Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222205842
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1222205842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava, Prievozská č. 2, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,
Bratislava, Prievozská č. 2, IČO: 53 255 739, za ktorú konajú JUDr. Marek Baraník, JUDr. Ján Dolejš
a Mgr. Martina Klačanová, proti žalovanej: H. I. G. B. J. V. C. Á., R. A. XX.X.XXXX, D. D., W. Č.. X,
o zaplatenie sumy 266,55 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 25. septembra 2023, č. k. B2-32 Csp 114/2022-90, v spojení s opravným uznesením
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 20. novembra 2023, č. k. B2-32 Csp 114/2022-109, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 25. septembra
2023, č. k. B2-32 Csp 114/2022-90, v spojení s opravným uznesením
zo dňa 20. novembra 2023, č. k. B2-32 Csp 114/2022-109, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.9.2023, č. k. B2-32 Csp 114/2022-90, vo výroku I. žalobu
zamietol a vo výroku II. žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Home Credit Slovakia, a.s.) poskytol žalovanej

úver, ktorý riadne nesplácala. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.9.2022 uzavretej
podľa § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), medzi
postupcom Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Piešťany, Teplická č. 147 a žalobcom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Poukázal na to, že žalovaná bola v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so
žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.4.2017

(ďalej aj ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorej súčasťou boli obchodné podmienky postupcu.
Na základe tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve o spotrebiteľskom úvere
a v obchodných podmienkach. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru žalobcu obsahovala
všetky znaky a spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a podľa zákona č. 258/2001 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Žalovaná
neplnilavstanovenýchtermínochsplátky,čímporušilasvojupovinnosťpodľazmluvy,atakpostupcadňa
27.9.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpeniapredmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.218,43 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 908,56 €,
riadneho úroku vo výške 114,17 € a úroku z omeškania vo výške 195,70 €, a to v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky

uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná na základe zmluvy čerpala peňažné prostriedky v celkovej
výške 1.316,55 €, pričom pred postúpením pohľadávky uhradila peňažné prostriedky v celkovej výške
1.050,- €. Po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 266,55 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami

a úhradami žalovanej (1.316,55 € - 1.050,- €). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní
neuplatnil. Žalobca si takisto uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 266,55 € podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 17.9.2022, t. j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 2 vety prvej, §

2 písm. e), § 10 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, ods. 2,
§ 53 ods. 1, ods. 9, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods.
1 prvej vety, § 504 Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav. Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzatvorili dňa 28.4.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej banka poskytla žalovanej bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške
1.000,- € (úverová karta Home Credit). Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v mesačných
splátkach vo výške 4,20 % z výšky úverového rámca, t. j. vo výške 42,- € mesačne. Splátky boli splatné
20. deň v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,17 % ročne. V zmluve bola uvedená
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 33,4 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 23,06

% a odplata vo výške 29,17 %. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podľa Hlavy 6. § 2 písm. a)
úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením aspoň
dvoch splátok alebo ak sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, tak môže veriteľ
zosplatniť úver, t. j. požiadať dlžníka o splatenie celého čerpaného úveru naraz. Výzvou k splateniu
celého úveru zo dňa 27.9.2019 veriteľ vyzval žalovanú, aby v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov

splatila celý úver čerpaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ žalovanú vyzval, aby dlžnú
čiastku vo výške 1.070,73 € uhradila najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávok - 01/2022 zo dňa 16.9.2022 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd prvej
inštancie zistil, že veriteľ Home Credit Slovakia, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej zo zmluvy
č. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2022 zistil, že veriteľ

oznámil žalovanej postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 1.218,43 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 908,56 €, riadneho
úroku vo výške 114,17 € a úroku z omeškania vo výške 195,70 €. Žalovaná po postúpení pohľadávky
nevykonala žiadne úhrady. Pokusom o zmier zo dňa 3.11.2022 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca

v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu

skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu
v konaní je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu. Predmetnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere z veriteľa na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu
spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú
legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia podmienok podľa §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o bankách“), resp. podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pred postúpením pohľadávky
zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.
V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz podľa§ 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Poukázal na to, že v
individuálnych spotrebiteľských sporoch je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C.s.p., lebo
nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na

podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ
nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou, poukazujúc na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27.10.2021, sp. zn. 4 Cdo 162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 6/2022). Poukazujúc na stanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách,
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch upravujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné
pre platné postúpenie pohľadávky banky (veriteľa), ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj
na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za
následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú musí
súd prihliadnuť aj bez námietky (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24.4.2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 60/2018; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7 Cdo
26/2017auznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.11.2019,sp.zn.1Obdo92/2018.
Konštatoval, že postúpenie pohľadávky banky (veriteľa) zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu
nielen na spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka,

§ 92 ods. 8 zákona o bankách, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch), v dôsledku ktorej
skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní
so vzťahom medzi veriteľom (postupcom) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť
postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi
(spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej

identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho
oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie
postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie
je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2022, sp. zn. 7 Cdo 86/2021). Na
základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, ako ani dodržanie zákonného postupu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca
v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca (Home Credit Slovakia, a.s.)

pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru výzvou zo dňa 27.9.2019 upozornil žalovanú v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. To znamená, že žalobca nepreukázal (neuniesol
svoje dôkazné bremeno), že jeho právny predchodca dodržal pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
zákonom stanovený postup na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa, t. j. že v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru. V konaní teda nebolo preukázané, že by došlo k riadnemu vyhláseniu
predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru (jeho zostatku s príslušenstvom), t. j. že
žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru sa stala v celom rozsahu splatnou (pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v rozpore
s§53ods.9Občianskehozákonníkamápritomzanásledokabsolútnuneplatnosťtohtoprávnehoúkonu

pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), t. j. kým nie je preukázané dodržanie postupu
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie dlžníka veriteľom na právo vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru), nie je možné považovať predmetný spotrebiteľský úver za (predčasne) splatný v celom
rozsahu. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu
spôsobilá na postúpenie v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávku zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno (až na výnimky) postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu
splatná, t. j. po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru veriteľom. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, má preto za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Nad rámec už uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že sporové konanie

je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu.
Žalobca bol povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a
tieto aj náležite preukázať, pričom súd nemá suplovať procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu. Takýto
postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C.s.p., predovšetkýmak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi
ako slabšej sporovej strane. Žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol
povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti a zároveň súd prvej

inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili.
Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu,
ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť
reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu, nie je preto možné hovoriť o prekvapivom

súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili,
musí ísť na ťarchu žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebol daný dôvod na postup podľa § 150
ods. 2 C.s.p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s
princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t. j. z dôvodu neunesenia dôkazného bremena), nie z dôvodu
neuvedeniarozhodujúcichskutkovýchtvrdení.Takistoneboldanýdôvodvyzývaťžalobcunaodstránenie

vady žaloby podľa § 129 C.s.p., keďže nedostatok spočívajúci v neunesení dôkazného bremena nie
je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie. Podaná žaloba podľa
názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C.s.p., súd preto nemal povinnosť vyzvať
žalobcu na späťvzatie žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietol.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. l v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p a úspešnosťou žalovanej, ktorej však konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

4. Opravným uznesením zo dňa 20.11.2023, č. k. B2-32 Csp 114/2022-109, opravil záhlavie

napadnutéhorozsudkutak,žesprávneznie:,,MestskýsúdBratislavaIVsudcomMgr.JakubomObertom
v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724
803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739,
proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W. X, Bratislava, o zaplatenie 266,55 eur
s príslušenstvom, takto.“ Dôvodil, že v záhlaví rozsudku sa súd prvej inštancie dopustil inej zrejmej

nesprávnosti, keď namiesto správneho označenia konajúceho súdu „Mestský súd Bratislava IV“ uviedol
nesprávne označenie „Okresný súd Bratislava I.“

5. Proti rozsudku vo veci samej podal žalobca v zákonnej lehote a v celom rozsahu odvolanie z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nesprávne právne posúdenie malo spočívať v aplikácii nesprávneho
zákonného ustanovenia na prejednávaný prípad, konkrétne ustanovenia § 565, § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Namietal, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový
revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.000,- €. Žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tak právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 27.9.2019 vyzval
žalovanúvzmysleustanovenia§563Občianskehozákonníkanasplatenieceléhozostávajúcehodlhu.Z

predložených dôkazov v konaní podľa žalobcu jednoznačne vyplývalo, že medzi postupcom a žalovanou
nebola uzatvorená dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. Záver súdu, že na prejednávaný prípad
sa vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol pre žalobcu prekvapivý a nemal podľa
jeho názoru základ v žiadnom právnom predpise. Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nemala byť dohoda o vrátení poskytnutého úveru dlžníkom v splátkach.

Poukázal na to, že formy vrátenia úveru s úrokmi veriteľovi zo strany dlžníka môžu byť dohodnuté rôzne,
hoci je pravdou, že v praxi sa najčastejšie dojednáva vrátenie úveru s úrokmi v pravidelných splátkach,
rozhodne to ale nie je podstatná náležitosť zmluvy o úvere. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je len prísľub dlžníka,
že poskytnutý úver s úrokmi veriteľovi vráti. Forma jeho vrátenia (t. j. v pravidelných splátkach, na

výzvu veriteľa, v stanovenej lehote a podobne) je ponechaná zákonodarcom výhradne na vôľu veriteľa
a dlžníka. V ustanovení § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch zákonodarca dokonca explicitne
počíta aj so situáciou, že pri spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania sa tento úver môže
zosplatniť na požiadanie (t. j. presne tak ako v prejednávanom prípade - na základe požiadania veriteľa ozaplatenie úveru s úrokmi). V zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovala medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú, avšak medzi zmluvnými stranami bol dojednaný
revolvingový úver vo forme kreditnej karty, nie klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje

klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez
nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne
vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový
rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii
tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. V

predmetnomprípadetakpodľažalobcunebolodojednanéplnenievsplátkach.Štandardnásplátka,ktorú
bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom
záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. V prípade, ak by sa žalovaná rozhodla finančné prostriedky vôbec v
daný mesiac nečerpať, nevznikla by jej ani povinnosť uhradiť tú-ktorú mesačnú splátku. Podľa žalobcu
tak nešlo o splátkový úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú sumu formou pravidelných splátok.
Žalovaná bola síce v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinná uhradiť k 20-temu dňu v mesiaci

