Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cpr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212192
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2316212192.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobkyne: A.
B. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zast.: AL legal s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02
Bratislava, IČO: 51 778 904, proti žalovanému: E. A., F. F. F. G. XXX/XX, XXX XX A., H.: XX XXX XXX, I.:
J. kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o., so sídlom Pod pánskym lesom 846/13, 951 01 Nitrianske
Hrnčiarovce, IČO: 36 869 121, o určenie trvania pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá, zamieta.

II. Súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 28
548,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 189,52 Eur
od 11.08.2018 do zaplatenia
od 11.09.2018 do zaplatenia
od 11.10.2018 do zaplatenia

od 11.11.2018 do zaplatenia
od 11.12.2018 do zaplatenia
od 11.01.2019 do zaplatenia
od 11.02.2019 do zaplatenia
od 11.03.2019 do zaplatenia
od 11.04.2019 do zaplatenia

od 11.05.2019 do zaplatenia
od 11.06.2019 do zaplatenia
od 11.07.2019 do zaplatenia
od 11.08.2019 do zaplatenia
od 11.09.2019 do zaplatenia
od 11.10.2019 do zaplatenia
od 11.11.2019 do zaplatenia

od 11.12.2019 do zaplatenia
od 11.01.2020 do zaplatenia
od 11.02.2020 do zaplatenia
od 11.03.2020 do zaplatenia
od 11.04.2020 do zaplatenia
od 11.05.2020 do zaplatenia

od 11.06.2020 do zaplatenia
od 11.07.2020 do zaplatenia,
zamieta.

III. Súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške
30.927,52 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1 189,52 Eur vo výške
5,50% ročne od 11.8.2022 do zaplatenia

5,50% ročne od 11.9.2022 do zaplatenia6,25% ročne od 11.10.2022 do zaplatenia
6,25% ročne od 11.11.2022 do zaplatenia
7 % ročne od 11.12.2022 do zaplatenia

7,50 % ročne od 11.1.2023 do zaplatenia
7,50 % ročne od 11.2.2023 do zaplatenia
8 % ročne od 11.3.2023 do zaplatenia
8,50 % ročne od 11.4.2023 do zaplatenia
8,50 % ročne od 11.5.2023 do zaplatenia

8,75 % ročne od 11.6.2023 do zaplatenia
9 % ročne od 11.7.2023 do zaplatenia
9 % ročne od 11.8.2023 do zaplatenia
9,25 % ročne od 11.9.2023 do zaplatenia
9,50 % ročne od 11.10.2023 do zaplatenia
9,50 % ročne od 11.11.2023 do zaplatenia

9,50 % ročne od 11.12.2023 do zaplatenia
9,50 % ročne od 11.1.2024 do zaplatenia
9,50 % ročne od 11.2.2024 do zaplatenia
9,50 % ročne od 11.3.2024 do zaplatenia
9,50 % ročne od 11.4.2024 do zaplatenia

9,50 % ročne od 11.5.2024 do zaplatenia
9,50 % ročne od 11.6.2024 do zaplatenia
9,25 % ročne od 11.7.2024 do zaplatenia
9,25 % ročne od 11.8.2024 do zaplatenia
9,25 % ročne od 11.9.2024 do zaplatenia,

zamieta.

IV. Žalovanému súd voči žalobkyni náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 29.6.2016 (v znení uzneseniami súdu pripustenej zmeny
žaloby na pojednávaniach 21.5.2018 a 2.5.2022) domáhala, aby súd určil, že:
- odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky K. K. A. k 15.6.2016 je neplatné,
- odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky K. K. A. k XX.X.XXXX je neplatné,
- výpoveď daná žalobkyni zo 4.7.2016 je neplatná,

- pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá,
- žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 42.822,72 Eur s úrokmi z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.189,52 Eur od 11.8.2017 do zaplatenia, od 11.9.2017 do zaplatenia,
od 11.10.2017 do zaplatenia, od 11.11.2017 do zaplatenia, od 11.12.2017 do zaplatenia, od 11.1.2018
do zaplatenia, od 11.2.2018 do zaplatenia, od 11.3.2018 do zaplatenia, od 11.4.2018 do zaplatenia,

od 11.5.2018 do zaplatenia, od 11.6.2018 do zaplatenia, od 11.7.2018 do zaplatenia, od 11.8.2018
do zaplatenia, od 11.9.2018 do zaplatenia, od 11.10.2018 do zaplatenia, od 11.11.2018 do zaplatenia,
od 11.12.2018 do zaplatenia, od 11.1.2019 do zaplatenia, od 11.2.2019 do zaplatenia, od 11.3.2019
do zaplatenia, od 11.4.2019 do zaplatenia, od 11.5.2019 do zaplatenia, od 11.6.2019 do zaplatenia,
od 11.7.2019 do zaplatenia, od 11.8.2019 do zaplatenia, od 11.9.2019 do zaplatenia, od 11.10.2019

do zaplatenia, od 11.11.2019 do zaplatenia, od 11.12.2019 do zaplatenia, od 11.1.2020 do zaplatenia,
od 11.2.2020 do zaplatenia, od 11.3.2020 do zaplatenia, od 11.4.2020 do zaplatenia, od 11.5.2020 do
zaplatenia, od 11.6.2020 do zaplatenia, od 11.7.2020 do zaplatenia v prípade neplatnosti predmetnej
výpovede, ako ak pre prípad uznania platnosti právneho úkonu odvolania riaditeľky K. K. A. a priznania
náhrady trov konania.

2. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 10Cpr/2/2016 -350 z 30.5.2022 súd výrokom I. určil, že
odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky K. K. A. F. v A., F. G. XXX/XX, XXX XX A. z XX. XXXX XXXX je
neplatné, výrokom II. určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni žalovaným XX.X.XXXX je
neplatná a pracovný pomer ďalej netrvá, výrokom III. uložil žalovanému z titulu náhrady mzdy zaplatiť

žalobkyni 14.274,24 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.189,52 Eur od 11.8.2017do zaplatenia, od 11.9.2017 do zaplatenia, od 11.10.2017 do zaplatenia, od 11.11.2017 do zaplatenia,
od 11.12.2017 do zaplatenia, od 11.1.2018 do zaplatenia, od 11.2.2018 do zaplatenia, od 11.3.2018
do zaplatenia, od 11.4.2018 do zaplatenia, od 11.5.2018 do zaplatenia, od 11.6.2018 do zaplatenia, od

11.7.2018 do zaplatenia za obdobie 12 mesiacov do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV.
súd zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky Domova K. A.
F. v A., F. G. XXX/XX, XXX XX A. z XX. XXXX XXXX a nároku o náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovného pomeru za obdobie presahujúce 12 mesiacov a výrokom V. priznal žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 30%.

3. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Cpr/2/2016 – 406 z 21.9.2023 súd zamietol žalobu žalobkyne v časti
požadovaného určenia, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá.

4. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 28CoPr/1/2024 – 459 z 25.4.2024 výrokom I. odmietol odvolanie
žalobkyne voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, výrokom II. rozsudok súdu I. inštancie v

napadnutej časti výroku II. určujúcej, že pracovný pomer ďalej netrvá, v napadnutej časti výroku IV.
zamietajúcej nárok žalobkyne na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru za
obdobiepresahujúce12mesiacovavovýrokuV.otrováchkonaniazrušilavecvzrušenomrozsahuvrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, výrokom III. napadnutý dopĺňací rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

5. Po vrátení veci odvolacím súdom, na základe návrhu žalobkyne súd na pojednávaní dňa 2.12.2024
pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný návrh rozšíril o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni
z titulu náhrady mzdy podľa § 142 ods. 3 ZP sumu 30.927,52 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1

189,52 Eur vo výške 5,50% ročne od 11.8.2022 do zaplatenia, 5,50% ročne od 11.9.2022 do zaplatenia,
6,25% ročne od 11.10.2022 do zaplatenia, 6,25% ročne od 11.11.2022 do zaplatenia, 7 % ročne od
11.12.2022 do zaplatenia, 7,50 % ročne od 11.1.2023 do zaplatenia, 7,50 % ročne od 11.2.2023 do
zaplatenia, 8 % ročne od 11.3.2023 do zaplatenia, 8,50 % ročne od 11.4.2023 do zaplatenia, 8,50 %
ročne od 11.5.2023 do zaplatenia, 8,75 % ročne od 11.6.2023 do zaplatenia, 9 % ročne od 11.7.2023

do zaplatenia, 9 % ročne od 11.8.2023 do zaplatenia, 9,25 % ročne od 11.9.2023 do zaplatenia, 9,50
% ročne od 11.10.2023 do zaplatenia, 9,50 % ročne od 11.11.2023 do zaplatenia, 9,50 % ročne od
11.12.2023 do zaplatenia, 9,50 % ročne od 11.1.2024 do zaplatenia, 9,50 % ročne od 11.2.2024 do
zaplatenia, 9,50 % ročne od 11.3.2024 do zaplatenia, 9,50 % ročne od 11.4.2024 do zaplatenia, 9,50 %
ročne od 11.5.2024 do zaplatenia, 9,50 % ročne od 11.6.2024 do zaplatenia, 9,25 % ročne od 11.7.2024

do zaplatenia, 9,25 % ročne od 11.8.2024 do zaplatenia, 9,25 % ročne od 11.9.2024 do zaplatenia, a
to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

6. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ju XX.XX.XXXX vymenoval do funkcie riaditeľa
domova dôchodcov, ktorému predchádzalo uznesenie Obecného zastupiteľstva v Močenku. Žalovaný

