Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoKR/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202554
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2124202554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek

senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: P.. X.. F. K., E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/XX, XXX XX Q., proti žalovanému: FRDS advisory, k.s., so sídlom
kancelárie: Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zn. správcu: S2072, IČO:
54 736 048, správca úpadcu: SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so
sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, zast.: ARIES LEGAL s.r.o., sídlom Skalná
7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, o určenie popretej pohľadávky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 20Cbi/2/2024-73 zo dňa 21.02.2025,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 22.04.2025 proti výroku II. rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 20Cbi/2/2024-73 zo dňa 21.02.2025 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20Cbi/2/2024-73 zo dňa 21.02.2025
vo výroku I. a III. potvrdzuje.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. určil, že
žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG
DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269
620, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 90 v poradí „E“ ako iná pohľadávka. Vo
výrokuII.žalobuvozvyšnejčastizamietolavovýrokuIII.uložilžalobcovipovinnosťnahradiťžalovanému
1/3 trov konania. Rozhodol tak s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a), § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 9 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 75a ods. 1, § 66 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), čl. 8, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2024
sa žalobca domáhal určenia pravosti pohľadávky č. 90 vo výške 19.407,23 eur, jej výšky, poradia,
právneho dôvodu, pohľadávky č. 91 vo výške 7.500,- eur, jej výšky, poradia, právneho dôvodu a

pravosti pohľadávky č. 92 vo výške 20.000,- eur vrátane príslušenstva jej výšky, poradia a právneho
dôvodu. V žalobe uviedol, že pohľadávka č. 90 je tvorená sumou z nevyplatenia odstupného po
skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a úpadcom, a to vo výške 19.407,23 eur. Celková
suma odstupného po skončení pracovného pomeru a náhrady na nevyčerpanú dovolenku bola vovýške 23.319,23 eur, avšak časť nároku bola žalobcovi uhradená Sociálnou poisťovňou z garančného
fondu. Správca pohľadávku č. 90 poprel čo do poradia a uznal najnižšie možné poradie „podriadená
pohľadávka“, čo odôvodnil tým, že žalobca bol v čase vyhlásenia konkurzu likvidátorom úpadcu, a teda

bol spriaznenou osobou. Žalobca mal za to, že ide o extenzívny výklad § 9 ods. 1 ZKR správcom a
ide o zjavne nesprávny dôvod, keďže žalobca bol vymenovaný za likvidátora 01.06.2023 až po tom,
čo valné zhromaždenie úpadcu rozhodlo o zrušení úpadcu a funkcie likvidátora sa ujal až vstúpením
úpadcu do likvidácie 19.07.2023, čo znamená, že úpadca bol v úpadku už pred týmto dátumom, pričom
nemal ani nemohol mať vplyv na rozhodnutie úpadcu o jeho zrušení a úpadku. V žalobe ďalej uviedol, že

pohľadávka č. 91 je tvorená sumou nevyplatenej odmeny žalobcu ako likvidátora od úpadcu, nárok ktorý
mu vznikol uzavretím Mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2023 medzi žalobcom a úpadcom. Správca poprel
túto pohľadávku do poradia ako aj čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Pohľadávka č. 92 žalobcu
je tvorená sumou pôžičky, ktorú žalobca poskytol úpadcovi v hotovosti dňa 08.12.2023 v celkovej výške
20.000,- eur za účelom úhrady prevádzkových a režijných nákladov úpadcu. Zmluva o pôžičke medzi
žalobcom a úpadcom bola dohodnutá ústne. Správca poprel túto pohľadávku čo do poradia ako aj čo

do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

3. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení uvedených v popretí pohľadávky.
Spoločnosť úpadcu vstúpila do likvidácie pred vyhlásením konkurzu a žalobca sa stal dňa 07.07.2023
likvidátorom. V zmysle § 75b ods. 1 ObZ vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza na likvidátora

pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti. Žalovaný zároveň odkazoval aj na čl. 1 ods.
4 Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.06.2023 medzi úpadcom ako mandantom a žalobcom ako
mandatárom, kde je uvedené, že vymenovaním likvidátora a uzatvorením tejto zmluvy prechádza na
mandatára pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti úpadcu. Na základe uvedeného je podľa názoru
žalovaného zrejmé, že žalobca vykonával pôsobnosť štatutárneho orgánu, a teda je v zmysle § 9 ods.

1 písm. a) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby (úpadcu), t.j. v zmysle § 95 ods. 3 ZKR sa má
pohľadávka popretého veriteľa (spriazneného s úpadcom) uspokojovať ako podriadená pohľadávka.

