Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoE/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125204284
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125204284.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci oprávneného/otec: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom
Školská 3, 949 01 Nitra, proti povinnej/matka: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX
D., o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so
sídlom Škultétyho 1577/8, 955 01 Topoľčany, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 06.10.2025, č.k. 54Em/3/2025-181, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.10.2025 č.k. 54Em/3/2025-181 nariadil výkon rozhodnutia
– uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 370 ods. 1, § 372, § 376 ods. 1, 2, 3, § 377 ods. 2,
3 ,4, § 378 ods. 1, § 380, § 388 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
aj len „CMP“), § 3 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu

rozhodnutia vo veciach maloletých. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti
návrhu oprávneného. Konštatoval, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.03.2025 č. k.
TO-10P/249/2022-588 (právoplatným dňa 03.04.2025, vykonateľným dňa 07.03.2025) vo výroku I.
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2025 č.k. 11CoP/75/2025-700 bol
neodkladným opatrením (výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie) upravený styk otca s maloletým
dieťaťom na každý nepárny týždeň kalendárneho roka od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00

hod. do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. TO-10P/249/2022
s tým, že matka je povinná v stanovený čas riadne pripravené maloleté dieťa odovzdať otcovi, pričom
miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa súd určil pred bydliskom matky, vo zvyšnej časti
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok). Krajský súd v Trnave uznesením
zo dňa 24.06.2025 č.k. 11CoP/75/2025-700 (vykonateľným dňa 18.07.2025) uznesenie súdu prvej
inštancie zo dňa 05.03.2025 č.k. TO-10P/249/2022-588 vo výroku II. zmenil tak, že nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým otca oprávnil stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň kalendárneho roka
v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že si maloletého prevezme v školskom
zariadení, ktoré navštevuje a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky a v prípade
choroby, či iného objektívneho dôvodu neprítomnosti maloletého v školskom zariadení, si maloletého
prevezme v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť
a v stanovenom čase otcovi odovzdať (ak sa maloletý nenachádza v školskom zariadení). Neodkladné

opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. TO-10P/249/2022. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané,že matka doposiaľ nedodržiava vykonateľné neodkladné opatrenie, styk otca s maloletým dieťaťom
nebol a nie je realizovaný v určené termíny v zmysle vykonateľného exekučného titulu. Matka aj kolízny
opatrovník vo vyjadreniach zhodne uviedli, že maloletý otca odmieta, nechce sa s ním stretávať, avšak v

konaní nebol preukázaný dôvod odmietania otca maloletým. Oprávnený tvrdil, že maloletý je negatívne
ovplyvňovaný matkou, ktorá ho nepripravuje dostatočne na styk s otcom, avšak matka argumentovala
tým, že otec nevyvíja dostatočnú aktivitu smerom k maloletému. Poukázal na to, že rozvíjanie vzťahu
otca ako jedného z rodičov so synom je v najlepšom záujme dieťaťa. To všetko však za podmienky,
že matka skutočne žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňuje vzťah otca a syna, a pôsobí tak, aby k

splneniu povinnosti došlo, čo v konaní preukázala. Rovnako neboli v konaní preukázané žiadne vážne
ospravedlniteľné okolnosti, pre ktoré by malo byť bránené styku maloletého s oprávneným. Nakoľko
úlohou súdu je vytvárať, prípadne zabezpečiť vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, z dôvodu
absencie kontaktu otca s maloletým, a najmä právom maloletého mať kontakt s obidvomi rodičmi,
nakoľko dlhodobá absencia styku s jedným rodičom môže mať ohrozujúci dopad na duševné zdravie
a emocionálny vývin maloletého, návrhu oprávneného vyhovel. Uzavrel, že k dobrovoľnému plneniu

exekučného titulu zo strany povinnej nedochádza, preto je v súlade s čl. 12 základných princípov CMP
a § 30 CMP dôvodné nariadiť výkon rozhodnutia.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie povinná v zákonom stanovenej lehote,
navrhujúc napadnuté uznesenie zmeniť a zamietnuť návrh oprávneného na nariadenie výkonu

rozhodnutia. Alternatívne navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“). Namietala, že súd pristúpil k nariadeniu výkonu
rozhodnutia, ale mal vo veci nariadiť pojednávanie alebo odložiť výkon rozhodnutia podľa § 389 ods.
1 CMP a prijať iné vhodné opatrenia na zmenu stavu, keď má vedomosť o tom, že spolupráca je zo

strany oprávneného nedostatočná. Podľa jej mienky, súd upustil od svojich povinností a dal sa ovplyvniť
množstvom podaní oprávneného, ktoré sú mierené výlučne proti jej osobe. Exekučný titul považovala za
nevykonateľný podľa § 377 ods. 3 CMP. Mala za to, že súd v odôvodnení uvádza podania oprávneného,
ktorými dopĺňal návrh o ďalšie skutočnosti (zmarené stretnutia), ktoré sú obsahovo totožné. K návrhu
na výkon rozhodnutia sa vyjadril aj kolízny opatrovník podaním zo dňa 14.07.2025, v ktorom citoval

oprávneného a navrhoval, aby rodičia zlepšili komunikáciu a správanie voči sebe, čo maloletý vníma a
aby sa zlepšila situácia a došlo k obnove styku. Uvedené podanie obsahovalo aj informáciu o podaných
trestných oznámeniach zo strany oprávneného na povinnú a o odporúčaní spolupráce s neziskovou
organizáciou Orchidea (ďalej len „n.o. Orchidea“) za účelom zlepšenia komunikácie a nadviazania
kontaktu otca s maloletým pre možnosť styk realizovať. Spolupracovala s n.o. Orchidea, avšak otec

spoluprácu odmietal. V podaní zo dňa 23.09.2025 uviedla podstatné skutočnosti, ktoré však súd nevzal
do úvahy. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie a v napadnutom
uznesení ani neuviedol jej podanie zo dňa 10.10.2025, ani skutočnosť, že spolupráca s n.o. Orchidea
bola ukončená, čo oznámil súdu kolízny opatrovník. Napriek uvedeným informáciám súd nevyčkal na
predbežnú správu n.o. Orchidea, ktorého poradenstva sa zúčastňovala od júla do októbra a v rámci

spolupráce urobila všetky potrebné a odporúčané kroky. Výsledok jej spolupráce sa pri styku nemôže
odzrkadliť, kým otec nebude mať skutočný záujem na tom, aby maloletý ho nielen videl, ale aby s ním
aj odišiel a trávil čas. V n.o. Orchidea bol niekoľkokrát vykonaný pohovor s maloletým aj s psychológmi
bezjejprítomnostia maloletýsavyjadrovalkdôvodom,prečoodmietaísťsotcom.Pôvodnecelý konflikt
vznikol z dôvodu, že maloletý nechcel ostať u otca dve noci, vyjadroval sa, že je mu dlho, je hladný

a nudí sa. Zo styku s otcom sa maloletý vrátil nahnevaný a tvrdil, že k otcovi od piatku nepôjde. Uvedený
konflikt mala snahu s otcom vydiskutovať, avšak bezúspešne, pretože otec ju len obviňoval, nemá snahu
o nápravu, spoluprácu, prípadnú komunikáciu s maloletým a nájdenie vhodného riešenia. Maloletého
usmernila, aby svoje požiadavky prezentoval otcovi, ktorý ich však odmietol a trval na styku od piatku,
a ak sa nerealizuje styk od piatku, je ochotný sa vzdať styku aj v rozsahu dvoch dní, prípadne iných

alternatív. Išlo o situáciu pred dvoma rokmi a od toho času vznikajú konflikty, ktoré sa len zhoršujú. Mala
snahu situáciu riešiť a dohodnúť styk inak, avšak otec hnev a frustráciu obrátil proti nej, ktorý stav
trvá doposiaľ. Poukázala na správu z n.o. Orchidea, v ktorej sa uvádza, že otec nie je empatický, nemá
rodičovské zručnosti, čo má vplyv na celé konanie; je nemenný a nastavený proti matke a maloletý je
len nástrojom. Otec neuprednostní aspoň jeden deň s maloletým pred celým víkendom. Pripustila, že

