Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205632
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124205632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátuJUDr.AndrejaRadomskéhoaJUDr.RomanaLajoša,vsporežalobkyne:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX C. D., proti žalovanej: E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX I.,
práv. zast.: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., IČO: 51 913 984, so sídlom Masarykova 16,
080 01 Prešov, o porušenie predkupného práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 29C/42/2024-86 zo dňa 03.02.2025, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu
zamietol, vo výroku II. žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 140, § 602 ods. 1 a 2, § 605 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala nahradenia

prejavu vôle žalovanej na uzavretie kúpnej zmluvy s konkrétnym textom, a to z dôvodu porušenia
jej predkupného práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim J. B. a kupujúcou
žalovanou v predmete prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu pod B7 3/8 k
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. I., konkrétne k parcele reg. E č. 18 - záhrada o výmere
973 m2.

4. Súd zistil, že dňa 30.01.2023 bola medzi žalovanou ako kupujúcou a predávajúcim J. B. uzatvorená

kúpna zmluva formou notárskej zápisnice K. XX/XXXX o prevode jeho spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. I., konkrétne podielu 3/8 na parcele registra E č. 18 - záhrada
o výmere 973 m2. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely
boli aj žalovaná pod B1 v podiele 1 a žalobkyňa pod B3 v podiele 3/8. Podľa žalobkyne podielový
spoluvlastník J. B. nerešpektoval jej zákonné predkupné právo, ktoré znemožnil realizovať tým, že
počas lehoty, ktorá jej plynula na realizáciu predkupného práva, jej neumožnil s ním uzatvoriť kúpnu
zmluvu a vyplatiť kúpnu cenu napriek tomu, že s jeho ponukou na výkon zákonného predkupného

práva súhlasila v telefonickom rozhovore zo dňa 20.01.2023. Žalovaná uviedla, že podaním zo dňa
02.08.2022 (č.l. 36) oslovila žalobkyňu, ako aj tretieho spoluvlastníka J. B. so svojím návrhom na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. J. B. svojím podaním odoslaným 30.08.2022 (č.l.
39) žalovanej oznámil, že nie je naklonený rozdeleniu parcely, avšak ponúka jej odkúpenie jeho podieluza kúpnu cenu 4.900 Eur. Na toto podanie reagovala žalovaná podaním zo dňa 12.09.2022 (č.l.37), v
ktorom uviedla, že nesúhlasí s navrhovanou kúpnou cenou, ktorú považuje za primeranú vo výške 2.450
Eur.Podanímodoslanýmžalovanej18.01.2023(č.l.38)tejtooznámil,žeakceptujeponukunaodkúpenie

jeho spoluvlastníckeho podielu a súhlasí s navrhovanou cenou 2.450 Eur s tým, že medzičasom oslovil
aj žalobkyňu, ktorej poslal ponuku na využitie predkupného práva. Súdu bola predložená ponuka na
využitie predkupného práva adresovaná žalobkyni podaním J. B. zo dňa 06.11.2022 (č.l. 30), ktorým
tejto predložil písomnú ponuku na využitie predkupného práva za kúpnu cenu 2.450 Eur v lehote dvoch
mesiacov od doručenia tejto ponuky s tým, aby ho písomne informovala a uzavrela s ním kúpnu zmluvu

s vyplatením predmetnej nehnuteľnosti pri podpise kúpnej zmluvy. Uvedená ponuka bola žalobkyni
doručená 23.11.2022 (č.l. 31 ). Žalobkyňa preukázateľne na uvedenú ponuku reagovala podaním zo
dňa 23.01.2023 s tým, že má záujem o odkúpenie ponúkaného podielu za ním uvedených podmienok,
ktoré odovzdala na poštovú prepravu dňa 23.01.2023 o 15:42 hod. a príslušný poštový podnik prevzal
uvedené podanie na doručenie J. B. dňa 24.01.2023. Súhlas žalobkyne na využitie predkupného práva
bol J. B. doručený až 25.01.2023 (č.l.33). Súd ďalej konštatoval, že Svedok J. B. uviedol, že žalobkyňa

ho telefonicky kontaktovala, časové obdobie si presne nepamätal, avšak uvedený telefonický hovor
nepovažoval za jej akceptáciu ním doručenej písomnej ponuky na využitie predkupného práva. So
žalobkyňou sa o cene ponúkaného spoluvlastníckeho podielu v telefonickej komunikácii nerozprával a
táto sa k cene nevyjadrovala. Akceptácia jeho ponuky z jej strany mu prišla až po lehote, a preto sa
rozhodol uvedený spoluvlastnícky podiel predať žalovanej, ktorá s jeho ponukou súhlasila. Svedok H.

A. uviedol, že počul, že manželka (žalobkyňa) súhlasila s kúpou tohto spoluvlastníckeho podielu, avšak
presne si nepamätal, kedy to bolo.

