Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123283531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123283531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: INTHERM s.r.o., so
sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, IČO: 50 328 743, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Volek
s.r.o., so sídlom Ulica Spartakovská 6457/1, 917 01 Trnava, IČO: 56 538 731, proti žalovanému: RBG
Slovakia, s.r.o., so sídlom Budovateľská 479/10, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 812 251, zastúpenému:
Advokátska kancelária Mgr. Štefan Rybovič, s.r.o., so sídlom Budovateľská 36, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 47 253 088, o zaplatenie 4.398,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/188/2023 – 106 zo dňa 27. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/188/2023 – 106 zo dňa 27. júna 2024.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
4.398,43 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 9.10.2020 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II.).

2.Rozhodoltakožalobe,ktoroužalobcanavrhol,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
4.398,43 eur s príslušenstvom titulom ceny diela a nahradiť žalobcovi trovy konania. Súd prvej inštancie
uviedol, že na základe e-mailovej objednávky žalovaného č. 2018/019 zo dňa 26.8.2018 a jej akceptácie
žalobcom došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o dielo na zhotovenie inžinierskych sietí na stavbe
A. B., a to žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa za cenu podľa žalobcovej
cenovejponukyzodňa2.8.2019.Cenadielaboladohodnutávovýške87.348,56eur.Zmluvaodielobola

v procese plnenia rozšírená, resp. dodatočne sa zmluvné strany dohodli na ďalších prácach v podobe
zabudovaniaretenčnejnádrževcene7.015,-eur(faktúrač.FV202003006zodňa24.9.2020splatnádňa
8.10.2020). Následne v priebehu uskutočňovania prác sa zmluvné strany telefonicky dohodli na znížení
ceny diela, keďže toto si nakoniec vyžiadalo menej prác (v skutočnosti sa vybudovalo menej bežných
metrov kanalizácie a vodovodu oproti ponuke), čím bola cena diela spoločnou dohodou ponížená o
2.126,18 eur. Konečná suma za celé dodané dielo teda bola stanovená na 92.237,38 eur. Žalovaný
na základe faktúr uhradil žalobcovi 87.838,95 eur, suma 4.398,43 eur (časť z faktúry č. FV202003006)

ostala neuhradená.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 266 ods. 3, § 365 ods. 1 až 4, §
369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 365 ods. 1 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a uviedol, že nebola popretá
existencia obchodného vzťahu medzi stranami, naopak túto potvrdzujú jednotlivé priebežné úhrady
faktúr za dodávané časti diela. Žalovaný nepoprel ani zhotovenie samotného diela, ktoré je dlhodobo v

užívaní a funguje. Strany mali založenú obchodnú prax na neformálnej (elektronickej alebo telefonickej)
komunikácii, keď zmluva bola uzatvorená e-mailom, všetky faktúry boli zasielané e-mailom a zároveň
i akékoľvek iné dojednania ohľadne zmluvného vzťahu boli riešené touto cestou. Spolu s faktúrou
žalobca dňa 25.9.2023 zaslal žalovanému aj rozpis prác, ktoré boli fakturované. Časový odstup od
splatnostipredmetnejfaktúrypojejuplatnenienasúdenemážiadnyprávnyvýznam.Čosatýkanámietky

žalovaného, že túto faktúru neeviduje vo svojom účtovníctve, súd prvej inštancie súhlasil so žalobcom,
že ide o vnútornú účtovnú povinnosť žalovaného, ktorá nemá vplyv na to, či žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie ceny diela. Rozhodujúce podľa súdu prvej inštancie bolo, že žalobca dielo riadne a včas
vykonal. Vymáhaná faktúra predstavuje poslednú faktúru za žalobcom dodané dielo, pričom táto bola
doručená žalovanému e-mailom a doposiaľ nebola uhradená.

4. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. FV202003006, t. j. od 9.10.2020 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že

sa žaloba zamietne. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h)
CSP. Uviedol, že faktúru č. C. považuje od začiatku sporu za nedôvodnú, keďže bola vystavená bez
relevantného právneho dôvodu. Tvrdil, že neeviduje predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve. Nebola
uvedená ani v kontrolnom výkaze žalobcu pre DPH, hoci to žalobca tvrdil. Žalobca túto skutočnosť
nepreukázal a žalovanému sa (ne)evidenciu faktúry v kontrolnom výkaze žalobcu prostredníctvom

Daňového úradu Prešov zistiť nepodarilo, nakoľko jeho žiadosti nebolo vyhovené s ohľadom na daňové
tajomstvo. Žalovaný preto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k účinnému popretiu
skutkových tvrdení žalobcu (ohľadne dôvodnosti faktúry a jej evidencie v kontrolnom výkaze žalobcu).
Spornosť predmetnej faktúry žalovaný odvodzoval aj od správania žalobcu, ktorý mu v e-maili zo dňa
19.12.2023 ponúkal zmierlivé riešenie – uhradenie len polovice žalovanej sumy bez príslušenstva.

Napokon žalovaný uviedol, že mu nebolo doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 20.3.2024, čím
došlo k porušeniu jeho procesných práv.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť. Tvrdil, že reagoval
na žalovaného popretie existencie vymáhanej pohľadávky, uviedol svoje skutkové tvrdenia a dôsledne

opísal zmluvný vzťah, konkrétne dielo, výpočet celkovej ceny diela a spôsob fakturácie. Žiadne z týchto
tvrdení žalovaný už nepoprel. Ohľadom evidencie predmetnej faktúry v účtovníctve žalobca uviedol, že
nevidí dôvod, prečo by toto malo byť pre toto konanie relevantné. Napriek tomu dodal, že predkladá
kontrolný výkaz. K nedoručeniu podania žalobcu zo dňa 20.3.2024 žalovanému argumentoval, že
vtomtopodaníneboliuplatnenéžiadneprávneaniskutkovétvrdenia.Označenépodaniebolourgenciou,

pričom žalobca v ňom poukázal na možnosť použitia koncentrácie konania.

8. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že sú splnené podmienky na to, aby bola aplikovaná sudcovská
koncentrácia konania a na neskoro uplatnený prostriedok procesnej obrany v podobe žalobcom
predloženého kontrolného výkazu nebolo prihliadnuté. Z dôvodu oneskorene predloženého kontrolného

výkazu žalovaný ďalej navrhol v prípade, ak sa odvolací súd s odvolaním žalovaného nestotožní, aby
stranám sporu v odvolacom a prvoinštančnom konaní nepriznal náhradu trov konania podľa § 257 CSP.

9. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojej predošlej argumentácii.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebnénariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

11. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

12. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné
argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované

vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne
závery. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods.
2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

13. Podstatou podaného odvolania bolo tvrdenie žalovaného o účinnom spochybnení skutkových
tvrdení žalobcu ohľadom uplatneného nároku. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové
tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Bremeno tvrdenia je
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. V žalobe/návrhu na vydanie platobného rozkazu

žalobca uviedol, že si žalovaný objednal dažďovú, splaškovú kanalizáciu a vodovod, toto bolo dodané,
pričom nedošlo k uhradeniu faktúry. V odpore žalovaný uviedol, že faktúru neuznáva, túto neeviduje
v účtovníctve a nie je uvedená v kontrolnom výkaze pre DPH. Žalobca vo vyjadrení k odporu opísal
zmluvný vzťah ako založený ústnou zmluvou o dielo (dohoda zmluvných strán o predmete a cene
diela), ktorá bola čo do obsahu v priebehu zmluvného vzťahu upravovaná (dohoda o dodatočných

prácachnaretenčnejnádržiaúpravametrážekanalizácie,čosapodpísalonazmenáchdojednanejceny
diela). Opísal aj proces vystavovania faktúr a založenú obchodnú prax na elektronickom doručovaní
faktúr, ktorými sa čiastkovo fakturovala cena diela. Žalovaný už následne v spore žiadne prostriedky
procesnej obrany neuplatnil. Záver súdu prvej inštancie, že existencia obchodného vzťahu, zhotovenie
diela, obchodná prax založená na neformálnej (elektronickej alebo telefonickej) komunikácii, zaslanie

rozpisu prác, vystavenie a neuhradenie faktúry neboli popreté, je tak správny.

