Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124207704
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124207704.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefániková tr. 88, Nitra, deti rodičov: matka - D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. A. XXX, zastúpená JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou, so

sídlom Nitra, Dubová 2 a otec - F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. A. XXX, t. č. bytom G., H.
XX, zastúpený Advokátska kancelária Gereg & Messingerová, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná
Strieborná 4, IČO: 47 253 011, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 35P/144/2024-139 zo dňa 27.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch III. o určení výživného, IV. a V. o zročnom

výživnom, a v závislom výroku VI. o trovách konania z r u š u j e a vec sa vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 35P/144/2024-139 zo dňa 27.03.2025 vo výroku I. zveril maloleté
deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Oboch
rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otcovi uložil povinnosť prispievať

na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne a na maloletého C. sumou 200 eur mesačne, od
15.07.2024 vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci vopred k rukám matky. IV. Zročné výživné na maloletú
A. za obdobie od 15.07.2024 do 31.03.2025 vo výške 1.087,10 eur uložil otcovi splatiť v splátkach vo
výške 100 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok. V. Zročné výživné na maloletého C. za obdobie od 15.07.2024 do 31.03.2025 vo výške
659,68 eur uložil otcovi uhrádzať v splátkach vo výške 100 eur mesačne spolu s bežným výživným

od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. VI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 26, § 62 ods. 1,
2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"). Na základe vykonaného dokazovania a berúc do úvahy aj obsah

pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. 35P/97/2024 zistil, že otec na základe súdom nariadeného
neodkladného opatrenia platil výživné na každé z detí vo výške 150 eur od septembra 2024. Pri
rozhodovaní vychádzal zo skutočností uvedených účastníkmi v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vedeného
pod sp. zn. 35P/97/2024, v rámci ktorého obaja rodičia súhlasili so zverením maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky, preto v tejto časti návrhu vyhovel. Obom rodičom ponechal oprávnenie maloleté

deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý
ustálil sumou 2.000 eur mesačne netto, z ktorého tvorí 1.000 eur suma vyplácaná z firemného účtu akovýplata a 1.000 eur ako nepeňažné plnenie vo forme úhrady prenájmu bytu. Na základe ustáleného
príjmu otca určil výživné na maloletú A. vo výške 250 eur a na maloletého C. vo výške 200 eur mesačne.
PrihliadolnaodporúčajúcutabuľkuVyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepubliky,nazáklade

ktorej predstavuje výška výživného na dieťa vo veku maloletej A. 14 % (280 eur) a maloletého C.
12 % (240 eur) z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. V danom prípade pristúpil ku korekcii
takto určeného výživného, tzn. k miernemu zníženiu, s ohľadom najmä na rozsah starostlivosti, ktorú
otec zabezpečuje, keď má maloleté deti v starostlivosti viac ako štvrtinu mesiaca (priemerne 8 dní z
31 dní v mesiaci). Ako relevantné posúdil dôkazy týkajúce sa ďalších výdavkov, ktoré boli v minulosti

platené z účtu obchodnej spoločnosti otca (nakupované komodity, ktoré nepatrili do portfólia firmy), a
vyjadrenie účtovníčky v konaní vedenom pod sp. zn. 54Pc/31/2024, že tieto finančné prostriedky je otec
povinný obchodnej spoločnosti vrátiť, z účtovného hľadiska akoby sa jednalo len o pôžičku. Tvrdenia
matky, že otec dosahoval mesačný príjem vo výške 4.000 až 5.000 eur považoval za nepreukázané.
Uviedol, že určené výživné v sume 250 eur a 200 eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach
otca, vzhľadom na preukázané príjmy, najmä z doložených daňových priznaní. Zročné výživné vyčíslil

za obdobie od podania návrhu do posledného dňa v mesiaci, v ktorom rozhodoval, t.j. do konca
marca 2025, po odrátaní sumy 150 eur mesačne uhrádzanej otcom od septembra 2024 v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia súdom, tzn. za mesiace september až marec ako rozdiel medzi
sumou 250 eur, resp. 200 eur a sumou 150 eur, teda uhradeným výživným. Zameškané výživné v
mesiacoch júl a august 2024 stanovil vo výške určeného výživného, v mesiaci júl alikvotne za daný

mesiac (za dni od podania návrhu), od 15.07.2024. Uviedol, že s argumentáciou otca sa vysporiadal
zhodne ako v rozhodnutí o neodkladnom opatrení (bod 24) a ustálil, že na výživu maloletých detí otec
prispieval dobrovoľne v pravidelných mesačných intervaloch a v čase podania návrhu neprispieval.
Prihliadol na priložené detaily pohybu z bankového účtu otca označené ako ,,výživné" vo výške 300
eur, ktoré matke poukázal až dňa 10.09.2024, teda až dňom doručenia napadnutého uznesenia súdu

