Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. marec 2026

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425203281
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2026:4425203281.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

X.X.XXXX, bytom D., E. XX, zast. JUDr. Alfréd Švec, advokát, so sídlom Rohovce 1, proti žalovanej: F.
E., nar. X.XX.XXXX, bytom G., H. A. I. H. XX, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanej domáhal určenia, že dôvody vydedenia, ktoré jeho otec –
J. C., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX uviedol v listine o vydedení žalobcu zo dňa 7.8.2022, nie sú dané.
Tvrdil, že o existencii listiny o vydedení sa dozvedel od notára, ktorý prejednával dedičstvo po jeho

otcovi a ktorý ho vyzval na podanie takejto žaloby. Pokiaľ ide o dôvodnosť jeho žaloby uvádzal, že
dôvody, pre ktoré ho otec vydedil skutočne existovali, ale boli zavinené otcom a konkrétne to bolo jeho
správanie sa v čase kedy ešte žili v Starej Kremničke a najmä skutočnosť, že otec pravidelne a dlhodobo
nadmerne holdoval alkoholu, nestaral sa nielen o neho, ale ani o jeho súrodencov a nejavil o neho
žiaden záujem ako o syna, spôsoboval jemu ako synovi hanbu, nezaujímal sa o neho ani v čase keď bol
v nemocnici operovaný, nikdy žalobcovi ako synovi neoznámil, že potrebuje pomoc a v podstate tvrdil,
že jeho správanie k otcovi sa v tomto správaní otca k nemu odzrkadlilo.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Tvrdila, že pokiaľ vie, bol vzťah jej otca
k žalobcovi ( synovi ) navonok celkom normálny, pôsobili ako otec a syn celkom normálne, nikdy si
nevšimla nič také, že by otec bol opitý a to ani keď prišla na návštevu neohlásene, žalobca nikdy nič
zlé na otca nepovedal, ten robil pre rodinu čo bolo treba, hoci s matkou žalobcu nevychádzali dobre.
Uviedla, že od roku 2014 býval poručiteľ ( otec strán sporu ) v Štúrove, chcel totiž z Kremničky odísť kvôli
hádkam, provokáciám a intrigám manželky a v Štúrove nadviazal vzťah s pani K., s ktorou žil potom 11

rokov pekný vzťah a to bez alkoholu, pričom žalobca ho tam počas 11 rokov navštívil iba 3-krát a aj to
otcovi iba vyčítal minulosť a nemal záujem o neho. Dodala, že považuje žalobcove tvrdenia za účelové,
pretože otcov vzťah k nemu bol vždy dobrý a že podľa nej k tomu, že žalobca s otcom trávil minimum
času, ich otec nijako neprispel.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a oboznámením ku spisu
pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Zo závetu poručiteľa J. C. spísaného dňa 7.8.2022 súd zistil, že ide o alografný závet poručiteľa, ktorý
týmto závetom všetok svoj majetok prenechal pre prípad svojej smrti žalovanej. Závet je spísaný na PC,
je vlastnoručne podpísaný poručiteľom a ako svedkovia ho vlastnoručne podpísali L. A. a D. C..5. Z listiny o vydedení spísanej poručiteľom J. C. spísaného dňa 7.8.2022 súd zistil, že ide o alografnú
listinu poručiteľa, ktorý ňou vydedil žalobcu a vnučku M. E.. Listina je spísaná na PC, je vlastnoručne

podpísaná poručiteľom a ako svedkovia ju vlastnoručne podpísali L. A. a D. C. a pokiaľ ide o vydedenie
žalobcu, poručiteľ v nej uviedol: „ pre prípad svojej smrti dobrovoľne, bez nátlaku a pri plnom vedomí
spisujem túto listinu o vydedení. Do vydedenia pripadajú hnuteľné veci, stroje, nástroje a nehnuteľnosti
– rodinný dom, dvor a hospodárska budova v obci M. C. N. XXX, LV č. XXX, parc. č. 625/11 – zastavaná
plocha a rodinný dom a parc. č. 625/150 – zastavaná plocha, nehnuteľnosť v obci A., LV č. XXXX, p.č.

1, LV č. XXXX, p.č. 52, LV č. XXXX p.č. 51. Vydeďujem syna B. – po mojom odsťahovaní sa do Štúrova
v roku 2015 sa mi sám od seba nedokázal ani ozvať a na viac telefonátov mi ani neodpovedal. Jeho
správanie bolo vždy proti mne. Neurobil ani počas nášho spoločného bývania a ani nikdy doteraz nič
pre zlepšenie nášho vzťahu a nebyť iných, ani nevie kde žije. Trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý
by ako syn prejavovať mal a neposkytol mu žiadnu pomoc v chorobe, keď to potreboval. Vydedenie sa
vzťahuje aj na potomkov žalobcu“.

6. Z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 4D/42/2025-72 zo dňa 9.7.2025 ( ktoré podľa doručenky
k nemu prevzal žalobca dňa 9.6.2025 ) súd zistil, že žalobca ním bol vyzvaný, aby v lehote 30 dní od jeho
doručenia podal na súde žalobu o neplatnosť listiny o vydedení a závetu spísaného poručiteľom J. C..

