Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120395099
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6120395099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: X. R., nar. XX.XX.XXXX,
Q. XXXX/X, XXX XX O., zastúpeného: Mgr. Ivana Polivková, advokátka, Kláštorská 9, 821 05 Bratislava
- mestská časť Ružinov, proti žalovanému: KOREKTSTAV s.r.o., Bukovinská 7/7318, 831 06 Bratislava,
IČO: 35 743 671, zastúpenému: Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO:
36 860 107, o zaplatenie 3.573,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava III č. k. 26Cb/286/2020 - 178 zo dňa 21.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/286/2020 - 178 zo dňa

21.2.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I žalobu žalobcu zamietol a vo výroku II uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.573,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne od dňa 01.03.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatňovaním
pohľadávky vo výške 40,- Eur a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
v postavení objednávateľa si podľa vlastnej špecifikácie objednal u žalobcu v postavení zhotoviteľa
elektroinštalačné práce s dodávkou materiálu v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Drotárskej ulici v
Bratislave. Po riadnom dodaní objednaných elektroinštalačných prác a materiálu, teda po riadnom a
včasnom splnení svojho záväzku žalobca vyúčtoval odmenu za poskytnuté práce a služby faktúrou č.
2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97 Eur, splatnou dňa 28.02.2019, pričom rozpis jednotlivých

dodaných materiálov a služieb tvorí prílohu faktúry. Žalovaný dlžnú sumu do dňa podania žaloby
dobrovoľne neuhradil, takže sa žalobca domáhal zaplatenia svojej pohľadávky voči žalovanému titulom
neuhradenej faktúry vo výške celkom 3.573,97 Eur. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu rozporoval,
namietal, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie zmluvného vzťahu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného Dušana
Konečného a svedkov X. I. a Y.. B. T. a ďalej nasledovnými listinnými dôkazmi: faktúrou č. 2019/05,

predžalobnou výzvou, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a p. I., faktúrou č. 2017/12, e-mailovou
komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným - cenová ponuka na ELI. Drotárska, faktúrou č. 2017/10,
opravenou faktúrou č. 2017/10, faktúrou č. 2017/12, e-mailovou komunikáciou medzi p. I. a p. T., e-
mailovou komunikáciou medzi žalobcom a p. T. - rozpis na Drotársku zás. vyp. a SMS komunikácioumedzi konateľom žalovaného a žalobcom. Vec právne posudzoval podľa § 536 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

4. Podľa súdu prvej inštancie sporným v konaní bolo, či si žalovaný v postavení objednávateľa podľa
vlastnej špecifikácie objednal u žalobcu v postavení zhotoviteľa elektroinštalačné práce s dodávkou
materiálu v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Drotárskej ulici v Bratislave, teda či medzi stranami sporu
existovalzmluvnývzťah,nazákladektoréhobybolžalovanýpovinnýžalobcoviuhradiťfaktúruč.2019/05
zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97 Eur.

5. Súd konštatoval, že žalobca odôvodňoval svoj žalobný nárok tým, že „žalovaný si v postavení
objednávateľa podľa vlastnej špecifikácie objednal u žalobcu v postavení zhotoviteľa elektroinštalačné
prácesdodávkoumateriáluvnehnuteľnostinachádzajúcejsanaDrotárskejulicivBratislave.“Pododaní
objednaných elektroinštalačných prác a materiálu žalobca vyúčtoval odmenu za poskytnuté práce a
služby faktúrou č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97 Eur splatnou dňa 28.02.2019. Žalovaný

popieral, že by si od žalobcu objednal vykonanie týchto prác a materiálu, preto bolo na žalobcovi, aby
takéto svoje tvrdenie aj preukázal konkrétnymi dôkazmi. Žalobca tak bol v konaní povinný preukázať,
že medzi ním a žalovaným vznikol zmluvný vzťah zakladajúci peňažný nárok žalobcu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na podporu svojich tvrdení do konania predložil dôkazy

v podobe faktúr a elektronickej komunikácie medzi žalobcom, žalovaným a majiteľom nehnuteľnosti
p. I.. Žalobca tvrdil, že faktúra č. 2019/05 predstavovala odplatu za vykonanie dokončovacích prác
vykonaných žalobcom v predmetnej nehnuteľnosti výlučne na základe cenovej ponuky zaslanej
žalobcom stavbyvedúcemu žalovaného. Dôkazom, ktorý by za určitých okolností mohol podľa súdu
slúžiť na podporu žalobcom tvrdených skutočností, bola aj táto cenová ponuka, ktorú žalobca zaslal

