Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. august 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22C/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124244080
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6124244080.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobkyne: H. R.,

X.. XX.X.XXXX, L. H. XXX/XX, Y. L., zastúpená: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so
sídlom Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovanému: H. F., X.. XX.X.XXXX, L. K. G. XX, E., zastúpený: RPK
law firm s.r.o., so sídlom Konventná 636/6, Bratislava, o zaplatenie 18.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresného súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa
15.5.2024 domáhala zaplatenia sumy 18.000 eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

18.000 eur od 27.2.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o pôžičke.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke požičala
žalovanému dňa 14.3.2022 finančné prostriedky vo výške 18.000 eur prostredníctvom bezhotovostného
prevodu na účet žalovaného, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX. Žalobkyňa zaslala žalovanému oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, výzvu na vrátenie
pôžičky a pokus o zmier zo dňa

19.2.2024, ktorým vyzvala žalovaného na úhradu pôžičky v lehote 5 dní odo dňa prevzatia predmetného
pokusu o zmier. Žalovaný prevzal pokus o zmier dňa 21.2.2024. Lehota na úhradu dlžnej sumy vo výške
18.000 eur uplynula dňa 26.2.2024. Aj napriek poskytnutej lehote k úhrade čiastky 18.000 eur, zo strany
žalovaného k úhrade nedošlo.

3. Súd žalobe žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu, voči ktorému podal žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že žalobkyňa a žalovaný tvorili pár od roku 2016 do roku 2022, žili v spoločnej

domácnosti,vnehnuteľnosti,ktorájevosobnomvlastníctvežalovaného,súrodičmimaloletéhodieťaťaa
spoločníkmivobchodnejspoločnostiV.,R..K..S..,A.:XXXXXXXX.Počasobdobiakedyspolužalobkyňa
a žalovaný žili, požičal žalovaný žalobkyni na základe ústne uzatvorenej zmluvy o peňažnej pôžičke
prostredníctvom bezhotovostného prevodu na účty žalovanej vedené v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN:
R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., IBAN: R. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, peňažné prostriedky v kumulatívnej výške celkom 20.245 eur. Dňa 14.3.2022 žalobkyňa
čiastočne sumou vo výške 18.000 eur splatila žalovanému svoj dlh, ktorý je v celkovej výške 20.245

eur. Suma, ktorú žalobkyňa od žalovaného požaduje, je suma ktorá je čiastočným splatením dlhu
žalobkyne voči žalovanému a nie je to suma, ktorú by žalobkyňa žalovanému požičala na základe ústne
uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ako žalobkyňa tvrdí. Žalovaný z vyššie uvedeného dôvodu neuznáva
nárok uplatňovaný žalobkyňou v celom rozsahu.4. Žalobkyňa v replike k žalovaným deklarovaným platbám za rok 2017 uviedla, že v tom čase žila
so žalovaným v spoločnej domácnosti, a teda aj všetka starostlivosť o domácnosť a hospodárenie

sa realizovala spoločne, teda na chod domácnosti prispievali obaja, žalobkyňa aj žalovaný. Prevody
realizované žalovaným na účet žalobkyne boli v prvom rade príspevkom na chod domácnosti (strava,
drogéria, bežné nákupy týkajúce sa domácnosti a spolužitia), a teda v žiadnom prípade sa nemožno
stotožniť s vyjadrením žalovaného, že ide o pôžičku, na ktorej sa strany sporu ústne dohodli. V prípade,
ak by išlo o pôžičku, je nutné predpokladať, že by finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté

jednorazovo a v plnej sume, rovnako ako žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 18.000 eur
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 14.3.2022. V prípade zmluvy o pôžičke sa jedná
o reálny právny úkon, ku ktorému patrí aj reálne odovzdanie požičanej finančnej hotovosti, pričom je
vysoko nepravdepodobné, že by sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na poskytnutí pôžičky a prostriedky
z tejto by jej mal žalovaný uhrádzať v rozmedzí niekoľkých rokov v čiastkach ako tento uvádza a tiež s
poukazomnaichpartnerskéspolužitievtomčase.Ďalejjedôležitézdôrazniť,žežalovanýnikdevodpore