14. Čo sa týka kontrolného výkazu odvolací súd uvádza, že aj tento môže v konaní slúžiť ako dôkazný
prostriedok. Evidencia predmetnej faktúry v kontrolnom výkaze žalobcu môže prispieť k náležitému
objasneniu veci, teda je dôkazom (§ 187 ods. 1 CSP). Uvedené platí napriek tomu, že povinnosti

súvisiace s kontrolným výkazom sú verejnoprávneho (nie súkromnoprávneho) charakteru a vyplývajú z
príslušných daňových predpisov. Dôvodová správa k zákonu o upomínacom konaní k tejto problematike
uvádza, že ak sú strany platitelia dane z pridanej hodnoty a uplatňuje sa nárok, ktorého sa týka
faktúra uvádzaná v kontrolných výkazoch, žalovaný na vecnú odôvodnenosť odporu musí uviesť také
argumenty, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v

lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi. V skutočnosti ide o to, že ak žalovaný uviedol
faktúru žalobcu vo svojom kontrolnom výkaze, tak vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo k
zdaniteľnému plneniu a ak podáva odpor, tak spravidla voči žalobcovi uvádza, že k zdaniteľnému plneniu
nedošlo. Preto evidencia faktúry v kontrolnom výkaze môže mať význam aj v tomto konaní. Uvedené
platí obdobne aj o evidencii predmetnej faktúry v účtovníctve žalovaného.

15. Avšak, v prípade, ak by žalobca nepreukázal splnenie povinnosti evidencie predmetnej faktúry
v kontrolnom výkaze, neznamená to jeho nezvratný procesný neúspech v spore a naopak úspešnú
obranu žalovaného. Skutkovú situáciu v konaní je potrebné vnímať komplexne skrz nesporné
skutočnosti, sporné skutočnosti a vykonaným dokazovaním zistený stav veci.

16. Z uvedeného vyplýva, že samotné spochybnenie evidencie predmetnej faktúry v kontrolnom výkaze
žalobcu nemožno vyhodnocovať bez ohľadu na nespornú existenciu obchodného vzťahu, zhotovenie
diela, obchodnú prax založenú na neformálnej (elektronickej alebo telefonickej) komunikácii, zaslanie
rozpisu prác k predmetnej faktúre, vystavenie a neuhradenie faktúry. Pri takomto stave veci nemohol súd

prvej inštancie učiniť iný skutkový záver, ako ten, že predmetná faktúra predstavuje dôvodne a riadne
vystavenú, doručenú a nezaplatenú výzvu žalobcu na zaplatenie ceny žalobcom dodaného diela. Tento
skutkový záver tak odvolací súd považuje za správny a nepreukázaná evidencia predmetnej faktúry
v kontrolnom výkaze žalobcu na ňom nič nemení.17. V súvislosti s námietkami žalovaného o neskorom vymáhaní predmetnej pohľadávky, či ohľadom
toho, že v rámci zmierlivého riešenia veci žalobca navrhoval úhradu len časti predmetnej pohľadávky,

tieto odvolací súd nevzhliadol ako dôvodné. Žalobca je oprávnený podľa vlastného uváženia narábať so
svojou pohľadávkou, teda vymáhať ju skôr alebo neskôr, v celosti alebo v časti. Pri tomto rozhodovaní
si musí sám vyhodnotiť, či mu nehrozí strata sporu z dôvodu premlčania práva, alebo zhoršená
vymožiteľnosť pre odstup času a možné zmeny v majetku povinného subjektu. Z hľadiska tohto konania
to však nemá akúkoľvek relevanciu.