na otca je už možno nahnevaná, avšak je živiteľka dvoch detí, riadne pracuje, k maloletým deťom si
plní svoje rodičovské povinnosti, s maloletým sa na styk vždy riadne dostaví. Poprela, že by otec nemal
vedomosť o to, že sa styk nebude realizovať a že by nemohol realizovať styk s maloletým. O prípadných
zmenách termínov styku riadne otca upovedomila, avšak nereaguje. Ak sa stalo, že sa styk nemoholrealizovať, otcovi vopred oznámila iný termín stretnutia. Napriek tomu otec na ňu podal 100 trestných
oznámení a aj na pôde školy sa vyjadroval, že bude podávať trestné oznámenia, aby získal starostlivosť
o maloletého. Otcovi navrhovala zmenu programu pre dieťa, na čo reagoval krikom a napomenutím,

aby mu nezasahovala do styku a syna nenahovárala. Maloletý otcovi povedal, že bude k nemu chodiť
len od soboty, lebo sa u neho nudí, následne ju otec obvinil, že syna hucká proti nemu. Otec mal
možnosť sa s maloletým zhovárať, privinúť si ho, priniesť mu niečo, ale neurobil nič, nepozdraví ju, je
nasmerovaný proti nej, k maloletému ani nepristúpil, opýtal sa ho len či ide s ním a keď odpovedal že
nejde, chcel poznať dôvod. Požiadala otca, aby maloletého motivoval, priniesol mu niečo, čo odmietol

hoci mal narodeniny, meniny, Vianoce. Navrhovala spoločne strávený čas v detskom centre, čo otec
odmietol s tým, že s ňou nejde. Všetky tieto skutočnosti majú na maloletého dopad, keď vidí ako sa
mu otec nechce prispôsobiť, rozpráva sa s ním maznavo, opakuje sa, otec odmieta styk na pár hodín,
ale neustále chodí na políciu podávať vysvetlenia k neuskutočneným stykom, pričom maloletý bol raz
prítomnýajnajejvýsluchu,pretožehonemalktopostrážiť.Maloletýjerozumnýchlapec, vidívecireálne,
vie si pospájať súvislosti, vidí ako ju otec nepozdraví a ignoruje, okríkne, ako mu nič neprinesie. Situáciu

sa snažila riešiť, keď poprosila rodičov a staršieho syna, aby maloletého odovzdali otcovi, ktorý však
namietal, že ho má odovzdať matka. Kontaktovala kolíznu opatrovníčku za účelom pomoci v zmene
postoja maloletého. Po skončení spolupráce v n.o. Orchidea sa konalo stretnutie v škole z dôvodu,
že maloletý máva záchvaty hnevu, ktoré však posledný týždeň odznievajú. Spolupracuje so školskou
psychologičkou a triednou učiteľkou, pričom sa v škole uskutočnilo stretnutie, na ktorom bolo otcovi

dohovorené F. G. H., riaditeľkou CPPPaP v Topoľčanoch. Problémy v správaní maloletého (záchvaty
hnevu) riešila s CPPPaP, pretože maloletého chceli vylúčiť zo školského klubu, s čím nesúhlasila.
Otec rozhodnutie školy odsúhlasil bez akejkoľvek komunikácie s ňou. Škola následne maloletému
povolilanavštevovaťrannýškolskýklubdetí.Keďžemaloletýpopoludnínenavštevuješkolskýklub,aona
pracuje,vyzdvihujúhozoškolyjejrodičia.Matkakončí vpráci o15.00hod.akýmmaloletého vyzdvihne

od rodičov, nestihne byť na mieste odovzdania maloletého v čase, chvíľu meškajú, čo otec vníma ako
problém. Žiadala otca, aby si maloletého prevzal u jej rodičov, avšak nesúhlasil. Nemôže jej byť kladené
za vinu, že k prebratiu maloletého nepríde, ak otec nespolupracuje. Maloletý sa jasne vyjadril v n.o.
Orchidea, kde ju informovali, že otec ho správne nevnímal, syn je na neho nahnevaný, nemá radosť zo
styku, ale pociťuje stres. Mala za to, že cieľom konania je pomáhať a nie eskalovať situáciu, z ktorej má

maloletý aktuálne psychické problémy. Rozhodnutie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia považovala
za nespravodlivé, nezohľadňujúce psychický stav maloletého a potrebu stability. Nútenie maloletého ku
styku zhoršuje jeho frustráciu, čo má za následok aj jeho hnev, ktorý sa prejavuje v škole. Namietala, že
súd nedostatočne zistil dôvody nerealizácie styku, akou mierou prispieva otec, maloletý a matka k danej
veci a nezohľadnil najlepší záujem dieťaťa. Súd sa zaoberal postojom rodičov a kolízneho opatrovníka,

ale situáciu maloletého nevyhodnotil dôsledne, nezabezpečil správu z n.o. Orchidea na posúdenie
miery viny rodičov na vzniknutej situácii. Zákonná sudkyňa už v konaní o návrhu na nahradenie súhlasu
otca so zápisom maloletého do školy, dieťa vypočúvala, zisťovala jeho postoj a dávala otcovi rady a
následne uviedla, že nemá preukázanú podporu matky v styku otca s maloletým. Otcovi v styku nebráni,
maloletého vždy motivuje na styk a privedie ho, tiež navrhuje riešenia, ktoré otec odmieta. Doposiaľ aj

pri spolupráci s inými subjektami jej nebolo vytknuté, že by dostatočne nespolupracovala, ale spoluprácu
s otcom hodnotili ako ťažkú. Uviedla, že súd mal situáciu posúdiť neutrálne a hľadať adekvátne riešenie,
keď nariadený výkon rozhodnutia, situáciu zhorší. Podľa jej názoru, otec má mat' tiež zodpovednosť
za to, či a ako styk prebieha, mal možnosť v n.o. Orchidea sa s maloletým zhovárať, priblížiť sa mu,
avšak povedal mu len výhrady voči nemu. Namiesto využitia odbornej pomoci psychológa a snahe

komunikovať, hneď na ňu kričal, na čo bol aj upozornený.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol
napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Mal za to, že matka v odvolaní len sumarizuje
obsah svojich tvrdení, ktoré predložila v písomných podaniach zo dňa 29.09.2025 a 09.10.2025.

Matka odpútava pozornosť od neplnenia svojich povinností, poukazuje na jej formálnu účasť na
psychologickom poradenstve bez snahy o zlepšenie vzniknutej situácie a v rozpore s jeho správaním
nepochopiteľnetvrdí,ženemáskutočnýzáujemomaloletého. Spôsobvyjadrovaniavnímaakoabsenciu
vecnej argumentácie k vysvetľovaniu dôvodov, prečo sa nepodrobuje vykonateľnému rozhodnutiu
súdu. Matka sa netají tým, že je nahnevaná na neho, čo má vplyv na jej konanie a nepodrobenie

sa exekučnému titulu. O syna má záujem a má záujem aj o zabezpečenie jeho starostlivosti. Z
konania matky vyplýva opačný záujem na veci, ktorý je v rozpore so záujmom maloletého. Matka
mnohokrát nerešpektovala exekučný titul s poukazom na množstvo doplnení jeho podaní obsahujúcich
napr. svojvoľné zrušenie styku pre dovolenku, pre výlet do iného mesta, umiestnenie syna u starýchrodičov bez skutočného záujmu realizovať styk, odňatie zo školy atď. Matka opisuje, aké spoločné
aktivity sa snažil s maloletým realizovať, avšak rozdielna predstava trávenia času ju neoprávňuje
nepodrobovať sa exekučnému titulu. K odovzdania maloletého na styk matka pristupuje len formálne,

nikdy nepozdraví. Ak sa aj snaží niečo priniesť pre maloletého, aby vzbudil u neho väčší záujem, matka
situáciu zmarí, sťaží komunikáciou k maloletému, a ide s ním domov, namiesto toho, aby spoločné
aktivity podporila. Maloletého problémy v škole sú odzrkadlením starostlivosti matky, ktorá absolútne
zlyháva, čo nie je na prospech psychického vývoja dieťaťa. Hoci exekučný titul priznáva jeho právo
styku s maloletým v škole, matka práve v tomto období zariadila prostredníctvom jej negatívneho

vplyvu na maloletého, zhoršenie jeho správania, vylúčenie z poobednej družiny a nájdenie si navonok
objektívneho dôvodu, aby sa zámer odvolacieho súdu realizovať styk maloletého s ním v škole v
poobedných hodinách bez prítomnosti matky vôbec nerealizoval. Týmto prístupom matka objektívne
zmarila vykonateľnosť rozhodnutia, hoci si je vedomá toho, že maloletý sa má s otcom stretnúť v škole
bez jej prítomnosti a aby podporila budovanie ich vzťahu. Pokiaľ matka čaká na otca a maloletého
v škole, schovávajúc sa za stromom na dvore, uvedené vypovedá o jej záujme, ktorý je v rozpore

so záujmom maloletého na pravidelnom styku s otcom. Krajský súd v Trnave matke uložil povinnosť
zabezpečiť realizáciu styku prostredníctvom účasti maloletého v základnej škole vo vymedzenom čase,
pritom matka koná v rozpore s imperatívom odvolacieho súdu a zamieňa si jej právo s povinnosťou
rešpektovať exekučný titul. Matka si neuvedomuje, že exekučnému titulu sa má podrobiť, teda pozitívne
motivovať a pripravovať maloletého na styk a zdôrazňovať mu dôležitosť úlohy otca v jeho živote.