neuviedol, ku ktorému dňu mala byť zmluva o pôžičke uzavretá, preto nemožno v žiadnom prípade
hovoriť o existujúcej zmluve o pôžičke, ako tvrdí žalovaný, nakoľko uzavretie tejto žiadnym spôsobom
nepreukázal. Tvrdenia žalovaného uvedené v odpore proti platobnému rozkazu sú tak nepreukázané a
výlučne účelové, s cieľom vyhnúť sa vráteniu finančných prostriedkov vo výške 18.000 eur, ktoré dňa
14.3.2022 žalobkyňa bezhotovostným prevodom preukázateľne zaslala na účet žalovaného.

4.1. Žalobkyňa poukázala na transakcie v roku 2017, ktoré realizovala naopak ona na účet žalovaného
a to v sume 350 eur dňa 26.8.2017, v sume 200 eur dňa 30.8.2017, v sume 95 eur dňa 27.10.2017,
v sume 100 eur dňa 1.11.2017. Ak by zdieľala rovnakú argumentáciu ako žalovaný, potom by aj ona
mohla tvrdiť, že sa jednalo pri jednotlivých platbách o ústne uzavretú zmluvu o pôžičke, kde mu postupne

uhrádzala peniaze z nej, rovnako ako tvrdí žalovaný.

4.2. Žalobkyňa k žalovaným deklarovaným platbám za rok 2018 uviedla, že žalovaný sa zdržiaval
určitý čas aj v zahraničí, kde pracoval, boli prípady, že jej zaslal na účet prostriedky, ktoré potom ďalej
preposielala v zmysle pokynov žalovaného, viď napr. dve prijaté platby zo dňa 11.10.2018 vo výške

2.000 eur a 500 eur. Žalobkyňa uviedla, že následne ešte v rovnaký deň v zmysle pokynu žalovaného
zrealizovala úhradu vo výške 2.433,60 eur na účet p. F. s poznámkou „F. 09/2018“. Žalobkyňa uviedla,
že podľa vyjadrenia žalovaného išlo o splátku pôžičky. Rovnaká platba sa uskutočnila aj skôr, konkrétne
dňa 28.8.2018. V oboch prípadoch nešlo o prostriedky pre jej potreby, ale o splátky pôžičky, ktoré v
zmysle pokynu žalovaného riadne zaslala na účet veriteľa žalovaného. Žalobkyňa zároveň uviedla, že

aj v roku 2018 realizovala platby na účet žalovaného a to konkrétne v sume 150 eur dňa 29.9.2018, v
sume 20 eur dňa 1.10.2018, v sume 150 eur dňa 29.10.2018, v sume 20 eur dňa 30.11.2018.

4.3. Žalobkyňa k žalovaným deklarovaným platbám za rok 2019 uviedla, že žalovaným poskytnuté
čiastky, rovnako ako v predchádzajúcich obdobiach pokrývali výdavky na chod spoločnej domácnosti,

čo žalobkyňa zároveň opäť preukazuje výpisom z účtu z predmetného obdobia, kedy z poskytnutých
prostriedkov realizovala nákupy a zabezpečovala chod domácnosti.

4.4. Ďalej žalobkyňa uviedla, že z jej účtu vo VÚB, a.s., zaslala na účet žalovaného dňa 8.10.2018 sumu
vo výške 500 eur, dňa 26.10.2018 sumu vo výške 5.000 eur, dňa 10.12.2019 sumu vo výške 2.500

