Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122206871
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3122206871.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D.
E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny
15/25, IČO 34 054 081 proti žalovaným 1) Slovenskej republike v zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO 17 335 345, 2) F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom

v H. 111, 3) I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. XXX, 4) J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXX,
zastúpenému F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXX, 5) A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. XXX,
6a) L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. XXX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných 2)
a 3) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/63/2022-128 zo dňa 4. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zriadil v prospech žalobcu, vlastníka stavby zapísanej ako
rekreačná chata súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H., vecné
bremeno, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, parcely registra „E“ č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 2.181 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H., a to v rozsahu a na mieste
vyznačenom na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX-XX, vyhotovenom F. B. A. dňa 15.06.2021,

úradne overenom Okresným úradom C. katastrálnym odborom dňa 12.07.2021 pod číslom XXX/XX,
ako diel „1“ vo výmere 161 m2 s tým, že uvedený geometrický plán je súčasťou rozsudku,
pričom obsahom vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok je právo oprávneného z vecného
bremena na prechod peši a prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových
vozidiel (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1) sumu 1,20 eur, žalovaným 2) a 3)
sumu 21 eur, žalovanému 4) sumu 0,60 eur, žalovanej 5) sumu 0,60 eur, žalovanej 6a)

sumu 0,60 eur, všetkým do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal (výrok III.). Súd rozhodol podľa článku 20 odsek 1, 3, 4 Ústavy SR, § 151n ods.
1 až 3, § 151o ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zriadenia
vecného bremena v prospech vlastníka stavby zapísanej u Okresného úradu C., katastrálny odbor v

katastri nehnuteľností pre okres C., obec H., k.ú. H. na LV č. XXXX ako stavby - rekreačná chata,
súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X (ďalej ako stavba žalobcu) spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý
pozemok zapísaný u Okresného úradu C., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres C., obec
H., k.ú. H. na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu
- parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2.181 m2 (ďalej ako pozemok žalovaných), a to v rozsahu a
mieste vyznačenom na geometrickom pláne č. plánu XXXXXXXX-XXX-XX úradne overenom Okresným

úradom C., katastrálny odbor dňa 12.07.2021 pod č. XXX/XX ako Diel „1“ vo výmere 161 m2
vytvorený z tohto pozemku. Obsahom vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok jeprávo oprávneného na prechod peši a prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových vozidiel a
povinnosť povinného výkon tohto práva strpieť. Žalobca zároveň žiadal, aby mu bola uložená povinnosť
za zriadenie vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok zaplatiť peňažnú náhradu žalovanému

1) vo výške 1,20 eur, žalovaným 2) a 3) spoločne a nerozdielne vo výške 21 eur, žalovanému 4) vo výške
0,60 eur, žalovanej 5) vo výške 0,60 eur a žalovanej 6) vo výške 0,60 eur.

3. Žalobca tvrdil, že ako vlastník stavby realizuje svoj prístup k nej z verejnej komunikácie cez pozemky
vo výlučnom vlastníctve štátu a obce H., pričom prístup po týchto pozemkoch nadväzuje na predmetný

pozemok žalovaných, po ktorom fakticky realizuje prístup až na hranicu svojho pozemku parc. č. XXXX/
X, k.ú. H., ktorý nadväzuje na jeho ďalší pozemok parc. č. XXXX/X, k.ú. H., na ktorom je postavená
predmetná stavba žalobcu. Žalobca fakticky realizuje prístup k svojej stavbe cez pozemok žalovaných,
no má záujem, aby jeho prístup k stavbe bol riadne zabezpečený aj zriadením vecného bremena práva
cesty cez priľahlý pozemok v súlade s § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že iný
možnýprístupkjehostavbeniejeazaúčelomriadnehosprístupneniajehostavbyjemožnézriadiťvecné

bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok žalovaných v mieste, v ktorom žalobca prechod fakticky
vykonáva. Za účelom špecifikácie miesta, v ktorom sa domáhal zriadenia vecného bremena práva
cesty cez priľahlý pozemok a v rozsahu, v ktorom sa jeho zriadenia domáhal, zabezpečil geometrický
plán a za účelom stanovenia výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena práva cesty
cez priľahlý pozemok zabezpečil znalecký posudok, ktorým bola určená všeobecná hodnota vecného

bremena.