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol: Domáham sa nároku na polovicu dedičstva po otcovi ako jeho
syn, pretože dôvody, pre ktoré ma vydedil skutočne existovali, ale boli zavinené ním. O tom, že som
vydedený som sa dozvedel o notára, ktorý mi to oznámil písomne. Najprv ma premohol smútok z otcovej
smrti a potom, keďže som neznalý práva som sa obrátil na právnika. Notár mi oznámil, že otec spísal
závet a tiež že ma vydedil. K listine o vydedení som sa dostal až neskôr. Po oboznámení sa s ňou

som zistil, že sú tam okolnosti týkajúce sa toho, ako otec niektoré veci vnímal, o ktorých som nevedel.
Dôvody vydedenia boli také, že hlavným faktorom bol chýbajúci kontakt mňa s otcom, čo je síce pravda,
ale bol to on kto sa od malička o mňa veľmi nestaral a neprejavoval záujem. Musím povedať, že odkedy
si pamätám, a to je ešte možno od času kedy som navštevoval škôlku, otec pil, bolo to často, viackrát
do týždňa, nestaral so o mňa, nezaujímalo ho či si robím úlohy, či som jedol a podobne. Žili sme vtedy

v Starej Kremničke v spoločnom dome ja, môj otec, mama a moje dve sestry. Ešte predtým aj brat, ale
ten zomrel keď som mal jeden rok. Bývali sme v jednom dome, ale mama s otcom ho mali rozdelený
tak, že on využíval pivnicu a bývalú garáž a mama s nami deťmi zvyšok domu. Otec si do pivnice
vodieval kamarátov, tam sa opíjali až tak že nevedel o sebe. Vtedy mi to vlastne nevadilo, lebo som
si mohol vlastne robiť čo chcem, keď mama bola v práci. Často som ho našiel v stave, že nevedel o

sebe. Inak sme zlý vzťah nemali, nehádali sme sa. Keď bol triezvy aj sme sa rozprávali, ale takých chvíľ
nebolo veľa. Starostlivosť o mňa neprejavoval. Takto to bolo do mojich 15 rokov. Vtedy som odišiel do
Bratislava na strednú školu, snažil som sa z tohto prostredia vymaniť a vyhnúť sa tomu, aby si mama s
otcom po mne niečo odkazovali. Keď som mal 16-17 rokov asi na dva roky som sa od oboch odstrihol,
nekontaktoval som sa s nimi, nezdvíhal som im telefón. Potom aj cez vysokú školu tiež. Matka sa ten

kontakt snažila udržiavať, on nie až tak. Z jeho strany sa to potom obmedzilo. Neviem, kedy sa otec zo
spoločnej domácnosti odsťahoval, ale bolo to až potom ako sa rozviedli. Čo aj bolo správne riešenie,
ale musel sa odsťahovať niekedy pred koncom skončenia vysokej školy alebo tesne potom ako som už
robil. Vedel som, že sa odsťahoval. Občas sme si aj napísali alebo mi to povedali sestry, ale neviem
presne kedy to bolo. Cez strednú školu som chodil domov z počiatku každý druhý víkend, potom sa to

obmedzilo na 4-5 návštev do roka a od vysokej školy asi 2-3 krát do roka. Otca som naposledy videl
počas Covidu v Štúrove 2 krát, neviem kedy presne, ale bolo to niekedy v rokoch 2020-2023, keď žil s
O. K.. Bol som ho pozrieť, navštíviť, náš vzťah bol neutrálny. Došlo k tomu tak, že sme riešili niektoré
veci s matkou, potreboval som ho s tým konfrontovať a vykomunikovať niektoré hriechy minulosti ako
napr. alkohol, že sa pomočoval a podobne, ale on to poprel a vznikol medzi nami konflikt. Rozišli sme

sa neutrálne, no viac sme sa nevideli. Potom už iba telefonicky sme preberali exekúciu, ktorú začal
voči matke, ktorá mu bola dlžná peniaze. Chcel som mu dohovoriť, ale nechcel ustúpiť, bál sa matkinej
vypočítavosti a trval na exekúcii. Pocitovo si myslím, že ma vydedil až po týchto udalostiach, až potom
čo som ho navštívil v Štúrove. Žalovaná mi po minulom pojednávaní položila otázku prečo som sa otcovi
neozval, môžem na to povedať iba toľko, že to bola chyba, ale že som sa vtedy ľudsky s tým nevedel

vyrovnať, teda s tým, že keď sa neozval on neozvem sa ani ja.
Na otázku prečo v jednom podaní žalobca tvrdí, že o zdravotnom stave otca nevedel a v inom píše, že
sa zhoršoval, žalobca uviedol: nevedel som o ňom, myslel som tak že sa zhoršuje vekom. Čo sa týka
toho ako často otec pil, presne to neviem, ale bolo to viackrát týždenne.Na otázku, či je pravda, že v období rokov 2014 a neskôr, kedy už otec nepil sa mu žalobca neozýval
a nezdvíhal mu telefón, žalobca uviedol: nevolal som mu a telefón som mu nezdvíhal v tom roku, ale
správy som mu poslal ja. V neskoršom období už neevidujem z jeho strany kontakt a až na jeden mail si

na to nespomínam. Uviedol: od roku 2014 do 2025 sa otcovi neozýval zrejme kvôli pocitu krivdy a hanby.
Na otázku, či podpísal papier kvôli tomu, aby bol otec pozbavený spôsobilosti na právne úkony, žalobca
uviedol: áno, išlo o ten problém s domom, kedy otec nesúhlasil s predajom. Báli sme sa, či je mentálne
v poriadku, lebo išiel sám proti sebe. Chcel som sa už tejto veci zbaviť.

