Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 55C/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124342092
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6124342092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnom spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. JCLic. E. A., B., s. r. o., so sídlom: Južná
trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52 858 774, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. JCLic. Tomáš
Majerčák, PhD., proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00
691 135, o zaplatenie 870,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 870,- EUR spolu s 9,5%-ným ročným úrokom
z omeškania zo sumy 870,- EUR od 02.06.2024 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. P r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.06.2024 pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len
„upomínací súd“) podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“) domáhal, aby okresný súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 870,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne od 02.06.2024 do zaplatenia a to v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Zároveň si žalobca proti žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu

100 %.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v k. ú. F. A., obec D. – F., G. D. H., zapísaných na liste vlastníctva číslo (ďalej len „LV č.“) 14044 ako
pozemok registra „E“, parc. č. 7566, druh pozemku - orná pôda o výmere 580 m2, (ďalej len „pozemok“ )
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 -iny k celku, ako vlastník B6, čo predstavuje 72,5 m2. Na
tomto pozemku sa nachádza Mestská plaváreň Triton, pričom žalovaný (Mesto Košice) tento pozemok

využíva na podnikateľské účely. Podľa názoru žalobcu zákon 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) na
daný prípad aplikovať nemožno. Aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa
15.11.2022 uviedol, že kúpalisko Triton slúži na podnikateľské účely. Krajský súd vo viacerých svojich
rozhodnutiach má v danej veci jednoznačný právny názor. Podľa odôvodnenia rozsudku krajského
súdu sp. zn. 5Co/136/2021 z 15.11.2022: „12.2. Kúpaliská aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti,

ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.
z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané nemôže byť na
ujmu žalobkyne.“ Zákonné vecné bremeno na pozemku mohlo vzniknúť len ku dňu účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z., teda dňa 01.07.2009. Zákon č. 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje a ani nikdy nevzťahoval nausporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (§ 1
ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.). Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009 prevádzkoval
a vykonával správu kúpaliska Triton Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice, IČO 31 687 067. Ide o

spoločnosť s ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako: denný
bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne
ideopodnikateľaspĺňajúcehodefiníciuvzmysle§2ods.2Obchodnéhozákonníka.Jezrejmé,žekudňu
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko Triton (stojace okrem iných aj na pozemku, ktorý je
predmetom tohto konania) na podnikanie. V roku 2009 a v nasledujúcich rokoch bolo aj riadne otvorené

a užívané. Preto vecné bremeno na tomto pozemku objektívne nemohlo vzniknúť. Uvedené explicitne
vyplýva zo znenia § 1 ods. 3 zákona 66/2009 Z. z. ako aj z rozhodovacej praxe krajského súdu. Žalovaný
sa teda bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu, keď daný pozemok užíva bez právneho dôvodu,
nakoľko si na ňom zriadilo letné kúpalisko Triton bez súhlasu vlastníka pozemku, a k pozemku nemá
vlastnícky ani nájomný vzťah s vlastníkom pozemku. Ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou)
upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahrňujúce aj len z časti pozemok vlastnícky

patriaci tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením
bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka [viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 4 Cdo/52/2009 z 31.01.2011]. Rovnaký postoj
kprávnejochranetakýchtovlastníkovvyplývaajználezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen
„ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 237/09 z 23.08.2009, podľa ktorého na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže

dôjsť k jednorázovému vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných
platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva
pozemokžalobcubezprávnehotitulu,takžalobcamánároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktoré
zodpovedá výške obvyklého nájomného. Podľa udania žalobcu žalovaný v katastrálnom území F. A.
prenajíma pozemky za ročnú odplatu priemerne vo výške 12 Eur za meter štvorcový. Podľa Znaleckého

posudku č. 7/2021 z 30.01.2021 (ďalej „znalecký posudok č. 7/2021“) vypracovaného Ing. Matejom
Špakom, PhD., mult., znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu za bezprostredne susediace
pozemkyrovnakovareálikúpaliskaTriton(ideoparcelyregistra,,E“ atoparc.č.7594/1,7594/3,7594/4,
7594/5, 7594/6, 7594/7 a 7596 zapísané na LV č. XX XXX v katastrálnom území: F. A., pozn.) pre účel

