Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625010183
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1625010183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov

JUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného X. A., stíhaného pre zločin ublíženia
nazdravípodľa§155ods.1,ods.2písm.a/,písm.b/Trestnéhozákonaainé,oodvolaníobžalovanéhoa
prokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduMalackysp.zn.3T/18/2025zodňa28.08.2025,naverejnom
zasadnutí konanom dňa 13.01.2026, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

X. A., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. E., okres
F.

u k l a d á

podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia veci 3 ks kuchynských nožov
zaistených ako vecné stopy č. 6, č. 7, č. 8.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 3T/18/2025 zo dňa
28.08.2025 bol obžalovaný X. A. uznaný za vinného zo spáchania v bode 1/ zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/Trestného zákona a v bode 2/ zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. c/ Trestného zákona v súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

1/ dňa 29.11.2024 v čase okolo 21:30 hod. v meste Malacky na ulici F. J. v byte na 1. nadzemnom
podlaží,popredchádzajúcompožitíalkoholickýchnápojov,prišlokslovnejhádkemedzinímaA.K.,ktorú
potom aj fyzicky napadol tak, že jej o hlavu rozbil pohárik, následne sa manželka obžalovaného P. A.
snažila vlastným telom zabrániť pokračovaniu napádania poškodenej A. K., kedy sa jej podarilo vytlačiť

manžela X. A. smerom do kuchyne, počas čoho sa A. K. podarilo ujsť z bytu, na to začal X. A. útočiť a
napádať svoju manželku, s ktorou sa ocitli spolu na balkóne, kde sa spolu hádali a následne obžalovaný
poškodenú P. A. chytil za nohy, a prehodil ju cez balkón, na základe čoho poškodená P. A. padla na
ulicu na zem pod balkón, kde zostala ležať, potom po nej obžalovaný hádzal rôzne ťažké predmety,
ktorými trafil hlavu a telo poškodenej, následne k nej na ulici pristúpil D.. U. Z. v úmysle poskytnúť jej prvú
pomoc, kedy však po chvíli k nim na ulicu pribehol obžalovaný s viacerými nožmi, ktorý najskôr slovne

napadol poškodeného D.. U. Z. a potom sa po ňom zahnal nožom, ktorým ho zasiahol do pravej ruky
v oblasti ramena, na čo začal poškodený D.. U. Z. od obžalovaného rýchlo ustupovať, pričom po ňom
obžalovaný hodil nôž, ktorým sa ho snažil zasiahnuť, čo sa mu však nepodarilo, následne obžalovaný
X. A. podišiel k vzdialenej skupinke ľudí, ktorí na neho kričali, aby prestal, kde pribehol k plotu, kde sa
okamžite zahnal na oblasť hlavy u poškodeného J. U., ktorého nožom nakoniec zasiahol do oblasti ľavej

časti tváre, čím obžalovaný spôsobil poškodenej P. A. okrem iného zlomeninu lebky v čelovo - spánkovej
oblasti vľavo, poúrazové subarachnoidálne krvácanie do mozgu v spánkovej oblasti vľavo, zlomeninu
VIII. - X. rebra vpravo, vzduch v pohrudnicovej dutine vpravo (pneumotorax), pomliaždenie hrudníka
a srdca, zlomeninu tŕňových výbežkov II. - V. bedrového stavca, zlomeninu priečneho výbežku II.
bedrového stavca, zlomeninu krížovej kosti vľavo, obojstrannú zlomeninu horného aj dolného ramienka

lonovej kosti, trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej ľavej hornej končatiny, vykĺbenie horného
medzičlánkového kĺbu V. prsta pravej hornej končatiny a zlomeninu hlavičky dolného článku V. prsta
pravej hornej končatiny s dobou liečenia viac ako 42 dní, poškodenej A. K. tržnú ranu nad ľavým okom
a pomliaždenie ľavého oka, poškodenému D.. U. Z. reznú ranu na pravom ramene o veľkosti asi 13 cm,
a poškodenému J. U. spôsobil sečnú ranu na brade v tvare písmena „L“ o dĺžke 4-5 cm, čo si vyžiadalo