18. Pokiaľ ide o nedoručenie písomného podania žalobcu zo dňa 20.03.2024, čím malo dôjsť podľa
žalovaného k porušeniu jeho procesných práv, s týmto sa nemožno stotožniť. Odvolací súd poukazuje
na komplexné spracovanie problematiky kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní Ústavným súdom
Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 163/2022 uviedol, že na strane Európskeho súdu
pre ľudské práva prevládal najskôr formalistický prístup, podľa ktorého bola kontradiktórnosť vnímaná

absolutisticky a povinnosť zaslať vyjadrenie protistrane bola daná bez ohľadu na obsah doručených
vyjadrení, teda aj v prípade, ak neobsahuje žiadne nové skutkové a právne argumenty (viď. jednotlivé
rozhodnutia ESĽP označené v predmetnom rozhodnutí Ústavného súdu). Neskôr začal ESĽP k otázke
posudzovania kontradiktórnosti pristupovať menej rigidne a pripustil, že je potrebné zohľadniť aj to,
či vyjadrenie protistrany obsahovalo také skutkové alebo právne argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť

výsledok sporu, alebo či zvolené právne riešenie dávalo vôbec nejaký priestor na diskusiu (opäť viď.
jednotlivé rozhodnutia ESĽP označené v predmetnom rozhodnutí Ústavného súdu SR). Ústavný súd
uzavrel, že princíp kontradiktórnosti konania, ktorý je nesporne obsahom práva na spravodlivý proces,
nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na
základe ktorých možno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bola možnosť strany sporu zaujať

stanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená, a tým jeho pozícia objektívne oslabená.
Pri posudzovaní porušenia princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ku ktorému dochádza
nedoručením vyjadrenia účastníka konania (strany sporu) protistrane, je potrebné zohľadniť obsahový
význam neoboznámeného vyjadrenia.

19. Žalobca správne vo vydrení k odvolaniu uviedol, že jeho podanie zo dňa 20.03.2024 neobsahovalo
žiadne právne ani skutkové tvrdenia, bolo urgenciou konania s návrhom na uplatnenie koncentrácie
konania. Za takéhoto stavu, keď je podanie strany reakciou na ňou vzhliadanú nečinnosť súdu,
s prednesom riešenia tejto procesnej situácie, lipnutie na formalistickom dodržaní vzájomného
doručovania je len prílišným formalizmom pri uplatňovaní kontradiktórneho princípu konania. Odvolací

súd tak pri absencii doručenia tohto podania žalovanému nevidí porušenie jeho práva na spravodlivý
proces, keďže žalovaný mal v danom spore možnosť vyjadriť sa k všetkým prostriedkom procesného
útoku žalobcu, konkrétne podanie žiadne takéto prostriedky neobsahovalo, teda obsahový význam
neoboznámeného podania bol pre žalovaného nepatrný. Pozícia žalovaného v spore nedoručením
podania žalobcu nebola objektívne oslabená.

20.Napokonpokiaľideonávrhžalovanéhonanepriznanienáhradytrovkonaniapotenciálneúspešnému
žalobcovi z dôvodu neskorého predloženia kontrolného výkazu (až spolu s vyjadrením k odvolaniu), teda
návrh na postup podľa § 257 CSP, odvolací súd uvádza, že procesnou sankciou za novotu v odvolacom
konaní je neprihliadnutie na ňu (na tento prostriedok procesného útoku/obrany), čo odvolací súd aj učinil.

Na ďalšie sankcionovanie žalobcu postupom podľa § 257 CSP odvolací súd nevidí žiaden dôvod.

21. S ohľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu oboch výrokov
ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), keď uplatnené odvolacie dôvody neboli dané.

22. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalobcu odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).