súdnehokonania,znalecstanovilvšeobecnúhodnotupozemkovvovýške118,28EUR/m2anájomnévo
výške 9,90 EUR za m2 ročne. Napriek uvedenému žalobca žiada len 6 EUR za 1 m2. Na základe vyššie
uvedených sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor žalovaným.
Žalobca požaduje vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku (parc. č. 7566, orná pôda o
výmere 580 m2) na podnikateľské účely v súvislosti s kúpaliskom Triton za obdobie od 27.06.2022 do

27.06.2024, teda sumu určenú podľa spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo veľkosti 1/8 -iny k celku, čo
predstavuje 72,5 m2. Celková suma bezdôvodného obohatenia pre žalobcu tak predstavuje 870 EUR
(72,5 m2 x 6 Eur x 2 roky) Žalobca si žalobou uplatnil nárok aj zákonný úrok z omeškania vo výške
8,65 % ročne od 02.06.2024, nakoľko predžalobná výzva bola doručená žalovanému dňa 31.05.2024,
na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca záverom navrhol, aby upomínací súd jeho žalobe v

celom rozsahu vyhovel a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.

3. Upomínací súd platobným rozkazom sp. zn. 25Up/1302/2024 zo dňa 15.07.2024 rozhodol tak, že
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
v sume 260,64 EUR.

4. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal riadne a včas odôvodnený odpor, v ktorom medzi inými
uviedol, že nepopiera, že na danom pozemku sa nachádza stavba kúpaliska Triton v jeho vlastníctve,
avšak k tomuto pozemku mu v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo vecné bremeno, ktoré mu zakladá
právny titul k jeho užívaniu. Areál kúpaliska Triton až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil

verejnosti na športovo rekreačné účely v súlade s funkčným využitím stanoveným územným plánom
Mesta Košice, ktorý územie areálu definuje ako plochu športovo rekreačného vyššieho vybavenia. Areál
prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do
majetku Mesta Košice na základe ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej
len „zákon č. 138/1991 Zb.“), na ktorý odkazuje zákon č. 66/2009 Z. z. v poznámke pod čiarou č. 1, a

teda z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo vydražiť ani v opakovanej dražbe podľa
zákona č. 427/1990 Zb.. Splnenie zákonnej podmienky prechodu majetku zo štátu na mesto v zmysle §
1 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaný preukazuje delimitačným protokolom zo dňa 26.05.1993.
Z uvedených skutočností teda vyplýva, že právne vzťahy žalobcu a žalovaného týkajúce sa pozemkovv areáli kúpaliska Triton sa primerane spravujú ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z. z.. Podľa § 1 ods.
3 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemkom
pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Podľa argumentácie žalovaného ďalšou zákonnou

podmienkou aplikácie zákona č. 66/2009 Z. z. v konkrétnej veci je skutočnosť, že stavba, v tomto prípade
športový areál, neslúži (a ani neslúžil) na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný
za účelom napĺňania potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania. Krátky slovník slovenského jazyka
definuje slovo účel ako zámer, zmysel, ku ktorému istá činnosť smeruje. Je preto právne irelevantné,
že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a

tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie takejto služby rozhodne nebolo zámerom/
zmyslom a teda účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného a spravovaného
samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti a verejného záujmu. Žalovaný
na podporu svojej argumentácie poukázal tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 66/2009 Z. z., v ktorej sa
uvádza, že „Tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami,
ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie nie je vo verejnom záujme.“. Keďže ku dňu

účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. Mesto Košice nemalo k pozemkom v areáli kúpaliska Triton zmluvne
dohodnuté „iné právo“ a v prípade kúpaliska Triton ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č. Výst. 9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na žalovaného, vzniklo k týmto pozemkom v zmysle § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z. v prospech žalovaného (Mesta Košice) zákonné vecné bremeno, ktoré oprávňuje

