Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125208634
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4125208634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9C/70/2025

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: PÁNI BAKLAŽÁNI s.r.o., so sídlom
Staničná ulica 1564, 949 01 Nitra, IČO: 51 202 077, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica 71, 913 11 Bratislava, o náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo výške 4.123,02 eura, takto

r o z h o d o l :

9C/70/2025

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

9C/70/2025

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.123,02

eura titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., vzniknutej nesprávnym úradným postupom
súdneho exekútora v exekučným konaniach vedených proti žalobcovi ako povinnému. Žalobu odôvodnil
tým, že voči žalobcovi boli súdnym exekútorom A. A. B. vedené exekučné konania na základe
exekučných titulov – rozkazov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre sp.
zn. HV/A/2021/00413-3 Mo z 15.03.2021 (exekučné konanie sp. zn. XXXX XXX/XX) a sp. zn.
HV/A/2022/00409-2/Mo z 07.02.2022 (exekučné konanie sp. zn. XXXX XXX/XX), v ktorých došlo
k vymoženiu sumy 1.421,07 eura a 2.701,95 eura, spolu 4.123,02 eura. Nesprávny úradný postup

súdneho exekútora podľa žalobcu spočíval v tom, že došlo k vymáhaniu exekučných titulov, ktoré
boli vydané v rozpore so zákonom, sú materiálne a formálne nevykonateľné, pričom vymožením
pohľadávok na základe takýchto exekučných titulov vznikla žalobcovi škoda vo výške vymožených súm.
Súdny exekútor nerešpektoval jednu zo svojich základných povinností skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Žalobca argumentuje, že imanentnou súčasťou
činnosti súdneho exekútora je skúmanie zákonnosti pohľadávky, a to už pred samotnou žiadosťou
o vydanie poverenia na príslušný súd, ktorý len formálne skúma návrh bez hĺbkovej kontroly zákonnosti

exekučného titulu, a preto neobstojí tvrdenie, že exekútor konal na základe súdom vydaného poverenia
na vykonanie exekúcie. K otázke, voči akému subjektu je potrebné uplatňovať nároky na náhradu
škody spôsobenej súdnym exekútorom dôvodil, že platný právny poriadok túto otázku rieši tak, že za
škodu zodpovedajú dva subjekty a zákon č. 514/2003 Z.z. poškodenému v tomto zmysle neurčuježiadnu postupnosť krokov, a preto je možné simultánne uplatnenie zodpovednosti voči štátu aj súdnemu
exekútorovi. Žalobca podporil svoju argumentáciu odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/75/2015,
sp. zn. 3Cdo/85/2015 zverejnené pod R 74/2016, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2135/2013 a nález

PL. ÚS 49/03. Podľa názoru žalobcu je ust. § 34 ods. 3 Exekučného poriadku (zrejme mysliac § 31
ods. 4) v znení účinnom od 01.04.2017 rozporné s článkom 46 ods. 3 Ústavy SR. Ďalej uvádzal, že
súdny exekútor vystupuje ako štátom určená osoba na realizáciu exekučnej činnosti a štát konajúci
prostredníctvom svojich orgánov sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov. Kauzálny
nexus medzi konaním súdneho exekútora a vznikom škody je daný, keďže súdny exekútor vedome

vymáhal pohľadávky, ktoré boli v zjavnom rozpore s viacerými právnymi predpismi, pričom v danom
prípade nemalo byť exekučné konanie ani realizované.

2. Žalobca argumentuje, že exekučný titul musí byť vydaný vecne príslušným orgánom, porušená
povinnosť musí byť uložená vo forme zákona a musí byť vydaný na základe zákona, ktorý je
v súlade s Ústavou SR, v opačnom prípade je exekučný titul nevykonateľný a súd exekúciu zastaví.

Podľa žalobcu sú exekučné tituly nezákonné. Namietal formálne nedostatky, a to nedostatok vecnej
pôsobnosti správneho orgánu pri vydaní exekučného titulu, pretože podľa žalobcu bol na prejedanie
správneho deliktu v prvom stupni príslušný Úrad verejného zdravotníctva SR, nie regionálny úrad.
Rovnako namietal materiálne nedostatky exekučných titulov z dôvodu, že absentovala právna povinnosť
určená zákonom, pre porušenie ktorej mu bola uložená sankcia exekučným titulom (sankcie mu boli

uložené v súvislosti s opatreniami na ochranu verejného zdravia súvisiacimi s ochorením COVID 19
pre porušenie povinností podľa zákona č. 355/2007 Z.z. a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva
- povinnosť na prekrytie horných dýchacích ciest, uzatvorenie prevádzky dodržiavanie opatrení
v interiérových priestoroch, vyvesenie oznamu o povinnosti dodržiavať opatrenia, označenie režimu
vstupu a umožnenie vstupu podľa zvoleného režimu). Plnenie uložené titulom neexistujúcej povinnosti

