Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/115/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125208725
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125208725.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní

zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa
rodičov: matky - C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. XXX, právne zastúpenej Mgr. Tomášom
Ješkom, advokátom so sídlom Janka Palu 267/22, 914 41 Nemšová a otca - A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXXX/X F., G., právne zastúpeného JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so
sídlom Námestie sv. Anny 7269/20A, 911 01 Trenčín, o návrhu matky a o návrhu otca na úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A. sa zamieta.

II. Maloletý A. B. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca. Právo zastupovať maloleté dieťa
a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

III. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. sumou 50,- eur mesačne k rukám
otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od vykonateľnosti výroku II. tohto rozsudku.

IV. Matka je oprávnená stretávať sa s mal. A. každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtka
od 18.00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 17.00 hod. do stredy do
08.00 hod.

Otec je povinný maloletého na styk s matku riadne pripraviť a v stanovenom čase a mieste maloletého
matke odovzdať. Matka si maloletého prevezme v mieste bydliska otca a po skončení styku maloletého
odovzdá v určenom čase otcovi v mieste jeho bydliska, prípadne v školskom zariadení, ktoré maloletý
navštevuje.

V. Tento rozsudok je v časti výroku II. vykonateľný doručením.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.07.2025 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh matky, ktorým žiadala o zverenie
maloletého do svojej osobnej starostlivosti, o určenie výživného v sume 400,- eur mesačne od podania
návrhu a o úpravu styku otca s maloletým počas bežného roka a prázdnin. Svoj návrh odôvodnila tým, že

sotcommaloletéhonežijevspoločnejdomácnosticez6rokov.Otecmaloletéhosícepravidelneprispieva
na výživu dieťaťa, avšak vzhľadom na zvyšujúce sa náklady spojené so školskými a mimoškolskými
aktivitami dieťaťa, výška týchtopríspevkov nepostačuje na pokrytie reálnych nákladov. Maloletý od septembra 2025 nastupuje na
druhý stupeň základnej školy, čo si vyžaduje zvýšené náklady na školské potreby, pomôcky, stravu a
ďalšie súvisiace výdavky. Dieťa sa aktívne venuje športovej činnosti – Judo, za ktorú sa platí 30,- eur

mesačne ako pravidelný poplatok. Okrem toho sa platí ročný členský poplatok, ktorého výška sa mení
v závislosti od aktuálnych podmienok klubu. Pravidelne sa uskutočňujú skúšky spôsobilosti, ktoré si
vyžadujú samostatný poplatok a zároveň je po úspešnom absolvovaní potrebné zakúpiť nový opasok
v príslušnej farbe - zvyčajne za cenu cca 15,- eur. Dieťa sa zúčastňuje športových turnajov, ktoré si
vyžadujú výdavky na dopravu, stravu, prípadne ubytovanie, na ktoré otec odmieta prispievať. Výkon

športu si vyžaduje aj pravidelné obstarávanie športového vybavenia, najmä kimona v hodnote približne
35,- eur, ktoré je nutné meniť podľa rastu dieťaťa. Maloletý navštevoval krúžok anglického jazyka, ktorý
si vyžaduje pravidelné mesačné poplatky. Od septembra bude navštevovať krúžok Nativeenglish, ktorý
sa platí 44,- eur mesačne plus nákup učebníc (cca 20 – 30,- eur). Krúžok pravdepodobne nebude v
rámci jeho školy, a preto bude maloletého nutné na tento krúžok voziť, čo bude predstavovať ďalšie
náklady na dopravu. Okrem školských a krúžkových aktivít sa maloletý venuje aj rôznym športovým

a rekreačným činnostiam: jazde na kolobežke, bicykli, korčuliach (klasických aj na ľade), skateboarde
a príležitostne aj jazde na koni. Tieto aktivity si vyžadujú ďalšie výdavky na výbavu, obuv, ochranné
pomôcky a vstupy. Tieto činnosti sú prospešné pre vývoj dieťaťa, podporujú jeho zdravý fyzický aj
duševnýrozvojaprirodzenesosebounesúvyššiemesačnévýdavky.Navyše,maloletýodnarodeniatrpí
viacerými závažnými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú jeho celkový vývin a vyžadujú si zvýšenú zdravotnú

a odbornú starostlivosť. Ide o rázštep mäkkého a čiastočne tvrdého podnebia (vyžadoval operačný
zákrok), vrodený E. syndróm (ochorenie srdca), A. syndróm, H. syndróm, Hypotónia, neprospievanie.
Hypotónia (znížené svalové napätie) si vyžaduje, aby bol maloletý neustále športovo aktívny. Matka
preto vedome vyberá športy, ktoré sú pre zdravotný stav dieťaťa vhodné, a zároveň mu prospievajú. Nie
všetky športy sú pre maloletého vhodné, preto je výber aktivít starostlivo zvažovaný. Športová aktivita

je pre maloletého nevyhnutná súčasť liečby a vývoja a nie je v jeho záujme
akékoľvek obmedzovanie v tejto oblasti. Matka sa preto snaží dieťa zapájať aj do jazdy na koni ako
formy hipoterapie, ktorá mu výrazne pomáha. Jedna jazda však stojí v priemere 20 -
30,- eur/1 hodina + cestovné náklady, čo si matka nemôže vždy dovoliť pravidelne. H. syndróm - v
jeho prípade sa prejavuje zle postavenou spodnou čeľusťou. Po hĺbkovom röntgenovom vyšetrení bolo