4. Žalovaní 2) a 3) so zriadením vecného bremena nesúhlasili a tvrdili, že do roku 1992 predmetnú
parcelu žalovaných obhospodarovalo JRD H. a od toho roku na uvedenej parcele hospodária oni
a toho času je na pozemku zasiata ďatelinotrávna miešanka. V prípade, ak na pozemku žalovaných

bude zriadené vecné bremeno, nebudú môcť plochu poorať a uvedená časť pozemku bude trvalo
znehodnotená. Mali za to, že žalobca mohol žiadať zriadenie práva cesty na susednom pozemku, ktorý
vlastnia jeho tety. V podanej duplike poukázali na to, že obec H. predáva kúsky pozemkov po 70 eur za 1
m2, a ak by žalobca chcel pozemok pod cestou odkúpiť, určite by uspel, ale on by chcel cestu zadarmo.

5. Na pojednávaní dňa 04.07.2024 žalovaný 2) uviedol, že žalobca si môže zriadiť cestu cez priľahlý
pozemok, ktorý vlastnia jeho tety. Mal za to, že pokiaľ sa zriadi vecné bremeno, prakticky o pozemok
príde, pričom kúpna cena pozemkov je 70 eur za 1 m2. Žalovaný 2) ponúkol žalobcovi na predaj svoj
podiel na pozemku žalovaných v časti prístupovej cesty za 35 eur za 1 m2, no žalobca
s uvedenou sumou na pojednávaní nesúhlasil. Následne uviedol, že by podiel na pozemkoch žalobcovi

predal za 20 eur za 1 m2, k uvedenej ponuke sa žalovaný už nevyjadril.

6. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienok podľa § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka pre zriadenie vecného bremeno práva prechodu a
prejazdu súdom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby a

pozemkov, ku ktorým nemá prístup cez priľahlý pozemok, ktorý by bol v jeho vlastníctve a
dlhodobo používal na prechod k jeho nehnuteľnostiam predmetný pozemok žalovaných, pričom časť na
prechod je doteraz oddelená plotom od časti, ktorá je obhospodarovaná žalovanými 2) a 3). Žalobca,
ani žalovaní 2) a 3) dlhodobo nemali vedomosť o tom, že spomínaný plot nie je na
hranici pozemku, ale prakticky oddeľuje časť, slúžiacu k prechodu. Prechod bol geodetom zakreslený

v najmenšej možnej miere tak, aby bol možný aj prejazd motorovými vozidlami, čo je podľa súdu prvej
inštancie, vzhľadom na existenciu rekreačnej chaty a nutnosť jej údržby, potrebné. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho z priľahlých pozemkov, teda nemá inú možnosť, ako
prejsť k svojim nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov podanej žalobe vyhovel a zároveň rozhodol aj
o náhrade za zriadenie vecného bremena pre žalovaných v hodnote podľa znaleckého posudku podľa

podielov, ktoré žalovaní na predmetnej parcele č. XXXX/X vlastnia. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi, ktorému by náhrada trov konania
patrila, túto náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatňoval.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní 2) a 3). Rozsudok

súdu prvej inštancie považovali za nespravodlivý, nakoľko prišli o možnosť užívať a obrábať pozemok
žalovaných v diely „1“ o výmere 161 m2, ktorý bol odčlenený z ich pozemku, a z ktorého sa vytvorila
cesta v prospech žalobcu. Navrhli, aby si žalobca od nich spoluvlastnícky podiel 35/40 z uvedenej cestyodkúpil, tento mu ponúkli na predaj za kúpnu cenu 10 eur za 1 m2, t. j. celkom za sumu 1.408,75 eur.
Navrhli, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi odporučil odkúpiť si podiely spoluvlastníkov.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že podané odvolanie neobsahuje relevantné
dôvody a je potrebného ho podľa § 386 písm. d) CSP v spojení s § 363 CSP odmietnuť. Podľa
žalobcu neobstojí odvolacia námietka, že žalovaní 2) a 3) prišli o možnosť užívať a obrábať príslušnú
časť pozemku, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto časť pozemku žalovaní 2) a 3)
neobrábali, neužívali a táto dlhodobo slúžila ako prístupová cesta k stavbe žalobcu. Argumentáciu