5. Podstatou zákonného predkupného práva je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne
previesť svoj podiel ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom okrem prípadu, ak ide o

prevod blízkej osobe. Zákonné predkupné právo má vecnoprávny charakter, vyplýva priamo zo zákona
(§ 140 Občianskeho zákonníka) a vzniká so vznikom podielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu na
to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia alebo zo zákona.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že spoluvlastník J. B. adresoval žalobkyni podaním

zo dňa 06.11.2022 písomnú ponuku na realizáciu jej predkupného práva v súvislosti so zamýšľaným
prevodom jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. I. s oznámením,
že je povinná ho v lehote dvoch mesiacov písomne informovať, či ponuku prijíma za daných podmienok,
uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu a kúpnu cenu vyplatiť pri uzatvorení zmluvy. Uvedenú písomnú ponuku
žalobkyňa prevzala 23.11.2022, a teda lehota na využitie predkupného práva jej uplynula 23.01.2023.

PreukázateľnežalobkyňaoznámilaJ.B.akceptáciujehoponukypísomnýmpodanímzodňa23.01.2023,
teda posledný deň lehoty, kedy túto odovzdala na poštovú prepravu, avšak do dispozičnej sféry
uvedeného spoluvlastníka sa mohla dostať až dňa 24.01.2023, kedy poštový podnik v mieste trvalého
bydliska uvedeného spoluvlastníka túto zásielku prevzal na doručenie. Z vyššie uvedeného potom
vyplýva, že žalobkyňa túto hmotnoprávnu lehotu nedodržala, a teda jej zákonné predkupné právo

zaniklo. Neobstojí argumentácia žalobkyne, že rovnaká ponuka nebola realizovaná aj vo vzťahu k
žalovanej, keďže porušenie jej predkupného práva nie je predmetom súdneho konania vrátane ich
mimosúdnych rokovaní týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedenej
nehnuteľnosti. Vo vzťahu k žalovanej J. B. už ponuku na realizáciu jej predkupného práva realizovať
nemusel, keďže už v rámci mimosúdnych rokovaní o jej návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva žalovaná oznámila, že súhlasí s odpredajom jeho spoluvlastníckeho podielu za kúpnu
cenu vo výške 2.450 Eur, teda za rovnakých podmienok, aké boli predložené žalobkyni v písomnej
ponukenarealizáciujejzákonnéhopredkupnéhopráva.Zároveňžalobkyňaneuniesladôkaznébremeno
tvrdenia, že J. B. v telefonickej komunikácií zo dňa 20.01.2023 oznámila, že súhlasí s jeho písomnou
ponukou na realizáciu jej zákonného predkupného práva za podmienok uvedených v písomnej ponuke.

Svedok J. B. nepopieral telefonickú komunikáciu so žalobkyňou krátko pred uplynutím lehoty na
základe písomnej ponuky, avšak nepotvrdil, že by žalobkyňa v uvedenej komunikácii vyslovila súhlas s
odkúpenímjehospoluvlastníckehopodieluasnavrhovanoukúpnoucenou.Uvedenétvrdeniežalobkyne
nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou jej manžela, ktorý iba potvrdil, že jeho manželka -
žalobkyňa mala súhlasiť s odkúpením spoluvlastníckeho podielu, ale kedy k tomu malo dôjsť, si už

nepamätal.

7. Súd dodal, že žalobkyňa bola povinná v zákonnej dvojmesačnej lehote nielen oznámiť akceptáciu
písomnej ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu, ale aj vyplatiť jeho kúpnu cenu. Pokiaľ žalobkyňakúpnu cenu za ponúkaný spoluvlastnícky podiel nezaplatila, potom jej zákonné predkupné právo zaniklo
a dotknutý podielový spoluvlastník J. B. bol oprávnený svoj spoluvlastnícky podiel v celom rozsahu
previesť na ďalšieho spoluvlastníka, teda žalovanú kúpnou zmluvou zo dňa 30.01.2023 za rovnakých

podmienok, aké boli uvedené v písomnej ponuke žalobkyni. Preto súd žalobu zamietol.

8.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že od roku 2018 dochádzalo
k systematickému porušovaniu jej predkupného práva zo strany spriaznených osôb. Tieto osoby sa
opakovane snažili obísť zákonné predkupné právo prostredníctvom rôznych právnych úkonov, ako
vrátenie spoluvlastníckeho podielu pôvodnému vlastníkovi, uzatvorením zmluvy s neprimerane vysokou
cenou a naposledy opakovaným odmietnutím uzavretia kúpnej zmluvy predávajúcim spoluvlastníkom J.

B., ktorý sa opakovane vyhováral na nedostatok času, pracovnú zaneprázdnenosť a starostlivosť o deti.

10. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd v bode 24. odôvodnenia nesprávne vyložil a zaznamenal výpoveď
svedka. Svedok vo svojej výpovedi priznal, že pozemok od začiatku plánoval predať pani H.. V zápisnici
jevšakzaznamenanájehoneúplnávýpoveďlenvrozsahu,žesarozhodolspoluvlastníckypodielpredať.