žalobkyni XX.XX.XXXX doručil list označený ako oznámenie o zložení funkčného platu, ktorý ju zaradil
do 11. platovej triedy a 8. platového stupňa a určil jej funkčný plat s účinnosťou od XX.XX.XXXX. V
zmysle zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. mal s ňou žalovaný uzavrieť pracovnú zmluvu, ale
keďže sa tak nestalo, vznikol žalobkyni pracovný pomer konkludentným konaním, pretože vykonávala
pracovnú činnosť riaditeľky domova dôchodcov, za ktorú zo strany žalovaného poberala mzdu. Starosta

obceXX.X.XXXXžalobkyniodovzdallistoznačenýakoodvolaniezfunkciesúčinnosťouod XX.X.XXXX.
Tomuto úkonu nepredchádzalo žiadne uznesenie obecného zastupiteľstva, to znamená, že odvolanie je
neplatné. Žalobkyňa listom z 20.6.2016 žalovanému oznámila, že nesúhlasí s odvolaním a žiadala, aby
ju ďalej zamestnával. Odvolanie z funkcie riaditeľky domova dôchodcov z 15.6.2016 je neplatné, pretože
aj keď žalovaný jej oznámil neplatnosť tohto odvolania, starosta nemôže vydať rozhodnutie so spätnou

platnosťou.Rozviazaniepracovnéhopomeruk30.6.2016jeneplatnézdôvodu,ževýpoveďjejboladaná
v ochrannej dobe, ďalej zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď
len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď
neplatná, a z dôvodu, že žalovaný výpoveď neprerokoval so zástupcami zamestnancov. Starosta o
skutočnostiach, že je chránenou osobou, vedel, pretože vo výberovom konaní tieto skutočnosti uvádzala

a pri nástupe do zamestnania predložila zamestnávateľovi dokumenty do osobného spisu o tom, že je
ťažko zdravotne postihnutá a poberá invalidný dôchodok. Rozšírenie žaloby pripustené na pojednávaní
X.XX.XXXX žalobkyňa odôvodnila tým, že má právo na náhradu mzdy nielen z titulu neplatnosti
výpovede, ale aj z titulu porušenia ponukovej povinnosti žalovaným voči žalobkyni, nakoľko odvolanejžalobkyni nebola ponúknutá iná práca a teda nebola s ňou dohodnutá iná práca, ktorú by žalobkyne
žalovaný mal povinnosť prideľovať, a v danom prípade nastal stav, že chýbal dohodnutý druh práce ako
jeden zo základných prvkov pracovného pomeru. Žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy podľa §142

ods. 3 ZP.
Vo vzťahu k dodatočnému zisteniu, že za žalovanú odvádzal odvody do Sociálnej poisťovne iný
subjekt než žalovaný, žalobkyňa uviedla, že žalovaný po celý čas trvania súdneho konania tvrdil a
predkladal súdu písomné dôkazy o tom, že je zamestnávateľom žalobkyne. Žalovaný sa považoval
za zamestnávateľa žalobkyne, a to od vzniku pracovného pomeru, označoval sa tak v písomnostiach

adresovaných žalobkyni. Žalovaný ako štatutárny orgán E. A. vykonal konkludentne prejav vôle uzavrieť
pracovnú zmluvu so žalobkyňou ako zamestnávateľ a rovnako ako zamestnávateľ mal vôľu doručenou
písomnou výpoveďou pracovný pomer rozviazať. Ku konkludentnému vzniku pracovného pomeru došlo,
lebo prejav vôle oboch účastníkov (za E. A. starosta ako štatutárny orgán a žalobkyňa ako zamestnanec
E. A.) smeroval k vzniku pracovného pomeru po vymenovaní žalobkyne do funkcie riaditeľky K. A.,
pričom starosta obce žalobkyni stanovil funkčný plat. Sú vylúčené pochybnosti o tom, že tu vôľa

na vznik pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným existovala hneď po vymenovaní do
funkcie riaditeľky DD a táto vôľa bola nespochybniteľne prejavená v písomných právnych úkonoch a
vyjadreniach žalovaného v tomto konaní.

7. Žalovaný pôvodne vo svojich vyjadreniach uvádzal, že žalobkyni doručil XX.X.XXXX odvolanie

z funkcie riaditeľky osobne za prítomnosti H. L.. Žalobkyňa po riadnom oboznámení sa s uvedeným
odvolaním navrhla žalovanému, že tento úkon akceptuje a následne dňa XX.XX.XXXX predloží
žalovanému ako zamestnávateľovi návrh dohody o skončení jej pracovného pomeru. Žalobkyňa však
v uvedený deň doložila doklad o jej PN zo XX.X.XXXX. Žalovaný následne zistil, že odvolanie
z XX.XX.XXXX vydal predčasne, nakoľko toto nebolo schválené obecným zastupiteľstvom. Preto

listom z XX.XX.XXXX oznámil žalobkyni neplatnosť písomného podania z XX.XX.XXXX a vyzval
žalobkyňu na okamžitý nástup do práce. Následne listom z XX.XX.XXXX odvolal žalobkyňu z funkcie
riaditeľky k XX.X.XXXX na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva z XX.X.XXXX. Žalovaný v
čase výberového konania nevedel že žalobkyňa poberá invalidný dôchodok a je ZŤP, keďže žalobkyňa
tieto skutočnosti vo výberovom konaní zamlčala. V danom prípade sa na výpoveď z XX.XX.XXXX

nevzťahujú ustanovenia o povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa výpoveď vopred signalizovať
príslušným úradom. Keby bola žalobkyňa pri výberovom konaní predložila tieto doklady, nemohla by
výberové konanie vyhrať.
Vo vzťahu k dodatočnému zisteniu, že za žalovanú odvádzal odvody do Sociálnej poisťovne iný subjekt
než žalovaný, podstata argumentácie žalovaného spočívala v tom, že po predložení lustrácie zo

Sociálnej poisťovne je zjavné, že žalobkyňa bola od XX.XX.XXXX K. XX.X.XXXX v pracovnom pomere
so zamestnávateľom – K. K. A. F. A., pričom žalovaný nie je a nikdy nebol zamestnávateľom žalobkyne.
Žalovaný nemôže byť nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti, ktorú si žalobkyňa z titulu náhrady
mzdy za ďalších 24 mesiacov uplatňuje. Žalobkyňa a žalovaný nie sú v žiadnom právnom vzťahu, ktorý
by vyplýval zo všeobecne záväzného alebo iného právneho predpisu. Z ust. § 11 ods. 4 písm. l) zák. č.