vo forme zákona je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 Ústavy SR, v spojení s nálezom
sp. zn. III. ÚS 100/02 a nemožno ho vymáhať. Na základe neexistencie právnej povinnosti určenej
zákonom je exekučný titul nevykonateľný pre nedostatok materiálnych podmienok konania. Žalobca
namieta nedostatok súladu ustanovení zákona č. 355/2007 Z.z. s Ústavou SR poukazujúc na nález sp.
zn. PL. ÚS 4/2021 argumentujúc, že povinnosti uložené rozhodnutiami na základe ustanovení, ktorých

nesúlad s ústavou vyslovil ústavný súd, nemožno nútene vymáhať. Ďalej uviedol, že vyhlášky Úradu
verejného zdravotníctva sú neúčinné a nie sú všeobecne právne záväzné, pretože zákon č. 355/2007
Z.z. neobsahuje osobitné splnomocňujúce ustanovenie voči úradu, preto v prípade rozhodnutí vydaných
naichzákladeideonevykonateľnéanevynútiteľnérozhodnutiaatakétorozhodnutianikohonezaväzujú.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
Nitra č. HV/A/2021/00413-3/MO a č. HV/A/2022/00409-2/Mo, upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn.
XXXX XXX/XX a sp. zn. XXXX XXX/XXXX, výpisy pohybu na účte (detail pohybu), žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody, návrhy na zastavenie exekúcie sp. zn. XXXX XXXXX a exekúcie sp. zn. XXXX XXX/XX.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietla žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Uviedla, že
z ustanovení § 31 ods. 1,3 a 4 Exekučného poriadku je zrejmé, že úprava zodpovednosti za škodu
spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku je kategorická v určení
primárneho zodpovednostného subjektu, ktorým je konajúci súdny exekútor, pričom poškodený sa môže

plnenia domáhať aj priamo od poisťovateľa exekútora a až v prípade nemožnosti uspokojenia nároku
poškodenéhozmajetkuexekútoraaleboodjehopoisťovateľanastupujesubsidiárnazodpovednosťštátu
podľa ustanovení zák. č. 514/2003 Z. z.. Uvedené postačuje pre prijatie záveru o nedôvodnosti žaloby na
náhradu škody voči štátu pre jej predčasnosť. Žalobca totiž nepreukázal, že náhradu škody spôsobenej
súdnym exekútorom pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku nebolo možné uspokojiť z majetku

exekútoraalebopoisťovateľa.Niejetedapreukázanývznikškody,zaktorúbymalzodpovedaťštátpodľa
osobitného predpisu, zákona č. 514/2003 Z. z.. Škoda na strane poškodeného, ako jeden zo základných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa hmotného práva, musí existovať najneskôr v čase,
keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje. Záver žalobcu o tom, že za škodu, ktorá mu vznikla,
zodpovedá štát, je však predčasný. Až v momente, keď žalobca nebude môcť byť uspokojený z majetku

exekútora, resp. jeho poisťovateľa, možno uvažovať o škode, za ktorú má niesť zodpovednosť štát podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.. Na tomto závere nemení nič ani žalobcom označená judikatúra, pretože táto
sa vyformovala v podmienkach a čase pred účinnosťou § 31 ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na
to, že obidve žalobcom namietané exekučné konania prebehli za právnej úpravy účinnej od 01.04.2017,rozhodnutie sp. zn. 3Cdo 75/2015 vychádzajúce z úpravy zodpovednosti exekútora za škodu podľa §
33 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ako aj ďalšie v žalobe citované rozhodnutia, nie sú
relevantné pre posúdenie veci v tunajšom konaní. Vo vzťahu k samotnému nároku je žalovaná toho

názoru, že nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.
z.. Predovšetkým nie je preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup súdneho exekútora
pri výkone exekúcie. Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť vykonať exekúciu, na
ktorú mu bolo súdom udelené poverenie. S výnimkou prípadov podľa § 61n Exekučného poriadku o
zastavení či odklade exekúcie môže rozhodnúť len príslušný exekučný súd. Súdny exekútor teda nie je

oprávnenýsámzastaviťexekúciu,resp.upustiťodjejvykonania,vopačnomprípadebysaprávetakýmto
postupom dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalobca v exekučných konaniach podal návrhy
na zastavenie exekúcie, zdôvodnené identickými tvrdeniami o nevykonateľnosti exekučných titulov. V
zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku o týchto návrhoch nemôže rozhodnúť súdny exekútor, iba
príslušný exekučný súd, ktorý návrhy žalobcu na zastavenie exekúcie zamietol uzneseniami sp. zn.
XXX XXXX/XXXX a sp. zn. XXXX XXXX/XXXX. Po právoplatnosti predmetných uznesení exekútor

pristúpil k vydaniu príkazu na vykonanie exekúcie a následnému výkonu samotnej exekúcie stiahnutím
finančných prostriedkov z účtu žalobcu. Súdny exekútor teda vykonal exekúciu na základe súdom riadne
vydaného poverenia, výlučne v rozsahu exekučných titulov a prislúchajúcich trov exekúcie a v týchto
exekučných konaniach nedošlo ani k zastaveniu exekúcie na to príslušným orgánom, teda súdom. Nie je
teda preukázaný žiaden nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Vo vzťahu k exekučným titulom