eur, dňa 19.12.2018 sumu vo výške 1.000 eur, dňa 15.11.2021 sumu vo výške 300 eur. Dňa 30.7.2018
zaslala sumu vo výške 2.212,33 eur na účet p. F. ako splátku za žalovaného (nachádza sa v poznámke
07/2018). Dňa 8.8.2018 zaslala sumu vo výške 5.000 eur na účet realitnej kancelárie K. R..K..S.., pričom
z poznámky k platbe je zrejmé, že sa malo jednať o druhú časť kúpnej ceny k rodinnému domu v E., ktorý
bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Rovnako dňa 22.9.2021 uhradila sumu vo výške 780 eur na

bleskozvod na dome v E., ktorý patril výlučne žalovanému a dňa 18.5.2022 uhradila sumu vo výške 680
eur za realizáciu sprchového kútu na dome vo vlastníctve žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti je zrejmé, že ak žalovaný poskytoval finančné prostriedky žalobkyni v rámci ich partnerského
spolužitia, táto ich rovnako poskytovala jemu a tiež uhrádzala jeho pohľadávky.

4.5. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným majú spoločného syna D. F., ktorý sa narodil dňa 16.10.2020,
a teda v období od roku 2020 do roku 2021, kedy žalovaný deklaruje ďalšie prevody na jej účet titulom
poskytnutej pôžičky, boli tieto platby nie len prostriedkami na zabezpečenie chodu domácnosti, ale tiež
boli prostriedkami na zabezpečenie potrieb spoločného maloletého dieťaťa, keďže výdavky týkajúce sastravy, drogérie, ošatenia a ďalších nevyhnutných vecí uhrádzala takmer výlučne ona. Od roku 2022
hradila ich spoločnému synovi súkromné zariadenie (škôlku) okrem 3 mesiacov výlučne ona, a takisto
hradí štátnu škôlku od septembra 2023 výlučne ona, pričom sa suma poplatkov vyšplhala na vyše 4.000

eur, a to napriek tomu, že dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti.

4.6. Žalobkyňa uviedla, že na základe uvedeného nemožno hovoriť o tom, že jej žalovaný poskytol
pôžičku na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústne, ktorej uzavretie jednak nijako nepreukázal a
tiež je zrejmé, že jednotlivé platby prebiehali buď za účelom príspevku na chod domácnosti, prípadne

sa prijaté platby ďalej využívali na úhradu záväzkov žalovaného. Okrem toho je tiež zrejmé vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti a predložené výpisy z banky, že mu v rámci ich spoločného spolužitia
so žalovaným tiež poskytla obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré ak by použila rovnakú
argumentáciu ako žalovaný, mohla označiť za prostriedky poskytnuté žalovanému v rámci zmluvy o
pôžičke.

5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že k ústne uzatvorenej zmluve o pôžičke došlo dňa 14.3.2022, kedy poskytla
žalovanému finančné prostriedky 18.000 eur, pričom konkrétny čas vrátenia pôžičky nebol dohodnutý.
Uvedené prostriedky boli poskytnuté na kúpu pozemku resp. záhrady čo preukazuje aj predložený LV
č. 1568, z ktorého je zrejmé, že tento pozemok bol žalovaným nadobudnutý 19.10.2022. Najskôr bol
vyhotovený geometrický plán zo dňa 2.3.2022, následne bola poskytnutá pôžička a následne došlo k

zavkladovaniu ako to vyplýva z listu vlastníctva.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa dosiaľ nepreukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke, keďže
jednou z podstatných náležitostí je aj záväzok dlžníka peniaze vrátiť. K preukázaniu toho, že by sa
žalovaný zaviazal peniaze vrátiť nedošlo. Žalobkyňa nepreukázala z akého dôvodu by mala byť pôžička

uzatvorená, pričom predloženie LV č.XXXX je podľa názoru žalovaného účelové a na strane žalobkyne
len zhodou náhod. Nebolo preukázané, prečo sa žalobkyňa domnieva, prečo by žalobca mal peniaze
vrátiť. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že medzi stranami dochádzalo k zasielaniu peňazí na osobné
účty aj k poskytovaniu peňazí v hotovosti, ale uvedené bolo z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný sú
bývalými partnermi, sú rodičmi dieťaťa a sú spoločníkmi v spoločnosti V. R..K..S.., pričom počas trvania