prvej inštancie. Zohľadnil skutočnosť, že otec v priebehu konania aj pred podaním návrhu, prispieval na
maloletých vyšším výživným. Otec preukázal, že je ochotný podieľať sa na preukázaných nákladoch aj
mimoriadnych výdavkoch maloletých, ktoré budú odôvodnené. Neprihliadal na tvrdenia otca, že výživné
neplatil, pretože uhrádzal hypotéku a náklady na bývanie, z dôvodu, že nehnuteľnosť, v ktorej toho času
býva matka spolu s maloletými deťmi je v podielovom spoluvlastníctve rodičov, čím sa otec spolupodieľa

na správe a prevádzke majetku, v ktorom má majetkovú účasť. Uzavrel, že výšku zaplateného úveru
otcom nie je možné odrátať ako zaplatené výživné. Pri rozhodovaní vzal do úvahy najlepší záujem
maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák.č. 161/2025 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III., IV. a V. podala odvolanie matka prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu navrhujúc rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že súd zaviaže
otcaprispievaťnamaloletúA.výživnýmvsume600eur ana maloletéhoC.vsume400eurmesačne od
15.07.2024doprávoplatnostirozhodnutiaorozvodemanželstva.ZročnévýživnénamaloletúA.vovýške
3.341,93 eur a na maloletého C. vo výške 1.909,67 eur za obdobie od 15.07.2024 do právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva povolí otcovi splácať v splátkach vo výške 100 mesačne na každé
dieťa spolu s bežným výživným. Náhradu trov odvolacieho konania navrhla účastníkom nepriznať.
Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd

sa nestotožnil s jej argumentáciou ohľadne obratov a ziskov, najmä spoločnosti F. I. J., ktoré sumy
automatickyneznamenajú,žeideodisponibilnýpríjemotca.Súdvychádzalpriurčenívýživnéhozpríjmu
otca vo výške 2.000 eur netto a to z peňažného príjmu (mzdy) vo výške 1.000 eur a z nepeňažného
príjmu 1.000 eur vo forme úhrady prenájmu bytu, ktorý hradí otcovi jedna z jeho obchodných spoločností.
Otec už v návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

na čas po rozvode v konaní vedenom pod sp. zn. 35P/97/2024 uvádzal výšku svojich výdavkov cca
1.787,50 eur (poistenie dom 7,50 eur mesačne, hypotéka 400 eur, voda, plyn, elektrická energia 300
eur, diaľničná známka 5 eur mesačne, telefón 50 eur, internet 20 eur, TV 25 eur, strava cca 350 eur,
vitamíny lieky deti cca 30 eur, drogéria cca 70 eur, voľnočasové aktivity detí cca 80 eur, PHM 120
eur, dane nehnuteľnosť 100 eur, oblečenie, obuv deti 180 eur, oblečenie, obuv navrhovateľ 50 eur). Na

informatívnom stretnutí rodičov uskutočnenom dňa 15.10.2024 otec vyčíslil svoje výdavky za hypotéku
na dom 612 eur, 30 eur TV, poistenie domu 200 eur ročne, t.j. 16,66 eur mesačne, výživné na deti 300
eur (platené podľa vydaného neodkladného opatrenia od mesiaca 9/2024), PHM 300 eur, strava cca
300 eur, ohľadne ostatných výdavkov odkázal na výdavky doložené v spise, avšak už tieto výdavkyprevyšujú príjem otca. V návrhu na rozvod manželstva sa otec vyjadril, že výdavky hradí aj z úspor
a v prípade potreby mu finančne pomáhajú rodičia. Na pojednávaní dňa 04.11.2024 konanom vo veci
určenia výživného na manželku vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 54Pc/31/2024 otec poprel,

že by mal úspory, a že by mu peniaze dávali príbuzní. Okrem výdavkov, ktoré otec deklaroval v priebehu
konania, vynakladá aj ďalšie výdavky, ktoré nemožno považovať za základné, bežné, resp. nevyhnutné.
Poukázala na dôkaz založený v spise, a to výpis z osobného bankového účtu otca vedeného v C. K., D.
za celý kalendárny rok 2024. Otec v priebehu konaní uvádzal, že v roku 2024 sa jeho firmám nedarilo,
ale neváhal vynakladať financie na tovary a služby, ktoré svedčia skôr o jeho nadštandardnom spôsobe