ich lekárske ošetrenia a liečenie bez sťaženia obvyklého spôsobu života,

2/ dňa 29.11.2024 v čase okolo 21:35 hod. v meste F. na ulici F. J. pred vchodom do bytovky č. XX,
kde v oboch rukách držal nôž, bol po príchode hliadky MsP Malacky vykonávajúcej služobný zákrok
vyzvaný na odhodenie nožov, pričom túto výzvu neuposlúchol a namiesto toho obžalovaný hodil jeden

nôž do približujúceho sa člena hliadky MsP Malacky - X. Q., ktorý ho zasiahol do ľavej oblasti hrude,
pričom došlo k reznému poškodeniu technickej vesty a vrchného oblečenia X. Q., načo hliadka začala
vykonávať služobný zákrok voči osobe obžalovaného X. A. za účelom jeho spacifikovania, kedy sa mu
hliadka snažila nasadiť aj putá, čo sa im však nepodarilo, nakoľko sa aktívne bránil, kedy okrem iného
chytil zakročujúcej policajtke MsP Malacky D. X. teleskopický obušok, ktorý sa jej snažil vytrhnúť z rúk,

pričom pri zápase o teleskopický obušok sa mu podarilo ju zhodiť na zem, kde ju obžalovaný priľahol,
pričom pri ďalšom prekonávaní aktívneho odporu sa obžalovaný X. A. najskôr začal X. Q. vyhrážať
slovami „aby ho pustil s tým, že keď ho nepustí, tak ho zabije“ a potom obom členom hliadky uviedol
„zabijem ťa, aj tvoju kolegyňu!“, čím nespôsobil členom hliadky MsP Malacky žiadne zranenia.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) roky a zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa
uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to 3 kusov

kuchynských nožov zaistených ako vecné stopy č. 6, č. 7 a č. 8, ktorých vlastníkom sa podľa § 60
ods. 5 Trestného zákona stala Slovenská republika. Obžalovanému zároveň uložil podľa § 73 ods. 2
písm. c/ Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 3.608,44 € a Sociálnej poisťovni,

a.s., so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, škodu vo výške 997,80 € a podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného D.. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. J. XX, F.
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o treste podal odvolanie obžalovaný a navrhol, aby Krajský
súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) zrušil výrok o treste odňatia slobody a uložil mu trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania zo dňa 12.09.2025 uviedol, že v jeho osobe ide o
nekonfliktného človeka, ktorý doposiaľ žil usporiadaným spôsobom života. Obžalovaný poukázal aj
na závery znaleckého posudku z odboru psychiatria, podľa ktorého jeho pobyt nepredstavuje z
psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečenstvo v prípade, že bude abstinovať od alkoholu.

Obžalovaný zdôraznil, že bude viesť riadny život a nebude požívať alkoholické nápoje. Podľa
obžalovaného by bolo primeraným ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Obžalovaný uviedol, že spáchanie trestného činu priznal, úprimne oľutoval a upriamil pozornosť na
postoj poškodenej P. A., ktorá ako jeho manželka mu odpustila.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa ihneď po jeho vyhlásení proti výroku o treste podal odvolanie aj

prokurátor. Prokurátor v dôvodoch odvolania zo dňa 08.10.2025 vyslovil nesúhlas s výmerou uloženého
trestu odňatia slobody. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimeraný
vzhľadom na spôsob a následky spáchania trestných činov. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že
obžalovaný napadol viacero osôb a spáchal viac trestných činov. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa vyplýva, že súd prvého stupňa nedôvodne zohľadnil priznanie obžalovaného do takej miery, že

pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona. Súd prvého stupňa
pri ukladaní trestu zohľadnil len ľudskú rovinu, ktorá spočívala v tom, že mu poškodená (manželka)
odpustila, opomínajúc ďalších poškodených, čo vzbudzuje dojem, akoby žiadne ďalšie osoby nemali
postavenie poškodených. Súd prvého stupňa nepochopiteľne neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h/ Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, z dôvodu aplikácie

