Uznesenie – Spoluvlastníctvo – Bezdôvodné… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203094
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6622203094.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX/XX, XXX XX D., zast.: Viktória Hellenbart advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Martina Rázusa
146/23, 984 01 Lučenec proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D.,
zast.: JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom F. G. C. X, XXX XX H., o zaplatenie

3.560,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa
08. septembra 2025, č. k. 16C/94/2022 – 405 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. decembra
2025, č. k.16C/94/2022 – 465, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovanej voči výroku II. rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 08. septembra 2025,
č. k. 16C/94/2022 – 405 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. decembra 2025, č. k.16C/94/2022
– 465 o d m i e t a.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 08. septembra 2025, č. k. 16C/94/2022 – 405 vo výrokoch
I. a III. v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. decembra 2025, č. k.16C/94/2022 – 465 z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
1.882,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 962,10 EUR od 13.04.2022
dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške9,25%zosumy920,70EURod15.09.2023dozaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti istiny vo výške 1.677,20 EUR a príslušenstva súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 2.000,-
EUR z titulu výlučného užívania nehnuteľnosti za obdobie od 01.12.2020 do 31.07.2020 a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č.
XX, okres H., obec D., kat. úz. D. ako pozemok parc. reg. I. B. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 284 m2, parc. reg. I. B. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, parc. reg.
I. B. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, parc. reg. I. B. XXX/X zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 409 m2, parc. reg. I. B. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2 (ďalej
len „nehnuteľnosti“), stavba - rodinný dom súp. č. XX na parc. č. XXX/X, stavba – rodinný domu súp.
č. XX na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X (ďalej len „rodinný dom č. XX a rodinný dom XX“), s výškou
spoluvlastníckeho podielu pod B7 – 1 z celku. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou s výškou
spoluvlastníckeho podielu XX/XXX, t. j. 1 z celku. Žalovaná mu neumožňuje užívanie nehnuteľnosti
a rodinných domov č. XX a XX vo výške jeho spoluvlastníckeho podielu, a to napriek jeho písomným

výzvam a žiadostiam.3. Okresný súd uznesením zo dňa 09.11.2023 spojil konania vedené na súde prvej inštancie pod sp.
zn. 16C/94/2022 a 10C/80/2023 na spoločné konanie s tým, že konania budú vedené pod sp. zn.
16C/94/2022. K spojeniu došlo z dôvodu, že žalobca sa pôvodne návrhom na vydanie platobného

rozkazu v rámci upomínacieho konania prostredníctvom kauzálne príslušného súdu – Okresný súd
Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.560,- EUR s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností a stavieb rodinných domov žalovanou za ďalšie
obdobie od 01.08.2022 do 31.08.2023.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia podľa § 137 ods. 1,

2, § 139 ods. 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, 2, § 489 a § 563 zákona č. 40/1964
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Nepovažoval za sporné, že
strany sporu sú podielovými spoluvlastníci vyššie špecifikovaných nehnuteľností, a to žalobca v podiele
1 z celku a žalovaná v 1 z celku. Sporné bolo to, či žalovaná bráni žalobcovi v užívaní nehnuteľností
nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Túto skutočnosť žalovaná však vyvrátila vo svojom vyjadrení
zo dňa 14.11.2022, kde uviedla, že žalobcovi bráni v užívaní rodinných domov č. XX a XX. Svoje

konanie odôvodňovala tým, že ide o rodičovské domy jej zomrelého manžela, v ktorých sú uložené veci
patriace jeho rodičom, ktoré sa snaží chrániť pred odcudzením zo strany žalobcu, ktorý sa v mesiaci
08/2022 pokúsil do predmetných rodinných domov vlámať. Žalobca do rodinných domov súp. č. XX
a XX nemá prístup, nakoľko mu žalovaná nedala kľúče a vstup do predmetných nehnuteľnosti mu
neumožnila. Uviedol, že ak podielový spoluvlastník nehnuteľnosti užíva spoločnú vec nad rámec svojho

spoluvlastníckeho podielu (tzv. nadužívanie) bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel nájomnú
zmluvu alebo sa dohodol o užívaní spoločnej veci nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, získava
bezdôvodné obohatenie. Okresný súd tak posúdil žalobcom uplatnený nárok ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. V konaní bola medzi stranami sporná výška bezdôvodného obohatenia,
apretosúdnanávrhnariadilznaleckédokazovanie. Znalkyňavznaleckomposudkuč.58/2025stanovila