stavbyvedúcemu žalovaného prostredníctvom e-mailu dňa 18.02.2018. Z tohto predloženého dôkazu
však nebolo možné spoľahlivo určiť, že by bol tento e-mail doručený osobe oprávnenej konať
za spoločnosť žalovaného, respektíve uzatvárať v mene spoločnosti žalovaného zmluvy, ale len
adresovaný stavbyvedúcemu žalovaného, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o jeho doručení.
Navyše, zaslanie cenovej ponuky neznamená, že žalovaný túto akceptoval a prejavil vôľu so žalobcom

uzavrieť zmluvu. Žalobca tiež tvrdil, že elektroinštalačné práce vykonal na základe schválenej cenovej
ponuky, čo však nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom. Žalobca rovnako nepredložil žiadny
dôkaz, ktorým by mohla byť napríklad e-mailová komunikácia, z ktorého by jasne vyplývalo, že cenovú
ponuku vyhotovil na základe žiadosti žalovaného, ktorý si od neho vykonanie daných prác a dodanie
daných materiálov objednal. Vystavenie samotnej faktúry č. 2019/05 žalobcom žalovanému nedokazuje,

že by si žalovaný od žalobcu vykonanie prác a dodávku tovaru aj objednal.

7. Podľa súdu prvej inštancie, z výsluchu svedkov tiež nebolo možné jednoznačne ustáliť hodnovernosť
žalobcom tvrdených skutočností, keďže ich výpovede, rovnako ako tvrdenia strán sporu, sa nezhodujú.
Žalobca mal za to, že v konaní preukázal, že žalovaný si od neho objednal sporné elektroinštalačné

práce, pričom ich vykonal riadne a včas, čo potvrdil aj svedok p. I.. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti
skutočnosť, že tvrdenie daného svedka, že žalobca vykonal dokončenie elektroinštalačných prác riadne
a včas na prelome rokov 2018 a 2019 automaticky neznamená, že žalobca preukázal, že vykonanie
týchto prác si od neho objednal žalovaný. To najmä s poukazom na výpoveď iného svedka, p. T., ktorý
uviedol, že majiteľ nehnuteľnosti si sám objednával vykonanie určitých prác priamo od subdodávateľov,

pričom tiež uviedol, že v roku 2018 si od neho majiteľ nehnuteľnosti neobjednal žiadne elektroinštalačné
práce, ktoré by boli neskôr zadávané žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazné bremeno predstavuje ťarchu pre konkrétnu stranu sporu
dokázať svoje v konaní predložené tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na

tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Bolo teda na žalobcovi,
aby v konaní preukázal, že si od neho žalovaný vykonanie prác vyúčtovaných faktúrou č. 2019/05
objednal. Súd však z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by k objednávke vykonania
prác a dodania materiálu zo strany žalovaného prišlo, nakoľko žalobca o existencii takejto objednávky

nepredložil relevantný dôkaz.

9.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdvsúlades§255ods.1CSPtak,žepriznalúspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.10. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedenom v bode 23 a 24 napadnutého
rozsudku a záver súdu považuje za nesprávny. Poukázal na to, že súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca

nepreukázal doručenie cenovej ponuky žalovanému, avšak žalovaný a rovnako tak ani svedok T. v
konaní nepopreli, že by pán T. obdržal e~mailovou formou od žalobcu dňa 18.02.2018 žalobcom
deklarovanú cenovú ponuku a súd prvej inštancie túto skutočnosť v rámci hodnotenia dôkazov tak
jednotlivo ako aj v ich súhrne absolútne nevyhodnocoval.

12. Rovnako tak sa, podľa jeho názoru, súd prvej inštancie nezaoberal zavádzajúcimi a nepravdivými

tvrdeniami žalovaného, ktorý v podanom odpore pôvodne tvrdil, že si žiadne práce u žalobcu neobjednal
a následne v totožnom podaní žalovaný uviedol, že pokiaľ si aj objednal u žalobcu nejaké práce, tak
malo ísť o odlišné práce, ktoré údajne nesúvisia s predmetom konania, pričom žalovaný nepreukázal,
o aké údajné práce žalobcu sa malo jednať.

