Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010651
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624010651.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 8. októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., okres E. F. G., bytom C. X, H. E. F. G.,
nezamestnaná,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v období od 01.11.2023 do 30.06.2024 v obci C., H. E. F. G., ako matka školopovinného mal. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, zanedbávala starostlivosť o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku do Špeciálnej
základnej školy, Zimné 465, Rudňany, v dôsledku čoho mal. I. B. bezdôvodne vymeškal v uvedenom
období školského roka 2023/2024 spolu 718 neospravedlnených vyučovacích hodín a tak konala,
hoci bola na záškoláctvo syna opakovane upozorňovaná, a za mesiac október 2023 aj priestupkovo
postihnutá, pričom takýmto konaním vytvorila u maloletého nebezpečenstvo, že nenadobudne návyky
smerujúcekživeniusasvojoupoctivouprácou,alenaopak,žesiosvojíškodlivénávyky,sklonyazáujmy,

t e d a

vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu
umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona
s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona, a za to
s a o d s u d z u j e

Podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu jej podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.

zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvinenú A. B.
pre prečin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona
s použitím § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:v období od 01.11.2023 do 30.06.2024 v obci C., H. E. F. G., ako matka školopovinného mal. I. B., nar.
XX.XX.XXXX, zanedbávala starostlivosť o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku do Špeciálnej
základnej školy, Zimné 465, Rudňany, v dôsledku čoho mal. I. B. bezdôvodne vymeškal v uvedenom

období školského roka 2023/2024 spolu 718 neospravedlnených vyučovacích hodín a tak konala,
hoci bola na záškoláctvo syna opakovane upozorňovaná, a za mesiac október 2023 aj priestupkovo
postihnutá, pričom takýmto konaním vytvorila u maloletého nebezpečenstvo, že nenadobudne návyky
smerujúcekživeniusasvojoupoctivouprácou,alenaopak,žesiosvojíškodlivénávyky,sklonyazáujmy.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a následne uviedla, že vie o tom,
že syn do školy nechodil, chodili jej aj „papiere“ zo školy, rozprávala sa o tom s kurátorkami, učiteľom
B.. Nie je však vinná, lebo syna do školy posielala, ráno sa vybral do školy, chodil pešo a ona chodila
s ním a ešte menším synom. Každý deň ho odprevadila do školy, on do školy vošiel a potom stál pred
školou. Nepoprela, že vymeškal toľko vyučovacích hodín, ako je uvedené v obžalobe, vie o tom, že bola
priestupkovo riešená. Od kurátorky sa dozvedela, že syn nechodí do školy, nič s tým neurobila. Keď

synovi povedala, aby chodil do školy, tak jej povedal, že do školy bude chodiť, syn ju počúva. Na otázku,
či chcela alebo nechcela, aby syn išiel do polepšovne, keďže do školy nechodí, neodpovedala.

Svedok ml. I. B. – syn obžalovanej, ktorý bol vypočutý až súdom vypovedal napriek tomu, že je stíhaná
jeho matka, že do školy nechodil, lebo mu to hovoril kamarát, a vôbec nevošiel do budovy školy. Do

školy chodil pešo s kamarátmi a chodila aj mama, avšak ona nevidela, že by vošiel do školy. Potom sa
vrátil zo školy, bol doma, medzitým chodil „hore-dole“ a nerobil nič. Čítať, písať nevie, hodiny nepozná,
nevie, koľko trvá školská hodina, nevie napísať žiadne písmená a má chodiť do ôsmej triedy. Mama teda
nevedela, že nechodí do školy, nevie čo je školská úloha, do školy bude chodiť.