všeobecnú hodnotu nájmu za stavby a pozemky v rozhodnom období od 01.12.2020 do 31.07.2022
sumou 2.597,96 EUR za stavby a sumou vo výške 1.250,42 EUR za pozemky, spolu 3.848,38 EUR.
Po prepočte na spoluvlastnícky podiel žalobcu 1 z celku všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti za
uvedenéobdobiepredstavovalasumu962,095EUR.Zaobdobieod01.07.2022do31.08.2023stanovila
znalkyňa všeobecnú hodnotu nájmu za stavby a pozemky 2.756,16 EUR za stavby a sumou 926,64 EUR

za pozemky, teda spolu 3862,80 EUR. Po prepočte na spoluvlastnícky podiel žalobcu tak všeobecná
hodnota nájmu nehnuteľnosti predstavovala sumu 920,70 EUR.
5. Žalobca voči záverom znaleckého posudku nevzniesol námietky. Žalovaná žiadala doplniť
dokazovanie výsluchom znalkyne, ktorý sa uskutočnil dňa 06.08.2025. Pri výsluchu sa prostredníctvom
ďalších otázok a predloženia listinných dôkazov snažila spochybniť závery znaleckého posudku,

čím sledovala doplnenie dokazovania nad rámec už položených otázok. Súd uviedol, že žalovaná
mala možnosť položiť znalkyni otázky, avšak túto možnosť nevyužila. Okresný súd s prihliadnutím
na sudcovskú koncentráciu konania na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadol a doplnenie
znaleckého dokazovania nepripustil. K tvrdeným výdavkom, ktoré žalovaná a jej rodinní príslušníci
vynaložili na nehnuteľnosti, uviedol, že tieto mala uplatniť formou vzájomnej žaloby.

6. Okresný súd tak priznal žalobcovi náhradu za užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu 1 z celku po zaokrúhlení 1.882,80 EUR (962,095 EUR + 920,70 EUR).
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
7. Vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania konštatoval, že splatnosť bezdôvodného obohatenia

nebola medzi stranami sporu dohodnutá. Zo spisu vyplynulo, že žalobca vyzval žalovanú na vydanie
bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 31.03.2022 (ďalej len „výzva“), avšak nebolo preukázané,
kedy bola výzva doručená. Keďže žalovaná na výzvu reagovala listom zo dňa 12.04.2022, musela byť
výzva žalovanej doručená najneskôr v tento deň. Nakoľko vo výzve nebola určená lehota na plnenie,
žalovaná sa dostala do omeškania 13.04.2022. V prípade rozšírenej časti žaloby sa žalovaná dostala

do omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby, teda 15.09.2023 (vo veci pôvodne vedenej pod sp.
zn. 10C/80/2023). Z tohto dôvodu priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania od 13.04.2022 vo výške
5 % ročne a od 15.09.2023 vo výške 9,25 % ročne.
8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania vzhľadom na približne rovnaký úspech oboch strán sporu.

Odvolanie
9. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote. Odvolanie
odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudokokresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, a aby jej v prípade úspechu priznal
náhradu trov odvolacieho konania.
10. Uviedla, že žalobca mal vždy prístup k predmetným pozemkom, nakoľko býva v susednom rodinnom

dome a mal vedomosť o tom, že bránička a brána k nehnuteľnostiam sa nikdy nezamykali. Poukázala
aj na to, že zo strany žalobcu došlo k odstráneniu oplotenia bez súhlasu žalobkyne, od ktorého
momentu tvorili predmetné nehnuteľnosti jeden funkčný celok. Žalobca mohol užívať nehnuteľnosti,
pričom objektívne nebol schopný tieto užívať, nakoľko sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
11. Čo sa týka stavieb rodinných domov č. XX a XX, uviedla, že po začatí konania umožnila žalobcovi

ich užívanie, ale ani o to nemal žalobca záujem. Rovnako nebol objektívne schopný tieto rodinné domy
užívať z dôvodu jeho dlhodobého pobytu v zahraničí. Nestotožnila sa s právnym posúdením súdu prvej
inštancie, že nie je podstatný dôvod, pre ktorý žalobca rodinné domu neužíval. Bola toho názoru, že
žalobca nemá reálny záujme nehnuteľnosti a rodinné domy č. XX a XX užívať, ale chce získať len
finančný prospech. Rovnako bolo potrebné zvážiť aj objektívne možnosti užívania rodinných domov č.
XX a XX žalobcom.