8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla: Po smrti otca bolo dedičské konanie, tam som predložila obálku,
ktorú mi otec niekedy v roku 2022 poslala povedal, že ju mám predložiť po jeho smrti, nevedela som
čo v nej je, ale keďže predtým mi volal a chcel údaje o vnučke, vedela som že ju chce vydediť a hovoril,
že možno vydedí aj žalobcu. keď som povedala, že predsa on je rovnakým dieťaťom ako aj ja, povedal,
aby som sa do toho nestarala, že vie čo robí. Potom mi poslal tú obálku, nevedela som čo v nej je,
ale vedela som čo ide urobiť. Neskôr som sa dozvedela jej obsah a potom sa začal tento súd. Môžem

povedať iba toľko, že to bolo iba otcove rozhodnutie, neviem čo iné. Viem toľko, že tie vzťahy neboli
ako mali byť, že žalobca otca navštívil iba tri krát. Hovorili spolu, otec mu chcel vysvetliť minulosť. Viem,
že v rokoch 2014-2025 otec žil usporiadaný život, navštevovala som ho a neviem či je pravdou, že pil
až toľko ako sa tu udáva. Ešte predtým keď žili v Kremničke, sme sa cestou na Kysuce s manželom
asi 2-3 krát ročne tam zastavili. Niekedy bol doma aj žalobca a niekedy nie a môžem povedať, že len

raz sa stalo, že mal otec vypité aj to nie veľmi, len bol veselší a inak komunikoval. Podľa toho čo mi
otec hovoril sa snažil žalobcu kontaktovať, chcel dobrý vzťah, bol rád že má syna, ale že mu žalobca
nebral telefón, nemal záujem, otec bol z toho smutný a hovorieval, že so žalobcom nevie vychádzať
že na zlých vzťahoch s matkou žalobcu nemá zásluhu, že sa hádali vzájomne, ale k synovi bol vždy
dobrý. Naopak ten mu iba vyčítal minulosť a o neho záujem nemal. Neviem o tom, že by niekedy otec

navštívil žalobcu, veď ani nevedel kde je. Záujem o neho prejavoval telefonicky. Neviem ako inak by sa
ho mal snažiť kontaktovať a viac neviem ani o obsahu ich rozhovorov. Pokiaľ viem hovorili o minulosti,
prítomnosti a vysvetľovali si veci.

9. Z oznámenia notára JUDr. Petra Boldizsára zo dňa 4.6.2025 adresovaného žalobcovi súd zistil, že

ním bolo žalobcovi oznámené, že jeho otec, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX zanechal závet a ním všetok
svoj majetok zanechal žalovanej a zanechal aj listinu o vydedení a vyzval žalobcu, aby v lehote 30 dní
oznámil, či uznáva platnosť závetu.

10. Z podania žalobcu zo dňa 11.1.2023 súd zistil, že obsahuje tvrdenia žalobcu o požívaní alkoholu

jeho otcom zhodné s tými, ktoré žalobca uvádzal vo svojej výpovedi v tomto konaní.

11. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 7Ps/28/2024 o návrhu O. C. zo dňa 26.4.2024 na pozbavenie
spôsobilosti poručiteľa súd zistil, že tento návrh bol zdôvodnený tým, že J. C. celý život požíva
alkoholické nápoje, minie na ne celý svoj dôchodok, nebol liečený, ale nemožno očakávať, že by sa

jeho stav zlepšil, spis obsahuje a v konaní bolo vydané uznesenie dňa 14.10.2024, ktorým bol žalobca
ustanovenýzaopatrovníkasvojhootcaprekonanieoobmedzeníjehospôsobilostinaprávneúkony,spis
obsahuje žiadosť J. C. ( otca žalobcu ) zo dňa 14.11.2024 o zmenu opatrovníka, za ktorého menovaný
žiadalustanoviťžalovanú,ktorúžiadosťzdôvodniltým,žežalobca(jehosyn)jepodstálymtlakomsvojej
matky. Zároveň je obsahom spisu vyjadrenie J. C. k návrhu zo dňa 6.2.2025, v ktorom uviedol, že návrh

nie je oprávnený, s navrhovateľkou konania nežije už 10 rokov a tá nemá žiaden dôkaz, iba nenávisť
voči nemu, ohovára ho a uviedol, že sám požiadal o vyšetrenie, ktorého výsledky predloží, vo vyjadrení
zo 6.2.2025 uviedol, že alkohol nepožíva od roku 2015. Konanie bolo pre úmrtie J. C. zastavené bez
toho, aby došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci alebo k výsluchu J. C..