4. Vo vzťahu k pohľadávke č. 90 titulom odstupného, ktorú správca poprel čo do poradia dôvodiac
spriaznenosťou žalobcu s úpadcom, súd prvej inštancie s odkazom na § 9 ods. 1 písm. a) ZKR uviedol,

že žalobca v spoločnosti úpadcu nezastával funkciu štatutárneho orgánu ani nebol jeho členom, a teda
ho nemožno v zmysle platnej právnej úpravy považovať za osobu spriaznenú s úpadcom. Konanie
žalobcu nemožno považovať za konanie spriaznenej osoby, a teda okruh jeho práv nemožno obmedziť
ako je to v prípade spriaznenej osoby. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného,
že žalobca zastával funkciu „faktického“ štatutárneho orgánu spoločnosti a tiež likvidátora spoločnosti,

keďže ZKR faktického štatutára ani likvidátora spoločnosti neradí do okruhu spriaznených osôb. Súd
prvej inštancie ani nemal v konaní preukázané, že by žalobca bol v pozícii faktického štatutára, ktorý
reálne myslel, rozhodoval, inštruoval a riadil spoločnosť úpadcu, či už priamo či nepriamo. Z uvedeného
dôvodusúdprvejinštanciepovažovalsprávcomuznanéporadiepohľadávky„D“podriadenápohľadávka
za nedôvodné a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na

majetok zapísanej do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 90 v poradí „E“ ako iná pohľadávka.

5.Kpohľadávkeč.91titulomuzavretiaMandátnejzmluvynavýkonfunkcielikvidátorasúdprvejinštancie
uviedol, že hoci bola Mandátna zmluva podpísaná, absentovalo jej schválenie valným zhromaždením
úpadcu tak, ako to predpokladá Obchodný zákonník v zmysle ust. § 66 ods. 3. Nakoľko ide o obligatórnu

podmienku, ktorej nesplnenie spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy je táto absolútne neplatným
právnym úkonom. Na základe absolútneho neplatného právneho úkonu tak žalobcovi nemohla vzniknúť
pohľadávka, ktorú si prihlásil do konkurzu na majetok úpadcu vo výške 7.500,- eur. Z uvedeného dôvodu
v tejto časti žalobu súd prvej inštancie zamietol.

6. K pohľadávke č. 92 titulom pôžičky vo výške 20.000,- eur súd prvej inštancie konštatoval, že popretie
pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti je dôvodné, a žalobcu v tejto časti rovnako
zamietol, keďže žalobca nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky v rozsahu 20.000,- eur.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP

a žalobcu ako stranu v konaní procesne úspešnú iba v časti určenia poradia popretej pohľadávky č.
90, zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 1/3 trov konania. Hrubý úspech žalobcu
predstavuje 1/3 z celku (z troch určovacích výrokov bol úspešný iba v časti určenia popretej pohľadávkyč. 90) a hrubý úspech žalovaného 2/3 z celku a tým je daný prevažný úspech žalovaného v rozsahu 1/3,
a teda žalovaný má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní žalovaný namieta, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k posúdeniu spriaznenosti
žalobcu s úpadcom. Žalovaný nesúhlasí so zužujúcim výkladom § 9 ods. 1 ZKR, ktorý súd prvej inštancie
nesprávnepoužil.Žalovanýmázato,žepodštatutárnyorgánvzmysle9ods.1ZKRmožnojednoznačne

subsumovať orgán, či už faktický/tieňový, resp. likvidátora alebo mandatára spoločnosti, na ktorého
prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu, nakoľko zákon bližšiu špecifikáciu, resp. negatívny výpočet
neuvádza. Podľa predložených príloh k prihláške žalobca vykonával funkciu „faktického“ štatutárneho
orgánu spoločnosti (generálna plná moc), a teda je osobou spriaznenou s úpadcom. Zároveň bola
medzi úpadcom a žalobcom podpísaná Mandátna zmluva osoby vykonávajúcej funkciu likvidátora zo
dňa 01.06.2023, na základe ktorej vymenovaním likvidátora a uzatvorením zmluvy prešla pôsobnosť

