Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22C/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124244080
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:6124244080.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D. E., zastúpená: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ
s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, proti žalovanému: A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XX,
I., zastúpený: RPK law firm s.r.o., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava, o zaplatenie 18.000 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 18.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 18.000 eur od 27.2.2024 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresného súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa
15.5.2024 domáhala zaplatenia sumy 18.000 eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
18.000 eur od 27.2.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zmluvy o pôžičke.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke požičala

žalovanému dňa 14.3.2022 finančné prostriedky vo výške 18.000 eur prostredníctvom bezhotovostného
prevodu na účet žalovaného, vedený v B. B., J., IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobkyňa
zaslala žalovanému oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, výzvu na vrátenie pôžičky a pokus o
zmier zo dňa
19.2.2024, ktorým vyzvala žalovaného na úhradu pôžičky v lehote 5 dní odo dňa prevzatia predmetného
pokusu o zmier. Žalovaný prevzal pokus o zmier dňa 21.2.2024. Lehota na úhradu dlžnej sumy vo výške
18.000 eur uplynula dňa 26.2.2024. Aj napriek poskytnutej lehote k úhrade čiastky 18.000 eur, zo strany

žalovaného k úhrade nedošlo.

3. Súd žalobe žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu, voči ktorému podal žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že žalobkyňa a žalovaný tvorili pár od roku 2016 do roku 2022, žili v spoločnej
domácnosti, v nehnuteľnosti, ktorá je v osobnom vlastníctve žalovaného, sú rodičmi maloletého dieťaťa
a spoločníkmi v obchodnej spoločnosti K., s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Počas obdobia kedy spolu
žalobkyňa a žalovaný žili, požičal žalovaný žalobkyni na základe ústne uzatvorenej zmluvy o peňažnej

pôžičke prostredníctvom bezhotovostného prevodu na účty žalovanej vedené v B. B., J., IBAN: B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., IBAN: B. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, peňažné prostriedky v kumulatívnej výške celkom 20.245 eur. Dňa 14.3.2022 žalobkyňa
čiastočne sumou vo výške 18.000 eur splatila žalovanému svoj dlh, ktorý je v celkovej výške 20.245eur. Suma, ktorú žalobkyňa od žalovaného požaduje, je suma ktorá je čiastočným splatením dlhu
žalobkyne voči žalovanému a nie je to suma, ktorú by žalobkyňa žalovanému požičala na základe ústne
uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ako žalobkyňa tvrdí. Žalovaný z vyššie uvedeného dôvodu neuznáva

nárok uplatňovaný žalobkyňou v celom rozsahu.

4. Žalobkyňa v replike k žalovaným deklarovaným platbám za rok 2017 uviedla, že v tom čase žila
so žalovaným v spoločnej domácnosti, a teda aj všetka starostlivosť o domácnosť a hospodárenie
sa realizovala spoločne, teda na chod domácnosti prispievali obaja, žalobkyňa aj žalovaný. Prevody

realizované žalovaným na účet žalobkyne boli v prvom rade príspevkom na chod domácnosti (strava,
drogéria, bežné nákupy týkajúce sa domácnosti a spolužitia), a teda v žiadnom prípade sa nemožno
stotožniť s vyjadrením žalovaného, že ide o pôžičku, na ktorej sa strany sporu ústne dohodli. V prípade,
ak by išlo o pôžičku, je nutné predpokladať, že by finančné prostriedky boli žalobkyni poskytnuté
jednorazovo a v plnej sume, rovnako ako žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 18.000 eur
bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 14.3.2022. V prípade zmluvy o pôžičke sa jedná

o reálny právny úkon, ku ktorému patrí aj reálne odovzdanie požičanej finančnej hotovosti, pričom je
vysoko nepravdepodobné, že by sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na poskytnutí pôžičky a prostriedky
z tejto by jej mal žalovaný uhrádzať v rozmedzí niekoľkých rokov v čiastkach ako tento uvádza a tiež
s poukazom na ich partnerské spolužitie v tom čase. Ďalej je dôležité zdôrazniť, že žalovaný nikde
v odpore neuviedol, ku ktorému dňu mala byť zmluva o pôžičke uzavretá, preto nemožno v žiadnom

prípade hovoriť o existujúcej zmluve o pôžičke, ako tvrdí žalovaný, nakoľko uzavretie tejto žiadnym
spôsobom nepreukázal.

4.1. Žalobkyňa poukázala na transakcie v roku 2017, ktoré realizovala naopak ona na účet žalovaného
a to v sume 350 eur dňa 26.8.2017, v sume 200 eur dňa 30.8.2017, v sume 95 eur dňa 27.10.2017,

v sume 100 eur dňa 1.11.2017. Ak by zdieľala rovnakú argumentáciu ako žalovaný, potom by aj ona
mohla tvrdiť, že sa jednalo pri jednotlivých platbách o ústne uzavretú zmluvu o pôžičke, kde mu postupne
uhrádzala peniaze z nej, rovnako ako tvrdí žalovaný.