vzťahu mala žalobkyňa príjem so spoločnosti okrem obdobia asi 6 mesiacov, kedy bola zamestnaná
pre potreby získania hypotekárneho úveru. Žalovaný naopak nemal príjem len zo zisku spoločnosti V.,
R..K..S.., ale bol aj úspešným živnostníkom a zo svojej živnosti mal príjem, z ktorého vedel za trvania
vzťahu podporiť aj partnerku. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravda, že pôžička mala byť poskytnutá
za účelom kúpy pozemku. O kúpe pozemku rokoval s predajcom dlhšiu dobu, ale ku kúpe by došlo

bez ohľadu na prijatých 18.000 eur zo strany žalobkyne, keďže na kúpu nehnuteľnosti mal finančné
prostriedky aj pred zaslaním predmetnej sumy na jeho účet.

7. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie vo VÚB banke vyplýva, že z účtu žalobkyne bolo poukázaná
na účet žalovaného dňa 14.3.2022 suma 18.000 eur.

8. Z listu adresovaného žalobkyňou žalovanému zo dňa 19.2.2024 označenému ako oznámenie o
prevzatí právneho zastúpenia, výzva na vrátenie pôžičky a pokus o zmier vyplýva, že žalobkyňa žiadala
žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby jej v lehote 5 dní od doručenia výzvy uhradil
sumu 18.000 eur z dôvodu, že žalobkyňa požičala dňa 14.3.2022 žalovanému na základe ústnej zmluvy

o pôžičke finančné prostriedky vo výške 18.000 eur.

9. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni vyplýva, že z tohto účtu boli na účet
žalovaného poukázané nasledovné sumy: dňa 26.8.2017 suma 350 eur, dňa 30.8.2017 suma 200 eur,
dňa 27.10.2017 suma 95 eur, dňa 1.11.2017 suma 100 eur, dňa 29.9.2018 suma 150 eur, dňa 1.10.2018

suma 20 eur, dňa 29.10.2018 suma 150 eur, dňa 30.11.2018 suma 20 eur.

10. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni vyplýva, že na tento účet boli z účtu
žalovaného poukázané nasledovné sumy: dňa 3.8.2017 suma 1.000 eur, dňa 19.10.2017 suma 1.400
eur, dňa 20.11.2017 suma 4.700 eur, dňa 11.12.2017 suma 460 eur, dňa 20.12.2017 suma 495 eur, dňa

19.1.2018 suma 350 eur, dňa 15.3.2018 suma 440 eur, dňa 11.4.2018 suma 450 eur, dňa 16.5.2018
suma 500 eur, dňa 25.5.2018 suma 600 eur, dňa 28.8.2018 suma 2.500 eur, dňa 11.10.2018 suma 2.000
eur, dňa 11.10.2018 suma 500 eur, dňa 26.5.2019 suma 150 eur, dňa 7.6.2019 suma 200 eur.11. Z detailov transakcie účtu žalobkyne vedeného vo VÚB banke vyplýva, že z tohto účtu boli na účet
žalovaného (R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) poukázané nasledovné platby: dňa 26.10.2018 suma
5.000 eur, dňa 8.10.2018 suma 500 eur, dňa 19.12.2018 suma 1.000 eur a dňa 10.12.2019 suma 2.500

eur.

12. Z detailu transakcie účtu žalobkyne vedeného vo VÚB banke vyplýva, že z tohto účtu bola na účet
žalovaného s názvom H. F. P. poukázaná dňa 15.11.2021 suma 300 eur.