zistené, že maloletému chýba každý piaty zub v hornej
aj dolnej čeľusti, čo si v blízkej budúcnosti vyžiada špeciálny zubný strojček na úpravu čeľuste a chrupu.
Tieto zákroky a pomôcky budú predstavovať ďalšie významné výdavky pre
matku. Otec na starostlivosť o zuby prispel raz 10,- eur, čo bola polovica za röntgenový záznam. Na
ďalšie ošetrenie otec odmietol prispieť. Neprospievanie maloletého si od narodenia vyžaduje pravidelné

kontroly v gastroenterologickej ambulancii, ktorá si pri každej návšteve žiada poplatky za vyšetrenia a
sonografiu. Matka striktne dodržiava diétny režim a vitamínoterapiu, ako jej boli odporúčané lekármi,
aby zabezpečila čo najlepší zdravotný stav maloletého. Táto starostlivosť zahŕňa nákup kvalitných
a špeciálnych potravín, zvýšený podiel čerstvého ovocia a zeleniny, pravidelné dopĺňanie vitamínov
a výživových doplnkov, prispôsobovanie jedálnička zdravotnému stavu dieťaťa. Uvedené diagnózy

si vyžadujú špecifickú a dlhodobú odbornú zdravotnú starostlivosť, rehabilitácie, pravidelné lekárske
kontroly a často aj náklady spojené s cestovaním za špecialistami mimo bydliska. Výdavky matky na
starostlivosť o maloletého sú teda významne vyššie než bežné náklady na dieťa bez zdravotného
znevýhodnenia. Tieto náklady vždy platila výhradne matka, otec sa odmietal akokoľvek podieľať. Matka
výhradne a v plnej miere hradí všetky náklady spojené s nákupom školských pomôcok, poplatky škole a

vybavenia pre maloletého. Každoročne sa stará o to, aby maloletý mal všetky potrebné školské pomôcky
včas, najneskôr do 1. septembra, kedy začína školský rok. Medzi tieto pomôcky patrí školská taška,
peračník, nové učebnice, pracovné zošity, zošity na písanie, pomôcky na výtvarnú výchovu, telesnú
výchovu, prezuvky a ďalšie školské potreby. Navrhovateľka tieto veci zabezpečuje v dostatočnom
predstihu, aby maloletý mal všetko pripravené na začiatok školského roka. Otec maloletého nikdy

neprispel na nákup školských pomôcok. Jeho príspevky sú minimálne a obmedzené len na nákup
pomôcok podľa vlastného uváženia, ktoré však nie sú vhodné pre vek a potreby maloletého. Rovnako aj
pomôcky, ktoré otec posiela, napriek tomu, že sú nevhodné prichádzajú až v priebehu septembra alebo
októbra, kedy už maloletý mal mať všetky potrebné veci zakúpené,
pretože školský rok sa začína 1. septembra. Jediné, čím otec prispieva, je občasný nákup pera alebo

výmena farbičiek, čo však nepostačuje na pokrytie nákladov na školské potreby. Iným spôsobom otec na
školské pomôcky neprispieva. Matka ďalej v návrhu popísala svoje bytové podmienky, pričom uviedla,
že žije v spoločnej domácnosti v prenajatom byte v G. so svojimi troma maloletými deťmi: I. D., A.
B. a J. D., nar. XX.XX.XXXX a terajším partnerom. Matka je na rodičovskej dovolenke, po narodenítretieho dieťaťa sa jej zvýšili náklady na výživu a starostlivosť a zároveň znížil príjem. Nájomné bytu
je 650,- eur mesačne. Okrem rodičovského príspevku a prídavkov na deti matka nemá ďalší príjem.
Partner matky má mesačný príjem približne 1.200,- eur, pričom má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť

na svojho maloletého syna, ktorý žije s matkou v K.. Tento príspevok činí 7.500,- Kč (cca 300,- eur)
mesačne. Okrem toho si partner pravidelne, každý druhý víkend chodí po syna do K., čo so sebou
nesie aj zvýšené náklady na cestovanie (približne 100,- eur za mesiac). V domácnosti matky a jej
partnera trávi partnerov maloletý aj ďalší čas počas sviatkov, prázdnin, čo zvyšuje náklady na spoločné
bývanie, zábavu, stravu, nákup špeciálnej kozmetiky, pracích prachov a liečiv nakoľko maloletý trpí

alergiami a ekzémom. Toto všetko vytvára tlak na rozpočet rodiny a odôvodňuje potrebu spravodlivého
a primeraného príspevku zo strany otca maloletého na jeho výživu. Matka ďalej uviedla, že otec do
marca 2025 prispieval na výživu maloletého sumou 230,- eur mesačne, pričom v predchádzajúcom
období prispieval aj vyššími sumami – 290,- eur mesačne a viac, podľa potrieb maloletého a po dohode
s matkou. Matka taktiež poukázala na skutočnosť, že otec od mesiaca apríl 2025 jednostranne znížil
výšku výživného o 100,- eur, čo zodpovedá výške daňového bonusu, ktorý dlhodobo z vlastnej iniciatívy

poberal na maloletého. Napriek tomu, že otec aj naďalej má možnosť si tento bonus uplatniť formou
ročného zúčtovania dane alebo mesačne k výplate, od apríla 2025 odmieta tieto prostriedky matke
poskytovať, čím podľa matky poškodzuje práva maloletého, pričom žiadala, aby súd pri rozhodovaní
o úprave styku a rodičovských práv a povinností prihliadol aj na túto skutočnosť, prípadne stanovil
výživné v takej výške, ktorá zohľadní, že otec si ponecháva aj štátne príspevky určené pre dieťa. Pokiaľ