žalovaná uviedla, že ak sa žalobca domnieval a domnieva, že predmetné rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu sú vecne nesprávne, či vydané v rozpore s príslušnou zákonnou úpravou či
Ústavou SR, mal plné právo a možnosť namietať nesprávnosť či nezákonnosť týchto rozhodnutí na
to príslušným spôsobom – teda uplatnením riadneho či mimoriadneho opravného prostriedku. Žalobca
však toto svoje právo ani v jednom prípade nevyužil a predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť

a vykonateľnosť a ako takými je nimi viazaný aj súd v tunajšom konaní. Zmyslom a účelom zák. č.
514/2003 Z. z. nie je a ani nemôže byť preskúmavanie a už vôbec nie prípadná revízia rozhodnutí
vydanýchsúdmialeboinýmiorgánmiverejnejmoci, alevýlučnenáhradaškodyspôsobenejrozhodnutím
alebo postupom orgánov verejnej moci pri výkone ich právomoci, pri ktorom sa neskôr príslušným
spôsobom preukáže rozpor s objektívnym právom (nezákonné rozhodnutie) alebo aj účelom konania

orgánu verejnej moci (nesprávny úradný postup). Žalobca v tomto konaní takýto rozpor s objektívnym
právom alebo účelom konania orgánu verejnej moci nepreukázal. Bezpodmienečným predpokladom
vzniku práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci preto podľa zák. č.
514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena tohto rozhodnutia príslušným (teda inštančne nadriadeným)
orgánom. Žalobcom namietané rozhodnutia RÚVZ Nitra tento predpoklad nespĺňajú, pričom žalobca

proti rozhodnutiam, ktorých nezákonnosť tvrdí, nepodal ani len riadny opravný prostriedok. Čím nie
je splnená ani ďalšia podmienka vzniku nároku v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Žalovaná
v súvislosti s námietkami žalobcu smerujúcimi proti zákonnosti a vykonateľnosti exekučných titulov
poukázala na odôvodnenie uznesení exekučného súdu, ktorý nezistil nijaký nesúlad s Ústavou SR, a to
ani vychádzajúc zo záverov nálezu PL. 4/2021 a teda nezistil nijaký materiálny ani formálny nedostatok

exekučného titulu. Pri výkone exekúcie nie je možné identifikovať žiaden nesprávny úradný postup
súdneho exekútora a zároveň nemožno konštatovať ani nezákonnosť či nevykonateľnosť exekučných
titulov. Suma finančných prostriedkov postihnutá exekútorom súčasne zodpovedá istine vymáhaných
pohľadávok a ich príslušenstvu – trovám exekúcie, preto nie je možné identifikovať ani škodu, ktorá
mala byť žalobcovi spôsobená. Na preukázanie tvrdení žalovaná predložila uznesenia Okresného súdu

Banská Bystrica sp.zn. XXX/XXXX/XXXX a sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX.

5. Žalobca repliku nepredložil. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, ktoré vykonal za
účasti žalobcu a zástupcu žalovanej. Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že vyhlášky Úradu verejného
zdravotníctva sú neplatné, neúčinné a nezáväzné, pretože nie sú uverejnené v zbierke zákonov. Právne

akty úradu podľa § 59b) zákona č. 355/2007 Z.z. sú vydané na základe kompetenčného ustanovenia, nie
na základe splnomocnenia zákona. Úrad verejného zdravotníctva prijal rozhodnutie v rozpore s Ústavou
SR. Poukázal na vyjadrenie predsedu vlády, že ľudia, ktorí boli na základe nesprávneho postupu
úradu verejného zdravotníctva poškodené pokutami, budú odškodnení. Žalovaná zotrvala na svojich
vyjadreniach, žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:7. Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nitra č. HV/A/2021/00413-3/Mo zo dňa
15.03.2021 vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 1.000 eur za správny delikt na úseku
verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007, ktorého sa dopustil tým, že

nesplnil opatrenia pri ohrození verejného zdravia vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 3
zo dňa 07.01.2021, nariadené podľa § 48 ods. 4 písm. a), d), e), r), w), x), y) a z) zákona č. 355/2007
Z.z., keď nezabezpečil pri vstupe do prevádzky oznam o povinnom dodržiavaní hygienických opatrení
a oznam o vstupe a pobyte osôb len s prekrytými hornými dýchacími cestami, pričom v čase kontroly
aj personál zariadenia pracoval bez prekrytia horných dýchacích ciest ako aj konateľ spoločnosti bol

v prevádzke bez rúška, čím nesplnil povinnosti podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z..