Obžalovaná k výpovedi syna uviedla, že hovorí pravdu a je si istá, že syn už bude chodiť do školy.
Z výpovede opatrovníčky mladistvého J. E. E. vyplynulo, že škoda nevznikla, a preto nebola v konaní
uplatnená, má za to, že mladistvý má podiel na tejto situácii.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok K. G. B., triedny učiteľ mladistvého, ktorý zhodne ako

v prípravnom konaní uviedol, že žiak do školy v žalovanom období nechodil, jeho matka ho občas do
školy vodila, keď ho priviedla, už nemohol vyjsť von, keďže na dverách bola guľa. Keďže je tichej povahy
a pýtal sa ho, prečo nechodí do školy, tak neodpovedal, avšak negatívne sa nesprával. Sám ho volal
do školy, napríklad keď pracovali vonku na políčku, aby išiel do školy, ale nešiel. Pokiaľ ide o matku,
táto nereagovala na pozvánky školy, občas do školy prišla, kde ho ospravedlňovala a sľubovala, že do

školy bude chodiť, hoci tak neurobil. Keď bolo pohrozené zo strany sociálnej kurately, tak prišla matka
a žiak chodil pár dní do školy. Popísal aj prípad, kedy matka odprevadila syna do školy, ale pred ňou
ušiel a nevošiel do školy, čo svedok videl, že sa to stalo.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

- Z rodného listu vyplynulo, že maloletý I. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom K. B. a A. B..
- Z charakteristiky triedneho učiteľa K. G. B., Spojená škola, L. XXX, C. zo dňa 11.3.2024 vyplynulo, že
I. B. je žiakom 7.C triedy Špeciálnej základnej školy v Rudňanoch. Okrem iného žiak je pasívny, chýba
mu pozitívny vzťah k škole, rodičia reagujú na predvolania, sľubujú nápravu, čo sa nedarí. Žiak príde do

školy len keď ho privedú osobne. Matka nezvláda výchovu, do školy ho prinesie len otec, ktorý pracuje
mimo domova, ale po 2-3 dňoch už opäť nechodí. V kalendárnom roku 2024 neprišiel do školy ani raz.
- Z charakteristiky Obce Rudňany zo dňa 24.9.2024 vyplynul záver, že rodina žije v zlých sociálnych
podmienkach, v domácnosti žijú okrem maloletého I. B. ešte J. B., v rodine sa pravidelne vyskytuje
záškoláctvo.

- Z triedneho výkazu je zrejmý počet neospravedlnených hodín školskej dochádzky, na návrh triedneho
učiteľa dňa 24.1.2024 bola žiakovi znížená známka zo správania na 4. stupeň za 1. polrok pre
záškoláctvo.
- Z dokumentov Špeciálnej základnej školy Rudňany vyplynuli opatrenia týkajúce sa školskej dochádzky
žiaka: Zo záznamu z pohovoru so zákonným zástupcom vyplynulo, že do školy sa nedostavila

matka, maloletému bolo dňa 16.10.2023 uložené napomenutie a dňa 18.10.2023 mu riaditeľ uložil
pokarhanie za záškoláctvo, dňa 18.10.2023 bola matka upozornená na zanedbanie povinnej školskej
dochádzky, upozornenie na nedbalú školskú dochádzku zo dňa 5.12.2023 matka neprevzala, obdobne
ako upozornenie za mesiac december zo dňa 12.1.2024, matka prevzala upozornenie na nedbalúškolskú dochádzku za mesiac január a február, ktoré boli predložené 9.2.2024, resp. 5.3.2024,
oznámenia o zanedbaní školskej dochádzky (č.l. 34 až 37) dokumentujú, že škola upozorňovala matku
na neospravedlnené absencie, matka oznámenia prevzala, z oznámenia o zanedbaní zo dňa 11.6.2024

vyplynulo,žematkabolaupozornenánazanedbanieškolskejdochádzky,resp.neospravedlnenéhodiny,
v mesiaci november mladistvý vymeškal 107 hodín, v mesiaci december 84 hodín, v mesiaci január 80
hodín, v mesiaci február 95 hodín, v mesiaci marec 95 hodín, v mesiaci apríl 86 hodín, v mesiaci máj
97 hodín.
- Z oznámenia Spojenej školy Rudňany vyplynulo, že mladistvý v mesiaci jún 2024 vymeškal 74