štatutárnehoorgánuúpadcunažalobcu.Žalobcabolnazákladegenerálnehosplnomocneniaoprávnený
robiť v mene úpadcu akékoľvek právne úkony bez obmedzenia. Žalovaný v tejto súvislosti poukazom
na § 66 ods. 7 ObZ zdôraznil, že napriek tomu, že žalobca nebol zapísaný do obchodného registra
ako štatutárny orgán, fakticky vykonával pôsobnosť štatutárneho orgánu a mal rovnaké povinnosti a
zodpovednosť ako štatutárny orgán. Žalovaný zároveň odkázal aj na čl. 1 ods. 4 Mandátnej zmluvy,

kde je uvedené, že vymenovaním likvidátora a uzatvorením tejto Zmluvy, prechádza na mandatára
pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti úpadcu. Z verejne dostupných informácií zverejnených v
Obchodnom registri, spoločnosť úpadcu vstúpila do likvidácie ešte pred vyhlásením konkurzu (pred
dňom04.12.2023),atodňa07.07.2023,kedysažalobcastalreálnelikvidátorom.Nazákladeuvedeného
je teda zrejmé, že žalobca vykonával pôsobnosť štatutárneho orgánu úpadcu ešte pred vyhlásením

konkurzu na majetok úpadcu a je bez akýchkoľvek pochybností spriaznenou osobou právnickej osoby
(úpadcu) v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, t.j. pohľadávka popretého veriteľa (spriazneného s úpadcom)
sa má v zmysle § 95 ods. 3 ZKR uspokojovať ako podriadená pohľadávka. Žalovaný navrhuje, aby
odvolacísúdnapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobuvcelomrozsahuzamietne.Alternatívnenavrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP v spojení s § 196a ZKR, po preskúmaní
obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného

(§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným
postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči výroku II. je potrebné
odmietnuť a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako
vecne správny, nakoľko odvolacie námietky nenaplnili odvolacie dôvody. Termín verejného vyhlásenia
rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej

stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 11.02.2026. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.02.2026.

11. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom
záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v

akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné
šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú
pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka
je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej

pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia
prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie
dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka,
najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry európskej únie,nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou európskej
únie.

13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu
pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy

zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

15. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej
pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto
právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného
oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

16. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR spriaznenou osobou právnickej osoby na účely ZKR sa rozumie
štatutárny orgán alebo jeho člen, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady.

17. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odvolanie žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku
jepotrebnéodmietnuťpodľa§386písm.b)CSP(akopodanéneoprávnenouosobou),nakoľkoodvolanie

žalovaného smeruje voči výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol (určenie
popretej pohľadávky č. 91 a č. 92) a týmito výrokom tak nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma,
lebo bolo rozhodnuté v jeho prospech.

21. Právo podať odvolanie prislúcha len tej strane, ktorej bolo rozhodnutím súdu prvej inštancie

spôsobená procesná ujma. Existenciu tejto ujmy je potrebné posudzovať objektívne podľa výroku
rozhodnutia, nie podľa subjektívneho presvedčenia strany. Keďže výrokom II. bola žaloba vo zvyšnej
časti zamietnutá, bolo teda žalovanému v tomto rozsahu vyhovené. Žalovanému tak napadnutým
výrokom nevznikla žiadna právna ujma, ktorú by bolo možné napraviť zmenou alebo zrušením
rozhodnutia. Absentuje tak subjektívna podmienka prípustnosti odvolania, čo je dôvodom na jeho

odmietnutie podľa § 386 písm. b) CSP.

22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného v rozsahu jeho
subjektívnej prípustnosti, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku I.

a III. s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne
právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom
súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil

žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje, nakoľko sa s ním stotožňuje a na doplneniesprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, uvádza
nasledovné:

24. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca si prihláškou pohľadávky prihlásil do konkurzného
konania na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 19.407,23 eur titulom uzavretia Dohody o skončení
pracovného pomeru ku dňu 30.06.2023. Rovnako nebolo sporné, že správca predmetnú pohľadávku
žalobcu zapísanú do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 90 poprel čo do poradia. Dôvod popretia
pohľadávky č. 90 špecifikoval správca v popieracom prejave tým, že veriteľ (žalobca) je spriaznenou

osobou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, a teda sa má pohľadávka popretého veriteľa
spriazneného s úpadcom uspokojovať v zmysle § 95 ods. 3 ZKR rovnako ako podriadené pohľadávky.
Správcavpopretíuviedol,žepodľapredloženýchprílohkprihláškeveriteľvykonávalfunkciu„faktického“
štatutárneho orgánu spoločnosti (generálna plná moc), a teda je osobou spriaznenou s úpadcom.
Zároveň medzi úpadcom a veriteľom bola podpísaná Mandátna zmluva osoby vykonávajúcej funkciu
likvidátora a uzatvorením zmluvy prešla pôsobnosť štatutárneho orgánu úpadcu na veriteľa.

25. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záveru súdu prvej inštancie, ktorý
vyhodnotil správcom uznané poradie pohľadávky č. 90 „D“ podriadená pohľadávka za nedôvodné a
určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok zapísanej do
zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 90 v poradí „E“ ako iná pohľadávka.

26. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keď mal za to, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec vo vzťahu k spriaznenosti žalobcu s úpadcom a použil
zužujúci výklad § 9 ods. 1 ZKR. Žalovaný má za to, že pod štatutárny orgán v zmysle § 9 ods.
1 ZKR možno jednoznačne subsumovať aj faktický orgán spoločnosti, na ktorého prešla pôsobnosť

štatutárneho orgánu a podľa predložených príloh k prihláške (generálna plná moc a mandátna zmluva)
žalobca vykonával funkciu „faktického“ štatutárneho orgánu spoločnosti, a teda je osobou spriaznenou
s úpadcom.

27. Odvolací súd konštatuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil, že v

danom prípade správca nedôvodne uznal poradie pohľadávky veriteľa ako podriadenú pohľadávku.
Zo zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca bol v prípade
pohľadávky č. 90 osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZKR.

28. Podľa citovaného ustanovenia v konkurznom konaní sa považuje za spriaznenú osobu právnickej

osoby jej štatutárny orgán alebo jeho člen, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady.
Ide o taxatívny výpočet osôb, ktorý nie je možné rozširovať výkladom nad rámec zákona. Predmetná
pohľadávka č. 90 sa týka nároku zo zamestnaneckého pomeru, ktorý žalobcovi skončil k 30.06.2023, a
nie odmeny likvidátora, funkciu ktorú žalobca vykonával až následne. Preto argumentácia žalovaného
s odkazom na mandátnu zmluvu, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil aj tak ako absolútne neplatný

právny úkon, je už bez právneho významu v odvolacom konaní, ktoré sa týka pohľadávky č. 90. Samotná
skutočnosť, že žalobca pôsobil následne ako likvidátor, nezakladá jeho postavenie spriaznenej osoby
v zmysle § 9 ods. 1 ZKR vo vzťahu k nevyplatenému nároku zo zamestnaneckého pomeru, ktorý si
uplatnil prihláškou pohľadávky č. 90.

29. Odvolací súd dopĺňa, že zo skutkového stavu nevyplýva, že žalobca bol vedúcim zamestnancom
aleboosobouspriaznenousúpadcomvzmysle§9ods.1písm.a)ZKR.Pokiaľžalovanýargumentuje,že
na základe generálnej plnej moci vykonával žalobca funkciu „faktického“ štatutárneho orgánu, odvolací
súd uvádza, že zákon pojem „faktický štatutár“ nepozná. Okrem toho nebolo v konaní hodnoverným
spôsobom preukázané, že by žalobca fakticky riadil, rozhodoval alebo inak určoval činnosť úpadcu

spôsobom, ktorý by ho staval do postavenia osoby porovnateľnej so štatutárnym orgánom alebo do
postavenia vedúceho zamestnanca. Odvolací súd preto považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie
za správne a úplné.

30. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti platí, že úkony právnickej

osoby vo všetkých veciach môžu vykonávať iba osoby, ktoré sú na to oprávnené, teda štatutárne orgány
právnickej osoby (konatelia, členovia predstavenstva, komplementári a pod.). Toto pravidlo vyplýva
konkrétne z § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že zákon nedovoľuje iným osobám
realizovať právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach, a to ani na základe zastúpenia, resp.generálnej plnej moci tak, ako tomu malo byť v posudzovanom prípade. Nie je preto ani možné uvažovať
o nejakom faktickom, resp. prenesenom výkone funkcie štatutárneho orgánu v prípade žalobcu ma
základe generálnej plnej moci.

31.Zatejtosituáciejeprávnyzáversúduprvejinštancie,žepohľadávkažalobcu,ktorýniejespriaznenou
osobou úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 ZKR na účely posudzovania prihlásenej pohľadávky prihláškou, nie
je podriadenou pohľadávkou, je vecne správny (výrok I.).

32. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre

zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nevyvrátil
podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku a fakticky zotrval
na svojej argumentácii a nepreukázal dôvodnosť popretia pohľadávky č. 90 a spriaznenosť žalobcu
s úpadcom, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne

správne a z toho dôvodu viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP vo výroku I. ako aj v závislom výroku III. ako vecne
správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

34. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania (III.), nakoľko súd prvej

inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade
so zásadou úspechu v konaní.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Dôvody pre
aplikáciu § 257 CSP neboli zistené.

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).