Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 54P/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126200359
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:4126200359.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Sídl. C. XXXX/XX, D., zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Sídl. C., XXXX/X, D., zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX a otec E. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, D. K., L. M. K., o návrhu
otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.01.2026 domáhal zníženia jeho vyživovacej
povinnostinamal.A.zosumy130eurnasumu45eurmesačnesúčinnosťouodprávoplatnostirozsudku
a návrh odôvodnil tým, že je v súčasnej dobe nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti, z ktorej
nie je schopný zaplatiť všetky výdavky na bývanie, stravu a na výživné pre mal. A. a jeho ďalšieho syna,
maloletého G. B., kde má vyživovaciu povinnosť v sume 90 eur mesačne.

2. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 05.03.2026, na ktoré sa dostavil otec, stará matka mal.

A.akolíznaopatrovníčka.Matkamaloletéhosipredvolanienapojednávanieneprevzalavúložnejlehote,
súd preto rozhodol o vykonaní pojednávania v jej neprítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, starej matky maloletého, ktorej je maloletý zverený
donáhradnejosobnejstarostlivosti,prečítanímaoboznámenímlistinnýchdôkazovaobsahupripojených
spisov a zistil tento skutkový stav:

4. Rodičia maloletého A. boli manželia, ich manželstvo rozviedol Okresný súd Nitra rozsudkom č.

k. 17C/215/2009-17 zo dňa 22.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2010. Po rozvode
sa dňa 09.06.2010 matke narodil mal. A., domnienka otcovstva svedčila matkinmu manželovi, ktorý
bol zapísaný do rodného listu maloletého a jeho otcovstvo bolo preukázané aj znaleckým posudkom
z odboru genetiky vypracovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, v ktorom sa otec domáhal
zapretia otcovstva.

5. Rozsudkom č. k. 13P/45/2011-36 zo dňa 20.04.2011 Okresný súd Nitra zveril mal. A. B. do náhradnej

osobnej starostlivosti E. F., starej matke maloletého z matkinej strany, rodičov zaviazal prispievať na
výživu maloletého vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky a to matku sumou 100 eur
mesačne a otca v sume vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.05.2011.6. Naposledy tunajší súd o výživnom rozhodol rozsudkom č. k. 11P/163/2017-54 zo dňa 16.10.2017,
ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/6/2012-64 zo dňa 30.04.2012 tak, že zvýšil

vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 82 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne
s účinnosťou od 01.09.2017, ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca
vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. Zročné výživné za čas od 01.09.2017 do
31.10.2017 v sume 96 eur súd zaviazal otca zaplatiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Uvedeným rozsudkom súd zvýšil aj vyživovaciu povinnosť matky na maloletého zo sumy 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od
01.09.2017, ktoré bude matka povinná platiť tiež na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.
Zročné výživné za čas od 01.09.2017 do 31.10.2017 v sume 170 eur súd zaviazal matku zaplatiť na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2017.

8. V tom čase otec pracoval na G. J. D. N. s príjmom 810 eur mesačne, býval sám vo vlastnom
trojizbovom byte, bol ženatý, v tom čase jeho manželka podala návrh na rozvod. Otec mal vyživovaciu
povinnosť len voči mal. A..

9. V súčasnosti je otec tretíkrát rozvedený, jeho posledné manželstvo, z ktorého pochádza jedno
maloleté dieťa, rozviedol v roku 2025 Okresný súd Levice. Na základe jeho rozsudku je otec zaviazaný
prispievať na výživu mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 eur mesačne. Otec býva sám v jeho
dvojizbovom byte, ktorý kúpil v roku 2023 na hypotéku. Mesačne platí splátky hypotéky po 215,36 eur,

jej poistenie po 33,88 eur, elektrinu po 28,50 eur, plyn 30 eur, televíziu a internet po 36,38 eur. Otec
uviedol,žepokýmsasposlednoumanželkounerozviedli,bolinanákladynabývanieadomácnosťdvaja,
teraz, keď zostal sám, je to finančne náročnejšie. S bývalou manželkou sa dohodli po rozvode tak, že
byt zostane jemu s tým, že bude sám splácať hypotéku.

10. Otec má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie v dvoch odboroch, jedno úplné v odbore biológia,
biotechnológia a druhé prvého, bakalárskeho stupňa v odbore molekulárna biológia. Okrem toho si
doplnil pedagogické minimum, s ktorým môže vykonávať prácu učiteľa. Naposledy bol otec zamestnaný
od 01.09.2024 do 31.08.2025 ako učiteľ v F. B. A. s čistým priemerným mesačným zárobkom 1247
eur. Pracovný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby. Následne na to sa otec krátko zamestnal ako

učiteľ biológie a telesnej výchovy na Strednej O. B. P. D. I., jeho pracovný pomer trval od 01.09.2025 do
26.09.2025. Pracovný pomer skončil otec výpoveďou v skúšobnej dobe, čo zamestnávateľ akceptoval.
Otec uviedol, že dôvodom skončenia tohto zamestnania bola zmena grafikonu ŽSR, kvôli čomu mal
problémy dostaviť sa ráno do zamestnania. Náklady na prestup boli vysoké a časovo nevýhodné.

