Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214429
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8115214429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Mareka Košča a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: A. B. A. C., správca konkurznej
podstaty úpadcu KOBE SK, s.r.o., so sídlom Továrenská 993, 059 01 Spišská Belá, IČO: 45 937 273,
správca so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX/X, XXX XX F., 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX F. J., obaja právne
zastúpení JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:
42 109 264, 3/ K. E. L., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. B., právne zastúpený JUDr.
Marekom Sahuľom, advokátom, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, IČO: 17 083 362, o zaplatenie

29.089,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/80/2016-307
zo dňa 29.4.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanýmzaplateniaistiny29.089,34eurspríslušenstvom.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovaní
majú voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Spišskej Novej Vsi, OKP, 2.oddelenie
vyšetrovania pod sp. zn. ČVS:ORP-564/OEK-SN-2012 z 3.4.2019 bolo prerušené trestné stíhanie vo
veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
neznámy páchateľ v dobe od XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX v F. M.
z parkoviska miestneho cintorína na ul. F. E. doposiaľ nezistených spôsobom a predmetom odcudzil
prívesný pracovný stroj bez evidenčného čísla a nezisteného výrobného čísla A. a výrobu betónu, sivo

oranžovej farby o hmotnosti cca 2 tony a dĺžke 3m a pracovný stroj, tzv hladička betónu červeno bielej
farby o hmotnosti cca 100 kg, nezisteného výrobného čísla, čím poškodenej spoločnosti KOBE SK s.r.o.
v konkurze so sídlom Továrenská 993, Spišská Belá, 059 01, IČO:45 937 273 spôsobil škodu vo výške
29.944,- €, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe. Žalovaní boli v rámci trestného konania vypočutí ako svedkovia. Žalobca je správcom konkurznej
podstaty úpadcu, spoločnosti KOBE SK, s.r.o., v ktorej bol žalovaný v 3.rade konateľom v čase od
8.12.2010 do 2.2.2012 a potom od 5.7.2013, teda v čase odcudzenia strojov v dňoch 20.7.2012 do

23.7.2012 nebol konateľom spoločnosti.

3. Žalovaní vzniesli námietku premlčania nároku uplatňovaného žalobcom v prebiehajúcom súdnom
konaní a rovnako namietali nedostatok ich pasívnej legitimácie v konaní. Žalovaní neuviedli dôvody,ktoré im bránili predložiť hmotnoprávnu námietku premlčania súdu prvej inštancie bez svojho zavinenia
včas, preto odvolací súd na námietku premlčania vznesenú žalovanými prihliadnuť nemohol. Keďže ale
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, mohli aj žalovaní uvádzať

nové skutočnosti a navrhovať ďalšie dôkazy bez toho, aby boli obmedzení tým, že v predchádzajúcom
konaní pred súdom prvej inštancie tieto možnosti nevyužili. A žalovaní opakovane, aj po zrušení a
vrátení veci námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadať, vzniesli. Podľa názoru súdu je nárok
žalobcu uplatnený žalobou premlčaný, a aj keď existuje judikatúra, podľa ktorej súd na takúto námietku
nemusí prihliadať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako uviedol aj žalobca (hoci premlčanie

rozporoval), súd nevidel v konaní žalovaných rozpor s dobrými mravmi, pre ktorý by nemal na vznesenú
námietku premlčania prihliadať a z dôvodu jej vznesenia žalobu nezamietnuť. V čom vidí rozpor s
dobrými mravmi nešpecifikoval ani sám žalobca. Žalovaní boli v rámci trestného konania vypočutí ako
svedkovia a dôkazy pre prijatie záveru o nesplnení si prevenčnej povinnosti žalovanými pre zabránenie
škody, či dôkazy pre aplikáciu osobitnej zodpovednosti podľa § 421 Občianskeho zákonníka (za splnenia
všetkých zákonných predpokladov pre aplikáciu takejto zodpovednosti na daný prípad) a za situácie

viazanosti súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu, v danej veci produkované neboli. A
aj keby boli, neznamenalo by to ešte dôvodnosť prijatia záveru o rozpore ich konania s dobrými mravmi,
či situáciu, žeby prihliadanie na vznesenú námietku premlčania malo byť v rozpore s dobrými mravmi.