Konanie matky je opozitné týmto povinnostiam a oprávneným záujmom maloletého, ktorého vedome
manipuluje (aj podľa správy n.o. Orchidea). Dôsledky svojho správania (verbalizovanie maloletého,
aby nešiel na styk s otcom bez akéhokoľvek vysvetlenia a neexistencii objektívnych dôvodov) matka
vydáva za dôvody nevykonateľnosti exekučného titulu (§ 377 CMP). Predmetom výkonu rozhodnutia je
realizácia styku otca s maloletým, ktorý styk sa má opakovať každý týždeň (víkend a počas pracovných

dní), a je zrejmé, že exekučným titulom uloženú povinnosť nie je možné v predmetnej veci splniť
jednorazovo, ako to predpokladá ust. § 376 ods. 1 CMP, ale túto povinnosť musí matka plniť opakovane.
Pre posúdenie, či povinná plní takto uloženú povinnosť, treba ustáliť, či k realizácii styku pravidelne
dochádza. Nakoľko sa styk opakovane nerealizoval, možno uzavrieť, že matka neplní na základe
exekučného titulu. Preto je potrebné skúmať z akých dôvodov k uvedenému prišlo, t. j. či je za

tieto dôvody zodpovedná matka alebo či ide o dôvody nezávislé od jej vôle. Treba skúmať, či si
povinná mohla alebo nemohla splniť povinnosť dieťa na styk pripraviť a odovzdať ho bez vážneho
ohrozenia jeho záujmov, keď v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP je pre súd rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku, preto súd skúma okolnosti ovplyvňujúce rozhodnutie o výkone rozhodnutia ku
dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že matka bola v súlade s ust. §

379 CMP súdom vyzvaná na dobrovoľné plnenie povinností, ktoré si napriek tomu ani raz nesplnila.
Súd mal preukázané, že od vykonateľnosti exekučného titulu do vydania uznesenia o nariadení výkonu
rozhodnutia sa styk s maloletým v zmysle rozhodnutia, mal uskutočniť minimálne 29 krát, pričom od
podania návrhu (apríl 2025), približne za 8 mesiacov, sa nerealizoval ani raz, v dvoch prípadoch sa
nerealizovalzdôvoduchorobydieťaťa(objektívnedôvody).Keďžesastyk nerealizuje,bolsplnenýjeden

zozákladnýchpredpokladovnanariadenievýkonusúdnehorozhodnutia.Pokiaľkstykuotcasmaloletým
dieťaťom nedošlo, jednalo sa o ospravedlniteľné dôvody chorobnosti maloletého len v rozsahu 0,01%
prípadov, vo zvyšku išlo o subjektívne dôvody na strane matky. Zdôraznil, že rodičia bývajú v bytových
domoch v tom istom meste, na tom istom sídlisku, vzdialených od seba pár 100 metrov, čo objektívne
umožňuje realizáciu styku bez zbytočného zaťažovania dieťaťa cestovaním. Nerealizovanie stretnutí má

do značnej miery na svedomí matka, ktorá nevie alebo nechce vedieť, ako motivovať maloletého k styku.
Poukázal na uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 26CoE/22/2019 zo dňa 27.03.2019). Mal za to, že
v konaní nebolo preukázané, že by sa maloletý bál, resp. že by sa mu počas styku niečo stalo a nebol
zistený žiaden objektívny dôvod, prečo by styk nemohol byť realizovaný. Počas konania sa neustále
snaží o obnovenie vzťahu s maloletým, avšak matka jeho snahu marí krokmi, ktoré to zhoršujú. Ak aj z

vyjadrenia maloletého vyplynie, že styk odmieta bez vysvetlenia („nejdem s tebou“), je potrebné zistiť
správaním, ktorého z rodičov je zapríčinené takéto odmietanie. Úlohou súdu je rozlíšiť medzi situáciami,
v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované druhým a
situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča (čo je
najmä v prípadoch, ak je rodič páchateľom domáceho násilia). Tieto dôvody sa nestanú menej legitímne

iba preto, že zneužívaný rodič ich zdieľa a obraňuje dieťa tým, že hovorí o svojich obavách. Matka sa
dostaví na styk s postojom, že sa styk o pár sekúnd skončí, nesnaží sa maloletému priblížiť dôležitosť
úlohy otca, nerozpráva sa s ním, nemotivuje ho, len sa prizerá jeho snahe a následne s maloletým
odchádza.Matkamunikdyneposkytlanáhradnýtermínstretnutí.Dlhodobosasnažíozlepšeniesituácie,ale naráža na odmietavý postoj matky. Psychologické poradenstvo matka od počiatku vnímala ako
povinnosť a vopred vedela, že na zlepšení situácie nemá skutočný záujem. Príprava na styk maloletého
s otcom predstavuje aj jeho pozitívnu motiváciu, ktorú si matka neplní. Dlhodobo prejavuje skutočný

záujem o syna, na stretnutiach navrhuje množstvo spoločných aktivít, ktoré maloletý odmieta, žiada
matku, aby odpovedala a odíde do bytu. Bez aktívnej spolupráce a podpory matky, nie je reálne
možné, aby maloletý zmenil odmietavý postoj k nemu. Na styk sa pravidelne dostavuje, s výnimkou pár
objektívnych skutočností, ktoré vždy vopred oznámil matke a požiada o náhradný termín. Bezohľadným
prístupom a zavrhovaním jeho osoby matka závažne narušuje psychiku maloletého, pričom spolu so

starou matkou nerešpektujú jeho úlohu v živote dieťaťa. Matka s ním nekomunikuje, termíny styku si
svojvoľne prispôsobuje bez konštruktívneho riešenia veci alebo ich zruší. Aj napriek nevôli matky je
potrebné, aby maloletého začala motivovať na styk a tému otca netabuizovala. Ako preferenčný rodič má
matka na správanie a názory maloletého najväčší vplyv, preto je vhodné, aby podporovala udržiavanie
pravidelného kontaktu maloletého s otcom a napomáhala mu. Uviedol, že pri styku nepoužíva nevhodné
modely správania, neadresuje matke nevhodné slová v prítomnosti maloletého, ani výčitky či obvinenia,

čoho dôsledkom by malo byť odmietanie otca maloletým (zo strachu či neistoty). Maloletého sa snaží
upútať vymýšľaním rôznych aktivít, milého a pozitívneho prístupu, k čomu prispôsobuje svoj prejav i tón
hlasu, navodením tém, ktoré ho v minulosti zaujímali, a snaží sa motivovať ho k spoločne strávenému
času v pokojnej atmosfére bez prítomnosti tretích osôb. Je potrebné skúmať dôvody nerealizovania
styku a zodpovednosť a možnosti vplyvu matky na existenciu týchto dôvodov. Súd prvej inštancie dospel

k záveru, že povinná aktívne bráni v styku s maloletým, keď už samotná nerealizácia styku ani v
jednom prípade dostatočne verifikuje záver prijatý súdom prvej inštancie bez toho, že by to výslovne
taktouviedol.Nariadenievýkonupreukazujezávažnosťvzniknutejsituácie.Zodôvodnenianapadnutého
uznesenia vyplýva, že súd správne postupoval vec v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých a § 378