žalovaného na ich držbu a užívanie. Podľa názoru žalovaného rozhodovacia prax najvyššieho súdu
sa ustálila na názore, podľa ktorého za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. účinným
od 01.07.2009 prináleží vlastníkom dotknutých pozemkov jednorázová primeraná náhrada, nárok na
ktorú (náhradu) sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 01.07.2012 (viď
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo/194/2018 z 26.08.2019, uznesenie najvyššieho súdu sp.

zn. 8 Cdo/17/2019 z 30.11.2020, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo/99/2019 z 26.01.2022).
Nakoľko právo na jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vzniklo v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe najvyššieho súdu akceptovanej aj ústavným súdom ex lege jednorázovo vlastníkovi
zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona (01.07.2009) a v súlade s ustanovením § 101
Občianskeho zákonníka sa tento premlčuje v zákonom stanovenej všeobecnej 3 -ročnej premlčacej

lehote, žalovaný vzniesol proti žalobou uplatnenému nároku námietku premlčania. Záverom žalovaný
navrhol, aby príslušný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

5. Upomínací súd podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. výzvou zo dňa 02.08.2024 vyzval
žalobcu, aby sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu v lehote do 15 dní vyjadril a súčasne,

aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu v podstatnom uviedol,
že tvrdenia žalovaného sú v rozpore s právnou úpravou, skutkovým stavom aj rozhodovacou praxou
krajského súdu i najvyšších súdnych autorít. Zákon č. 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje ani nikdy nevzťahoval

na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (§
1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.). Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009 prevádzkoval
a vykonával správu kúpaliska Triton Miestny podnik služieb, s. r. o. Košice, IČO: 31 687 067. Ide o
spoločnosť s ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako: denný
bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne

ide o podnikateľa spĺňajúceho definíciu v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ako to zo
žalovanýmvprílohejehoodporupredloženýchhospodárskychvýsledkov(účtovnýchzávierok)kúpaliska
za roky 2013 až 2016 vyplýva kúpalisko dosahovalo za tieto roky výnosy od 141.591 Eur do 78.433
EUR. Uvedené potvrdzuje dobrý podnikateľský potenciál kúpaliska. Hoci ročné náklady prevyšovali
výnosy, straty za uvedené roky boli len 1.952 EUR, 16.802 EUR, 9.015 EUR a 12.531 EUR. Podľa

tvrdenia žalobcu strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika a v niektorých prípadoch je pre
subjekt dokonca výhodnejšie vykazovať stratu. Otázne je tiež, ako efektívne mesto pristupuje ku správe
kúpaliska. Ako to už uviedol hospodárenie kúpaliska v uvedených rokoch bolo relatívne vyrovnané.
Žalobca má za to, že kúpalisko Triton má podnikateľský potenciál, ktorý žalovaný naplno nevyužíva.
Medzi stranami nie je sporné, že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné služby

pre návštevníkov. Rovnako nie je sporné, že vstup do areálu kúpaliska nebol nikdy bezplatný. Preto
fungovanie kúpaliska nemožno nazvať inak ako podnikaním. Je nepochybné, že majetok obce možno
použiť na podnikateľskú činnosť (§ 8 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.). Obec pri výkone samosprávy
vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľovobce a rozvoja obce (§ 4 ods. 3 písm. k) zákona č. 369/1990 Zb.). Teda samotný zákon č. 369/1990
Zb. predpokladá podnikanie obce len v záujme jeho obyvateľov, t. j. len vo verejnom záujme. Preto
nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o nemožnosti aplikácie výnimky v ustanovení § 1 ods.

3 zákona č. 66/2009 Z. z. z dôvodu, že prevádzka kúpaliska je vo verenom záujme. Výkladom, ktorý
prezentuje žalovaný, by nebolo možné aplikovať spomínanú výnimku nikdy, pretože mesto podniká
vždy vo verejnom záujme. Ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko Triton stojace na
pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, na podnikanie. V roku 2009 ako aj nasledujúcich rokoch
bolo aj riadne otvorené a užívané, čo medzi stranami nie je sporné. Preto vecné bremeno na týchto