13. Podľa žalobcu záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že si žalovaný u žalobcu objednal
vykonanie elektroinštalačných prác na pretraktovanej nehnuteľnosti je nesprávny a nezodpovedá
vykonanému dokazovaniu v rámci súdneho konania. Skutočnosť, že žalovaný si objednal u žalobcu
ako subdodávateľa elektroinštalačné práce potvrdil aj výsluch svedka X. I., ktorý jednoznačne
uviedol, že jediným subjektom, ktorý v objekte vo vlastníctve svedka vykonával v období 2017-2019

elektroinštalačné práce bol žalobca, pričom úhrady za výkon elektroinštalačných prác vykonával svedok
X. I. výlučne prostredníctvom osoby žalovaného.

14. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne opomína
ďalší dôkaz a preukázanú skutočnosť a to, že žalobca v konaní predložil email svedka X. I. zo

dňa 11.02.2019, podporený následne výsluchom samotného svedka, z ktorého vyplynulo, že pán I.
zaplatil žalovanému za elektroinštalačné práce vykonané výlučne žalobcom sumu vo výške 13.000,-
EUR bez DPH, pričom prílohu predmetného mailu tvoril aj rozpis zaplatených elektroinštalačných prác
žalovanému, ktoré sú v sume vo výške: 12.795,97,- EUR a ktoré p. X. I. obdržal výlučne od žalovaného.
Rozpis týchto prác bol absolútne súladný s rozpisom prác a špecifikáciou tovaru uvedených v cenovej

ponuke žalobcu, ktorú preukázateľne zaslal žalovanému, resp. zamestnancovi žalovaného.

15. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ďalšie rozporné tvrdenia žalovaného, s ktorými sa súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku absolútne nevysporiadal vyvstávajú aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý
v konaní tvrdí, že faktúra č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97,- EUR nebola žalovanému

zo strany žalobcu nikdy doručená, no naproti tomu žalovaný nevie vysvetliť, aká zásielka mu bola zo
strany žalobcu preukázateľne doporučene s doručenkou doručená, pričom uvádza niekoľko možných
údajných alternatív, ktoré však žalovaný v konaní absolútne nepreukázal.

16. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu a tým,

že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôvodil z nich nesprávne právne
závery. Uvádza, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom
chránených záujmov patrí aj právo na spravodlivý proces, pričom za jeho porušenie treba považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie
náležíte odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako
aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma
možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie
nevyhodnocoval všetky dôkazy tak jednotlivo aj v ich súhrne.

17. Na základe uvedeného navrhuje žalobca, aby Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.18. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Má za to, že ak žalobca v prvostupňovom konaní tvrdil, že predmetná
cenová ponuka má preukazovať existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, je toto

tvrdenie povinný preukázať okrem iného aj tým, že táto cenová ponuka bola preukázateľne doručená
a hlavne preukázateľne akceptovaná. Zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom v prvostupňovom
konaní nemožno vyvodiť odôvodnený záver, že by medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný
vzťah, v rámci ktorého by si žalovaný u žalobcu objednal elektroinštalačné práce, ktoré sa mali podľa
faktúry 05/2019 vystavenej žalobcom, vykonávať na prelome rokov 2018/2019. Žalobca sa účelovo a

nesprávne snaží v tomto smere obrátiť dôkazné bremeno, ktoré sám neuniesol, na žalovaného.

19. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu, že na základe výsluchu svedka p. I., nemožno preukázať
hodnovernosť tvrdení žalobcu. Svedok p. I. sám vo svojej výpovedi uviedol, že nevie uviesť v akom
období boli elektroinštalačné práce žalobcom vykonávané a vedel potvrdiť iba to, že boli dokončované
na prelome rokov 2018 a 2019. Z výpovede svedka však žiadnym spôsobom nevyplynulo že by tieto

práce boli vykonávané na základe pokynu a objednávky žalovaného, ako žalobca tvrdil v priebehu
provstupňového konania a ako tvrdí aj vo svojom odvolaní.

20. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v konaní nepoprel email, ktorý mal obsahovať vyúčtovanie
elektroinštalačných prác, poukázal na svoje vyjadrenie z 10.1.2024, kde dal do pozornosti jednotlivé

vnútorné rozpornosti.

21. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov, preto
navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 5.5.2024 s tým, že žalobca sa v plnom
rozsahu pridržiava písomne podaného Odvolania žalobcu zo dňa 20.03.2024 proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava III zo dňa 21.02.2024, sp. zn.: B3-26Cb/286/2020, pričom žalobca dáva do pozornosti
odvolacieho súdu, že žalovaný okrem skutočnosti, že sa v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2024
iba formálne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie prezentovanom v napadnutom rozsudku,

absolútne nereflektuje a nepopiera skutkové tvrdenia žalobcu, na ktoré žalobca v podanom odvolaní
poukazuje.