4.2. Žalobkyňa k žalovaným deklarovaným platbám za rok 2018 uviedla, že žalovaný sa zdržiaval

určitý čas aj v zahraničí, kde pracoval, boli prípady, že jej zaslal na účet prostriedky, ktoré potom ďalej
preposielala v zmysle pokynov žalovaného, viď napr. dve prijaté platby zo dňa 11.10.2018 vo výške
2.000 eur a 500 eur. Žalobkyňa uviedla, že následne ešte v rovnaký deň v zmysle pokynu žalovaného
zrealizovala úhradu vo výške 2.433,60 eur na účet p. F. s poznámkou „F. 09/2018“. Žalobkyňa uviedla,
že podľa vyjadrenia žalovaného išlo o splátku pôžičky. Rovnaká platba sa uskutočnila aj skôr, konkrétne

dňa 28.8.2018. V oboch prípadoch nešlo o prostriedky pre jej potreby, ale o splátky pôžičky, ktoré v
zmysle pokynu žalovaného riadne zaslala na účet veriteľa žalovaného. Žalobkyňa zároveň uviedla, že
aj v roku 2018 realizovala platby na účet žalovaného a to konkrétne v sume 150 eur dňa 29.9.2018, v
sume 20 eur dňa 1.10.2018, v sume 150 eur dňa 29.10.2018, v sume 20 eur dňa 30.11.2018.

4.3. Žalobkyňa k žalovaným deklarovaným platbám za rok 2019 uviedla, že žalovaným poskytnuté
čiastky, rovnako ako v predchádzajúcich obdobiach pokrývali výdavky na chod spoločnej domácnosti,
čo žalobkyňa zároveň opäť preukazuje výpisom z účtu z predmetného obdobia, kedy z poskytnutých
prostriedkov realizovala nákupy a zabezpečovala chod domácnosti.

4.4. Ďalej žalobkyňa uviedla, že z jej účtu vo D., J., zaslala na účet žalovaného dňa 8.10.2018 sumu
vo výške 500 eur, dňa 26.10.2018 sumu vo výške 5.000 eur, dňa 10.12.2019 sumu vo výške 2.500
eur, dňa 19.12.2018 sumu vo výške 1.000 eur, dňa 15.11.2021 sumu vo výške 300 eur. Dňa 30.7.2018
zaslala sumu vo výške 2.212,33 eur na účet p. F. ako splátku za žalovaného (nachádza sa v poznámke
07/2018). Dňa 8.8.2018 zaslala sumu vo výške 5.000 eur na účet realitnej kancelárie G. s.r.o., pričom z

poznámky k platbe je zrejmé, že sa malo jednať o druhú časť kúpnej ceny k rodinnému domu v Jelke,
ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Rovnako dňa 22.9.2021 uhradila sumu vo výške 780 eur
na bleskozvod na dome v Jelke, ktorý patril výlučne žalovanému a dňa 18.5.2022 uhradila sumu vo
výške 680 eur za realizáciu sprchového kútu na dome vo vlastníctve žalovaného. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti je zrejmé, že ak žalovaný poskytoval finančné prostriedky žalobkyni v rámci ich

partnerského spolužitia, táto ich rovnako poskytovala jemu a tiež uhrádzala jeho pohľadávky.

4.5. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným majú spoločného syna L. F., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX,
a teda v období od roku 2020 do roku 2021, kedy žalovaný deklaruje ďalšie prevody na jej účet titulomposkytnutej pôžičky, boli tieto platby nie len prostriedkami na zabezpečenie chodu domácnosti, ale tiež
boli prostriedkami na zabezpečenie potrieb spoločného maloletého dieťaťa, keďže výdavky týkajúce sa
stravy, drogérie, ošatenia a ďalších nevyhnutných vecí uhrádzala takmer výlučne ona. Od roku 2022

hradila ich spoločnému synovi súkromné zariadenie (škôlku) okrem 3 mesiacov výlučne ona, a takisto
hradí štátnu škôlku od septembra 2023 výlučne ona, pričom sa suma poplatkov vyšplhala na vyše 4.000
eur, a to napriek tomu, že dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti.