8. Z rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Nitra č. HV/A/2022/00409-2/Mo zo dňa
07.02.2022 vyplýva, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2.000 eur za správny delikt na úseku
verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 42 písm. a) zákona č. 355/2007, ktorého sa dopustil tým, že
nesplnil opatrenia pri ohrození verejného zdravia vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č.

234 zo dňa 23.07.2021 a č. 253 z 07.10.2021, nariadené podľa § 48 ods. 4 písm. a), e), r), w), x),
y), z) a aa) zákona č. 355/2007 Z.z., keď umožňoval vstup a pobyt vo vnútorných priestoroch prevádzky
osobám s neprekrytými hornými dýchacími cestami, bez prekrytia horných dýchacích ciest pracovali aj
zamestnanci obsluhy, neumiestnil viditeľne na všetky vstupy oznam o povinnosti dodržiavať opatrenia
podľa vyhlášky, neoznačil režim prevádzky, neuzatvoril prevádzku, pričom nespĺňal požiadavku výnimky,

nezabezpečil kontrolu dokladov osôb vstupujúcich do vnútorných priestorov zariadenia spoločného
stravovania a nezabezpečil v interiérových častiach prevádzky odstup 2 m medzi stolmi.

9.Žalobcapokutynezaplatil.Zupovedomeníozačatíexekúcievyplýva,žepokutybolinazákladenávrhu
oprávneného, Štátu – Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre, vymáhané v exekučných

konaniach vedených súdnym exekútorom A. A. B., Exekútorský úrad Nové Zámky. V konaní sp. zn.
XXXX XXX/XX bol vymáhaný nárok na základe exekučného titulu, rozhodnutia č. HV/A/2021/00413-3/
Mozodňa15.03.2021,návrhuoprávnenéhoz12.05.2022navymoženiesumy1.000euratrovprávneho
zastúpenia v exekúcii 84,67 eura a poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej
aj ako exekučný súd) na vykonanie exekúcie z 20.05.2022. Súdny exekútor upovedomením zo dňa

09.06.2022 upovedomil žalobcu o začatí exekúcie a trovách exekúcie vo výške 166,20 eura pri splnení
povinnosti do 15 dní, inak budú predbežné trovy exekúcie vo výške 1.368 eur. V konaní sp. zn.
XXXX XXX/XX bol vymáhaný nárok na základe exekučného titulu, rozhodnutia č. HV/A/2022/00409-2/
Mo zo dňa 07.02.2022, návrhu oprávneného z 12.07.2022 na vymoženie sumy 2.000 eur a trov
právneho zastúpenia v exekúcii 114,55 eura a poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica

na vykonanie exekúcie z 19.07.2022. Súdny exekútor upovedomením zo dňa 08.08.2022 upovedomil
žalobcu o začatí exekúcie a trovách exekúcie vo výške 289,80 eura pri splnení povinnosti do 15 dní,
inak budú predbežné trovy exekúcie vo výške 2.604 eur.

10. Žalobca ako povinný v lehote 15 dní od dourčenia predmetných upovedomení podal návrhy

na zastavenie exekúcie, argumentujúc obdobne ako v žalobe nedostatkami materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučných titulov. Okresný súd Banská Bystrica uzneseniami sp.zn. XXX/XXXX/XXXX
zo dňa 09.06.2023 a sp.zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 20.07.2023 návrhy povinného na zastavenie
exekúcií zamietol s tým, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných
titulov. Exekučný súd zistil, že vecne a miestne príslušný orgán zistil porušenie zákonom ustanovenej

povinnosti zo strany povinného, za čo mu uložil pokutu za správny delikt. Súd nezistil nijaký nesúlad
sÚstavouSR,atoanivzmyslezáverovnálezuPL.ÚS4/2021.Konštatoval,žemávkonaniachdoložený
materiálne aj formálne vykonateľný exekučný titul.

11. Dňa 16.08.2023 bola odpísaním z účtu žalobcu v exekúcii XXXX XXX/XX vymožená suma 1.421,07

eura a v exekúcii XXXX XXX/XX vymožená suma 2.701,95 eura. Uloženie pokút RÚVZ Nitra, ani ich
vymáhanie v rámci exekúcie a vymoženie v uvedenej výške sporné medzi stranami nebolo.

12. Žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosťou zo dňa 17.01.2025 o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SR listom z 17.07.2025 oznámilo

žalobcovi, že žiadosť vyhodnotilo ako nedôvodnú.

13. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení:14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto
zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Exekútor

zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona spôsobí jeho
zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá. Podľa ods.
2 exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Podľa ods. 3
náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa poistnej zmluvy
platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený má právo uplatniť nárok na

náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel mu komora na jeho žiadosť poskytne potrebné
údaje.

15. Podľa § 31 ods. 4 Exekučného poriadku štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak
ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd
uložil povinnosť podľa § 29 ods. 13.

16. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným
rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d) nesprávnym úradným

postupom.

18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

súdu podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku

ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

20. Súd po zohľadnení argumentov strán sporu a vykovanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mala byť podľa jeho tvrdení
spôsobená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v postupe súdneho exekútora v exekučnom
konaní podľa Exekučného poriadku pri vymožení pohľadávok voči nemu ako povinnému. Zodpovednosť
za škodu spôsobenú súdnym exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou podľa Exekučného

poriadku je upravená v § 31 Exekučného poriadku, ktorá je konštruovaná tak, že primárnym subjektom
zodpovednosti za škodu je súdny exekútor. Zodpovednosť za škodu voči štátu podľa zákona č.
514/2003 Z.z. je v ustanovení § 31 ods. 4 Exekučného poriadku konštruovaná ako subsidiárna. Nárok
poškodeného voči štátu prichádza do úvahy teda len za predpokladu, že sa nárok poškodeného
nepodarí uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo súdneho exekútora. V tejto súvislosti právna doktrína

uvádza, že „predpokladom uplatňovania nároku voči štátu, a to podľa zákona č. 514/2003 Z. z.,
je preukázanie bezúspešnosti exekučného konania jednak voči poisťovateľovi, ako aj voči súdnemu
exekútorovi. Relevantné bude teda zastavenie exekučného konania v súvislosti s vymáhaným nárokom
pre nemajetnosť. Táto podmienka je formulovaná osobitne a nad rámec podmienok pre uplatnenie
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“ (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M.,

Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 93 – 99).

21. Súd sa vzhľadom na uvedené stotožňuje s argumentáciou žalovanej, že primárne zodpovedným
subjektom za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti podľa Exekučnéhoporiadku je súdny exekútor a zodpovednosť štátu nastupuje až v prípade nemožnosti uspokojenia
nároku poškodeného z majetku súdneho exekútora alebo jeho poisťovne, pričom v súdenej veci nebolo
naplnenie uvedenej podmienky preukázané a ani tvrdené (t.j. žalobca netvrdil a nepreukázal, že si

s nárokom na náhradu škody najskôr uplatnil u súdneho exekútora, prípade u jeho poisťovne, naopak,
zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva, že si uplatnil nárok na náhradu škody rovno voči štátu).

22. Pokiaľ žalobca argumentuje, že zákon č. 514/2003 Z.z. poškodenému neurčuje žiadnu postupnosť
krokov, je možné simultánne uplatnenie zodpovednosti voči štátu aj súdnemu exekútorovi, poukazujúc

na na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/75/2015, sp. zn. 3Cdo/85/2015 zverejnené pod R 74/2016,
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/2135/2013 a nález PL. ÚS 49/03, súd uvádza, že predmetné závery
súdna prax prijala za účinnosti Exekučného poriadku do 31.03.2017, ktorý zodpovednosť súdneho
exekútora upravoval v § 33 tak, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Exekučný poriadok v pôvodnom ustanovení § 33 (účinnom do 31.03.2017) priorizoval zodpovednosť

podľa osobitého predpisu s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z.. V prípadoch, keď mal poškodený nárok
na náhradu škody voči štátu aj voči súdnemu exekútorovi, mohol sa rozhodnúť, či uplatní škodu iba
voči štátu, alebo iba voči súdnemu exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne
u oboch subjektov. Súd zdôrazňuje, že tento režim, kedy si môže poškodený zvoliť, či bude náhradu
škody uplatňovať voči štátu podľa osobitého predpisu alebo priamo voči súdnemu exekútorovi, sa

uplatňuje len v konaniach začatých pred 01.04.2017. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že exekučné
konania začali v roku 2022 (v zmysle § 50 Exekučného poriadku začína exekučné konanie dňom
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu - návrhy boli podané exekučnému súdu
12.05.2022 a 14.07.2022, čo vyplýva z uznesení exekučného súdu, ktorými zamietol návrhy povinného
na zastavenie exekúcie).

23. Napokon sám Najvyšší súd SR svoj záver o tom, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu
podľa § 33 ods. 1 zákon Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017) a zodpovednosť štátu za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vzájomne nevylučujú, podporil tým, že Exekučný poriadok ani zákon
č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého

z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba (uznesenie sp.zn. 3Cdo/75/2015 R 74/2016Zbierka
rozhodnutí Najvyššieho súdu, 8/2016). Avšak nová právna úprava Exekučného poriadku účinná od
01.04.2017 priamo v ust. § 31 stanovuje prioritu zodpovednostného subjektu, ktorým je súdny exekútor
a stanovuje podmienky, kedy zodpovedá za škodu štát, t.j. len vtedy, ak ju nebolo možné uspokojiť z
majetku poisťovateľa alebo exekútora.