13. Z rozpisu platieb žalovaného vyplýva, že od 8/2017 do 6/2021 zaslal na účty žalobkyne vedené v
Slovenskej sporiteľni a VÚB banke spolu sumu v celkovej výške 20.245 eur, a to dňa 3.8.2017 sumu
1.000 eur, dňa 19.10.2017 sumu 1.400 eur, dňa 20.11.2017 sumu 4.700 eur, dňa 11.12.2017 sumu 460
eur, dňa 20.12.2017 sumu 495 eur, dňa 19.1.2018 sumu 350 eur, dňa 15.3.2018 sumu 440 eur, dňa
11.4.2018 sumu 450 eur, dňa 16.5.2018 sumu 500 eur, dňa 25.5.2018 sumu 600 eur, dňa 28.8.2018
sumu 2.500 eur, dňa 10.10.2018 sumu 2.000 eur, dňa 11.10.2018 sumu 500 eur, dňa 26.5.2019 sumu

150 eur, dňa 7.6.2019 sumu 200 eur, dňa 12.3.2019 sumu 200 eur, dňa 2.9.2019 sumu 200 eur, dňa
29.10.2020 sumu 500 eur, dňa 1.12.2020 sumu 500 eur, dňa 18.12.2020 sumu 100 eur, dňa 1.1.2021
sumu 500 eur, dňa 11.1.2021 sumu 1.000 eur, dňa 10.2.2021 sumu 1.000 eur a dňa 5.6.2021 sumu
500 eur.

XX. Z LV č. XXXX vedeného Okresný úradom Galanta, katastrálnym odborom pre kat.úz. X. E. vyplýva,
že žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu so s.č. XXXX postavenom na parc.č.XX/X a C KN
parc.č.XX/X záhrada o výmere 442 m2, C KN parc.č.XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 102
m2, C KN parc.č.XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 708 m2 a C KN parc.č.XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 42 m2. Z predmetného LV vyplýva, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti

nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 29.10.2018, ktorej vklad bol do katastra povolený dňa 26.11.2018
a na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 19.10.2022. Z LV takisto vyplýva, že na
parc.č.XX/X a stavbe s.č. XXXX viazne ťarcha, a to záložné právo v prospech mBank a.s. na základe
zmluvy o zriadení záložného práva, ku ktorej vklad bol povolený dňa 15.6.2020.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

16. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako
Občiansky zákonník), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

18. Žalobkyňa sa žalobou domáha zaplatenia sumy 18.000 eur spolu s úrokom z omeškania od
žalovaného titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou
zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a
to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Pre uzavretie
zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo

konkludentne. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o
pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej
kvality.Preúspechvkonaníjepotrebné,abyžalobcapreukázal,žedošlokuzatvoreniuzmluvyopôžičke,
k odovzdaniu predmetu pôžičky a k dohode o tom, že dlžník vráti po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

19. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v citovanom § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá
vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie
pôžičky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že zo žalovaným dlžníkom uzatvoril zmluvu o pôžičke,
že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto

bremena tvrdenia potom vyplýva pre žalobcu ako veriteľa dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie
tvrdenia, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená, teda, že medzi veriteľom a dlžníkom došlo k dohode
o tom, že dlžník vráti veriteľovi veci rovnakého druhu (v tomto prípade finančné prostriedky) a že nazáklade tejto zmluvy odovzdal žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky. Pokiaľ žalobca neunesie
bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere, nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu.

20. V konaní bolo preukázané a v konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 14.3.2021 bola z
bankového účtu žalobkyne prevedená na účet žalovaného suma 18.000 eur. Žalobkyňou tak bolo
tvrdené, ako aj preukázané odovzdanie sumy 18.000 eur zo stany žalobkyne žalovanému. Medzi
stranami sporu bolo sporné uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Žalovaný poprel uzatvorenie zmluvy o
pôžičke, t. j. ústne uzatvorenej zmluvy, ktorou sa strany mali dohodnúť, že žalovaný je povinný vrátiť

žalobkyni sumu 18.000 eur. Žalovaný zároveň naopak tvrdil, že to bol on kto poskytol žalobkyni
pôžičku, ktorú žalobkyni poskytol bezhotovostne na jej účty vedené v Slovenskej sporiteľni a VÚB banke
postupne, v celkovej výške 20.245 eur a urobil tak počas obdobia kedy spolu žalobkyňa a žalovaný žili
v spoločnej domácnosti, a to tiež na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke.