4.6. Žalobkyňa uviedla, že na základe uvedeného nemožno hovoriť o tom, že jej žalovaný poskytol

pôžičku na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej ústne, ktorej uzavretie jednak nijako nepreukázal a
tiež je zrejmé, že jednotlivé platby prebiehali buď za účelom príspevku na chod domácnosti, prípadne
sa prijaté platby ďalej využívali na úhradu záväzkov žalovaného. Okrem toho je tiež zrejmé vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti a predložené výpisy z banky, že mu v rámci ich spoločného spolužitia
so žalovaným tiež poskytla obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré ak by použila rovnakú
argumentáciu ako žalovaný, mohla označiť za prostriedky poskytnuté žalovanému v rámci zmluvy o

pôžičke.

5. Žalobkyňa ďalej uviedla, že k ústne uzatvorenej zmluve o pôžičke došlo dňa 14.3.2022, kedy poskytla
žalovanému finančné prostriedky 18.000 eur, pričom konkrétny čas vrátenia pôžičky nebol dohodnutý.
Uvedené prostriedky boli poskytnuté na kúpu pozemku resp. záhrady čo preukazuje aj predložený LV

č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že tento pozemok bol žalovaným nadobudnutý 19.10.2022. Najskôr bol
vyhotovený geometrický plán zo dňa 2.3.2022, následne bola poskytnutá pôžička a následne došlo
k zavkladovaniu ako to vyplýva z listu vlastníctva.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa dosiaľ nepreukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke, keďže

jednou z podstatných náležitostí je aj záväzok dlžníka peniaze vrátiť. K preukázaniu toho, že by sa
žalovaný zaviazal peniaze vrátiť nedošlo. Žalobkyňa nepreukázala z akého dôvodu by mala byť pôžička
uzatvorená, pričom predloženie LV č.XXXX je podľa názoru žalovaného účelové a na strane žalobkyne
len zhodou náhod. Nebolo preukázané, prečo sa žalobkyňa domnieva, prečo by žalobca mal peniaze
vrátiť. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že medzi stranami dochádzalo k zasielaniu peňazí na osobné

účty aj k poskytovaniu peňazí v hotovosti, ale uvedené bolo z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný sú
bývalými partnermi, sú rodičmi dieťaťa a sú spoločníkmi v spoločnosti K. B., pričom počas trvania vzťahu
mala žalobkyňa príjem so spoločnosti okrem obdobia asi 6 mesiacov, kedy bola zamestnaná pre potreby
získania hypotekárneho úveru. Žalovaný naopak nemal príjem len zo zisku spoločnosti K., B., ale bol
aj úspešným živnostníkom a zo svojej živnosti mal príjem, z ktorého vedel za trvania vzťahu podporiť

aj partnerku.

7. Súd o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom č. k. 22C/52/2024-82 zo dňa 9.8.2024 tak, že žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave
uznesením č. k. 28Co/155/2024-131 zo dňa 27.11.2025 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že ak sa žalobou
uplatnil nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkového tvrdenia, že sa poskytlo na základe
zmluvy o pôžičke a žalovaný v lehote splatnosti pôžičku nevrátil, avšak podľa názoru súdu existencia

zmluvy o pôžičke nie je preukázaná, nie je zmenou skutkového stavu, ak súd posúdi nárok žalobcu na
zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia. Ak sa teda žalobca domáha vrátenia určitej peňažnej sumy s tvrdením, že
ju odovzdal žalovanému, leží na ňom dôkazné bremeno o tom, že túto sumu žalovanému odovzdal.
Na žalovanom potom je, aby preukázal, že mu bolo peňažné plnenie poskytnuté na základe právneho

dôvodu, ktorý ho oprávňuje peniaze si ponechať. Ak neunesie v tomto smere dôkazné bremeno a ak
nebude v konaní zistený ani iný právny dôvod prijatia plnenia, znamená to, že právny titul na jeho strane
chýba, takže plnenie bolo prijaté bez právneho dôvodu. V danom prípade odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie, aby ustálil rozhodný skutkový stav a zistený skutkový stav podrobil novému právnemu
posúdeniu a najmä určil, aký právny dôvod oprávňuje žalovaného ponechať si žalovanú sumu, inak

vyvodí nepriaznivé dôsledky stavu neistoty o dôvode poskytnutia spornej majetkovej hodnoty voči
žalovanému ako príjemcovi plnenia.9.Porozhodnutíveciodvolacímsúdomžalovanýuviedol,žezdoterazvykonanýchdôkazovjezrejmé,že
sumabolaistýmfinančnýmvyporiadanímmedzistranamipriukončeníichvzájomnéhovzťahu.Finančné
vyporiadanie je možné bez ostatného považovať za to, čo vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa si uplatňovala vrátenie predmetnej sumy zo zmluvy
opôžičkeauplatňovaťsivydanietejtosumyakobezdôvodnéhoobohateniazačalaprvýkrátažvosvojom
odvolaní. Z uvedeného dôvodu žalovaný vzniesol z opatrnosti čo do dôvodu bezdôvodného obohatenia
námietku premlčania. Žalovaný uviedol, že pojem finančné vyporiadanie nie je novým argumentom
žalovaného, je to len pomenovanie procesu, ktorý medzi stranami prebehol v čase rozchodu, a to