12. Taktiež namietala priznanie nároku na zákonné úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil len
písomným podaním zo dňa 31.03.2022, a to za obdobie od 01.12.2020 do 31.03.2022.
13. Nestotožnila sa so závermi znaleckého posudku, keďže znalkyňa nezohľadnila skutočnosť, že
pozemok parcela č. XXX/X, na ktorom je čiastočne postavený rodinný dom č. XX, patrí do jej
výlučného vlastníctva. Rovnako neboli zohľadnené náklady, ktoré žalovaná vynaložila na udržiavanie a

náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľností a rodinných domov s. č. XX A. XX.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej
14. Žalobca uviedol, že žiaden z odvolacích dôvodov nie je daný. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny a priznať mu 100 % trov odvolacieho konania.

Odvolacia replika žalovanej
15. Žalovaná zotrvala na podanom odvolaní ako aj odvolacom návrhu.

Odvolacia duplika žalobcu

16. Žalobca zotrval na svojom stanovisku. Poukázal na neprípustnosť odvolania voči výroku II. rozsudku
a vyjadril sa ku všetkým odvolacím dôvodom žalovanej. Podľa neho okresný súd správne vychádzal zo
znaleckého posudku a správne právne posúdil vec.

Právne posúdenie odvolacím súdom
17. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a odvolanie žalovanej proti výroku II. rozsudku
okresného súdu podľa § 386 písm. b) CSP odmietol a zároveň rozsudok okresného súdu v rozsahu
výrokov I. a III. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. CSP mu v tomto

rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Po predložení veci odvolaciemu súdu tento zistil, že v záhlaví rozsudku je nesprávne uvedené miesto
pobytu žalobcu a žalovanej „D.“, pričom takáto obec neexistuje a existuje iba D.. Z uvedeného dôvodu
okresný súd vydal dňa 29.12.2025 opravné uznesenie, ktorým opravil túto chybu v písaní v záhlaví
rozsudku a následne opätovne vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovanej.

19. Žalovaná v odvolaní napadla rozsudok okresného v celom rozsahu, čo vyplýva aj a z obsahu
jej odvolacieho návrhu, a teda predmetom odvolania bol aj výrok rozsudku okresného súdu, ktorým
súd prvej inštancie nevyhovel žalobe a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Oprávneným subjektom
na podanie odvolania je strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Pod stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané, sa rozumie strana sporu, ktorá rozhodnutím súdu prvej inštancie

utrpela formálnu ujmu. Podstatné je porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným žalobcom v
žalobe, nie subjektívne presvedčenie strany konania o dôsledkoch vyplývajúcich pre ňu z rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Je tak zrejmé, že oprávneným subjektom na podanie odvolania nie je strana
sporu, ktorá nebola rozhodnutím súdu prvej inštancie dotknutá na svojich právach. Nakoľko výrokom II.
okresný súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti istiny vo výške 1.677,20 EUR spolu s príslušenstvom,

tak tento výrok bol v prospech žalovanej a v neprospej žalobcu, ktorý na rozdiel od žalovanej by bol
oprávnený podať voči tomuto výroku odvolanie. Nakoľko však odvolanie voči výroku II. podala žalovaná,
tak táto evidentne nie je oprávneným subjektom na podanie odvolania voči tomuto výroku, preto odvolacísúd odvolanie žalovanej voči výroku II. rozsudku okresného súdu odmietol ako podané neoprávnenou
osobou podľa § 386 písm. b) CSP.
20. Následne odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie

čiastočne vyhovel žalobe žalobcu (I. výrok) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (III. výrok)
a dospel k záveru, že v tejto časti je odvolanie žalovanej dôvodné.
21. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko ako podielovému
spoluvlastníkovi mu je bránené v užívaní nehnuteľnosti a stavieb rodinných domov č. XX a XX zo strany
žalovanej. V konaní aj s ohľadom na dôvod, pre ktorý bolo konanie na súde prvej inštancie prerušené (t.

