Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/68/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125214612
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3125214612.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov – matka: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B.
G. XXXX/X, H., zastúpená splnomocneným zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová,

s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 a otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
B.G.XXXX/X,H.,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcom:AdvokátskakanceláriaJUDr.MarekDoktor,s.
r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52 536 891, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/198/2025-24 zo dňa 22. januára
2026, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým súd návrh matky detí na nariadenie neodkladného

opatrenia vo veci určenia vyživovacej povinnosti zamietol, potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č. k.
31P/198/2025-24 zo dňa 22. januára 2026 rozhodol tak, že:

I. Návrh matky detí na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletých detí a určenia
vyživovacej povinnosti sa zamieta.
II. Nariaďuje sa nasledovné neodkladné opatrenie:
„Otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletými deťmi A. a C. každú stredu od 16.00 hod. do
18.00 hod. a každý nepárny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Otec si maloleté
deti prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste deti matke riadne a včas odovzdá.

Maloleté deti matka na stretnutie s otcom riadne a včas pripraví.“
III.Totoneodkladnéopatrenietrváaždoprávoplatnéhoskončeniakonaniaorozvodmanželstvaaúpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v súčasnosti vedeného Okresným súdom
Trenčín pod sp. zn. 31P/190/2025.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka detí návrhom doručeným dňa 22.12.2025 žiadala, aby súd

nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by obe maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca
zaviazal prispievať na výživu staršej dcéry sumou 250 eur a na výživu mladšej dcéry sumou 200 eur. V
doplnení návrhu zo dňa 14.01.2026 žiadala upraviť styk otca s dcérami každú stredu od 16.00 hod. do
18.00 hod. a každý nepárny víkend od soboty 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
1.2 Súd mal zistené, že prebieha konanie sp. zn. 31P/190/2025 o rozvod manželstva, kde návrh podala
matka a na čas po rozvode žiada maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať

povinnosťou prispievať na výživu staršej dcéry sumou 250 eur a na výživu mladšej dcéry sumou 200
eur. Styk otca s deťmi nežiadala upraviť. Vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Ďalej prebiehalo konaniesp. zn. 31P/199/2025 o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy jeho styku
s maloletými deťmi. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 31P/199/2025-45 zo dňa 22.01.2026 návrh
otca zamietol. Súd sa oboznámil aj so správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa

13.01.2026.
1.3 Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 360 ods. 1, 2, § 366 a § 367 ods. 1, 2, 3, 4 a 6
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Konštatoval, že potreba
bezodkladnej úpravy pomerov je podmienená splnením predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy.

Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností
bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
1.4 V danej veci mal súd za to, že v časti návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti a na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nie sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za preukázané, že rodičia detí sú manželia, ktorí nežijú
v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahovala matka spolu s maloletými deťmi ku svojím rodičom.

Zároveň matka podala návrh na rozvod manželstva, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Obe maloleté
deti sú tak v osobnej starostlivosti matky, pričom výkon tejto starostlivosti otec nijakým spôsobom
nenarúša. Obaja rodičia potvrdili, že otec matke prispieva sumou 250 eur mesačne. V tomto štádiu
konania doposiaľ neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že bez dočasnej
úpravy pomerov by bol ohrozený zdravý vývoj alebo výživa maloletých detí, pretože deti žijú s matkou

a otec prispieva na ich výživu v nevyhnutnom rozsahu. Na základe uvedených skutočností, súd návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia v označenej časti zamietol. Nad rámec uvedeného dodal,
že nariadenie neodkladného opatrenia nemôže slúžiť na to, aby rodičia ním riešili nezhodu v súvislosti
s výkonom rodičovských práv a povinností. Neodkladné opatrenie totiž nemá byť v zásade využívané
ako prostriedok riešenia vzájomných sporov rodičov nad mieru presahujúcu nevyhnutnú potrebu úpravy