neospravedlnených hodín.
- Z rozkazov Obce Rudňany zo dňa 15.12.2023 a 11.7.2024 vyplynulo, že obžalovaná bola uznaná
vinnou za priestupky zo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku podľa § 11 ods. 1 písm.
b) Zákona č. 372/1990 Zb. mal. I. B., ktorý v mesiaci október v školskom roku 2023/2024 vymeškal 76
neospravedlnených hodín, rozkaz zo dňa 11.7.2024 sa týkal druhého dieťaťa.
- Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately (č.l. 106) zo dňa 25.9.2024 vyplynulo, že mladistvý je vychovávaný v neúplnej rodine, otec K.
B. dňa XX.X.XXXX zomrel, rodina žije v slabých sociálnych podmienkach, príjmom rodiny je prídavok
na dieťa. Menovaný je v evidencii sociálnej kurately od roku 2016 z dôvodu záškoláctva, za čo boli
rodičia aj odsúdení tunajším súdom v konaní sp. zn. 4T/103/2016. Po uložení podmienečného trestu
rodičom sa dochádzka mladistvého do školy zlepšila, avšak ďalšie záškoláctvo bolo oznámené v roku

2022, kde boli rodičia upozorňovaní na zjednanie nápravy, dochádzka do školy sa zlepšila, ale bola
nepravidelná. Od mesiaca október 2022 sa zvýšil počet neospravedlnených hodín, rozkazom obce
boli rodičia uznaní vinnými z priestupku na úseku školstva a výchovy mládeže, a bolo im uložené
pokarhanie. Opätovne sa dochádzka mladistvého krátkodobo zlepšila, avšak za mesiac január 2023
mal 64 neospravedlnených hodín. Dňa 8.3.2023 preto vydal úrad odporúčanie na vykonávanie opatrení

ambulantnou a terénnou formou. Spolupráca rodiny s CDR bola komplikovaná a dochádza do školy
striedavá. Od mesiaca október 2023 maloletý mal neospravedlnené hodiny, zo strany úradu boli
vykonávané sociálne šetrenia, výchovné pohovory, poskytované výchovné poradenstvo a opatrenia
podľa plánu sociálnej práce s dieťaťom. Rodičia aj maloletý bol opakovane upozornený na povinnosť
zabezpečiť školskú dochádzku a aj na následky záškoláctva, matka ospravedlňovala deti tým, že boli

choré a nemala ospravedlnenie od lekára. Rodičia uvádzali, že I. pracoval cez prázdniny s otcom a po
začatí školského roka chcel v tejto činnosti pokračovať, preto rodičov nerešpektoval a odmietol chodiť
do školy, napriek ich dohováraniu. Pri pohovoroch rodičia aj deti vždy prisľúbili nápravu, ku ktorej však
nedošlo. Po úmrtí otca sa situácia skomplikovala.
- Z úmrtného listu vyplynulo, že otec maloletého K. B. zomrel dňa XX.X.XXXX.

- Z charakteristiky žiaka zo dňa 30.1.2025 Spojenej školy, Zimné 465, Rudňany vyplynulo, že I. B. je
žiakom 8.B triedy Špeciálnej základnej školy v Rudňanoch, vyrastá v rodine s nízkou sociálnou úrovňou,
preto jeho hygienické návyky sú na nižšej úrovni, v triede pôsobí kľudným dojmom, je pasívny, málo
komunikuje, chýba mu pozitívny vzťah k škole. Matka na predvolania reaguje, sľubuje nápravu, ale
nedarí sa jej to. Žiak príde do školy, len keď ho privedú osobne.

- Zo správy Obecného úradu Rudňany zo dňa 24.6.2025 (č.l. 186) vyplynulo, že s obžalovanou žijú
v domácnosti tri deti, aj v školskom roku 2024/2025 bola upozorňovaná na záškoláctvo a jeho dôsledky,
rodina žije v zlých sociálnych pomeroch.
- Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately Spišská Nová Ves zo dňa 27.11.2024, ktorú vyžiadal súd, vyplynulo, že s rodičmi kvôli

neospravedlneným hodinám v škole boli zo strany úradu vykonané opatrenia, uložené pokarhania
a odporúčania na vykonanie opatrení ambulantnou a terénnou formou pre Centrum pre deti a rodiny za
účelom zníženia nežiadúceho správania. Spolupráca rodiny s centrom bola komplikovaná, dochádzka
do školy bola nepravidelná, najmä od mesiaca október 2023. Matka starostlivosť zabezpečovala v rámci
možností a schopností, ide o simplexnú osobnosť, rodina žije v slabých sociálnych podmienkach.

