Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210259
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8123210259.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Michala Drimáka, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Bzenov 164, 082 42 Bzenov, právne zastúpenej JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom
Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42039720, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, advokátska

kancelária so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42083541, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 19C/77/2023-326
zo dňa 19.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým zamietol návrh žalovaného na náhradu
za investície, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., obec B., okres B., ktoré sú zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX, ako byt č. X F. X. B. G. H. I. E. XXXX F. I. J. B. F. K. E. J. XX postavený
na pozemku parcela C KN č. XXXX a prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
zariadeniachbytovéhodomuvoveľkostiXX/XXXXkcelkuaknehnuteľnostizapísanejnalistevlastníctva

č. XXXX katastrálne územie B., obec B., okres B. - pozemok parcela C KN č. XXXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, na ktorom je bytový dom postavený, každý so spoluvlastníckym podielom
vo veľkosti po XX/XXXX k celku a nariadil predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja
bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetnej nehnuteľnosti, a to
žalobkyni v podiele 1 a žalovanému v podiele 1. Návrh žalovaného na náhradu za investície do bytu
zamietol. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal postupom podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vyporiadania
podielového spoluvlastníctva na tom skutkovom základe, že strany sporu za trvania manželstva
nadobudli darovaním v roku 2012 do ich podielového spoluvlastníctva, každý so spoluvlastníckym
podielom vo veľkosti 1 k celku, vyššie uvedené nehnuteľnosti. Strany sporu žili v spoločnej domácnosti
v predmetnom byte. Žalobkyňa sa z predmetného bytu odsťahovala dňa 30.06.2020, k čomu bola

donútená z dôvodu rodinných nezhôd medzi ňou a žalovaným. Následne po tom čo manželstvo
účastníkov neplnilo svoj účel a kde dochádzalo aj k násiliu zo strany žalovaného rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 29P/148/2020 zo dňa 07.01.2021, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol,
rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2021. Od momentu
odsťahovania sa žalobkyne z predmetného bytu, byt užíva výlučne len žalovaný. Žalobkyňa žalovaného
viackrátžiadalaosprístupneniepredmetnéhobytuaodovzdaniejejkľúčovktomutobytu,čojejžalovaný

neumožnil a už viac ako tri roky byt využíva len pre svoje vlastné potreby. Žalobkyňa mala záujem
vyporiadať sa mimosúdne so žalovaným už v prvej polovici roku 2021, a to nielen pokiaľ ide o vecipatriace do BSM a spoločné pasívum, ale najmä pokiaľ ide o spoločný byt, ktorý od 01.07.2020 výlučne
užíva a spotrebováva jeho úžitkovú hodnotu len žalovaný. Tieto jednania boli v danom čase neúspešné
pre okolnosti na strane žalovaného, ktorý na vyrovnanie ponúkal neprimerane nízku cenu.

3. Žalovaný vo svojej procesnej obrane uviedol, že žalobkyňa doslova vyplienila tento byt, musel vykonať
žalovaný rekonštrukciu bytu počnúc dňom 04.09.2020, ktorá pozostávala z vyrovnávania stien, podláh,
znižovania stropov, pokládky nových podláh a nového stenového obloženia, elektroinštalácie, novej
rozvodnej skrine; pričom vykonané práce predstavovali sumu 14.350,- eur. Tieto vnesené investície

hradila tretia osoba, a to otec žalovaného A. D., nar. XX.XX.XXXX. Tento hradil nielen samotný materiál,
aleajpracovníkov,ktorídielovykonávali.Tietoinvestíciejepotrebnévyporiadaťvtomtosúdnomkonanív
rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 27. februára 2012. SP. zn. 4MCdo/12/2011. Žalovaný žiada o prikázanie celého bytu s príslušenstvo do
svojho výlučného vlastníctva, pričom na úplné finančné vyrovnanie podielov je ochotný vyplatiť žalobkyni
sumu 50.000,- eur. Žalovaný v doplnení vyjadrenia k žalobe uviedol, že vnesené investície hradila tretia

osoba, a to otec žalovaného, a to buď v bezhotovostným prevodom bankovou kartou alebo tak, že
peňažné prostriedky poukázal na bankový účet žalovaného ako svojho syna a tento následne po výbere
peňažných prostriedkov uhrádzal materiál a iné tovary v hotovosti priamo v predajniach (C. C., L., kuriér
a pod.).