pomerov.
1.5Pokiaľideonávrhnaúpravustykuotcasmaloletýmideťmi,vtomtosmeresúdpovažovalzapotrebné
styk otca s deťmi neodkladným opatrením upraviť, pretože rodičia sa na tomto nevedia dohodnúť. Otec
sa s dcérami stretáva v oklieštenom režime podľa svojvôle matky a vždy „pod dozorom“ matky alebo
jej príbuzného. Upravil preto styk otca s maloletými deťmi v zmysle jej návrhu, aby tak bol aj naďalej

zachovávaný a udržiavaný styk otca s maloletými a aby nedochádzalo ku konfliktom medzi rodičmi, ktorí
sa nevedia dohodnúť na stretávaní sa otca s deťmi. Súd mal za to, že v takomto rozsahu bude dočasne
a v nevyhnutnom rozsahu zabezpečený styk otca s dcérami, čo napĺňa inštitút neodkladného opatrenia.
1.6 O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podala matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie
zo dňa 11.02.2026 a to proti výroku I., ktorý navrhla zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletej C. sumou 200 eur mesačne a maloletej A. sumou 250 eur mesačne k rukám matky, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred. Súd priznáva matke náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2.1 Vytýkala súdu, že nesprávne zistil skutočný stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri rozhodovaní o prispievaní otca na výživu dcér vychádzal
zo správy kolízneho opatrovníka k sp. zn. 31P/198/2025 a sp. zn. 31P/199/2025 zo dňa 13.01.2026,
v ktorej sa uvádza, že ona ako matka má len dva mesačné výdavky, a to životné poistenie vo výške 150
eur a sporenie vo výške 47 eur, teda spolu 197 eur. Takýto záver nezodpovedá skutočnému stavu. Na

preukázanie reálnych životných nákladov matka predložila prehľad odôvodnených mesačných výdavkov
na maloleté deti (u maloletej A. v sume 270 eur /strava (mimo materskej školy) 70 eur, oblečenie a obuv
50 eur, hygienické potreby, kozmetika 40 eur, zdravotná starostlivosť, lieky 30 eur, dovolenky, výlety 30
eur, hračky a záujmy (mimoškolské aktivity, krúžky) 20 eur, poistenie 30 eur/, u maloletej C. v sume
240 eur /strava (mimo materskej školy) 70 eur, oblečenie a obuv 50 eur, hygienické potreby, kozmetika

50 eur, zdravotná starostlivosť, lieky 20 eur, dovolenky, výlety 30 eur, hračky a záujmy (mimoškolské
aktivity, krúžky) 20 eur/ ako aj na svoje vlastné potreby v sume 562,32 eur /úver 0 eur, dokopy náklady na
bývanie: voda, elektrina, plyn, internet 70 eur, pohonné hmoty 50 eur, strava 70 eur, oblečenie, obuv 50
eur, zdravotná starostlivosť, lieky 20 eur, hygienické potreby, kozmetika 50 eur, dovolenky, výlety 40 eur,
mobil 20 eur, poistka úrazová, životná, v nezamestnanosti 192,32 eur/. Jej celkové mesačné náklady tak

predstavujú sumu 1.072,32 eur. Matka zároveň uviedla, že začala prispievať svojim rodičom, u ktorých
momentálne býva spolu s maloletými dcérami, na bývanie sumou 70 eur mesačne ako príspevok za
spotrebovanú vodu, elektrinu, plyn a internet pre ňu a maloleté deti. Súčasne predkladá zoznam trvalých
príkazov, ktoré pravidelne uhrádza, pričom tieto mesačne predstavujú sumu 222,32 eur (I. J. J. 115 eur,poistka pre dcéru A. 30 eur, NN 47,32 eur, sporenie na finančnú rezervu 30 eur). Uviedla, že jej mesačný
príjem predstavuje sumu 620,10 eur a pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na
dve deti. Jej mesačné výdavky však predstavujú 1.072,32 eur. Aj keď jej otec prispieva sumou 250 eur