21. V danom prípade, keďže žalovaný poprel uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou, na základe

ktorej mal žalobkyni vrátiť sumu 18.000 eur, bolo na žalobkyni, aby preukázala, že došlo k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke, t. j. aby preukázala, že sa so žalovaným dohodla, že jej žalovaný vráti sumu, ktorú
mu poskytla dňa 14.3.2018, keďže neexistenciu zmluvy o pôžičke nie je možné preukázať.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa síce v konaní preukázala

odovzdanie sumy 18.000 eur žalovanému, avšak nijakým spôsobom nepreukázala existenciu zmluvy o
pôžičke uzatvorenej medzi ňou ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom.

23. Žalobkyňa v konaní argumentovala tým, že aj ona, v priebehu obdobia kedy spolu so žalovaným žili,
poskytla žalovanému rôzne finančné čiastky, a to dňa 26.8.2017 sumu 350 eur, dňa 30.8.2017 sumu

200 eur, dňa 27.10.2017 sumu 95 eur, dňa 1.11.2017 sumu 100 eur, dňa 29.9.2018 sumu 150 eur, dňa
1.10.2018 sumu 20 eur, dňa 29.10.2018 sumu 150 eur, dňa 30.11.2018 sumu 20 eur, dňa 26.10.2018
sumu 5.000 eur, dňa 8.10.2018 sumu 500 eur, dňa 19.12.2018 sumu 1.000 eur, dňa 10.12.2019 sumu
2.500 eur a dňa 15.11.2021 sumu 300 eur. Uvedené tvrdenie žalobkyne však nepreukazuje to, že práve
suma 18.000 eur, ktorú poskytla žalobkyňa žalovanému je pôžičkou. Práve naopak z tvrdenia žalobkyne

o tom, že aj ona poskytovala žalovanému rôzne finančné čiastky vyplýva, že poskytla žalovanému
pomerne vysoké čiastky (5.000 eur, 2.500 eur 1.000 eur), ktoré nežiadala od žalovaného vrátiť, čiže
zjavne v prípade týchto súm nešlo o pôžičku. Sama žalobkyňa uviedla, že v prípade týchto súm išlo o
sumy, ktoré žalobkyňa poskytovala žalovanému v rámci ich partnerského spolužitia a preto nie je jasné
a zrozumiteľné, z akého dôvodu by mala byť suma 18.000 eur, ktorú poskytla žalovanému posudzovaná

inak ako vyššie uvedené sumy. Nie je zrejmé z akého dôvodu v prípade vyššie uvedených súm nešlo
o pôžičku a išlo o sumy, ktoré žalobkyňa poskytovala žalovanému v rámci ich partnerského spolužitia
a v prípade sumy 18.000 eur nešlo o sumu poskytnutú žalobkyňou v rámci partnerského spolužitia, ale
išlo o pôžičku.

24. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že sumu 18.000 eur poskytla žalovanému z dôvodu, že táto mala byť
poskytnutá na kúpu záhrady, ktorú nadobudol do svojho vlastníctva výlučne žalovaný, ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX. Žalovaný túto skutočnosť poprel a uviedol, že predloženie LV č. XXXX je zo strany
žalobkyne účelové. Zo samotného LV č. XXXX vyplýva, iba to, že žalovaný nadobudol predmetné
nehnuteľnosti medzi nimi aj záhradu o výmere 442 m2, na základe dvoch kúpnych zmlúv zo dňa

29.10.2018 a na základe kúpnej zmluvy, ku ktorej bol vklad povolený dňa 19.10.2022 a že v 3/2022
došlokvypracovaniugeometrickéhoplánu.ZpredmetnéhoLVvšaknevyplýva,žebyžalobkyňaposkytla
žalovanému predmetnú sumu za účelom nadobudnutia záhrady do vlastníctva žalovaného. V súvislosti
s uvedeným súd poukazuje na to, že žalobkyňa poukázala žalovanému sumu 18.000 eur na jeho účet
dňa 14.3.2022, avšak vklad kúpnej zmluvy bolo povolený až dňa 19.10.2022, teda po viac ako pol roku

po odovzdaní peňazí. Okrem uvedeného samotné preukázanie toho na čo bola žalovaným suma 18.000
eur použitá, nepreukazuje existenciu zmluvy o pôžičke, t.j. nepreukazuje, že sa žalobkyňa so žalovaným
dohodli na vrátení sumy.