4. Žalobkyňa v replike poprela, že byt bol po jej odchode vyplienený a zdevastovaný tak, že by
musela byť vykonaná jeho rekonštrukcia. prípadne preukázané zasielanie nejakých súm na účet
žalovaného z účtu jeho otca nedokazuje, že práve tieto prostriedky boli použité na kúpu materiálu, či
výplatu pracovníkov, keďže došlo k ich zmiešaniu so spoločnými finančnými prostriedkami strán sporu.
Žalobkyňa nemala o rekonštrukcii v septembri 2020 (viac ako dva mesiace po opustení bytu) a ani o jej

výške žiadnu vedomosť a nedala ani na ňu žiadny súhlas. Až keď sa o nej náhodne dozvedela, vyslovila
s ňou nesúhlas, čo však žalovaný ignoroval. Nešlo pritom o nevyhnutné opravy, ale o prispôsobenie
vzhľadu bytu predstavám žalovaného. Žalobkyňa v doplnení repliky uviedla, že financovanie žalovaným
tvrdených investícii do spoločného bytu jeho otcom nebolo nijako preukázané. Žalobkyňa poprela
tvrdenie žalovaného, že išlo o prostriedky jeho otca, boli to ich spoločné prostriedky patriace do BSM.

Žalovaný opakovane tvrdí, že financovanie sa dialo z peňažných prostriedkov jeho otca, teda nešlo
o jeho individuálne prostriedky. Aj keby spoluvlastník vykonal investíciu do spoločnej veci z vlastných
prostriedkov (a relevantne preukázal aj jej výšku), došlo by tým k zhodnoteniu aj jeho spoluvlastníckeho
podielu. Preto by takýto spoluvlastník nemohol žiadať od druhého spoluvlastníka celú sumu vloženej
investície,alelenvrozsahujehospoluvlastníckehopodielu,vtomtoprípadevrozsahupodielužalobkyne

1/2 k celku.

5.Ajnapojednávaniachpredsúdomprvejinštanciežalobkyňatvrdila,ženarekonštrukciunedalasúhlas,
čo potvrdzovala jej sestra, pričom žalovaný tvrdil opak a potvrdzovali mu to jeho rodičia.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že keďže nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, rovnako
tak prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, bolo napokon
nevyhnutné pristúpiť k tretiemu spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to
nariadením predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku z predaja každému v 1/2-ici. Takto bude
garantovanéprávožalobkyniažalovanému,abyzasvojspoluvlastníckypodieldostalifinančnúnáhradu.

7. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancii ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade
sa žalovaný podaným návrhom domáhal tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva t.j.
domáhal sa náhrady investícií, ktoré vynaložil do bytu. Výšku investícii žalovaný v priebehu konania
viackrát menil, pričom na poslednom pojednávaní sa vyjadril, že požaduje sumu 13.450,- eur. V zmysle

judikatúry platí, že ak boli tieto náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov (čo bol aj
tento prípad), má investujúci vlastník (vlastníci) právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré ostatným (neinvestujúcim) spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich spoluvlastníckeho podielu v
dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka).

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v byte sa vykonala rekonštrukcia viacerých izieb, pričom
súd sa v prvom rade zaoberal tým, či táto rekonštrukcia bola robená so súhlasom žalobkyne alebo
nie. Žalobkyňa v konaní popierala, aby dala súhlas na rekonštrukciu. Po vykonanom dokazovaní súd
dospel k záveru, že žalovaný ako spoluvlastník vykonal rekonštrukciu bez súhlasu žalobkyne. K tomutozáveru súd dospel z toho dôvodu, že žalobkyňa v predmetnom byte nebývala. Súd nemá dôvod
neveriť žalobkyni, že sa dňa 30.06.2020 z bytu odsťahovala, keďže následne dňa 07.07.2020 podala
návrh na rozvod. Investície do bytu boli vykonané v čase prebiehajúce konania o rozvod, a preto sa