ide o stretávanie otca s maloletým, matka uviedla, že od rozchodu rodičov si otec berie maloletého
nepravidelne, pričom upravuje styk výlučne podľa svojich možností a pohodlia, bez ohľadu na potreby
dieťaťa či jeho režim. Otec pracuje na 12-hodinové smeny systémom štyri dni v práci a štyri dni voľna,
kvôli čomu sa stáva, že aj počas celého mesiaca si maloletého vôbec neberie. Ani v období, keď má
voľno, si neorganizuje čas tak, aby pravidelne trávil čas so synom. Z jeho doterajšieho konania je

podľa matky zrejmé, že nepriorizuje potreby maloletého ani jeho právo na pravidelný kontakt s otcom,
a neprejavuje aktívnu snahu podieľať sa na výchove dieťaťa v miere, ktorú by si situácia vyžadovala.
Inú prácu popri zamestnaní, či brigády nehľadá. Matka poukázala na vážnu situáciu, ktorá nastala v
predošlom období, kedy maloletý pred svojou spolužiačkou vyhlásil, že sa chce zabiť, a to z dôvodu
nedostatku času stráveného so svojim otcom. Maloletý týmto vyjadril silné emocionálne rozrušenie

a frustráciu z toho, že otca nevidí pravidelne a necíti jeho pozornosť ani záujem. Boli zaznamenané
situácie, kedy si otec síce vyzdvihol maloletého od matky, no následne ho nezveril do svojej osobnej
starostlivosti, ale ho ponechal u svojich rodičov, prípadne ho nechal v starostlivosti svojej partnerky,
a sám uprednostnil prácu, čím sa maloletý cítil odmietnutý a zanedbaný. To malo zásadný dopad na
jeho psychický stav a vyvolalo v ňom pocit nedostatku hodnoty a opustenosti. V dôsledku tejto situácie

maloletý navštevuje školskú psychologičku, ktorá s ním pracuje na spracovaní emócií, a na podpore jeho
psychickej stability. V snahe posilniť vzťah maloletého s otcom, matka urobila ústupok a povolila otcovi,
abysiraztýždennevyzdviholmaloletéhozoškoly,pričommaloletýuňhonásledneprenocovalanadruhý
deň ráno odchádzal opäť do školy. Tento ústupok však neprispel k zlepšeniu situácie, práve naopak.
Maloletý začal pravidelne chodiť do školy nepripravený, bez domácich úloh a so zanedbanou školskou

prípravou, zhoršil si prospech. Zároveň otec nedodržiaval diétne opatrenia súvisiace so zdravotným
stavom dieťaťa - pripravoval mu nevhodné desiate, nápoje a sladkosti, ktoré odporovali odporúčaniam
lekárov aj výslovným pokynom matky. Matka opakovane upozorňovala otca na nevhodnosť takéhoto
stravovania a prosila ho o nápravu, avšak otec ignoroval tieto prosby a nepravdivo tvrdil, že stravu
pripravuje v súlade s odporúčaniami. Maloletý však matke opakovane potvrdil, že tomu tak nie je, a

že otec mu pravidelne balí nevhodné potraviny a nápoje, čím dochádza k poškodeniu jeho zdravia. V
dôsledku toho bola matka nútená od tohto ústupku upustiť a návštevy počas školského týždňa otcovi
zakázať, aby ochránila zdravotný a psychický stav dieťaťa. Aj napriek vyššie uvedeným okolnostiam
a nevyhovujúcemu správaniu otca, matka aktívne podporuje udržiavanie kontaktu medzi maloletým a
jeho otcom. Z vlastnej iniciatívy zabezpečila maloletému mobilný telefón, aby mal možnosť udržiavať

kontakt s otcom aj mimo určených víkendov a osobných stretnutí. Cieľom tohto kroku bolo umožniť
dieťaťu nadviazať a udržiavať emocionálne väzby s otcom v čase, keď osobné stretnutia nie sú možné,
a tým zabezpečiť psychickú pohodu a stabilitu maloletého. Matka k návrhu pripojila listinné dôkazy, a to
rodný list maloletého, rodné listy ďalších mal. detí matky, Nájomnú zmluvu zo dňa 04.05.2023 vrátane
dodatku č. 1 a č. 2.

2. Návrh matky bol v časti týkajúcej sa zmeny priezviska, uloženia zákazu uverejňovania fotografií a videí
smaloletýmnainternevylúčenýnasamostatnékonanie,ktorébolovedenénatunajšomsúdepodsp.zn.35P/137/2025. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené, a to uznesením č. k. 35P/137/2025-48
zo dňa 03.11.2025 na základe späťvzatia návrhu matky.

3. Otec sa k podanému návrhu matky písomne nevyjadril.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 03.11.2025, ktoré uskutočnil v prítomnosti
všetkých účastníkov. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a maloletého,
správami a vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámil prítomných s obsahom listinných dôkazov

tvoriacich obsah spisu.

5. S ohľadom na vyjadrenia maloletého, otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
navrhol súdu, aby rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
so striedaním v týždenných intervaloch v nedeľu večer. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou
nesúhlasila, pričom uviedla svoje dôvody, medzi ktoré patrí nerešpektovanie pokynov lekára otcom

ohľadom stravovania maloletého, nedostatočná príprava maloletého na vyučovanie počas jeho pobytu
u otca, nedostatočné bytové podmienky pre maloletého. Otec výhrady matky rozporoval, namietal, že
nemá lekárske správy maloletého, maloletý sa nepripravoval v priebehu celého školského roka, teda
nielen počas pobytu u neho, maloletý v súčasnosti nespáva v izbe, avšak ide len o dočasný stav
spôsobený zdravotným stavom ďalšieho dieťaťa otca. Pojednávanie súd odročil, nakoľko uložil rodičom

dieťaťa povinnosť, aby sa spolu s mal. A. zúčastnili konzultácií na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín k posúdeniu vzájomných vzťahových väzieb,
zistenia čo najvhodnejšieho výchovného prostredia a najvhodnejšej formy starostlivosti o dieťa, želaniu
maloletého dieťaťa, ako aj zlepšenia komunikácie medzi rodičmi.