života. Podľa výpisu z účtu otec v roku 2024 platil bežné nákupy, pohonné hmoty, lieky, cigarety, TV,
Netflix,Spotify,drogériu,výdavkyzanávštevybarov,reštaurácií,nákupydrahéhoznačkovéhooblečenia,
športovejvýstroje,lyžovačkuvRakúsku,návštevyfitnessawelnesscentierajmimoSR,športovéstávky,
nákupy hier na playstation. Podľa jej mienky, je ťažko uveriteľné, že človek, ktorý má čistý mesačný
príjem 1.000 eur a je zaťažený hypotékou, by si mohol dovoliť jednorazový výdavok v reštaurácii v
Bratislave 200 eur, zaplatiť v baroch a pivárňach za mesiaca cez 300 eur, kúpiť si v jeden deň v

Rakúsku oblečenie za 370 eur, podať stávku na zápas v TIPSPORTE za 200 eur, minúť na lanovky v
Rakúsku za deň 270 eur, alebo kúpiť jednorazovo hry na playstation za 360 eur. Poukázala na prehľad
nadštandardných výdavkov otca spracovaný vo výpise z účtu otca v C. K., D., pričom nie nevyhnutné
výdavky za rok 2024 dosiahli sumu cca 8.200 eur, t.j. v priemere mesačne 680 eur. Po pripočítaní
k výdavkom uvádzaným otcom cca 1.500 eur - 1.700 eur, jeho preukázateľné mesačné výdavky činia

cca 2.200 eur - 2.400 eur. Vzhľadom na otcom vykonané množstvo výberov z účtu z bankomatov,
možno predpokladať, že platil aj v hotovosti. Preukázateľná je len pôžička vo výške 3.146 eur, ktorú
otec poskytol bezúročne v hotovosti dlžníkovi C. L., na ktorú skutočnosť poukázala v konaní sp. zn.
54Pc/31/2024. Je teda zrejmé, že otec musí mať aj iný zdroj príjmu. Namietala, že otec v žiadnom zo
súdnych konaní (konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností, o úpravu rodičovských

práv a povinností do rozvodu manželstva vrátane konania o vydanie neodkladného opatrenia, konanie
o výživné na manželku) neozrejmil, z čoho hradí výdavky presahujúce jeho príjem. V konaní vedenom
pod sp. zn. 35P/97/2024 dala do pozornosti, že od marca 2024 do novembra 2024 si otec vložil cez
bankomatynabankovýúčetcelkovú sumu36.816,00eur,pričomzvýpisuzpredmetnéhoúčtusúzrejmé
výšky vkladov. Otec k uvedenému vysvetlil, že išlo o finančné prostriedky zo spoločnosti, ktoré boli

poukázané na výplatu zamestnancov, ktoré tvrdenie nepreukázal. Považovala za nelogické, aby si otec
z bankového účtu alebo z pokladne svojej obchodnej spoločnosti vybral peniaze na mzdy, tieto vložil na
svoj osobný účet a z neho potom mzdy vyplácal. Záväzok zaplatiť mzdu zamestnancom spoločnosti
nemá spoločník alebo konateľ, ale spoločnosť ako zamestnávateľ. Mzda by mala byť zamestnancom
hradená z bankového účtu spoločnosti alebo v hotovosti z pokladne spoločnosti po zrazení preddavkov

na daň z príjmu a zdravotných a sociálnych odvodov. Namietala, že súd prvej inštancie nariadil v konaní
pod sp. zn. 35P/97/2024 dokazovanie predložením výpisov z bankového účtu otca za rok 2024, ktoré
výpisy nevyhodnotil dôsledne. Výdavky otca o viac ako 100% prekračujú ním deklarovaný peňažný
príjem a svedčia o vyššom životnom štandarde, pričom otec nepreukázal z akých prostriedkov financuje
svoje súkromné výdavky. Tiež nepreukázal, že sumy, ktoré pochádzali z podnikania z jeho spoločností,

a ktoré vložil na svoj osobný účet, boli použité na mzdy zamestnancov. Mala za to, že pri posudzovaní
príjmu otca bolo potrebné zohľadniť aj sumu 36.816 eur, ktorú si otec postupne vložil v roku 2024 na svoj
účet.Podľajejnázoru,priemernýmesačnýpríjemotca činímzdavovýške1.000euranepeňažnýpríjem
vo forme preplácania nájmu bytu 1.000 eur a 1/12 zo sumy 36.816 eur (t.j. 3.068 eur), t.j. spolu 5.068 eur.
SpoločnostiF.I.J.aF.J.,vktorýchjeotecjedinýmspoločníkomajedinýmkonateľom,dosahujúpomerne

vysoké obraty a pravidelné zisky, ktoré neboli spoločníkovi vyplatené, ale sú podľa účtovných závierok
spoločností zverejnených v registri účtovných závierok naakumulované v spoločnostiach. Poukázala
na predloženú tabuľku obsahujúcu údaje o majetku, obratoch a ziskoch obchodných spoločností otca,
ktoré vyplývajú zo zverejnených účtovných závierok, pričom naakumulovaný zisk činil cca 60.000 eur.
Mala za to, že na uvedené treba prihliadať, nakoľko otec si nevypláca zisk, aby sa vyhol daňovej