369/1990Zb.oobecnomzriadenívyplýva,žeobecnémuzastupiteľstvujevyhradenézriaďovať,zrušovať
a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich
riaditeľov. Žalovaný je vo vzťahu k K. K. A. F. A. zriaďovateľom. Teda žalobkyni vznikol pracovný pomer
menovaním do funkcie – riaditeľ K. K. A. F. M. A. a aj z obsahu samotnej listiny o vymenovaní do funkcie
zo 14.10.2015 vyplýva, že zriaďovateľ Obec Močenok zast. starostom postupuje podľa §5 ods. 6 zák.

č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v súlade so zákonníkom práce a zákonom o
obecnomzriadenínazákladevýsledkovvýberovéhokonaniazXX.X.XXXX.Jepretologické,žezfunkcie
žalobkyňu odvolával ten subjekt (zriaďovateľ), ktorý mal na to zo zákona ako jediný oprávnenie. Taktiež
odhlásenie žalobkyne ako pracovníka zo F. N. O. XX.X.XXXX preukázateľne vykonal jej zamestnávateľ
– K. K. A. F. A.. Nemôže preto obstáť tvrdenie, že žalovaný žalobkyňu uviedol do omylu tým, že konal

ako jej zamestnávateľ.

8. Podaním doručeným súdu 12.5.2025, v deň pojednávania, na ktorom mali strany predniesť záverečné
reči, žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka
na strane žalovaného podľa § 79 C.s.p., a to K. K. A. F. A., F. G. XXX/XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní XX.X.XXXX v prítomnosti zástupcov strán sporu súd nepripustil
vstup K. K. A. F. A. do konania na strane žalovaného a nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení
žalovaného návrhu o eventuálny petit v zmysle návrhu žalobkyne z X.X.XXXX. V časti formulácie výšky
nároku titulom náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 ZP vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd na podaniena základe žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne prednesenej na pojednávaní XX.X.XXXX neprihliadal
z dôvodu chyby v písaní.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie menovacím dekrétom zo XX.XX.XXXX, oznámením o určení
pracovného času z XX.XX.XXXX, zriaďovacou listinou z XX.X.XXXX, odvolaním z funkcie z XX.X.XXXX,
oznámením žalobkyne z XX.X.XXXX, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti XXXXXX, listom
žalovaného z XX.X.XXXX, odvolaním a výpoveďou z XX.X.XXXX, odpoveďou z XX.X.XXXX, mzdovými
listami za mesiace XX-XX XXXX, oznámením dĺžky pracovného času z XX.XX.XXXX, výsluchom

žalobkyne, starostu žalovaného, lustráciou v Sociálnej poisťovni, a zistil tento skutkový stav veci:

10. Zriaďovacou listinou z XX.X.XXXX žalovaný zriadil K. K. A., IČO: XX XXX XXX, štatutárnym orgánom
ktorého je riaditeľ, ktorého ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie zriaďovateľ.

11.NazáklademenovaciehodekrétuzoXX.XX.XXXXbolažalobkyňažalovanýmvzmysle§5ods.6zák.

č. 552/2003 Z.z. na základe výsledkov výberového konania vymenovaná do funkcie riaditeľa Domova
dôchodcov Milosrdného samaritána v Močenku s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Žalovaný oznámením
z XX.XX.XXXX podľa zák. č. 553/2003 Z.z. určil žalobkyni s účinnosťou od XX.XX.XXXX funkčný plat
mesačne spolu 1.137,- Eur.

12. Odvolaním z funkcie z 15.6.2016 starosta žalovaného oznámil žalobkyni, že ju v zmysle §11 ods. 4
písm. l) zák. č. 396/1990 Zb. o obecnom zriadení odvoláva z funkcie riaditeľky K. K. A. F. A. s účinnosťou
od XX.X.XXXX.

13. Oznámením z XX.X.XXXX, adresovaným K. K. A., F. G. XXX/XX, XXX XX A., žalobkyňa z dôvodu,

že odvolanie z funkcie považuje za protizákonné a v rozpore s dobrými mravmi, oznámila, že trvá na
tom, aby ju naďalej zamestnávali, inak sa bude domáhať svojich zákonných práv súdnou cestou. Ďalšie
rovnopisy oznámenia mali byť adresované E. P. A. – starostovi obce a Obecnému zastupiteľstvu obce
A.. Adresáti oznámenie prevzali XX.X.XXXX.

14. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti č. XXXXXX bola
žalobkyňa uznaná neschopnou práce XX.X.XXXX. Na potvrdení je ako názov zamestnávateľa uvedený
Domov dôchodcov Močenok a v časti záznamy zamestnávateľa je opatrené odtlačkom pečiatky K. K.
A. F. A..