6. Na základe návrhu otca zo dňa 10.11.2025 tunajší súd uznesením č. k. 35P/176/2025-41 zo dňa
25.11.2025, právoplatným dňa 16.12.2025, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mal. A. dočasne
zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že
matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň v roku, v čase
od nedele v nepárnom týždni od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom týždni do 18.00 hod. a

otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň v roku, v čase od
nedele v párnom týždni od 18.00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni do 18.00 hod.. Otcovi
maloletého dieťaťa súd nariadil platiť výživné na mal. A. mesačne sumou 50,- eur, ktoré je otec povinný
poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súd prihliadol na želanie maloletého, na
potrebu zabezpečiť stabilný a vyvážený režim starostlivosti do právoplatného skončenia konania sp. zn.

35P/115/2025, ako aj na skutočnosť, že obaja rodičia disponujú reálnou možnosťou osobnú starostlivosť
o maloletého vykonávať.

7. Matka aj na ďalšom pojednávaní trvala na svojom návrhu. Zdôraznila, že v najlepšom záujme
maloletého je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Z výsluchu matky mal súd za preukázané,

že matka s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti viac ako 6 rokov. Stretávanie otca s
maloletým prebiehalo len podľa dohody. Matka chcela, aby otec chodil pre neho každý druhý víkend,
avšak toto otec nie vždy dodržiaval. Počas letných prázdnin 2025 sa dohodli, že maloletý sa bude v
domácnosti otca zdržiavať 2 týždne z každého mesiaca. Išlo o prvé leto s takto nastaveným časovým
harmonogramom. Maloletý sa už od rozchodu rodičov dožadoval tráviť viac času s otcom, nakoľko toto

mu otec sľuboval. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, na nej matka žiadne pozitíva nevidela,
skôr negatíva. Matka potvrdila, že maloletý jej stále hovorí, že chce žiť s otcom. Dôvody matkinho
nesúhlasu so zverením otcovi sú bytové podmienky otca, ale najmä spôsob zabezpečovania zdravotnej
starostlivostiomaloletého.Ďalejuviedla,žesotcomkomunikujúlenpísomne.Matkazároveňpoukázala,
že otec podával maloletému nevhodnú stravu. Pokiaľ ide o sedenia u psychologičky na RPPS, matka si

nemyslela, že prispeli k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi. Za zdroj sýtenia považuje neprimerané
reakcie otca. Pokiaľ ide o školský prospech maloletého, na polroka mal rovnaké známky ako na konci 4.
ročníka. Maloletý má v škole kolísavé výsledky, dostáva 1, 2, občas dostane 5, ktorá mu zhorší celkový
priemer. Matka pri svojom výsluchu uviedla, že podľa jej názoru je zvýšený záujem mal. A. o pobyt u
otca spôsobený najmä tým, že otec mu umožňuje vo väčšej miere používať počítač a telefón. Poukázala

na to, že v rámci dohody s psychologičkou majú byť u neho tieto aktivity v prípade horších školských
výsledkov obmedzené, zatiaľ čo otec maloletému dovolí používať počítač, napríklad, po uprataní izby.
Ďalej uviedla, že maloletý jej na otázku, ako trávi čas s otcom, po dlhšom premýšľaní povedal, že
spolu najmä pozerajú televíziu. Matka zároveň uviedla, že ona s maloletým trávi čas aj inými aktivitami,napríklad, spoločným pečením, hraním kariet či inými činnosťami v domácnosti. Pokiaľ ide o denný režim
maloletého u nej, uviedla, že ten sa prispôsobuje školským povinnostiam a tréningom, pričom po škole
sa pripravuje do školy, chodí von alebo na tréning. Naopak, o režime u otca má podľa vlastných slov

len obmedzené informácie, pričom sa domnieva, že maloletý trávi viac času doma pri počítači, telefóne
alebo televízii a menej času vonku.

8. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na návrhu na zverenie
maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že maloletý svoj názor vyjadril už dvakrát

pred súdom, pred kolíznym opatrovníkom, ako aj pred psychológom na RPPS. Jeho vyjadrenia sú
konzistentné. Maloletý si želá žiť s otcom, v jeho domácnosti je spokojný, pravidelne sa pripravuje do
školy. Jeho školský prospech sa zlepšil. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť matky, túto ponechal na
úvahe súdu. Čo sa týka úpravy stretávania doplnil, že je v záujme dieťaťa, aby mal nejakým spôsobom
upravené stretávanie aj vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi rodičmi.