4. Dňa 20.07.2012 došlo k odovzdaniu ukradnutého stroja žalovaným v treťom rade žalovaným v prvom

a druhom rade. Žalovaný v treťom rade konal ako občan a nie ako konateľ úpadcu, lebo ním v tom
čase nebol. Dňa 23.07.2012 orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie. Z uvedeného teda
vyplýva, že ku škode došlo najneskôr dňa 23.07.2012. Úpadca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.07.2013
vyúčtoval žalovaným v prvom a druhom rade náhradu škody za nevrátené stroje vo výške 29 089,34
€. Teda výška škody bola známa najneskôr dňa 31.07.2013. Objektívna trojročná premlčacia doba

ale začala plynúť najneskôr dňa 24.07.2012, a to vzhľadom na dátum začatého trestného konania
a k jej uplynutiu došlo najneskôr dňa 24.07.2015. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala v
danom prípade plynúť taktiež najneskôr 24.07.2012, nakoľko z výpovede žalovaného v 3/ rade vyplýva,
že spoločnosť mala okamžite po tom, čo došlo k odcudzeniu stroja, o tejto skutočnosti vedomosť a
prostredníctvom žalovaného v 3/ rade vedomosť aj o žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný v 3.rade vypovedal,

že „Tento stroj im bol zapožičaný v piatok, zmizol v sobotu, všetko je presne uvedené v policajnom
spise“. Subjektívna dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr 24.07.2012 a uplynula
dňa 24.07.2014. Na plynutie premlčacej doby nemalo vplyv podanie trestného oznámenia. V trestnom
konaní nebol nárok na náhradu škody uplatnený voči konkrétnej osobe, nakoľko bolo začaté vo veci
voči neznámemu páchateľovi, k vzneseniu obvinenia voči konkrétnej osobe nedošlo a konanie bolo

prerušené práve z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti umožňujúce viesť trestné stíhanie voči
konkrétnej osobe. Naviac, ako uviedli aj žalovaní 1,2, v trestnom konaní mohli byť akékoľvek nároky
uplatnené nanajvýš voči osobe, ktorá sa dopustila trestného činu krádeže, čo žalovaní 1/ a 2/ nie sú.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené dátumy začiatku a konca plynutia premlčacej doby u jednotlivých

žalovaných je zrejmé, že nárok žalobcu premlčaný je. Dňa 31.07.2018 súd na návrh žalobcu pripustil
do konania žalovaného v treťom rade. Žaloba bola podaná 25.05.2015 a rozšírená voči žalovanému
v treťom rade až 31.07.2018, teda vo vzťahu k žalovanému v treťom rade uplynula tak subjektívna,
ako aj objektívna premlčacia doba a vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade rovnako uplynula subjektívna
premlčacia doba na podanie žaloby. Žalobca od samého počiatku, od odcudzenia strojov neznámou

osobou vedel o tejto skutočnosti, mal vedomosti o všetkom, čo použil argumentačne v podanej žalobe
ako dôvod na uplatnenie si škody pôvodne len od žalovaných v 1. a 2.rade.

6. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní sú tí, ktorí by mali zodpovedať za škodu spôsobenú
žalobcovi, resp. úpadcovi, spoločnosti KOBE SK, s.r.o. Ku škode došlo konaním tretej osoby (neznámy

páchateľ), ktorá si neoprávnene vec prisvojila. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu škody
je preukázanie porušenia právnej povinnosti škodcom, vznik a rozsah škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou poškodeného. V konaní nebolo preukázané, že by boli
naplnenézákonnépredpokladyprevyvodeniezáveruozodpovednostižalovanýchzaspôsobenúškodu.
Skutočnosť, že iná osoba vec odcudzila, nemôže viesť automaticky k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ sa o

vec riadne nestarali, keď ani z výsledkov vyšetrovania v trestnom konaní nevyplýva, akým spôsobom
malo dôjsť k odcudzeniu stroja. Naviac, ani žalovaný v1., ani žalovaný v 2.rade neboli v rozhodnom
čase zamestnancami spoločnosti KOBE SK, s.r.o., čo sporné v konaní nebolo, rovnako ako aj to, že
Zápis o prevzatí stroja a stojného zariadenia bol antidatovaný pre potreby získania poistného plnenia(žalovaný v 1.rade dokonca namietal svoj podpis na uvedenom zápise). Ako žalovaní uviedli, stroj
nevyužívali len oni, ale aj zamestnanci úpadcu. Stroj bol odparkovaný na mieste, kde ho odparkovali
so súhlasom vlastníka. Tieto skutkové tvrdenia v konaní popreté neboli, preto ich súd považoval za

nesporné. V konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali prijať záver, že žalovaní
porušili svoju prevenčnú, či inú povinnosť, následkom ktorých by bola ich zodpovednosť za škodu
spôsobená žalobcovi. Nie je zrejmé, ako by mali žalovaní v 1. a 2. rade zabezpečiť stroje tak, aby ku
krádeži nedošlo. Ani zodpovednosť žalovaného v 3. rade preukázaná nebola, prichádzala by k úvahu
nanajvýš zodpovednosť podľa obchodnoprávnych predpisov, čo však nie je predmetom tohto konania.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešným žalovaným súd priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil

tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

9. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti a rovnako tak ich nesprávne právne
posúdil. Zo zápisu o prevzatí stroja a strojného vybavenia je zrejmé, že žalovanému 1/ a 2/ boli

odovzdané strojné zariadenia, pričom v tomto dokumente sa výslovne uvádza, že ide o nájom, pričom
tento sa riadi v zmysle Obchodných podmienok spoločnosti KOBE SK. Tomu zodpovedá aj „Výzva
na vrátenie zapožičaných strojov“ zo dňa 27.05.2013 zo strany konateľa spoločnosti KOBE SK N. G.
žalovaným:„Nazákladezápisuoprevzatístrojaastrojnéhovybaveniazodňa20.07.2012žiadameVáso
vrátenie prenajatého zariadenia A. A. I. s príslušenstvom + hadička najneskôr do 04.06.2013. V prípade,

že tak neurobíte, budeme nútení vyúčtovať Vám nákladu spojené s nájomným podľa stanovených
predpisov KOBE SK za dobu od zapožičania až do doby navrátenia zariadení na KOBE SK alebo
celkovú cenu za prenajaté zariadenia.“ Žalovaní 1/ a 2/ mali stroje v nájme. Pokiaľ ide o preukázanie
odovzdania/prevzatia strojov žalovanými 1/ a 2/, toto je zrejmé z výpovedí žalovaných na pojednávaní
dňa 05.12.2018, kde žalovaný v 3. rade uviedol: „Pokiaľ sa týka tu prítomných žalovaných oni predtým

pracovali v spoločnosti KOBE a vzhľadom že predtým pracovali v spoločnosti, tak v kritickom období nie
ako zamestnancom ale ako fyzickým osobám bol im zapožičaný predmetný stroj, ktorý je predmetom
žaloby.“ Ďalej z citovanej zápisnice vyplýva: Predstúpil žalovaný 2/ G. H.: „Ja neviem o tom, aby
spoločnosť KOBE zastúpená konateľom nám poskytla stroj na základe zmluvy. Išlo o ústny súhlas.“
Predstúpil žalovaný 1/ D. E.: „Išlo o ústny súhlas, okrem stroja sme mali aj auto.“ Žalovaný H. uvádza:

„Ja akceptuje to, že sme na základe ústnej dohody si požičali príslušný stroj, boli by sme ho vrátili,
jednoducho nám ho odcudzili....Za takejto situácie nastane to, že ja s kolegom budem musieť zaplatiť za
stroj sumu, ktorá je pre mňa vysoká...Som presvedčený, že keby polícia postupovala promptne, strojné
zariadenie by sa našlo...“ Žalovaný E.: „Ja sa celkom stotožňujem čo povedali žalovaní...“ Nadväzujúce
vyjadrenie žalovaného v 3. rade na pojednávaní dňa 28.02.2022: „Musím doplniť, že pred tým, ako stroj

bol odcudzený, pracovníci tento stroj použili na zrealizovanie poterov z ktorých mali finančný prospech
a po vykonaní tejto práce mali tento stroj s prísl. k nemu vrátiť. Vrátilo sa len motorové vozidlo B.. Tieto
stroje mali títo pracovníci zapožičané od spoločnosti niekoľkokrát a nikdy nebol problém s ich vrátením.
Bohužiaľ, tieto stroje boli odcudzené z pred ich domu, pričom mali byť zabezpečené ako vždy vo dvore.“
Uvedené skutkové okolnosti dostatočne preukazujú rozhodné skutočnosti pre vyhovenie žalobe v celom

rozsahu.

11. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu, v prejednávanej veci zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/ za škodu
v zmysle ustanovenia § 421 OZ, keďže ide o zodpovednosť, podľa ktorej každý, kto od iného prevzal
vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže

by ku škode došlo aj inak. Liberačný dôvod znamená, že ku škode by došlo aj vtedy, ak by veci neboli
odovzdané žalovaným 1/ a 2/, t.j. malo by ísť o okolnosti spočívajúce napr. v povahe vecí samotných či
napr. v tom, že živelná pohroma by zasiahla miesto, na ktorom sa prevzatá vec nachádzala a rovnako
aj miesto, na ktorom by sa táto vec obvykle nachádzala, ak by nedošlo k jej prevzatiu. Žiaden liberačnýdôvod nebol v tomto konaní tvrdený ani preukázaný. Škoda bola dostatočne preukázaná a súčasne
hodnoverne objektivizovaná, a to prostredníctvom trestného konania, v ktorom bola zisťovaná. Príčinná
súvislosť protiprávnosti a škody z pohľadu § 420 OZ je daná porušením povinnosti riadnej starostlivosti

o prevzaté veci, čo potvrdzuje žalovaný v 3. rade na pojednávaní dňa 28.02.2022, pričom toto konanie
zároveň viedlo k tomu, že veci, nedostatočne zabezpečené boli odcudzené. Ak by sa žalovaní v 1. a
2. rade riadne o veci starali, nebola by vznikla škoda na prevzatých veciach. Jednotlivé predpoklady
zodpovednosti za škodu sú dané a preukázané, pričom primárne ide o zodpovednosť v zmysle § 421
OZ, teda objektívnu zodpovednosť, avšak sú taktiež splnené podmienky aj pre zodpovednosť podľa §

420 OZ.

12. Závery súdu ohľadom otázky premlčania sú nesprávne. Oprávnený subjekt môže uplatniť právo
na náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej
lehoty. Zároveň sa však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej
lehoty. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia vedomosti oprávneného

subjektu o zákonom predpokladaných skutočnostiach. V prípade právnických osôb, ktorých existencia je
vlastne právnou fikciou, bude pre naplnenie tohto (ale vlastne ktoréhokoľvek) predpokladu nevyhnutné
vychádzať z konkrétnej subjektívnej vedomosti osoby, ktorá má oprávnenie za právnickú osobu konať,
teda štatutárneho orgánu. Úkony žalovaného v 3. rade neboli v tom čase úkonmi štatutárneho orgánu,
a teda nemohli mať relevanciu z pohľadu naplnenia predpokladov pre počiatok plynutia subjektívnej