skutočnosť, že žalovaný dlhodobo finančne podporoval žalobkyňu v rôznych sumách počas celého
trvania vzťahu, čo je pravda, že pôvodne označil ako pôžičky, avšak následne vrátenie týchto súm
v jednej skupine vo výške 18 000 eur je tak, ako uviedol, istým druhom finančného vyporiadania medzi
stranami a pravidelné dlhodobé pôžičky jednej strany voči druhej, ktoré sú následne dohodou strán
vrátené v jednom celku.

10. Žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že sa malo jednať o finančné
vysporiadanie medzi stranami konania pri rozchode, jednak to považuje za novú argumentáciu, pričom
pôvodne žalovaný tvrdil, že sa malo jednať o vrátenie sumy z pôžičky zo strany žalobkyne, ktorý titul
nepreukázal a navyše poukázala na skutočnosť, že k rozchodu medzi stranami konania došlo až pol
roka po zaslaní peňazí z jej strany, teda sa nemohlo jednať o finančné vyporiadanie z dôvodu rozchodu.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, so žalobou, vyjadreniami strán
sporu, predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie vo D. M. vyplýva, že z účtu žalobkyne bolo poukázaná na

účet žalovaného dňa 14.3.2022 suma 18.000 eur.

13. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v B. B. vyplýva, že z tohto účtu boli na účet žalovaného
poukázané nasledovné sumy: dňa 26.8.2017 suma 350 eur, dňa 30.8.2017 suma 200 eur, dňa
27.10.2017 suma 95 eur, dňa 1.11.2017 suma 100 eur, dňa 29.9.2018 suma 150 eur, dňa 1.10.2018

suma 20 eur, dňa 29.10.2018 suma 150 eur, dňa 30.11.2018 suma 20 eur. To znamená, že spolu bola
z predmetného účtu žalobkyne poukázaná na účet žalovaného suma v celkovej výške 1.085 eur (350
eur + 200 eur + 95 eur + 100 eur + 150 eur + 20 eur + 150 eur + 20 eur).

14. Z detailov transakcie účtu žalobkyne vedeného vo D. M. vyplýva, že z tohto účtu boli na účet

žalovaného (B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) poukázané nasledovné platby: dňa 26.10.2018 suma
5.000 eur, dňa 8.10.2018 suma 500 eur, dňa 19.12.2018 suma 1.000 eur a dňa 10.12.2019 suma 2.500
eur. To znamená, že spolu bola z predmetného účtu žalobkyne poukázaná na účet žalovaného suma
v celkovej výške 9.000 eur (5.000 eur + 500 eur + 1.000 eur + 2.500 eur).

15. Z detailu transakcie účtu žalobkyne vedeného vo D. M. vyplýva, že z tohto účtu bola na účet
žalovaného s názvom A. F. N. poukázaná dňa 15.11.2021 suma 300 eur.

16. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v B. B. vyplýva, že na tento účet jej žalovaný zaslal dňa
28.8.2018 sumu 2.500 eur a dňa 28.8.2018 žalobkyňa z tohto účtu realizovala úhradu na účet D. F. vo

výške 2.433,60 eur, pričom v správe pre príjemcu je uvedené: F. 08/2018.

17. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v B. B. vyplýva, že na tento účet jej žalovaný zaslal dňa
11.10.2018 sumu 2.000 eur a 500 eur a dňa 11.10.2018 žalobkyňa z tohto účtu realizovala úhradu na
účet D. F. vo výške 2.433,60 eur, pričom v správe pre príjemcu je uvedené: F. 09/2018.

18. Z detailu transakcie účtu žalobkyne vedeného vo D. M. vyplýva, že z tohto účtu bola na účet J. F.
poukázaná dňa 30.7.2018 suma 2.212,33 eur a v informácii pre príjemcu je uvedené: F. A. 07/2018.

19. Z detailu transakcie účtu žalobkyne vedeného vo D. M. vyplýva, že z tohto účtu bola na účet G.

poukázaná dňa 8.8.2018 suma 5.000 eur a v informácii pre príjemcu je uvedené: A. F. druhá časť kúpnej
ceny RD Jelka LV XXXX.20. Z detailu transakcie účtu žalobkyne vedeného vo D. M. vyplýva, že z tohto účtu bola na účet M. I.
poukázaná dňa 22.9.2021 suma 780 eur.

21. Z detailu transakcie účtu žalobkyne vedeného vo D. M. vyplýva, že z tohto účtu bola poukázaná dňa
18.5.2022 suma 680 eur za sprchový kút.