povinnosti (zdaniteľný príjem z dividend) a peniaze zo spoločností čerpá na chod osobného života.
Uvedené potvrdila v konaní sp. zn. 54Pc/31/2024 aj účtovníčka firiem otca, ktorá zároveň uviedla, že
zisk nie je z čoho vyplatiť. Podľa jej mienky, daný stav je dôsledkom toho, že peniaze, ktoré mohli byť
použité na vyplatenie zisku, otec použil na osobnú spotrebu. K pôžičkám z obchodných spoločností otca
zdôraznila, že otec ako jediný spoločník a konateľ v spoločnostiach F. I. J. a F. J. je oprávnený rozhodnúť

o tom, či bude požadovať vrátenie pôžičiek, alebo si odpustí dlh, o výške svojho platu, a či si vyplatí zisk.
Namietala, že súd prihliadal na čerpanie prostriedkov spoločností na súkromnú spotrebu otca, avšak
nezohľadnil účtovné hľadisko týkajúce sa nerozdeleného zisku vyplývajúceho z účtovných závierok.
Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že firmám sa prestalo dariť, uvedenému nezodpovedá napr. skutočnosti, žefirma F. I. J. platí leasing na vozidlo AUDI Q7 a rozhodla sa predať lacnejšie vozidlo Mazda. Ak by
sa spoločnosti nedarilo, pristúpila by k predaju luxusného vozidla AUDI Q7, na ktoré spláca leasing
vo výške 800 eur mesačne. Pri príjmoch podnikateľov je potrebné prihliadať aj na ich vozový park v

rámci firmy, ku vozidlu sa vzťahuje okrem leasingových splátok aj havarijná a zákonná poistka, pričom
otec potvrdil v konaní pod sp. zn. 54 Pc/31/2024, že užíva vozidlo na súkromné účely a všetky výdavky
naň hradí z firemných prostriedkov. Súd mal vziať do úvahy, že otec má aj iný peňažný príjem ako
príjem z pracovného pomeru, vzhľadom na jeho životné náklady, ktorý príjem nezdokladoval. Súd
mal vychádzať pri rozhodovaní o výživnom z ustanovenia § 63 ods.1 veta druhá Zákona o rodine a

určiť priemerný mesačný príjem otca vo výške 20 násobku sumy životného minima. V možnostiach
a schopnostiach otca bolo platiť výživné 500 eur aj v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti, kedy
hradil aj iné výdavky domácnosti, nakoľko jej príjem v tom čase pozostával z rodičovského príspevku.
Namietala, že súd určil výživné na maloletých v rovnakej výške od podania návrhu, keď mala príjem
z rodičovského príspevku, hoci následne jej bola vyplatená mzda z pracovného pomeru. Určené výživné
považovala za neprimerane nízke vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom

otca. Daným rozhodnutím súd založil disproporcionalitu medzi životnou úrovňou otca a maloletých, keď
nie je prípustné, aby rodič s nadštandardnými nákladmi na život bol povinný hradiť výživné vo výške,
z ktorej budú zabezpečené len základné bežné výdavky detí. Takýto zjavný nepomer životnej úrovne
detí a rodičov je v rozpore so Zákonom o rodine a čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedla, že
dňa 19.04.2025 otec zaplatil jednorazovo zročné výživné na maloletú A. vo výške určenej súdom prvej

inštancie, t.j. 1.087,10 eur a na maloletého C. vo výške 659,68 eur a tiež zaplatil bežné výživné.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej
inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznamovaním

rôznych listinných dôkazov preukazujúcich skutkový stav, dôkazy vyhodnotil dôsledne, rozhodol
na základe vykonaných dôkazov a nie vôle matky a jej nereálnych predstáv, nezodpovedajúcich
dokazovaniu. Zotrval na svojej argumentácii ako v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn.
35P/97/2024 o rozvod manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Hoci v tomto konaní navrhoval určiť výživné na maloleté deti, vzhľadom na jeho osobnú účasť na

starostlivosti a ostatné faktory (maloletým hradí všetko) vo výške 300 eur, napriek tomu sa stotožnil
s napadnutým rozhodnutím. Matku pozná a vie, že výživné, ktoré slúži na pokrytie potrieb maloletých,
sa k nim nedostane v plnej výške. Matka maloletých je zvyknutá na to, že nepracovala a všetky
náklady v rámci rodiny riešil v minulosti on. Išlo o dlhoročné obdobie, kedy vykonával niekoľko prác
naraz, aby uspokojil potreby bývalej manželky, pretože ju ľúbil. Počas tohto obdobia mala matka