lehoty spoločnosti KOBE SK. Poškodeným v trestnom konaní nebola spoločnosť KOBE SK ale žalovaný
v 3. rade ako fyzická osoba. Takto nemožno uzavrieť, že počnúc trestným oznámením mala spoločnosť
KOBE SK automaticky vedomosť o relevantných skutočnostiach. Žalovaný v 3. rade teda realizoval
niektoré úkony, avšak vzhľadom k uvedenému nemožno z jeho úkonov vyvodiť subjektívnu vedomosť
spoločnosti KOBE SK o škode a osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Nehovoriac vôbec o objektívnej

možnosti poznať škodu ako takú. Samotné trestné stíhanie teda nemôže byť relevantnou skutočnosťou,
z ktorej by bolo možné odvodiť počiatok behu subjektívnej lehoty. Posledný deň dvojročnej lehoty
na uplatnenie nároku uplynul 31.07.2015. V tomto prípade je potrebné zohľadniť trvanie objektívnej
lehoty, ktorá začala plynúť škodnou udalosťou, teda víkend počas ktorého boli stroje odcudzené (20.07
až 22.7 2012), a teda trojročná lehota uplynula 20.07 až 22.7 2015. Keďže je uplynutie trojročnej

lehoty skoršie ako uplynutie subjektívnej lehoty, uplatní sa koniec objektívnej lehoty. Nárok bolo možné
uplatniť najneskôr do 20.07 až 22.7 2015. Vzhľadom na dátum prezenčnej pečiatky súdu na žalobe,
t.j. 25.05.2015, bol nárok na náhradu škody uplatnený včas, a teda nemohlo dôjsť k premlčaniu. Nárok
nie je premlčaný.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ a navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedli, že argumentácia žalobcu o existencii nájomného vzťahu či vzťahu z výpožičky neobstojí.
Žalobca neuvádza dokonca ani len to, kedy malo dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach akejsi,
žalobcom tvrdenej, nájomnej zmluvy. Pritom dohoda o výške nájmu je podstatnou náležitosťou nájomnej
zmluvy. Žalobca si vo svojom odvolaní ani neustálil, či vôbec malo ísť o nájomný vzťah (ktorého

obligatórnym znakom je odplatnosť), alebo o výpožičku (ako bezodplatný právny úkon), nakoľko žalobca
v odvolaní uvádza obe tieto možnosti. Žalobca vychádza zo zápisu o prevzatí stroja, ktorý neobsahuje
podstatné náležitosti takejto zmluvy. Žalovaný v 1/ rade v konaní namietal svoj podpis na tomto zápise,
pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento zápis bol antidatovaný pre potreby získania
poistného plnenia. Stroj využívali aj zamestnanci úpadcu KOBE SK, s.r.o. Ani v prípade nájomnej

zmluvy alebo výpožičky nie je povinnosť nájomcu/vypožičiavateľa vec chrániť absolútna. Nepochybne
zodpovednosť za škodu voči žalobcovi nesie osoba, ktorá stroj ukradla, čo žalovaní v 1/ a 2/ rade nie sú.

14. Súd prvej inštancie správne posúdil aj vznesenú námietku premlčania. Súd prvej inštancie veľmi
správne uviedol, že žalobca už od samého počiatku, od odcudzenia strojov neznámou osobou, mal

vedomosť o všetkom, čo použil argumentačne v podanej žalobe ako dôvod na uplatnenie si škody od
žalovaných v 1/ a 2/ rade. Argumentácia o začatí plynutia subjektívnej premlčacej doby nároku voči
žalovaný v 1/ a 2/ rade až od 31.07.2013 je nesprávna. Žalobca zjavne účelovo a selektívne hodnotí
úkony žalovaného v 3/ rade vo vzťahu k spoločnosti KOBE SK, keď raz tvrdí, že menovaný bol v
rozhodnom čase oprávnený uskutočňovať úkony v mene tejto spoločnosti a inokedy tvrdí, že žalovaný

v 3/ rade na takéto úkony oprávnený nebol.