12. Svedkyňa A. P. Q. vo svojej výpovedi uviedla: Som sestrou žalobcu. Žalovaná je tatiho dcéra z
prvého manželstva. Nemáme žiadny vzťah. Stretli sme sa iba párkrát. Viem, že ide o spor o dedičstvo a
môžem povedať, že som mala asi 4-5 rokov, keď sa moja mama dali s tatim do kopy, asi 5 rokov to bolo
normálne. Potom, keď obom zomreli deti sa všetko zmenilo. Navyše mal tati pracovný úraz, dostal sa
na invalidný dôchodok a dohoda bola, že o žalobcu sa bude starať on a pracovať pôjde mama. Niekedy

vtedy sa zmenil, hlavne potom, keď v auguste 1991 sa sťahovali do domu v Starej Kremničke. Býval
veľmi často pod vplyvom alkoholu, dá sa povedať že denne a to aj cez víkendy. Triezvy bol iba ráno a
býval opitý rôzne, niekedy len do nálady, niekedy bol v poriadku, niekedy sa musel podopierať a inokedy
bol aj agresívny. Stalo sa napr., že vyhodil riady do kontajnera, fyzicky útočil na matku a aj na nás sestry,že by útočil aj na žalobcu som nevidela. Neviem či pri týchto fyzických útokoch bol prítomný aj žalobca,
ale určite o tom vedel. Pokiaľ ide o starostlivosť tatiho o žalobcu, ja keď som chodila domov zo školy
zvykol byť už tati doma opitý, žalobca bol buď doma alebo sa vonku hral. Cez víkendy tati odišiel z

domu, ani sme nevedeli kde je. Vracal sa pod vplyvom alkoholu a nepríjemné bolo hlavne to, keď si vodil
domov kamarátov s ktorými pil a ktorí chodili po dome horedole. So žalobcom som sa o týchto veciach
rozprávala až keď bol dospelý. Ako dieťa bol introvert, ale napr. som nikdy nič škaredé na rodičov od
nehonepočula.Starostlivosťonehosomzabezpečovalaja,učilismesaspoluapodobne.Malsvojnázor
na rodičov, bavili sme sa o tom, keď už bol dospelý. Jeho vzťah k otcovi nemohol byť ani vytvorený,

pretože nemal kedy. Bolo to zvláštne, pretože to bol otec, kto chcel ďalšie dieťa, ale potom ho od začiatku
odmietal, lebo podozrieval mamu, že žalobca nie je jeho. Prestal s tým až neskôr, no ich vzťah bol vždy
chladnejší. Tati mal svoj svet a nemal sa medzi nimi vzťah kedy vytvoriť. O tom aký bol ich vzťah vtedy,
keď žalobca bol na SŠ a VŠ o tom neviem. Ani si nemyslím, že by sa o niečo také ako je škola niekedy
zaujímal. Keď som ja prišla z Bratislavy, často som sa s tatim ani nestretla. Fyzické ataky neboli denné,
ale stalo sa aj, že sme volali záchytku jedenkrát aj to, že sa vyhrážal podpálením domu. Viackrát sme ju

nevolali, pretože tati bol bývalý policajt a prišli jeho kolegovia, takže to nemalo zmysel. Trestne stíhaný
nebol, na liečenie ísť nechcel. Toto sa týkalo rokov 1991-2012. Od roku 2014 do roku 2025 o tom nič
neviem. Neboli sme v kontakte iba v písomnom pri nejakých sviatkoch a podobne. Neviem ako vtedy
tati žil. Viem, že žalobca ho navštívil, neviem však koľkokrát a keď som o kontaktoch žalobcu s tatim
hovorila, nehovoril mi kto koho kontaktoval. Myslím si, že žalobca je dospelý a svoje vzťahy si tvorí sám.

13. Svedkyňa A. A. P. vo svojej výpovedi uviedla: Som sestrou žalobcu, žalovanú poznám, ale nemáme
žiadny vzťah. Viem, že ide o dedičstvo a môžem povedať, že zo začiatku sme bývali s rodičmi v 3-
izbovom v byte v Žiari nad Hronom. Žalobca sa narodil, keď som mala 10 rokov, obaja dieťa chceli,
stavali sme v Starej Kremničke dom a sťahovali sme sa tam, keď mal žalobca jeden rok. Potom sa nejak

prirodzene stalo, že tati sa dostal do spoločnosti, kde začal popíjať a v dôsledku toho doma vznikali
konflikty a nepekné situácie. Občas sme volali políciu, ale bolo to zbytočné, pretože tati bol bývalý
policajt. Nezhody a cirkusy pokračovali. Asi dvakrát sa aj bili a raz sa stalo, že tati mame zlomil prst.
S alkoholom to bolo stále horšie. Ten neprestával, bolo to na dennom poriadku a to až do roku 2007,
kedy som z domácnosti odišla. Vzťah súrodenci - tati nebol ideálny, ale boli aj pekné chvíle. V rokoch

1995-1999 som bola na SŠ, doma len cez víkendy a potom od roku 2000 vlastne stále až do roku 2007.
Ten alkohol tam bol stále, niekedy veľmi, až tak že nevedel chodiť a raz na schodoch vykonal malú aj
veľkú potrebu, pretože to v sebe neudržal. Raz sa stalo, že v obývačke som sa s ním pohádala a škrtil
ma, až tak že som nemohla dýchať. Potom sa spamätal a prestal s tým. Neviem či mal vtedy vypité, s
nikým som to potom neriešila. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu s otcom navzájom, myslím že sa nevyvinul

kvôli tomu rodinnému prostrediu, v ktorom sme vyrastali. Keď žalobca odišiel do Bratislavy tati o tom ani
nevedel alebo nevedel napr. o jeho nehode v Zlatých Moravciach. Nemal proste o syna záujem možno
kvôli tomu aký bol. Je pravdou, že spolu chodievali na výlety, na turistiku alebo na hríby. Ako žil otec
posledných 10-11 rokov jeho života to neviem. Neviem aký bol jeho zdravotný stav, ale keď som ho
stretla v Kremničke aj vtedy mal vypité. Neviem však, kedy to bolo. Neviem, či otec kontaktoval žalobcu,

ale viem o tom, že ten bol za ním v Štúrove.