Z výpovede svedka jasne vyplynulo, že z dôvodu osobných nesympatií voči nej sa rozhodol predať svoj
podiel žalovanej. V rámci výpovede na pojednávaní sa na ňu obrátil s tým, že ak chcela ponúkaný podiel
kúpiť,malahootopoprosiť.Išlojednoznačneozneužitieprávomocipredávajúceho.Vprípadevýpovede
svedka, jej manžela H. A., týkajúcej sa telefonického rozhovoru s predávajúcim, v ktorom žalobkyňa
potvrdila záujem o ponúkaný podiel, si svedok na časové obdobie nespomenul a súd jej neumožnil

položiť svedkovi pomocnú otázku, čo podľa žalobkyne viedlo k neúplnému vyhodnoteniu dôkazov.

11. Žalobkyňa tiež uviedla, že v roku 2012, keď jej pani L. predávala parcelu, 3/8 boli ešte neprededené
po jej rodičoch. Dohodli sa, že keď prededí všetku pôdu, tieto podiely na ňu prevedie. Prvým porušiteľom
jej predkupného práva bol A. M., ktorý pomohol pani L. podiely predediť a následne v roku 2018 ich

v kúpnej zmluve priradil k ornej pôde a kúpil ich tak za 18 centov za m2. Keď to žalobkyňa zistila,
oslovila pani L., ktorá rozhodla, že za koľko ich kúpil, za toľko jej ich má predať. To sa pánovi M.
nepáčilo, tak vyhľadal advokáta JUDr. Juraja Špirka. Navštívili pani L. , ktorú presvedčili, že podiely jej
nemohla predať, keď ich nevlastnila. Následne pani L. splnomocnila pána advokáta na všetky úkony
od čiastočného odstúpenia od kúpnej zmluvy, vypracovania predkupnej ponuky a uzatvorenia budúcej

kúpnej zmluvy. Ani jedna zo spoluvlastníčok o podiely za 13.500 Eur neprejavila záujem, a tak ich
za uvedenú sumu mal kúpiť pán B. údajne na stavbu chatky. Keď jej svedok dňa 23.11.2022 doručil
predkupnú ponuku na 2.450 Eur, zavolala J. D., ako je možné, že podiel pred rokom kúpený za 13.500
Eur je na predaj za 2.450 Eur. Nový vlastník pán B. si mal len trocha privyrobiť a zabrániť jej dostať sa
k predmetným podielom.

12. Na základe toho žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa stotožnila s napadnutým rozsudkom. Uviedla,
že žalobkyňa vo svojom odvolaní nielenže formálne neuviedla konkrétny odvolací dôvod, ale tento ani
náležíte neidentifikovala, resp. nevymedzila v akom konkrétnom pochybení súdu prvej inštancie vidí
dôvod jeho naplnenia. Preto navrhla, aby súd podanie žalobkyne odmietol.

14. Okrem toho žalovaná uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia súdu neslúži na písomné zaznamenanie
doslovných znení slovných vyjadrení vypočúvaných osôb, ale venuje sa hodnoteniu jednotlivých
dôkazov ako celku. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie v bode 24.
odvolaním napádaného rozsudku skreslil výpoveď p. B.. Na pojednávaní dňa 03.02.2025 p. B. na otázku
právneho zástupcu žalovanej, kedy žalobkyňa akceptovala jeho ponuku na uplatnenie predkupného

práva, uviedol, že k akceptácii došlo až po uplynutí lehoty, preto sa spoluvlastnícky podiel rozhodol
predať žalovanej, čo súd premietol práve do bodu 24. druhej vety odvolaním napádaného rozhodnutia.
Uvedené vyplýva aj z obsahu samotnej zápisnice z pojednávania zo dňa 03.02.2025. K námietke
žalobkyne o tom, že v zápisnici absentuje, že p. B. sa pri svojej výpovedi na súde vyjadril, že pozemok odzačiatku plánoval odpredať žalovanej, uviedla, že ju považuje za absolútne bezvýznamnú, nakoľko už zo
samotných podaní žalovanej je zrejmé, že táto od samého začiatku prejavila záujem o spoluvlastnícky
podiel p. B. a p. B. prejavil záujem svoj spoluvlastnícky podiel odpredať práve žalovanej.

15. Žalovaná tiež uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že
predkupné právo si uplatnila včas, resp. k tvrdeniu, že p. B. jej ako pôvodný spoluvlastník akýmkoľvek
spôsobom bránil uzavrieť kúpnu zmluvu a zaplatiť za spoluvlastnícky podiel požadovanú kúpnu cenu.
Toto tvrdenie nepreukazuje ani výpoveď p. B., ani výpoveď p. A. - manžela žalobkyne, ktorého za

týmto účelom navrhla vypočuť práve žalobkyňa. Taktiež toto tvrdenie nepreukazujú ani výpisy hovorov
predložené žalobkyňou, nakoľko v tomto smere nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.

16. Podľa žalovanej konajúci súd postupoval správne, ak žalobkyni neumožnil klásť svedkovi počas jeho
monologickej časti výsluchu „pomocné otázky“, ktorými ho žalobkyňa chcela navádzať k odpovedi.

17.Nazákladetohožalovanánavrhlarozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdiťapriznať
jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že v odvolaní výslovne poukázala na procesnú chybu,
ktorá spočíva v tom, že súd nezaznamenal výpoveď svedka, resp. súdnu komunikáciu medzi ňou

a svedkom, ktorá mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Táto skutočnosť predstavuje
relevantnýodvolacídôvod,keďžeideozávažnéprocesnépochybenie,ktorémohloviesťknesprávnemu
skutkovémuzisteniu.Svedokvosvojejvýpovedivýslovneneuviedol,žebyžalobkyňaneprejavilazáujem
o kúpu spoluvlastníckeho podielu, ale len to, že sa nedohadovali o cene.

19. Podľa žalobkyne svedok na sugestívnu otázku zástupkyne protistrany, či k akceptácii predkupného
práva došlo listom odoslaným dňa 23.11.2022, ktorý si on prevzal na pošte dňa 26.01.2023, čiže po
ukončení právoplatnosti predkupnej ponuky, svedok odpovedal kladne a doplnil, že preto sa rozhodol
predať svoj podiel pani H.. Takto položená otázka porušuje zásady riadneho dokazovania, lebo môže
mať vplyv na výsledok konania, preto žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu neakceptovať túto výpoveď

svedka.

20. Uviedla, že predávajúci spoluvlastník mal právo rozhodnúť sa, komu predá pozemok. Ako
spoluvlastník mal aj povinnosť podľa § 140 Občianskeho zákonníka ponúknuť podiel všetkým
spoluvlastníkom a v rovnakom čase. Spoluvlastník B. si však túto povinnosť nesplnil. Žalovaná si dňa

17.01.2023 prevzala list od žalobkyne, v ktorom jej navrhla spôsob rozdelenia pozemku a následné
vyrovnanie. Žalovaná na ponuku reagovala až listom zo dňa 15.02.2023, keď už bola v katastri zapísaná
ako vlastníčka podielov. Listom prevzatým žalovanou 23.01.2023 pán B. akceptoval ňou navrhnutú cenu
za pozemok. Tento čas od 20.01.2023, kedy mu žalobkyňa oznámila, že má o pozemok záujem, lebo
žalovaná na jej návrh na rozdelenie pozemku nereagovala, využil na odmietanie jej ponuky na uzavretie

kúpnej zmluvy. Vyčítal jej, že záujem prejavila len pár dní pred skončením lehoty a on nie je opička
na gumičke. Dňom 26.01.2023, keď si pán B. prevzal list od žalovanej s tým, že má o pozemok stále
záujem, problém s nedostatkom času, neskutočná zaneprázdnenosť a starostlivosť o rodinu, ktoré mu
podľa vlastných slov bránili uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou, sa hneď kdesi stratili.

21. Výpoveď svedka B., ktorý na priamu otázku súdu uviedol, že so žalobkyňou sa o cene pozemku
nedohadoval, nepotvrdila tvrdenie protistrany a vyvolala potrebu ďalšieho objasnenia. Súd nijako
nezisťoval, čo bol skutočný obsah telefonických hovorov. Svedok tiež vypovedal, že žalobkyňa mala
prísť za ním s prosíkom. Podľa žalobkyne však predkupné právo nie ja žiadosť o priazeň, ani priestor
na osobné vydieranie - je to zákonom chránený nárok, ktorý ma zabezpečiť spravodlivosť a poriadok

medzi spoluvlastníkmi. Z výpovede svedka vyplýva, že predávajúci vedome a bez zákonného dôvodu
neumožnil realizáciu predkupného práva žalobkyne. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol ani
nevyhodnotil túto výpoveď, hoci išlo o zásadný dôkaz. Takýto postup je v rozpore s § 157 ods. 2 CSP.

22. Žalobkyňa opäť namietala, že súd jej neumožnil položiť svedkovi – jej manželovi pomocnú otázku

ohľadom času, kedy sa realizoval telefonický hovor medzi žalobkyňou a pánom B. ohľadom záujmu
o kúpu spoluvlastníckeho podielu.23. Z dokazovania a predložených listín z prerušeného konania o žalobe o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je preukázané, že p. B. získal svoj podiel na nehnuteľnosti účelovým
spôsobom, keď v roku 2021 mal podiel podľa ceny uvedenej v predkupnej ponuke kúpiť za neprimerane

vysokú cenu 13.500 eur. Táto predkupná ponuka odradila ostatných spoluvlastníkov od jej uplatnenia.
Tento podiel nadobudol, hoci predmetný pozemok nikdy nevidel. O to zjavnejší je jeho zámer, keďže už
v roku 2023 predmetný podiel predal spoluvlastníčke p. H. - za sumu 2.450 eur.

24. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaná podiel na pozemku nadobudla v roku 2021, no

údržbu celého pozemku ponechala na žalobkyňu, čo pretrváva dodnes. Žalovaná podiel získala
prostredníctvom svojho otca, ktorý na jej podnet, bez existencie držby, bez svedkov a bez akéhokoľvek
dokladu, len pomocou nepravdivého vyhlásenia spísal s notárom p. M. zápisnicu o vydržaní.