súdu javí absurdne, aby v takom čase súhlasila s investíciami do bytu, ktorý nevyužívala a byt slúžil
výlučne potrebám žalovaného. To, že žalovaná tam strávila Vianoce nemôže sa považovať za súhlas,
a to ani konkludentný. Navyše v konaní nebolo ani preukázané, aby žalovaný žalobkyňu informoval
aspoň o približnej výške investícii, aby mohla vysloviť súhlas s rekonštrukciou. Žalovaný síce tvrdil, že
žalobkyňa objednávala kuchynskú linku a pri svojom výsluchu tvrdil, že to vie preukázať výsluchom

svedka A. I., uvedeného svedka však v konaní nenavrhol vypočuť. Pokiaľ ide o pokladničný doklad z M. o
nákupe riadu žalobkyňou tak na tomto doklade je uvedený žalovaný a nie žalobkyňa. Nakoniec tvrdenia
žalobkyne o odsťahovaní sa preukazuje aj pokladničný doklad z N. I., I. o kúpe zámku na vstupné dvere,
ktorý predložil žalovaný, a teda niekoľko týždňov po jej odchode došlo z jeho strany k výmene zámku.

9. V ďalšom sa súd zaoberal tým, či sa jednalo o investície na nevyhnutné opravy a údržbu alebo

nie. Žalovaný v konaní tvrdil, že sa jednalo o nutné opravy a údržbu. Žalobkyňa uvedené popierala. V
danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazne bremeno zaťažovalo žalovaného. Ten k tomu predložil iba
fotografie, z ktorých nemožno jednoznačne prijať záver o nutnosti opráv. Súd podotýka, že nevyhnutná
údržba predstavuje vykonávanie prác na zabezpečenie existujúce stavu. Žalovaný však v konaní tvrdil,
že investíciami došlo k zhodnoteniu bytu, čo vylučuje, aby sa jednalo o nevyhnutnú údržbu. Súd teda

dospel k záveru, že nejednalo o investície na nevyhnutné opravy a údržbu

10. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania tak povinnosť spoluvlastníka vydať bezdôvodné
obohatenie pokiaľ sa nejedná o nevyhnutné opravy a údržbu vzniká až pri zániku jeho spoluvlastníctva,
a preto nárok nie je premlčaný.

11. V prípade bezdôvodného obohatenia je potrebné skúmať nie hodnotu investovaných finančných
prostriedkov (t.j. napr. cenu jednotlivých stavebných materiálov, cenu práce), ale skúmať, aká bolo
hodnota nehnuteľností pred investíciou a po nej. Rozdiel takto zistený predstavuje bezdôvodné
obohatenie. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Tento mal preukázať nielen cenu bytu a podielu

žalobkyne pred začatím rekonštrukcie, ale aj výšku zhodnotenia nehnuteľnosti v súvislosti s jeho
vynaloženými investíciami. Žalovaný síce predložil odhad hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 04.09.2020,
ktoré vykonalo O. P. I., podľa ktorého odhadovaná cena bytu bola vo výške 62.600,- eur, avšak v
konaní nepreukázal, že v súvislosti s jeho výlučnými investíciami došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti
v požadovanej výške. Žalovaný teda o zhodnotení nehnuteľnosti nepredložil súdu relevantné dôkazy.

Za takýto dôkaz nemožno považovať pokladničné doklady a faktúry a odhad hodnoty nehnuteľnosti
po rekonštrukcii zo dňa 04.09.2020, keďže v tejto listine je iba hypotetický odhad, pričom nie je
špecifikované, ktoré údaje boli zohľadnené pri stanovení ceny a či práce boli aj skutočne vykonané.

12. V konaní sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy investovaných finančných prostriedkov, čo je v

rozpore s vyššie uvedeným. Bezdôvodné obohatenie predstavuje zhodnotenie nehnuteľnosti oproti
jej pôvodnej hodnote, teda predstavuje rozdiel medzi hodnotou pôvodnej nehnuteľnosti a hodnotou
nehnuteľnosti po jej rekonštrukcii s vynaložením finančných prostriedkov žalovaným. Súd zdôrazňuje
vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalovaný, kto je povinný
uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazné

bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Tu je potrebné dodať, že zo strany žalovaného ani nebolo
ustálené, kedy rekonštrukcia prebiehala. Jeho otec sa vyjadril, že s prestavbou sa začalo niekedy v
roku 2020, pokračovalo v decembri 2020 a ukončilo sa niekedy v júli 2021. Napriek tomu však žalovaný
v konaní predložil aj doklady z decembra 2021. Ďalej je potrebné dodať, že žalobkyňa a žalovaný
boli manželia, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/148/2020 zo dňa 07.01.2021,

súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 10.03.2021. Teda po väčšinu času čo prebiehala rekonštrukcia boli strany konania
manželia. Žalovaný v konaní netvrdil, že na rekonštrukciu použil svoje výlučne prostriedky. Tvrdil, že
všetko platili jeho rodičia. Naproti tomu sa však jeho otec pri svojom výsluchu pripustil, že niektoré veci
si platili strany sami. Tie veci, ktoré priviezol kuriér, platil buď syn, alebo strany a napríklad kuchynské

spotrebiče platil syn alebo on. Otázny bol aj titul, na základe ktorého rekonštrukciu mali hradiť rodičia
žalovaného. Žalovaný síce tvrdil, že sa malo jednať o dar prostredníctvom investícií na rekonštrukciu
bytu, avšak matka žalovaného pri svojom výsluchu sa vyjadrila, že nevie, či to bol dar, alebo pôžička. V
takomprípadesamôžejednaťajopohľadávkyvočistranám,atedabychýbalaaktívnavecnálegitimáciažalovaného. Na základe hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno ohľadom
preukázania nároku neuniesol.

13. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci,
ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady. Súd preto
rozhodol, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.

14. Proti rozsudku voči výroku, ktorým súd návrh žalovaného na náhradu za investície do bytu zamietol
podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanému investície za byt vo výške 24.700 eur.

15. Odvolanie podal najmä z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel

podľa jeho názoru na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza podľa jeho názoru
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný síce súhlasil s rozhodnutím súdu o nariadení predaja
predmetného bytu, avšak nesúhlasil s nezohľadnením jeho investícií do bytu. Dôvodil, že rekonštrukciu
vykonal so súhlasom a vedomím žalobkyne, čo potvrdili svedkovia D., D. a Q.. Ako investujúci vlastník

má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX
vyhotovený R. C. S., kde VŠH predstavuje k 07/2024 sumu 112.000,- eur. Odhad hodnoty nehnuteľnosti,
ktorý vykonal O. P. I. je 62.600,- eur, teda rozdiel oboch hodnôt predstavuje 49.400,- eur. Žalovaný
preto žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť mu titulom zhodnotenia nehnuteľnosti bezdôvodné
obohatenie vo výške 24.700,- eur.

16. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním z 22.4.2025 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že
odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Zopakovala, že o rekonštrukcii nevedela a nedala
na ňu ani konkludentný súhlas. Všetky doklady sú na meno žalovaného alebo jeho otca. Výpovede
rodičov žalovaného treba vnímať ako účelové v prospech ich syna, pričom svedok Q. nepotvrdil, že

žalobkyňa o rekonštrukcii vedela. Dôvodila, že rekonštrukcia trvala len od 09/2020 do konca 11/2020,
pričom žalovaný predložil faktúry z neskoršieho obdobia. Namietala, že žalobu nemožno v odvolacom
konaní meniť, pričom žalovaný si nárok na náhradu za investície do spoločného bytu vo výške 13.450,-
eur uplatnil vzájomnou žalobou obsiahnutou v jeho vyjadrení zo dňa 26.02.2024 (kde sa ale uvádzala
aj suma 14.350,- eur) a v zmenenej (navýšenej) výške 22.322,59 eur v doplnení vyjadrenia zo dňa

04.03.2024. Poukázala na to, že v záverečnom prednese na pojednávaní konanom dňa 20.01.2025
uviedol ohľadne tohto nároku právny zástupca žalovaného : „ ... aby pripadlo žalovanému o 7.000,-
eur viac ako žalobkyni, a to vzhľadom na výpočet a predložené listinné dôkazy žalovaným v písomnom
podaní zo dňa 30.08.2024, ktoré presne podrobne špecifikoval na sumu 14.000,36 eur vzhľadom na to,
že kolega má pravdu, samozrejme všetci to vieme, že došlo aj k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu

žalovaného, tak polovica tejto sumy činí presne sumu 7.000,- eur. Teda podľa môjho právneho názoru
z rozvrhu výťažku by mal žalovaný dostať o 7.000,- eur viac ako žalobkyňa.“ Aktuálne už žalovaný
požaduje sumu 24.700,- eur, čím robí nárok pochybným, pričom ním predložený znalecký posudok
nepreukazuje nič vo vzťahu k investíciám, ale len všeobecnú hodnotu bytu. Zhodnotenie nehnuteľností
však nemožno stotožňovať s finančným vyčíslením zhodnotenia tržnej ceny nehnuteľnosti. Vzhľadom

na to, teda mal byť urobený znalecký posudok pred začatím vykonávania rekonštrukcie bytu v 09/2020
a následne ďalší znalecký posudok ihneď po jej skončení v 12/2020. Žalovaným predložený znalecký
posudok zo dňa 10.03.2024 je tak absolútne nepoužiteľný a nepochybne zahŕňa vo zvýšenej všeobecnej
hodnote bytu aj medzitýmny všeobecný nárast trhových cien nehnuteľností, čo vylučuje, aby išlo len
o zhodnotenie z vykonaných investícii. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a aby jej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na náhradu za investície,
ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bol nariadený predaj predmetnej
nehnuteľnosti s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán
sporu na predmetnej nehnuteľnosti, a to žalobkyni v podiele 1 a žalovanému v podiele 1, ktorý odvolaním

napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP).

20. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

21.Podľa§141ods.1,2OZ,spoluvlastnícisamôžudohodnúťozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo
spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali,
ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

22. Podľa § 142 ods. 1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

27. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom
nemala námietky voči predaju bytu patriaceho do podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasila
s nahradením investícií žalovanému.

30. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd
dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej
práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a

zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

31. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie
poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Ust. §
132 a § 188 CSP stanovujú dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej
tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľahmotnéhoprávaprerozhodnutieovecinebolaalebonemohlabyťpreukázanáakeďtedavýsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o

tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o
tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

32. Žalovaný síce do konania predložil množstvo dôkazov (faktúry, bločky a pod. č. l. 123 a nasl.

spisu), avšak u viacerých z nich vznikli pochybnosti, či boli reálne použité pri rekonštrukcii bytu, preto
bude na ňom, aby nad rozumnú mieru pochybností preukázal, ktoré výdavky boli reálne súvisiace
s rekonštrukciou bytu a teda predstavovali investíciu do tohto bytu.

33. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená.

34. To, či žalobkyňa dala, resp. nedala súhlas na rekonštrukciu je vzhľadom na vyjadrenia strán sporu
ako aj svedkov na tej - ktorej strane možné ustáliť len veľmi ťažko a odvolací súd zastáva názor, že pre
samotné rozhodnutie vo veci to ani nemusí byť podstatné.

35. Nebolo sporným, že k rekonštrukcii predmetného bytu došlo, a teda aj k jeho zhodnoteniu. Sporným
sa nateraz javí skutočná výška investícií, čo však vzhľadom na procesnú obranu zaťažuje žalovanú
stranu. Bolo by v rozpore s elementárnou spravodlivosťou, aby došlo pri predaji predmetného bytu
k rozdeleniu výťažku presne na polovicu, keďže to bol žalovaný, ktorý za jeho rekonštrukciu uhradil určité

finančné prostriedky, pričom je však na druhej strane na ňom, aby preukázal v akej konkrétnej výške.

36. Len na margo odvolací súd poukazuje na fakt, že žalovaný požadoval ako náhradu za investície
do bytu sumy počínajúc sumou 7.000,- eur, 13.450,- eur, 14.350,- eur a v ostatnom vyjadrení až sumu24.700 eur, pričom je nesporné, že presnú sumu je potrebné ustáliť a zreálniť. Žalovaný nemôže počas
celého konania oscilovať v rozpätí 7.000 eur až 24.700 eur, keďže ide o viac ako 300%-tný rozdiel vo
vzťahu k požadovaným sumám za investície.

37. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,

kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka
veciprávoplatnerozhodnutej,niejevýznamné,akosúdpoprávnejstránkeposúdilskutkovýdej,ktorýbol

predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak.

