Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. august 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/165/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121211380
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121211380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu A. A., nar. XX.X.XXXX, B.,
C. D. X, v zastúpení JUDr. Tatiany Vorobelovej, advokátky, Košice, Bajzova 2, IČO: 51 889 111, proti
žalovanej SR v zastúpení Generálnej prokuratúry SR, Bratislava, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 35C/46/2021-319
z 11.5.2023 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výrokoch I. a II. tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
titulom majetkovej ujmy sumu 4 627,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 627,98
eur od 10.12.2021 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 19 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy
19 000 eur od 10.12.2021 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti
žalobu zamieta, IV. v konaní o nároku na zaplatenie majetkovej ujmy priznáva žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,20% a V. v konaní o nároku na zaplatenie nemajetkovej

ujmy priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej
sumy 19 000 eur.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu titulom majetkovej ujmy sumu vo výške 6 245,30 Eur s 5,75% úrokom z omeškania ročne od
10.12.2021 do zaplatenia, titulom nemajetkovej ujmy sumu 50 000 eur s 5,75% úrokom z omeškania
ročne od 10.12.2021 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti.

2.2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 14.4.2009 bolo voči nemu vznesené obvinenie uznesením
vyšetrovateľa MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby Košice, Kuzmányho, pod sp.zn. ČVS: E./F.
pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. a/, b/, c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/, j/ Trestného zákona, § 139 ods.1 písm. a/ Trestného
zákona a § 140 písm. d/ Trestného zákona. Žalobca poukázal na to, že vec bola právoplatne skončená
až po viac ako 11 rokoch, a to rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/54/2020, ktorým
bol potvrdený oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Košice II zo 4.12.2019. Žalobca sa dovoláva

aplikácie z.č. 514/2003 Z.z., ktorého cieľom je odčiniť každú zákonom predpokladanú ujmu spôsobenú
nesprávnym, či nezákonným zásahom orgánu verejnej moci.
2.3.K žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním z 1.3.2022, v ktorom vzniesla námietku premlčania,
namietala nepreukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, tvrdila, že žalobca dostatočnýmspôsobom nezdôvodnil opodstatnenosť výšky požadovanej nemajetkovej ujmy, nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy a dôvodnosť jej výšky. Žalobca neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by objektívne,
nie na základe subjektívnych pocitov, preukazovali, že mu v priamej príčinnej súvislosti s trestným

stíhaním vznikla nemajetková ujma. Podotkla, že žalobcom tvrdený záujem médií o jeho osobu nie je
možné dávať na ťarchu žalovanej.
2.4.Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval skutkový stav totožný s opisom skutkového stavu
žalobcom a vec právne posúdil podľa čl. 46 ods. 1, 3 z.č. 460/1992 Z.z. Ústavy SR, § 1, § 3 ods. 1,
2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 5 ods. 1, § 6, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 z.č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, § 12 ods. 2, 3 z.č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov účinného do 30.6.2021, § 12 ods. 2,
3 z.č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov účinného od 1.7.2021, § 326 ods. 1 písm. a/, § 326 ods.
2 Trestného zákona, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej do 31.5.2010, § 1 ods. 1, 2, 3, § 12 ods. 3 písm.

b/, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 1 ods. 1, 2, 3, § 12 ods. 3 písm. b/, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 5 písm.
b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.6.2013, vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. účinnej do 28.2.2017, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. účinnej do 14.6.2019, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. účinnej
od 15.6.2019 doteraz a konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia a predpokladá sa, že
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené.
2.5.V preskúmavanej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzoval z uznesenia o vznesení
obvinenia zo 14.4.2009 ČVS: E./F.. Keďže vyššie citované uznesenie o vznesení obvinenia bolo pre
nezákonnosť zrušené podľa § 4 ods.1 citovaného zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či

oslobodenie spod obžaloby môže mať z hľadiska § 6 citovaného zákona rovnaký význam ako jeho
zrušenie pre nezákonnosť. Súd má za to, že zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod
obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
pre nezákonnosť, čo je základná podmienka pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, tak ako to vyplýva z dikcie § 6 ods. 1 citovaného zákona.