Mladistvý sa snaží matke pomáhať a suplovať rolu otca, plneniu povinností pri školskej dochádzke
neprikladá význam, nakoľko pre neho je prvoradé zabezpečiť základné životné potreby. Aj v čase,
kedy otec žil, chodil brigádovať, aby finančne pomohol. Povinnú školskú dochádzku ukončí v roku
2025. Z vyjadrenia ďalej vyplynulo, že úrad dlhodobo intenzívne pracuje a prijíma vhodné opatrenia,
do spolupráce bol zapojený aj Rozvojový tím Obce Rudňany a Centrum pre deti a rodiny Spišská

Nová Ves. Zo strany úradu boli vykonané sociálne šetrenia, výchovné pohovory, sociálne poradenstvo,
opatrenia podľa plánu sociálnej práce. Menovaný je motivovaný, aby do školy chodil pravidelne, matke
je poskytované sociálne poradenstvo na posilnenie rodičovských zručností. Napriek tomu, že dochádzkamenovaného do školy je kolísavá a k záškoláctvu naďalej dochádza, uloženie výchovného opatrenia
pobytovou formou sa úradu nejavila ako účelná, a preto ho doposiaľ nenavrhovali.
- Vo výpise z evidencie priestupkov obžalovanej sú vedené dva menej závažné priestupky, ktoré

nesúvisia so zanedbaním školskej dochádzky.
- V odpise z registra trestov sú štyri záznamy, pri každom z odsúdení platí tzv. fikcia, že sa na obžalovanú
hľadí ako na neodsúdenú. V danom prípade teda predošlé odsúdenia nemajú tzv. právny význam, avšak
preposúdeniespôsobuživotaodsúdenejjepodstatné,žeodsúdeniasatýkali§211Tr.zákona.Trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/103/2016 zo dňa 26.10.2016 bola obžalovaná odsúdená pre prečin

ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pretože
od 2.9.2015 do 27.6.2016 nezabezpečila povinnú školskú dochádzku a výchovu okrem iného aj mal. I.
B., čím v školskom roku 2015/2016 bezdôvodne vymeškal celkom 340 neospravedlnených vyučovacích
hodín.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2

ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná je matkou mladistvého I. B., nar. XX. XX. XXXX, o čom svedčí rodný list dieťaťa. Z úmrtného
listu vyplynulo, že otec maloletého zomrel dňa XX.X.XXXX.

V konaní nebolo sporné, že maloletý v období od 1.11.2023 do 30.6.2024 ako žiak 7. ročníka Špeciálnej
základnej školy v Rudňanoch nechodil do školy, čím porušoval pravidlá školskej dochádzky, keďže
bezdôvodne, bez ospravedlnenia, vymeškal v školskom roku 2023/2024 za uvedené obdobie spolu
718 vyučovacích hodín. Vykonané dôkazy, ako triedny výkaz, správy školy a sociálnej kurately vrátane
upozornení matke, ktoré súd rozobral vyššie, preukazujú neospravedlnené absencie žiaka a ich počet.

Nechodenie maloletého do školy potvrdil aj triedny učiteľ K. G. B. a vypovedal o tom aj maloletý.

Neospravedlneným vynechaním vyučovania došlo k porušeniu najmä ustanovenia § 19 zák. č. 245/2008
Z.z. z 22.5. 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý ustanovuje zákonnú povinnosť maloletých detí plniť povinnú školskú dochádzku, a to najneskôr do

konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku.

Obžalovaná nerozporovala, že jej syn nechodil do školy a nepoprela, že o uvedenej skutočnosti aj
vedela. V súlade s jej výpoveďou bola usvedčená aj doručenými upozorneniami na neplnenie školskej
dochádzky počas rozhodného obdobia, správami školy ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Spišská Nová Ves, z ktorých vyplynulo, že obžalovaná bola upozorňovaná na záškoláctvo syna a jeho
dôsledky, absolvovala výchovné pohovory a poradenstvo so zapojením Rozvojového tímu a Centra pre
detiarodinySpišskáNováVes.PredžalovanýmobdobímbolauznanáRozkazomObceRudňanyvinnou
z priestupku zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona
č. 372/1990 Zb., keďže maloletý v mesiaci október 2023 vymeškal 76 neospravedlnených hodín.