25. Na základe toho žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie a prizná jej voči protistrane náhradu trov konania.

26. V odvolacej duplike žalovaná uviedla, že v konaní na súde prvej inštancie bolo náležite preukázané,
že p. B., ako pôvodný spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, si splnil svoju ponukovú povinnosť voči
žalobkyni, no táto si svoje predkupné právo v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným
spôsobom neuplatnila. Žiaden z vykonaných dôkazov nepreukázal, aby si žalobkyňa svoje predkupné

právo vyplývajúce jej z postavenia podielového spoluvlastníka uplatnila riadne a včas, prípadne aby jej
pôvodný spoluvlastník uplatnenie tohto predkupného práva znemožnil. Táto argumentácia žalobkyne
tak ostala iba v rovine hypotéz. Pokiaľ mala žalobkyňa záujem skutočne a bez výhrad uplatniť si svoje
predkupné právo, k dispozícií mala rôzne právne nástroje, ktorými by zrealizovala akceptáciu tejto
ponuky za súčasného splnenia zákonom stanovených podmienok pre riadne a včasné využitie svojho

predkupného práva.

27. Nosným pilierom civilného sporového konania je princíp formálnej pravdy, v zmysle ktorého nie je
a ani nemôže byť úlohou konajúceho súdu vyšetrovať a zisťovať skutočný stav prejednávanej veci,
nakoľko táto povinnosť je zverená výlučne sporovým stranám. Súd nie je oprávnený v tomto smere

nahrádzať aktivitu procesných strán sporu, ktoré sú priamo zodpovedné za výsledok súdneho konania.

28. Žalovaná poukázala podporne na obsah listu zo dňa 14.02.2025, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa
vzdala svojho predkupného práva v prospech žalovanej, pričom v tomto smere sa ďalej zaoberala už iba
otázkou týkajúcou sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a následného finančného

vyrovnania.

29. Podľa žalovanej žalobkyňa vo vyjadrení v rámci odvolacieho konania uvádzala neprípustné novoty.

30. V ďalšom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tvrdením protistrany, že si neuplatnila svoje

predkupné právo riadne v zákonom stanovenej lehote. Predložila dôkazy, že o výkon predkupného práva
mala vážny záujem a to spôsobom, ktorý bol v daných okolnostiach objektívne možný.

31. Žalobkyňa tiež uviedla, že p. B. sa k pozemku dostal nie bežným majetkovoprávnym prevodom, ale
navýšením ceny v predkupnej ponuke, čím bol porušený zákonný režim predkupného práva podľa § 140

Občianskeho zákonníka. Ako vlastník sa o pozemok reálne nezaujímal, nevidel ho pred kúpou ani po
nej, nevykonával žiadne vlastnícke práva, ani nevyužíval pozemok nijakým spôsobom. Celý jeho postoj
a konanie boli vedené výlučne snahou previesť pozemok na žalovanú, čím sa naplnila jeho „vlastnícka
misia“.

32. Podľa názoru žalobkyne súd zisťuje skutkový stav veci, ktorý je potrebný na rozhodnutie, a to aj
bez návrhu, ak to vyžaduje ochrana práv účastníkov konania. V tomto prípade však nebol odstránený
kľúčový rozpor medzi výpoveďami, nebol objasnený obsah telefonickej komunikácie a neboli vykonané
ďalšie dôkazy.

33. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením protistrany o tom, že v odvolacom konaní predostrela neprípustné
novoty.34. V ďalšom podaní žalobkyňa uviedla, že vo vyjadrení zo dňa 16.09.2024 súdu navrhla vykonať dôkaz
výsluchom svojho zaťa, ktorý bol v pracovnom kontakte s pánom M. a disponuje priamymi informáciami
o jeho postoji voči nej, ktoré mali naznačovať pretrvávajúci konflikt a úmysel škodiť jej v súvislosti so

sporom o vlastnícke podiely na parcele E 18. Keďže tento návrh na vykonanie dôkazu nebol súdom
zohľadnený, navrhla doplnenie dokazovania výsluchom svedka J. J., bytom I. XX, XXX XX. Žalobkyňa
dodala,ževroku2022jejzaťsprostredkoval,žepánM.savyhrážal,žedotiahnenapozemokmaringotku
s cigánmi. Pán M. sa netajil tým, že stále môže nakladať s týmto pozemkom ako sa mu zapáči, kým
pán B. tvrdil, že toho pána nepozná.

35. K podaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôraznila, že doplnenie odvolania zo dňa
15.11.2025 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie po viac ako siedmich mesiacoch od uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Ustanovenie § 365 ods. 6 CSP neumožňuje po uplynutí lehoty na podanie
odvolania dopĺňať odvolacie dôvody, či dôkazy na ich preukázanie. Navyše skutočnosti uvedené v
podaní žalobkyne sú právne irelevantné pre posúdenie merita prejednávanej veci, a teda či došlo

alebo nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne v zmysle ustanovenia § 140
Občianskeho zákonníka.

