obmedzením žalovaného vo vstupe do spoločnej nehnuteľnosti strán sporu sa poskytnežalobkyni ochrana pred ďalším prípadným násilím zo strany žalovaného, pričom sa jej umožní pokojné
bývanie v predmetnej nehnuteľnosti.

29. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože neodkladné opatrenie bolo nariadené len na základe
jednostranných tvrdení žalobkyne, odvolací súd uvádza, že osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky

okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým
listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Možno pritom
spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície, lekárskych správ, keďže stanovisko
žalovaného je obvykle v zásade protichodné. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana,
aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/355/2012).

30. Napokon v súvislosti s uvedenou námietkou žalovaného je potrebné konštatovať, že žalovaný
ani v odvolaní tvrdenia žalobkyne o násilnom správaní voči nej a ani o nadmernom užívaní
alkoholu nepoprel, keď práve odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia umožňuje
žalovanému uviesť všetky svoje tvrdenia, resp. poprieť tvrdenia navrhovateľa neodkladného opatrenia.

Pokiaľ teda žalovaný namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam o jeho údajnej agresivite,
problémoch s alkoholom či nepredvídateľnosti jeho správania, tak toto svoje právo vyjadriť sa
k tvrdeniam žalobkyne, resp. ich poprieť, nevyužil ani v rámci odvolacieho konania. Neobstojí potom ani
námietka žalovaného, že súd prvej inštancie paušálne prevzal tvrdenia žalobkyne a nezaoberal otázkou,
či ku dňu rozhodovania existovali konkrétne prejavy správania žalovaného nasvedčujúce pokračujúcej

alebo bezprostredne hroziacej eskalácii konfliktu, či sa žalovaný žalobkyni vyhrážal, pokúšal sa ju
kontaktovať alebo ju inak vyhľadával po policajnom vykázaní, či policajné vykázanie ako okamžitý
ochranný mechanizmus už samo o sebe nevytvorilo časový priestor na upokojenie situácie a zváženie
ďalších krokov, a či bolo vôbec nevyhnutné pristúpiť k ďalšiemu, ešte intenzívnejšiemu zásahu do práv
žalovaného. Samotný žalovaný ani len v odvolaní neuvádza svoje vlastné skutkové tvrdenia k vyššie

uvedeným otázkam.

31. V posudzovanom prípade bolo protiprávne správanie žalovaného na účely nariadenia neodkladného
opatrenia v čase vydania napadnutého uznesenia dostatočne osvedčené, pričom odvolací súd
zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329

ods. 2 CSP). Účelom inštitútu zákazu vstupu do obydlia pri dôvodnom podozrení z násilia je eliminovať
kontakt páchateľa násilia s jeho obeťou (keďže násilie má za následok poranenie, psychickú škodu, a
iné ujmy). Preto absencia opakovaných fyzických útokov bola z hľadiska ochrany obete podľa § 325 ods.
2 písm. e/ CSP irelevantná. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení, dokazovanie
sa nevykonáva v rozsahu vyžadovanom v základom konaní vo veci samej. Postačujúce je dosiahnutie

náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného a procesného
práva, pričom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval osvedčenie
žalobkyňou tvrdených skutočností.

32. Žalovaný odvolaním napadol výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj výrok

o povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, hoci bližšiu odvolaciu
argumentáciu v tomto smere neuviedol. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h/
CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc
subjektivitu vnímania chránenej osoby. Podľa názoru odvolacieho súdu má žalobkyňa v zmysle § 11
Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia, a ak

považujevzhľadomnaosvedčenéskutočnostinásilnéhosprávaniazostranyžalovanéhojehopriblíženie
za zásah do svojej vlastnej integrity a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt
je pre ňu násilného charakteru, je uvedené postačujúce pre to, aby bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v
situácii, keď bol osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia.

33. Žalobkyňa v danom type konania tak hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku,
ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej
veci splnené, ku ktorému záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia o uložení žalovanému povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti a nepribližovaťsa k žalobkyni vyhovel. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému správaniu žalovaného
reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného žalovaného. Keďže
bolo osvedčené násilné správanie žalovaného voči žalobkyni, čo napokon zostalo i v odvolacom konaní

nesporné a tiež nie je možné v súčasnosti vylúčiť opakovanie fyzických a psychických útokov voči
žalobkyni, bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, v dôsledku čoho nemôže obstáť
námietka žalovaného, že súd rozhodol len na základe tvrdení žalobkyne.

34. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu argumentáciu žalovaného, že rozhodnutie je

materiálne nevykonateľné vo vzťahu k styku otca s deťmi, keďže praktickým dôsledkom neodkladného
opatrenia je úplné znemožnenie styku žalovaného s deťmi. Žalovaný namietal, že aj keď súd prvej
inštancie nezakázal žalovanému približovať sa k maloletým, zákaz vstupu do domu, v ktorom sa
deti nachádzajú, spolu so zákazom priblíženia sa k matke, vytvára stav, v ktorom žalovaný nemá
žiadny reálny spôsob ako svoje rodičovské práva vykonávať. K tejto odvolacej námietke odvolací súd
uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k maloletým deťom
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov zamietol. V tejto časti nebolo rozhodnutie napadnuté odvolaním
žiadnej zo strán, a preto je v tejto časti právoplatné, a teda táto časť ani nemôže byť predmetom
odvolacieho prieskumu. Tiež je potrebné dodať, že zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť k matke
maloletýchdetíneznamenáznemožneniestykužalovanéhosdeťmi,akonedôvodnenamietalvodvolaní

žalovaný, keď i samotná žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uvádzala možnosti realizácie styku otca
s mal. deťmi (prostredníctvom tretej osoby alebo na neutrálnom mieste), k čomu sa však už žalovaný
v rámci repliky ani nevyjadril. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ by sa malo rozhodovať
o úprave styku otca s maloletými deťmi, tak účastníkom takéhoto konania musia byť aj maloleté
deti, ktorá podmienka v tomto konaní splnená nie je. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa v prípade

nezhôd ohľadom realizácie styku otca s maloletými deťmi matka alebo otec obrátili na poručenský
súd s návrhom na úpravu styku, v ktorom konaní by boli účastníkmi aj maloleté deti, ktorých záujmy
bude potrebné zohľadniť. Základom je totiž záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. O úprave (i obmedzení) styku rodičov s deťmi je teda oprávnený
rozhodnúť poručenský súd v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom (prípadne

aj prostredníctvom neodkladného opatrenia v zmysle § 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok).

35. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci osvedčený skutkový
stav, právne predpisy, ktoré vo vzťahu k posúdeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia

správne aplikoval na prejednávaný prípad a vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Rovnako nezahŕňa ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou

a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04).

36. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej a tiež vzhľadom na charakter obmedzenia práv žalovaného, bolo
namieste zaoberať sa otázkou potreby uloženia (žalobnej) povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo

veci samej. Súd prvej inštancie v danom prípade správne uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci
samejovylúčeniežalovanéhozužívaniaspoločnýchnehnuteľnostíuvedenýchvovýrokuI.napadnutého
uznesenia.

37. V prípade neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je potrebné

vychádzať z toho, že účelom inštitútu zákazu vstupu do domu alebo bytu je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt, ktorý je podľa
predpisov správneho práva evidovaný ako adresa trvalého či prechodného pobytu chránenej osoby,

rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu
k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade
legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritomvždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, 1097 s.).

38. V konaní je nesporné, že žalobkyňou v súčasnosti obývaná nehnuteľnosť je v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov (strán sporu). Žalovanému tak svedčí užívací titul daný jeho vlastníckym
právom, a preto opatrenie dočasnej povahy vo forme neodkladného opatrenia, ktoré ho vylučuje
z užívania, nemôže slúžiť na trvalé obmedzenie jeho práv k dotknutej nehnuteľnosti. Požadované

neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP má (s prihliadnutím na individuálne okolnosti
prípadu) povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku,
ktorý má byť riadne uplatnený žalobou, ktorou vyvolá konanie na súde o obmedzenie užívacieho
práva žalovaného alebo vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k dotknutej nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie preto v zásade správne uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože
nariadeným neodkladným opatrením neboli trvalo vyriešené vzťahy strán, a preto tento nárok musí

byť uplatnený žalobou. Vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom podľa ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka bola daná, keďže sa vzťahuje na prípady, ak konanie jedného z manželov
spôsobuje neznesiteľné spolužitie tak, že pomery v byte/dome druhému manželovi, prípadne jeho
deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte/dome, nedovoľujú dom (byt) pokojne užívať,
bez strachu o život a zdravie svojej osoby, ako aj ostatných členov domácnosti. Skutočnosť, či

nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, je pritom nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické
skutkové okolnosti prípadu. V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, pričom vzhľadom na
potrebu výslovnej úpravy časového limitovania doby trvania neodkladného opatrenia vo výrokovej

časti rozhodnutia, s poukazom na princíp proporcionality a vyváženú ochranu práv a oprávnených
záujmov strán, bol daný dôvod na vymedzenie doby trvania neodkladného opatrenia do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, ako to správne konštatoval i súd prvej inštancie. Tým zároveň
došlo k proporcionálnemu obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia, kedy žalobkyňa v záujme
preukázania opodstatnenosti svojho návrhu bude musieť vynaložiť žalobnú iniciatívu. Počas trvania

účinkov neodkladného opatrenia sa tiež môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie
dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku I., vrátane závislého výroku IV. o nároku na náhradu trov, odvolacími dôvodmi

žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).