22. Z rozpisu platieb žalovaného vyplýva, že od 8/2017 do 6/2021 zaslal na účty žalobkyne vedené
v Slovenskej sporiteľni a VÚB banke spolu sumu v celkovej výške 20.245 eur, a to dňa 3.8.2017 sumu

1.000 eur, dňa 19.10.2017 sumu 1.400 eur, dňa 20.11.2017 sumu 4.700 eur, dňa 11.12.2017 sumu 460
eur, dňa 20.12.2017 sumu 495 eur, dňa 19.1.2018 sumu 350 eur, dňa 15.3.2018 sumu 440 eur, dňa
11.4.2018 sumu 450 eur, dňa 16.5.2018 sumu 500 eur, dňa 25.5.2018 sumu 600 eur, dňa 28.8.2018
sumu 2.500 eur, dňa 10.10.2018 sumu 2.000 eur, dňa 11.10.2018 sumu 500 eur, dňa 26.5.2019 sumu
150 eur, dňa 7.6.2019 sumu 200 eur, dňa 12.3.2019 sumu 200 eur, dňa 2.9.2019 sumu 200 eur, dňa
29.10.2020 sumu 500 eur, dňa 1.12.2020 sumu 500 eur, dňa 18.12.2020 sumu 100 eur, dňa 1.1.2021

sumu 500 eur, dňa 11.1.2021 sumu 1.000 eur, dňa 10.2.2021 sumu 1.000 eur a dňa 5.6.2021 sumu
500 eur.

23. Z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v B. B. vyplýva, že na tento účet boli z účtu žalovaného
poukázané nasledovné sumy: dňa 3.8.2017 suma 1.000 eur, dňa 19.10.2017 suma 1.400 eur, dňa

20.11.2017suma4.700eur,dňa11.12.2017suma460eur,dňa20.12.2017suma495eur,dňa19.1.2018
suma 350 eur, dňa 15.3.2018 suma 440 eur, dňa 11.4.2018 suma 450 eur, dňa 16.5.2018 suma 500
eur, dňa 25.5.2018 suma 600 eur, dňa 28.8.2018 suma 2.500 eur, dňa 11.10.2018 suma 2.000 eur, dňa
11.10.2018 suma 500 eur, dňa 26.5.2019 suma 150 eur, dňa 7.6.2019 suma 200 eur.

24. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

25. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako
Občiansky zákonník), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

26. Podľa § 451 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 107 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

31. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 18.000 eur spolu s úrokom z omeškania od
žalovaného titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, pričom následne v odvolacom konaní žalobkyňa

poukázala na to, že pokiaľ má súd za to, že nepreukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke, má súd jej
nárok posúdiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.32. Žalovaný sa bránil tým, že to bol on kto poskytol žalobkyni pôžičku, ktorú žalobkyni poskytol
bezhotovostne na jej účty vedené v Slovenskej sporiteľni a VÚB banke postupne, v celkovej výške
20.245 eur a urobil tak počas obdobia kedy spolu žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti, a to

tiež na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovaný neskôr po rozhodnutí odvolacím súdom
tvrdil, že suma 18.000 eur, ktorú poskytla žalobkyňa žalovanému bola istým finančným vyporiadaním
medzi stranami pri ukončení ich vzájomného vzťahu. Zároveň žalovaný vniesol námietku premlčania.
Žalobkyňa poprela, že by sumu 18.000 eur zaslala žalovanému z titulu ich vzájomného finančného
vyporiadania po rozchode.

33. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke požičala žalovanému
dňa 14.3.2022 sumu 18.000 eur bezhotovostným prevodom. Žalovaný síce nespochybnil, že by peniaze
prijal, ale poprel, že išlo o pôžičku. V dôsledku toho sa spornou skutočnosťou stalo, či sa žalovaný
zaviazal žalobkyni vrátiť poskytnuté peniaze. Žalobkyňu preto zaťažovalo dôkazné bremeno, že sa
takto so žalovaným dohodli. Žalobkyňa však nenavrhla žiadne relevantné dokazovanie k okolnostiam

uzavretia zmluvy o pôžičke. Ani tvrdenie o účele poskytnutia peňazí neumožňuje učiniť takýto záver. Ak
by sa totiž aj preukázalo, že peniaze boli určené na to, aby ich žalovaný použil na úhradu (časti) kúpnej
ceny za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, neznamená to, že sa
žalovaný aj zaviazal ich vrátiť.