CMP v spojení s § 390 CMP, keď zisťoval, či sa matka podrobuje rozhodnutiu, dostatočným spôsobom
skúmal správanie a konanie rodičov a zaoberal sa aj záujmom maloletého. Odlišný názor matky na
to, čo je v najlepšom záujme maloletého, oproti názoru súdu neznamená, že by tento opomenul konať
v záujme maloletého. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloletých vyplýva, že jednou
z najdôležitejších požiadaviek je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho

vzťahu k obom rodičom. Matka ako rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloletého má prvotnú
zodpovednosť za prípravu dieťaťa na styk s druhým rodičom a nemôže túto zodpovednosť preniesť na
dieťa. Je nesporné, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom
dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v
živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie materiálnych, ale

i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti dieťaťa a účasť oboch rodičov je
nevyhnutá. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa 28.06.2024 č.k. 15CoE/7/2024
a na komentár Civilný mimosporový poriadok, Smyčková, R., Števček M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol.,
Bratislava: C. H. Beck, 2024, s. 1131 a 1156. Podľa exekučného titulu v časti o úprave styku otca s
maloletým v sebe zahŕňa tiež povinnosť matky na styk s otcom maloletého riadne pripraviť, teda nielen

materiálne, ale predovšetkým psychicky, pozitívne pôsobiť na dieťa, vzbudiť v ňom záujem a ochotu
stráviť s otcom súdom vymedzený čas (aj bez prítomnosti matky). Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne
skutočnosti, pre ktoré by sa nemohol realizovať jeho styk s maloletým aj bez prítomnosti matky, pričom
má právo stretávať sa s maloletým v rozsahu a za podmienok stanovenými vykonateľným rozhodnutím
súdu (napr. rozsudok Krajského súdu Trnava č.k. 12CoE/10/2024 z 31.03.2025). Odvolacie námietky

matky, že súd nezohľadnil údajnú správu a skutočnosť, že ho maloletý verbálne odmieta, neobstoja.
Z obsahu odvolacích námietok matky nemožno vyvodiť znaky odvolacích dôvodov, a teda, či sú tu
skutočnosti, ktoré spôsobujú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Dal do pozornosti, že práva účastníkov,
záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného prípadu zákonodarca zohľadnil

v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá ukladala súdu povinnosť pred nariadením výkonu
rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať
rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2023). Námietka, že sa nesnažil
komunikovať s maloletým pri styku, že neprejavuje skutočný záujem a údajne nevyužíva čas na styk
s maloletým, teda nevyužil svoje právo byť s maloletým, nie je dôvodná. Odvolacie námietky matky

nemajú pre rozhodovanie súdu žiaden podstatný skutkový a ani právny význam. Matka odôvodnila
neplnenie exekučného titulu odmietaním otca zo strany syna, čím potvrdila, že sa exekučnému titulu
nepodrobovala (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava č.k. 13CoE/6/2025 zo dňa 28.05.2025).
Podľa rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, odmietanie oprávneného zo strany syna, ktoré je podľapovinnej dôvodom pre neplnenie rozhodnutia, nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu (napr. rozsudok
Krajského súdu Trnava č.k. 13CoE/6/2025 zo dňa 28.05.2025).

5. Vo vyjadreniach zo dňa 22.09.2025 a 09.10.2025 k podaniam povinnej oprávnený uviedol, že povinná
nerealizovanie styku podľa exekučného titulu bagatelizuje, neuvedomuje si závažnosť vzniknutej
situácie na psychické zdravie maloletého a len všeobecne popisuje, že maloletý na styk odmieta ísť.
Porušovanie svojich povinností povinná ospravedlňuje aj tým, že oprávnený údajne nevyužil možnosť
ísť s maloletým a s ňou na prechádzku. Povinná mu neumožnila styk s maloletým ani v období od

06.06. do 08.06.2025, od 20. do 22.06.2025 a 04. do 06.07.2025 a maloletého ovplyvňuje svojimi
postojmi k nemu. Povinná zavádza, že maloletý svoj negatívny postoj odôvodňoval tým, že ho otec
núti hrať sa na playstation, pretože styk sa nerealizoval od jesene 2023, pričom maloletý nemohol
verbalizovať takýto dôvod, keďže si už spred dvoch rokov nepamätá ako vyzerá osobná starostlivosť
otca. Maloletý sa po stretnutí s otcom obracia na matku, ktorá je ticho a spokojne sa tomu prizerá.
Rovnaký scenár nastal aj v dňoch styku 19.08.2025 a 21.08.2025, kedy mu matka nenavrhla náhradné

termíny. S povinnou nie je možná dohoda a nemá záujem na obnovení vzťahu maloletého
s otcom. Z opisu udalostí zo dňa 21.08.2025 povinná potvrdzuje, že aktuálna situácia jej vyhovuje,
nakoľko negatívne nastavenie maloletého, ktoré spôsobila, nemá záujem napraviť a dôsledky svojho
konania vydáva za údajný nezáujem maloletého o otca. Opätovné údajné ponuky povinnej na spoločné
prechádzky sú len ilúziou a snahou ospravedlňovať vedomé a nevedomé manipulatívne správanie

k maloletému. Negatívne dôsledky konania povinnej sa prejavili po začatí školského roka v družine
správaním maloletého. Povinná u maloletého neustále stupňuje stresové situácie a maloletý pod týmto
jej vplyvom v čase, keď sa má stretnúť s otcom, sa prejavuje zlým psychickým stavom uvedomujúc
si, že nemôže odísť a bude to musieť znovu rozprávať. Maloletý je zo správania povinnej vyčerpaný a
pod nestálym stresom. Dňa 12.09.2025 sa zopakovala situácia, povinná si formálne splnila povinnosť

dostaviť sa pred bytovým dom s maloletým, avšak k styku nedošlo. Svoju neschopnosť, resp. vopred
premyslené konanie, povinný ospravedlňuje tým, že jej to odsúhlasili aj v organizácií n.o. Orchidea,
ktoré odporúčanie však neexistuje. Stretnutie v škole za veľkej účasti rôznych pedagógov, kolízneho
opatrovníka a psychológov, preukazuje zlyhávanie osobnej starostlivosti povinnej, resp. následky jej
vedomej či nevedomej manipulácie maloletého, ktorý pod jej vplyvom zmenil správanie do takej miery, že

bolo v škole neakceptovateľné. Skutočnosť, že povinná údajne nevedela, z akého dôvodu bolo stretnutie
zvolané, len preukazuje, že sa o maloletého nezaujíma a len povrchne a formálne tak, ako je mu to
známe aj z minulosti pri starostlivosti aj o dnes dospelého syna I.. Rozhodovanie nemožno ponechať
len na maloleté dieťa, ktoré vo veku syna nie je schopné rozpoznať a porozumieť tomu, čo je pre neho v
danom veku nevyhnutne dôležité a čo naopak nie. Povinná vie, že rozhodovanie o návšteve, či absencii

školynemôžeponechávaťnarozhodnutímaloletéhoarovnakotoplatíajonadväzovanívzťahusdruhým
rodičom. Alibisticky sa tváriť a vyjadrovať v tom zmysle, že však ak maloletý nechce s ním nič mať, mali
by sme to rešpektovať, je priamo úmyselné konanie proti záujmom maloletého, ktoré nepriaznivo vplýva
na jeho zdravý psychický vývoj a porušenie jeho práva identifikovať sa s druhým rodičom. Povinná tým
u maloletého vyzdvihuje a ubezpečuje ho správnosti jeho postoja k druhému rodičovi, o ktorom má

vytvorenú falošnú predstavu, že je pre neho nepotrebný.