2.6.Súd zisťoval splnenie ďalšej podmienky potrebnej pre priznanie nároku, a to príčinnú súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Uzavrel, že táto príčinná súvislosť je daná. Žalobca v konaní
tvrdil, že trestné stíhanie trvajúce viac než 11 rokov malo negatívne následky v podobe zásahu
do jeho dôstojnosti, cti, dobrej povesti a súkromia a nepriaznivo ovplyvnilo jeho osobný, rodinný,
spoločenský a pracovný život. Súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/81/2011,

5Cdo/201/2013, 7Cdo/145/2011, nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 754/2016
2.7.Pri určení primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prihliadol na citované závery o
potrebe určiť primeranú výšku náhrady spôsobenej nezákonným rozhodnutím v súlade s kritériami
uvedenými v § 17 ods.3 z.č. 514/2003 Z.z., najmä na dopad nezákonného rozhodnutia do osobnostnej
sféry poškodeného, nepriaznivosť jeho stavu na povesť poškodeného, jeho doterajší spôsob života

a podobne.
2.8.K žalobcom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy súd poukázal na § 17 ods.2 z.č. 514/2003
Z.z. a právne uzavrel, že v prejednávanom prípade by samotné konštatovanie porušenie práva nebolo
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu vzniknutú u žalobcu, čo odôvodnil tým, že trestné
stíhanie žalobcu trvalo cca 11,5 roka, hrozilo mu odsúdenie za zločin zneužívania právomoci verejného

činiteľa spáchaný na viacerých osobách a ešte aj s rasovým podtextom. Samotné konštatovanie
porušenie práv žalobcu nie je možné považovať za dostatočné vzhľadom na okolnosti prejednávanej
veci.
2.9.Pri rozhodovaní o nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy prihliadol na všetky aspekty uvedené v
§ 17 citovaného zákona, kedy zobral do úvahy najmä osobu poškodeného ako činného policajta, jeho

spoločenské postavenie v policajných kruhoch, jeho doterajší život a výkon práce, jeho česť, povesť
a ľudskú dôstojnosť, a to s prihliadnutím aj na dĺžku trestného konania vo veci žalobcu mal za to, že
suma 19 000 eur je spravodlivou, primeranou náhradou nemajetkovej ujmy predstavujúcou adekvátny
balans medzi bagatelizovaním ujmy na strane žalobcu a priznaním premrštenej neprimeranej sumy
nemajetkovej ujmy. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

2.10.Ako porovnateľné prípady odškodnenia poukázal na rozhodnutia KS v Košiciach 9Co/195/2020,
6Co/87/2020, 11Co/152/2020, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica 15Co/59/2021.
2.11.Súd neprihliadol na rovinu medializácie trestných stíhaní žalobcu, nakoľko na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy bolo nutné identifikovať nielen negatívne následky, ale aj pôvodcov zásahov, ktoréich zapríčinili a tieto dôsledne rozlišovať. K dosiahnutiu tohto cieľa smerovala argumentácia žalovanej,
pretože ak sa negatívne následky u žalobcu prejavili v príčinnej súvislosti s medializáciou trestného
stíhania, bolo toto rozhodujúcim zásahom do sféry žalobcu konaním iného subjektu ako je žalovaná v

tomto konaní.
2.12.K náhrade skutočnej škody konštatoval, že túto predstavujú trovy právneho zastúpenia ním
uhradené dvom právnym zástupcom JUDr. Márii Hencovskej a JUDr. Tatiany Vorobelovej za všetky
úkony právnej služby nimi poskytnuté v rámci prípravného, ako aj súdneho konania. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/402/2015, R17/2018. Pre výpočet náhrady špecifikoval

jednotlivé úkony právnej služby JUDr. Hencovskou a JUDr. Vorobelovou za jednotlivé obdobia a dospel
k záveru, že suma tarifnej odmeny prislúchajúca za úkony právnej služby vykonanej JUDr. Hencovskou
je 2 850,39 eur a JUDr. Vorobelovou 4 978,37 eur. Žalobca však v konaní riadne preukázal iba zaplatenie
sumy 2 500 eur JUDr. Hencovskej a sumy 2 800 eur JUDr. Vorobelovej. Súd takto nakoniec priznal sumu
majetkovej škody vo výške 2 127,98 eur za úkony právnej služby poskytnuté JUDr. Vorobelovou a vo
výške 2 500 eur za úkony právnej služby poskytnutej JUDr. Hencovskou spolu 4 627,98 eur. Neprihliadol

na platbu 980 eur z účtu manželky žalobcu, nakoľko nebol preukázaný jej účel, a či táto bola skutočne
uhradená na účet právnej zástupkyne.
2.13.Úrok z omeškania súd priznal v súlade s § 563, § 517 ods. 1 prvá veta, § 517 ods. 2 OZ, § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania, a to z majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy vo výške