žalovaných 2) a 3) o nespravodlivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za neopodstatnenú.
Podľažalobcunávrhžalovaných2)a3)naodkúpenieichspoluvlastníckehopodielunemožnopovažovať
za odvolaciu námietku proti rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 2) a 3) spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný 1) vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných 2) a 3) uviedol, že sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za zákonné a vecne správne.

10. Žalovaní 2) a 3) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej replike) uviedli, že
od pozemkov rodiny B. bol postavený plot z pražcov a pletiva. Žalovaní nepredpokladali, že rodina B. si

svojvoľneprihradícca5metrovpocelejdĺžkezparcelyžalovaných.Ponúkližalobcovinapredajpotrebnú
časť na zriadenie si cesty za sumu 1.408,75 eur, na ktorú ponuku žalobca nereagoval. Poukázali na to,
že uplatnením práva vecného bremena na ornej pôde bude táto pôda mŕtva a oni budú trvale zbavení
ich majetku, čo považovali za vyvlastnenie.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia v spore podané neboli.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

13. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalovaní 2) a 3) namietali nespravodlivosť súdneho
rozhodnutia s tvrdením, že zriadením vecného bremena prišli o možnosť užívať a obrábať pozemok
žalovaných a opätovne navrhli, aby si žalobca od nich spoluvlastnícky podiel 35/40 na časti pozemku

žalovaných, predstavujúcej cestu k jeho stavbe, odkúpil, pričom tento mu ponúkli na predaj za kúpnu
cenu 10 eur za 1 m2, t. j. celkom za sumu 1.408,75 eur. Uvedené tvrdenia bolo možné podľa ich obsahu
posúdiť ako námietku nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie, čím uplatnili vo svojom
odvolaní odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

14. Podstata odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové

zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. V ustanovení § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné
bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo

vlastníctve inej osoby. Právo cesty patrí medzi tzv. poľné služobnosti. Medzi základné predpoklady
pre zriadenie práva cesty súdom podľa uvedeného zákonného ustanovenia patrí: a) právo cesty sa týka
pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena, b) právo cesty možno zabezpečiť
iba v prospech vlastníka stavby, c) vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe inak, d) vecné
bremeno zodpovedajúce právu cesty možno zriadiť iba na tento konkrétny účel.

16. Za priľahlý pozemok potrebný na zriadenie nevyhnutnej cesty sa považuje nielen pozemok
bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zriadenie nevyhnutnej cesty,
cez ktoré má byť prístup realizovaný tak, aby mal vlastník stavby prístup k verejnej komunikácii/ceste.V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je možné zriadiť vecné bremeno iba v prospech vlastníka
stavby, ktorá stojí na zaťaženom pozemku. Pod pojmom „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“
má zákon na mysli situáciu, keď vlastník nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe na základe iného,

spravidla obligačného titulu. Vlastník stavby, domáhajúci sa zriadenia práva nevyhnutnej cesty, nemá
zabezpečený prístup k stavbe cez cudzí pozemok, ak vlastník pozemku prechádzanie len trpí alebo mu
udelí súhlas, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 22Cdo/1897/2004 zo dňa 20.7.2004 a rozsudku, sp. zn. 22Cdo/2854/2010 zo dňa 28.04.2011
podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého

pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúka jeho odpredaj vlastníkovi stavby alebo zriadenie vecného
bremenacestyzavšeobecnú(trhovú)cenu.Pokiaľvlastníkpozemkuponúkavlastníkovistavbyodpredaj
pozemku za trhovú cenu, nemožno nevyhnutnú cestu zriadiť (Rc 32/2006). Ak je možný prístup
z viacerých pozemkov, musí súd zvážiť všetky okolnosti prípadu a rozhodnúť, či je možné po vlastníkovi
pozemku, ktorý má byť zaťažený, spravodlivo žiadať, aby zaťaženie znášal práve on. Právo cesty
nemôže slúžiť na iný účel, než na ktorý je určený zákonom, t. j. na nevyhnutný prístup k stavbe.