vytvorené podmienky, aby sa starala o deti, s čím jej pomáhal spolu s rodičmi a príbuznými a deti
boli zvyknuté v určitom momente tráviť čas viac s ním. K argumentom matky ohľadom obchodných
spoločností F. I. J. a F. – J. J. uviedol, že súdu predložil daňové priznania, z ktorých vyplýva, v
akej finančnej kondícii sú jednotlivé firmy a aké sú jeho príjmy. V účtovníctve sa zisky nachádzajú
zaúčtované na účte 428, ktorý hovorí o hospodárskych výsledkoch v minulých obdobiach. Zisky z

minulých období nie sú vyplatené, pretože to nebolo možné. Predstava, že zisk sa rovná hotovosť
alebo zdroj na bankovom účte, je mimo chápania účtovníctva a procesov hospodárenia v spoločnosti. K
uvedeným skutočnostiam, ekonomickému stavu a financiám spoločnosti sa vyjadrovala jeho účtovníčka
M. N. na pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 54Pc/31/2024 (konanie
o výživnom na manželku). Svedkyňa v rámci výpovede uviedla, čo zodpovedá aj realite a stavu účtov,

že každý mesiac ho ako konateľa spoločnosti upozorňovala, že nakupuje z firmy rôzne vybavenia a
zariadenia do domu, hračky pre deti a záležitosti, ktoré nie sú zdrojom príjmu, ktoré by mal vrátiť firme,
od ktorej si ich požičal. Išlo o rôzne komodity, zariadenia domu, bazén atď.. Aj z tohto dôvodu je
stav financií v jednotlivých spoločnostiach zlý. Tabuľku predloženú matkou v tomto konaní týkajúcu
sa nerozdeleného zisku, považoval len za jej ekonomické vysvetlenie. V konaní bolo preukázané, že

matka žije vyššou životnou úrovňou, nechal ju bývať aj s deťmi v ich rodinnom dome, ktorý je ich
jediným nehnuteľným majetkom. Otec žije v prenajatom byte, matke hradí hypotéku a náklady, ktoré
už uviedol a preukázal a prispieva na deti výživným. Matka zabudla na všetky nákladové položky a
veci súvisiace s podnikaním, napr. že každá prichádzajúca platba do spoločnosti nie je jeho príjmom,
pretože nezohľadňuje náklady, daňové povinnosti a iné faktory ovplyvňujúce ekonomiku spoločnosti, a

jedinou objektívnou listinou zohľadňujúcou všetky faktory je daňové priznanie. Pokiaľ matka poukazuje
na jeho nadštandardné výdavky, návštevy barov a reštaurácií, tieto nepreukazujú nadštandard. Vo veľa
z týchto položiek išlo o posedenie s priateľmi, na účet sa skladajú a pokiaľ účet zaplatil on, peniaze
mu následne vyplatili v hotovosti. Tiež veľa krát sedel v reštaurácii aj z dôvodu rokovaní v rámcipodnikania. Pokiaľ matka poukazuje na objednávky z reštauračnej stravy cez donáškové služby tieto
predstavujú sumu 7,93 eur na deň, čo považuje za akceptovateľné. K položke nákladov na oblečenie
a stravu zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v konaní o rozvod a zdôraznil, že tieto položky

hradí vo výške 180 eur mesačne na oblečenie a obuv detí a 50 eur na seba, čomu zodpovedá aj
výpis z účtu. Hry na PlayStation kupoval, pretože sa ich hrá s dcérou a nekupuje ich len pre seba.
Výdavky na športové vyžitie sú bežnými nákladmi, ktoré sa počas roka vyskytnú, na ktoré má nárok
a veľa krát ich realizuje s deťmi. Nepovažuje za vhodné vyčítať mu, že si dovolil kúpiť lístok na
lanovku v hodnote napr. 24 eur, resp. absolvoval dva krát do roka wellness v hodnote desiatok eur.

Dal do pozornosti, že aj kolízna opatrovníčka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré
zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Dostatočne ozrejmil, že zo svojho účtu poukázal jednotlivé platby
na výplatu zamestnancov, čo vyplýva aj z označenia prijímateľa platby. Podľa jeho názoru, každý
sa snaží v určitom momente si ekonomicky vypomôcť, aby si zminimalizoval a optimalizoval náklady.
Z výpisov účtu sú dané skutočnosti zrejmé, ale v prípade, ak by odvolací súd uvedené skutočnosti
vyhodnotil inak, trval na vypočutí všetkých zamestnancov, ktorým poslal výplaty za vykonanú prácu, ktorí

potvrdia reálny príjem danej platby, o čom svedčí aj výpis z účtu.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch potrebné zrušiť.