splátku vo výške 4,20 % z výšky úverového rámca, no nešlo o splátky v zmysle ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka. Minimálna splátka, ktorú bola žalovaná povinná plniť bola v tomto prípade len
dojednaným opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkom vzťahu na dobu neurčitú. Z uvedeného
dôvodu teda nemožno hovoriť o tom, že bolo plnenie v splátkach dojednané (nakoľko povinnosť uhradiť
splátku bola podmienená čerpaním úveru). Žalobca bol preto toho názoru, že postupca si splnil svoju

povinnosť vyplývajúcu z § 563 Občianskeho zákonníka, a to zaslaním podania zo dňa 27.9.2019. Na
základe tohto podania právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čím mu
zároveň vznikol voči žalovanej nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle § 563
Občianskeho zákonníka. Žalobcovi z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebol zrejmý relevantný
dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie aplikoval zákonné ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka.
Následne poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2,

§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. februára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods.

1 C.s.p.).

8. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho

spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej
inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho
rozsudku, ktorým žalobu zamietol a žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s §
191C.s.p.zhodnotil,naskutkovézisteniaaplikovalsprávneprávnepredpisy,zvykonanéhodokazovania

vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.
odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa
podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané aktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.Súdprvejinštancieneporušilaniprávosporovýchstránnaspravodlivýproces,keďževhodnotení

skutkovýchzisteníneabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopaksúdprvejinštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné
a jeho argumenty podporujú príslušný záver súdu prvej inštancie. S odôvodnením rozhodnutia súdom
prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v

takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí
sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

11. Odvolací súd uvádza, že využitie dispozitívneho úkonu veriteľa vo forme žiadosti o splatenie celej
pohľadávky predstavuje sankciu za omeškanie dlžníka s plnením splátok v podobe straty výhody
splátok. Odvolací súd sa s tvrdením žalobcu, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou dohoda o

plnení v splátkach absentovala, a preto nebolo možné využiť možnosť žiadať splateného dlhu naraz,
nestotožňuje. Z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predovšetkým jej bodov 27. až 37. (č.
l. 23 spisu) vyplýva povinnosť dlžníka splácať revolvingový úver v dohodnutých splátkach. Odvolací
súd poukazuje na to, že už v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je, v súvislosti so splátkami
uvedené, že: (bod 32.) výška mesačnej splátky je 4,20 % z výšky úverového rámca (42,00 €), (bod

37.) termín splatnosti splátok je 20. deň v mesiaci. Z výpisu úverového účtu (č. l. 10) vyplýva, že
žalovanásplácalaúvermesačnýmisplátkamiod10.5.2017do20.5.2019avýškasplátkybola(spravidla)
42,- € (v jednom prípade dňa 28.1.2019 splátka 40,- € a v jednom prípade dňa 11.3.2019 splátka
128,- €). Odvolací súd taktiež poukazuje aj na Hlavu 6. § 2 písm. a/ úverových podmienok, kde sa
zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa dlžník oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo

ak sa oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, tak môže veriteľ zosplatniť úver,
t. j. požiadať dlžníka o splatenie celého čerpaného úveru naraz. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný
veriteľ si, pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, dojednal
ako následok porušenia tejto povinnosti vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ktoré musí byť vykonané v
súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Samotná zmluva o spotrebiteľskom

úvere upravovala túto možnosť, pričom aj z konania pôvodného veriteľa vyplýva, že postupoval v
súlade s týmito ustanoveniami, keďže pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka (č. l. 46). Skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že k jednorazovému zosplatneniu
úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo, ale išlo o výzvu veriteľa na splatenie dlhu podľa §
563 Občianskeho zákonníka, sa s ohľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu javí ako účelové

a ničím nepodložené. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že
plnenie dlhu bolo dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach. Zároveň, samotný žalobca v žalobe
uviedol, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa
zmluvy, a tak postupca dňa 27.9.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úver. Nemožno preto akceptovať
argumentáciu žalobcu založenú na tom, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou ako dlžníkom nebolo

dohodnuté plnenie v splátkach. Odvolací súd poukazuje na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Z Výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 27.9.2019 (č. l. 46 spisu) podľa názoru odvolacieho súdu je
zrejmé, že vyzýva k jednorazovému splateniu úveru z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas, teda

omeškania s úhradou záväzkov. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď na posudzovaný
prípad aplikoval § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

12. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolacie dôvody žalobcu
uvedené v jeho odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) nebol naplnený.

13. Žalobca ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.). Odvolací súd (ako už uviedol vyššie)

dospel na základe vykonaných dôkazov k rovnakým skutkovým zisteniam, ako súd prvej inštancie. Z
toho dôvodu tento odvolací dôvod žalobcu považoval za nedôvodný.14. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah
už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a

ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

15. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa

25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].

16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, preto by jej vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odvolacom konaní však zostala pasívna
a ako vyplýva zo spisu, žiadne trovy jej nevznikli, preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).