mesačne, tento príspevok nemožno vzhľadom na jej nízky príjem považovať za výživné zabezpečujúce
nevyhnutnú mieru potrieb maloletých detí. Jej mesačný príjem je pre zabezpečenie potrieb jej a dvoch
maloletých detí nedostatočný a blíži sa k hranici životného minima. Nemôže si zabezpečiť vyšší príjem,
keďže je na rodičovskej dovolenke a osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletú C. a aj A., ktorá
od začiatku decembra 2025 nenavštevuje materskú školu. Podľa matky správa kolízneho opatrovníka

zároveň obsahuje nesprávnu informáciu, podľa ktorej otec mesačne spláca svojej matke pôžičku na
auto vo výške 500 eur. Táto pôžička je už v skutočnosti splatená, čím sa jeho reálne mesačné výdavky
výrazne znižujú. Rovnako už otcovi nevznikajú výdavky na materskú školu vo výške 87 eur, keďže
maloletá A. od decembra 2025 materskú školu nenavštevuje.
2.2 Na základe uvedených skutočností mala matka za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávne
zistenéhoskutkovéhostavuadospelknesprávnemuzáveru,žeotecprispievanavýživumaloletýchdcér

v nevyhnutnej miere. V danom prípade je nepochybné, že ona prispieva na výživu maloletých dcér nad
rámec svojich reálnych schopností, možností a majetkových pomerov, zatiaľ čo otec si svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť plní v nedostatočnej miere. Nevyhnutné výživné má zabezpečiť naplnenie
základných potrieb dieťaťa. Nízky mesačný príjem matky v kombinácii s príspevkom, ktorý jej otec
maloletých posielal ešte keď spolu bývali v spoločnej domácnosti, nestačí na zabezpečenie základných

potrieb jej maloletých dcér a jej samej. K veci ďalej uviedla, že na základe ust. § 71 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) je medzi manželmi
vzájomná vyživovacia povinnosť a životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká. Otec si však túto
povinnosť vo vzťahu k matke ako svojej manželke neplní. Stanovenie výšky výživného do právoplatného
skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom je aj v záujme maloletých dcér. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je pritom rozhodujúcim
aspektom, ktorý musí súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých vždy zohľadňovať.
Z uvedených dôvodov je podľa matky rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na nesprávnom
právnom posúdení veci, keď došlo k nesprávnej aplikácii § 366 CMP a zároveň k nerešpektovaniu
princípu najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca voči

maloletým deťom.

3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 02.03.2026 považoval
uznesenie okresného súdu za vecne správne, riadne odôvodnené, a preto sa so závermi v ňom
uvedenými v plnom rozsahu stotožňuje. Naproti tomu odvolanie matky považuje v rozsahu skutkových

tvrdení a odvolacích dôvodov uvádzaných v odvolaní v celom rozsahu za nedôvodné.
3.1 V bode III. označenom „K tvrdeniam navrhovateľky o nedostatočnom plnení vyživovacej povinnosti
zo strany odporcu“ uviedol, že tvrdenia matky neboli riadne preukázané. K návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia a ani v odvolaní nepredložila žiadne objektívne dôkazy preukazujúce
pravidelné, stabilné mesačné výdavky na maloleté deti. Predložila len doklady o poistných platbách

a nie ďalšie doklady preukazujúce konkrétne a pravidelné mesačné výdavky na maloleté deti
a už vôbec nepreukázala, že by výška jeho príspevku nezodpovedala ich odôvodneným potrebám.
Podľa otca sa v odvolaní uvádzajú len odhadované paušálne sumy za stravu, oblečenie, drogériu,
aktivity, či iné výdavky, ktoré nijakým spôsobom nepodkladá účtovnými dokladmi, výpismi z účtu,
ani inými objektívnymi dôkazmi. Matka tak nepreukázala, že by maloleté deti mali mimoriadne alebo