38. Odvolací súd konštatuje, že pri prípadnom potvrdení výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí

investícií by došlo k zamedzeniu možností žalovaného domáhať sa napr. náhrady bezdôvodného
obohatenia, keďže aktuálne potvrdzujúce rozhodnutie by vytvorilo prekážku res iudicata, teda by
v zásade bolo pre žalovaného irelevantné, že nárok by nebol premlčaný, keď už by sa o ňom vzhľadom
na vyššie uvedené nemohlo rozhodovať.

39. Zaoberať sa je tiež potrebné vzťahom trhovej ceny a investícií. Je nespochybniteľným faktom, že
na trhovú cenu vlastník spravidla nemá dosah, keďže táto je podmieňovaná mnohými faktormi, ktoré sú
nezávislé od vlastníka nehnuteľnosti. Na druhej strane, čo sa týka investícií, je samozrejmé, že z tohto
pohľadu na zhodnotenie (navýšenie ceny bytu) bytu už vlastník vplyv má. Odvolací súd zdôrazňuje, že
je nesprávna úvaha žalovaného v tom zmysle, že porovnal odhad ceny bytu spoločnosťou O. P. I., podľa

ktorého odhadovaná cena bytu bola k 09/2020 vo výške 62.600,- eur a znaleckým posudkom č. XX/
XXXX vyhotoveným R. C. S., kde VŠH predstavuje k 07/2024 sumu 112.000,- eur, pretože za takmer
štyri roky došlo k značnému nárastu trhových cien nehnuteľností a je potrebné prísne oddeľovať vložené
investície žalovaným, na ktoré mal vplyv a trhovým nárastom cien nehnuteľností, na ktorý žalovaný (ani
žalobkyňa) žiaden vplyv nemal. Zjednodušene povedené trhová cena nehnuteľností rastie, či klesá bez

ohľadu na vlastníkov nehnuteľností.

40. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tiež tvrdí.

41. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

42. Odvolací súd podrobil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v kontexte princípu primeranosti,
poukazujúcajnatzv.Paretovooptimum.Jednásazekonomickéhopohľaduotakýstavspoločnosti,kedy
žiadny jednotlivec, alebo skupina už nemôže dosiahnuť lepšie postavenie bez toho, aby sa postavenie

iného subjektu zhoršilo. Ide o rovnovážny stav, kedy ak sa chce mať niekto lepšie než ako sa má, môže
tak urobiť len na úkor iného. Nemožno podľa názoru súdu okrem zákonnej zložky rozhodnutia opomenúť
ani zložku spravodlivosti, pričom súd má za to, že započítanie preukázateľných investícií nestavia ani
žalobkyňu ani žalovaného do nevýhodnejšej pozície na úkor druhej strany.43. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

44. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

46. Odvolací súd tiež akcentuje, že do úvahy je teda potrebné vziať tú skutočnosť, že za predpokladu
nepriznania žalovanému žiadnej finančnej náhrady za investície do spoločného bytu, bolo by to podľa
súduajvrozporesdobrýmimravmi,nakoľkonastranežalobkynebydošlokbezdôvodnémuobohateniu.

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku, vrátane (závislého) výroku o náhrade trov konania, s použitím ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

48. V ďalšom konaní po vrátení veci bude súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu a jeho povinnosťou bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a prípadne
doplneného dokazovania po vrátení veci pred samotným nariadením pojednávania vyzvať žalovaného,
aby z predložených podkladov – bločky, faktúry a pod. z obdobia, kedy bola rekonštrukcia reálne

realizovaná, presne numericky kvantifikoval výšku skutočných investícií, aby tiež presne uviedol rozsah
investícií, osobitne pokiaľ sa týka rozsahu prác a osobitne k rozsahu použitého materiálu s poukazom
na konkrétne listinné dôkazy preukazujúce vynaložené náklady. Zároveň bude nevyhnutné vyzvať
žalobkyňu, či a v akej časti uznáva rozsah rekonštrukcie a v akej časti ho považuje za nedôvodný,
pretože len tak je možné dospieť k relevantnému záveru v predmetnej sporovej veci a spravodlivo

rozhodnúť.

49. Netreba opomenúť, že v predmetnej sporovej veci ide o bývalých manželov, prejednávaná vec má
potenciál na zmier, ak však k nemu nedôjde, po doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie v zmysle
vyššie uvedeného opätovne meritórne rozhodne.

50. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).