15. Žalobca v odvolaní v podstate tvrdí, že žalovaný v 3/ rade K. L. mal na základe akéhosi poverenia na
starosti vybrané technické záležitosti, na základe čoho mohol K. L. podpísať zápis o prevzatí stroja a týmzaložiť vzťah z nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke so žalovaným v 1/ a 2/ rade, avšak zároveň
žalobca tvrdí, že K. L. nemohol uskutočňovať úkony ako štatutár v mene spoločnosti žalobcu. Ďalej
žalobca v odvolaní tvrdí, že žalobca nebol poškodeným v trestnom konaní, ale poškodeným v trestnom

bol K. L. ako fyzická osoba, úkony K. L. v trestnom konaní neboli úkonmi spoločnosti KOBE SK, hoci
zároveňžalobcatvrdí,žeodcudzenýstrojpatrilžalobcoviaškodabolaobjektivizovanávtrestnomkonaní
na základe odborného vyjadrenia spoločnosti JHS s.r.o. Teda žalobca sa snaží presvedčiť odvolací súd
o tom, že v trestnom konaní sa zisťovala škoda na veci, ktorá nepatrila osobe poškodeného, avšak
zároveň žalovaní v 1/ a 2/ rade zodpovedajú žalobcovi za škodu zistenú v trestnom konaní, pre ktorú

je podľa žalobcu relevantná škodná udalosť, t. j. krádež, ako aj škoda na veciach objektivizovaná v
trestnom konaní. Žalobca v odvolaní vytvára nepochopiteľný a absolútne nesprávny konštrukt. Žalobca
argumentáciou o tom, že poškodeným v trestnom konaní nebola spoločnosť KOBE SK, ale poškodeným
v trestnom konaní bol žalovaný v 3/ rade, popiera skutkový základ podanej žaloby, ktorú žalobca vystaval
na tom základe, že žalovaní v 1/ a 2/ rade stroj nevrátili, pretože im bol ukradnutý. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že spoločnosť KOBE SK nebola krádežou stroja poškodená, potom sa nemôže domáhať náhrady škody

vzniknutejspoločnostiKOBESK.Žalobcapritomnetvrdí,žestrojpatrilžalovanémuv3/rade,aletvrdí,že
vlastníkom stroja bola spoločnosť KOBE SK a škoda bola objektivizovaná v trestnom konaní. Žalovaný
v 3/ rade bol spoločníkom spoločnosti KOBE SK po celú dobu od jej vzniku, teda aj v čase odcudzenia
stroja. Nepochybne ide o osobu personálne prepojenú so spoločnosťou KOBE SK. Len sotva možno
uveriť tomu, že v spoločnosti, ktorej spoločníkmi v danom čase boli okrem K. L. len N. G., ktorý bol aj

konateľom spoločnosti, by tento konateľ nevedel o odcudzení stroja v hodnote takmer 30.000,- eur, ako
byaninevedelotom,žepredmetnákrádežjevyšetrovanáorgánmičinnýmivtrestnomkonaní.Idezjavne
o účelové tvrdenie žalobcu, ktorý sa takto snaží vyvrátiť účinky vznesenej námietky premlčania. Súd
prvej inštancie správne uviedol, že žalobca už od samého počiatku, od odcudzenia strojov neznámou
osobou, mal vedomosť o všetkom, čo použil argumentačne v podanej žalobe ako dôvod na uplatnenie

si škody od žalovaných v 1/ a 2/ rade. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca
podal žalobu voči žalovaným v 1/ a 2/ rade po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Zároveň správne
uzavrel, že vznesená námietka premlčania nepredstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

16. Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

17. Ďalšie vyjadrenia do spisu doložené neboli.

18. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 CSP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky

pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 26. februára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 CSP) a

keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, prihliadajúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku,
ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 CSP zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval
správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie
aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa
súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoréboli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil
ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú

príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd
vcelomrozsahustotožňujeakonštatujejehosprávnosť(§387ods.2CSP).Keďževtakomtoprípadenie
je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím
námietkam žalobcu.

22. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by boli naplnené zákonné

predpoklady zodpovednosti žalovaných za škodu. Za situácie viazanosti súdu prvej inštancie právnym
názorom odvolacieho súdu žalobca neprodukoval žiadne dôkazy o nesplnení prevenčnej povinnosti
žalovanými v 1/ a 2/ rade pre zabránenie vzniku škody, či dôkazy pre aplikáciu osobitnej zodpovednosti
za škodu podľa § 421 Občianskeho zákonníka. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej
inštancie a vrátení veci neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali prijať záver, že

žalovaní v 1/ a 2/ rade porušili svoju prevenčnú, či inú povinnosť, následkom ktorých by bola ich
zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi. Ako už uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí, nie je zrejmé, ako by mali žalovaní v 1/ a 2/ rade zabezpečiť stroje tak, aby ku krádeži
nedošlo.

23. Neobstojí ani argumentácia žalobcu o existencii nájomného vzťahu či vzťahu z výpožičky. Žalobca
neuvádza dokonca ani len to, kedy malo dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach akejsi, žalobcom
tvrdenej, nájomnej zmluvy. Pritom dohoda o výške nájmu je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy.
Žalobca si vo svojom odvolaní ani neustálil, či vôbec malo ísť o nájomný vzťah (ktorého obligatórnym
znakom je odplatnosť), alebo o výpožičku (ako bezodplatný právny úkon), nakoľko žalobca v odvolaní

uvádza obe tieto možnosti. Žalobca vychádza zo zápisu o prevzatí stroja, ktorý neobsahuje podstatné
náležitosti takejto zmluvy. Žalovaný v 1/ rade v konaní namietal svoj podpis na tomto zápise, pričom
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento zápis bol antidatovaný pre potreby získania poistného
plnenia. Stroj využívali aj zamestnanci úpadcu KOBE SK, s.r.o. Ani v prípade nájomnej zmluvy alebo
výpožičky nie je povinnosť nájomcu/vypožičiavateľa vec chrániť, absolútna. Samotný zápis o prevzatí

stroja nebol podpísaný žalovaným v 1/ rade a bol antidatovaný, ako to správne zhodnotil súd prvej
inštancie, v dôsledku čoho je potrebné takýto zápis považovať za neplatný právny úkon a nemôže
zakladať vzťahy z nájomnej či akejkoľvek inej zmluvy bez ohľadu na to, či žalovaný 3/ bol alebo nebol
oprávnený v rozhodnom čase konať v mene žalobcu.

24. Súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1/ a 2/ rade.
Argumentácia žalobcu o začatí plynutia subjektívnej premlčacej doby nároku voči žalovaným v 1/ a
2/ rade až od 31.07.2013 je nesprávna. Žalobca zjavne účelovo hodnotí úkony žalovaného v 3/ rade
vo vzťahu k spoločnosti KOBE SK, keď raz tvrdí, že menovaný bol v rozhodnom čase oprávnený
uskutočňovať úkony v mene tejto spoločnosti a inokedy tvrdí, že žalovaný v 3/ rade na takéto úkony

oprávnený nebol. Žalobca v odvolaní v podstate tvrdí, že žalovaný v 3/ rade mal na základe akéhosi
poverenia na starosti vybrané technické záležitosti, na základe čoho mohol K. L. podpísať zápis o
prevzatí stroja a tým založiť vzťah z nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke so žalovaným v 1/
a 2/ rade, avšak zároveň žalobca tvrdí, že K. L. nemohol uskutočňovať úkony ako štatutár v mene
spoločnosti žalobcu, teda logicky ani uzatvoriť nájomnú či inú zmluvu so žalovanými v 1/ a 2/ rade.