7.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

8. Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť

súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu
(účastníkovi konania ) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na
konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem "procesný postup" súdu

treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu

zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie
je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieouplatnenejžalobe(návrhu).Zodôvodneniarozhodnutiasúduvšak

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,
že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah

odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný
súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitounámietkounezaoberal.Aktaksúdnepostupuje,porušujeprávoúčastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

11. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

12. S poukazom na ustanovenia § 36 CMP odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých,
ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna
zodpovednosť súdu za zistenie skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť
bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, na
základe ktorého môže ustáliť pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov a rozhodnúť o určení

výšky výživného v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo

veci nevykonal náležité dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci tak ako mu to ukladá §
35 a § 36 CMP. Súd prvej inštancie opomenul zisťovať niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce
skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, ktoré neskúmal a s ktorými sa nezaoberal.
Nedostatočnosť zisteného skutočného stavu potom viedla k nesprávnym právnym záverom. Súdne
rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. V danom prípade

treba prihliadať na predmet konania, ktorým je vec starostlivosti o maloleté deti, pričom jedným zo
základných princípov mimosporového konania je vyšetrovací princíp založený na povinnosti súdu
vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
V takomto konaní súd musí na základe vykonaného dokazovania dospieť k spoľahlivým záverom a tieto
premietnuť pri svojom rozhodovaní.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných
potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej
ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné
je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby,

spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62
ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri
zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k určeniu výživného na maloleté deti vyplýva,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustáleného príjmu otca vo výške 2.000 eur mesačne

netto, prihliadol na príjmy a výdavky oboch rodičov a odôvodnené výdavky na maloleté deti. Pri určení
výživného vzal do úvahy odporúčaciu tabuľku Vyhlášky MS SR a výživné určil vo výške 14% na maloletú
A. a 12% na maloletého C. z čistého mesačného príjmu otca, ktoré korigoval s ohľadom na rozsah
starostlivosti o maloleté deti zo strany otca (viac ako štvrtinu mesiaca). Zároveň určil zročné výživné na
maloleté deti od podania návrhu a zo sumy zročného výživného odpočítal otcom realizované platby na

základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení.

19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nevykonal vo veci dostatočné a náležité dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu nákladov na odôvodnené
potreby maloletých detí, nákladom a pomerom oboch rodičov. Konštatuje, že súd prvej inštancie matku
nevypočul k nákladom na odôvodnené potreby každého z maloletých detí a hoci matka v návrhu vyčíslila

náklady pozostávajúce z poplatkov za materskú školu pre A., za gymnastiku a zumbu, nedoložila
doklady o úhrade poplatkov za tieto voľnočasové aktivity a doklady o úhrade poplatku v materskej škole
doložila len ku dňu 10.06.2024. Nemožno opomenúť, že z podaní matky v priebehu konania vyplýva,
že aj maloletý C. navštevuje detské jasle, avšak poplatky súvisiace s pobytom maloletého v jasliach
matka nepreukázala. Rovnako neboli v konaní matkou doložené ani lekárske správy o zdravotnom

stave maloletých detí, naviac ak v návrhu vyčíslila ako náklad pre maloletú A. poplatok za logopédiu,
ktorú absolvuje v Nitre, čím dochádza k navýšeniu jej nákladov v súvislosti s cestovným k logopédovi.
Pokiaľ ide o pomery na strane matky, súd v rámci dokazovania opomenul zisťovať príjem matky od
septembra 2024, kedy nastúpila do práce, pričom v spise sa nachádza len Pracovná zmluva, ktorú
matka uzavrela dňa 27.08.2024 so zamestnávateľom M. J., J. s dohodnutým nástupom do práce od

05.09.2024. Za obdobie od septembra 2024 do vyhlásenia rozsudku dňa 27.03.2025 nemal súd príjem
matky riadne preukázaný. Rovnako zo spisu nevyplýva, že by otec doložil kompletné doklady o jeho
príjme a príjme obchodných spoločností, ktorých je konateľom a spoločníkom. Otec doložil len príjem
za obdobie mesiacov jún, júl, august 2024 vyplatený zo spoločnosti F. I., J.. Pokiaľ ide o podnikateľské
aktivity otca, ktorý je spoločníkom a konateľom v spol. F. I., J.. F., J.. a M. O., J., súd nemal k dispozícii

pre rozhodovanie daňové priznania týchto obchodných spoločností a výsluchom otca ani nezisťoval
majetok spoločností, akým spôsobom je otcovi vyplácaná odmena konateľa a rozdelenie ziskov, akým
majetkom disponujú predmetné spoločnosti a týmito skutočnosťami sa v rozhodnutí ani nezaoberal.
Pokiaľ otec argumentuje splátkami úveru odvolací súd konštatuje, že v spise sa Zmluva o čerpaní úveru
nenachádza. V súvislosti s argumentáciou matky a napokon aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že

pri rozhodovaní zohľadnil aj dôkazy predložené v iných konaniach týkajúcich sa výživného na maloleté
deti a výživného na manželku, odvolací súd poznamenáva, že ide o iné konania a dôkazy z týchto (iných)
konaní nie sú súčasťou spisu týkajúceho sa danej prejednávanej veci.

20. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v posudzovanom prípade nie je možné ustáliť aj vzhľadom

na nedostatočne vykonané dokazovanie, akým spôsobom súd vyhodnotil náklady na odôvodnené
potreby maloletých detí, z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností v otázke určenia
výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec zaoberal relevantnými otázkami nastolenými
vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté deti a najmä vo vzťahu k rozsahu ich odôvodnených
potrieb. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemôže rezignovať

na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie
všetkých jeho pravidelných a nepravidelných výdavkov, aby odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (podiel nákladov na
bývanie, náklady na stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, náklady súvisiace so školskou
dochádzkou, cestovné náklady a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež

náklady na voľnočasové aktivity, prípadne iné nevyhnutné náklady. Následne musí tieto posudzovať vo
vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením
práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery,
ktorou sa na odôvodnených nákladoch dieťaťa bude podieľať povinný rodič (pri zohľadnení jeho
zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností

a ich výšky a pod.). Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení rozhodnutia súd nezaoberal
podstatnou skutočnosťou a to ustálením nákladov na maloleté deti (adresne vo vzťahu ku každému
z detí individuálne), tieto nevyhodnocoval (resp. ich vyhodnotil len všeobecne, pričom ich ani nemal
preukázané) a rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k maloletým len stručnou konštatáciou (citovanouv odseku 27 napadnutého rozsudku) a pri určovaní výživného sumou 250 eur na maloletú A. a 200 eur
na maloletého C. vychádzal z Metodiky MS SR o určení výživného na dieťa, podľa ktorej výživné určil
vo výške 14% a 12% zo sumy ustáleného príjmu otca vo výške 2.000 eur mesačne netto, ním prijaté

rozhodnutie je nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti,
že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie o určenie výživného na
maloleté deti (§ 35, § 36 CMP).

21. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, ako ustálil pravidelné mesačné náklady každého

z maloletých detí, ktoré výdavky mal za preukázané, ktoré uznal a v akej výške, ktoré zohľadnil a
dôvody, pre ktoré niektoré z nákladov neuznal. Výdavky na zdravotnú starostlivosť nie sú bežnými
výdavkami a tieto sú súčasťou nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, musia byť do
nich zahrnuté a súd je povinný sa s nimi vysporiadať. Nakoľko nejde o iný výdavok, napr. porovnateľný
s nákladom na mimoškolskú krúžkovú aktivitu, ale ide o náklad nevyhnutný, potrebný, ktorý súd
zohľadňuje. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani matkou poberanými prídavkami na deti, ktorá suma

činí60eurmesačnenajednodieťaajeurčenánakrytieodôvodnenýchpotriebdieťaťavaktuálnomčase.
V súvislosti s aplikáciou výpočtu výživného na dieťa podľa Metodiky MS SR odvolací súd udáva, že ust. §
62 upravuje kritériá rozhodné pri určení výživného na maloleté dieťa, pričom v každej prejednávanej veci
jepotrebnézohľadniťindividuálneokolnostidanejkonkrétnejvecisustálenímnákladovnazabezpečenie
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a ich špecifikami. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé,

z akej sumy predstavujúcej úhrady výdavkov na maloleté deti súd pri rozhodovaní o určení výživného
vychádzal a ako ich následne vyhodnotil vo vzťahu k príjmom, pomerom a schopnostiam a možnostiam
rodičov a ich životnej úrovne. Konajúci súd týmto postupom odoprel účastníkom konania možnosť
skutkovo a právne argumentovať proti záverom prijatým v napadnutom rozhodnutí, čoho následkom
je úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia

v tejto jeho časti, ktorý vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie (nespĺňa podmienky ust. § 220
ods. 2 CSP) je nepreskúmateľný.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane

a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,tedanato,abyjehozávery,ku
ktorýmnazákladezhodnoteniaskutkovéhostavuvecidospelboliprijateľné,racionálneavneposlednom
rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené
účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov bez ustálenia nákladov na odôvodnené potreby
maloletých a bez vykonania náležitého dokazovania vo vzťahu k nákladoch na maloleté deti a príjmom
a pomerom rodičov a z neho vyplývajúcich záverov nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutia.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci nevykonal
náležité dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia
a rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nespĺňajúci zákonné náležitosti predpísané
v § 220 ods. 2 CSP, nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie o určení výšky výživného na maloleté deti založil (bez ustálenia nákladov na zabezpečenie