5% ročne zo sumy 19 000 eur a zo sumy majetkovej škody 4 627,98 eur. Do pozornosti dal najnovší
posun v judikatúre pri výklade omeškania štátu pri uplatňovaní nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/339/2021. Štát v zastúpení GP SR
odpovedal žalobcovi na žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody listom z 9.11.2021,
a teda už 10.11.2021 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Nakoľko

žalobca si uplatňoval úrok z omeškania od dátumu neskoršieho, t.j. od 10.12.2021 súd nemal dôvod mu
ho takto nepriznať, keďže žiadal menej. Súd priznal výšku úroku z omeškania 5% ročne a v prevyšujúcej
časti úrok z omeškania zamietol vo výroku III.
2.14.Súd uložil plnenie žalovanej v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to s poukazom na § 232
ods.2,3 CSP.

2.15.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1,2, § 262 ods.1,2 pričom konštatoval, že nevidel
dôvody hodné osobitného zreteľa.
2.16.K nároku o zaplatenie nemajetkovej ujmy súd priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu 100% zo
základu mu priznanej (19 000 eur) a k nároku o zaplatenie majetkovej škody súd rozhodol podľa § 255
ods.2 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 48,20%.

3.1.Žalovaná napadla rozsudok včas podaným odvolaním, a to proti všetkým jeho výrokom z dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. f/, g/, h/ CSP s poukazom na § 366 písm. d/ CSP, nakoľko v konaní uplatňuje
prostriedkyprocesnejobrany,ktorévkonanípredsúdomprvejinštanciebezsvojejvinynemohlauplatniť.
3.2.Žalovaná namieta neexistenciu nezákonného rozhodnutia ako základného zákonného predpokladu

na vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.
3.3.Žalovaná poukázala na to, že žalobca v žalobe označil ako nezákonné rozhodnutie uznesenie
vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR sekcie Kontroly a inšpekčnej služby, odboru Inšpekčnej služby
sp.zn. ČVS:E./F. zo 14.4.2009, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci

verejného činiteľa, vydierania, a to spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Predmetné
uznesenie o vznesení obvinenia žalobca označil za nezákonné z dôvodu, že v trestnom konaní
za skutok, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, bol rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn.
5T/60/2010 zo 4.12.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/54/2020
z 11.12.2020 právoplatne oslobodený.

3.4.Nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 329/2021-108 z 24.5.2023 bol, okrem iného, v III. výroku
zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/60/2010 zo 4.12.2019 a uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 4To/54/2020 z 11.12.2020 a vec bola Okresnému súdu Košice II vrátená na
ďalšie konanie. Ako dôkaz pripojila žalovaná nález ústavného súdu. S poukazom na vyššie uvedené
žalovaná objektívne nemohla namietať túto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko

nález bol prijatý 24.5.2023. Konštatovala, že neexistuje nezákonné rozhodnutie ako základný zákonný
predpoklad, od ktorého sa odvíja nárok žalobcu v tomto sporovom konaní a ktoré tvorilo základný
podklad napádaného rozsudku, preto je žaloba v celom rozsahu nedôvodná.3.5.PrvoinštančnýsúdzaviazalvII.výrokunapádanéhorozsudkužalovanúzaplatiťtitulomnemajetkovej
ujmy sumu 19 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 19 000 eur od 10.12.2021
do zaplatenia. Žalovaná podáva odvolanie proti označenému výroku rozsudku prvoinštančného súdu

z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f/, h/ CSP. V tejto súvislosti poukázala na nasledujúce skutočnosti.
3.6.Žalovaná sa stotožnila so skutkovými závermi prvoinštančného súdu obsiahnutými v bodoch 75.
a 76. odôvodnenia rozsudku. Prvoinštančný súd ním priznanú výšku nemajetkovej ujmy odôvodnil
zohľadniac primárne dĺžku trestného konania cca 11,5 roka a pracovného zaradenie žalobcu ako osoby
činnej v policajných zložkách (body 72.a 73. odôvodnenia rozsudku). Žalovaná rešpektujúc skutočnosť,