Zriadenie nevyhnutnej cesty tak predstavuje ultima ratio, keď prístup k stavbe si stavebník nemôže
zabezpečiť inak, pričom na výšku nákladov alebo hľadisko tzv. pohodlnejšieho prístupu k stavbe
sa neprihliada. Nevyhnutnú cestu je potrebné trasovať takým spôsobom, aby vlastníka pozemku
čo najmenej obťažovala. V prípade, ak sa vlastník stavby vlastným zavinením zbavil prístupu k svojej
stavbe,nemožnomuprávonevyhnutnejcestypriznať,nakoľkoplatízásada,ženiktonesmiemaťvýhodu

zo svojej nepoctivosti. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy skutočnosť, že v prípade
zriadenia nevyhnutnej cesty ide o vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Musí preto vždy prihliadať
na spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla
zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Ak pripadá do úvahy viac možností, ako zriadiť
nevyhnutnú cestu, je potrebné vybrať tú, ktorá bude pre vlastníka zaťaženého pozemku najmenej

obťažná; je potrebné tiež zvážiť, či by z hľadiska požiadavky minimalizácie zásahov
do vlastníckeho práva vlastníka zaťažovaného pozemku nebolo vhodnejšie zriadiť cestu cez pozemok
iného vlastníka, čo by bolo menej zaťažujúce a primeranejšie.

17. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zriadení vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka

stavby, ku ktorej nie je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie cez pozemok žalovaných, založil
na konštatovaní, že žalobca nemá inú možnosť prístupu k svojím nehnuteľnostiam ako cez pozemok
žalovaných. Odvolatelia v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzali, že žalobca má možnosť zriadenia
prístupu k ceste cez susedný pozemok, ktorý je vlastníctve príbuzných žalobcov, no s uvedeným
argumentom žalovaných 2) a 3) sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí bližšie nezaoberal.

Z vykonaného dokazovania (výpovede žalobcu a žalovaného 2/) vyplynulo, že k vybudovaniu plotu
medzi pozemkom žalovaných a susediacim pozemkom vo vlastníctve príbuzných žalobcu došlo
v minulosti týmito príbuznými, ktorí plot osadili približne 5 metrov od hranice pozemkov na pozemku
žalovaných a pozemok žalovaných medzi osadeným plotom a hranicou pozemku žalobca užíval na
prístup k svojej nehnuteľnosti a mal za to, že pozemok jeho príbuzných siaha po takto nesprávne

osadený plot. Žalovaní 2) a 3) vyznačili v predkladaných mapách iné možné prístupy žalobcu z verejnej
komunikácie k jeho stavbe. Je zrejmé, že tieto navrhované prístupy mohli predstavovať iné možnosti,
kadiaľ by mohla cesta k stavbe žalobcu viesť cez iné priľahlé pozemky. V prípade, ak stavbu
bez prístupu k verejnej komunikácii obklopuje niekoľko susedných pozemkov, je potrebné právo cesty
zriadiť cez ten pozemok, ktorý vyhovuje potrebám vlastníka stavby riadne ju užívať s čo najmenšími

nákladmi, pričom sa musí dbať o to, aby bol vlastník susediaceho pozemku čo najmenej obťažovaný
zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty, a aby bol jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý. Preto, ak
by sa ukázalo, že podstatne primeranejšie je vedenie cesty cez pozemky vlastníkov iných susediacich
pozemkov než žalovaných, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie neskúmal inú
možnosť prístupu žalobcu k jeho stavbe cez iné susediace pozemky a uspokojil sa len s konštatovaním,

že žalobca dlhodobo používal na prechod k jeho stavbe pozemok žalovaných, ktorý bol nesprávne
umiestneným plotom oddelený vo zvyšku pozemku žalovaných. Záver súdu prvej inštancie o tom,
že prístup žalobcu ako vlastníka stavby k verejnej komunikácii nemožno zabezpečiť inak, bol podľa
odvolacieho súdu preto bez zisťovania možnosti cesty cez iné susediace pozemky predčasný.