14. Svedkyňa A. O. K. vo svojej výpovedi uviedla: Poznám obe strany sporu, ale nemám k nim vzťah.
Môžem potvrdiť, že otec žalobcu bol mojim druhom, spoznali sme sa vo februári 2013 a žil u mňa od
roku 2014 a pokiaľ ide o jeho vzťah k synovi, môžem povedať, že synovi telefonoval veľakrát, dá sa

povedať že denne, ale ten mu nezdvíhal telefón a sám mu tiež nezavolal a zdvihol mu až neskôr, možno
o 2-3 mesiace, neviem či si písali. Hovorieval mi, že má syna veľmi rád, ale že ten sa nechová ako sa
má syn chovať. Nezaujímal sa o otca. Môžem potvrdiť, že žalobca bol u nás v Štúrove 3 krát, prvý krát
sám, potom 2 krát s priateľkou, mohlo to byť 4 roky pred tým ako môj druh zomrel. Chvíľami som pri ich
rozhovoroch bola, chvíľami nie. Posledný krát sa vadili, pretože žalobca mu vyčítal, že ešte v čase, keď

býval doma pil. Neviem čo bolo ďalej, ja som odišla, ale viem, že môj druh určite synovi nikdy nebránil,
aby za nim prišiel. Naopak bol by rád, keby sa to stalo.
Na otázku, či si otec žalobcu voči nemu uplatňoval nejaké peniaze, svedkyňa uviedla: neviem. Dodala:
bolasompritom,keďmôjdruhpísalzávet,vedelčorobí,presnesitouvedomoval,jasommutoprečítala,
svedkyňa a on to podpísali.

15. Svedkyňa D. C. vo svojej výpovedi uviedla: Strany sporu nepoznám. Oboch som videla iba raz,
nemám k nim žiadny vzťah. Poručiteľa teda otca žalobcu som poznala od roku 2014 ako priateľa tety
Agnesy. Stretávali sme sa praviddelne aj viackrát týždenne a môžem povedať, že neviem o tom, že bypil, že by mal problém s alkoholom, nikdy som ho popíjať nevidela. Čo sa týka závetu už viackrát a dlhšie
hovorieval, že sa mu zhoršuje zdravotný stav a že s tým chce niečo spraviť, a potom ma raz ohlásil, že
niečo chce a keď som tam prišla povedal, že sa rozhodol napísať závet. On ho napísal, prečítal nám

všetkým čo sme tam boli, mne ako svedkovi, tiež susede a tete Ági. Už predtým hovorieval, že je smutný
z toho, že nemá kontakt so synom a že preto všetko nechá dcére. Hovoril to predtým viackrát. Rovnako
aj to, že ho bolí, že syn ho nevyhľadáva, nezavolá, nezdvíha mu mobil. Prečo sa tak syn chová, o tom
nerozprával. Pokiaľ ide ešte o ten závet, podpísala som iba jednu listinu, to čo on prečítal sme všetci
podpísali.

Po nahliadnutí do listín na č. l. 8-10 spisu ( závet a listina o vydedení ) uviedla: nerozumela som otázke.
Môžem potvrdiť, že podpisy na oboch listinách sú moje. Myslela som, že ide o jeden závet ako celok.

16. Podľa § 469a OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol
poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre

úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie
neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

17. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení
neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne a
formálne náležitosti ustanovené zákonom.
Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Potomkovia, deti poručiteľa sú zaradení do prvej
skupiny dedičov zo zákona.

Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Dediť je možné po smrti poručiteľa,
nakoľko dedením sa rozumie všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty,
okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak.
Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci).

Ide o zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia.
Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí
takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je
potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka
musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Listina o

vydedení ďalej (rovnako ako závet) musí obsahovať osobitné formálne náležitosti.
O alografnú listinu o vydedení ide, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť
napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou.
Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne
podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. Takto zhotovená listina o vydedení sa musí vyhotoviť

pred dvomi svedkami, ktorým sa listina prečíta a ktorí ju takisto podpíšu.
Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná. Takisto je neplatná, ak
neobsahuje i materiálne náležitosti, ktoré musí spĺňať.
na rozdiel od vydedenia môže byť aj iný dedič ako potomok.
Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov.

Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine
o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. V takom prípade dedičské podiely
prechádzajú na ich deti (pravnukov).
Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností
konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a

prikaždomjednotlivcovisaposudzujúazdôvodňujúinak.Možnonimipostihnúťširokýokruhnegatívnych
skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010)
Prvý dôvod vydedenia – v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v
chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch – je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so

širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem
dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č.
k. IV.ÚS 55/2011-19) . V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutiapomocizostranypotomkaakoipotrebnosťposkytnutiapomociporučiteľovizostranypotomka.Zostrany
potomkaporučiteľamôžeísťoobjektívneprekážky,ktorémubrániaposkytnúťporučiteľovipomoc(pobyt
v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť). Zo strany poručiteľa môže ísť o zásadné

odmietanie poskytnutia pomoci zo strany potomka.
Druhý dôvod vydedenia – potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomokprejavovaťmal,jetakistočistosubjektívnymdôvodom,potrebnýmskúmaťahodnotiťjednotlivo,
podľa konkrétnych prípadov. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia
§ 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a

potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a
pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm.
b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto
záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého

záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené
neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1
písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo
239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

Inštitút vydedenia umožňuje poručiteľovi zabrániť v dedení potomkom, ktorí sa správajú, konajú a
chovajú práve vyššie popísanými spôsobmi. Či už voči samotnému poručiteľovi (prvý a druhý dôvodov
vydedenia) alebo nie (tretí a štvrtý dôvod vydedenia). Vydedení potomkovia majú, samozrejme, možnosť
sa brániť voči vydedeniu podaním žaloby na súd, popretím dôvodov, uvedených vo vydedení.

18. Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

19. Podľa § 460 dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

20. Podľa § 461 OZ dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne
dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len
časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

21. Podľa § 476 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň,
mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

22.Podľa§476aOZvlastnoručnýzávetmusíbyťnapísanýapodpísanývlastnourukou,inakjeneplatný.

23. Podľa § 476b OZ závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať.

24. Podľa § 476e OZ svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami
nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle
robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

25. Podľa § 476f OZ závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní
závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

26. Podľa § 477 OZ v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva,
ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú

rovnaké.

27. Podľa § 478 OZ akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie §
484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.28. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobu o určenie právnej skutočnosti je možné podať, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. V danom prípade je to ustanovenie § 194 a nasledujúce CMP. Súd preto považuje

žalobu žalobcu za prípustnú.

29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda v tomto prípade žalovaný tvrdil, že žalovaní v I. a II: rade mu

spôsobili škodu, je jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdení žalobcu, bolo úlohou žalobcu označiť ich a
úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy
vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak,

ako to vyplýva z ustanovenia § 132 OSP ( teraz § 191 CSP ).

30. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o náhradu
škody musí žalobca preukázať splnenie všetkých obligatórne daných náležitostí ( uvedených v bode 14
tohto rozsudku ), v opačnom prípade nemôže byť v konaní úspešný. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,

žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za škodu nespôsobil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti
hovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremena
medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu ) konania a na tom, ako právna

norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

31. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 Civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.

32. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že poručiteľ – J. C., ktorého je
žalobca synom a ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel, zanechal po sebe závet zo dňa 7.8.2022, ktorým všetok

svoj majetok pre prípad jeho smrti zanechal žalovanej a zanechal aj listinu o vydedení z rovnakého
dňa, pričom išlo o závet holografný, podpísaný poručiteľom a dvoma svedkami a rovnako tomu bolo aj
v prípade listiny o vydedení, ktorou poručiteľ vydedil ( okrem vnučky M. ) aj žalobcu, pričom ako dôvod
uviedol: „ Vydeďujem syna B. – po mojom odsťahovaní sa do Štúrova v roku 2015 sa mi sám od seba
nedokázal ani ozvať a na viac telefonátov mi ani neodpovedal. Jeho správanie bolo vždy proti mne.

Neurobil ani počas nášho spoločného bývania a ani nikdy doteraz nič pre zlepšenie nášho vzťahu a
nebyť iných, ani nevie kde žije. Trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako syn prejavovať mal
a neposkytol mu žiadnu pomoc v chorobe, keď to potreboval. Vydedenie sa vzťahuje aj na potomkov
syna B.“.33. Taktiež je nepochybne preukázané, že notár uznesením 4D/42/2025-72 zo dňa 9.7.2025 odkázal
žalobcu na podanie žaloby o neplatnosť listiny o vydedení a závetu.

34. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a boli preukázané aj z listinných dôkazov –
závetu zo dňa 7.8.2022, listiny o vydedení zo dňa 7.8.2022 a z uznesenia JUDr. Peter Boldizsár zo dňa
9.7.2025.

35. Súd pokiaľ ide o dôvody vydedenia žalobcu listinou zo 7.8.2022, ktoré poručiteľ v nej uviedol,
konštatuje, že ako dôvody vydedenia poručiteľ uviedol to, že sny B. ( žalobcu ) vydeďuje pretože,
že ten po jeho odsťahovaní sa do Štúrova v roku 2015 sa mu sám od seba nedokázal ani ozvať a
na viac telefonátov mu ani neodpovedal, jeho správanie bolo vždy proti nemu, neurobil ani počas ich
spoločného bývania a ani nikdy doteraz nič pre zlepšenie ich vzťahu a nebyť iných, ani nevie kde žije.
Trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako syn prejavovať mal a neposkytol mu žiadnu pomoc v

chorobe, keď to potreboval. Zjavne teda ide o dôvody vydedenia podľa § 469a písm. a/ a písm. b OZ.

36. Predmetom dokazovania v tomto spore tak bolo preukazovanie toho, či tieto dôvody, ktoré žalobca
popieral, existovali, teda či sa žalobca voči otcovi správal tam uvedeným spôsobom alebo nie, resp.
pokiaľ áno, aké boli dôvody a príčiny takého správania sa a či s ohľadom na ne ide o skutočnosti

a okolnosti a teda správanie sa žalobcu, ktoré napĺňa podstatu uvedenú v § 469a písm. a/, písm. b/
OZ alebo nie.

37. Žalobca tvrdil, že tvrdenia jeho otca v listine o vydedení sú pravdivé v tom, že skutočne to bolo tak,
že on o otca neprejavoval dostatočný záujem, avšak príčinou toho, že k tomu došlo bol dlhodobo malý

až žiadny záujem otca o neho a to už od detstva žalobcu.