15. Listom z XX.X.XXXX označeným ako a) Neplatnosť (nulitnosť) písomného podania označeného ako
Odvolanie z funkcie zo dňa XX.X.XXXX a b) Výzva na okamžitý nástup do práce, starosta žalovaného
žalobkyni oznámil, že Odvolanie z funkcie riaditeľky K. A. z XX.X.XXXX bolo od začiatku neplatným
úkonom, nakoľko v ňom neuviedli všetky potrebné náležitosti podľa § 11 ods. 4 zák. č. 396/1990 Zb.
Zároveň ju upozornil, že sa nedostavila bez ospravedlnenia do práce od XX.X.XXXX, hoci vo svojom

písomnom podaní z XX.X.XXXX trvala na tom, aby ju zamestnávali naďalej.

16. Dňa 29.6.2016 žalovaný vyhotovil listinu označenú ako a) odvolanie z funkcie a b) výpoveď, v ktorej
žalobkyni oznámil, že ju na základe uznesenia Ocz č. 3.1.-1./MOZ/2016 z 29.6.2016 odvoláva z funkcie
riaditeľky K. K. A. F. A. s účinnosťou dňa 30.6.2016 a že vzhľadom na skutočnosť, že po odvolaní

s funkcie v zmysle §42 ods. 2 zákonníka práce prestala spĺňať požiadavky v zmysle §63 ods. 1 písm.
d) bod 2 zákonníka práce, ako zamestnávateľ jej dáva výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. d) bod 2 zákonníka práce v nadväznosti na §42 ods. 2 zákonníka práce. Výpovedná lehota
mala byť jeden mesiac a mala začať plynúť prvým dňom mesiaca po doručení výpovede. Zároveň
žalobkyňu požiadal, aby sa dostavila so práce v sídle K. K. A. F. A.. Prílohu tvorilo uznesenie Obecného

zastupiteľstva v A. Q. X.X-X./A. o odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky DD A. F. k XX.X.XXXX.

17. Listom z XX.X.XXXX adresovaným starostovi žalovaného žalobkyňa oznámila, že do práce nastúpi
ihneď ako to bude možné.

18. Mzdové listy žalobkyne identifikujú zamestnávateľa žalobkyne ako Domov dôchodcov.19. Dňa 2.11.2021 právna zástupkyňa žalobkyne založila do spisu Oznámenie K. K. A. F. A.
z XX.XX.XXXX o dĺžke pracovného času žalobkyne ako bývalej zamestnankyne vystavené mzdovou
učtárňou K. K. A. F. A..

20. Po vrátení veci odvolacím súdom bol na pojednávaní X.XX.XXXX realizovaný výsluch žalobkyne,
ktoráuviedla,žeXX.XX.XXXXsapoobednejprestávkedostavilidodomovavMočenkustarostaapánL.,
kontrolór. Pani R. prišla až na podpis poverenia. Starosta sa žalobkyňu snažil presvedčiť, aby sa funkcie
vzdala dobrovoľne, boli tam určité vydieračské taktiky, že ak sa chce v budúcnosti zamestnať, bude

pre zamestnávateľa potrebovať dobré referencie. Žalobkyňa to odmietla. Starosta sa ešte pri odchode
otočil, že jej dáva priestor na rozmyslenie. Odvolanie prebehlo po 12-tej hodine, retroaktívne od 08:00,
pričom od rána žalobkyňa vykonávala úkony riaditeľky. Dňa XX.XX.XXXX bola odvezená na pohotovosť
a následne ostala na PN do XX.X.XXXX. Nemohla nikde pracovať, poberala nemocenské dávky.

21. Starosta žalovaného na pojednávaní X.XX.XXXX uviedol, že kroky z XX.X.(XXXX) vyhodnotili ako

nulitné a následné kroky sa riadili zákonnými ustanoveniami, keď žalobkyňu písomne vyzvali, aby
nastúpila do práce. Žiadna iná komunikácia zo strany zamestnávateľa alebo zriaďovateľa neprebehla.
Žalobkyňa nebola zamestnankyňou obce, ale bola zamestnankyňou domova dôchodcov.

22. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni zabezpečenej súdom a stranám oboznámenej na pojednávaní

X.X.XXXX vyplýva, že za žalobkyňu v období od XX.XX.XXXX K. XX.X.XXXX odvádzal odvody do F. N.
K. K. A. F. A., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. G. XX, XXX XX A..

23. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

24. Podľa § 49 ods. 2 C.s.p. vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde
inej inštancie.

25. Podľa § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 2 C.s.p. v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si

námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

27. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní 12.5.2025 vzniesla námietku zaujatosti sudkyne
s odôvodnením, že zo stanoviska súdu a z neprihliadnutia na závažné okolnosti, za ktorých bola nútená
sformulovať procesné návrhy, sú dané pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Hoci by súd mal byť v
konaní naklonený slabšej strane, ktorou je zamestnanec, právna zástupkyňa žalobkyne mala za to,
že postupuje len v záujme žalovaného. Sudkyňa nijako nevyhodnotila nekonanie žalovaného alebo

neplnenie povinnosti súdom uloženej na pojednávaní 3.2.. Takýmto postupom neoprávnene zvýhodňuje
druhú stranu sporu a zásada hospodárnosti by tu nemala hrať rozhodujúcu úlohu pri rozhodovaní súdu.
Súd na vznesenú námietku zaujatosti v zmysle § 52 ods. 2 veta druhá C.s.p. neprihliadal, nakoľko
rozhodovacia činnosť sudcu nie je v zmysle § 49 ods. 3 C.s.p. dôvodom vylúčenia sudcu a právna
zástupkyňa žalobkyne iné dôvody v zmysle § 49 ods. 1 C.s.p., pre ktoré mala byť sudkyňa vylúčená,

neuviedla.

28. Podľa §7 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ je právnická osoba alebo
fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to
ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

29.Podľa§7ods.2zák.č.311/2001Z.z.Zákonníkaprácezamestnávateľvystupujevpracovnoprávnych
vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je
aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľaosobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť
súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

30. Podľa §7 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve
orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila.

31.Podľa§43ods.1zák.č.311/2001Z.z.Zákonníkaprácevzneníúčinnom kXX.XX.XXXXvpracovnej

zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

32. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme tento zákon sa
vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú
b) právnické osoby zriadené zákonom, právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším
územným celkom podľa osobitného predpisu a verejné výskumné inštitúcie.

33. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme zamestnanec podľa
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v
§ 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom
vzťahu k zamestnávateľovi.

34.Podľa§4zák.č.552/2003Z.z.ovýkoneprácevoverejnomzáujmeprávneúkonyzazamestnávateľa
voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je
štatutárny orgán vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne
úkony za zamestnávateľa vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym

orgánom podľa osobitného predpisu, 11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba
týmto orgánom poverená. V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného
orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak
zamestnávateľ nemá nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu
štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí.

35. Podľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, za zamestnanca odvádza poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
zamestnávateľ.

36.Podľa§4ods.3písm.l)zák.č.369/1990Zb.oobecnomzriadeníobecprivýkonesamosprávynajmä
zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové
organizácie, iné právnické osoby a zariadenia.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný je v zmysle § 4 ods.

3 písm. l) zákona o obecnom zriadení zriaďovateľom K. K. A. F. A., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F.
G. XX, XXX XX A., štatutárnym orgánom ktorého je riaditeľ, ktorého ustanovuje a odvoláva z funkcie
zriaďovateľ. Žalobkyňa bola žalovaným v zmysle § 5 ods. 6 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo
verejnom záujme vymenovaná do funkcie riaditeľa K. K. A. F. A. s účinnosťou od XX.XX.XXXX.

38. Po vrátení veci odvolacím súdom súd doplnil dokazovanie na základe návrhu žalovaného o o.i.
výsluch starostu žalovaného vykonaný dňa X.XX.XXXX, na základe ktorého vznikli pochybnosti
o pasívnej vecnej žalovaného v tomto konaní. Starosta žalovaného totiž pri svojej výpovedi po prvýkrát
oddelil postavenie obce ako zriaďovateľa od postavenia právnickej osoby zriadenej obcou – K. K. A.
F. A. ako zamestnávateľa a tvrdil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou K.. Na základe tohto tvrdenia

súd postupujúc v zmysle § 185 ods. 2 C.s.p. a §319 C.s.p. zabezpečil lustráciu zo Sociálnej poisťovne,
z ktorej vyplynulo, že ako zamestnávateľ v zmysle § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. za žalobkyňu
v období od XX.XX.XXXX K. XX.X.XXXX odvádzal poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti K. K. A. F. A..39.VovzťahukzabezpečeniulustráciezoSociálnejpoisťovneniejemožnéstotožniťsasargumentáciou
právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že žalovaný doposiaľ v konaní nenamietal svoju pasívnu vecnú

legitimáciu, pričom zo strany súdu došlo k neoprávnenému zvýhodneniu žalovaného na úkor slabšej
stranyvpracovnoprávnomspore.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009

z 29.6.2010). Rovnaký názor zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď v rozhodnutí III. ÚS
266/2014 zo 16.12.2014 uviedol, že „Konajúce súdy totiž v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 198/2007 z 30. septembra 2008, ako
aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 267/2005 z 29. marca 2007 a
sp. zn. 25 Cdo 78/2001 z 30. októbra 2002) priznali navrhovateľovi ako lízingovému nájomcovi, ktorý
nebol vlastníkom zničenej veci – motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na

náhradu škody spôsobenej na veci. Na tomto mieste zdôrazňuje ústavný súd relevantnú okolnosť, ktorá
umocňuje závažnosť pochybenia konajúcich súdov, a to skutočnosť, že preskúmanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010), kde zistenie

nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.“. Následne Ústavný súd Slovenskej
republiky v konaní II. ÚS 104/2023 v súvislosti s právnou otázkou, či je možné skúmať vecnú legitimáciu
v odvolacom konaní, aj keď ju nikto nenamieta, konštatoval, že už bola riešená a zodpovedaná, pričom
možno judikatúru vyšších súdnych autorít v tomto smere považovať za ustálenú s odkazom na vyššie
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Otázku pasívnej vecnej legitimácie

tak súd bol povinný riešiť z úradnej povinnosti bez ohľadu na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa
jedná o individuálny pracovnoprávny spor v zmysle druhej hlavy, tretieho dielu Civilného sporového
poriadku a rovnako bez ohľadu na to, že žiadna zo strán túto skutočnosť počas ôsmych rokov trvania
tohto konania nenamietala.

40. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietala, že sa nepohybujeme v rovine
úpravy sociálneho zabezpečenia, ale v rovine zákonníka práce vo vzťahu k zákonu č. 552/2003 Z.z..
Domnieva sa, že nie je automatické, že ak niekto odvádza odvody, je aj zamestnávateľom, pričom ako
príklad uviedla starostu obce, za ktorého odvádza odvody obec, hoci s ňou starosta nie je v pracovnom
pomere. Tento argument súd nepovažuje za prijateľný, keďže starosta obce sa počas výkonu

svojej funkcie posudzuje na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia, podpory v nezamestnanosti a platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti ako
zamestnanec v pracovnom pomere. Obec vo vzťahu k starostovi vystupuje ako zamestnávateľ (platiteľ
poistného) a má voči zdravotnej a sociálnej poisťovni oznamovacie a registračné povinnosti. Takáto
(nesprávna) analógia k postaveniu starostu nie je použiteľná ani s prihliadnutím na to, že žalobkyňa si

v konaní uplatňuje nároky ako zamestnanec z pracovnoprávneho pomeru, pričom v takom prípade z ust.
§141ods.2zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoisteníjednoznačnevyplýva,žezazamestnancaodvody
odvádza zamestnávateľ. Súdu pritom nie je známa situácia, kedy za zamestnanca v pracovnoprávnom
pomere odvádza odvody iný subjekt než zamestnávateľ.

41. K argumentácii, že pri ústnom dojednávaní podstatných náležitostí pracovnej zmluvy, ktorá mala
vzniknúť konkludentne, žalobkyňa komunikovala výlučne so žalovaným, považuje súd za potrebné
poukázať na ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v spojení
s relevantnými ustanoveniami Zákonníka práce. Žalobkyňa bola na základe výsledkov výberového
konania vymenovaná do pozície štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej obcou – Domova

dôchodcov. Na zamestnancov takejto právnickej osoby sa vzťahuje zákon o výkone práce vo verejnom
záujme (§1 ods. 2 písm. b). Ako štatutárny orgán bola v pracovnoprávnom vzťahu k tejto právnickej
osobe ako zamestnávateľovi a mala postavenie zamestnanca v zmysle § 2 ods. 1 zákona o výkone
práce vo verejnom záujme. Podľa § 4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme právne úkony za
zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval

alebo zvolil. V prejednávanej veci tak Obec Močenok, konajúca prostredníctvom starostu, ako orgán,
ktorý žalobkyňu vymenoval za riaditeľku, bola oprávneným subjektom na realizáciu právnych úkonov
za Domov dôchodcov A. F. A. ako zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni ako zamestnankyni. Obdobný
záver možno podporne vyvodiť aj z ust.§ 7 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého so zamestnancom,ktorý je aj štatutárnym orgánom dohodne podmienky pracovnej zmluvy orgán alebo právnická osoba,
ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby pri dojednávaní
podstatných náležitostí zmluvy (§43 ods. 1 Zákonníka práce), uzatváranej so štatutárnym orgánom,

nedochádzalo k možnému konfliktu záujmov a preto zákonník práce upravuje, že tieto pracovné
podmienky uzatvára so štatutárnym orgánom výlučne buď orgán alebo právnická osoba, ktorá štatutárny
orgán ustanovila. Oba zákony tak jednoznačne vymedzujú, že žalobkyňa mohla pri dojednávaní
pracovnej zmluvy komunikovať výlučne so žalovaným ako zriaďovateľom jej zamestnávateľa – Domova
dôchodcov A. F. A..

42. Nakoľko na základe vykonaného dokazovanie bolo preukázané, že žalobkyňa nebola v období, za
ktoré si uplatňuje nároky v tomto konaní, zamestnankyňou žalovaného, súd žalobu v časti určenia, že
pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá, v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni
náhradu mzdy vo výške 28 548,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vymedzeným vo výroku II. tohto
rozsudku a v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 30.927,52

Eur spolu s úrokom z omeškania vymedzeným vo výroku III. tohto rozsudku, zamietol. Vzhľadom na
prijatý záver o nedostatku pasívnej legitimácie sa súd nezaoberal ďalšími skutkovými tvrdeniami strán
sporu a nevyhodnocoval ďalšie dôkazy vykonané v priebehu konania, nakoľko by takýto postup bol
nadbytočný a nehospodárny.