18. Ďalším odvolacím argumentom žalovaných 2) a 3) bola opätovná a znížená ponuka na predaj
ich podielu na časti pozemku žalovaných, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu
(v rozsahu dielu „1“ vo výmere 161 m2 zameraného na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX-XX
vyhotovenom F. B. A. dňa 15.06.2021, úradne overenom Okresným úradom C. katastrálnym odboromdňa 12.07.2021 pod číslom XXX/XX), a to za sumu 1.408,75 eur, ktorá predstavuje cenu
10 eur za 1 m2. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu na uvedenú ponuku žalovaných 2) a 3) nereagoval.
V konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.07.2004 žalovaný 2) ponúkol žalobcovi

podiel na uvedenej časti pozemku žalovaných na predaj za cenu predstavujúcu 35 eur za 1 m2, s ktorou
žalobca nesúhlasil. Následne na pojednávaní žalovaný 2) uviedol, že by podiel na pozemkoch žalobcovi
predal za 20 eur za 1 m2, no na túto ponuku žalobca na pojednávaní nereagoval. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaní 2) a 3) ponúkali žalobcovi v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní svoj spoluvlastnícky podiel na časti pozemku žalovaných, ktorá mala predstavovať prístupovú

cestu k stavbe žalobcu, a to za kúpnu cenu 35 eur za 1 m2, následne 20 eur za 1 m2 a napokon
v odvolacom konaní za 10 eur za 1 m2, resp. celkovo za sumu 1.408,75 eur. S
uvedenou ponukou žalovaných na predaj ich podielu na časti ich pozemku, ktorá mala predstavovať
prístupovú cestu k stavbe žalobcu, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, neposúdil jej vplyv vo
vzťahuksplneniujednéhozpredpokladovprezriadenieprávacestysúdom,žeprístupvlastníkakstavbe
nemožno zabezpečiť inak, a či táto ponuka na predaj predstavuje prekážku zriadenia

nevyhnutnej cesty. Preto aj z tohto dôvodu je podľa odvolacieho súdu predčasný záver súdu prvej
inštancie o tom, že prístup žalobcu ako vlastníka stavby k verejnej komunikácii nemožno zabezpečiť
inak, bez posúdenia ponuky žalovaných na predaj ich podielov na časti pozemku žalovaných, ktorá mala
predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď sa pri
konštatovaní, že prístup žalobcu ako vlastníka stavby k verejnej komunikácii nemožno zabezpečiť inak,
nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaných 2) a 3) o možnosti zriadenia cesty v prospech
žalobcu cez iný susediaci pozemok a o možnosti odpredaja podielu žalovaných 2) a 3) na časti ich
pozemkov, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu žalobcovi za trhovú hodnotu.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne
posúdil, a preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods.
1 písm. c) CSP.

21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi vec v naznačenom smere, zameria svoju pozornosť na
zistenie, či v danom prípade je možné zabezpečiť prístup žalobcu z verejnej komunikácie k jeho stavbe
cez iný susediaci pozemok a v prípade zistenia tejto možnosti vyhodnotiť rozsah nákladov potrebných
na riadne užívanie práva cesty a rozsah zásahu do práv vlastníka tohto susediaceho pozemku a tieto
posúdiť vo vzťahu k pozemku žalovaných. Zároveň je potrebné vyhodnotiť ponuku žalovaných 2) a 3)

na predaj ich podielu na časti pozemku žalovaných, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe
žalobcu za kúpnu cenu 1.408,75 eur, či táto ponuka predstavuje ponuku na predaj za trhovú cenu a aký
je postoj žalobcu k tejto ponuke, ktoré skutočnosti môžu viesť nielen k zmierlivému usporiadaniu vzťahov
sporových strán, ale môžu predstavovať aj dôvod pre meritórne rozhodnutie súdu (či už
žalobe vyhovujúce alebo žalobu zamietajúce).

22. O trovách konania, vrátane tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).