38. Žalobca tvrdil, že dôvody, pre ktoré ho otec vydedil, skutočne existovali, ale boli zavinené ním a že to,
že o otca prejavoval malý záujem, bolo zavinené otcom. Uviedol, že k listine o vydedení som sa dostal
až neskôr a po oboznámení sa s ňou som zistil, že sú tam okolnosti týkajúce sa toho, ako otec niektoré

veci vnímal, o ktorých som nevedel. Dôvody vydedenia otec uviedol také, že ich hlavným faktorom bol
chýbajúci kontakt syna s otcom, čo je síce pravda, ale bol to on kto sa od malička o mňa veľmi nestaral
a neprejavoval záujem, odkedy si pamätá a to je ešte možno od času kedy navštevoval škôlku, otec pil,
bolo to často, viackrát do týždňa, nestaral so o neho, nezaujímalo ho či si robí úlohy, či jedol a podobne.
Potom keď odišiel do Bratislavy na strednú školu, snažil som sa z tohto prostredia vymaniť a vyhnúť

sa tomu, aby si mama s otcom po ňom niečo odkazovali, keď mal 16 -17 rokov, asi na dva roky sa od
oboch odstrihol, nekontaktoval sa s nimi, nezdvíhal im telefón a potom aj cez vysokú školu tiež. Matka
sa ten kontakt snažila udržiavať, otec nie až tak, z jeho strany sa to potom obmedzilo. Uviedol, že nevie,
kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval, ale bolo to až potom ako sa rodičia rozviedli, čo aj
bolo správne riešenie, ale musel sa odsťahovať niekedy pred koncom skončenia vysokej školy alebo

tesne potom ako on už robil, vedel, že sa otec odsťahoval, ale nevie presne kedy to bolo. Uviedol, že
od roku 2015 navštívil svojho otca, ktorý žil odvtedy v Štúrove, 3-krát, bol ho pozrieť, navštíviť, ich vzťah
bol neutrálny, došlo k tomu tak, že riešili niektoré veci s matkou, potreboval ho s tým konfrontovať a
vykomunikovaťniektoréhriechyminulostiakonapr.alkohol,žesapomočovalapodobne,aleontopoprel
a vznikol medzi nimi konflikt a rozišli sa neutrálne, no viac sme sa nevideli, potom už iba telefonicky

preberali exekúciu, ktorú začal voči matke, ktorá mu bola dlžná peniaze, chcel otcovi dohovoriť, ale ten
nechcel ustúpiť, pretože sa bál matkinej vypočítavosti a trval na exekúcii. Uviedol, že pocitovo si myslí,
že otec ho vydedil až po týchto udalostiach, až potom čo som ho navštívil v Štúrove. Uviedol, že pokiaľ
ide o to, že sa otcovi neozval, môžem povedať iba toľko, že to bola chyba, ale že sa vtedy ľudsky s tým
nevedel vyrovnať, teda s tým, že keď sa neozval otec neozve sa ani on, že v roku 2014 mu nevolal a

telefón mu nezdvíhal, ale správy mu poslal on. Uviedol, že neskoršom období už neevidujem z otcovej
strany kontakt a až na jeden mail si na to nespomína. Uviedol, že od roku od roku 2014 do 2025 sa
otcovi neozýval zrejme kvôli pocitu krivdy a hanby.

39. Žalovaná tvrdila, že s týmito tvrdeniami žalobcu nemožno súhlasiť, pretože od roku 2014 poručiteľ žil

v Štúrove usporiadaným životom a bez alkoholu, snažil sa so žalobcom kontaktovať, no ten ho odmietal
a že ani predtým v Kremničke to nebolo s tým alkoholom až také zlé ako tvrdí žalobca a že pokiaľ sa
poručiteľ rozhodol vydediť žalobcu, bolo to jeho rozhodnutie.40. Úlohou súdu potom bolo posúdiť, či záujem žalobcu o svojho otca tak ako ju žalobca opísal a tak
ako bol tento záujem v konaní preukázaný ( a tiež otázka poskytnutia pomoci v starobe a chorobe
žalobcom svojmu otcovi ) bolo s prihliadnutím na dôvody, ktoré ako dôvody takéhoto správania sa

k otcovi žalobca uvádzal správaním a konaním primeraným, resp. teda posúdiť, či správanie sa otca
k žalobcovi v minulosti a predchádzajúci spôsob života poručiteľa boli dôvodmi k tomu, aby správanie
sa žalobcu k otcovi po roku 2015 ( do smrti otca žalobcu ) bolo možné nazvať primeraným správaním
a teda aby bolo možné konštatovať, že starostlivosť žalobcu o otca bola primeraná alebo tomu tak nie
je a posúdiť, či toto jeho správanie voči otcovi vo vzťahu k predchádzajúcemu správaniu sa otca možno

nazvať konaním, ktorým žalobca trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok o otca mal
prejavovať alebo nie.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca pokiaľ ide o jeho vlažný postoj k otcovi, dôvodil tým, že sa
otec už v detstve nezaujímal a riadne sa o neho nestaral, neskôr sa žalobca chcel od oboch rodičov
odstrihnúť, čo aj na pár rokov urobil, otec sa mu spočiatku ozýval telefonicky, no on mu telefón nedvíhal,

potom záujem otca ustal, ten sa z Kremničky odsťahoval, no žalobca ani nevie kedy a potom keď otec
žil od roku 2015 v Štúrove, navštívil žalobca otca 3-krát, keď ho potreboval konfrontovať s nejakými
vecami, najmä ohľadom exekúcie a otcovho správania sa v minulosti vo vzťahu k alkoholu a keď sa
nerozišli najlepšie, už ho nekontaktoval.