Na podklade týchto dôkazov súd bezpečne zistil a ustálil tú časť skutkovej vety, ktorá popisuje
bezdôvodné vymeškanie vyučovacích hodín maloletým za žalované obdobie s tým, že obžalovaná bola
na záškoláctvo syna opakovane upozorňovaná.

Obžalovaná sa v konaní bránila v podstate tým, že nezanedbávala povinnú školskú dochádzku syna,
pretože ho do školy vodila a posielala. Táto obrana bola v konaní vyvrátená celým radom dôkazov.
Nebolo pravdivé vyjadrenie obžalovanej, že každý deň vodila syna do školy, keďže to sám spochybnil
s tým, že ani nevidela, či do školy vošiel. Nebolo pravdivé ani to, že syn vošiel do školy a následne
z nej vyšiel, keďže na dverách bola guľa, o čom vypovedal učiteľ. Nebolo pravdivé ani tvrdenie, že

syn ju počúva, jeho správanie totiž svedčí o opaku. Triedny učiteľ napríklad popísal prípad, kedy
žiak aj pred matkou pred vstupom do školy ušiel. Je zrejmé, že syn matku pokiaľ išlo o školskú
dochádzku nerešpektoval, čo však neznamená, že obžalovaná nezanedbala svoju rodičovskú povinnosť
„postarať“ sa o syna, aby do školy chodil. Dochádzka maloletého do školy v žalovanom období nebola
totiž jednorazovým problémom, ale problémom, ktorý permanentne nadväzoval na predošlé školské

roky. Nemožno opomenúť, že pre zanedbanú dochádzku syna bola obžalovaná už v minulosti súdom
odsúdená (tak ako pre ďalšie deti), preto je namieste konštatovať, že obžalovaná nezvládala výchovu
maloletého v rodine. Následkom toho maloletý nevie písať a ani čítať, je negramotný.Je síce pravdou, že maloletý neprejavoval záujem o školu, avšak to neznamená, že obžalovaná,
hoci aj ako simplexná osobnosť, nemala a nemohla vyvinúť všetky dostupné a prípustné možnosti,
aby zabezpečila jeho účasť na vyučovaní, bez ohľadu na sociálnu situáciu v rodine a jej početnosť.

Obžalovaná napríklad mala a mohla ako pracovne nevyťažená osoby každodenne zabezpečiť
a presvedčiť sa, či je syn v škole, úzko spolupracovať s príslušnými orgánmi, nie napríklad nepreberať
upozornenia, nereagovať na pozvánky školy ako vypovedal triedny učiteľ. Na druhej strane súd
považoval za celkom zjavne podcenenú situáciu zo strany sociálnej kurately, ktorej dlhodobo bol
známy problém s dochádzkou maloletého, napriek tomu nevykonala účelné opatrenia na odstránenie

nezákonného stavu, napríklad nepodala súdu návrh na prijatie opatrení v zmysle 37 Zákona o rodine,
čo by podľa názoru súdu mohlo dopomôcť aspoň k zamedzeniu pokračovania nepriaznivej situácie.
Súd mal za to, že iniciovať takéto opatrenia mala aj matka v záujme jej syna, avšak obžalovaná svojím
málo ráznym a benevolentným konaním prispela k pretrvávaniu nepriaznivej situácie každomesačnými
absenciami syna v škole.

Za týchto okolností súd nepochyboval, že obžalovaná zanedbávala starostlivosť o výchovu a povinnú
školskú dochádzku syna, čím týmto konaním vytvorila u maloletého nebezpečenstvo, že nadobudne
návyky smerujúce k živeniu sa poctivou prácou, ale naopak osvojí si škodlivé návyky, sklony a záujmy.

Preto súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku, vina
obžalovanej bola jednoznačne a nepochybne dokázaná.

Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaná naplnila skutkovú podstatu prečinu ohrozovanie
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §

138 písm. b) Tr. zákona, pretože vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu
spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala závažnejším spôsobom konania –
po dlhší čas.