pozemkoch objektívne nemohlo vzniknúť. Tento názor už vyslovil krajský súd vo svojich uzneseniach
sp. zn. 3Co/139/2022 z 09.06.2023, sp. zn. 6Co/77/2023 zo 07.08.2023, sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa
28.06.2023 ako aj v iných. Teda názor krajského súdu je v tomto smere jednoznačný. Napokon krajský
súd vychádzal aj z uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 677/2022 zo dňa 20.12.2022, ktoré sa
zaoberámomentomvznikuvecnéhobremena.Nazákladevyššieuvedenéhosapodľažalobcunemožno
stotožniť s argumentáciou žalovaného, že areál kúpaliska Triton neslúži ani neslúžil na podnikateľské

účely. S touto argumentáciou žalovaného sa nestotožnil ani krajský súd, pričom vo svojej rozhodovacej
praxi jednoznačne konštatoval, že areál kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely, kúpalisko bolo
prevádzkované podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku, preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009
Z. z. k pozemkom v areáli kúpaliska nevzniklo zákonné vecné bremeno a žalovaný užíva tieto pozemky
bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka

bezdôvodne obohacuje. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané,
nemôže byť na ujmu žalobcu. Žalobca záverom s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona
č. 307/2016 Z. z. navrhol, aby upomínací súd postúpil vec príslušnému súdu na prejednanie podľa
ustanovení CSP.

7. Následne, potom čo upomínací súd podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. vec postúpil
Mestskému súdu Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie, mestský súd uznesením zo dňa
20.08.2024 podľa § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovaného, aby sa k vyjadreniu žalobcu z 13.08.2024
vyjadril, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu v lehote do 15 dní odo dňa jej
doručenia. Žalovaný sa však v stanovenej lehote ako ani po jej uplynutí až do pojednávania vo veci

samej konaného nevyjadril.

8. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov

9. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len

„CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné

12. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej tiež len „zákon č. 66/2009
Z. z.“) tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného
celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí

neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctvecirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu

17. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodujúcom
období (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101
až 110) Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

18. 26. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

19. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

21. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Podľa § 119 ods. 1 a 2 OZ veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.

23. Podľa § 120 ods. 1 a 2 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

24. Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním
určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

25. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

29.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.30. Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

31. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

32. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

33.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Predmetom žaloby bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným užívaním
pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v období od 27.06.2022 do 27.06.2024 bez právneho
dôvodu tak, že na tomto sa mala nachádzať stavba vo vlastníctve žalovaného.

35. Na základe tvrdení strán sporu, ktoré druhá strana nepoprela, medzi stranami nebolo
sporným, že žalobca bol období od 27.06.2022 do 27.06.2024 podielovým spoluvlastníkom pozemku
nachádzajúceho sa obci Košice - Juh, katastrálne územie: F. A., ktorý je Okresným úradom Košice,
odbor katastrálny, zapísaný na LV č. XXXXX ako parcela registra „E“, parc. č. 7570, orná pôda o výmere
72,5m2vpodielevoveľkosti1/8-inakcelku,nadanompozemkusavrozhodujúcomobdobí(27.06.2022

do 27.06.2024) ako aj v aktuálnom čase nachádza stavba kúpaliska Triton.

36. Spornou medzi stranami sporu bola otázka, či k 01.07.2009 kúpalisko Triton (ne)slúžilo na
podnikateľské účely a z tohto dôvodu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. (ne)vzniklo k
danému pozemku dňom účinnosti tohto zákona v prospech žalovaného ako vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou.

37. Vzhľadom na žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu vznesenú námietku premlčania medzi
stranami sporu zostalo tiež právne sporným, či je žalobou uplatnená pohľadávka premlčaná.

38. Mestský súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie a za účelom preukázania sporných
skutkových tvrdení vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, po ktorom v spojení
aj s ostatnými skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli sporné, ustálil svoje celkové skutkové zistenia a
vyporiadajúc sa pritom aj s námietkami a právnou argumentáciou strán sporu vec právne posúdil.

39. Aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z. a posudzovanie žalobou uplatneného nároku ako náhrady za
zákonnévecnébremeno,ktorájejednorazováapremlčalabysavlehotetrochrokovodjehoúčinnostina
pozemky nachádzajúce sa v areály kúpaliska Triton, vylučuje ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009
Z. z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (§ 2 ods. 1 ObchZ).

40. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle
zákona č. 66/2009 Z. z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho
účinnosti, t.j. 01.07.2009, keďže k vzniku vecného bremena mohlo týmto dňom dôjsť iba v prípade
splnenia všetkých zákonných podmienok. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č.

66/2009 Z. z. sa teda posudzuje ku dňu 01.07.2009 a keďže mestský súd ustálil, že k tomuto dňu
kúpalisko Triton bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely, k pozemkom v jeho areáli zákonné
vecné bremeno v prospech žalovaného nevzniklo.

41. O bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ sa jedná i v prípade, že majetok obohateného

sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal. Týmto spôsobom sa bezdôvodne obohatí i ten, kto užíva cudziu
nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, bezdôvodné obohatenie užívateľa tak spočíva v tom, že
vykonával právo nájmu cudzej veci, bez toho aby platil nájomné. Majiteľ stavby (kúpalisko Triton)postavenej na pozemkoch tretej osoby bez uzavretej nájomnej zmluvy, či inej dohody, sa tak zásadne
bezdôvodne obohacuje.

42. Žalovaný vzniesol proti žalobou uplatnenému nároku námietku premlčania. Inštitút premlčania
možno vysvetliť ako právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho
práva.

43. So zreteľom na vyššie uvedené a na žalovaným vznesenú námietku premlčania, mestský súd po

ustálení, že v danom prípade sa jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
ods. 1 a 2 OZ (a nie o nárok na jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena podľa zákona
č. 66/2009 Z. z., pozn.), ktorý podľa 107 ods. 1 a 2 OZ podlieha premlčaniu uplynutím tzv. dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty počítanej odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a súčasne uplynutím tzv. trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie tzv. desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, odo

dňa, keď k nemu došlo. Nakoľko si žalobca svojou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 27.06.2022 do 27.06.2024 a žaloba bola pôvodne upomínaciemu súdu
doručená 27.06.2024, t. j. v čase, kedy od vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
neuplynula ešte ani dvojročná subjektívna premlčacia lehota, nárok žalobcu podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ
zjavne nie je premlčaný. Žalobca sa totiž nemohol o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného

dozvedieť skôr, než ako k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo, t.j. 27.06.2022. Mestský súd tak
dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.
1 OZ, ktoré je žalovaný podľa § 456 OZ v spojení s ustanovením § 458 ods. 1 OZ žalobcovi povinný
vydať, je čo do právneho základu daný.

44. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu
sa vychádza z obvyklého nájomného, ktoré by subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohacuje, majiteľovi tejto
nehnuteľnosti (pozemku) musel uhradiť, ak by užíval túto na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy.
Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený právnym predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou,

ktorúbyobvyklebolonevyhnutnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie(prenajatie)
veci. Obvyklé nájomné je tržným nájomným (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 8/2009 z
13.11.2009).

45. Pokiaľ ide o výšku tohto bezdôvodného obohatenia žalobca si proti žalovanému uplatňoval nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške 6 Eur/1 m2 a teda v celkovej výške 870 EUR (72,5
m2 x 6 Eur x 2 roky).

46. Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

47. Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení
účinnom od 01.02.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu

omeškania s plnením dlhu bola vo výške 4,5 % ročne. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda
výška úrokov z omeškania 9,5 % ročne.

49. Súd konštatuje, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 OZ,
pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil a preto sa dostal do omeškania. Omeškanie

so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Žalobca v danom prípade preukázal, že výzva na plnenie
bola žalovanému doručená dňa 31.05.2024. Nasledujúci deň mohol žalovaný dobrovoľne plniť žalobcom
a až nasledujúci deň 02.06.2024 sa žalovaný dostal do omeškania.50. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti
žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.

51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o návrhu na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

53.Nazákladetaktozistenýchskutočnostísúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokutohtorozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) úd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len
vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom

prvej inštancie.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38

exekučného poriadku.