23. Žalobca dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný tak v priebehu celého konania ako ani
vo Vyjadrení nepoprel (ani svedok T.), že pán T. obdržal

e-mailovou formou od žalobcu dňa 18.02.2018 žalobcom deklarovanú cenovú ponuku; žalovaný nevie
vysvetliť jeho vlastný rozpor, keď v podanom odpore pôvodne tvrdil, že si žiadne práce u žalobcu
neobjednal a následne v totožnom podaní žalovaný uviedol, že pokiaľ si aj objednal u žalobcu nejaké
práce, tak malo ísť o odlišné práce, ktoré údajne nesúvisia s predmetom konania, pričom žalovaný
nepreukázal, o aké údajné práce žalobcu sa malo jednať; tvrdenie žalovaného, že ani z výsluchu

svedka X. I. nevyplýva, že by si žalovaný u žalobcu objednal vykonanie elektroinštalačných prác je
nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď svedok X. I. potvrdil, že jediným subjektom,
ktorý v objekte vo vlastníctve svedka vykonával v období 2017-2019 elektroinštalačné práce bol žalobca
ako subdodávateľ, pričom úhrady za výkon elektroinštalačných prác vykonával svedok X. I. výlučne
prostredníctvom osoby žalovaného.

24. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, ktorú zhrnul.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach

daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 3 CSP oznámený na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa
20.1.2026.Pooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštancieadôvodmiodvolaniažalobcudospel
k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie za
elektroinštalačné práce vykonané v priebehu roka 2018, ktoré žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2019/05 zo
dňa 22.2.2019. V konaní bolo sporné, či žalovaný u žalobcu vykonanie predmetných prác objednal a či
teda došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi týmito dvoma subjektami. Súd prvej inštancie dospelvykonaným dokazovaním k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
žalovaný si od neho objednal vykonanie prác a dodanie materiálu, ktoré žalobca fakturoval predmetnou
faktúrou, preto žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, ktorý sa

so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil a považuje ich za nesprávne.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

28.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe listinných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých

dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil, zistený
skutkový stav správne právne posúdil podľa § 536 Obchodného zákonníka a postupoval v súlade s
Civilným sporovým poriadkom. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa
odvolací súd nasledovné:

30. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že záver súdu prvej inštancie
v ods. 23 a 24 napadnutého rozsudku je nesprávny. Podľa žalobcu súd prvej inštancie tvrdí, že
žalobca nepreukázal doručenie cenovej ponuky, avšak žalovaný ani svedok T. obdržanie emailu s
cenovou ponukou nepopreli. Odvolací súd poukazuje na znenie ods. 23 napadnutého rozsudku,
kde súd prvej inštancie uvádza: „Dôkazom, ktorý by za určitých okolností mohol slúžiť na podporu

žalobcom tvrdených skutočností, bola aj táto cenová ponuka, ktorú žalobca zaslal stavbyvedúcemu
žalovaného prostredníctvom e-mailu dňa 18. 02. 2018. Z tohto predloženého dôkazu však nemožno
spoľahlivo určiť, že by bol tento e-mail doručený osobe oprávnenej konať za spoločnosť žalovaného,
respektíve uzatvárať v mene spoločnosti žalovaného zmluvy, ale len adresovaný stavbyvedúcemu
žalovaného, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o jeho doručení. Navyše zaslanie cenovej ponuky

neznamená, že žalovaný túto akceptoval a prejavil vôľu so žalobcom uzavrieť zmluvu. Žalobca tiež
tvrdil, že elektroinštalačné práce vykonal na základe schválenej cenovej ponuky, čo však nepreukázal
žiadnym dôkazným prostriedkom.” Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že v konaní nebolo preukázané doručenie cenovej ponuky osobe oprávnenej konať za
žalovaného a predovšetkým, že nedošlo k akceptácii cenovej ponuky. Prípadné doručenie cenovej

ponukystavbyvedúcemuniejedôkazomouzatvorenízmluvnéhovzťahunazákladepredmetnejcenovej
ponuky, t.j. nie je dôkazom o schválení cenovej ponuky.

31. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany
žalovaného bolo iba formálne a teda procesne neúčinné. Za takéto neúčinné popretie považuje tvrdenie

žalovaného, že pokiaľ si aj objednal u žalobcu nejaké práce, tak malo ísť o odlišné práce, ktoré údajne
nesúvisia s predmetom konania, pričom žalovaný nepreukázal, o aké údajné práce žalobcu sa malo
jednať.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve žalobca, ktorý bol povinný preukázať uzatvorenie

zmluvného vzťahu, na základe ktorého sa domáha zaplatenia žalovanej sumy, keďže žalovaný
uzatvorenie zmluvného vzťahu poprel. Žalovaný pri svojom prvom úkone správne namietal, že žalobca
nepripojil k žalobe okrem faktúry žiaden listinný dôkaz preukazujúci uzatvorenie zmluvného vzťahu.
Žalovaný nebol povinný preukazovať, aké iné odlišné práce žalobca vykonal, ale bolo povinnosťou
žalobcu okrem tvrdenia preukázať, že práce, ktoré sa mali podľa faktúry č. 05/2019 vystavenej žalobcom

vykonávať na prelome rokov 2018 a 2019 vykonal žalobca na základe objednávky žalovaného a
odsúhlasenej cenovej ponuky.

33. Civilné sporové konanie je totiž ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Z

predmetnej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana
povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej
sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov,ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej
relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).

34. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že záver súdu o nepreukázaní objednávky a vykonaní
prác je nesprávny a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Podľa odvolacieho súdu výsluchom
svedka p. I., nebola preukázaná hodnovernosť tvrdení žalobcu. Svedok p. I. sám vo svojej výpovedi
uviedol, že nevie uviesť v akom období boli elektroinštalačné práce žalobcom vykonávané a vedel
potvrdiť iba to, že boli dokončované na prelome rokov 2018 a 2019. Z výpovede svedka však žiadnym

spôsobom nevyplynulo že by tieto práce boli vykonávané na základe pokynu a objednávky žalovaného,
ako žalobca tvrdil v priebehu konania a ako tvrdí aj vo svojom odvolaní. Naviac treba túto výpoveď
vyhodnocovať v spojitosti s výpoveďou svedka p. T., ktorý uviedol, že majiteľ nehnuteľnosti si vykonanie
určitých prác objednával priamo od subdodávateľov.

35. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku absolútne opomína ďalší dôkaz a preukázanú skutočnosť a to, že žalobca v
konaní predložil email svedka X. I. zo dňa 11.02.2019, podporený následne výsluchom samotného
svedka, z ktorého vyplynulo, že pán I. zaplatil žalovanému za elektroinštalačné práce vykonané výlučne
žalobcom sumu vo výške 13.000,- EUR bez DPH, pričom prílohu predmetného mailu tvoril aj rozpis
zaplatených elektroinštalačných prác žalovanému, ktoré sú v sume vo výške 12.795,97,- EUR a ktoré

p. X. I. obdržal výlučne od žalovaného. Súd prvej inštancie podľa neho nevyhodnocoval, že žalovaný
uvedené nepoprel. Odvolací súd nesúhlasí, že žalovaný tieto skutočnosti nepoprel, keďže vo vyjadrení
zo dňa 10.1.2024 uviedol ohľadne tohto listinného dôkazu vlastné skutkové tvrdenie a to, že v prílohe,
ktorou disponuje p. I. sú špecifikované práce, ktoré boli vykonané k 19.12.2017. Podľa odvolacieho
súdu emailová komunikácia medzi žalobcom a vlastníkom nehnuteľnosti nie je dôkazom o vykonaní

vyfakturovaných elektroinštalačných prác, ani dôkazom, že ich žalovaný objednal.

36. Žalobca napokon namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného,
že faktúra č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97,- EUR nebola žalovanému zo strany
žalobcu nikdy doručená, no naproti tomu žalovaný nevie vysvetliť, aká zásielka mu bola zo strany

žalobcu preukázateľne doporučene s doručenkou doručená, pričom uvádza niekoľko možných údajných
alternatív, ktoré však žalovaný v konaní absolútne nepreukázal. Odvolací súd k uvedenej námietke
uvádza, že skutočnosť, či a kedy bola faktúra žalovanému doručená, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie
súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že existencia zmluvného vzťahu preukázaná nebola, je irelevantné, či bola žalovanému doručená

predmetná faktúra. Faktúra je z hľadiska obchodného práva vnímaná ako výzva na zaplatenie a
doručenie, resp. nedoručenie faktúry môže mať vplyv na posúdenie doby omeškania, čo je v tomto
prípade irelevantné.

37. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Žalobca v odvolaní neuviedol
žiadnevecneaprávnerelevantnédôvody,ktorébybolispôsobiléprivodiťprenehopriaznivérozhodnutie
vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného

súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec
správne rozhodol po právnej stránke. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny vrátane výroku o trovách konania a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania

podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).