6. Povinná vo vyjadrení k vyjadreniu oprávneného poprela, že by maloletého manipulovala, pretože
sa s ním rozpráva a motivuje ho k stretnutia s otcom. Styk sa nerealizoval len výnimočne, a v čase
letných prázdnin oprávnenému ponúkla náhradné termíny, čo odmietol. Od pojednávania konaného

dňa 24.11.2025 ju oprávnený začal zdraviť, skúsil maloletého motivovať tým, že by šli do McDonaldu
spoločne, ale maloletý to odmietol. Otec na pojednávaní uvádzal, že do n.o. Orchidea nechodil, pretože
zo správy zariadenia vyplynulo, že povinná podnecuje maloletého, avšak správa obsahuje opak.
Konanie o výkon rozhodnutia považovala za zbytočné, keďže bez trpezlivosti, trvalej zmeny postoja otca
k jej osobe aj k maloletému to nebude možné. Poprela, že by nechcela urobiť žiaden pozitívny krok vo

veci. Správanie maloletého v škole je odzrkadlením toho, čo vidí u rodičov, po dohováraní maloletý svoje
správanie zmenil. Zo správy pani J. zo dňa 28.11.2025 vyplýva, že nevníma problém medzi rodičmi,
otcove rozhodnutie o odmietnutí spolupráce rešpektuje, a nerozumie tvrdeniu, že spolupracovali s nimi
viaceré subjekty, nakoľko s n.o. Orchidea. a s E. G. H. spolupracovala len ona s maloletým. Otca
nezaujímajú pocity maloletého a správa sa inak ako to uvádza vo svojom vyjadrení.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu povinnej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
Konštatoval, že situácia v rodine sa nezlepšila, komunikácia rodičov je kontraproduktívna, nedokážu
spolu komunikovať v záujme maloletého, každý z nich má svoje názory, dôvody a argumenty, lenveľmi ťažko prijímajú iný názor a dieťa je zbytočne uprostred ich rodičovského konfliktu. Každý z nich
má dieťa rád, urobili by pre svojho syna všetko, ale nedokážu upustiť od jednostranných postojov,
prejavov správania a argumentov. Rodičia sa zapojili do spolupráce s n.o. Orchidea Partizánske,

pričom otec odstúpil od spolupráce s týmto subjektom, čo nepovažoval kolízny opatrovník, vzhľadom
k situácii, za vhodné, ale rešpektoval jeho názor. V zmysle odporúčaní n.o. Orchidea rodičia by
mali venovať zvýšenú pozornosť vplyvu svojho správania, komunikácie, konfliktov na psychický
stav maloletého. Matke odporúčali pokračovať v odbornom poradenstve so zameraním na zvládanie
emócií, eliminovanie negatívnych verbálnych prejavov o otcovi v prítomnosti dieťaťa a podporu jeho

emocionálnej stability. Odporúčanie otcovi je rozvíjať rodičovské kompetencie v oblasti emocionálneho
prístupu k dieťaťu, učiť sa citlivo reagovať na jeho potreby a znižovať rigiditu v správaní pri realizovaní
kontaktov. Pre oboch rodičov je vhodné absolvovať spoločnú mediačnú alebo terapeutickú intervenciu,
zameranú na zlepšenie komunikácie, obnovu základnej dôvery a dohodu o spolupráci v prospech
dieťaťa. Rodičia by mali postupne smerovať k schopnosti komunikovať o potrebách v prospech
maloletého vecne, bez emocionálneho zaťaženia a bez zapájania dieťaťa do ich sporov. Zároveň

poukázali na to, že konflikt medzi rodičmi sa prenáša do rodičovských rolí a negatívne ovplyvňuje
psychický stav maloletého, u ktorého sú prítomné prejavy úzkosti, strachu, neurotického správania a
emocionálnej nestability, ktoré sa výrazne viažu na tému otca a rodičovských hádok. Maloletý vykazuje
silnú citovú väzbu na matku, potrebu jej blízkosti a uistenia, pričom v jej prítomnosti verbalizuje
odmietavé postoje voči otcovi. V jeho správaní je možné pozorovať lojalitný konflikt a vplyv matky na

formovanie postojov k otcovi, či už vedomý alebo nevedomý. Otec sa javí ako rodič s obmedzenými
rodičovskýmizručnosťamianižšouschopnosťouemocionálnereagovaťnapotrebydieťaťa.Jehorigidný
postoj k výkonu styku, nedostatočná empatia a pretrvávajúce zameranie na formálne aspekty kontaktu
prispievajú k oslabovaniu vzťahu so synom. Matka spolupracuje, avšak v prítomnosti dieťaťa často
vyjadruje negatívne názory na otca, čím posilňuje jeho odmietavé postoje a napätie vo vzťahu otec

– syn. Celkovo možno konštatovať, že maloletý sa nachádza v psychicky náročnej rodinnej situácii s
dlhodobým konfliktom rodičov, ktorý negatívne ovplyvňuje jeho emocionálny vývin, pocity bezpečia a
stabilitu. Rodičia doteraz neprejavili schopnosť oddeliť partnerský konflikt od rodičovskej spolupráce, čo
vedie k pretrvávaniu napätia a zhoršovaniu adaptácie dieťaťa. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi
zostáva konfliktná, jednostranne hodnotiaca a postráda prvky spolupráce. Oboch rodičov charakterizuje

nízka miera schopnosti reflektovať potreby dieťaťa nad rámec vlastného postoja k druhému rodičovi.
Maloletý dlhodobo čelí stresu a neistote, ktoré sa prejavujú v jeho správaní, emocionálnym výkyvom
a odmietavým vyjadreniam. Rodičia v určitých častiach súhlasia s touto správou, ale berú si z nej
len to, čo im vyhovuje a odporúčania neprijímajú komplexne. Kolízny opatrovník dal do pozornosti
súdu možnosť privolať k spolupráci aj iných odborníkov a odborné pracoviská, ak si avšak rodičia

neuvedomia, čo robia zle svojmu synovi, akýkoľvek krok zo strany pomáhajúcich profesií môže
byť len volaním o pomoc bez úspechu. Apeloval na rodičov, aby upustili od nevhodného správania
a pomohli maloletému. Obrátil sa o spoluprácu na psychologičku CPP v Topoľčanoch K. A. G. H.
a požiadal o podanie správy ohľadom práce s maloletým a jeho rodičmi na pôde ich inštitúcie, poskytol
dôležité informácie – závery znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča, CPP popísali situáciu a

problémy, ktoré sa vyhrocujú, a informovali o spolupráci s n.o. Orchidea Partizánske. Žiadal CPP o
vyjadrenie, či je vhodné, aby rodičia absolvovali aj súdom uložené výchovné opatrenie. Zo správy z CPP
vyplýva, že maloletý je v ich starostlivosti na základe žiadosti zo dňa 30.09.2025, podkladom ktorej
boli výsledky multidisciplinárneho stretnutia na škole, realizované z dôvodu neprimerane emočných
prejavov žiaka v škole. Počas stretnutia bolo odporúčané pracovať so žiakom na 1. a 2. úrovni podpory,

pričom monitorovali prejavy maloletého v školskom prostredí. Nakoľko nedochádzalo k úplnej eliminácii
neprimeraných prejavov, iniciovali stretnutie zo strany CPP smerom k rodičom. Následne prebehli
individuálne konzultácie s rodičmi, výstupom ktorých bolo najmä na strane matky identifikovať možné
dôvody správania sa maloletého a zaviazať ju, aby sa vo vzťahu k maloletému vyvarovala niektorým
verbalizovaným prejavom. Na základe súhlasu rodičov začali psychologickú diagnostiku, s cieľom

vnímať dieťa v záťažových situáciách. Následne rodičia súhlasili, že maloletý bude počas vyučovacieho
procesu spolupracovať so psychológom v CPP. Nateraz sa zrealizovalo jedno poradenské stretnutie.
CPP v súčasnosti vníma, že na základe zmeny postoja matky v komunikácii s maloletým došlo k
výraznej pozitívnej zmene v správaní sa v školskom prostredí. Naďalej však správanie maloletého v
prostredí školy monitorujú a budú pokračovať v psychologických intervenciách s dieťaťom, zameraných

na zvládanie emócií a osobnostný rozvoj. Rodičia sa o prejavy syna zaujímajú, informujú sa telefonicky
a osobne. V súčasnosti CPP nevidí ako produktívne riešiť aj iné, vzťahové veci na pôde ich zariadenia.
Primárne je pre CPP dôležité emočné nastavenie dieťaťa, stabilizácia v škole, preto iné intervencie
smerom k rodičom vnímajú ako kontraproduktívne. Kolízny opatrovník uviedol, že napriek rôznymkrokom zo strany pomáhajúcich profesií, sa otec so synom nestretáva a syn nemôže tráviť čas s
otcom.Otecsadomáhazákonnýmspôsobomsvojhoprávaprostredníctvomsúdu,výkonomrozhodnutia
a opakovane podávanými trestnými oznámeniami. Matka tvrdí, že dieťa na styk s otcom pripravuje,