24. Pokiaľ žalobca prezentuje názor, že ust. § 31 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od
01.04.2017 je rozporné s článkom 46 ods. 3 Ústavy SR, súd konštatuje, že súlad právneho predpisu
s Ústavou SR je oprávnený skúmať a posudzovať len Ústavný súd SR v konaní podľa zákona č.
314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Samozrejme môže nastať situácia, že všeobecný

súd v konaní dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené podmienky na konanie o súlade
právnych predpisov, teda že je tu rozpor všeobecne záväzného predpisu, na základe ktorého vec súd
posudzuje, s Ústavou SR. V takom prípade musí obligatórne podať návrh na začatie konania Ústavnému
súdu SR a až do skončenia konania na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť. K takejto
situácii však v konaní nedošlo. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR má každý právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom. Daný ústavnoprávny rámec priznáva jednotlivcovi právo na náhradu
škody, avšak neurčuje, akým spôsobom (od akého subjektom, akým postupom) sa možno tohto práva
domáhať, resp. neuvádza, že takúto škodu v každom prípade zodpovedá štát. Právo jednotlivca na
náhradu škody spôsobenú súdnym exekútorom v rámci exekučnej činnosti je garantované tým, že takúto

škodu má hradiť súdny exekútor, resp. jeho poisťovňa a v prípade, ak nedôjde k úhrade celej škody,
sekundárne za ňu zodpovedá štát a túto škodu uhradí. Takáto právna úprava rešpektuje právo na plnú
náhradu škody poškodeného subjektu a teda sa súdu nejaví rozporná s článkom 46 ods. 3 Ústavy SR.

25. Vzhľadom na uvedené závery nie je možné žalobe vyhovieť už len z toho dôvodu, že nebolo

preukázané splnenie osobitnej podmienky na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdnym
exekútorom pri exekučnej činnosti v zmysle § 31 ods. 4 Exekučného poriadku, t.j, že škodu nebolo
možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Uvedené samo o sebe postačuje na prijatie
záveru o to, že žalobu je potrebné zamietnuť.26. Napriek vyššie uvedenému záveru sa súd vyjadrí aj k samotnému predmetu nároku. Žalobca
požadujenáhraduškodytitulomnesprávnehoúradnéhopostupusúdnehoexekútora. Štátzodpovedáza

škoduzasúčasnéhosplneniatrochpodmienok.Týmitopodmienkamisú:1)existenciaškody(majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Podmienky zodpovednosti za škodu sú stanovené
kumulatívne, teda na vznik zodpovednosti je potrebné naplnenie všetkých troch predpokladov.

27. Samotný zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Podľa obsahu tohto pojmu môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Pretožeúradnýpostupspravidlanemožnovprávnompredpiseupraviťdonajmenšíchpodrobností,treba
správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho

orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 60/2003). Nesprávnym
úradným postupom sa teda rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie
štátneho orgánu pri jeho činnosti.

28. Tvrdenie žalobcu, že jednou zo základných povinností súdneho exekútora je povinností skúmať

zákonnosť exekučného titulu, resp. zákonnosti pohľadávky v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania,
nemá oporu v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku, ani iného predpisu. Exekučné konanie
začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu (§ 50 Exekučného poriadku),
následne exekučný súd posudzuje návrh a jeho prílohy za účelom zistenia, či možno vydať poverenie
na vykonanie exekúcie, alebo sú tu dôvody na zamietnutie návrhu (§ 53 Exekučného poriadku).

Exekučný súd preskúmava návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nielen z hľadiska ich súladu
s Exekučným poriadkom, ale v závislosti od druhu exekučného titulu a predmetu konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, vykonáva aj vecný prieskum exekučného titulu. Pri tom okrem iného
skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný
titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,

či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené procesné
podmienky konania podľa § 161 CSP. Poverenie na vykonanie exekúcie je definitívnou autoritatívnou
licenciou pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciou všetkých procesných úkonov, na ktoré je
podľa Exekučného poriadku oprávnený, smerujúcich k vymáhaniu pohľadávky v konkrétne stanovenej
sume ( Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár.

3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, 235 – 247).

29. Vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom
návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením
poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia( § 57 ods. 1 Exekučného poriadku).

Súdny exekútor je po doručení poverenia povinný postupovať podľa Exekučného poriadku a realizovať
kroky k vykonávaniu exekúcie, t.j. jeho základnou povinnosťou je postarať sa o jej vykonanie. Exekútor
po začatí exekúcie zväčša pristúpi k prvotnej lustrácii majetku povinného a vydáva upovedomenie
o začatí exekúcie, tak ako to bolo v predmetných exekučných konaniach, v ktorých súdny exekútor vydal
upovedomenia o začatí exekúcie dňa 06.09.2022 a dňa 08.08.2022, ktoré spĺňajú zákonom vyžadované

náležitosti a obsahujú potrebné poučenia (toto sporné v konaná nebolo). Následne súdny exekútor
riadne postupoval v konaní, keď návrhy žalovaného podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia
(§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku) doručil oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený sa nevyjadril, preto
súdny exekútor predložil návrhy na zastavenie konania exekučnému súdu (§ 61k ods. 5 Exekučného
poriadku). Vykonanie jednotlivých úkonov súdneho exekútora sporné nebolo a vyplýva to aj z uznesení

exekučného súdu sp.zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2023 a sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa
20.07.2023, ktorými súd zamietol návrhy povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor pristúpil
kvykonaniuexekúcie(prikázanímpohľadávkyzúčtupovinného–žalobcu)ažporozhodnutíexekučného
súdu o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie.