asperačnej zásady, hoci vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nemá od novely
Trestného zákona s účinnosťou odo dňa 06.08.2024 žiadny vplyv na úpravu hraníc trestných sadzieb.
Prokurátor vyslovil, že je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere minimálne 6
(šesť) rokov.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný písomným podaním zo dňa 17.10.2025 a navrhol
odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný konštatoval, že súd prvého stupňa
postupoval správne, keď aplikoval § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovaný
považuje nanajvýš za rozporuplné, ak prokurátor v konaní pred súdom prvého stupňa navrhoval
ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a v odvolacom konaní navrhuje

uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody 6 rokov.
Odvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho
konania, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa na neverejnom zasadnutí,
a preto odvolací súd určil v trestnej veci verejné zasadnutie.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného X. A., ustanoveného obhajcu
JUDr. Stanislava Viléma, prokurátora a poškodených A. K. a P. A.. Odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti ostatných poškodených.

Naverejnomzasadnutíustanovenýobhajcavrámcikonečnéhonávrhunavrholzohľadniť,žeobžalovaný

sa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu. Výkon väzby je dostatočným ponaučením pre
obžalovaného a uloženie primeraného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom by bolo
primerané. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Prokurátor v rámci konečného návrhu poukázal na dôvody podaného odvolania a navrhol mu vyhovieť

a naopak odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že nechcel nikomu ublížiť a spáchanie trestných činov úprimne ľutuje. Nikdy
predtým nekonal agresívne a impulzívne. Išlo o jednorazový exces zapríčinený viacerými okolnosťami
a frustráciami za použitia alkoholu. Vyslovil, že chce viesť riadny život, naďalej žiť so svojou manželkou

a vyslovil ospravedlnenie všetkým poškodeným, najmä svojej manželke a žiada o odpustenie. Navrhol,
aby mu odvolací súd uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, aby mohol čo najskôr
nahradiť vzniknutú škodu.Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd limitovaný tzv. obmedzeným revíznym princípom na podklade
odvolania obžalovaného a prokurátora, ktoré podali ako oprávnené osoby podľa § 307 ods. 1 písm. a/,
písm. b/ Trestného poriadku a včas podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal v súlade s §

317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal obžalovaný a prokurátor odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
majú na zreteli povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné a naopak odvolanie prokurátora vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

K podaniu odvolania obžalovaným v zákonnej lehote odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že
rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 28.08.2025 (štvrtok) za prítomnosti obžalovaného
a ustanoveného obhajcu. Obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu dňa
12.09.2025 (piatok). V súlade s § 309 ods. 1 Trestného poriadku bolo možné podať odvolanie do 15
dní od oznámenia rozsudku, ktorým bolo jeho vyhlásenie dňa 28.08.2025 a posledný deň na podanie
odvolania bol deň 12.09.2025, kedy došlo k podaniu odvolania. Odvolanie obžalovaného bolo tak

podané v zákonnej lehote.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v
neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona ambulantnú formu ochranného liečenia sú uloží, ak vzhľadom
na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu
ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode
nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej
poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia.

Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ popri treste odňatia slobody, ktorého výkon
podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žeobžalovanýpodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadkuvyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na následne položené otázky podľa § 333

ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal kladne, verbálnym spôsobom predvídaným
Trestným poriadkom “áno“. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného
a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom liečení.

Výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyslovil, že dokazovanie v
rozsahu priznania zo spáchania skutkov nevykoná, nebolo možné podaním odvolania právne účinne
napadnúť výrok o vine. V tomto smere poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 307 ods. 1 písm. b/

Trestného poriadku, z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný nemôže napadnúť odvolaním výrok o
vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného
poriadku vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním.ObžalovanýboltedarozsudkomOkresnéhosúduMalackysp.zn.3T/18/2025zodňa28.08.2025uznaný
za vinného zo spáchania v bode 1/ zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.

b/ Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a v bode 2/ zločinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona v súbehu s prečinom
útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Odvolanie prokurátora ako aj obžalovaného pritom smerovalo výlučne proti trestu odňatia slobody,
kedy obžalovaný navrhol uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným
dohľadom a prokurátor sa domáhal uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) rokov. Prokurátor tak v odvolaní označil uložený trest za neprimerane mierny, obžalovaný naopak
za neprimerane prísny, pričom žiadal o jeho zmiernenie. Predtým ako odvolací súd posúdi primeranosť
trestu, musel odvolací súd preskúmať, či bol trest uložený v súlade s Trestným zákonom.

Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému X. A. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona spočívajúcu v tom, že sa k trestnému činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval.
Správne súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného

zákona, pretože obžalovaný pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti viedol riadny život. Z odpisu
registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ žiadneho trestného činu do spáchania aktuálnej
trestnej činnosti nedopustil, keďže nemá žiadny záznam v odpise registra trestov. Pokiaľ ide o spáchané
priestupky, podľa výpisu z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov sa síce obžalovaný
dopustil troch priestupkov, išlo však výlučne o priestupky na úseku cestnej premávky (nerešpektovanie

dopravného značenia a prekročenie rýchlosti).

Pokiaľ ide námietku prokurátora, že nebol dôvod nepriznať obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. h/ Trestného zákona, takýto postup nemožno akceptovať, pretože skutočnosť, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov je pričítaná obžalovanému na vrub už pri použití asperačnej zásady, a

teda súd prvého stupňa správne nezohľadnil tú istú okolnosť v neprospech obžalovaného dva razy
(stanovisko č. 1 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č.
1/2011). Aj keď prokurátor v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že novela Trestného zákona
účinná odo dňa 06.08.2024, ktorá bola vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z. síce vypustila tzv. automat
na úpravu výšky trestných sadzieb podľa § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, je nevyhnutné uviesť, že

Trestný zákon nezbavil súdu povinnosti prihliadať na existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
v súlade s § 34 ods. 4 Trestného zákona pri ukladaní trestu. Ak teda dochádza pri ukladaní trestu k
aplikácii asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného odo dňa 06.08.2024, týmto
dochádza k zohľadneniu spáchania minimálne dvoch trestných činov, z ktorých je jeden zločinom a teda
priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona o spáchaní viacerých trestných

činov by nemohlo byť zohľadnené opätovne, a to bez ohľadu na to, že novela Trestného zákona už
nepripúšťa upravovať dolnú, resp. hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Ide o zákaz dvojitého pričítania tej istej okolnosti vyjadrenej v ustanovení § 38 ods. 1 Trestného zákona.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovanému, ktorý spáchal štyri trestné činy, ukladal

podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia,
ktorésavzťahujenatrestnýčinznichnajprísnejšietrestný,tedazazločinublíženianazdravípodľa§155
ods.1,ods.2písm.a/,písm.b/Trestnéhozákonastrestnousadzboutrestuodňatiaslobody5(päť)rokov
až 12 (dvanásť) rokov, modifikovanou v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada)
zvýšenímhornejhraniceojednutretinu,t.j.na16(šestnásť)rokov,keďžesaukladalúhrnnýtrestodňatia

slobody za viac úmyselných trestných činov, z čoho sú dva zločiny, spáchané dvomi skutkami. Ide tak
o trestnú sadzbu 5 (päť) až 16 (šestnásť) rokov.