prichádza s ním pred vchod domu, maloletý otca odmieta a nechce s ním ísť. Žiadala, aby psychologička
Referátu poradensko-psychologických služieb zistila príčinu, prečo otca odmieta. Poukázal na správu
psychologičky z poradenstva s maloletým a jeho rodičmi, podľa ktorej je dôležité, aby sa atmosféra
medzi rodičmi uvoľnila, aby dieťa pochopilo, že nemusí byť súčasťou ich konfliktu, aby nemalo v sebe
konflikt lojality, aby rodičia upustili od svojich radikálnych postojov a ukázali synovi, že dokážu spolu

komunikovať bez urážok, napätia a obviňovania. Podobne sa vyjadril aj súdny znalec PhDr. Benkovič,
ktorý vypracoval znalecký posudok. Keďže sa nepriaznivá situácia medzi rodičmi vyhrocovala, zapojili
do spolupráce subjekt Orchidea Partizánske. Po tom, ako začal mať maloletý vážne problémy v
správaní v škole, v reakciách počas vyučovania v l. ročníku základnej školy, sa kolízny opatrovník
zúčastnil spoločného stretnutia odborných pracovníkov školy, CPP, RPPS a rodičov. Maloletý je pod
emocionálnym tlakom z rodičovského konfliktu, v niektorých dňoch nebolo možné pracovať s ním na

hodinách, ani v školskom klube detí, dočasne ho popoludní preberajú zo školy starí rodičia, aby nebol
v školskom klube detí a nenarúšal ich aktivity. V záujme maloletého dieťaťa je, aby rodičia pochopili, že
svojimi radikálne odlišnými postojmi mu ubližujú, aby lepšej komunikovali, aby mu ukázali, že si bez
problémov môže užiť čas s druhým rodičom, ktorý tiež má právo na to, aby bol súčasťou jeho života.
Po tom, ako nedostali súhlasné stanovisko z CPP na uloženie výchovného opatrenia, budú hľadať ďalší

subjekt k spolupráci s maloletým a jeho rodičmi. Považujú za veľmi dôležité zdôrazniť, že akákoľvek
bude spolupráca a pomoc odborných pracovníkov pomáhajúcich subjektov, v prvom rade musia rodičia
zmeniť svoj postoj a vyriešiť tak problém svojho dieťaťa, matka zmenou postoja, ktorým vedome alebo
nevedome ovplyvňuje správanie syna a otec netrvaním na rôznych podaniach a trestných oznámeniach.

8. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 23.02.2026 uviedol, že na základe informácií oprávneného (v
konaní o úpravu práv a povinností k maloletému) preverovali, či povinná dodržiava kontroly maloletého
u očnej lekárky a či maloletý nosí okuliare aj v škole. Oprávnený im tiež odovzdal záznam zo školy zo
dňa 24.10.2025, ktorého obsahom je popis udalosti vyžadujúcej si poskytnutie krízovej intervencie
psychologičkou. Zo záznamu vyplýva, že dňa 24.10.2025 o 09.05 hod. bol maloletý umiestnený v

kabineteodbornýchzamestnancov,jehoúčasťnahodine nebolamožnázdôvoduafektívnychzáchvatov
hnevu, kriku a plaču a nebolo ho možné upokojiť. Po komunikácii s riaditeľkou bola privolaná matka
školským psychológom. O záchvate žiaka informovali psychologičku K. A. H. z CPP, ktorá sa nemohla
dostaviť a maloletému poskytnúť krízovú intervenciu. Matka spätne oznámila, že pre maloletého príde
jeho starší brat. Maloletý s plačom kričal, že nikto nebude volať jeho mamu, lebo ho bude doma hrešiť

a dostane po chrbte. Tiež kričal, že keď budú matku volať, nebudú mať na nájom a vyhodia ich z bytu
a plakal a kričal, že pôjde do detského domova. Maloletý hovoril, že sa snaží byť dobrý, ale všetko
mu kazia. O vzniknutej situácii bol informovaný brat maloletého, ktorý komunikoval s riaditeľkou školy a
vedenie školy rozhodlo, že s maloletým v triede zostane jeho brat. Po komunikácii s triednou učiteľkou
brat odviedol maloletého domov. Oprávnený tiež informoval, že dňa 03.02.2026 matke oznámil, že

príde pre maloletého pred školu, prehral nahrávku, uviedol, že túto postúpi aj súdu. Zdôraznil, že povinná
postoj k úprave styku a k tomu, aby bol maloletý v pohode a mohol odísť s ním, dlhodobo nerobí,
maloletého bije, tento je zmätený, nevie ako má pred otcom reagovať, pretože sa bojí reakcie matky a
jej rodiny. Podľa oprávneného je potrebné, aby súd konal vo veci výkonu rozhodnutia v prvom rade a
až následne sa zaoberal rozhodovaním vo veci úpravy práv a povinností k maloletému. Mal za to, že

pokiaľ bude výkon realizovaný so všetkými opatreniami, ktoré v ňom môžu byť využité, povinná si svoje
nevhodné správanie uvedomí a dôjde k zmene jej postoja a maloletý bude môcť s ním tráviť čas podľa
vykonateľného rozhodnutia súdu.

9. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2, § 357 CSP v spojení s § 377 ods. 2 CMP) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a
vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.11. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

12. Podľa § 373 CMP, na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

13. Podľa § 374 ods. 1 CMP súd na prejednanie veci nariadi pojednávanie.

14. Podľa § 374 ods. 2 CMP pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia
o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,
o nariadení ústavnej starostlivosti,
o uložení výchovného opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného
predpisu, alebo
o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368.

15.Podľa§376ods.1a2CMPakpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnýexekučnýtitul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu.

16. Podľa § 377 ods. 2 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

17. Podľa § 377 ods. 3 CMP, odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili

zánik uloženej povinnosti.

18. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach
maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na

peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve sám predmet
personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania.
Zákon výslovne pripúšťa podanie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd však môže začať
vykonávacie konanie aj ex offo. Tento postup bude prichádzať do úvahy vtedy, ak oprávnená osoba
návrh nepodala a výkon rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa, teda rozhodnutie je potrebné

vykonať. Uvedené súvisí s ochranou maloletých v mimosporových konaniach, kde sa rozhoduje najmä o
právach a povinnostiach vo vzťahu k nim. Táto ochrana sa musí zákonite preniesť aj do vykonávacieho
konania, inak by stratila význam. Ak by sa vykonávacie konanie dalo len do dispozície strán a získalo
charakter návrhového konania, ochrana poskytnutá v základnom konaní by bola len iluzórna a mohla
by byť zmarená /Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový

poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009/.

20. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom.
Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej
inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý

má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú
procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva naspravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o

procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

21.VzmysleCivilnéhomimosporovéhoporiadkuaCivilnéhosporovéhoporiadkuúčastnícikonaniamajú
v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá (§ 30 CMP), právo
oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu,
ktorý určí zákon (§ 167 CSP), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 33 ods. 1 CMP), právo
na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 ods. 2 CMP), právo zúčastniť sa

verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 CSP), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do
vlastných rúk (§ 223 CSP), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP).

22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov
a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavke na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný,
zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď

na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli

zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV.ÚS
1/2002, II.ÚS 174/2004, III.ÚS 117/2007, III.ÚS 332/2009, I.ÚS 501/11 a pod.). Za arbitrárny, resp.
nedostatočne odôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo
všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu SR sp.

zn. I.ÚS 154/2005).I.ÚS 154/2005).

23. Ďalšou kvalitatívnou vlastnosťou rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, ktorá je úzko spojená s
už spomínanými garanciami práva na spravodlivý proces, konkrétne s povinnosťou súdu poskytnúť
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

24. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 28.05.2025, doplneným dňa 18.08.2025, domáha nariadenia výkonu rozhodnutia – uznesenia
Okresného súdu Nitra zo dňa 05.03.2025 č.k. TO-10P/249/2022-588 (právoplatné dňa 03.04.2025,
vykonateľným dňa 07.03.2025) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2025 č.k.