11. V súčasnosti je otec evidovaný na úrade práce a poberá od Sociálnej poisťovne dávku
v nezamestnanosti v sume 858,20 eur mesačne. Na dávku v nezamestnanosti má nárok po dobu
6 mesiacov od 27.09.2025. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice sa otec
pravidelne preukazuje potvrdením o aktívnom hľadaní zamestnania a pri poslednom stretnutí uviedol
možný nástup do nového zamestnania na základe ústneho prísľubu zamestnávateľa.

12. Mal. A. je naďalej v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, je žiakom so špeciálnymi
výchovnovzdelávacími potrebami, bola mu diagnostikovaná porucha učenia, dysgrafia a ADHD. V roku
2024 – 2025 na základe rozhodnutia súdu sp. zn. 54P/153/2024 zo dňa 11.09.2024 a sp. zn.
54P/210/2024 zo dňa 16.12.2024 absolvoval pobyt v Diagnostickom centre v Bratislave. Po absolvovaní

pobytu sa správanie maloletého upravilo, v súčasnosti má zaslanú prihlášku na strednú odbornú školu
v Q. D. Q. C..

13. Stará matka s návrhom otca nesúhlasila a uviedla, že mal. A. má svoje diagnózy a potreby, náklady
na ne presahujú výšku určeného výživného.

14. Kolízna opatrovníčka po vykonanom dokazovaní navrhla otcov návrh ako nedôvodný zamietnuť
s poukazom na to, že otec sa sám dobrovoľne vzdal zamestnania.15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 121 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku) rozsudky o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.
17. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej
len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá

do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.
20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
23. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného

posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti
nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného na mal. A. nedošlo k takým zmenám pomerov
účastníkov, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o výške výživného na maloletého. Otec v čase
poslednej úpravy výživného dosahoval približne rovnaký príjem z práce mestského policajta, aký má
v súčasnosti z poberania dávky v nezamestnanosti. Odvtedy mu síce pribudla vyživovacia povinnosť

k mal. G. B., narodenému v roku 2020, na ktorého má určenú vyživovaciu povinnosť v sume 90 eur
mesačne, ale súd poukazuje na to, že pri určovaní výšky výživného sa uplatňuje princíp potencionality
príjmov. To znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré
dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a

jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

29. Pri zisťovaní možností a schopností otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa a ustálenia príjmu
otca, súd vychádzal zo mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, ak by z vlastnej iniciatívy neukončilpracovný pomer u posledného zamestnávateľa – Strednej O. B. P. D. I., kde mohol dosahovať príjem
približne 1200 až 1300 eur mesačne, ako vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ktorá uvádza za
počet dní, ktoré otec odpracoval u posledného zamestnávateľa, vymeriavací základ vo výške 1282,75

eur s úhrnom poistného vo výške 120,56 eur.

30. Otec ukončenie pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa odôvodňoval poukazom na
vzdialenosť medzi zamestnaním a bydliskom a na sťažené dochádzanie. Súd zistil, že do práce otec
dochádzal aj v minulosti, keď pracoval ako G. J. a vtedy dochádzal do N., ktorá bola vzdialená od

jeho bydliska 52 kilometrov. Do I. je vzdialenosť od miesta bydliska otca 66 kilometrov. Keďže otec
už s dochádzaním za prácou na dlhšiu vzdialenosť mal skúsenosť, mal pred uzavretím pracovnej
zmluvy s posledným zamestnávateľom najskôr starostlivo zvážiť, či mu dochádzanie za prácou nebude
spôsobovať problémy.

31. Vzhľadom na vzdelanie otca, jeho pracovné skúsenosti, zdravotnú spôsobilosť (neudával žiadne

zdravotné problémy) a aktuálny príjem z dávok v nezamestnanosti, je súd názoru, že je v zárobkových
možnostiach a schopnostiach otca aj naďalej platiť výživné na mal. A. v sume 130 eur mesačne, ktorá
bola naposledy určená v roku 2017. V tejto súvislosti súd poukazuje na dlhú dobu, ktorá uplynula od
poslednej úpravy výživného, počas ktorej došlo k nárastu životných nákladov maloletého a preto by skôr
prichádzalo do úvahy zvýšenie výživného, nie zníženie jeho výšky.

32. Na základe takto vyhodnotených výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca je
nedôvodný a preto ho zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá

nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.