j. do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13C/53/2022 – žaloba
na obnovu konania, ktorým malo dôjsť k obnove konania týkajúceho sa vlastníckych vzťahov k sporným
nehnuteľnostiam), nebolo sporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
a rodinných domov č. XX a XX.
22. Okresný súd správne právne posúdil, že v prípade nadužívania spoluvlastníckeho podielu
jedným z podielových spoluvlastníkov dochádza na strane tohto podielového spoluvlastníka k vzniku

bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie v takomto prípade vzniká tým, že spoluvlastník
prijíma úžitkovú hodnotu k spoločnej veci vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu
podielu. Obsahom spoluvlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie spoluvlastníka vec užívať,
pričom spoluvlastníci majú možnosť sa dohodnúť na tom ako budú spoločnú vec užívať. Je potrebné
si uvedomiť, že spoluvlastnícky podiel je vyjadrením vzťahu spoluvlastníka k veci a nejde o reálne

vymedzený podiel na veci tak, aby bolo zrejmé, ktorému spoluvlastníkovu ktorá časť spoločnej veci
patrí. Uvedené je možné len v prípade, ak je vec deliteľná, a to pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva.Právopodielovéhospoluvlastníkananáhraduzato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu v spojení s § 123 OZ vzniká len vtedy, ak vec užíva iný spoluvlastník
a zároveň mu bráni v užívaní jeho spoluvlastníckeho podielu.

23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná užíva stavby rodinného domu č. XX a XX,
pričom zároveň žalobcovi neumožňuje (čo sa týka za obdobie uplatneného nároku žalobcom) ani vstup
do týchto stavieb. Odvolací súd poukazuje na to, že obsahom práva užívať neznamená výlučne len to,
že rodinné domy by žalovaná užívala na bývanie. V konaní bolo preukázané, že žalovaná síce rodinné
domy neobýva, keďže býva na inej adrese, avšak tieto užíva tým spôsobom, že v nich má uskladnené

hnuteľné veci, ktoré kedysi patrili jej pozostalému manželovi. Žalovaná užíva tieto stavby, pričom ako
jediná má k nim prístup, keďže má od nich kľúče, ktoré odmietla poskytnúť žalobcovi. Podľa názoru
odvolacieho súdu je tak preukázané, že žalovaná nielenže bráni žalobcovi v užívaní stavieb rodinných
domov č. XX a XX, ale zároveň ich užíva nad svoj spoluvlastnícky podiel.
24. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná užívala a zároveň aj bránila v užívaní

nehnuteľností (t. j. pozemkov) žalobcovi. Žalobca býva v susediacom rodinnom dome s. č. XX, pričom
v roku 2010 odstránil plot, ktorý oddeľoval tieto nehnuteľností, za čo bol uznaný za vinného z priestupku
proti majetku a bola mu uložená sankcia – pokarhanie. Rovnako v konaní nebolo sporné, že vstup na
nehnuteľnostineboluzamknutý,pretožalovanýmoholnehnuteľnostivrozsahusvojhospoluvlastníckeho
podielu užívať. Okresný súd tak nesprávne posúdil nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo vzťahu k nehnuteľnostiam, keďže v tomto smere nebol z ich užívania nijako vylúčený, pričom okresný
súd túto skutočnosť nijako nezohľadnil a pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo
záverov znaleckého posudku aj vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam a žalobcovi priznal nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia aj k nim.
25. Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v konaní

spochybnila jeho správnosť o výške obvyklého nájmu za stavby rodinného domu č. XX a XX. Znalkyňa
totiž pri svojom výsluchu sama pripustila, že v prípade parcely registra I. D. B. XXX/X kat. úz. D., ktorá
je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a na ktorej je postavená časť rodinného domu č. XX, by mohlo
dôjsť k prepočítaniu všeobecnej hodnoty. Samotná skutočnosť, že žalovaná neprekladala otázky pre
znalca, nebola podstatná, keďže dôkazné bremeno ohľadne prípadnej výšky bezdôvodného obohatenia

zaťažovalo žalobcu, keďže jeho výška bola v konaní sporná. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalovaná
už vo vyjadrení k žalobe, ale aj v odpore proti platobnému rozkazu sp. zn. 10Up/1430/2023 poukázala,
že je výlučnou vlastníčkou tejto parcely, čím spochybňovala výšku žalobcom uplatneného nároku. Súd
prvej inštancie mal vedomosť o tejto skutočnosti, a preto mu nič nebránilo v tom, aby korigoval otázky pre
znalkyňu,nakoľkobolozjavné,žestavbarodinnéhodomuč.XXčiastočnestojínapozemkuvovýlučnom