34. Súd dospel k záveru, ktorý bol potvrdený aj odvolacím súdom, že žalobkyňa nepreukázala existenciu
pôžičky uzatvorenej medzi ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a preto je potrebné sa
ďalej zaoberať tým, či je možné posúdiť nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 18.000 eur podľa
hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keďže
žalobkyňa ani po rozhodnutí odvolacieho súdu nenavrhla žiadne dokazovanie k okolnostiam uzavretia

zmluvy o pôžičke.

35. V danom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa poukázala predmetnú sumu
18.000 eur na účet žalovaného dňa 14.3.2022. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval a táto skutočnosť
bola v konaní preukázaná aj potvrdením banky o zrealizovaní transakcie (bod 12. odôvodnenia)

36. V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu tak bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť aký právny
titul oprávňuje žalovaného si žalovanú sumu ponechať, pričom dôkazné bremeno ohľadne preukázania
titulu, ktorý žalovaného oprávňuje si predmetnú sumu ponechať zaťažuje žalovaného.

37. Žalovaný sa najskôr bránil tým, že to bol on kto poskytol žalobkyni pôžičku, ktorú žalobkyni poskytol
bezhotovostne na jej účty vedené v Slovenskej sporiteľni a VÚB banke postupne, v celkovej výške
20.245 eur a že sumou 18.000 eur, ktorú mu žalobkyňa dňa 14.3.2022 zaslala na účet iba čiastočne
splatila svoj dlh. V danom prípade žalobkyňa nepoprela, že by jej žalovaný sumy v celkovej výške
20.245 eur postupne zaslal na účet, ale poprela, že by išlo o pôžičku. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné

sumy jej žalovaný zasielal z dôvodu, že žila so žalovaným v spoločnej domácnosti a všetka starostlivosť
o domácnosť sa realizovala spoločne a teda v prípade väčšiny finančných prostriedkov zaslaných
žalovanýmžalobkyniišloopríspevoknachoddomácnostiaponarodenísynaajnazabezpečeniepotrieb
maloletého syna. Žalobkyňa v prípade niektorých súm poukázaných žalovaným na jej účet uviedla, že
niektoré sumy, ktoré jej žalovaný zaslal obratom zaslala na pokyn žalovaného na účet p. F. ako splátku

za žalovaného.

38. Medzi stranami sporu tak bolo sporné, či suma 20.245 eur, ktorú sumu poskytol žalobkyni postupne
žalovaný bola pôžičkou a či sa žalobkyňa zaviazala predmetnú sumu žalovanému vrátiť. V tomto prípade
bolodôkaznébremenonažalovanom,žalovanývšakvkonanínenavrholžiadnerelevantnédokazovanie

ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke so žalobkyňou a súd na základe uvedeného dospel k záveru, že
žalovaný nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ním ako veriteľom a žalobkyňou
ako dlžníkom. Vzhľadom k uvedenému tak žalovaný nepreukázal, že mal z titulu zmluvy o pôžičke,
právny titul, na základe ktorého si mohol ponechať žalovanú sumu.

39. Následne žalovaný tvrdil, že suma 18.000 eur, ktorú poskytla žalobkyňa žalovanému bola istým
finančným vyporiadaním medzi stranami pri ukončení ich vzájomného vzťahu. Žalobkyňa toto tvrdenie
poprela. Žalovaný zároveň nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval predmetné finančné vyporiadanie,
neuviedol čo bolo jeho predmetom, kedy malo dôjsť medzi stranami k finančnému vyporiadaniu apodobne. Okrem uvedeného žalobkyňa predmetné tvrdenie poprela a uviedla, že k rozchodu strán
sporu došlo až pol roka potom ako poukázala žalovanému žalovanú sumu, takže v prípade zaslania
sumy 18.000 eur nemohlo ísť o finančné vyporiadanie z dôvodu rozchodu. V danom prípade žalovaný

ostal iba pri tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal, ale ani bližšie nešpecifikoval. Žalovaný
v súvislosti s týmto svojím tvrdením nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania. Súd mal za to, že
žalovaný nepreukázal, že suma 18.000 eur, ktorú mu žalobkyňa poskytla bola finančným vyporiadaním
medzi stranami po ukončení ich vzájomného vzťahu, teda nepreukázal právny dôvod na ponechanie
si tejto sumy.

40. V súvislosti s uvedeným súd okrem uvedeného poukazuje aj na to, že žalobkyňa tvrdila, že v čase
keď jej žalovaný posielal finančné prostriedky v celkovej výške 20.245 eur na jej účet, (rok 2017 až
2021) žila so žalovaným v spoločnej domácnosti a že väčšina prostriedkov zo sumy 20.245 eur boli
príspevkom žalovaného na chod domácnosti (strava, drogéria, bežné nákupy týkajúce sa domácnosti
a spolužitia) a v období rokov 2020 až 2021 boli tieto prostriedky poukazované na jej účet nielen ako

príspevok na chod domácnosti, ale aj na zabezpečenie potrieb spoločného maloletého dieťaťa, ktoré sa
stranám sporu narodilo dňa XX.XX.XXXX.