že trestné stíhanie má nepochybne negatívny vplyv na život človeka zohľadňujúc aj skutočnosť, že
žalobca bol v čase vznesenia obvinenia v postavení policajta, má za to, že tieto skutočnosti nemožno
vyhodnotiť ako také, ktoré by odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu, ako bol súdom prvej
inštancie priznaný a priznaná výška je taktiež v rozpore s rozhodovacou praxou súdov pri priznávaní
náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných veciach.
3.7.Má za to, že výška nemajetkovej ujmy je nielen neprimeraná, ale tiež v rozpore s § 17 ods.4

a v nadväznosti na to s osobitným predpisom, na ktorý predmetné ustanovenie poukazuje, a to
zákonom č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov. V tejto súvislosti poukázala na § 12 ods.3 prvá
veta z.č. 274/2017 Z.z. pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom
čine sexuálneho násilia, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine
nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok na vyplatenie odškodnenia za

spôsobenúnemajetkovúujmuvovýške10-násobkusumymesačnejminimálnejmzdyplatnejnaobdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.
3.8.Pri zachovaní zásady proporcionality má za to, že nie je možné porovnávať trestné stíhanie žalobcu
so spôsobením smrti a v nadväznosti na to už vôbec neprirovnáva také trestné stíhanie k ujme osoby ako
jedinej pozostalej obete násilného trestného činu, ktorá bola svojou výživou odkázaná na zomrelého.

Vzhľadom na to v prípade odškodnenia žalobcu mal súd postupovať podľa § 12 ods.3 veta prvá,
z ktorého vyplýva, že žalobcovi mohla byť priznaná nemajetková ujma najviac vo výške 10-násobku
mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného
činu. Za skutok, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu mu bolo vznesené obvinenie v roku 2009, v ktorom
suma mesačnej minimálnej mzdy bola 296 eur. Najvyššia možná priznaná výška nemajetkovej ujmy teda

nesmiebyťvyššiaako10-násoboksumy296eur,čopredstavujesumu2960eur.Vovzťahukmaximálne
prípustnej výške nemajetkovej ujmy žalovaná uvádza, že žalobcom neboli preukázané také výnimočné
okolnosti prípadu, na základe ktorých by bolo možné eventuálne uvažovať o priznaní nemajetkovej ujmy
nad zákonný limit 2 960 eur.
3.9.S prihliadnutím na uvedené žalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.

4.Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal

odvolanie žalovanej voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods.1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky
na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto podľa § 388
CSP zmenil rozsudok vo výrokoch I. a II. tak, že žalobu zamietol.

5.2.OdvolanímnebolnapadnutývýrokIII.,tentonadobudolprávoplatnosťpodľa§227ods.1CSPanebol
v odvolacom konaní preskúmavaný.

6.Odvolateľka uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g/ CSP, ktorý je daný vtedy, ak vo
svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d/ CSP, nemôže

obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení
(vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom
prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom
konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v
porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

7.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

8.Opravnýprostriedoksprávomnovôtpovoľujesubjektuprednášaťnovéskutočnostiadôkazy.Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných

podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní
je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom
konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou
stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

9.Odvolateľka tvrdí, že bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie Nález
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 329/2021-108 z 24.5.2023, ktorým bol, okrem iného, v III. výroku
zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/60/2010 zo 4.12.2019 a uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 4To/54/2020 z 11.12.2020 a vec bola Okresnému súdu Košice II vrátená

na ďalšie konanie. Nález bol vydaný potom ako prvoinštančný súd vo veci meritórne rozhodol
11.5.2023. Týmto nálezom žalovaná preukazuje svoju procesnú obranu, že neexistuje nezákonné
rozhodnutie, ktorým podľa žaloby má byť uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR sekcie
Kontroly a inšpekčnej služby, odboru Inšpekčnej služby sp.zn. ČVS:E./F. zo 14.4.2009, ktorým bolo
vznesené obvinenie voči žalobcovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa, vydierania, a to

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

10.Z obsahu Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 329/2021-108 z 24.5.2023, je zrejmé, že výrokom
III. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 5T/60/2010 zo 4.12.2019 a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/54/2020 z 11.12.2020 a vec bola Okresnému súdu Košice II

vrátená na ďalšie konanie.