nadštandardné potreby, ani že by sa ich životná úroveň v dôsledku aktuálneho plnenia zo strany otca
dostala do stavu ohrozenia.
3.2 V rámci bodu IV. označeného „K riadnemu a pravidelnému plneniu vyživovacej povinnosti zo strany
odporcu“ otec uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní riadne, pravidelne
a dobrovoľne vo výške 250 eur mesačne. Túto sumu uhrádzal aj pred odchodom matky zo spoločnej

domácnosti a v plnení pokračuje bez prerušenia. Ako dôkazy predložil potvrdenia o zrealizovanej
transakcii za mesiac december 2025, január a február 2026. Tvrdenie matky, že otcovi odpadli náklady
na škôlku, je nepravdivé. Naďalej totiž uhrádza školné vo výške 37 eur mesačne a stravné približne 50
eur mesačne. Skutočnosť, že maloletá škôlku aktuálne nenavštevuje, nemôže byť na jeho ťarchu, pokiaľ
mu nebolo umožnené podieľať sa na rozhodovaní o tejto otázke a doposiaľ mu nebolo ani oznámené,

že maloletá prestala škôlku navštevovať. Okrem pravidelného peňažného plnenia vo výške 250 eur
mesačne, sa otec na zabezpečovaní potrieb maloletých detí podieľa aj priamym vecným plnením, ktoré
má reálny finančný dopad a nemožno ho pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti opomenúť.
V tejto súvislosti poukázal na to, že po odchode matky zo spoločnej domácnosti došlo k situácii,keď si táto spolu s deťmi odniesla podstatnú časť vecí (oblečenie, obuv, hygienické potreby, časť
vybavenia detských izieb, ako aj ďalšie predmety bežnej dennej potreby). V dôsledku toho mu vznikla
bezprostredná potreba opätovne zabezpečiť základné materiálne vybavenie pre maloleté deti (posteľná

bielizeň, paplóny, vankúše, oblečenie, obuv, papuče, hygienické a drogériové potreby, základné lieky,
detský riad, stolík na kreslenie a písanie, detské autosedačky) tak, aby im mohol počas styku poskytovať
riadne a plnohodnotné zázemie. Celkové náklady na tieto veci predstavovali približne 1.200 eur.
Ako dôkaz predložil potvrdenia o zrealizovaných platbách. Ďalej otec uviedol, že popri uvedených
jednorazových výdavkoch priebežne a pravidelne zabezpečuje deťom veci, ktoré aktuálne potrebujú

(nákup obuvi /zimnej aj prechodnej/, oblečenia primerané ročnému obdobiu, hygienické potreby, lieky
a ďalšie predmety každodennej potreby). Tieto nákupy realizuje samostatne, nezávisle od peňažného
príspevku zasielaného matke a znáša ich plnú finančnú ťarchu. Ako dôkazy predložil potvrdenia
o zrealizovaných platbách. V ďalšej časti odvolania pre ilustráciu reálnych mesačných nákladov, ktoré
vynakladá na maloleté deti uviedol vyčíslenie pravidelných výdavkov. U maloletej A.: škôlka (školné,
strava 87 eur), strava 20 eur, oblečenie, obuv 30 eur, hygienické potreby 10 eur, zdravotná starostlivosť

10 eur, dovolenky, výlety 20 eur, hračky, záujmy 20 eur, sporenie 30 eur. Spolu 217 eur. U maloletej
C.: strava 20 eur, oblečenie, obuv 30 eur, hygienické potreby 20 eur, zdravotná starostlivosť 10 eur,
dovolenky,výlety20eur,hračky,záujmy20eur,úrazovépoistenie30eur,sporenie30eur.Spolu180eur.
Mal tak za to, že už samotné porovnanie týchto súm s pravidelným mesačným príspevkom vo výške 250
eur a s ďalšími vecnými plneniami z jeho strany jednoznačne vyvracia tvrdenie matky o nedostatočnom

