Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/107/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325202841
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325202841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. XX, zast. JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom so sídlom
Kudlovská č. 1, 066 01 Humenné, IČO: 42 031 974, proti žalovaným: 1. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX F. G. XX, 2. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. G. XXX, o určenie neplatnosti darovacej
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalovaný v 1. rade previedol
svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území: XXXXXX
F., Obec: XXXXXX F., Okres: XXX B. a ktoré sú zapísané na Listoch vlastníctva vedených katastrálnym

odborom H. I. B.
a) LV číslo XXX ako parcely registra „J.“
- parcelné číslo XX - trvalý trávny porast o výmere XXX m2,
- parcelné číslo XX - záhrada o výmere XXX m2,
- parcelné číslo XX - záhrada o výmere XXX m2,
- parcelné číslo XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
- parcelné číslo XX - záhrada o výmere XXX m2,

- parcelné číslo XX - záhrada o výmere XXXX m2,
- parcelné číslo XX - záhrada o výmere XXX m2,
- parcelné číslo XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
b) LV číslo XXX ako parcely registra „E“
- parcelné číslo XX - zastavená plocha a nádvorie o výmere XXXX m2,
na žalovaného v 2. rade, ktorý vklad bol povolený pod č.k. K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX-XX/XX,
je neplatná.

Žalobkyni voči žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia
v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX o podiele XX/XX k celku a zapísaných na LV č. XXX v podiele

X/XX k celku.

Žalovaný v 1. rade bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX o podiele
XX/XXX k celku a zapísaných na LV č. XXX v podiele X/XX C. celku. Darovacou zmluvou zo dňaXX.XX.XXXX previedol žalovaný v 1. rade svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného
v 2. rade. Táto zmluva bola uzatvorená bez toho, aby bola ona, ale aj ostatní podieloví spoluvlastníci
týchto nehnuteľností upovedomená o zamýšľanom prevode podielov a aj bez toho, aby jej bola

poskytnutá možnosť uplatniť svoje predkupné právo. Zmluva nebola uzatvorená s osobou blízkou
žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade tak konal v rozpore so zákonom.

Pred podaním žaloby, v snahe vyhnúť sa súdnemu sporu, vyzval žalovaných 1. a 2., aby dali veci medzi
sebou do poriadku. Išlo o výzvy zo dňa 16.07.2025 a zo dňa 18.09.2025, ktoré žalovaní aj prevzali.

Žalovaní v 1. rade vo svojom vyjadrení k výzve zo dňa 00.09.2025 uviedol, že si je vedomý, že v prípade
darovacej zmluvy nepostupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, porušil predkupné právo
nielen žalobkyne, ale aj ostatných podielových spoluvlastníkov. Vec sa snažil riešiť so žalovaným v 2.
rade, ale on jeho snahy odmietol.

Žalovaný v 2. rade oslovil jej právneho zástupcu, že vec ho mrzí a že dá vec so žalovaným v 1. rade
do náležitého poriadku, aby sa vyhli súdnemu sporu. Dňa 26.10.2025 ho však telefonicky kontaktoval
žalovaný v 1. rade, že v tento deň dal zavolať na H. I. K. F. žalovaného v 2. rade, aby za prítomnosti
starostky podpísala darovaciu zmluvu na spätný prevod podielov. Napriek predchádzajúcemu súhlasu
žalovaného v 2. rade, tento zmluvu odmietol podpísať a tým preto ju prinútil podať žalobu. Z postoja

žalovaného v 2. rade je zrejmé, že nemá záujem na mimosúdnom vyriešení sporu.

2. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou súhlasil a navrhol jej vyhovieť.

3. Žalovaný v 2. rade sa vo veci nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to výpisom z LV č. XXX,
XXX, XXX, darovacou zmluvou, výzvami žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, písomnou
odpoveďou žalovaného v 1. rade zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou žalovaného v 1. rade a zistil tento
skutkový stav veci:

5. Podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, katastrálne územie F., sú na ňom zapísané pozemky
parc. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX. Žalobkyňa je A. L. zapísaná ako podielový spoluvlastník
predmetných nehnuteľností v podiele XX/XX a žalovaný v 1. rade je uvedený pod L. ako podielový
spoluvlastník v podiele XX/XXX.

Podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, katastrálne územie F., sú na ňom zapísané pozemky
parc. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX. Žalobkyňa je pod L. zapísaná ako podielový spoluvlastník
predmetných nehnuteľností v podiele XX/XX a žalovaný v 2. rade ako podielový spoluvlastník pod L.,
podiel XX/XXX, titul nadobudnutia – Darovacia zmluva K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX-XX/XX.

PodľavýpisuzLVč.XXXzodňaXX.XX.XXXX,katastrálneúzemieF.,jenaňomzapísanýpozemokparc.
č. XX. Žalobkyňa je pod L. zapísaná ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností v podiele
X/XX a žalovaný v 2. rade je uvedený pod L. ako podielový spoluvlastník na základe darovacej zmluvy
K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX-XX/XX, podiel X/X.

6. Žalovaným v 1. na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na žalovaného v 2. rade previedol
svoj podiel na nehnuteľnostiach pôvodne zapísaných na LV č. XXX, teraz LV č. XXX a to k parcelám
č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX a zapísaných na LV č. XXX a to parcele č. XX, katastrálne územie
F., na žalovaného v 2. rade.

7. Písomnými výzvami zo dňa 16.07.2025 a 18.09.2025, upovedomila žalobkyňa žalovaných v 1. a 2.
rade, že došlo k porušenie jej predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam a to uzatvorením
darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. vyzvala žalovaných na vyriešenie tejto situácie a na navrátenie
veci do pôvodného stavu.

8. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si je vedomý, že v prípade
darovacej zmluvy nepostupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, porušil predkupné právonielen žalobkyne, ale aj ostatných podielových spoluvlastníkov. Vec sa snažil riešiť so žalovaným v 2.
rade, ale on jeho snahy odmietol.

9. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že ho oslovil pán C. za tým účelom, že potrebuje od
neho nejaký podpis na doklad ako podielového vlastníka predmetných nehnuteľnosti. V tom čase bol
v tom, že sa jedná o nejakú zmenu, ktorá si vyžaduje už iba jeho podpis. Bol v tom, že ostatní podieloví
spoluvlastníci vlastne s tým sú už uzrozumení. Zo strany pána C. nebol upovedomený o tom, že sa
jedná o nadobudnutie jeho spoluvlastníckeho podielu bez účasti ostatných podielových spoluvlastníkov.

Vzhľadom na uvedené preto o tejto skutočnosti ani ostatných podielových spoluvlastníkov neinformoval,
ani nepredložil svoj podiel na odkúpenie.

Uviedol, že bol uvedený zo strany pána C. do omylu. Stále bol v tom, že pán C. chce iba pozemky a to
parcely XX, XX, XX nakoľko tam sa nachádza jeho záhrada a takisto jeho rodinný dom. Následne keď
vykonal šetrenie zistil, že dokonca parcely XX M. XX sú už iba v jeho výlučnom vlastníctve. Bol iba v tom,

že už pán C. na prevedenie vlastníckeho práva potrebuje iba jeho posledný podpis, ale pravda takáto
nebola. Bol sa radiť aj v Košiciach v právnej poradni, kde bolo mu uvedené, že až taká chyba nenastala.
V prípade ak by sa tejto relatívnej neplatnosti nikto nedomáhal, bolo by to v poriadku. Avšak za danej
situácie on tento stav akceptuje a proti tejto žalobe nemá žiadne námietky. Poukázal, že pokiaľ sa jedná
o ďalších 6 parciel tak je toho názoru, že tieto vôbec žalovanému v 2. rade by nemali patriť, pretože tam

nikdy nebol podielovým spoluvlastníkom.

10. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), ak sa
spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe
(§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel

pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods.1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,

je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 Občianskeho zákonníka, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení,
ktorýmivpriamomradepochádzajednaoddruhejavpobočnomradeobidveodnajbližšiehospoločného
predka.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

11.Podľa§137zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CSP“),žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. V zmysle procesných pravidiel zavedených Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať
sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy súd považuje za
žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP. Nerešpektovanie zákonného predkupného práva nezakladá
neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti na

ktorú sa predkupné právo viaže. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Relatívna neplatnosť
právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa
považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu
dôvodne nedovolá. Je to úkon hmotného práva a právne účinky nastávajú dovolaním sa relatívnej
neplatnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu nerešpektovania
zákonného predkupného práva je možné subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP a teda
že v zmysle platnej právnej úpravy je takáto žaloba prípustná.

13. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností v katastrálnom území F. a je nimi tiež žalovaný v 2. rade, ktorý podiel
na nehnuteľnostiach nadobudol od žalovaného v 1. rade na základe darovacej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX. Žalovaný v 2. rade nie je osobou blízkou žalovanému v 1. rade. Zo strany žalovaného
v 1. rade prevádzaný podiel na predmetných nehnuteľnostiach nebol ponúknutý na odkúpenie ostatným
podielovým spoluvlastníkom, teda ani žalobkyni.

14. Predkupné právo predstavuje právny vzťah medzi individuálne určeným subjektom ako oprávneným
a vlastníkom veci ako povinným, v ktorom oprávnený má právo za určitých okolností vec nadobudnúť
ako prvý za predpokladu, že povinná osoba chce vec predať, resp. scudziť iným spôsobom, a v ktorom
je zároveň povinný zaviazaný vec ponúknuť pre tento prípad oprávnenému na kúpu, resp. nadobudnutie

do vlastníctva.

15. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná
voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo sa spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť
iba na blízke osoby. V tomto prípade ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný

spoluvlastníckypodiel.Akvšakspoluvlastníkmienisvojpodielpreviesťnainénežblízkeosoby,prípadne
aj na jedného so spoluvlastníkov musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide
teda o povinnosť spoluvlastníka vyplývajúca zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje
oprávnenie ostatných spoluvlastníkov, ktorý nechcú vec predať na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho
podielu. Predkupné právo má povahu vecného práva a v prípade prevodu spoluvlastníckeho

podielu pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho, ktorý sa stal novým vlastníkom na miesto
predávajúceho. Vzniká so zákona súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva a to bez ohľadu na
to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia alebo zo zákona. Ak povinný
spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu
bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo

k prevodu spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú
jeho neplatnosti ( § 40a Občianskeho zákonníka).

16. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že medzi žalovaným v 1. rade ako podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a žalovaným v 2. rade bola podpísaná darovacia zmluva,

ktorej predmetom bol aj prevod podielu žalovaného v 1. rade na nehnuteľnostiach na ktoré bola
viazané zákonného predkupné práva ostatných podielových spoluvlastníkov. Toto zákonné predkupné
pri prevode podielov nebolo rešpektované. Bez toho, aby oprávneným osobám žalovaný v 1. rade
ponúkol svoje podiely na odpredaj zákonom stanoveným postupom, uzatvoril so žalovaným v 2. rade
darovaciu zmluvu. Bolo teda dané právo oprávnených spoluvlastníkov domáhať sa vyslovenia relatívnej

neplatnosti zmluvy o prevode podielov. Žalobkyňa ako osoba oprávnená z predkupného práva sa
neplatnosti právneho úkonu úspešne dovolal podaním žaloby na určenie neplatnosti časti darovacej
zmluvy tvoriacej predmet tohto konania.Súd preto žalobu považoval za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.

17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi vo vzťahu k žalovaným
vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobkyňa uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje
a to vzhľadom na jeho postoj k danej právnej veci a snahu spor riešiť mimosúdne pred podaním tejto
žaloby. Súd preto žalobkyni voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Pred podaním žaloby sa viedli
medzižalovanýmimimosúdnerokovania,avšakvzhľadomnapostojžalovanéhov2.rade,kmimosúdnej
dohode nedošlo. Súd preto žalobkyni voči žalovanému v 2. rade priznal nárok na plnú náhradu trov
konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.