25. Žalobkyňa ďalej uviedla, že keď jej žalovaný zasielal platby na jej účet, tak následne minimálne

dvakrát tieto zaslala ďalej na účet tretej osoby, p. F. s poznámkou F. 09/2018 a F. 08/2018. Urobila
tak na základe pokynu žalovaného, pričom malo ísť o splátku pôžičky. Uvedené skutočnosti takisto
nepreukazujú skutočnosť, že v prípade poskytnutia sumy 18.000 eur došlo medzi žalobkyňou a
žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.26. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že za žalovaného uhradila platby realitnej kancelárii vo výške
5.000 eur, sumu 780 eur za bleskozvod, sumu 680 eur za realizáciu sprchového kútu a podobne. To, že

žalobkyňa uhrádzala za žalovaného platby takisto nepreukazuje skutočnosť, že v prípade poskytnutia
sumy 18.000 eur došlo medzi žalobkyňou a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

27. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
existenciu zmluvy o pôžičke, t. j. nepreukázala, že by sa so žalovaným ústne dohodla, že jej je žalovaný

povinný vrátiť ňou poskytnuté finančné prostriedky vo výške 18.000 eur.

28. Zároveň na druhej strane sa žalovaný bránil tým, že to bol on kto poskytol žalobkyni pôžičku počas
obdobia kedy spolu so žalobkyňou žili v spoločnej domácnosti a to tiež na základe ústne uzatvorenej
zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyni poskytol bezhotovostne na jej účty vedené v Slovenskej sporiteľni a
VÚB banke postupne v celkovej výške 20.245 eur, a teda poukázaním sumy 18.000 eur na jeho účet

mu žalobkyňa iba vracala ním poskytnutú pôžičku. V danom prípade žalovaný takisto ako žalobkyňa
preukázal odovzdanie peňazí žalobkyni, keďže žalovaný uviedol kedy a akú sumu poukázal na účty
žalobkyni a žalobkyňa nerozporovala, že by niektorá z uvedených súm nebola poukázaná na jej účty.
OkremtohozúčtužalobkynevedenéhovSlovenskejsporiteľnivyplýva,žejejžalovanýpoukázalnatento
účet sumy tak ako sú tieto uvedené v bode 10. odôvodnenia. V danom prípade však žalovaný takisto

ako žalobkyňa nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke medzi ním a žalobkyňou, t. j. nepreukázal, že
by sa so žalobkyňou dohodol na tom, že mu je žalobkyňa tieto sumy povinná vrátiť.

29. V konaní bolo preukázané, tvrdeniami strán sporu a výpismi z účtu žalobkyne, že medzi stranami
sporu bolo bežné, že si navzájom medzi sebou poukazovali rôzne platby v rôznych výškach, a to z

dôvodu ich vzájomného spolužitia, z dôvodu toho, že boli partnermi a rodičmi maloletého dieťaťa, že žili
v spoločnej domácnosti (sama žalobkyňa uviedla, že všetku starostlivosť o domácnosť a hospodárenie
realizovalispoločne)aztohtotitulusumy,ktorésivzájomneposkytli,nežiadalivrátiť.Vzhľadomnavyššie
uvedené a s poukazom na skutkové tvrdenia žalobkyne v konaní, má súd za to, že v konaní nebolo
preukázané, že suma 18.000 eur by mohla byť posudzovaná ako bezdôvodné obohatenie.

30. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.