42. V konaní nebolo preukázané ( a žalobca to ani netvrdil ), že by objektívne nemal možnosť prejavovať
o otca skutočný záujem. Neboli zistené a ani tvrdené žiadne dôvody, pre ktoré by žalobca objektívne
nemohol o otca prejavovať záujem spôsobom akým je to obvyklé, teda kontaktovať ho a navštevovať ho.

43. Skutočnosť, že otec o žalobcu zrejme neprejavoval skutočný záujem, najmä nie v minulosti ( t.j.

pred rokom 2015, ktorý ako začiatok synovho nezáujmu poručiteľ uviedol v listine o vydedení ) nemôže
byť dôvodom, aby syn o otca nejavil potrebný-dostatočný záujem, ktorý nepochybne spočíva v kontakte
s otcom, či už osobnom alebo telefonickom. Pokiaľ poručiteľ v listine o vydedení uviedol ako dôvod
vydedenia nezáujem žalobcu o jeho osobu od roku 2015, je práve toto obdobie obdobím rozhodným pre
posúdenie toho, či žalobca prejavoval potrebný, dostatočný a odôvodnený skutočný záujem o svojho

otca.

44. Výlučným dôvodom na strane žalobcu k tomu, že otca nekontaktoval a nenavštevoval častejšie,
bol subjektívny postoj žalobcu k otcovi, ktorému žalobca vytýkal jeho požívanie alkoholu v minulosti
a správanie sa otca pod vplyvom alkoholu, pričom skutočnosť, že otec žalobcu ešte v čase keď býval

v Kremničke, nadmerne holdoval alkoholickým nápojom a pod ich vplyvom sa správal nevhodne, má
súd za preukázanú z výpovedí žalobcu a svedkýň Q. a P., ktoré v tomto smere boli veľmi obsahovo
príbuzné a preto aj preukazné.

45. Za bežný záujem dieťaťa o rodiča súd považuje záujem o rodiča, ktorý presahuje rámec bežných

povinností ( ako nákup či zaplatenie účtov ) a prejavuje sa najmä emocionálnou blízkosťou, empatiou
a snahou udržať kontakt s rodičom a udržať kvalitu života rodiča, samozrejme s prihliadnutím na
vlastné potreby a záujmy dieťaťa. Obsahom takej starostlivosti má byť pravidelný kontakt s rodičom,
emocionálna podpora a rešpekt, aktívne počúvanie, zdieľanie zážitkov a pozornosti, spoločné aktivity,
začlenenie do rodiny, prejavy lásky, zistenie ich skutočných potrieb a podpora.

46. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že postoj žalobcu k otcovi neobnášal ani
jediný z týchto aspektov a že v období od roku 2015 žalobca o svojho otca nejavil skutočný záujem
a pokiaľ sa choval k nemu tak ako je to vyššie uvedené, je rozhodnutie jeho otca vydediť ho, celkom
pochopiteľné.Jetrebakonštatovať,žezatejtosituácietupreukázateľnebolidôvodykvydedeniužalobcu

z dôvodov ako to urobil poručiteľ.

47. Samotné správanie sa otca voči žalobcovi v jeho mladosti (najmä do roku 2005 kedy žalobca odišiel
do Bratislavy na strednú školu a takmer úplne stratil kontakt s otcom a to až do tej miery, že ani presne
nevedel kedy sa otec z Kremničky odsťahoval ) nemôže byť bez ďalšieho dôvodom k tomu, aby žalobca

otca nekontaktoval, nesnažil sa s ním komunikovať, stretávať a podobne a to najmä po tom kedy už jeho
otec býval v Štúrove a preukázateľne alkoholu neholdoval. Že od roku 2015 viedol poručiteľ riadny život
a alkohol nepožíval, bolo preukázané z výpovede žalovanej a svedkýň K..48. Pokiaľ sa žalobca rozhodol správať k otcovi spôsobom akým sa správal ( bez ohľadu na to, čím
presne bol pri tomto svojom rozhodnutí motivovaný alebo ovplyvnený ), musel na seba brať riziko, že sa
jeho otec rozhodne ho vydediť, k čomu nakoniec aj došlo. Žalobca sa rozhodol s otcom nekontaktovať,

v podstate ho nenavštevoval ( pretože 3 návštevy za obdobie 10 rokov nemožno považovať za skutočný
záujem ) a nejavil o neho nielenže pravidelne, ale vôbec záujem, aspoň nie o potreby a pocity poručiteľa
a keď ho kontaktoval, tak výlučne s tým, že ho chcel konfrontovať z určitých dôvodov na strane žalobcu
samotného. Súd má za to, že žalobcovi nič nebránilo správať sa k otcovi spôsobom, ktorý bol možno
nie vrúcny, ale aspoň korektný a spôsobom, ktorý by javil aspoň nejaké známky záujmu o otca a pokiaľ

tak nerobil, bolo to jeho vlastné rozhodnutie pod rizikom, že otec voči nemu učiní právne kroky, k čomu
aj došlo, pričom tento stav nepochybne nebol zavinený poručiteľom.

49. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že žaloba nie je dôvodná, pretože súd uzavrel, že dôvody
vydedenia sú dané a ako takú ju súd zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.