30. Vec prejedávajúci súd teda v konaní súdneho exekútora neidentifikoval žiadne porušenie pravidiel
stanovených Exekučným poriadkom pre vedenie exekúcie, teda nebol zistený žiaden nesprávny úradný
postup súdneho exekútora pri exekučnej činnosti. Súd zdôrazňuje, že žiadne ustanovenie neukladá
súdnemu exekútorovi povinnosť (ani možnosť) skúmať exekučný titul.31. Tvrdenie žalobcu, že takúto povinnosť má súdny exekútor ešte pred vydaním poverenia vychádza zo
staršej právnej úpravy (účinnej do 31.03.2017), kedy sa návrh na začatie exekúcie doručoval súdnemu

exekútorovi. Avšak ani za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy súdny exekútor nemal povinnosť
skúmať zákonnosť exekučného titulu alebo priznaného nároku.

32. Pokiaľ ide o preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom, tento ho skúma v zmysle vyššie
uvedených východísk pri doručení návrhu a následne v konaní pri procesnom návrhu na zastavenie

konania. Aj tu však platí, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný
titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny
stav nemôže byť v exekúcii (v zásade) prehodnotený. Znamená to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť,
že vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka po vzniku
exekučného titulu zanikla (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný
poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, 346 – 366). Exekučný súd sa nemôže

teda zaoberať (tak ako ani súdny exekútor) správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý
exekučný titul vydal (obdobne III. ÚS 41/2011). Exekučný súd sa s námietkami žalobcu ako povinného
vysporiadal v rozhodnutiach o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, kde dospel k záveru, že
v prípade rozhodnutí RÚVZ Nitra ide o formálne a materiálne vykonateľné exekučné tituly a že pokuty
uložil vecne a miestne príslušný orgán na úseku verejného zdravotníctva. Exekučný súd nezistil nesúlad

s Ústavou SR, a to ani vychádzajúc zo záverov nálezu PL. ÚS 4/2021. V danom prípade teda orgán na
to príslušný (exekučný súd) preskúmal v rámci svoje pôsobnosti a v intenciách Exekučného poriadku
námietky žalobcu ako povinného nezistiac dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor bol preto
povinný vykonať exekúciu.

33. Žalobca síce tvrdil, že nesprávny úradný postup spočíva v konaní exekútora, ktorý neskúmal
vykonateľnosť exekučných titulov, avšak v podstatnej časti žaloby sa zaoberal argumentáciou
smerujúcou k nezákonnosti exekučných titulov rozhodnutí RÚVZ Nitra. S poukazom na túto skutočnosť
súd dodáva, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho

vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne
že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností (obdobne NS SR sp.zn. 6Cdo/115/2010).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či
pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto
následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia (obdobne NS SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009, 3

Cdo 220/2010 a 6 MCdo 11/2010). Ak sa nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci odzrkadlí
v jeho rozhodnutí (tu v nezákonných rozhodnutiach RÚVZ Nitra), tak v takom prípade sa možno
domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej moci len z titulu jeho
nezákonného rozhodnutia.

34. K otázke zákonnosti rozhodnutia súd uvádza, že v konaní o náhrade škody nie je oprávnený
zaoberať sa otázkou vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Súd rozhodujúci o náhrade škody je
viazaný len rozhodnutím o nezákonnosti rozhodnutia (ak také bolo vydané – čo nie je prejednávaný
prípad) a nemôže túto otázku sám preskúmavať. Aj Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 8Cdo/132/2024
konštatoval, že otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho,

aby toto rozhodnutie nebolo pred tým pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Inými slovami
povedané, súd v konaní o náhrade škody nemôže skúmať, či rozhodnutia vydali príslušné orgány, ani
či boli vecne správne (či existovala povinnosť, pre porušenie ktorej bola žalobcovi uložená sankcia),
zákonné a podobne.