9. V rámci svojho výsluchu na pojednávaní otec uviedol, že od rozchodu s matkou si po syna
chodil pravidelne každý druhý víkend s výnimkou dvoch víkendov, keď bol raz chorý a raz pracovné
odcestovaný. O stretnutia s maloletým sa domáhal aj počas týždňa. Uvedené nastalo až na základe
odporúčania školskej psychologičky. Maloletý v otcovej domácnosti prespával cez týždeň v dňoch, keď
nemal krúžky. Uvedené však trvalo len do času, kým matka nezačala otca nezmyselne obviňovať, že

maloletý sa u neho neumýva a otec sa o neho riadne nestará sa. Počas letných prázdnin 2025 si zobral
dovolenku na dni, keď bol maloletý u otca a čas sa snažili tráviť aktívne. Po lete sa zase obnovilo
stretávanie otca s maloletým len každý druhý víkend, a to z dôvodov, že matka poukazovala na otcove
bytové podmienky, nesprávnu starostlivosť. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, otec priznal, že
matka s ním začala trošku viac komunikovať. V minulosti mu matka odpísala cca po 3 dňoch, telefón

mu nezdvihla. Otec ďalej priznal že maloletý má u neho voľnejší režim. Ak dostane dobrú známku,
povolí mu počítač. Matka po maloletom kričí, dokonca aj jej partner. K svojim bytovým podmienkam
uviedol, že tie sa nezmenili. Mladšia dcéra mala teraz len rok a stále spí s otcom a jeho partnerkou
v spálni. Chcú počkať ešte cca do jej roku a pol. S priateľkou plánujú kúpu väčšieho bytu, avšak uvedené
bude možné najskôr po roku a pol tak, aby uplynula lehota 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti.

Otec záverom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal, aby súd výrok upravujúci zverenie
maloletého otcovi určil ako predbežne vykonateľný doručením rozsudku poslednému z účastníkov, a
to z takého dôvodu, že aktuálna striedavá osobná starostlivosť je pre maloletého zaťažujúca. Mal za
to, že predbežná vykonateľnosť rozhodnutia je možná s poukazom na § 233 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

10. Pred uskutočnením prvého pojednávania dňa 03.11.2025 súd vykonal pohovor s mal. A., pričom
maloletý sa vyjadroval k návrhu matky a neželal si, aby s obsahom jeho výsluchu boli oboznámení
rodičia. Maloletý si želal zverenie do osobnej starostlivosti otca, prípadne zverenie do striedavej osobnej
starostlivosti obom rodičom. Na ďalšom výsluchu na súde dňa 02.03.2026 maloletý zdôraznil, že stále

trvánasvojomnázoreachcebyťzverenýdoosobnejstarostlivostiotca.Matkeotompovedalužviackrát.
Povedala mu, že keď chce, ona s tým bude súhlasiť. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, táto
nefungovala pre neho moc dobre. Za pozitívum označil, že trávil viac času s otcom. Celkovo však
striedavú osobnú starostlivosť ohodnotil ako nevyhovujúcu pre neho a už viac v nej pokračovať nechce.
Pokiaľ ide o stretávanie s matkou, dúfal, že sa rodičia ohľadom toho dohodnú.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletý sa opakovane
a jasne vyjadroval k otázke zverenia, odporučil jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca s tým, aby
mala matka upravený rozšírený styk napr. od štvrtku do nedele a ďalší týždeň nejaký jeden deň aj s
prespatím. K otázke vyživovacej povinnosti navrhol výživné toho času maximálne vo výške 60,- eur,

nakoľko matka je ešte naďalej na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

13. Mal. A. má takmer XX rokov a je žiakom X. ročníka Základnej školy E. v G.. Poplatok za stravu v
školskej jedálni je 10,- eur mesačne. Maloletý navštevuje tréningy juda s poplatkom 40,- eur mesačne.
Ročný členský poplatok je 24,- eur, ktorý rodiča zaplatili na polovicu. Otec na výživu maloletého v zmysle
neodkladného opatrenia prispieval 50,- eur a ostatné výdavky uhrádzali rodičia na polovicu. Maloletýnavštevuje krúžok florbalu s poplatkom 12,- eur mesačne. S florbalom má ďalšie výdavky v súvislosti s
nákupom športových potrieb. Mal. A. má zvýšené výdavky na stravu a vitamíny cca 25,- eur mesačne.
Mal. A. pravidelne užíva probiotiká, vitamín C, D a Omega 3. Maloletý špeciálnu diétu nemá, avšak musí

prijímať vysokokalorické kvalitné jedlá, jesť veľa ovocia a zeleniny. Maloletý chodí na krúžky v priebehu
týždňa, voľno má v utorok, štvrtok a piatok.

14. Pokiaľ ide o bytové podmienky matky, súd zistil, že matka žije v prenajatom byte v G. spolu so jej
priateľom L. M., s mal. A. a s ďalšími mal. deťmi matky, a to mal. I. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. D., nar.

XX.XX.XXXX. Matkin partner je otcom len mal. J.. Príjem matkinho partnera je cca 1.200,- eur mesačne.
Rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, ktoré je neprávoplatné, bola zvýšená vyživovacia povinnosť na
mal. I. na sumu 330,- eur, ktorá má byť vyplácaná k rukám matky. Matka má výdavky na nájom 650,-
eur mesačne, TV 10,- eur mesačne, paušál 53,- eur mesačne. Výdavky na stravu sú cca 600,- eur pre
celú rodinu. Na týchto výdavkoch sa partner matky podieľa rovnako ako matka. Matka vlastní osobné
motorové vozidlo Ford Focus, r. v. 2004. Predmetné vozidlo kúpila za 500,- eur. V súčasnosti je na

rodičovskej dovolenke, pričom jej jediný príjem je rodičovský príspevok vo výške 501,- eur a prídavok
na tri deti 180,- eur.