Pokiaľ ide o samotnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, v prípade mimoriadneho
zníženia trestu podľa tohto ustanovenia musia byť zistené také mimoriadne okolností prípadu a pomery

na strane páchateľa, ktoré takýto postup kvalifikovane odôvodňujú, čo v danom prípade odvolací súd
u obžalovaného nevzhliadol. Súd prvého stupňa vo výroku o treste aplikoval § 39 ods. 1 Trestného
o mimoriadnom znížení trestu bez toho, aby aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodnil,
pričom tento záver neodôvodňujú ani žiadne konkrétne okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoréby bolo možne vyhodnotiť ako výnimočné a boli by zistiteľné z obsahu spisového materiálu. Inštitút
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona nie je pritom bežným (pravidelným)
postupom súdu. Súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností

alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, sú svojou povahou
výnimočné a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa rovnako neaplikoval § 39 ods. 5 Trestného
zákona, ktoré je fakultatívnym ustanovením a ide o možnosť (nie povinnosť) súdu aplikovať uvedené

ustanovenie Trestného zákona (súd „môže“). Pri ukladaní trestu obžalovanému napriek prijatému
vyhláseniu obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní neboli splnené zákonné podmienky na
mimoriadne zníženie trestu za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona, a to vzhľadom
k závažnosti činu a okolnostiam prípadu. Aj aplikácia § 39 ods. 5 Trestného zákona musí zodpovedať
kritériám ukladania trestu podľa § 34 a nasledujúcich Trestného zákona, čo súd prvého stupňa dôsledne
neposúdil a ukladanie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby

by bolo neprimerané.

Bez potreby opakovania je možné sa stotožniť so závermi súdu prvého stupňa ohľadom doterajšej
kriminálnej nenarušenosti obžalovaného. Rovnako v prospech obžalovaného svedčia zistenia, že sa
obžalovanýpriznalkspáchaniutrestnýchčinovaoľutovalichspáchanie.Tietozisteniavšakzodpovedajú

len časti kritérií, ktoré je nevyhnutné pri ukladaní trestu zohľadniť.

Odvolací súd konštatuje, že pre trest je charakteristické, že sa ukladá aj v závislosti od povahy a
závažnosti činu, ktorá je rozhodujúca pre určenie nielen druhu, ale aj výmery trestu, na čo súd prvého
stupňa neprihliadol (§ 33a ods. 2 Trestného zákona). Rovnako je nevyhnutné prihliadnuť v súlade s §

34 ods. 4 Trestného zákona aj na spôsob spáchania činu a následky, čo súd prvého stupňa rovnako
opomenul.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného, že postačuje uloženie trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, rozsah trestnej činnosti a závažnosť trestnej činnosti, spôsob jej
spáchania a následky na zdraví viacerých poškodených, je nevyhnutné obžalovanému ukladať
nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby 5 (päť) rokov by ani
nebolo možné uložiť obžalovanému podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným

dohľadom, pretože v súlade s § 51 ods. 1 Trestného zákona je možné podmienečne odložiť len výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúci 4 (štyri) roky.

Správneprokurátorvtomtosmerepoukázalnazistenie,žeobžalovanýspáchalažštyriúmyselnétrestné
činy, z toho dva zločiny. Odvolací súd neopomenuteľne poukazuje na spôsob spáchania trestného činu,

kedy potom ako obžalovaný pohárom rozbil hlavu poškodenej A. K., čomu sa snažila zabrániť manželka
- poškodená P. A., skutkový dej vygradoval do tej miery, že poškodenú - manželku P. A. chytil za členky
nôh a po tom ako ju prehodil cez balkón, spadla a zostala ležať na zemi a následne do aj do oblasti
hlavy hádzal ťažké predmety (kvetináče a pod.). Pri snahe o obranu poškodenej zo strany poškodeného
D.. U. Z., tohto obžalovaný nožom zasiahol do pravej ruky v oblasti ramena a ďalšieho poškodeného J.