Ďalej žalobca v odvolaní tvrdí, že žalobca nebol poškodeným v trestnom konaní, ale poškodeným v
trestnom bol K. L. ako fyzická osoba, úkony K. L. v trestnom konaní neboli úkonmi spoločnosti KOBE SK,
hoci zároveň žalobca tvrdí, že odcudzený stroj patril žalobcovi a škoda bola objektivizovaná v trestnom
konaní na základe odborného vyjadrenia spoločnosti JHS s.r.o. Teda žalobca sa snaží presvedčiť súd
o tom, že v trestnom konaní sa zisťovala škoda na veci, ktorá nepatrila osobe poškodeného, za ktorého

žalobcacelkomnepochopiteľnepriamabsurdneoznačujeK.L.,niespoločnosťKOBESK,avšakzároveň
žalovaní v 1/ a 2/ rade zodpovedajú žalobcovi za škodu zistenú v trestnom konaní, pre ktorú je podľa
žalobcu relevantná škodná udalosť, t. j. krádež, ako aj škoda na veciach objektivizovaná v trestnom
konaní. Žalobca argumentáciou o tom, že poškodeným v trestnom konaní nebola spoločnosť KOBE SK,ale poškodeným v trestnom konaní bol žalovaný v 3/ rade, popiera skutkový základ podanej žaloby, ktorú
žalobcavystavalnatomzáklade,žežalovanív1/a2/radestrojnevrátili,pretožeimbolukradnutý.Pokiaľ
žalobca tvrdí, že spoločnosť KOBE SK nebola krádežou stroja poškodená, potom sa nemôže domáhať

náhrady škody vzniknutej spoločnosti KOBE SK. Žalobca pritom netvrdí, že stroj patril žalovanému v 3/
rade, ale tvrdí, že vlastníkom stroja bola spoločnosť KOBE SK a škoda bola objektivizovaná v trestnom
konaní.

25. Žalobca taktiež tvrdí, že K. L. mal v rozhodnom čase v spoločnosti KOBE SK na starosti „určité

technické záležitosti“ (odovzdanie stroja žalovaným 1/ a 2/) avšak zároveň žalobca tvrdí, že hoci stroj bol
odcudzený v rovnakom čase, o odcudzení stroja vedel len K. L. ako fyzická osoba, nie však spoločnosť
KOBE SK. Pritom ale žalobca tvrdí, že spoločnosť KOBE SK si uplatnila škodu objektivizovanú v
trestnom konaní, teda v tom trestnom konaní, o ktorom žalobca zároveň tvrdí, že spoločnosť o ňom
nevedela. Nemožno pritom opomenúť, že žalovaný v 3/ rade bol spoločníkom spoločnosti KOBE SK po
celú dobu od jej vzniku, teda aj v čase odcudzenia stroja. Nepochybne ide o osobu personálne prepojenú

so spoločnosťou KOBE SK. Len sotva možno uveriť tomu, že v spoločnosti, ktorej spoločníkmi v danom
čase boli okrem K. L. len N. G., ktorý bol aj konateľom spoločnosti, by tento konateľ nevedel o odcudzení
stroja v hodnote takmer 30.000,- eur, ako by ani nevedel o tom, že predmetná krádež je vyšetrovaná
orgánmi činnými v trestnom konaní. Ide zjavne o účelové tvrdenie žalobcu, ktorý sa takto snaží vyvrátiť
účinky vznesenej námietky premlčania. Je nepochybné, že spoločnosť KOBE SK vedela o odcudzení

stroja okamžite po tom, čo k tejto krádeži došlo, s touto spoločnosťou sa aj v trestnom konaní konalo
ako s poškodeným a spoločnosť KOBE SK si uplatňuje nároky voči žalovaným v 1/ a 2/ rade práve z
dôvodu, že došlo ku krádeži stroja. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca podal
žalobu po uplynutí premlčacej doby.

26. Ďalšie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i
podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v
odôvodnenísvojhorozhodnutiaprvoinštančnýsúd,tedaodvolacísúdnepovažovalzapotrebnéreagovať

špecifickou odpoveďou.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej,
ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď prvoinštančný súd správne o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).