odôvodnených potreby maloletých detí, počas ktorých určil výživné v rozdielnej výške). Na základe
uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil (vrátane
súvisiaceho výroku o zročnom výživnom a závislého výroku o trovách konania), pretože súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali impatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie
je možné vyvodiť správnosť jeho skutkového odôvodnenia a naň nadväzujúceho právneho posúdenia

veci a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu matky na určenie výživného na
maloleté deti, doplní dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletých na zabezpečenie ich odôvodnených
potrieb, a zaktualizuje všetky náklady maloletých nielen v rámci výsluchu, ale aj doložením

a preukázaním realizácie ich úhrady (t.j. pravidelných mesačných poplatkov za návštevu predškolských
zariadení, resp. detských jasiel, vrátane poplatku za stravu v zariadeniach, za voľnočasové aktivity,
návštevu logopéda), tieto vyhodnotí, ustáli ich výšku, uvedie, ktoré náklady vyčíslené a preukázané
považoval za dôvodné, vrátane ich konkretizácie, na ktoré prihliadal a ktoré neuznal (uvedie dôvody).
Pokiaľ ide o matkou vyčíslené náklady na zabezpečenie odôvodnených bežných potrieb (stravu,
hygienu, bývanie, ošatenie a obuv a iné výdavky), aj k týmto rodičov vypočuje a ustáli ich výšku

a uvedie, ktoré z nákladov uznal. Bežné náklady nie je potrebné preukazovať formou pokladničných
bločkov, pretože tieto si súd ustáli z bežných cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Komplexne objasní
a zhodnotí príjmy rodičov, ich majetkové pomery a životnú úroveň a doplní dokazovanie o príjem
matky a príjem otca a príjem obchodných spoločností za rok 2024 a 2025, ktorých je konateľom
a spoločníkom (s poukazom na bod 19 tohto rozhodnutia). V rámci výsluchu otca zistí jeho náklady,

príjmy aj s ohľadom na vyplácané podiely zo ziskov obchodných spoločností, ich majetku a odmeny
konateľa. Pri rozhodovaní zohľadní vyplácané prídavky na deti, vrátane podielu výkonu osobnej
starostlivosti rodičov o maloletých, zisťovaním aj príspevkov zo strany otca nad rámec výživného
a s ohľadom aj na realizáciu styku otca s maloletými. Doplní dokazovanie výsluchmi účastníkov
konania a tiež vo vyššie naznačenom smere, zabezpečí a aktualizuje doklady o príjmoch rodičov matky

(t.j. zabezpečí prehľad príjmu vystavený zamestnávateľom vrátane bonusov, nadčasov, príspevkov
na stravu a odmien), aktualizuje náklady maloletých detí a rodičov do nového rozhodnutia (rodičov
vyzve na preukázanie ich výšky a doloženie dokladov preukazujúcich, že platba bola zrealizovaná),
vysporiada sa so životnou úrovňou rodičov, t.j. náležite zistí skutočný stav veci (§ 35 CMP) a rovnako sa
vysporiada s matkou namietanou skutočnosťou týkajúcou sa jej príjmu, ktorý pozostával do septembra

2024 z výplat rodičovského príspevku a od uvedeného obdobia z vyplácaného príjmu z pracovného
pomeru, vo vzťahu k posúdeniu výšky výživného na maloleté deti. Opätovne rozhodne o návrhu
matky na určenie výživného, v ktorom rozhodnutí tiež ustáli výšku zročného výživného aj vo vzťahu
k plneniam zo strany otca. Vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované
obdobie v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP), účastníkom konania sa

umožní vyjadriť k dôkazom (§ 182 CSP) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní
v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a posudzovaní výšky
vyživovacej povinnosti povinného určenej podľa hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine, vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok

posudzovaných vo vzťahu k určeniu výšky výživného. V písomnom odôvodnení rozhodnutia uvedie,
z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri určení výšky výživného vychádzal,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo prípadne nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie
rozhodnutia vrátane jeho právneho posúdenia sa vzťahuje aj na časť týkajúcu sa zročného výživného.

Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť, ktorým postupom
súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom
je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

27. Vzhľadom na uvedené dôvody (nedostatočne vykonané dokazovanie a nepreskúmateľnosť
rozsudku v napadnutých výrokoch) odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnuté výroky
rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

28. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v
zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne o výživnom na maloleté deti s tým, že
je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho
rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP.29. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania
a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).