41. Okrem uvedeného žalobkyňa tvrdila aj to, že časť z prostriedkov, teda zo sumy 20.245 eur neboli
prostriedkami zaslaným žalovaným na účet žalobkyne na účel chodu domácnosti. Išlo o platby, ktoré

žalovaný poukázal na účet žalobkyne dňa 11.10.2018 vo výške 2.000 eur a dňa 11.10.2018 vo výške
500 eur a dňa 28.8.2018 vo výške 2.500 eur, ktoré na pokyn žalovaného ešte v rovnaké dni žalobkyňa
zaslala na účet p. F.. Žalobkyňa uviedla, že obratom, a to dňa 11.10.2018 zaslala na účet p. F. sumu
2.433,60 eur a dňa 28.8.2018 takisto sumu 2.433,60 eur, pričom ako uviedla žalobkyňa išlo o splátky
pôžičky žalovaného. Žalobkyňa tieto svoje tvrdenia aj preukázala a to výpisom z účtu v B. B., tak ako

to vyplýva z bodov 16. a 17. odôvodnenia.

42. Zároveň v súvislosti s uvedenými tvrdenia žalobkyne súd poukazuje na to, že žalovaný predmetné
tvrdenia žalobkyne o tom, že v období keď zasielal žalobkyni finančné prostriedky na jej účet zdieľali
spoločnú domácnosť a že sa spoločne podieľali na chode domácnosti, nijakým spôsobom nerozporoval

a nerozporoval ani tvrdenie žalobkyne o tom, že časť finančných prostriedkov vo výške 2 x 2.433,60 eur,
t.j. spolu 4.867,20 eur bolo zaslaných na účet tretej osoby na jeho pokyn za účelom splatenia splátok
jeho pôžičky.

43. Naopak žalobkyňa preukázala, že so žalovaným zdieľali spoločnú domácnosť a že so žalovaným

spoločne hospodárili a spoločne sa podieľali na chode domácnosti, čo preukázala tým, že aj ona
zasielala žalovanému na jeho účet v priebehu rokov 2017 až 2021 finančné prostriedky tak ako to
vyplýva z bodu 13., 14. a 15. odôvodnenia. To, že so žalovaným zdieľali spoločnú domácnosť a že
so žalovaným spoločne hospodárili žalobkyňa preukázala aj tým, že ako tvrdila za žalovaného hradila
zo svojho účtu časť kúpnej ceny za rodinný dom v Jelke vo výlučnom vlastníctve žalovaného vo

výške 5.000 eur na účet realitnej kancelárie (bod 19. odôvodnenia), sumu 2.212,33 eur na účet p. F.
ako splátku za žalovaného (bod 18. odvodnenia), sumu 780 eur za bleskozvod na nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovaného (bod 20. odôvodnenia) a sumu 680 za realizáciu sprchového kúta
nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného (bod 21. odôvodnenia).

44. Z uvedených tvrdení žalobkyne a výpisov z účtu mal súd preukázané, že v priebehu spolužitia so
žalovaným žalobkyňa poukázala na účet žalovaného celkovo sumu 10.385 eur (1.085 eur + 9.000 eur
+ 300 eur, tak ako to vyplýva z bodov 13., 14. a 15. odôvodnenia) a že za žalovaného zaplatila celkovo
sumu 13.539,53 eur (2.433,60 eur + 2.433,60 eur + 2.212,33 eur + 5.000 eur + 780 eur + 680 eur, tak
ako to vyplýva z bodov 16. až 21. odôvodnenia). V súvislosti s uvedeným súd opätovne poukazuje na to,

že žalovaný nepoprel, že žalobkyňa mu poukazovala na účet ňou tvrdené sumy v celkovej výške 10.385
eur a že za neho zaplatila sumu v celkovej výške 13.539,53 eur a nepoprel tvrdenie žalobkyne, že tak
žalobkyňa robila z dôvodu ich spoločného hospodárenia v spoločnej domácnosti a že tieto finančné
prostriedky žalobkyňa nežiadala vrátiť.