plnení vyživovacej povinnosti. V závere ozrejmil situáciu ohľadom pôžičky na auto, ktorá trvá s tým, že
spoločné motorové vozidlo užíva matka a odmieta mu umožniť jeho užívanie ani v čase, keď má deti
zverené do svojej osobnej starostlivosti.
3.3 V bode V. označenom ako „K majetkovým pomerom navrhovateľky“ otec uviedol, že matka disponuje
stavebným sporením, na ktoré si dlhodobo sporí 115 eur mesačne, pričom nasporená suma aktuálne

presahuje 7.000 eur. Táto okolnosť je významná z hľadiska posúdenia jej reálnych majetkových
pomerov a finančnej stability. Zároveň predkladá výpis zo stavebného sporenia, z ktorého vyplýva, že
konečný zostatok ku dňu 31.12.2024 predstavoval sumu 6.085,17 eur, pričom matka naďalej pokračuje
v pravidelných mesačných vkladoch vo výške 115 eur. Je teda zrejmé, že táto je objektívne schopná
dlhodobo vytvárať finančnú rezervu v uvedenom rozsahu. Za takejto situácie nemožno zároveň tvrdiť,

že jej aktuálna finančná situácia je bezprostredne naliehavá a kritická do takej miery, aby si vyžadovala
okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Preto majetkové pomery matky nezodpovedajú
obrazu bezprostrednej finančnej tiesni, ktorý sa táto snaží v odvolaní vytvoriť.
3.4 V rámci bodu VI. označeného ako „K absencii zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia“ otec uviedol, že v predmetnej veci matka nepreukázala existenciu žiadneho stavu, ktorý

by odôvodňoval okamžitý zásah do výšky vyživovacej povinnosti. Neuviedla ani neosvedčila, že by
maloleté deti boli vystavené materiálnemu nedostatku, že by im chýbali základné životné potreby
alebo že by existovalo reálne riziko zhoršenia ich životnej úrovne v dôsledku aktuálne poskytovaného
príspevku z jeho strany. Tvrdenia o nedostatočnosti výživného zostali v rovine všeobecných vyjadrení
bez konkrétneho a hodnoverného preukázania. Naliehavosť ako základná podmienka neodkladného

opatrenia musí byť nielen tvrdená, ale aj osvedčená. V danom prípade však matka neuniesla
dôkazné bremeno ani vo vzťahu k reálnej výške mesačných nákladov na maloleté deti ani vo vzťahu
ktvrdenejfinančnejtiesni.Skutočnosť,žedisponujefinančnýmirezervamiaženepreukázalanedostatok
prostriedkov na zabezpečenie základných potrieb detí, samo o sebe oslabuje tvrdenie o existencii
bezprostrednej ujmy.

3.5 Otec preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu v celom rozsahu.

4. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 16.03.2026 uviedla, že pri
porovnaní vyčíslenia mesačných výdavkov na maloleté deti otcom a ňou je evidentné, že jej náklady
sa nijako výrazne nelíšia od jeho nákladov a to aj napriek rozdielu v čase strávenom s deťmi. Táto

skutočnosť len potvrdzuje, že ona hospodári s finančnými prostriedkami maximálne efektívne a ňou
požadované výživné je plne opodstatnené, nakoľko otec ním vyčíslenými nákladmi sám definoval
životný štandard a cenovú hladinu potrieb, ktoré deti objektívne majú. Vzhľadom na to, že maloletá A.
v súčasnosti nenavštevuje predškolské zariadenie matka navrhla, aby bola maloletá z predškolského
zariadenia odhlásená k čomu dáva výslovný súhlas. V dôsledku uvedeného otcovi na istý čas nebudú