U. zasiahol nožom do ľavej časti tváre. Konanie obžalovaného bolo výrazne nebezpečné a vygradovalo
do takej miery, že obžalovaného nebolo možné spacifikovať ani hliadkou mestskej polície, kedy nožom
zaútočil na poškodeného X. Q. a poškodenú D. X. priľahol na zem a následne sa im vyhrážal, že ich
zabije. Nemožno pritom bagatelizovať ani následky trestnej činnosti, ktorý sa premietol do vzniknutých
zranení u štyroch zo šiestich poškodených. Spôsob spáchania trestnej činnosti a následky na zdraví

viacerých poškodených, pri zohľadnení, že vlastnej manželke spôsobil poruchu zdravia s dobou liečenia
viac ako 42 dní, prevážila skutočnosť, že v prípade obžalovaného išlo doposiaľ o bezúhonnú osobu. Tu
si treba zároveň uvedomiť, že po vyhodení poškodenej z balkóna išlo u obžalovaného o útok nožom,
o viaceré útoky voči poškodeným, smerujúce na také miesta, ktoré by pri väčšej intenzite mohli ohroziť
priamo život a obžalovaný sa správal spôsobom absolútne nepredvídateľným, neadekvátnym, ktorý v

čase skutku oprávnene vzbudil strach u všetkých osôb prítomných v jeho blízkosti a obavy z toho, že
sa obdobný nepochopiteľný exces môže u neho opakovať, pretrvával aj pri zohľadnení jeho priznania aj
počas konania pred súdom. Konaním obžalovaného boli jednak spôsobené vážne následky na zdravíjeho manželky, ublíženie na zdraví u poškodených A. K., D.. U. Z. a J. U. a ostatným zúčastneným
osobám hrozili vážne následky pri nekontrolovateľnom správaní obžalovaného pod vplyvom alkoholu.

Vychádzajúc zo zásady primeranosti trestu je možné konštatovať, že postačuje uloženie trestu odňatia
slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 (päť) rokov (5 až 16 rokov) najmä s poukazom
na to, že išlo o prvé odsúdenie obžalovaného a uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
rokov je nenáležité. Odvolací súd prihliadol rovnako na priznanie obžalovaného a úprimné oľutovanie
obžalovaného, že k spáchaniu trestných činov došlo. Takýto trest bude dostatočným vyjadrením

morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou a zároveň bude dostatočne výchovne, ale zároveň
aj odradzujúco pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.

Výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bol v súlade so zákonom,
pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný

trestný čin, a preto ho odvolací súd v nezmenenej podobe prevzal do svojho rozsudku. Odvolací súd
uložený trest prepadnutia veci rovnako prevzal z rozsudku súdu prvého stupňa, pretože odvolanie
nesmerovalo proti trestu prepadnutia veci. Odvolací súd tak nanovo rozhodol o celom výroku o treste.

Aj keď prokurátor a ani obžalovaný v odvolaní nenamietali výrok o uložení ochranného liečenia, odvolací

súd mal povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že výrok o ochrannom liečení
je nezákonný z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre uloženie ochranného protialkoholického
liečenia v ambulantnej forme. Išlo by o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Trestného
poriadku spočívajúcom v uložení takého ochranného opatrenia, na ktorého uloženie neboli splnené

zákonné podmienky. V súlade s § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného
zákona je možné v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody ukladať obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie len ústavnou formou. Znalkyňa z odboru psychiatria pritom u obžalovaného
identifikovala závislosť od alkoholu, tzv. dipsomániu, chorobné nutkavé pitie alkoholu v ťahu so stavmi
ťažkej intoxikácie alkoholom a následnými rôzne dlho trvajúcimi obdobiami abstinencie. Odvolací súd

tak korigoval formu ochranného liečenia v súlade so zákonom, keďže išlo zo strany súdu prvého stupňa
o porušenie ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona).

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento nebolo možné odvolacím súdom preskúmavať, pretože
poškodený nevyužili právo podať proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a odvolanie

obžalovaného a prokurátora bolo vymedzené iba proti výroku o uloženom treste odňatia slobody. Z
uvedeného dôvodu v súlade s § 317 ods. 1 Trestného poriadku nebolo výrok o náhrade škody v rámci
odvolacieho konania preskúmaný a zostal ponechaný v rozsudku súdu prvého stupňa, keďže odvolací
súd znovu rozhodoval len o výroku o treste a o ochrannom opatrení.
S poukazom na vyššie uvedené úvahy rozhodol odvolací súd o odvolaní prokurátora a obžalovaného

tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.