35. Súd zdôrazňuje, že všetky argumenty, ktorými žalobca tvrdí nulitnosť rozhodnutí RÚVZ Nitra mohol
uplatniť v rámci opravného prostriedku, o ktorom bol riadne v rozhodnutiach poučený (v zmysle poučenia
bolo možné podať proti rozhodnutiam odvolanie a rozhodnutie bolo možné po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov preskúmať správnym súdom podľa zákona č. 162/2015 Z.z.). Žalobca žiadny
opravný prostriedok neuplatnil, teda nevyužil zákonnú procesnú obranu. Teraz sa nemôže dovolávať

revízie rozhodnutí RÚVZ Nitra v exekučnom konaní alebo v konaní o náhrade škody, nakoľko tieto
konania takýto postup neumožňujú.36. Nad rámec potrebný pre predmetné rozhodnutie súd poznamenáva, že žalobcom uvádzané
argumenty vo vzťahu k rozhodnutiam správneho orgánu, nemajú základ v právnych normách.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva je v zmysle § 3 ods. 1 písm. c), § 6 ods. 3 písm. l) a § 57

ods. 33 a) zákona č. 355/2007 Z.z. účinného v čase vydania rozhodnutí. Ukladanie povinností fyzickým
a právnymi osobám možno nielen na základe zákona ale aj inými (podzákonnými) všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Zákon č. 355/2007 Z.z. v ust. 59b obsahuje splnomocňujúce ustanovenie na
vydávanie vyhlášok (v zmysle ktorého boli vydané aj vyhlášky ukladajúce povinnosti a obmedzenia,
za porušenie ktorých bola žalobcovi uložená sankcia), pričom toto ustanovenie bolo podrobené

únavnému prieskumu v náleze PL. ÚS 8/2021. Pokiaľ žalobca poukazuje na nález PL. ÚS 4/2021,
predmetným nálezom bol vyslovený nesúlad takých ustanovení s Ústavou SR, na základe ktorých
nebola žalobcovi uložená sankcia (§ 4 ods. 1 písm. g) a § 48 ods. 4 písm. aa), § 12 ods. 2 písm.
f) v časti „alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení“ a v časti „karanténne
opatrenia“, ustanovenie § 48 ods. 4 písm. n) v časti „alebo karanténa osoby podozrivej z nákazy“,
ustanovenie § 48 ods. 4 písm. u) v časti „alebo karanténa“ a ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d) v časti „a

karanténnym opatreniam“).

37. Pre úplnosť súd k žalobcom uvádzanej žalobe Scheffer a 47 ďalších sťažností proti Slovenskej
republike(kdesťažovatelianamietaliporušeniamajetkovýchprávvsúvislostisopatreniamiavyhláškami
ÚVZ SR) uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva sťažnostiam nevyhovel, pričom dospel k záveru,

že obmedzenia aplikované na sťažovateľov mali právny základ vo vnútroštátnom práve a ich cieľom
bola ochrana verejného zdravia.

38.NapokonaksažalobcaodvolávanavyhláseniapremiéraSRoneústavnostiprávnychaktov ÚVZSR,
súd uvádza, že žiadnym na to príslušným orgánom nebola konštatovaná neústavnosť ani nezákonnosť

právnych aktov, na základe ktorých boli uložené sankcie žalobcovi (ani nezákonnosť samotných týchto
rozhodnutí). V prípade žalobcom spomínaného zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s
protipandemickými opatreniami súd dodáva, že tento zákon vzhľadom na veto prezidenta nenadobudol
platnosť a účinnosť (po jeho vrátení nebol doposiaľ prerokovaný).

39. Čo sa týka žalobcom tvrdenej škody, súd uvádza, že nie každé zmenšenie majetku je škodou, ale
musí k tomu pristúpiť predpoklad, že išlo o zmenšenie majetku v rozpore s právom (pri porušení právnej
povinnosti, resp. v príčinnej súvislosti s takýmto porušením). Z vykonaného dokazovania nevyplynulo
žiadne porušenie právnej normy pri odpísaní finančných prostriedkov z účtov žalobcu. Žalobcom tvrdená
škoda predstavuje riadne vymoženú pohľadávku a trovy exekúcie z jeho majetku, t.j. je daný právny

základ na zásah do majetku žalobcu.

40. Súd konštatuje, že nebol preukázaný vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, keď škoda nebola najskôr uplatnená voči primárne zodpovednému subjektu
(súdnemuexekútorovi,resp.poisťovateľovi).Zároveňnebolipreukázanéanipredpokladyzodpovednosti

štátu za škodu, a to najmä nesprávny úradný postup súdneho exekútora, ako ani škoda a príčinná
súvislosť medzi nimi. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

41. Záverom súd uvádza, že ak sa žalobca cíti dotknutý na svojich subjektívnych právach, je potrebné,
aby na ochranu týchto práv použil vhodné prostriedky právnej ochrany. Takýmto prostriedkom boli riadne

a mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam RÚVZ Nitra (odvolanie a prieskum správnym
súdom), ktoré žalobca nevyužil. Nie je možné domáhať sa prieskumu týchto rozhodnutí v exekučnom
konaní alebo v konaní o náhrade škody.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle

ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že súd žalovanej, ktorá
mala v konaní úspech, priznal plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %.

43. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.Poučenie:

9C/70/2025

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.