vznikať náklady spojené so školným ani so stravovaním v predškolskom zariadení a zároveň mu bude
vrátené uhradené stravné. Nákupy otca predstavujúce priame zabezpečovanie oblečenia a hračiek nie
je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti či pomoc pri zabezpečovaní potrieb detí, nakoľko
otec tieto veci striktne ponecháva vo svojej domácnosti. Z hľadiska hospodárnosti otec vynakladáfinančné prostriedky neefektívne a neúčelne, nakoľko tento opakovane ignoruje veci, ktoré im na
každý styk pripraví a nabalí v ruksaku ona tým, že ruksak ani nevybalí a namiesto toho kupuje deťom
duplicitné veci. K tvrdeniam otca, že mu ona odmieta umožniť užívanie spoločného motorového vozidla

matka uviedla, že jej postoj je priamym dôsledkom predchádzajúcich negatívnych skúseností a konaním
otca. Odovzdaním náhradných kľúčov by jej vozidlo nevrátil a zamedzil by jej jeho užívanie, nakoľko
bezprostredne po jej odchode zo spoločnej domácnosti vymenil zámky na ich spoločnej nehnuteľnosti.
Navyše bola nútená z vlastných prostriedkov uhradiť povinné zmluvné poistenie vo výške 155 eur.
Uvedená skutočnosť jasne dokazuje, že otec matke reálne nepomáha a svojím konaním ju len viac

finančne zaťažuje. K námietke otca ohľadom jej úspor uviedla, že z dôvodu kritickej finančnej situácie
po odchode zo spoločnej domácnosti a nedostatočného príspevku na výživu zo strany otca, je nútená
toto sporenie zrušiť a finančné prostriedky použiť na vrátenie pôžičky, na pokrytie aktuálne zvýšených
životných nákladov a na rekreáciu s dcérami. Opätovne poukazuje na absurdnosť tvrdenia otca, že sumu
250 eur, ktorú jej v súčasnosti zasiela, možno považovať za dostatočné výživné upravené v nevyhnutnej
miere.

5. Kolízny opatrovník na odvolanie matky, ani na vyjadrenie otca písomne nereagoval.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 CSP), účastníkom konania v neprospech ktorého rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7 ods.
1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357
písm. d/ CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1
a contrario CSP) a uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým súd návrh matky detí na nariadenie

neodkladného opatrenia vo veci určenia vyživovacej povinnosti zamietol, podľa ust. § 387 ods. l CSP
potvrdil.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (bolo ním žiadané, aby súd maloleté deti

zveril do osobnej starostlivosti matky a otca maloletých detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletej A. sumou 250 eur a na výživu maloletej C. sumou 200 eur) zamietol, dôvodiac, že v tomto
štádiukonaniadoposiaľneboliosvedčenétakéskutočnosti,ktorébynasvedčovalitomu,žebezdočasnej
úpravy pomerov by bol ohrozený zdravý vývoj alebo výživa maloletých detí, pretože deti žijú s matkou
a otec prispieva na ich výživu v nevyhnutnom rozsahu (sumou 250 eur mesačne na obe maloleté deti).

8. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že základnou podmienkou uplatnenia procesného inštitútu,
ktorým je neodkladné opatrenie, je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov
účastníkov. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzakladanejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť dočasnej úpravy pomerov, nakoľko v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§

111CMP)jeneodkladnéopatrenieprocesnýmprostriedkomochranyzjavneohrozenýchprávmaloletého
dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana
práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju
zabezpečiť aj proti vôli rodiča.

9. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, keďže v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie v
prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania a v prípade nariadenia neodkladného
opatrenia po začatí konania aj z obsahu spisu, teda z dôkazov už vykonávaných. Dokazovanie má v tom

prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu, alebo ktoré sú súdu zrejmé,
keď nariaďuje neodkladné opatrenie spĺňajú atribút vysokej miery pravdepodobnosti.

10. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP, ktorým súd povinnému
rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu

podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojim pomerom v dostatočnom
rozsahu (či vôbec) neplní, a súčasne procesný základ spočívajúci v existencii potreby okamžitej úpravy
pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po preskúmaní odvolacích námietok matky a celého obsahu spisu sa odvolací súd plne stotožnil
so záverom prvoinštančného súdu, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

13. Matka v podanom odvolaní namietala, že výživné v sume 250 eur mesačne pre obe maloleté deti
nezodpovedá ich reálnym potrebám. Jej nízky mesačný príjem v kombinácii s príspevkom od otca
nestačí na zabezpečenie základných potrieb jej maloletých dcér a jej samej, ku ktorej si otec vyživovaciu
povinnosť neplní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto podľa nej založené na nesprávnom právnom
posúdení veci, keď došlo k nesprávnej aplikácii § 366 CMP a zároveň k nerešpektovaniu princípu

najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým
deťom.

14. Odvolací súd nepovažoval námietky matky za dôvodné a nevzhliadol preto dôvodnosť zmeny
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nedôvodnou bola aj námietka o nesprávnom právnom posúdení veci.

15. V konaní bolo preukázané, a to aj zhodnými tvrdeniami oboch rodičov, že otec si svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletým dcéram riadne a pravidelne plní, keď na ich výživu prispieva uvedenou sumou.
Z vyjadrenia otca tiež vyplýva, že aj iným spôsobom prispieva na výdavky detí (napr. doteraz platil
maloletej A. predškolské zariadenie) a mal zabezpečiť aj potreby detí v jeho domácnosti po odchode

matky zo spoločnej domácnosti. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by výživa maloletých detí
bola akýmkoľvek spôsobom ohrozená alebo že by neboli zabezpečené ich základné životné potreby.
Ustanovenie § 366 CMP má totiž pod pojmom „nevyhnutná miera“ na mysli takú mieru, ktorá prispeje
k zabezpečeniu základných a najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa. S ohľadom na potreby detí ako sú
bývanie, stravovanie, návšteva predškolského/školského zariadenia (maloletá A. je vo veku 4 rokov,

maloletá C. vo veku takmer 2 rokov, predškolské zariadenie deti nenavštevujú) je podľa odvolacieho
súdu odôvodnené výživné v sume 250 eur mesačne. Nemožno opomenúť, že je potrebné prihliadnuť
aj na štátne sociálne dávky (rodinné prídavky), ktoré matka poberá. Odvolací súd uvedenú sumu
považuje preto za primeranú na zabezpečenie základných potrieb maloletých detí. S ohľadom na
predmet konania týkajúci sa určenia výživného na maloleté deti nebolo prihliadané na pomery matky,

a preto ani na jej tvrdenie, že otec si vyživovaciu povinnosť k nej ako svojej manželke neplní. Zároveň
odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia slúži na riešenie výnimočných situácií,
keď je výživa maloletých detí bezprostredne ohrozená, najmä ak nie je zabezpečovaná vôbec alebo
len v zjavne nedostatočnom rozsahu, pričom takáto situácia v posudzovanom prípade zistená nebola.
Mal tiež za to, že neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodičia ako je tomu u konečného rozhodnutia (za stavu,
že manželstvo účastníkov konania bude rozvedené). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa
pomery účastníkov len osvedčujú, nie sú však predmetom úplného dokazovania, a preto toto konanie
neslúži na konečné určenie rozsahu vyživovacej povinnosti.

16. V závere odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ matka považuje súčasnú výšku výživného za
nedostatočnú, má možnosť domáhať sa jeho úpravy v konaní vo veci samej podaním návrhu o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. V rámci takéhoto konania
bude možné vykonať úplné dokazovanie a komplexne posúdiť odôvodnené potreby maloletých detí,
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, a následne určiť výšku vyživovacej

povinnosti v súlade so zákonom a najlepším záujmom maloletých detí.

17. Vzhľadom na uvedené pre účely rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu, zastáva názor, že matkou nebola
osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP a §

366 CMP, a preto uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým súd návrh matky detí na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci určenia vyživovacej povinnosti zamietol, ako vecne správny potvrdil.18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s § 57, § 58 ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. V konaní tiež neboli zistené dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).