15. Otec žije v byte, ktorý patrí jeho partnerke. Žije tam s nimi aj ich spoločná dcéra mal. B. B., nar.
XX.XX.XXXX. Výdavky otca na bývanie a stravu sú 500,- eur mesačne, pričom z toho je na hypotéku

400,- eur mesačne. Hypotéku uhrádza v súčasnosti otec, nakoľko jeho priateľka je na rodičovskej
dovolenke. Ďalšie výdavky má na TV a internet 21,- eur mesačne, paušál 65,- eur mesačne, pôžička
103,- eur (ešte cca 7 rokov), lieky pre mal. B.. Mal. B. sa narodila predčasne, trpí viacerými zdravotnými
komplikáciami, s čím sú spojené aj zvýšené výdavky. Nemá vyvinuté články prstov na nohách, má I.
syndróm. Je jediná na Slovensku. Maloletá musí absolvovať pravidelne kúpeľnú liečbu, kde sa platí za

sprievod rodiča 191,- eur. Priateľka otca je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok
510,- eur a prídavok na dieťa 60,- eur. Žiadny iný príjem nemá. Otec je zamestnaný v spoločnosti N.,
B. ako pracovník SBS s mesačným príjmom 950 - 1.000,- eur. Žiadny iný príjem nemá, nevlastní ani
žiaden majetok väčšej hodnoty. Priateľka otca má auto, ktoré užívajú spoločne. Zo záznamu kolízneho
opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti otca zo dňa 22.10.2025 mal súd za preukázané, že

otec má zabezpečené potreby pre riadnu starostlivosť o maloletého, v jeho domácnosti neboli zistené
žiadne nedostatky, má vyhovujúce podmienky pre zdravý rast a vývoj dieťaťa.

16. Z lustrácií v REGOB na matku a otca súd zistil, že matka má okrem mal. A. vyživovaciu povinnosť k
mal. I. D., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. D., nar. XX.XX.XXXX. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal.

B. B., nar. XX.XX.XXXX. Z potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa N., B. vyplýva čistý priemerný
mesačný príjem za rok 2024 vo výške 1.233,10 eur, za obdobie od 01/2025 do 08/2025 bol priemerný
príjem 1.184,20 eur. Z výpisov z internet bankingu otca súd zistil jeho príjem zo zamestnania za mesiac
11/2025 vo výške 1.666,63 eur, za mesiac 12/2025 vo výške 1.149,76 eur a za mesiac 01/2026 vo výške
1.157,85 vrátane daňového bonusu na mal. B..

17. Zo správy z poradensko-psychologických konzultácií na Referáte poradensko-psychologických
služieb Trenčín zo dňa 23.02.2026 súd zistil, že s rodinou bolo zrealizovaných celkom 7 konzultácií, z
toho troch dyadických stretnutí sa zúčastnili obaja rodičia maloletého a dvoch individuálnych stretnutí
sa zúčastnil mal. A.. Matka i otec maloletého sa zúčastnili jednej individuálnej konzultácie. S rodinou

komunikovali aj telefonicky. K záveru spolupráce sa mala uskutočniť spoločná rodinná konzultácia,
kde by mal. A. mohol v prítomnosti psychológa odkomunikovať svoje postoje obom rodičom naraz
(nakoľko rodičia uvádzali, že im maloletý hovorí každému niečo iné). Takáto konzultácia sa nakoniec
nezrealizovala z dôvodu ochorenia mal. A.. Zo správy ďalej vyplynulo, že mal. A. má pozitívny vzťah
k obom rodičom, avšak momentálne má bližšie k otcovi. Zároveň sa psychológom úradu javilo, že je

pre neho striedavá osobná starostlivosť záťažová, rovnako ho ťaží aj prebiehajúci rodičovský konflikt.
Maloletý bol schopný vyjadriť svoj názor na úpravu styku. Matka si praje zveriť mal. A. do svojej osobnej
starostlivosti, pričom styk s otcom by sa realizoval každý druhý víkend. Priala by si mať upravený styk aj
počas prázdnin a sviatkov. So zotrvaním v striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí, nakoľko vníma, že
maloletého takáto úprava styku zaťažuje. So striedavou osobnou starostlivosťou by nemala problém, ak

by si tak sám maloletý prial a ak by bola komunikácia s otcom lepšia. Komunikáciu s otcom mal. A. vníma
ako nefunkčnú a výrazne zhoršenú od začiatku striedavej osobnej starostlivosti. Priala by si, aby ju otec
viac informoval o synovi (zdravotný stav, škola...). Otec si praje zveriť maloletého do svojej osobnej
starostlivosti bez úpravy styku maloletého s matkou, pričom by styk prebiehal na základe vzájomnejdohody. Otvorený je aj možnosti zotrvania v striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ by si tak prial sám
mal. A.. Otec vníma, že je maloletý celou situáciu veľmi zaťažený. Vzájomnú komunikáciu s matkou
vníma tiež ako nefunkčnú. Prial by si, aby ho matka viac informovala o synovi (škola, zdravotný stav...)

a aby sa o ňom negatívne pred mal. A. nevyjadrovala. Javí sa mu, že mal. A. má negatívny vzťah k
matkinmu partnerovi. Mal. A. sa vyjadril, že mu striedavá osobná starostlivosť nevyhovuje. Chcel by byť
v otcovej osobnej starostlivosti, z dôvodu, že tam má väčší pokoj. S matkou by sa chcel stretávať na
základe dohody, teda by chcel, aby styk nebol upravený.

18. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

20. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa
zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a
rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

21. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď

priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť
v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

22. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Podľa 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

24. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

27. Podľa § 62 ods. 1 – 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 – 4 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený

právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie
výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky
z omeškania.

31. § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť,

ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

32. Podľa § 233 CSP, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo
značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný
doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

33. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu z dôvodu, že s otcom maloletého už viac ako 6 rokov nežijú v spoločnej domácnosti a doposiaľ
neboli rodičovské práva a povinnosti k maloletému upravené. Vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že od rozchodu rodičov maloletého zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého

matka, ktorá sa o maloletého riadne starala a zabezpečovala jeho všetky potreby. Otec sa s maloletým
stretával, pričom postupne sa rozsah styku rozširoval. Maloletý si prial tráviť viac času s otcom, čo
mu aj matka umožnila. Na základe problémov medzi rodičmi, ktorých prevažná väčšina pramenila
z nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi, matka umožnila otcovi stýkať sa s maloletým len počas
víkendov. Uznesením tunajšieho súdu o neodkladnom opatrení bol maloletý od mesiaca 12/2025

zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uvedená forma starostlivosti sa však v praxi
neosvedčila, keďže nevyhovovala ani rodičom a ani maloletému. Maloletý v nej videl pozitíva len v tom,
žemoholtráviťviacčasuvdomácnostiotca,vostatnomjuvšakvnímalakozaťažujúcu,najmäsohľadom
na pretrvávajúci rodičovský konflikt.34. S ohľadom na vyššie citovaný článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa má maloleté dieťa právo
vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine, jednak v súdnom

konaní.Právodieťaťavyjadriťsamostatnesvojnázorpatrímaloletémudieťaťuvrozsahujehoschopností
a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú
pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len si vypočuť názor
dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie
na prospech alebo nie. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach

týkajúcich sa jeho samého, korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 38
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého ak je
účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
Výbor OSN pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility v aplikácii princípu „želanie
dieťaťa“, pričom najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu (nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3216/13 zo dňa 25.09.2014).

35. Realizácia práva dieťaťa vyjadriť svoj vlastný názor vyžaduje zachovanie veľmi významného
oprávnenia dieťaťa, ktoré uvedené právo podmieňuje a je možné ho vnímať ako prioritné. Súd je toho
názoru, že v tomto konaní vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a jeho schopnosti primerané veku, je
jeho názor podstatný. Podstatným pre prijatie rozhodnutia súdu sa tak stal názor mal. A. vyslovený

jednak pred kolíznym opatrovníkom, psychológom, ako aj pred súdom. Súd k zhodnoteniu výsluchu
maloletého dieťaťa pristupoval diferencovane, zvážil jeho dosah najmä s ohľadom na vek, rozumovú ale
i emocionálnu vyspelosť v spojení so zisteným skutkovým stavom ho aj vyhodnotil. Mal. A. má takmer
XX rokov a je vo veku, kedy podľa súdu vie sám vysloviť svoj názor, a súd preto na jeho názor prihliadol.
Súd poukazuje na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa, ktoré je schopné s

ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho
slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje vo veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa
musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

36. Zo vyjadrenia mal. A. jednoznačne súdu vyplynula túžba tráviť viac času u otca. Mal. A. striedavá
osobná starostlivosť v týždňových intervaloch nevyhovovala. Oboch rodičov má rovnako rád, avšak
túži viac času tráviť s otcom. Maloletý konzistentne v priebehu celého konania vo svojich vyjadreniach
ozrejmil svoj názor aj dôvod, prečo chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Mal. A. pri
výpovediach na súde reagoval spontánne, bez tenzie, samostatne formuloval svoje odpovede. Z ním

podaného vyjadrenia súd nemal pochybnosti, že jeho skutočným prianím je byť v osobnej starostlivosti
otca. Súd nemal dôvod domnievať sa, že by išlo len o reprodukciu názorov iných osôb, prípadne že by
mohol byť maloletý akýmkoľvek spôsobom k jeho názoru donútený.

37. Zákon o rodine ani žiadny iný právny predpis presne nedefinuje pojem „záujem maloletého dieťaťa“.

Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho
prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Súd vo veciach starostlivosti o maloletého nepochybuje o tom, že
je prvoradým záujmom dieťaťa, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu
ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu
tak, aby sa dieťa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Záujem maloletého dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a
maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú
v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu
Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04).

38. Súd sa zaoberal aj námietkami matky smerujúcimi k bytovým podmienkam v domácnosti otca.
Matka poukazovala najmä na skutočnosť, že maloletý v domácnosti otca nemá samostatnú izbu.
Zo zistení kolízneho opatrovníka však vyplynulo, že v domácnosti otca sú zabezpečené primerané
podmienky pre riadnu starostlivosť o maloletého a neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by mohli
negatívne ovplyvňovať jeho vývin. Skutočnosť, že maloletý nemá v súčasnosti samostatnú izbu,

sama osebe nepredstavuje taký nedostatok bytových pomerov, ktorý by bránil zvereniu maloletého
do osobnej starostlivosti otca. Rozhodujúce je najmä to, či sú v domácnosti zabezpečené primerané
hygienické, materiálne a výchovné podmienky pre riadnu starostlivosť o dieťa, čo bolo v tomto prípade
preukázané. Pokiaľ ide o ďalšie výhrady matky smerujúce k spôsobu starostlivosti otca o maloletého,súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania nedospel k záveru, že by otec nebol schopný zabezpečiť
riadnu starostlivosť o maloletého alebo že by jeho starostlivosť bola pre maloletého akýmkoľvek
spôsobom ohrozujúca. Zo správy z poradensko-psychologických konzultácií na Referáte poradensko-

psychologických služieb vyplynulo, že maloletý má k obom rodičom pozitívny vzťah, pričom aktuálne má
bližší vzťah k otcovi a v jeho domácnosti sa cíti pokojnejšie. Maloletý zároveň opakovane vyjadril želanie
byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Súd nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,
že by tento názor nebol autentickým prejavom jeho vôle.