43. Právna zástupkyňa žalobkyne nesúhlasila s procesným postupom súdu vo vzťahu k nepripusteniu
vstupuďalšiehosubjektudokonanianastranežalovanéhoasnepripustenímzmenyžalobyspočívajúcej
s rozšírení žalobného návrhu o eventuálny petit. Zároveň namietala, že súd nevyhodnotil nekonanie
žalovaného a nesplnenie súdom uloženej povinnosti na pojednávaní X.X.XXXX, pričom v dôsledku
pasivity bola v procesnej núdzi. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX súd oboznámil lustráciu zo Sociálnej

poisťovne a nakoľko šlo o podstatnú informáciu, na základe žiadosti strán odročil pojednávania za
účelom poskytnutia priestoru na vyjadrenie sa k nej a prípadné označenie dôkazov, ktoré žiadajú
v tejto súvislosti vykonať. Konajúc v súlade zo zásadami rýchlosti a hospodárnosti, súd využitie práva
vyjadriť sa obmedzil sudcovskou lehotou 30 dní. Uznesenie súdu vyhlásené na pojednávaní X.X.XXXX
nie je možné vykladať ako uloženie povinnosti stranám vyjadriť, keďže ide o ich právo, ale len ako

stanovenie časového úseku na uplatnenie tohto práva. V tejto súvislosti súd nemôže akceptovať ani
argument právnej zástupkyne žalobkyne, že sa v dôsledku pasivity žalovaného dostala do procesnej
núdze, v dôsledku čoho predložila návrh na zmenu žaloby a pripustenie vstupu ďalšieho subjektu až na
pojednávaní XX.X.XXXX. Ako súd uviedol vyššie, otázku pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vyvstala po
oboznámení súdom zabezpečeného dôkazu na pojednávaní X.X.XXXX, bol súd povinný riešiť ex offo,

bez ohľadu na prípadnú námietku žalovaného. Žalobkyňa bola v konaní právne zastúpená, v dôsledku
čoho si týchto okolností mala byť vedomá a mala dostatočný priestor na to, aby sa s novou situáciou
vysporiadala. Nakoľko strany po uplynutí 30 dňovej sudcovskej lehoty žiadne nové dôkazy nenavrhli,
súd ďalšie pojednávanie odročené na žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne (X.X.XXXX), odročil na
záverečné reči na XX.X.XXXX. Pokiaľ žalobkyňa návrh na pripustenie vstupu ďalšieho subjektu a zmenu

žaloby predložila až na tomto pojednávaní, súd dospel k záveru, že pripustenie týchto zmien by bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti (čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn.
4Cdo/140/2024 z XX.X.XXXX). Nakoľko nemalo ísť o nerozlučné, či nútené spoločenstvo, rozhodnutím
súdu o nepripustení vstupu a zmeny žaloby nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobkyne.
Práve naopak, aj prihliadnutím na dĺžku trvania tohto sporu, bolo v záujme právnej istoty žalobkyne ako

slabšej strany sporu potrebné vyriešiť otázku dôvodnosti nárokov uplatnených proti žalovanému bez
toho, aby bolo pojednávanie odročované a konanie ďalej predlžované.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

XX. Žalovanému ako v prevažnej miere úspešnej strane (keď v pôvodnom rozhodnutí bol právoplatne
zaviazaný na zaplatenie sumy 14.274,24 Eur s úrokmi z omeškania, pričom týmto rozhodnutím bol
vyčíslený nárok žalobkyne v rozsahu 59.476,- Eur zamietnutý), vzniklo právo na náhradu trov konaniav pomernej časti. Súd však dospel k záveru, že v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa,odôvodňujúcenepriznanienáhradytrovkonaniažalovanému.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky
v uznesení sp. zn. 5Cdo/67/2010 z 9.6.2010 uviedol, že úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú

dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 150 O.s.p. (teraz §257 C.s.p.) preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez
ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému
účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v

prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je
potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z
hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. (teraz §257 C.s.p.) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
(práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

45. Žalobkyňa si v konaní uplatňovala nároky v súvislosti s neplatným skončením pracovného
pomeru s cieľom kompenzovať príjmy, ktoré jej ako zamestnankyni ušli a pokryť náklady spojené
s nedisponovaním zamestnaním v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Z povahy
veci je zrejmé, že uplatnené nároky priamo súviseli so schopnosťou žalobkyne uspokojovať svoje
základné životné potreby a mali vplyv na jej majetkové a sociálne postavenie. V týchto súvislostiach

súd za zásadnú okolnosť majúcu vplyv na rozhodnutie o trovách konania považoval postoj žalovaného
v priebehu konania. Konanie bolo vedené od roku 2016, pričom počas ôsmich rokov žalovaný
opakovane sám seba označoval za zamestnávateľa žalobkyne, dokonca akceptoval rozsudkom
z XX.X.XXXX uloženú povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy sumu 14.274,24 Eur, proti
ktorému rozhodnutiu ani nepodal odvolanie. Až koncom roku 2024 žalovaný prezentoval tvrdenie, že

nie zamestnávateľom žalobkyne. Podľa názoru, pri dodržaní náležitej obozretnosti, ktorú je nutné od
zamestnávateľa,ktorýmjedokoncaobec,očakávaťvedomosťotom,ktoje,činiejejehozamestnancom.
Súd dospel k záveru, že žalovaný svojím postojom žalobkyňu (a súd) dlhodobo v konaní utvrdzoval
v domnienke, že bol jej zamestnávateľom, čím sa v prevažnej miere pričinil o rozsah úkonov a dĺžku
konania a vystavil tak žalobkyňu stavu právnej neistoty. Z uvedených dôvodov súd žalovanému nárok

na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.