vlastníctve žalovanej. Podľa názoru odvolacieho súdu potom súd prvej inštancie vychádzal z metodicky
nesprávneho a neúplného znaleckého posudku a jeho skutkové závery sú v tejto časti nesprávne.
26. Taktiež súd nesprávne právne posúdil aj tzv. kompenzačnú námietku žalovanej, ktorá tvrdila, že
vynaložila určité náklady na údržbu a spojené s vlastníctvom nehnuteľností. V danom prípade išloo procesnú obranu žalovanej a nie o vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP, keďže z obsahu jej námietok
nevyplývalo, že by si voči žalobcovi uplatnila pohľadávku, ktorá by mala prevyšovať žalobcom uplatnený
nárok. Aj v tomto smere okresný súd nesprávne právne posúdil vznesenú námietku žalovanej, ktorú

podriadil pod vzájomnú žalobu bez toho, aby skúmal, či sa nejedná o procesnú obranu žalovanej
s ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky žalovanou.
27. Odvolanie žalovanej smerovalo aj voči príslušenstvu, t. j. k priznaným zákonným úrokom
z omeškania. Okresný súd priznal žalobcovu nárok na úroky z omeškania najprv za obdobie od
01.12.2020 do 31.07.2022 zo sumy 962,10 EUR vo výške 5% ročne od 13.04.2022 a následne zo sumy

920,70 EUR za obdobie od 01.08.2022 do 31.08.2023 vo výške 9,25% od 15.09.2023. Konštatoval,
že žalobca výzvou vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak nepreukázal jej
doručenie. Na druhej strane mal za preukázané, že žalovaná reagovala na výzvy listom zo dňa
12.04.2022, a preto v tento deň bola žalovanej výzva najneskôr doručená a nasledujúci deň sa dostala
do omeškania. Okresný súd síce správne konštatoval, že výzva bola žalovanej doručená najneskôr
dňa 12.04.2022, keďže na túto reagovala svojim listom, avšak opomenul potom bližšie skúmať obsah

samotnej výzvy. Z výzvy totiž vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na vydanie náhrady za užívanie
v lehote od 15.04.2022. Ak teda výzva bola doručená do dispozičnej sféry žalovanej pred uplynutím
lehoty určenej v samotnej výzve na plnenie, nemohla sa žalovaná dostať do omeškania skôr ako
jej uplynutím. Taktiež za druhé obdobie, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia od 01.08.2022 do 31.08.2023, síce správne konštatoval, že v tomto prípade absentovala

akákoľvek výzva žalobcu určená žalovanej na dobrovoľné plnenie, avšak nesprávne ustálil okamih, kedy
sa dostala žalovaná do omeškania. Z dôvodu absencie výzvy súd prvej inštancie správne vychádzal
z doručenia žaloby žalovanej v rámci upomínacieho konania, avšak v zmysle § 563 OZ a ustálenej
judikatúry sa žalovaná dostala do omeškania až v deň nasledujúci po dni doručenia žaloby (v danom
prípade platobného rozkazu) a nie hneď v deň nasledujúci po jeho doručení, ako to ustálil súd prvej

inštancie. Dňa 14.09.2023 bol žalovanej doručený platobný rozkaz a v nasledujúci deň, t. j. 15.09.2023,
bola žalovaná povinná plniť. Ak neplnila, tak do omeškania sa dostala nasledujúci deň, t. j. najskôr dňa
16.09.2023.
28. Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa toho, či žalobca chce alebo nechce užívať, resp.
či je vôbec schopný nehnuteľnosti a stavby rodinných domov č. XX a XX, nebola v danom prípade

opodstatnená, nakoľko je to právo vlastníka veci a nie jeho povinnosť. Uvedená námietka by mohla byť
opodstatnená len v prípade úvah o súlade uplatneného nároku s dobrými mravmi.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
okresného súdu, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, je zaťažené podstatnými vadami konania a
nesprávnym právnym posúdením veci. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.

a aj v závislom výroku o trovách konania – výrok II. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec
vrátil okresnému súdu v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok, avšak už len
v rozsahu, ktorým bol rozsudok okresného súdu zrušený, t. j. v sume 1.882,80 EUR s príslušenstvom,
pričom bude skúmať rozsah, v ktorom by mal byť žalobca vylúčený z možnosti užívania nehnuteľností

a stavieb rodinných domov č. XX A. XX. Zároveň bude potrebné, aby sa vysporiadal s kompenzačnou
námietkou žalovanej, ako aj s určením obvyklého nájmu za stavbu rodinného domu so zohľadnením, že
tento je čiastočne postavený na pozemku, ktorý je výlučne vo vlastníctve žalovanej. V novom rozhodnutí
rozhodne aj o trovách konania, vrátene trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), a to podľa výsledku
vo veci, pričom prihliadne na to, že v časti došlo už k právoplatnému zamietnutiu žaloby.

31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.