Uvedeného prečinu sa obžalovaná dopustila tým, že ako matka školopovinného syna narodeného

XX.XX.XXXX zanedbávala starostlivosť o jeho výchovu a povinnú školskú dochádzku, čoho dôsledkom
bolo vymeškanie v rozhodnom období vyučovania, počet hodín bol neospravedlnený, a takto konala
napriek upozorneniam príslušných orgánov vrátane školy. Maloletému umožnila viesť záhaľčivý život,
keďže vytvorila nebezpečenstvo, že maloletý nenadobudne návyky smerujúce k živeniu sa poctivou
prácou ale naopak, osvojí si škodlivé návyky, sklony a záujmy. Obžalovaná konala po obdobie viac

ako 6 mesiacov, teda po dlhší čas. Obžalovaná konala vo vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm.
a) Tr. zákona, keďže vedela, že umožnením neplnenia povinnej školskej dochádzky svojmu synovi
môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu maloletých osôb v súvislosti
so zabezpečením riadneho vzdelania a výchovy, čo je povinnosťou rodiča voči dieťaťu, avšak bez
primeraných dôvodov sa spoliehala, že takéto porušenie nespôsobí. V danom prípade bolo celkom

zrejmé,žematkadlhodobovedelaotom,žesynškolubezdôvodnenenavštevuje,avšakspoliehalasana
to,ženedôjdeksankciámresp.opatreniam,ktorébyzmenilizaužívanýspôsobživotamaloletého.Týmto
ohrozila záujem maloletého na zabezpečení riadnej výchovy a starostlivosti, čím je daná nebezpečnosť
spáchaného trestného činu.

Ako vyplynulo z príslušných správ, obžalovaná je vdova, bez pracovného pomeru, výchovu zabezpečuje
u mladšieho syna J., je matkou siedmich detí, rodina býva v maringotke v zlých sociálnych podmienkach,
príjmom rodiny je dávka v hmotnej núdzi s príspevkami a prídavok na dieťa.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu

trestu a zásad jeho ukladania.

V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
obžalovanej, pomery, možnosti jej nápravy.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovanej súd nezistil poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.
Nemožno konštatovať napriek tomu, že ohľadne predošlých odsúdení platí tzv. fikcia neodsúdenia, že
by viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže problémy s dochádzkou, za čo bola aj
postihnutá, sa vyskytovali u maloletého aj pred spáchaním tohto trestného činu obžalovanou.

U obžalovanej súd pri rozhodovaní o druhu trestu vzal v úvahu aj reálne schopnosti a možnosti

obžalovanej v súvislosti s možnosťou uloženia alternatívneho druhu trestu, čo však nezistil vzhľadom na
starostlivosť obžalovanej o ďalšie maloleté deti, ako aj sociálnu situáciu. Preto jej súd uložil trest odňatia
slobody, ktorý vzhľadom na závažnosť prečinu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, dĺžku protiprávnej
činnosti, s prihliadnutím na možnosti nápravy a prevýchovy obžalovanej, považoval za najúčelnejší.

Pokiaľ išlo o výšku uloženého trestu, súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a teda trest
jej mimoriadne znížil pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (zákonom ustanovená
trestná sadzba pre uvedený trestný čin je 6 mesiacov až 5 rokov), keďže vzhľadom na okolnosti prípadu
mal za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovanú neprimerane prísne
anazabezpečenieochranyspoločnostipostačujeitrestkratšiehotrvania.Pokiaľišloookolnostiprípadu,

súd použil uvedené zmierňovacie ustanovenie vzhľadom na to, že voči obžalovanej mala a mohla byť
vykonaná väčšia intervencia zo strany štátu, konkrétne orgánov sociálnej kurately, ktoré by tak, ako to
býva aj v iných prípadoch, iniciovali súdne konanie za účelom vykonania opatrení v zmysle § 37 Zákona
o rodine, a teda umiestnenia maloletého do príslušného zariadenia. Súd však mal za to, že aj samotná
hrozba vedeného súdneho konania by mala väčší účinok, ako doposiaľ prijaté opatrenia kuratelou.

V súčasnej dobe sa tento stav nedá napraviť, keďže maloletý už ukončil povinnú školskú dochádzku.

S prihliadnutím aj na tento stav, súd výkon trestu obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu
na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je dostatočná a primeraná. Uložený
trest takto splní svoj účel.

O škode súd nerozhodoval, keďže táto nevznikla a ustanovená opatrovníčka sa ku škode nepripojila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od

jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.