39.Vyhodnoteniekritériízáujmumal.A.poposúdenívšetkýchokolnostíprípaduznamená,žejehonázor
je potrebné rešpektovať a jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca nie je v rozpore s jeho najlepšími
záujmami. Kolízny opatrovník sa tiež priklonil k tomu, aby bolo vyhovené návrhu otca. S prihliadnutím na
uvedené skutočnosti a na záujem maloletého dieťaťa súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto
rozsudku, a mal. A. zveril do osobnej starostlivosti otca podľa § 36 Zákona o rodine. Zároveň rozhodol,
že právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Súd mal

za preukázané, že komunikácia medzi rodičmi maloletého v súčasnosti zlyháva. Rodičia medzi sebou
riadne nekomunikujú, majú rozdielne názory na výchovné postupy k mal. dieťaťu. Preto je potrebné, aby
si obaja rodičia uvedomili, že ich povinnosťou by v prvom rade mala byť ochrana záujmov mal. A. a mali
by byť schopní spolu riadne komunikovať a kooperovať vo veciach týkajúcich sa maloletého. Vzájomná
komunikácia, ako aj celková atmosféra medzi rodičmi vo výraznej miere vplýva na ich spoločného syna.

40. Nakoľko súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, návrh matky na úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu výrokom I. tohto rozsudku zamietol v celom rozsahu.

41. O vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu rozhodol súd výrokom III. tohto rozsudku.

Otec ponechal výšku výživného na úvahe súdu, kolízny opatrovník navrhol výživné maximálne vo výške
60,- eur mesačne s prihliadnutím na vek maloletého a ďalšie dve vyživovacie povinnosti matky. Súd
uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje zákonnú povinnosť, ktorej účelom je
zabezpečenie riadnej výživy a primeranej životnej úrovne maloletého dieťaťa. Obaja rodičia prispievajú
na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom rodič, ktorý

má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, si vyživovaciu povinnosť plní najmä osobnou starostlivosťou
a zabezpečovaním každodenných potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, plní svoju
vyživovaciu povinnosť spravidla formou peňažného plnenia.

42. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na vek maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, jej príjem je rodičovský príspevok a prídavky deti.
Príjem matky tak predstavuje sumu cca 680,- eur mesačne. Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť,
že matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Pri takto ustálených pomeroch dospel súd k záveru, že
je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu mal. A. sumou 50,- eur mesačne. Takto

určená výška výživného zodpovedá aktuálnemu veku maloletého dieťaťa, jeho súčasným potrebám,
pričom zároveň zohľadňuje aj aktuálne možnosti a schopnosti matky. Súd taktiež prihliadol aj na to, že
matka sa doposiaľ podieľala na výdavkoch na maloletého spoločne s otcom, prihliadol aj na rozsah jej
styku s mal. A.. Vyživovacia povinnosť matky bola určená s účinnosťou od vykonateľnosti výroku II. tohto
rozsudku, ktorým súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca. Do právoplatného

skončenia tohto konania totiž platí neodkladné opatrenie, ktorým je maloletý zverený do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Až okamihom vykonateľnosti rozhodnutia o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti otca dôjde k zmene v rozsahu osobnej starostlivosti o maloletého, a teda aj k
zmene v rozložení vyživovacej povinnosti rodičov.

43. Výrokom IV. tohto rozsudku súd upravil styk matky s maloletým. Maloletý si síce želal, aby sa
rodičia na tomto styku dohodli, avšak k dohode medzi nimi nedošlo. Súd zohľadnil krúžkovú činnosť
maloletého, ako aj skutočnosť, že má záujem tráviť čas s matkou. Súd preto považuje styk každý
párny týždeň od štvrtka do nedele a každý nepárny týždeň od utorka do stredy za primeraný rozsah
kontaktu, ktorý umožní maloletému udržiavať pravidelný a kvalitný vzťah s matkou, ako aj s jeho dvomi

nevlastnými súrodencami, pričom zároveň nebude neprimerane zasahovať do jeho školských povinností
a mimoškolských aktivít.44. Na základe návrhu otca súd výrokom V. vyslovil, že výrok II. o zverení maloletého do osobnej
starostlivosti otca je vykonateľný doručením podľa § 233 CSP. Súd k tomuto záveru dospel s
prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, keďže zotrvanie v doterajšej striedavej osobnej

starostlivosti až do právoplatnosti rozhodnutia by vzhľadom na zistené okolnosti prípadu nebolo
pre maloletého vhodné. Maloletý opakovane uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť vníma ako
zaťažujúcu a želá si stabilnejšie výchovné prostredie v domácnosti otca. Zamietnutie návrhu na
vyslovenie vykonateľnosti by podľa súdu znamenalo pokračovanie stavu, ktorý je pre maloletého
psychicky zaťažujúci a vyvoláva u neho pocit neistoty ohľadom jeho ďalšieho usporiadania života.

Vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi a na negatívne vnímanie striedavej osobnej
starostlivosti zo strany maloletého by ponechanie doterajšieho režimu až do právoplatnosti rozhodnutia
mohlo viesť k prehlbovaniu napätia a k narušeniu jeho psychickej pohody a pocitu stability. Súd preto
dospel k záveru, že v danom prípade existuje nebezpečenstvo vzniku ujmy na psychickej pohode a
stabilite maloletého dieťaťa, ak by účinky rozhodnutia nastali až jeho právoplatnosťou.

45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

46. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP výrokom III. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti výroku V. o predbežnej vykonateľnosti, ktorý sa na účely odvolania považuje za uznesenie (§ 233
CSP), je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 357 písm. i/ CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.