45. Vzhľadom k uvedenému tak súd mal preukázané tvrdenie žalobkyne, že žalobkyňa so žalovaným
spoločne hospodárili a že suma 20.245 eur bola z časti vo výške 4.867,20 eur (2x 2.433,60 eur) použitá
na zaplatenie splátok za pôžičku žalovaného a zvyšná časť sumy vo výške 15.377,80 eur (20.245 eur
– 4.867,20 eur) bola použitá na chod domácnosti a zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa.46. Zároveň žalobkyňa preukázala, že aj ona poskytovala žalovanému sumy na účely spoločného
hospodárenia a uhrádzala za žalovaného jeho záväzky a preukázala, že v priebehu zdieľania spoločnej

domácnosti na účet žalovaného alebo za žalovaného uhradila celkovo sumu 23.924,53 eur (13.539,53
eur + 10.385 eur), čo žalovaný nijakým spôsobom nepoprel. Vzhľadom k uvedenému žalobkyňa
preukázala, že suma 20.245 eur bola použitá na chod spoločnej domácnosti a na zaplatenie záväzkov
za žalovaného a že tak ako žalovaný posielal peniaze v priebehu ich spoločného spolužitia na jej
účet z dôvodu spoločného hospodárenia, tak to robila aj ona, a takisto preukázala, že uhrádzala za

žalovaného jeho záväzky, pričom sumy, ktoré si takto v priebehu vzájomného spolužitia posielali boli
väčšinou do 1.000 eur a nikdy nepresiahli 5.000 eur. Zároveň z vyššie uvedených tvrdení žalobkyne,
ktoré žalovaný nepoprel a ktoré boli preukázané aj výpismi z účtov, mal súd preukázané, že suma, ktorú
žalobkyňa zaslala na účty žalovaného, resp. na účty tretích osôb za žalovaného predstavuje celkovo
sumu 23.924,53 eur, čo je vyššia suma ako 20.245 eur, ktorú žalovaný poskytol v priebehu spolužitia
žalobkyni, a teda aj na základe uvedeného má súd za to, že v prípade poskytnutia sumy 18.000 eur

nemohlo ísť o finančné vyporiadanie medzi stranami sporu po rozchode, tak ako to na svoju obranu
tvrdil žalovaný.

47. Vzhľadom k uvedenému, keďže sú mal preukázané a nebolo sporné, že suma 18.000 eur bola
žalovanému zo strany žalobkyni odovzdaná a žalovaný v konaní nepreukázal právny dôvod, na základe

ktorého by bol oprávnený si predmetnú sumu ponechať, súd dospel k záveru, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu, a teda v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka mu vznikla povinnosť predmetnú sumu žalobkyni vrátiť a preto súd žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.000 eur.

48. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným, medzi stranami sporu nebolo sporné, že
žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 18.000 eur dňa 14.3.2022, pričom žaloba bola na súde podaná
dňa 1.3.2024. V danom prípade je podľa Občianskeho zákonníka premlčacia subjektívna doba 2 roky
a objektívna doba 3 roky, pričom tak subjektívna ako aj objektívna doba mohla začať plynúť najskôr odo
dňa 14.3.2022, t.j. odo dňa poskytnutia sumy 18.000 eur žalovanému. To znamená, že subjektívna doba

2 rokov by uplynula dňa 14.3.2024 a objektívna dňa 14.3.2025. Keďže žaloba bola na súde podaná
dňa 1.3.2024, teda predtým ako by uplynula tak subjektívna ako aj objektívna doba, nárok uplatnený
žalobkyňou nie je premlčaný. Súd pre úplnosť uvádza, že v prípade ak existencia zmluvy o pôžičke
nie je preukázaná, ako tomu bolo v tomto prípade, nie je zmenou skutkového stavu, ak súd posúdi
nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, pričom v tomto prípade nejde o zmenu žaloby. (pozri I. ÚS
357/2024). Keďže v danom prípade nešlo o zmenu žaloby, bolo pre posúdenie premlčania podstatné to,
kedy, ktorý deň bola podaná žaloba na súde, keďže týmto okamihom prestala plynúť premlčacia doba.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania žalovaného výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Keďže sa žalovaný so zaplatením peňažného dlhu dostal do omeškania, súd žalobkyni zároveň
priznal aj úrok z omeškania. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o nárok priznaný titulom

bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa dostal do omeškania po uplynutí 5 dní odo dňa, kedy bola
žalovanému doručená výzva zo strany žalobkyne na zaplatenie žalobou uplatneného nároku vo výške
18.000 eur, keďže v predmetnej výzve žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 18.000 eur
v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 21.2.2024, teda žalovaný
moholpredmetnýdlhzaplatiťdo26.2.2024adoomeškaniasadostalnasledujúcideň,apretosúdpriznal

žalobkyni úrok z omeškania od nasledujúceho dňa, teda od 27.2.2024 do zaplatenia. Ku dňu omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu vo výške 18.000 eur, bola výška základnej úrokovej sadzby ECB
4,50 %. Žalobkyňa tak má popri dlžnej istine s poukazom na ustanovenie 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % (5 + 4,50 %) ročne z dlžnej
sumy. Súd tak žalobkyni priznal úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobkyni ako strane, ktorá mala v konaní
plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.