36. Žalovaná tiež namietala tvrdenie žalobkyne, že súdu prvej inštancie mala navrhnúť vypočuť v konaní
svedka - svojho zaťa, čo ale konajúci súd nezohľadnil. Avizované podanie žalobkyne zo dňa 16.09.2024

v tejto súvislosti obsahuje iba nasledujúce vyjadrenie: „Jeho vyhrážky mi sprostredkoval môj zať, ktorý
s ním bol v kontakte, že mi na parcelu dotiahne maringotku s cigánmi. V prípade potreby zabezpečím
jeho vypočutie“. Uvedené nemožno považovať za návrh na výsluch svedka z dôvodu absencie zákonom
požadovaných náležitostí uvedených v § 197 ods. 2 CSP.

37. Hoci predmetné podanie bolo žalobkyni doručené na vedomie, podala voči nemu ďalšie vyjadrenie,
v ktorom nesúhlasila s tým, že jej doplnenie je neplatné. Súd jej včasné upozornenia v rozsudku
odignoroval. Doplnenie odvolania nie je „nový výmysel“, ale len podrobnejšie vysvetlenie chýb, ktoré
súd urobil tým, že si nevšímal jej skoršie podania. K námietke protistrany, že jej návrh na výsluch svedka
(zaťa)nespĺňalzákonnénáležitostiuviedla,žeakoosobabezprávnickéhovzdelaniasúduuž16.09.2024

uviedla, že ide o jej zaťa J. J. a k čomu má vypovedať (vyhrážky pána M. a kontakt so svedkom). Ak
mal súd pochybnosť o identite svedka, mal ju v rámci svojej poučovacej povinnosti vyzvať k doplneniu
údajov, nie tento dôležitý dôkaz úplne ignorovať.

38. Po verejnom vyhlásení rozsudku boli odvolaciemu súdu doručené ešte dve podania žalobkyne, a to

dňa 19.02.2026 a 10.03.2026.

39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

40.Odvolacísúdpovažujezapotrebnéprioritnereagovaťnaprocesnúnámietkužalovanej,ktoránavrhla
odvolanie žalobkyne odmietnuť. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil a odvolanie žalobkyne
riadne prejednal, nakoľko z neho bolo zjavné kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Žalobkyňa totiž vo včas podanom odvolaní
vyčítala súdu prvej inštancie procesné pochybenia, a teda nesprávne zaznamenanie výpovede svedka
B. a procesné pochybenie súdu pri výsluchu svedka – jej manžela H. A..

41. Predmetom odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle z dôvodu porušenia jej
predkupného práva.

42. Žalobkyňa v odvolacom konaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zaznamenal výpoveď

svedka B. a túto nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok nesprávne skutkové zistenia. Ďalej
namietala, že súd jej na pojednávaní neumožnil položiť svedkovi – jej manželovi pomocnú otázku
ohľadom času, kedy sa uskutočnil telefonický hovor medzi ňou a p. B. a v rámci ktorého mala
uplatniť svoje predkupné právo. Tiež namietala, že tomuto svedkovi bola protistranou položená otázkanavádzajúca na odpoveď o tom, že žalobkyňa si uplatnila predkupné právo až po uplynutí lehoty.
Žalobkyňa tiež namietala, že nadobudnutie podielu pánom B. za kúpnu cenu 13.500 Eur a jeho predaj
o krátky čas žalovanej za cenu 2.450 Eur vzbudzujú pochybnosti a umocňujú presvedčenie, že sa tak

udialo za účelom, aby podiel získala žalovaná. Žalobkyňa tiež namietala nevykonanie navrhovaného
výsluchu svedka – svojho zaťa J. J. k okolnostiam o nevraživosti predchádzajúceho spoluvlastníka
nehnuteľnosti p. M. voči nej.

43. V kontexte odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu
súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z

hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku a len na doplnenie jeho správnosti dodáva:

44. Civilný sporový proces sa okrem iného riadi dispozičným a prejednacím princípom, princípom
kontradiktórnosti konania, princípom koncentrácie a princípom formálnej pravdy, ktorý vyplýva z ust.

§ 185 CSP. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov,
ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to,
že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom
je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

45. V danom prípade bola zásadnou otázka, či predávajúci pri prevode spoluvlastníckeho podielu
postupoval v súlade so zákonom a keďže nebolo preukázané, aby šlo o prevod na blízku osobu,
ponúkol svoj podiel na predaj žalobkyni. Rovnako tak bola zásadnou otázka, či žalobkyňa využila svoje
predkupné právo riadne a včas.

46. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

47.Podľa§602ods.1a2Občianskehozákonníka,Ktopredávecsvýhradou,žemujukupujúciponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného
scudzenia veci než predajom.

48. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,

musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

49. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie

a za ktorého vykreslenie boli zodpovedné strany sporu, súd prvej inštancie správne v bode 35.
odôvodnenia konštatoval, že žalobkyňa preukázateľne oznámila p. B. akceptáciu ponuky podaním,
ktoré odovzdala na poštovú prepravu dňa 23.01.2023. Pritom išlo o posledný deň lehoty na využitie
predkupného práva, keďže žalobkyni bola písomná ponuka predávajúceho doručená dňa 23.11.2022.
Tieto skutočnosti vyplývajú aj z listinného dôkazu „Ponuka na využitie predkupného práva“ zo dňa

06.11.2022. S poukazom na obsah listinného dôkazu bola žalobkyňa, ak bolo v jej záujme získať
spoluvlastnícky podiel predávajúceho, reagovať v rámci dvojmesačnej hmotnoprávnej lehoty, čo
znamená, že akceptácia ponuky musela byť v rámci lehoty doručená predávajúcemu v písomnej forme
a počas tejto lehoty bola žalobkyňa povinná uzavrieť kúpnu zmluvu a pri jej podpise zaplatiť kúpnu cenu.
Žalobkyňa uvedené nepreukázala.

50. Súd prvej inštancie sa v bodoch 38. až 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku zaoberal aj
argumentom žalobkyne, ktorá tvrdila, že prijatie ponuky na kúpu spoluvlastníckeho podielu oznámila
p. B. dňa 20.01.2023 počas telefonického rozhovoru. Pridržiavajúc sa skutkového stavu, ktorý zistilsúd prvej inštancie, vyplýva, že danú skutočnosť žalobkyňa nepreukázala. Nepreukázala to výpoveďou
žiadneho zo svedkov. Keďže civilné sporové konanie, na rozdiel od civilného mimosporového konania,
niejeovládanévyšetrovacouzásadou,súdnebolpovinnýzvlastnejiniciatívyzisťovaťskutočnýstavveci.

Žalobkyňa v tejto súvislosti navrhla vykonať dôkazy, ktorých vykonanie neprinieslo pre ňu očakávané
výsledky. Ako už odvolací súd uviedol, v rámci civilného sporového konania je súd viazaný skutkovým
stavomvtakomrozsahuavtakejkvalite,akomuhopredstaviastranysporu.Žalobkyňatedahodnoverne
nepreukázala, že dňa 20.01.2023 predávajúcemu oznámila prijatie ponuky. Ak žalobkyňa mala snahu
nabodnúť spoluvlastnícky podiel, mala byť bdelá pri ochrane svojich práv a nemala si oznámenie prijatia

ponuky ponechať na posledné dni prekluzívnej lehoty. Otázkou však je, ak by aj predávajúcemu dňa
20.01.2023 oznámila, že prijíma ponuku, či by vôbec dodržala v ponuke stanovené podmienky, keďže
prijatie ponuky mala oznámiť písomne, a nie ústne. Preukázateľne tak učinila až po uplynutí lehoty, čo
znamená, že svoje predkupné právo stratila. Z tohto pohľadu sa potom aj výpoveď jej manžela nejaví
ako zásadná.

51. Žalobkyňa tiež namietala, že výpoveď svedka B. nebola súdom správne zaznamenaná a v tejto
súvislosti žiadala vypočuť zvukový záznam. Tu je opäť potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa mala konať
starostlivo a prijatie ponuky mu mala oznámiť písomne v stanovenej lehote spolu so splnením ďalších
podmienok (uzavretie kúpnej zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny). Ak žalobkyňa namietala, že protistrana
položila svedkovi B. otázku ohľadom oznámenia prijatia ponuky zo strany žalobkyne spôsobom, že

mu naznačovala, ako na ňu odpovedať, je potrebné uviesť, že oznámenie ponuky predávajúcemu
preukázateľnedošloažpouplynutílehoty.Natomtozistenínemôžezmeniťničaniprípadnéústneprijatie
ponuky počas telefonického hovoru dňa 20.01.2023, čo napokon ani nebolo preukázané. Rovnako
s týmto súvisí aj ďalšia námietka žalobkyne, že svojmu manželovi – svedkovi nemohla položiť pomocnú
otázku, aby sa rozpamätal na to, kedy bol svedkom telefonického hovoru žalobkyne s predávajúcim.

Totiž ani pomocná otázka by zjavne nepriniesla viac svetla do prejednávanej veci, keďže žalobkyňa
preukázateľne zaslala prijatie ponuky predávajúcemu za stanovených podmienok až po uplynutí lehoty.

52. Ďalšou námietkou žalobkyne bolo, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom svedka – jej
zaťa J. J.. Túto odvolaciu námietku predostrela až v doplnení odvolania, ktoré súdu doručila dňa

18.11.2025, t. j. dávno po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorá uplynula 25.03.2025 vrátane.
Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Žalobkyňa odvolaciu námietku ohľadom nevykonania výsluchu jej zaťa
predostrela po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že
tento svedok mal podľa žalobkyne vypovedať ohľadom nevraživosti p. M. voči nej. Tieto okolnosti však

nesúvisia s predmetom sporu. Žalobkyňa neuviedla, aby tento svedok vedel objasniť okolnosti ohľadom
oznámenia prijatia ponuky žalobkyne predávajúcemu. Okrem toho sama v priebehu konania uviedla,
že výsluch svedka p. J. zabezpečí. Nebolo preukázané, aby sa tak aj stalo. Pritom žalobkyňa bola
zodpovedná za výsledok, ktorý v spore mienila dosiahnuť.

53. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na genézu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu
pánom B., pričom tvrdila, že sa tak stalo len za účelom, aby spoluvlastnícky podiel získala žalovaná.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že veci sa majú
tak, ako ich opísala, mala o ochranu svojich práv dbať o to dôraznejšie. Mala splniť podmienky
predávajúceho v stanovenej lehote. Len tak mohla dosiahnuť svoj cieľ. Žalobkyňa však nepreukázala,

aby predávajúcemu oznámila prijatie ponuky spôsobom a v lehote, ako vyplýva z listinného dôkazu
„Ponuka na využitie predkupného práva“ zo dňa 06.11.2022.

54. V okolnostiach prejednávanej veci stojí za zmienku aj poznatok, ktorý uviedol súd prvej inštancie
vbode44.odôvodnenianapadnutéhorozsudku,ateda,žežalobkyňasavlistezodňa14.02.2023vzdala

predkupného práva v prospech žalovanej s ponukou na rozdelenie parcely a následné vyrovnanie. Vo
svetle uvedených skutočností sa potom aj zámer žalobkyne využiť svoje predkupné právo javí iluzórnym.

55. Žalobkyňa tiež namietala, že je zjavné, že predávajúci chcel previesť svoj spoluvlastnícky podiel
práve na žalovanú. H. B. sa tým ani netajil, čo vyplynulo z jeho výpovede. Podstatným v prejednávanej

veci však nebolo to, komu chcel predávajúci predať svoj podiel, ale to, či si voči žalobkyni splnil
povinnosť spoluvlastníka vyplývajúcu z § 140 Občianskeho zákonníka, a teda, či predmetný podiel
ponúkol žalobkyni na predaj. Bolo preukázané, že predávajúci si svoju povinnosť splnil. Zároveň
bolo preukázané, že žalobkyni predkupné právo zaniklo, keďže si ho neuplatnila včas. V súvislostis uvedeným tak nie je podstatné, či predávajúci učinil ponuku voči ostatným spoluvlastníkom paralelne
spolu s ponukou žalobkyni, pretože táto okolnosť nebola predmetom tohto konania. Predmetom daného
sporu bolo predkupné právo žalobkyne, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že

žalobkyňa nebola bdelá pri ochrane svojich práv, keďže predkupné právo si neuplatnila včas. Tým sa
vytvoril priestor na prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej.

56. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa argumentovala aj tým, že nie je dostatočne znalá práva
a že nie je zastúpená právnym zástupcom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola

súdomprvejinštancieriadnepoučenáosvojichprocesnýchprávachapovinnostiachvrátaneprávazvoliť
si právneho zástupcu alebo so žiadosťou sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Procesné poučenie
súdu jej bolo doručené dňa 06.08.2024 (č. l. 23 spisu). Skutočnosť, že si ho nezvolila, resp. o jeho
ustanovenie nepožiadala cestou Centra právnej pomoci, nemôže odvolací súd vykladať v jej prospech
v zmysle, že nebude prihliadať na procesné nedostatky jej úkonov, nakoľko takýmto spôsobom by došlo
k porušeniu rovnosti strán v konaní. Okrem toho v danej veci ani nejde o spor s ochranou slabšej strany

(napr. spotrebiteľský spor, individuálny pracovnoprávny spor), na čo by súd musel prihliadať.

57. Žalobkyňa podala do odvolacieho konania aj ďalšie podania, a to dňa 19.02.2026 a 10.03.2026,
v ktorých v podstate zopakovala predchádzajúcu argumentáciu a návrhy.

58. Na tieto podania už odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že boli podané po verejnom vyhlásení
rozsudku. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyni bolo umožnené reagovať na vyjadrenia protistrany.
Žalobkyňa však do odvolacieho konania podala viacero vyjadrení aj bez toho, aby ju odvolací súd vyzval
na vyjadrenie. Pritom zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť vyvrátiť,
resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že úlohou súdu je

posúdiť a odôvodniť rozumnú hranicu konfrontácie a ukončenie cirkulácie procesných podaní v určitom
bode. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 83/2019 z 23. mája 2019).

59.Nazákladetýchtoskutočnostívyhodnotilodvolacísúdodvolacienámietkyžalobkyneakonedôvodné
a nespôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu rozsudku. Preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2

CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 na základe ust. §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu v spore priznal v celom rozsahu úspešnej
žalovanej voči neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd

zároveň nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by dôvodili odklon od zásady zodpovednosti za výsledok
v spore v zmysle aplikácie § 257 CSP.

61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne

konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo
člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej

pomoci.