11CoP/75/2025-700, ktorým bol upravený styk otca s maloletým na každý nepárny týždeň kalendárneho
roka od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. do právoplatného skončenia konania vedeného
na tamojšom súde pod sp. zn. TO-10P/249/2022 s tým, že matka je povinná v stanovený čas riadne
pripravené maloleté dieťa odovzdať otcovi, pričom miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa
súd určil pred bydliskom matky, a na každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok a vo štvrtok od

15.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že si maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje a po
skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky a v prípade choroby, či iného objektívneho dôvodu
neprítomnosti maloletého v školskom zariadení, si maloletého prevezme v mieste bydliska matky. Matke
uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať (ak
sa maloletý nenachádza v školskom zariadení).

25. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.10.2025 č.k. 54Em/3/2025-181 nariadil výkon rozhodnutia
– uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025.26. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd v prvom rade zistil, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o návrhu otca na výkon rozhodnutia nepostupoval v súlade s procesnými ustanovenia
Civilného mimosporového poriadku vzťahujúcimi sa ku konaniu o výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl.

CMP). S poukazom na ust. § 374 účinné od 01.01.2023 je súd povinný na prejednanie veci
nariadiť pojednávanie. Výnimku z tohto postupu upravuje ust. § 374 ods. 2 písm. a/ až d/ CMP, podľa
ktorého pojednávanie netreba nariadiť, ak ide o výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o nariadení ústavnej starostlivosti, o uložení výchovného
opatrenia, ktorým súd nariadil maloletému pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu a o nariadení

neodkladného opatrenia podľa § 365, § 367 ods. 2 alebo § 368 CMP. Nakoľko v predmetnej veci ide
o výkon rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom, žiadna z uvedených výnimiek sa na danú vec
nevzťahuje.

27. Z postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.09.2025,
ktorý termín pojednávania dňa 28.08.2025 zrušil a následne bez toho, aby nariadil ďalšie pojednávanie,

na ktorom by umožnil účastníkom vyjadriť sa k veci a predniesť návrhy na doplnenie dokazovania,
o veci rozhodol bez pojednávania a uznesením zo dňa 06.10.2025 nariadil výkon rozhodnutia. Daným
postupom súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkom vykonávacieho konania, aby uskutočňovali im prináležiace procesné práve v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28.Zobsahuspisuodvolacísúdtiežzistil,žesúdprvejinštancienedoručovalúčastníkomkonaniavšetky
podania na ich oboznámenie a poskytnutie možnosti vyjadriť sa k nim. Zo spisu nie je zrejmé, že by
súd doručil matke návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 28.04.2025 spolu s prílohami,
podanie otca označené ako doplnenie návrhu zo dňa 27.05.2025, doplnenie návrhu zo dňa 01.09.2025

a podanie otca zo dňa 26.04.2025, keď sa v spise nenachádza ani úprava na doručovanie predmetných
podaní a ani doručenky preukazujúce ich prevzatie. Zároveň treba uviesť, že podania otca – doplnenie
návrhu z 15.09.2025, doplnenie návrhu zo dňa 21.09.2025 a dňa 22.09.2025 a podanie matky zo dňa
22.09.2025 síce obsahujú poznámku, že podania sa zasielajú protistrane a kolíznemu opatrovníkovi,
avšakdoručenkypreukazujúceprevzatiepodanísavspisenenachádzajú. Pokiaľideosprávykolízneho

opatrovníka zo dňa 11.07.2025, 28.07.2025, 22.08.2025 a 29.09.2025 s prílohami, nie je zrejmé, či tieto
správy boli matke a otcovi doručené, či s nimi boli oboznámení a mali možnosť sa k nim vyjadriť. Daným
postupom súdu prvej inštancie rovnako došlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý proces, a
to práva oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko
v rozsahu určenom zákonom.

29. Súd prvej inštancie nepostupoval správne ani pri samotnom rozhodnutí, nakoľko uznesením
zo dňa 06.10.2025 č.k. 54Em/3/2025-181 nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Nitra č.k.
TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025, ktorý výrok neobsahuje uznesenie Krajského súdu v Trnave
zo dňa 24.06.2025 č.k. 11P/75/2025-700, ktoré rozhodnutie tvorí celok s uznesením Okresného

súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho
súdu o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia o styku
otca s maloletým dieťaťom. Na citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave otec podaním zo dňa
18.08.2025 upozornil a založil ho do spisu. Je teda nepochybné, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol
anariadilvýkonrozhodnutia–uzneseniaoneodkladnomopatrení,výroknapadnutéhorozhodnutia musí

obsahovať oba exekučné tituly, ktoré existujú v spojení.

30.Zároveňodvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniadospelkzáveru,žesúdprvejinštancie
svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom akým mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, keď
vo svojom závere (bod 23 odôvodnenia rozhodnutia) sa výhradne obmedzil len na konštatovanie,

že povinná nedodržiava súdom uloženú povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného exekučného titulu
a zopakoval len vyjadrenie (písomné) povinnej a oprávneného. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
neobsahuje žiadne dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so
skutkovými okolnosťami, nevysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia, neuviedol a nevyhodnotil tvrdenia a
argumentyoprávnenéhoapovinnej,nevyhodnotilžiadnedôkazy,neuviedolprávneposúdenieaniúvahy,

pre ktoré nariadil výkon rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací
súd ako nedostatočné, nespĺňajúce náležitosti ust. § 236 ods. 1, § 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2
CSP a nepreskúmateľné, ktorým postupom došlo k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý
proces.31. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
jehozávery,kuktorýmdospelnazákladezhodnoteniaskutkovéhostavuveci,boliprijateľné,racionálnea
v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Napadnuté uznesenie nespĺňa vyššie uvedené
kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie rozhodnutia

súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných
skutočností potom nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah odôvodnenia
rozhodnutiaavkonečnomdôsledkutakétorozhodnutiezasahujedozákladnýchprávúčastníkasúdneho
konania, ktorý právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

32. Súd prvej inštancie, ktorý svojim procesným postupom (vo veci nenariadil pojednávanie, nerozhodol

na pojednávaní, nedoručoval podania účastníkom) zaťažil konanie vadou a súčasne nedostatočne
odôvodnil svoje rozhodnutie, čím znemožnil účastníkom vykonávacieho konania, aby uskutočňovali im
prináležiace procesné práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa §
365 ods.1 písm. b/ CSP. Závažnú vadu v procesnom postupe súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o návrhu oprávneného, nebolo možné napraviť v odvolacom konaní.

33. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť
názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. Prvoinštančný súd bude povinný

doručiť účastníkom všetky podania spolu s prílohami (uvedené v bode 28 tohto rozhodnutia), ktoré
boli protistranou a kolíznym opatrovníkom podané v konaní a umožniť účastníkom, vrátane kolízneho
opatrovníka, oboznámiť sa s týmto podaniami a pripojenými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Súčasne
doručí aj podania, ktoré boli do spisu založené v priebehu odvolacieho konania (od rozhodnutia súdu
prvej inštancie), vrátane podaní kolízneho opatrovníka (a ich príloh) a spis skompletizuje tak, aby bol

zrejmé, či boli všetky podania účastníkom doručené, teda či došlo k ich prevzatiu. V zmysle ust. § 374
ods. 1 CMP po vykonaní potrebných úkonov vo veci nariadi pojednávanie, umožní účastníkom konania
sa na pojednávaní vyjadriť, po doplnení informácií o relevantných skutočnostiach, aj s prihliadnutím
k písomným vyjadreniam účastníkov konania produkovaným v odvolacom konaní, ako aj ostatnými
správami kolízneho opatrovníka a ich prílohami. Následne vec posúdi a o návrhu oprávneného na

výkon rozhodnutia (uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. TO-10P/249/2022-588 zo dňa 05.03.2025
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.06.2025 č.k. 11P/75/2025-700) rozhodne na
pojednávaní. Nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie
stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri
posudzovanínávrhuoprávnenéhonavýkonrozhodnutia,riadnevysvetlí,akoposúdilpodstatnéskutkové

tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo
vzťahu k posudzovanému návrhu a vysporiada sa s argumentami účastníkov a dôkazmi založenými v
spise.

35. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

36. Podľa § 49 ods. 2 CSP, vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde
inej inštancie.

37. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.38. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

39. Podľa § 52 ods. 2 CSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania

uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súd nepredkladá. Ustanovenia
o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

40. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

41. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v priebehu odvolacieho konania dňa 24.02.2026 na pojednávaní

konanom na súde prvej inštancie pod sp. zn. TO-10P/249/2022 o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému A. B., vzniesol voči zákonnej sudkyni Mgr. Miroslave Šúlekovej námietku zaujatosti, ktorú
žiadal predložiť aj do predmetného konania (sp. zn. 54Em/3/2025) odvolací súd, sa touto námietkou
zaoberal. Oprávnený v námietke zaujatosti uviedol, že o dôvodoch podania námietky sa dozvedel
dňa 24.02.2024 po tom, ako mu bolo sudkyňou oznámené, že vo veci je potrebné rozhodnúť a bolo

účastníkom dané právo na záverečné vyjadrenia. Ako základný dôvod námietky zaujatosti uviedol,
že sudkyňa mieni matke maloletého poskytnúť právnu ochranu spočívajúcu v tom, že právoplatnosťou
vydaného rozhodnutia vo veci samej dôjde bez ďalšieho k zastaveniu výkonu rozhodnutia. Týmto
spôsobom nebudú maloletému poskytnuté žiadne opatrenia na ochranu jeho práv a na pravidelný styk
s otcom. Zákonná sudkyňa mieni povýšiť záujem matky nad právny záujem maloletého dieťaťa, čo

je odmenou pre matku za ročné porušovanie jej povinností vyplývajúcich z rozsudku súdu. Takéto
konanie sudkyne sa objektívne javí tak, že vyvoláva veľké pochybnosti o jej nestrannosti a nezaujatosti
voči jeho osobe a k veci samej. Rozhodnutím vo veci samej sudkyňa rezignuje na primárnu úlohu,
ktorou je vec vedená pod sp. zn. 54EM/3/2025, teda túto prejednať a rozhodnúť. Ide o objektivizáciu
konkrétnych okolností, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť námietky zaujatosti. Poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.08.2012 sp. zn. 5Cdo/140/2011, podľa ktorého tzv. objektívne hľadisko
povýšenia nad subjektívne hľadisko alebo postoj sudcu k veci alebo účastníkom konania z hľadiska
objektívneho sa v zásade musí javiť, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli
viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým spôsobom nie nezaujatým vzťahom k veci
disponuje. Dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 07.12.2011.

Z hľadiska zastávania postoja zákonnej sudkyne k vydaniu rozhodnutia vo veci samej v konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností, má za to, že síce spravodlivosť sa vykonáva, ale vôbec sa objektívne
nejaví, že by aj bola vykonávaná. Z pohľadu pomeru k veci, t.j. k obom súdnym konaniam sa otcovi
objektívne javí, že zákonná sudkyňa svojim avizovaným rozhodnutím vo veci samej zastáva postoj, ktorý
u neho vzbudzuje voči nemu antipatie a voči matke sympatie, ak napriek množstvu porušení povinností

uložených neodkladným opatrením, neprijme žiadne opatrenia na nápravu a svojim postupom sama
sebe zabráni prijatiu akéhokoľvek opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia. Objektívne sudkyňa vykazuje
známky sympatie rodičovi, ktorému sa poskytne právna ochrana spočívajúca v tom, že paradoxne
zanikne exekučný titul, na základe ktorého sa malo práve dosiahnuť obnovenie vzťahu otec a syn a ich
pravidelné stretávanie. Takéto konanie povinného rodiča si vyžaduje v konaní o výkon rozhodnutia

ingerenciu súdu vo veci samej a to z dôvodu, že rozhodnutia súdu treba dodržiavať, a v prípade
svojvoľného porušovania by malo súdu záležať na tom, aby sa toto rozhodnutie vynútilo opatreniami,
ktoré súd môže podľa zákona použiť. Tento očitý vzťah k veci, ktorú zákonná sudkyňa prejednáva, sa
vybudoval po tom, čo jej tieto právne veci boli pridelené. CSP spája vylúčenie sudcov z prejednávania
a rozhodovania veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosti o ich zaujatosti. Oprávnený nepoukazuje na osobné správanie sudkyne, ale na okolnosti,
ktoré boli popísané a prednesené do zápisnice z pojednávania vo veci samej vo vzťahu k námietke
zaujatosti. Konanie zákonnej sudkyne, ktorá rozhodnutím vo veci samej zabráni výkonu vykonateľného
rozhodnutia o styku otca s maloletým, v konečnom dôsledku matke poskytne akúkoľvek beztrestnosť
za porušovanie práv maloletého dieťaťa a otca na ich styk. Za danej situácie si nevie predstaviť, aby

zákonná sudkyňa spomínané veci rozhodovala nestranne a nezaujate a uvedené v ňom vyvoláva
nedôveru v nestranné rozhodovanie. Mal za to, že zákonná sudkyňa neposkytuje dostatočné záruky,
aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek pochybnosť o jej nestrannosti, preto žiada o vylúčenie
zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v danej veci.42. Zákonná sudkyňa Mgr. Miroslava Šúleková k predloženej námietke zaujatosti uviedla, že nemá
pomer k veci, ani k účastníkom konania a k ich zástupcom. Oprávnený a jeho právny zástupca neuviedli

žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala jej nezaujatosť, namietali len jej procesný postup, keď chcela
vec na pojednávaní rozhodnúť, s čím nesúhlasili z dôvodu, že rozhodnutím vo veci samej dôjde
k zastaveniu exekučného konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 54Em/3/2025. Námietku
zaujatosti predložila nadriadenému súdu z opatrnosti, pretože podľa jej názoru, otec namieta len
procesný postup.

43. Odvolací súd k predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci uvádza, že musí
ísť o taký vzťah zákonného sudcu k sporu, stranám alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri
maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala
jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie však nemôžu byť všeobecné,
vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

44. Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno len celkom výnimočne a zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a

správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin
a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť
len vtedy, keď ich vzťah k sporu, k stranám alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú
schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 105/01,

Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

45. Oprávnený v odôvodnení svojej námietky zaujatosti poukazuje na svoj pocit, že konajúca sudkyňa
je zaujatá, pretože na pojednávaní vo veci samej účastníkom oznámila, že vo veci rozhodne, čím podľa
názoru oprávneného zmarí možnosť obnovenia jeho kontaktu s maloletým dieťaťom a zmarí možnosť

vykonať opatrenia v konaní o výkon rozhodnutia, pretože exekučný titul novým rozhodnutím zanikne.

46. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
19.7.2010 sp. zn. 1Nc 20/2010, v zmysle ktorého meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže
byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a

nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania
nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

47. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom vznesenej námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni
Mgr. Miroslave Šúlekovej dospel odvolací súd k záveru, že z obsahu námietky zaujatosti podanej otcom

jednoznačne vyplýva, že zaujatosť zákonnej sudkyne odôvodnil výlučne okolnosťami spočívajúcimi v jej
postupe v konaní, t.j. namietanom procesnom postupe, z dôvodu ktorého v súlade s ustanovením
§ 53 ods. 3 CSP nebolo potrebné vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti
predkladať. Z podanej námietky zaujatosti žiadnym spôsobom nevyplývajú dôvody pre vylúčenie
sudkyne z prejednávania a rozhodovania sporu upravené v ust. § 49 ods. 1 CSP, t.j. vzťah sudkyne

k predmetu sporu, stranám sporu alebo ich právnym zástupcom a ani skutočnosť, že by svoju zaujatosť
v konaní namietala zákonná sudkyňa a o tejto by bolo rozhodnuté. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na
fakt, že samotné subjektívne pocity oprávneného v konaní, ktorý nesúhlasí s postupom súdu prvej
inštancie, nie sú dôvodom pre uplatnenie námietky zaujatosti podľa § 49 CSP. Z uvedených dôvodov
odvolací súd na námietku zaujatosti, ktorá sa týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe

sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, podľa § 53 ods. 3 CSP neprihliadal.

48. V konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 2
ods. 1 CMP, § 396 ods. 3 CSP).

49. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).