11.Podľa § 6 ods.1 z.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

12.1.Žalovaná v priebehu celého prvoinštančného konania, ale aj v odvolaní, namietala nesplnenie
podmienokprepriznanienáhradyškodyvzmyslecitovaného§6z.č.514/2003Z.z.,konkrétnenamietala
absenciu nezákonného rozhodnutia.

12.2.Odvolací súd je toho názoru, že súd sa v svojom rozhodnutí v bode 52. a 53. správne zaoberal
splnením tohto zákonného predpokladu (existenciou nezákonného rozhodnutia) a dospel aj k správnu
záveru, lebo v čase rozhodovania takéto nezákonné rozhodnutie existovalo. Pri svojom rozhodovaní
vychádzal z ustálenej judikatúry súdov v tejto otázke a neexistoval dôvod sa od nej odchýliť.
12.3.Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd dopĺňa, že ten, proti komu bolo trestné

stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o
vznesení obvinenia.
12.4.Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa z.č. 514/2003 Z.z.

Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania (rozsudok NS SR z 30. novembra 2009, sp.zn. 4Cdo/183/2009). Súdna judikatúra
dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym alebo nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola
odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu

trestného stíhania alebo došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť
začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR z 28. júna 1993, sp.zn.1Cdo/53/93, publikovaný pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR, ročník 1994). Tieto
závery, prijaté v čase platnosti zák. č. 58/1969 Zb., sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné
(porovnaj rozsudok NS SR, sp.zn. 1Cdo/64/2008, sp.zn. 4Cdo/183/2009, sp.zn. 4MCdo/15/2009).

12.5.Je možné uzavrieť, že oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam ako zrušenie uznesenia
o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Iný výklad by odporoval zmyslu právnej úpravy o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

13.Odvolací súd sa síce stotožňuje s prijatým záverom prvoinštančného súdu, ale v čase rozhodovania

odvolacieho súdu nastala nová skutočnosť. V dôsledku zrušenia rozsudku Okresného súdu Košice
II sp.zn. 5T/60/2010 zo 4.12.2019 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/54/2020
z 11.12.2020 a vrátením veci Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie, došlo k zmene v skutkových
okolnostiach a v dôsledku nich odvolací súd dospel k inému právnemu posúdeniu prejednávanej veci.

14.1.S prihliadnutím na rozhodnutie ÚS Nálezom ÚS sp.zn. II. ÚS 329/2021-108 z 24.5.2023 nemožno

prijať záver, že u žalobcu došlo k oslobodeniu spod obžaloby a teda, že existuje nezákonné rozhodnutie,
lebo v trestnej veci 5T/60/2010 sa bude nanovo konať a rozhodovať.
14.2.V kontexte s uvedeným je nutné konštatovať, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu neexistuje
nezákonné rozhodnutie a v nadväznosti na to, nie je splnená podmienka pre priznanie škody stanovená
v § 6 ods.1 z.č. 514/2003 Z.z., teda odpadol titul na náhradu škody.

15.Odvolací súd konštatuje, že žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g/ CSP je
dôvodný, preto napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I. a II. zmenil a žalobu zamietol.

16.Odvolací súd sa v dôsledku prijatých záverov z dôvodu hospodárnosti nezaoberal ostatnými

uplatnenými odvolacími dôvodmi.

17.Záverom sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že po skončení trestného konania a v prípade
priaznivého výsledku pre žalobcu, tento si bude môcť podať novú žalobu založenú na nových skutkových
okolnostiach, potom ako si svoj nárok uplatní u žalovanej na predbežnom prerokovaní.

18.1.Podľa § 396 ods.2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
18.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
18.4.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19.Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu rozhodol týmto
rozhodnutím aj o trovách celého konania (prvoinštančného a odvolacieho) tak, že úspešnej žalovanej
priznal proti žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho v celom rozsahu (100%).

20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.